Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, October 11, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoCsp/57/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617208736
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:7617208736.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvPrešovevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MonikyJuskovejačlenieksenátu

JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu WM Consulting & Communication,
s. r. o., so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 34 127 798, zastúpeného spoločnosťou
Roman Kvasnica a partneri s.r.o., so sídlom Žilinská cesta 130, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598 proti
žalovaným: 1) N. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R. a 2) N. J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom R. XXX, XXX XX R., právne zastúpeným advokátom JUDr. Igorom Šafrankom, so sídlom
ul. Sov. Hrdinov 66/163, 089 01 Svidník, o zaplatenie 5.741,71 eura s prísl., o odvolaní žalovaných proti
rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 19Csp/199/2017-205 zo dňa 19.11.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo vyhovujúcom výroku, t.j. výroku II. a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania,
t.j. výroku III.

Priznáva žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým,
že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Konanie o nároku žalobcu nad sumu 2.608,10 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
2.290,50 eura od 5.4.2017 do zaplatenia zastavuje.

II. Žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 2.608,10 eura s 8 % úrokom z
omeškania ročne zo sumy 2.290,50 eura od 5.4.2017 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania právo.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou 06.04.2017 domáhal voči
žalovaným v 1. a 2.rade zaplatenia sumy 5.741,71 eura s 10,80 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
4.684,71 eura od 26.09.2014 do zaplatenia a s 8 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 4.684,71

eura od 26.09.2014 do zaplatenia, pričom svoj návrh odôvodnil tým, že „dňa 21.09.2006 bola medzi
žalovanými a právnym predchodcom žalobcu, Slovenskou sporiteľňou, a.s., IČO: 00 151 653, so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, uzatvorená zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe
ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 163.000,- Sk s premenlivou ročnou úrokovou sadzbou
vo výške 10,80 %. Žalovaní sa zmluvou zaviazali poskytnutý úver zaplatiť v mesačných splátkach,
pričom úver mal byť zaplatený do 20.09.2016. Nakoľko žalovaní zmluvne dohodnuté povinnosti nesplnili,
splnenie povinností im má uložiť súd. V žalobe bolo uvedené, že po zosplatnení úveru bola pohľadávka

veriteľa z úverovej zmluvy zmluvou o postúpení pohľadávok postúpená na žalobcu.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaní namietali to, že predmetom konania je nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy obsahujúci neprijateľné zmluvné podmienky. Poukázali tiež na to, že na
Okresnom súde Bratislava V. prebieha konanie o zaplatenie pohľadávky z predmetnej zmluvy, pričomo predmete žaloby rozhodnuté nebolo. Žalovaní osobitne namietali, že zmluva, nárok z ktorej je
predmetom konania, je zmluvou bezúročnou a bezpoplatkovou nakoľko neobsahuje výšku, počet,
termíny splátok istiny, úroku a iných poplatkov, je v nej aj poplatok. Taktiež vzniesli námietku premlčania

vo vzťahu k jednotlivým splátkam splatným do okamihu zosplatnenia a namietali aj nedostatok aktívnej
legitimácie žalobcu.
Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcu a
žalovanými bola pod č. XXXXXXXXXX uzatvorená zmluva opísaná v žalobe. Zistil, že úver mal byť
splácaný mesačnými splátkami po 2.300,- Sk so splatnosťou prvej splátky 20.10.2006, zaplatený

mal byť do 20.09.2016. V zmluve bol dohodnutý poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne, ročná
percentuálnamieranákladovbolavovýške12,15%.Slovenskásporiteľňa,a.s.preporušeniezmluvných
povinností žalovanými, omeškanie s platením úveru v splátkach, vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru
k 09.09.2014. K uvedenému dňu pohľadávka predstavovala čiastku 5.711,50 eura. Oznámenie o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo žalovaným doručované na adresu ich trvalého pobytu,
odkiaľ sa zásielky vrátili s tým, že adresát je neznámy. Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1352/2014/

CE Slovenská sporiteľňa, a.s. postúpila 25.09.2014 pohľadávku voči žalovaným žalobcovi. Postúpenie
pohľadávky bolo žalovaným doručované taktiež na adresu ich trvalého bydliska uvedenú v úverovej
zmluve. Na úhradu úveru bolo z dohodnutých 120 mesačných splátok uhradených len 65 splátok a
celkovo bola uhradená len čiastka 4.644,77 eura.
Súd prvej inštancie taktiež zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava V. z 03.09.2019 č.k.

1CbZm/1052/2015-268 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, bolo žalovaným uložené
zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne z titulu zmenky vystavenej na zabezpečenie pohľadávky
zo zmluvy sumu 2.608,10 eura, 6 %-ný úrok ročne z tejto sumy od 10.09.2014 do zaplatenia a
zmenkovú odmenu vo výške 8,69 eura; zamietnutý bol nárok v prevyšujúcej časti, v žalobe bolo pritom
žiadané zaplatenie sumy 5.711,50 eura so 6 %-ným úrokom ročne z tejto sumy od 10.09.2014 do

zaplatenia a zmenkovej odmeny 19,04 eura; dôvodom zamietnutia bolo to, že zmenková suma nebola
v blankozmenke vyplnená oprávnene.
Právne posudzujúc zistený skutkový stav a žalovanými vznesenú námietku premlčania mal súd za
to, že žalovanými namietaná bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru pre tvrdenú absenciu výšky,
počtu a termínu splátok istiny, úroku a iných poplatkov nebola správna, nesprávne bola namietaná

aj neprijateľnosť zmluvnej podmienky o poplatku za správu úveru. Uviedol, že nebola zanedbaná ani
odborná starostlivosť zo strany veriteľa. Za dôvodnú mal však námietku premlčania tých splátok úveru,
ktoré neboli zaplatené do zosplatnenia úveru, u týchto došlo k premlčaniu ešte pred zosplatnením úveru.
Za dôvodne uplatnené mal splátky splatné od 20.04.2014 do 20.09.2016, teda 30 splátok po 72,65
eura, čo predstavuje sumu 2.290,50 eura, dôvodný mal aj nárok na úroky z omeškania špecifikované v

čiastočnom späťvzatí žaloby z nezaplatených splátok úveru, ktoré neboli premlčané a to vo výške 317,60
eura. Dôvodné boli taktiež žiadané úroky z omeškania v zákonnej výške 8 % ročne zo sumy 2.290,50
eura od 05.04.2017 do zaplatenia. Pre späťvzatie žaloby zo strany žalobcu nad sumu 2.608,10 eura s
8 %-ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.290,50 eura od 05.04.2017 do zaplatenia konanie pre
čiastočné späťvzatie žaloby zastavil.

Procesnú námietku žalovaných vo vzťahu k rozhodnutiu v zmenkovej veci mal za nedôvodnú. Podľa
súdu prvej inštancie rozhodnutie v zmenkovej veci nezakladá prekážku litispendencie ani res iudicata
vo vzťahu k rozhodovaniu o hlavnom kauzálnom záväzku, pretože rozhodujúcou je výška pohľadávky
rozhodnutá v konaní o hlavnom záväzku. Zmenkový záväzok zaniká zánikom pohľadávky a nie opačne.
Podľa súdu prvej inštancie je rovnako zrejmé, že nie je možné uplatňovať z titulu zmenkového nároku

vyššiu pohľadávku, než ktorá by bola konštatovaná z kauzálneho vzťahu súdnym rozhodnutím vydaným
o hlavnom záväzku.
Pri právnom posúdení odkázal súd prvej inštancie na ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch - § 4 ods. 2 písm. a), na ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 nasl., §
565, § 103, § 101, § 517 ods. 2.

Výrok o nároku na náhradu trov konania odôvodnil ustanovením § 255 Civilného sporového poriadku,
majúc za to, že obe strany sporu mali vo veci približne rovnaký úspech, preto rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2.Protitomutorozsudkupodaliodvolaniežalovaní,atoprotivýrokuII.avýrokuIII.zdôvodunesprávnych

skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Uviedli, že podstata
ich odvolania spočíva v tom, že žalobcovi je napadnutým rozsudkom priznaná proti nim kvalitatívne a
kvantitatívne tá istá suma, 2.608,10 eura, aká mu už bola právoplatne priznaná rozsudkom Okresného
súdu Bratislava V. sp.zn. 1CbZm/1052/2015 z 03.09.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súduv Bratislave sp.zn. 1CoZm/7/2020 z 10.09.2020. Uviedli, že na konanie vedené na Okresnom súde
Bratislava poukázali v priebehu konania. Mali za to, že ak by vychádzali z predpokladu, že žalobcovi
dlhujú sumu 2.608,10 eura, tak by žalobcovi nemali svedčiť na vymoženie dlhu dva exekučné tituly,

vykonaním ktorých by namiesto dlžnej sumy 2.608,10 eura získal dvakrát túto sumu, t.j. 5.216,20 eura.
Uviedli, že sú si vedomí toho, že jeden exekučný titul je z abstraktného právneho úkonu, zmenky, ale
to nič nemení na tom, že ide o zabezpečovaciu zmenku, ktorou je zabezpečený dlh z kauzálneho
právneho úkonu, z úverovej zmluvy a druhý exekučný titul by bol z kauzálneho právneho úkonu, z
úverovej zmluvy, ktorá bola zmenkou zabezpečená. Poukázali na to, že sú si vedomí toho, že súdna

prax pripúšťa popri sebe uplatniť samostatnými žalobami aj dlh zo zmenky, aj dlh zo zmluvy, ktorý je
touto zmenkou zabezpečený. Domnievajú sa, že napr. v obchodnoprávnych vzťahoch je to v poriadku
a je vecou dlžníka, aby si ustrážil, aby sa veriteľ na jeho úkor uplatňovaním práva z oboch inštitútov
bezdôvodneneobohatil.Vsúdenejvecivšakideospotrebiteľskýprávnyvzťahaspotrebiteľjednaknemá
istotu, že veriteľ od neho nebude vymáhať dlh duplicitne a ani nemusí vedieť, či veriteľ má alebo nemá
takto duplicitne postupovať a môže sa tak mylne domnievať, že musí platiť dvakrát. Poukázali na článok

10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 87/102/EHS a navrhli posúdiť aký dopad má mať tento
článok na výklad vnútroštátneho práva a či sa nemá na súdenú vec aplikovať tak, aby bol prijatý taký
výklad inštitútu prekážky rozhodnutej veci ako prekážky postupu v konaní, podľa ktorého právoplatný
rozsudokOkresnéhosúduBratislavaVtvoríprekážkukonaniavsúdenejveci,t.j.prekážkuorozhodnutej
veci k žalobe. Podľa žalovaných existencia dvoch exekučných titulov na vymoženie dlhu sa im javí byť

nespravodlivá,predstavujúcazneužitiepráva,čobynemalopožívaťochranusúdu.Poukázaliajnanález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 47/2019 z 15.10.2019. Navrhli napadnutý rozsudok
vo výroku II. zmeniť, konanie v tejto časti zastaviť a priznať im náhradu trov celého konania v plnom
rozsahu, resp. napadnutý rozsudok vo výroku II. zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť a priznať im
náhradu trov celého konania v plnom rozsahu.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že v celom rozsahu výslovne popiera tvrdenia
žalovaných nakoľko tieto tvrdenia nemajú právny základ a sú v rozpore s ustálenou judikatúrou.
Poukázal na to, že zmenka je abstraktný právny úkon nezávislý od kauzálneho zmluvného vzťahu,
konkurencia zmenkového sporu s kauzálnym sporom nie je prekážkou litispendencie ako sa mylne

domnievajú žalovaní. Podľa žalobcu nie je smerodajné, či zmenka zabezpečuje kauzálny vzťah, ktorý
má spotrebiteľský alebo obchodnoprávny charakter. Je evidentné, že žalovaní sa snažia zneužiť
ustanovenia upravujúce ochranu spotrebiteľa vo svoj prospech, avšak žalobca ako aj jeho právny
predchodca si počínali tak aby boli zachované všetky práva spotrebiteľa. Pokiaľ sa žalovaní odvolávajú
na údajnú „nespravodlivosť“, uviedol, že sú to žalovaní, ktorí zapríčinili súdne konanie, pretože si

neplnili svoje zmluvne dohodnuté povinnosti riadne a včas. Žalobca sa pokúšal so žalovanými dohodnúť
mimosúdne aj počas súdneho konania, nebránil sa uzatvoreniu súdneho zmieru, ku ktorému však mali
žalovaní odmietavý postoj. Žalovaní neuhradili na účet žalovaného žiadnu sumu a od začiatku súdneho
konania vedeného Okresným súdom Bratislava V. využívali všetky prostriedky procesnej obrany aby sa
vyhli plateniu svojich záväzkov. Žalobca mal za to, že nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, na

ktorý sa žalovaní odvolávajú, je v danej veci nepoužiteľný preto, že sa tento nález zaoberá ručiteľským
záväzkom, ani jeden zo žalovaných však nie je ručiteľom, resp. druhotným subjektom, obaja žalovaní
sú priamymi úverovými dlžníkmi. Žalobca uviedol, že v prípade, ak žalovaní uhradia na predmetný
nárok z úverového vzťahu akúkoľvek sumu, táto bude započítaná na zmenku a v tejto časti dôjde
k čiastočnému zániku nároku z titulu čiastočného plnenia, resp. z dôvodu čiastočného zániku kauzy.

Nakoľko však žalovaní doposiaľ neuhradili na účet žalobcu žiadnu sumu, k zániku kauzy, resp. k zníženiu
zmenkovej sumy nedošlo. Žalobca uviedol, že odvolanie žalovaných je nedôvodné, neobsahuje žiadny
relevantný dôvod, pre ktorý by malo dôjsť k zrušeniu rozsudku a dokonca priznaniu nároku na náhradu
trov konania žalovaným. Žalovaní v odvolaní neuviedli žiadne relevantné skutkové tvrdenia, z ktorých
by malo vyplývať, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, resp. dospel k nesprávnym

skutkovým zisteniam.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Civilného
sporového poriadku, ďalej aj len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP)
oprávnenými osobami (§ 359 CSP) preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom

z dôvodov uvedených v odvolaní ako aj konanie rozhodnutiu súdu prvej inštancie predchádzajúce, v
zmysle zásad vyplývajúcich z § 379 a nasl. CSP. Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala
potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania.Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený rozsudok preskúmať z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do
uplynutia odvolacej lehoty uvedené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku

zverejnil na úradnej tabuli ako aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 29.09.2021 (§ 219 ods.
3 CSP) a dospel k záveru o tom, že odvolanie dôvodným nebolo.

5. Odvolacia argumentácia žalovaných, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení
súdu prvej inštancie bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnosti skutkových zistení a tvrdení o

nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd posúdil relevantnosť takto
vymedzených podstatných tvrdení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť
daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú
rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 78/05).

6. Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a

ktorévpodstatnejčastinemajúoporuvovykonanomdokazovaní.Dochádzaktomuvtedy,aksúdvzaldo
úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov alebo z vyjadrení strany nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania
najavo, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo opomenul.
Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým
stavom a jeho právnym posúdením má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie z dokazovania riadne
zistil skutkový stav rozhodujúci pre posúdenie veci a právny závery, ku ktorým dospel, vychádzajú zo
skutkových zistení. V rozhodnutí dal jasné, zrozumiteľné, dostatočne konkrétne a v logickej postupnosti

sformulované vysvetlenie dôvodov rozhodnutia ku ktorému dospel. Zaoberal sa všetkými tvrdenými
skutočnosťami, dôkazmi a námietkami, správne ich v jednotlivosti, ako aj vo vzájomnej súvislosti
vyhodnotil a dospel tak k správnemu právnemu záveru.
Na týchto správnych záveroch sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa
v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP) a preto k

odvolacím dôvodom žalovaných len na zdôraznenie jeho správnosti dodáva:

9. Predmetom konania je nárok zo záväzkového vzťahu spotrebiteľského charakteru vzniknutého
dňa 21.09.2006, t.j. v čase, keď právny poriadok Slovenskej republiky neupravoval neprípustnosť
zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi - spotrebiteľovi zmenkou (ustanovenie §

5a ods. 1 písm. b) zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa sa stalo súčasťou právnej úpravy
od 01.05.2014).

10. Zabezpečovacia zmenka je abstraktným cenným papierom predstavujúcim prostriedok možného
uspokojenia pohľadávky, ktorú zabezpečuje. Zmenkový záväzok je pritom samostatným, oddeleným od

záväzku, ktorý je pôvodom jeho vzniku, čo znamená, že je možné popri sebe samostatnými žalobnými
návrhmi uplatniť nárok zo zmenky aj zo zmluvy. Tieto teoretické, aj súdmi judikované možnosti
nepopreli ani žalovaní, výslovne to uviedli v odvolaní s argumentom výhrady, že by to malo byť prípustné
v obchodnoprávnych vzťahoch, nie však vo vzťahu, účastníkom ktorého je spotrebiteľ. Pre uvedené
rozsudok Okresného súdu Bratislava V. sp.zn. 1CbZm/1052/2015 z 03.09.2019 v spojení s rozsudkom

Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1CoZm/7/2020 z 10.09.2020 tvorí podľa žalovaných prekážku
rozhodnutej veci vo vzťahu k nároku, ktorý je predmetom konania, taký výklad vnútroštátnej právnej
úpravy by mal byť súdom prijatý vzhľadom na článok 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady
87/102/EHS.

11. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci, res iudicata, je procesnou podmienkou vzťahujúcou sa k
právnemu princípu ne bis in idem (nie dvakrát o tom istom), ktorá je daná totožnosťou viacerých znakov
veci, ktorú prejednáva súd, a to totožnosťou účastníkov a totožnosťou samotnej veci (kauzy) žalobného
nároku aj žalobného dôvodu.12. Aj keď sa vystavenie zmenky opiera o určitý dôvod (kauzu), zo zmenky vzniká špecifický (zmenkový)
právny vzťah, ktorého abstraktnosť tkvie v tom, že právny dôvod (kauza) pre jeho existenciu nie je

významný a zo zmenky nevyplýva.

13. Vychádzajúc z uvedeného, to, že žalobca disponuje právoplatne rozsudkom Okresného súdu
Bratislava V. priznanou pohľadávkou neznamená, že je daná prekážka res iudicata nakoľko rozsudkom
nebola priznaná pohľadávka žalobcu z úverovej zmluvy, ale pohľadávka zo zabezpečovacej zmenky.

14. Neexistencia prekážky právoplatne rozhodnutej veci však podľa odvolacieho súdu súčasne
neznamená, že z ekonomického hľadiska by mal žalobca získať duplicitné plnenie keďže
zabezpečovacia zmenka a plnenie na jej základe priznané je vo svojej podstate zdrojom
sprostredkovane slúžiacim veriteľovi „k pokrytiu“ zmenkou zabezpečenej pohľadávky (Najvyšší súd
Českej republiky rozsudok z 23.05.2012, sp.zn. 29Cdo/690/2010) a v prípade úspechu veriteľa tak v

konaní o plnenie zo zabezpečovacej zmenky, ako aj v konaní o plnenie z úverovej zmluvy dlžník môže
zabrániť dvojitému plneniu v prípadnom konaní o výkon rozhodnutia (Najvyšší súd Českej republiky
sp.zn. 25Cdo/1839/2000 z 22.08.2002).

15. Žalovaní mali za to, že konanie žalobcu uplatňujúceho voči nim nielen nárok zo zabezpečovacej

zmenky ale aj z úverovej zmluvy je okrem toho zneužitím práva.

16. Zneužitie práva patrí medzi tie inštitúty, ktoré majú v procese interpretácie noriem súkromného práva
podstatný význam, na jeho základe je možné limitovať taký výkon subjektívneho práva, ktorý je síce
právne dovolený, ale jeho následky môžu viesť k ujme vo sfére iného subjektu.

17. Zákaz zneužitie práva sa vzťahuje na zásahy do práv a oprávnených záujmov iných, len ak k
zásahu dôjde: a/ pri výkone práv v súkromnom práve, b/ pri výkone povinností v súkromnom práve,
c/ bez právneho dôvodu, d/ prekročením rozsahu subjektívneho práva toho, kto vykonáva právo
alebo povinnosť nad vymedzený rozsah. Z uvedeného pramení záver, že právne dôvodný zásah do

subjektívneho práva iného subjektu je dovolený. Ak je dovolený, nemožno takéto konanie kvalifikovať
ako porušenie zákazu zneužitia práva. Dôsledkom zneužitia práva pri výkone oprávnení alebo právnych
povinnosti v súkromnom práve je protiprávnosť a spravidla materiálna alebo nemajetková ujma, ktorá
vznikne tomu, do práv ktorého bez právneho dôvodu zasiahol iný subjekt a to pri výkone svojich
práv a povinností. Takýto zásah, výsledkom ktorého je protiprávnosť zakladá aj právnu zodpovednosť

za spôsobenú ujmu (škodu). (J. Prusák: Teoretické otázky zákazu zneužitia práva v zborníku Zákaz
zneužitia práva, Iura Edition, spol. s r.o., Bratislava 2001, str. 59).

18. Vychádzajúc z teoretických východísk uvedených v predchádzajúcom bode, s ktorými sa odvolací
súd stotožňuje, v kontexte s tým, že žalovaní v konaní ani netvrdili, že žalobcovi na úhradu záväzku

zo zmluvy po zosplatnení úveru plnili, čo i len čiastočne, nie je možné postup žalobcu domáhajúceho
sa procesne prípustným spôsobom svojho nároku na plnenie zo zmluvy na súde v daných skutkových
okolnostiach hodnotiť ako postup nespravodlivý, zneužívajúci právo. Takým by bol len postup smerujúci
k reálnemu získaniu duplicitného plnenia.

19. Odvolací súd, posudzujúc argumenty žalovaných aj s ohľadom na možný dopad povinnosti
štátu chrániť práva spotrebiteľov, nedospel k záveru o tom, že podstata tejto ochrany by mala
zakladať konštatovanie existencie prekážky právoplatne rozhodnutej veci len pre status žalovaných ako
spotrebiteľov keď je zrejmé, že o prekážku res iudicata v prejednávanej veci nešlo a dvojakému plneniu
v prospech žalobcu slúžia prostriedky uplatniteľné v možnom vykonávacom konaní.

20. Pokiaľ žalovaní poukazovali na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky III. ÚS 47/2019 z
15.10.2019jepotrebnéuviesť,ževtamposudzovanýchokolnostiachsaÚstavnýsúdzaoberalmorálnym
problémomvzmysletoho,čijevsúladesdobrýmimravmisankcionovanieručiteľazkauzálnehozáväzku
popri zmenkových úrokoch aj úrokmi z omeškania. Ručiteľ totiž je, ako ústavný súd zvýraznil, na rozdiel

od dlžníka len druhotným subjektom vo veriteľsko-dlžníckom vzťahu.
V konkrétnej veci žalovaní sú, jazykom Ústavného súdu, prvotnými dlžníkmi; zo záväzkového vzťahu
vzniknutého na základe úverovej zmluvy prijatím peňažných prostriedkov ako úveru profitovali, tvrdeniažalobcuotom,ženaúhradu dlhuničneplatianevyvrátili,skutkovéokolnostipretonezodpovedajúnosnej
myšlienke rozhodnutia Ústavného súdu, ktorým taktiež v rámci odvolania žalovaní argumentovali.

21. Z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd dospel k záveru o tom, že odvolacie dôvody žalovaných neboli
spôsobilé zvrátiť rozhodnutie súdu prvej inštancie tým, že by vyhovel ich odvolaniu, preto rozsudok súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v spojení s § 262

ods. 1, podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. Odvolací súd mu preto
voči žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Kvantifikáciu trov
zrealizuje súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP. Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie
náhrady trov odvolacieho konania nebola v zmysle § 257 CSP tvrdená, zo spisu ani nevyplynula.

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia

odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.