Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, June 21, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/251/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614209640
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Tichý
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5614209640.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Tichého
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja
bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, právne zastúpeného: AENEA Legal
s. r. o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125, proti žalovaným: 1/ L. E., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V. XXX, 2/ Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, L. M., právne zastúpení JUDr. Jurajom

Ďurajdom, advokátom, so sídlom C. XX, J., v konaní o zaplatenie 17.642,25 eur s príslušenstvom
a zmluvnou pokutou, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k.
5C/9/2015-103 zo dňa 28.03.2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným v 1/ a 2/ rade zaplatiť spoločne a

nerozdielne žalobcovi sumu 19.970,53 eur spolu s 8,05 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
17.169,32 eur od 13.01.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a
žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Nárok žalobcu súd prvej inštancie posudzoval podľa ustanovení § 12 ods. 1, 2 zákona č. 124/1996
Z.z. o Štátnom fonde rozvoja bývania, § 324 ods. 1, § 497 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 1, 2

Občianskeho zákonníka.

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie dôvodil tým, že v konaní nebolo sporné, že strany uzatvorili
zmluvu o poskytnutí podpory bývania podľa ustanovení vtedy účinného zákona č. 124/1996 Z. z.,
na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver v celkovej výške 23.235,74 eur. Pri dohodnutej
úrokovej sadzbe 2,6 % sa žalovaní zaviazali úver splatiť 360 mesačnými splátkami po 93,04 eur, t. j.

spolu 33.494,40 eur. Z listinných dôkazov predložených žalobcom vyplynulo, že žalovaní sa dostali do
omeškania so zaplatením 11 splátok, čím vzniklo právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti
úveru. Do tohto okamihu žalovaní zaplatili 120 splátkami sumu 11.116,48 eur, pričom do okamihu
mimoriadnej splatnosti úveru mali zaplatiť sumu 12.281,28 eur. Žalovaní boli v priebehu konania nečinní,
netvrdili ani nepreukázali, že by uhradili žalobcovi sumu vyššiu ako vyplýva z predložených listinných
dôkazov a preto súd žalobe vyhovel v časti nezaplatenej istiny úveru vo výške 17.642,25 eur, ktorá

vyplýva z predloženej histórie pohybov na účte. Do mimoriadnej splatnosti úveru vznikla žalovaným
povinnosť zaplatiť aj riadne dohodnuté úroky z úveru, a nakoľko zo žaloby, ako aj predložených listinných
dôkazov vyplynulo, že k tomuto dátumu tieto predstavovali sumu 460,67 eur, súd prvej inštancie
žalobe vyhovel aj v tejto časti. Dojednanie o zmluvnej pokute bolo obsiahnuté priamo v zmluve, pričom
vzhľadom na výšku a charakter zabezpečovanej pohľadávky súd prvej inštancie nepovažoval jej výšku
za neprimeranú. Žalovaným bol poskytnutý úver za účelom podpory bývania za úrok vo výške 2,6 %

s dobou splatnosti 30 rokov, preto súd prvej inštancie nevidel dôvod na prípadnú moderáciu zmluvnej
pokuty.Nazákladetohtokonštatovania,súdprvejinštancieuložilžalovanýmpovinnosťzaplatiťžalobcovispoločne a nerozdielne sumu 19.970,53 eur. Popri istine a zmluvnej pokute tiež žalobcovi priznal aj
zákonné úroky z omeškania z istiny úveru. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v súlade
s ustanovením § 255 ods. 1 C. s. p. tak, že žalobcovi priznal podľa výsledku konania náhradu trov v

plnom rozsahu s tým, že v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C. s. p. rozhodne o výške náhrady trov
konania po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/, 2/, a to najmä z dôvodu
porušenia práva žalovaných na spravodlivý proces. Poukázali na to, že pokiaľ sa týka procesných

podmienok konania a rozhodnutia vo veci, uviedli, že rozšírenie žalobného návrhu, resp. rozhodnutie
súdu o zmene žaloby bolo doručené len žalovanému 2/. Okrem toho na pojednávanie dňa 28.03.2017
bola žalovaná volaná z neaktuálnej adresy (Z.), napriek skutočnosti, že súdu z doručovania iných
písomností bola známa skutočnosť, že táto má trvalý pobyt na adrese V. XXX, L. M.. Na strane
žalovaného 2/ poukázali na to, že na uvedený termín pojednávania mal doručenie vykázané náhradným
spôsobom - uložením na pošte, pričom v tom čase z pracovných dôvodov sa nachádzal mimo uvedenej

adresy. Z pracovných dôvodov bol v Leviciach. Ani jeden zo žalovaných nemal vedomosť o pojednávaní
dňa 28.03.2017, na ktorom pojednávaní mohli prezentovať skutočnosti o dohodnutej dohode o splátkach
a o skutočnosti realizovaných platieb. K rozhodnutiu došlo napriek skutočnosti, že žalovaní sa k žalobe
nevyjadrili a neboli ani prítomní na pojednávaní, kde došlo k predmetnému rozsudku.

5. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné.
Poukázal na to, že žalovaní neboli zastúpení svojou dcérou G. Y., nakoľko žalobca v rozhodnom
čase a ani následne neobdržal plnomocenstvo žalovaných, na základe ktorého by splnomocnili svoju
dcéru na konanie v ich mene. Ďalej uviedol, že žalovaní 1/ a 2/ sa k žalobe nevyjadrili a súd vo veci
nariadil pojednávanie, ktoré vykonal v ich neprítomnosti, pričom predvolanie na pojednávanie im bolo

doručované na adresy trvalého pobytu. Žalovaní boli v priebehu konania nečiní, keď netvrdili a ani
nepreukázali, že by žalobcovi uhradili sumu vyššiu, ako vyplýva z predložených listinných dôkazov.
Zároveň sa vyjadril k čiastočným úhradám žalovanými tak, že tieto navrhol započítať a konanie po
započítaní čiastočných úhrad v predmetnej časti zastaviť.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v
rozsahu danom ustanovením § 379 C. s. p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 C. s. p.
a contrario) napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm.
b) C. s. p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Odvolanie žalovaných je dôvodné. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalovanej
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

8. Podľa ustanovenia § 380 ods. 1 C. s. p., odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

9. Právo na spravodlivý proces v sebe obsahuje umožnenie strane sporu realizáciu tých procesných
práv, ktoré jej zákon priznáva. O takéto nesplnenie procesných podmienok ide vždy, ak išlo o postup
nesprávny (posudzované z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom, alebo ďalšími
všeobecne záväznými právnymi predpismi) a ak sa postup súdu prvej inštancie prejavil v priebehu

konania, ale najmä pri rozhodovaní. Obsah práva na spravodlivý proces tvorí predovšetkým právo
na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo
na zákonného sudcu, právo na riadne poučenie o procesných právach a povinnostiach, právo byť
vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní,
zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákazu ľubovôle, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ako aj

právo na preskúmanie rozhodnutia.

10. Žalovaní namietali, že súd rozhodol napriek skutočnosti, že sa k žalobe nevyjadrili a poukazujúc
na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) C. s. p., podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

právanaspravodlivýproces.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdsazaoberaltoutonámietkoužalovaných
1/ a 2/ a zo spisového materiálu mal preukázané, že súd prvej inštancie dňa 18.05.2016 vyhotovil
výzvu na vyjadrenie sa k návrhu (č.l. 69 a 70), ktorú si prevzala žalovaná v rade 1/ dňa 19.08.2016
a žalovaný v rade 2/ dňa 24.05.2016. Pokiaľ ide o žalovanú v rade 1/, odvolací súd konštatuje, žesúd prvej inštancie potom, ako sa mu nepodarilo doručiť výzvu žalovanej v rade 1/, dňa 15.08.2016
požiadal o doručenie Mestskú políciu so sídlom v Liptovskom Mikuláši, ktorá túto zásielku úspešne
doručila žalovanej 1/ do vlastných rúk. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie nepostupoval

v zmysle novej právnej úpravy - Civilného sporového poriadku, účinnej od 01.07.2016. Nerešpektoval
najmä ustanovenie § 292 C. s. p., ktoré stanovuje povinnosť súdu pri prvom procesnom úkone vo
vzťahu k spotrebiteľovi vhodným spôsobom spotrebiteľa poučiť o možnosti zastúpenia, ako aj o jeho
procesných právach a povinnostiach nielen v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, ale ho aj
poučí o dôkazoch, ktoré je potrebné predložiť, a o iných možnostiach potrebných na účelné uplatnenie

alebo bránenie jeho práv. Poučenie súdom zohráva rozhodujúcu úlohu pri prekonávaní informačného
deficitu spotrebiteľa v civilnom procese a súd takúto povinnosť nemá voči spotrebiteľovi len vtedy, ak
je zastúpený advokátom, resp. právnickou osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa.
V danom prípade súd prvej inštancie kvalifikovaným právnym spôsobom vo vzťahu k žalovanej rade
1/ nepostupoval, pretože si poučovaciu povinnosť riadnym spôsobom nesplnil tak, ako to stanovuje
ustanovenie § 167 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého spolu s doručením žaloby súd žalovaného vyzve, aby sa

v lehote určenej súdom k žalobe písomne vyjadril a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol
vo vyjadrení rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva a označil
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Podľa názoru odvolacieho súdu táto poučovacia povinnosť má
rozhodujúci význam z hľadiska ochrany slabšej strany sporu, keď umožňuje vyvážiť postavenie strán v
konaní, najmä keď spotrebiteľ nie je právne zastúpený tak, ako tomu bolo aj v tomto prípade. Uvedeným

postupom súdu prvej inštancie došlo predovšetkým k porušeniu princípu rovnosti strán v zmysle čl. 6 C.
s. p., podľa ktorého rovnosť spočíva v takom procesnom postupe súdu, aby sa každej zo sporových strán
umožnilo v rovnakej miere realizovať svoje procesné oprávnenia, princípu kontradiktórnosti konania a
prejednacieho princípu (čl. 8 a 9 C. s. p.) spočívajúcich v tom, že každá procesná strana má právo
oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Uvedeným postupom súd prvej

inštancie porušil najmä čl. 6 ods. 1 C. s. p. (princíp rovnosti sporových strán), podľa ktorého strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem prípadu, ak si povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu. Tým, že súd prvej inštancie neumožnil žalovanej 1/ zákonom predpísaným spôsobom vyjadriť

sa k žalobnému návrhu, malo to za následok aj porušenie práva navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa
k nim na strane žalovanej 1/. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom
súdu predstavuje pochybenie súdu. Okrem toho došlo aj k porušeniu princípu arbitrárneho poriadku,
obsiahnutého v čl. 10 ods. 1, 2 C. s. p., podľa ktorého strany sporu postupujú v konaní v súlade so
zákonom a podľa pokynov súdu, pričom súd dohliada na riadny priebeh konania, určí lehoty a ukladá

určité opatrenia. Vo vzťahu k žalovanému 2/ odvolací súd konštatuje, že hoci žalobný návrh prevzal v
čase účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, napriek tomu vzhľadom na štádium konania pred súdom
prvej inštancie, bolo nielen žiadúce, ale nevyhnutné umožniť žalovanému 2/ vyjadriť sa k žalobnému
návrhu po riadnom splnení poučovacej povinnosti zo strany súdu prvej inštancie, najmä za situácie,
keď so žalovanými 1/ a 2/ konal ako so spotrebiteľmi (poučenie spotrebiteľa). Za danej situácie možno

konštatovať, že aj vo vzťahu k žalovanému 2/ došlo k obdobnému porušeniu procesných práv, ako
u žalovanej 1/. Nesplnenie vyššie uvedených procesných povinností súdu prvej inštancie nemožno
považovať za zhojené doručením poučenia spotrebiteľa spolu s termínom pojednávania. A to jednak z
toho dôvodu, že toto poučenie musí byť vykonané v zmysle zákona v súvislosti s prvotným úkonom vo
vzťahu k spotrebiteľovi a jednak z toho dôvodu, že sa jedná o podstatnú fázu tzv. predsúdneho konania,

ktorej realizácia má podstatný význam pre rozhodnutie vo veci samej.

11. Z uvedených dôvodov musel odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu,
pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnými procesnými vadami, porušujúcimi
právo na spravodlivý súdny proces nemôže byť považované za správne, a preto vrátil vec súdu prvej

inštancie na ďalšie konanie.

12. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať a rozhodnúť s prihliadnutím
k procesným úkonom žalobcu (čiastočné späťvzatie žaloby), následne vyhodnotí všetky dôkazy a
zdôvodní, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, z akých záverov vychádzal a ako ich skutkovo a

právne vyhodnotil. Závery, ktoré prijal, primerane vysvetlí tak, aby z odôvodnenia napadnutého rozsudku
nevyplývalajednostrannosť,aanitakáaplikáciapríslušnýchustanovenívšeobecnezáväznýchprávnych
predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.13. Zároveň odvolací súd zrušil aj výrok o náhrade trov konania súdu prvej inštancie v zmysle
ustanovenia § 396 ods. 3 C. s. p., podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a vráti súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

14. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)