Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 26, 2021

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/469/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218201078
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2021:1218201078.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek

senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej, v právnej veci navrhovateľky/matky:
F. H., nar. XX.X.XXXX, bytom S. 6, XXX XX N., zastúpená JUDr. Janou Purgatovou, advokátkou, so
sídlom Palkovičova 15, 821 08 Bratislava, proti odporcovi/otcovi: U. R., nar. X.XX.XXXX, bytom XXX
XX S. XXX, zastúpený JUDr. Dušanom Jančim, advokátska kancelária, so sídlom Garbiarska 695, 031
01 Liptovský Mikuláš, o návrhu na určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletej O. H., nar. X.X.XXXX, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, na odvolanie otca proti rozhodnutiu Okresného súdu

Bratislava III, č.k. 13Pc/2/2018-159, zo dňa 18.03.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutej časti vo výroku o výživnom na maloletú O. H., nar.
XX.XX.XXXX p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 13Pc/2/2018-159, zo dňa 18.03.2019, zastavil konanie o určenie
otcovstva k maloletej O. H., nar. X.X.XXXX, maloletú O. H., nar. XX.XX.XXXX, zveril do výchovy a
osobnej starostlivosti matky, ktorú oprávnil maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, styk rodičov

s maloletou O. neupravil, odporcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej O. sumou 80 eur
mesačne, splatnou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 06.01.2017.
Zročné výživné na maloletú O. H., nar. XX.XX.XXXX, za obdobie od 06.01.2017 do 31.03.2019 vo
výške 1.787,10 eur povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur, spolu s bežným
výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas, k
rukám navrhovateľky, počínajúc mesiacom máj 2019. Vo zvyšku návrh zamietol. Žiadnemu z účastníkov
nepriznal nárok na náhradu trov konania.

2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 94 ods. 1, 2, § 24 ods. 1, 4 a 5, § 28 ods. 1, 2, § 90, §
91 ods. 1, 2, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, § 65 ods. 1, 2, 3, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 Zákona o
rodine, § 110 zák. č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP). Prihliadajúc na
súhlasné vyhlásenie rodičov o otcovstve odporcu k maloletej konštatoval, že navrhovateľka i odporca
sú nositeľmi rodičovských práv a povinností voči maloletej O. H. a sú povinní pri ich výkone chrániť
najmä záujem maloletého dieťaťa. Pri rozhodovaní o zverení maloletej do starostlivosti matky, pri určení

zastupovania a spravovania majetku maloletej a styku otca s maloletou vzal v úvahu súhlas rodičov
aj kolízneho opatrovníka. Maloletú zveril do starostlivosti matky prihliadajúc na vek maloletej, kedy je
plne závislá od vykonávania intenzívnej osobnej starostlivosti, ktorú jej poskytuje a poskytovala doteraz
výlučne matka. Mal preukázané, že otec sa s maloletou nestretáva a neprejavil žiadny záujem o výkonosobnej starostlivosti ani o nadväzovanie kontaktu s ňou, pričom rodičia netrvali na konkrétnej úprave
styku s maloletou s odôvodnením, že tento si vedia upraviť sami dohodou. Pri určení výšky výživného
vychádzal z odôvodnených potrieb maloletej, jej veku, zdravotného stavu a majetkových pomerov,

možnosti a schopnosti jej rodičov. Poukázal na to, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá v tomto prípade nesporne existuje a trvá, a zaťažuje oboch rodičov. Návrh
matky na určenie výživného vo výške 250 eur mesačne považoval za nezodpovedajúci prezentovaným
aktuálnym potrebám a nárokom maloletej. Prihliadol na matkou vyčíslené výdavky na maloletú vo
výške 34 eur za plienky, 25 eur za drogériu, 60 eur za stravu ošatenie, 40 eur lieky vitamíny, spolu vo

výške 159 eur mesačne, vyhodnotiac ich ako primerané, keďže maloletá je zdravá, nenavštevuje jasle
alebo škôlku a v jej veku ešte nemá špeciálne potreby, týkajúce sa trávenia voľného času, ktoré by
boli finančne započítateľné. Požiadavku otca na určenie výšky výživného 30 eur mesačne nezohľadnil
vyhodnotiac ju za neprijateľnú. Konštatoval, že hoci v prospech určenia nižšieho výživného pre otca
svedčia jeho sociálne a majetkové pomery (skutočnosť, že nemá žiadny zistiteľný pravidelný príjem,
nikde nepracuje, v rámci rodiny, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť, sú poberateľmi dávky v hmotnej

núdzi, invalidného dôchodku a prídavku na druhé dieťa, čo nepochybne nemôže zabezpečovať potreby
tejto rodiny), prihliadol najmä jeho osobné pomery, zdravotný stav a možnosti ako osoby plne spôsobilej
na výkon pracovnej činnosti. Zároveň zohľadnil, že matka sa o maloletú stará, zabezpečuje jej bývanie,
ktorú časť povinností otec ignoruje, resp. vôbec neprejavil záujem o prípadnú zmenu pomerov alebo
zvýšenie svojej participácie na osobnej starostlivosti o maloletú. Mal za to, že v danom prípade nemožno

vychádzať pri určení výživného z ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, keďže otec je zdravý, mladý človek,
ktorému nič nebráni nájsť si zamestnanie s primeraným ohodnotením, aj vzhľadom na jeho prax a
vzdelanie. Prihliadol aj na skutočnosť, že otec žije v oblasti Slovenska, kde sa stabilné zamestnanie
hľadá ťažšie, a súhlasil s názorom právnej zástupkyne matky, že otcovi nič nebráni uchádzať sa o
zamestnanie aj mimo svojho bydliska. Tvrdeniu otca, že tak nemôže urobiť z obavy o svoje druhé

maloleté dieťa neuveril považujúc ho za ničím neosvedčené. Mal za to, že ak otcovi nebránil strach o
syna zdržiavať sa mimo bydliska v čase udržiavania vzťahu s matkou maloletej O., je jeho tvrdenie o
nemožnosti zamestnať sa mimo svojho bydliska (vo forme brigádnickej práce alebo práce na týždňovky
a podobne) účelové. Otcom predložené doklady preukazujúce jeho uchádzanie sa o zamestnanie
vyhodnotil ako formálne z dôvodu, že opakovane oslovoval rovnaké firmy a dospel k záveru, že otec

nepreukázal, že by sa iným spôsobom zaujímal o zaradenie do pracovného procesu a jeho tvrdenie,
že firmy telefonicky kontaktoval a vyhľadával ich na internete, zostali v neosvedčenej rovine. Spôsob
života otca vyhodnotil ako záhaľčivý, kedy mu stravu zabezpečuje jeho otec, platby za mobilný telefón
jeho nevlastná dcéra a na zaplatenie výdavkov na právnu pomoc, sa mu údajne, zozbierali rodinný
príslušníci. Mal za to, že výšku určeného výživného odôvodňujú možnosti a schopnosti otca, ktoré

nevyužíva. Pri určení výšky výživného prihliadol na záujmy maloletej a jej fungovanie minimálne v
intenciách zabezpečenia bežných potrieb, keď jej matka je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke,
od narodenia maloletej sa o ňu riadne osobne stará, pričom povinnosťou otca je minimálne uhradiť
polovicu osvedčene vynakladaných výdavkov na maloletú. Zároveň vzal v úvahu aj ďalšiu vyživovaciu
povinnosť otca voči svojmu synovi. Aplikujúc ust. § 77 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine výživné na

maloletú určil odo dňa jej narodenia. Za dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie výživného spätne
považoval preukázané skutočnosti, že otec o maloletú nejaví žiadny záujem, neprejavil úmysel sa o
ňu osobne starať ani ju navštevovať, neplnil si riadne vyživovaciu povinnosť voči nej, a až po podaní
návrhu na začatie konania prispieval na maloletú sumou 30 eur, ktorá nie je primeraná uspokojiť ani
len časť jej potrieb. Prihliadajúc na postoj otca, konštatoval, že vyvstala potreba kompenzovať jeho

osobnú nezúčastnenosť na výchove svojej dcéry. Poukázal na to, že ak by obdobný postoj (pri výchove
a výžive maloletej) zaujala matka, ktorej finančná a sociálna situácia je rovnako slabá, maloletá O. by
zostalanezaopatrená.Rovnakomalzapreukázané,žeotecsažiadnymspôsobomnepodieľalnaúhrade
prvotných nákladov spojených s narodením maloletej a zabezpečením základných vecí, potrebných pri
príchode dieťaťa na svet. Z uvedených dôvodov považoval za spravodlivé zaviazať otca platiť výživné

od narodenia maloletej, t.j. od 06.01.2017. Výživné na maloletú určil vo výške 80 eur mesačne, pričom
aritmetickyvychádzalzmatkouvyčíslenýchvýdavkovatietorozdelilnapolovicutak,abysaobajarodičia
na výžive maloletej podieľali v rovnakej miere a vo zvyšku v tejto časti návrh zamietol. Zročné výživné
za obdobie od 06.01.2017 do 31.03.2019 ustálil vo výške 1.787,10 eur, ktorá suma predstavuje celkovú
výšku výživného, ktoré mal otec zaplatiť v sume 2.147,10 Eur (26 dní za mesiac január 2017, t.j. (80:31)

x 26, spolu 67,10 eur, 26 mesiacov od 2/2017 do 3/2019 spolu 2.080 eur) a z ktorej odpočítal zaplatené
výživné vo výške 360 eur. Otcovi povolil splácať zročné dlžné výživné v splátkach, vzhľadom na jeho
majetkovú situáciu, a s prihliadnutím na skutočnosť, že v prípade určenia povinnosti uhradiť zročné
výživné jednorazovo, by mu privodilo neriešiteľnú situáciu. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.3. Proti výroku rozsudku, v časti o výživnom, podal odvolanie otec maloletého dieťaťa prostredníctvom
zvolenéhoprávnehozástupcu.Žiadalrozsudoksúduprvejinštanciezrušiťavecvrátiť naďalšiekonanie.

Namietal nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, bez objektívneho zistenia skutkového stavu a vykonaného dokazovania. Rovnako
namietal, že súd sa nedostatočne vysporiadal s viacerými skutočnosťami a výživné na maloletú určil
v nesprávnej výške. Nesúhlasil s názorom súdu, ktorý výživné určil vo výške polovice osvedčených
nákladov maloletej. Mal za to, že v danom prípade nemožno aplikovať ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine,

keďže z objektívnych dôvodov nemá príjem, je odkázaný na dávky v hmotnej núdzi a invalidný dôchodok
jeho družky, pričom jeho majetkové pomery sú nízke, je nezamestnaný, žije v domácnosti s družkou a
maloletým synom I.. Mal za to, že snahu o hľadanie si práce v konaní riadne preukázal, avšak prácu si
dlhodobo nevie nájsť. Podľa jeho názoru, opakované predloženie potvrdení o uchádzanie sa o prácu v
totožných spoločnostiach nemožno posudzovať v jeho neprospech, keďže doklady svedčia o značnom
časovom odstupe potvrdení od tých istých zamestnávateľov. Ak si hľadal prácu v tej istej spoločnosti,

urobil tak z dôvodu, že sa dozvedel o ich dopyte po práci. Uviedol, že ak by viedol záhaľčivý spôsob
života a vyhýbal by sa práci, Úrad práce by ho vyradil z evidencie nezamestnaných pre nespoluprácu.
Potvrdil, že je spôsobilý pracovať, avšak v mieste bydliska a jeho okolí si nevie nájsť prácu. Keďže
jeho družka má psychické problémy, má obavy ponechať ich spoločného syna v jej starostlivosti, čo
sa v minulosti stalo, avšak potvrdilo sa, že takýto spôsob starostlivosti nefungoval. Mal za to, že súd

by pri rozhodovaní nemal brať ohľad len na záujmy jedného dieťaťa, ale mal by chrániť záujmy oboch
maloletých detí, inak by konal v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal na to, že matka sa opakovane
vyjadrila, že nemá záujem mu maloletú dávať, z čoho vyplýva jej snaha len získať finančné prostriedky
pre maloletú. Uviedol, že na zverení a styku s maloletou sa dohodli, pričom matka počas telefonického
rozhovoru tvrdila, že by súhlasila s výživným vo výške 50 eur mesačne.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne navrhla rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť v celom rozsahu. S podaným
odvolaním a dôvodmi uvedenými v odvolaní nesúhlasila. Poukázala na to, že otec má vyživovaciu
povinnosť ako rodič k maloletej O. a túto si plní napriek rozhodnutiu súdu len vo výške 40 eur mesačne.

Vyslovila názor, že je v možnostiach a schopnostiach otca platiť výživné v súdom určenej výške, ktoré
vzhľadom na jej majetkové pomery a výkon osobnej starostlivosti o maloletú, je nedostatočné.

5. Kolízny opatrovník sa vo vyjadrení k odvolaniu otca pridržiaval svojho prednesu odprezentovaného
na pojednávaní pred súdom prvej inštancie.

6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky k odvolaniu zotrval na svojich tvrdeniach a odvolacom návrhu.
Zdôraznil, že preukázateľne nemá príjem, je odkázaný na dávku v hmotnej núdzi a invalidný dôchodok
svojej družky. Mal za to, že matka vo vyjadrení žiadnym spôsobom nenamieta ním uvedené skutočnosti.

7. Matka v reakcii na vyjadrenie otca prostredníctvom zvolenej právnej zástupkyne uviedla, že odvolanie
otca je účelové, v snahe spôsobiť prieťahy v konaní. Zdôraznila, že výživné hradené vo výške 40 eur
mesačne otcom nepostačuje na základné potreby maloletého dieťaťa.

8. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný

mimosporový poriadok (ďalej CMP) v napadnutej časti, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
odvolania, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 1 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219
ods. 3 CSP, a dospel k záveru, že odvolanie otca voči napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie
nie je dôvodné.

9.Vzhľadomktomu,žeotecuznalotcovstvokmaloletejMiiapredmetomodvolaciehokonaniajeurčenie
výživného na maloletú, odvolací súd označoval účastníkov ako matka a otec.

10. Súd prvej inštancie vo veci vykonal potrebné dokazovanie, z ktorého vyvodil správny právny záver,

vec správne posúdi, rozhodnutie riadne a dostatočne odôvodnil a správne aplikoval ustanovenia Zákona
o rodine. Odvolací súd sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi a poukazuje na
ne (ust. § 387 ods. 2 CSP). V odvolaní otca neboli uvedené žiadne skutočnosti a opodstatnené námietky
zakladajúce dôvod pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie v napadnutej časti.11. Odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie o určení výživného
ako nedôvodné, keď neobstoja tvrdenia otca uvedené v odvolaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri určení

výživného na maloleté dieťa súd prihliada na výšku nákladov na zabezpečenie odôvodnených potrieb
maloletého dieťaťa, príjmy, majetkové pomery rodičov, ich schopnosti a možnosti. Vyživovacia povinnosť
rodiča je jeho zákonnou a prvoradou povinnosťou, ktorú je povinný plniť vo vzťahu k maloletému dieťaťu,
ktoré nie je schopné samo sa živiť. Táto povinnosť rodiča má prednosť pred inými pohľadávkami.
V danom prípade je nepochybné, že náklady na maloletú vo veku O. predstavujú platby za stravu,

ošatenie, hygienické potreby, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pomerný podiel nákladov na
bývanie. Správne súd prvej inštancie prihliadol pri určení výživného na maloletú aj na výkon osobnej
starostlivosti matky o dieťa a skutočnosť, že zo strany otca nebol prejavený absolútne žiaden záujem
o stretnutia s maloletou, pričom platby výživného začal realizovať až v priebehu konania Rovnako
správne súd prihliadal na príjem matky (rodičovská dovolenka), jej majetkové pomery a výdavky. Pokiaľ
ide o hodnotenie osoby otca, jeho majetkových pomerov a možnosti a schopností odvolací súd sa so

závermi súdu prvej inštancie stotožňuje. Je potrebné zdôrazniť, že otec je v produktívnom veku, zdravý,
a schopný vykonávať prácu. Pokiaľ sa odvoláva na nedostatok pracovných príležitostí a skutočnosť,
že nemá potrebnú prax, odvolací súd udáva, že dlhoročná pracovná nečinnosť otca, ktorý má dve
vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, nemôže byť dôvodom pre určenie nižšieho výživného na O..
Je povinnosťou otca zabezpečiť si svoje záležitosti a prijať prácu aj formou brigádnickej činnosti alebo

výkonu jednorazovej práce s finančným ohodnotením, z ktorého dokáže hradiť potreby svoje a potreby
svojich maloletých detí. Nemožno prijať ani argument otca, ktorým poukazuje na jeho odkázanosť
na dávky v hmotnej núdzi a invalidný dôchodok jeho družky, nakoľko otec ako rodič sa nemôže s
daným stavom uspokojiť. Tiež v konaní nebolo nepreukázané, že by zdravotné problémy družky otca
si vyžadovali jeho asistenciu, resp. že by nebola schopná postarať sa o svoje maloleté dieťa. Na

odvolacie námietky otca odvolací súd neprihliadal dospejúc k záveru, že určené výživné na maloletú
nie je nadštandardné a vzhľadom na vek a potreby maloletej je jeho výška primeraná schopnostiam,
možnostiam a pomerom na strane otca. Zároveň určená výška výživného zohľadňuje aj pomery na
strane matky. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd vyhodnotil odvolanie otca ako nedôvodné.

12. Súd prvej inštancie správne rozhodol o určení výživného na maloletú od dátumu jej narodenia
vychádzajúc z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a správne určil a ustálil výšku zročného výživného
na maloletú za sporné obdobie Rovnako správne postupoval, keď povolil odporcovi splátky zročného
výživného prihliadajúc na jeho rodinnú a finančnú situáciu a pomery.

13. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP
potvrdil, pretože je správne.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.

15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).