Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 7, 2021

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Csp/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816208363
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2021:7816208363.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v spore žalobcu Q. M., C.. XX.XX.XXXX,

D. S. S. XX, XXX XX S., zastúpeného Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom, Šafárikova 8, 048 01
Rožňava, proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 649,11 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu o zaplatenie 264,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28.11.2016 do zaplatenia
z a m i e t a .

II. Súd konanie o zaplatenie 385,11 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 28.11.2016 do zaplatenia

z a s t a v u j e .

III. Súd náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 649,11 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,00 % ročne odo dňa doručenia žaloby žalovanej a náhrady trov konania od žalovanej.

2. Okresný súd Rožňava rozsudkom zo dňa 07.07.2017 sp. zn. 11Csp/83/2016 - 74 vo veci rozhodol
tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 649,11 eur spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,00 % ročne od 28.11.2016 do zaplatenia (výrok I.) a priznal žalobcovi voči žalovanej nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 % (výrok II.).

3. Proti vyššie spomínanému rozsudku podala včas odvolanie žalovaná a Krajský súd v Košiciach po
preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo, zrušil rozsudok a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. V odôvodnení zrušujúceho uznesenia Krajský súd zdôraznil, že súd prvej inštancie svoj vyhovujúci
výrok založil na skutkových záveroch ohľadne úhrady sumy 564,- eur žalobcom napriek tomu, že
takéto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. V tomto smere aj nesprávne vyhodnotil otázku
dôkazného bremena pokiaľ konštatoval, že dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti zaťažuje
žalovanú. Rozsudok súdu prvej inštancie vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia podstatných
náležitostízmluvyvčastišpecifikáciejednotlivýchsplátok. Súdprvejinštancienavyševrozsudkupriznal
žalobcovi nárok vo výške 385,11 eur napriek tomu, že tento mu bol už raz právoplatne priznaný iným

súdnym rozhodnutím a to rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 5.6.2015 č. k. 7Sp/11/2015-25
a teda konaniu o rozhodovaní o takomto nároku mu bránila procesná prekážka res iudicata.
Odvolací súd poukázal na to, že súd prvej inštancie založil svoj vyhovujúci výrok na závere o tom,
že žalobca uhradil žalovanej z titulu úveru sumu 564,- eur. Źalovaná v odvolaní konštatovala, že tototvrdenie žalobca odvodzoval z obsahu listiny žalovanej označenej ako jednostranné započítanie, v
ktorom je uvedené konštatovanie žalovanej, že žalobca uhradil uvedenú sumu. Žalovaná počas konania
obsahsprávnostitejtolistinynamietalaspoukazomnato,žeišloibaochybuvpísaníatvrdila,žežalobca

na úhradu svojej povinnosti splatiť úver spolu s príslušenstvom neuhradil nič. Uvedená skutočnosť sa
teda stala v konaní medzi účastníkmi spornou. Súd prvej inštancie pri svojich záveroch v tejto otázke
nesprávne vyhodnotil koho z účastníkov zaťažuje pri preukázaní tejto skutočnosti dôkazné bremeno,
keď vychádzal z toho, že bolo povinnosťou žalovanej v konaní preukázať, že žalobca uvedenú sumu
neuhradil.Takýtozáverjevrozporesozákladnýmiprincípmihodnoteniadôkaznejpovinnostivsporovom

konaní, keďže je zjavné, že dôkazné bremeno nemôže zaťažovať toho z účastníkov, ktorý tvrdí, že
nedošlo k plneniu, ale naopak zaťažuje toho účastníka, ktorý v konaní tvrdí, že z jeho strany došlo k
takémuto peňažnému plneniu. Odvolací súd považoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej, v
ktorejžalovanánamietala,žežalobcadôkaznébremenonapreukázaniesvojhoplneniavsume564,-eur
neuniesol. Žalobca na takéto plnenie neoznačil totiž počas celého konania pred súdom prvej inštancie
žiadny dôkaz a pridržiaval sa iba údaja uvedeného v jednostrannom započítaní žalovanej, ktorá však

tento údaj namietala s poukazom na výslovnú chybu v písaní.
Za nesprávne považoval odvolací súd aj závery súdu prvej inštancie o bezodplatnosti a bezúročnosti
úveru medzi účastníkmi s poukazom na nedostatočnú špecifikáciu dohodnutých splátok z úveru.
Pokiaľ ide o eurokonformný výklad ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z., v zmysle ktorého
zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí

obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, riešením tejto otázky sa zaoberal Najvyšší súd
Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp.zn. 3Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018 (a následne
aj 3Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018). Z vyššie citovaného rozhodnutia vyplýva, že zákon 129/2010

Z.z. je úplnou transpozíciou Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23.4.2008 o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS do slovenského právneho poriadku.
Smernica ako špecifický prameň práva Európskej únie vyžaduje od členských štátov, aby dosiahli smer
sledovaný smernicou prijatím transpozičných opatrení vo svojom právnom poriadku. Členský štát musí
transpozíciusmerniceuskutočniťspôsobomplnezodpovedajúcimpotrebámjasnostiaurčitosti.Natento

účel musia byť ustanovenia smernice vykonané tak, aby bola ich záväznosť nespochybniteľná a aby
sa zachovala ich konkrétnosť, presnosť a jasnosť. Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy
účinok smernice v zásade vylúčený, vnútroštátne súdy musia skúmať, či môžu normu práva Európskej
únie transponovanú určitým zákonom vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice nie
je absolútny - eurokonformný výklad zákona nemôže nahradiť výslovné znenie zákona; v opačnom

prípade by išlo o výklad contra legem. To však nič nemení na tom, že zásada konformného výkladu
vyžaduje, aby sa súdy pri interpretácii vnútroštátneho práva usilovali dospieť k riešeniu, ktoré je v súlade
s účelom sledovaným smernicou a zaručuje jej úplnú účinnosť (odkaz na rozsudok Európskeho súdneho
dvora C-212/07, bod 110). Z vyššie citovaného rozhodnutia ďalej vyplýva, že rozsudok konštatoval, že
smernica bráni členským štátom, aby vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť

do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 smernice. Vychádzajúc
zo záveru, že zákonom 129/2010 Z.z. bola transponovaná smernica 2008/48/ES v celom rozsahu,
zámerom zákonodarcu teda bezpochyby nebolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. bolo
v rozpore s článkom 10 ods. 2 smernice. To je skutočnosť, na ktorú musí vziať zreteľ vnútroštátny súd pri
aplikácii ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. Eurokonformným výkladom ust. § 9 ods. 2 písm.

k/ zákona 129/2010 Z.z., ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k
záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby
v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne
vo väzbe na istinu, úrok a poplatky. Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. uvádza pojmy
„výška“alebo„počet“či„termínysplátokistiny,úrokovainýchpoplatkov“,jezapoužitiaeurokonformného

výkladu potrebné dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Z
dôvodovej správy k zákonu 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu
bolo, aby ust. § 9 ods. 2 písm. k/ tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, teda to, aby
zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj
iné poplatky. Podľa presvedčenia najvyššieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený v

dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú od
toho, ako ju vymedzuje článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice (viď bližšie citované rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018).Odvolací súd stotožňujúc sa s týmto právnym názorom preto nepovažoval za správny záver súdu prvej
inštancie, ktorý z uvedeného nedostatku vyvodil bezodplatnosť a bezúročnosť sporného úveru.
Konštatoval,žejenesprávnym rozhodnutiesúduprvejinštancieajzdôvodu,že tentovkonanížalobcovi

priznal aj sumu 385,11 eur napriek tomu, že z dôvodov jeho rozsudku je zrejmé, že takáto suma už bola
žalobcovi raz právoplatne prisúdená iným súdnym rozhodnutím a teda opätovnému konaniu o takomto
nároku bráni procesná prekážka už rozhodnutej veci (res iudicata).
Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie po vrátení veci vyzvať žalobcu na preukázanie svojho tvrdenia
o úhrade sumy 564,- eur žalovanej z titulu splatenia úveru a jeho ďalší procesný postup bude závislý

od toho, či žalobca v tomto smere unesie svoje dôkazné bremeno. V prípade pokiaľ tento bude naďalej
trvať aj na uplatnenom nároku na zaplatenie sumy 385,11 eur, bude potrebné konanie o tomto nároku
pre procesnú prekážku res iudicata zastaviť.

5. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi odvolacieho súdu vyplývajúcimi z jeho uznesenia
(Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn.: 1Co/30/2018 - 135 zo dňa 30.01.2019) súd opätovne

pristúpil k posúdeniu dôvodnosti nároku žalobcu.

6. Vychádzajúc z obsahu zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu žalobca na pojednávaní dňa
08.09.2021 žalobu o zaplatenie sumy 385,11 eur s príslušenstvom vzal späť.

7. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby o zaplatenie sumy 385,11 eur s príslušenstvom súd konanie
v tejto časti zastavil v zmysle § 145 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilného sporového poriadku
(ďalej len „CSP“).

8. Žalobca naďalej trval na žalobe o zaplatenie sumy 264,- eur s príslušenstvom z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia, s poukazom na to, že Zmluvu o úvere uzavretú medzi stranami sporu dňa
21.01.2014jepotrebnépovažovaťza bezúročnúabezpoplatkovnakoľko vzmluveabsentujúpodstatné
náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Tvrdenie žalovaného o
chybe v písaní v listine o jednostrannom zápočte považoval za účelové tvrdenie. Uviedol, že nedisponuje
listinnými dôkazmi o tom, že sumu 264,- eur zaplatil, ktorá suma predstavovala navýšenie úveru, teda

odplatu pre žalovaného za požičanie sumy 300,- eur.

9. Právna zástupkyňa žalobcu navrhovala vykonať opakovaný výsluch žalobcu. Poukázala na to,
že v trestnom konaní žalovaná vyčísľovala škodu, ktorá jej bola spôsobená a poukázala na to, že
je predpoklad, že v trestnom konaní predloženými vyjadreniami žalovanej by mohlo byť preukázané

zaplatenie sumy 264,- eur zo strany žalobcu.

10.Nanávrhprávnejzástupkynežalobcusúdzosúdnehoregistratrestnýchvecízistil,žetrestnékonanie
sa viedlo pod sp. zn. 1T/106/2016 Okresného súdu Rožňava, ktorý spis na návrh právnej zástupkyne
žalobcu bol predložený na pojednávanie, za účelom nahliadnutia do tohto spisu. Po oboznámení sa s

obsahom spisu a rozsudku 1T/106/2016 Okresného súdu Rožňava, z ktorého nevyplýva, že by žalobca
bol uvedený ako poškodený vo vzťahu k žalovanej spoločnosti Pohotovosť, právna zástupkyňa žalobcu
nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania.
Súd na pojednávaní návrh právnej zástupkyne žalobcu na výsluch žalobcu nepripustil vzhľadom na to,
že žalobca bol prítomný na pojednávaní dňa 26.05.2017 a vyjadril sa, že trvá na podanej žalobe.

11. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Dňa 21.01.2014 uzatvorila žalovaná s dlžníkom zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 705803187, na základe ktorej bol poskytnutý uver vo výške 300,- Eur,
zvýšený o príslušný poplatok 264,- Eur, teda spolu zaplatiť čiastku 564,- EUR s termínom splatnosti
dňa 26.01.2015. Žalovaná si individuálne dohodla podmienky zmluvy o úvere, s tým že s odbornou

starostlivosťou, ktorú vykonala na základe vyplnenia formuláru o overení klienta boli dojednané
podmienky poskytnutia úveru a k tomu dohodnutá výška úveru na základe posúdenej bonity klienta.
Žalobca tvrdí, že v zmluve absentujú podstatné náležitosti uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 zákona o
spotrebiteľských úveroch a z toho dôvodu sa stáva bezúročná a bez poplatkov. Zákon č. 129/2010 Z.z.
považujezmluvuzabezúročnúabezpoplatkovvprípade,akdôjdenaplneniu§11(1).Nakoľkonedošlok

naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považoval za bezúročnú a bez poplatkov.
Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej
strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 705803187, na prednej
strane je uvedené nasledovné: „Spotrebiteľ sa zaväzuje zaplatil celkovú čiastku 564,- EUR, ak nie jedohodnuté inak do 26.01.2015 účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia
spotrebiteľskéhoúverualebovhotovostimandatárovi.Vzhľadomnauvedenésazmluvnéstranydohodli,
že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy

nastane dňa 26.01.2015.“ Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a
termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k
úhrade jednej splátky vo výške 564,- Eur s termínom splatnosti dňa 26.01.2015. Zároveň poukazuje na
závery Rozsudku Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15.

12. K započítaniu pohľadávky žalovaná uviedla: „V žalobe žalobca uvádza s odkazom na jednostranný
zápočet žalovanej zo dňa 07.09.2016, že žalobca uhradil žalovanej 11Csp/83/2016 3 sumu 564,- Eur zo
zmluvyoúvereč.705803187.Uvedenétvrdížalobcaajnapriekskutočnosti,žejezrejmé,žeideozrejmú
chybu v písaní, nakoľko v ďalšej vete jednostranného zápočtu uvádzame, že evidujeme voči žalobcovi
pohľadávku vo výške 951,92 Eur. Taktiež žalobca si je vedomý, že predmetnú sumu neuhradil, a ak áno,
žiadame o doloženie dokladu o úhrade. V žalobe žalobca sám uvádza, že „žalobca uzavrel so žalovanou

Zmluvu o úvere pod č. 705803187 dňa 21.01.2014 (ďalej len „zmluva o úvere“). Na základe uvedenej
zmluvy o úvere si žalobca od žalovanej požičal istinu vo výške 300,- Eur, ktorú sa zaviazal zaplatiť
žalovanej v mesačných splátkach spolu s poplatkom vo výške 264,- Eur. Je teda zrejmé, že uvedená
suma je sumou pohľadávky spolu s poplatkom. Žalobca zo zmluvy o úvere č. 705803187 neuhradil
žiadnu čiastku. Až jednostranným zápočtom zo dňa 07.09.2016 došlo k započítaniu nároku žalobcu voči

pohľadávke žalovaného, t.j. čiastky vo výške 385,11 Eur. Zároveň sme ho vyzvali na úhradu rozdielu
vo výške 566,81 Eur.“

13. Žalovaná písomným podaním, doručeným súdu dňa 01.07.2020, oznámila, že žalobca uhradil na
úver č. 705803187 sumu vo výške 0,00 Eur.

14. Súd sa oboznámil s obsahom listinných dôkazov - jednostranným zápočtom - pohľadávkou
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 7Sp/11/2015-25 zo
dňa 05.06.2015, zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

15. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka:
(1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

16. Podľa ustanovenia § 456 prvej vety Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa
musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

17. Predmetom konania je vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 264 eur s príslušenstvom.

Žalobca v konaní nepredložil a neoznačil dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o zaplatení sumy 264,-
eur žalovanej, preto nepreukázal, že na strane žalovanej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia.

18. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu o zaplatenie 264,- eur s 5 % ročným úrokom
z omeškania od 28.11.2016 do zaplatenia zamietol.

19. Súd o náhrade trov konania rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a 256 ods. 1 CSP. Žalobca
nebol úspešný v konaní o zaplatenie 264,- eur s príslušenstvom a žalobcu o zaplatenie sumy 385,11 eur
s príslušenstvom vzal späť, ktoré späťvzatie je procesným neúspechom žalobcu v konaní. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by na strane žalovanej, ktorá v konaní bola úspešná, vznikli trovy konania, preto

súd náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,

prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má

vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.