Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/1/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1410200025
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Marková

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1410200025.39

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Alžbetou Markovou v spore žalobcov: 1. M. F., nar.

X.XX.XXXX, trvale bytom Bratislava - V. U., 2. E. F., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Bratislava - V. U.,
zast. JUDr. Ing. Ivanom Bojnom, advokátom so sídlom Levárska 11, Bratislava, proti žalovaným: 1. T.
U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XX, Bratislava, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA ONDRUŠEK
& PARTNERS s. r. o., IČO: 36 867 942, so sídlom Koceľova 25, Bratislava, 2. HILLTON, s.r.o., so sídlom
Poľná 15, Levice, IČO: 36 827 100, 3. M. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. XX, Bratislava, zast.
JUDr. Danuše Tichou, advokátkou so sídlom Nám. M. Benku 6, Bratislava o určenie bezpodielového
spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný v 1. rade má voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Súd žalovanému v 2. rade voči žalobcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

Žalovaný v 3. rade má voči žalobcom v 1. a v 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu dňa 5.1.2010 a v priebehu konania zmenenou domáhali,

aby súd určil, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX vedenom
Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu, okres Bratislava
IV, obec Bratislava- m.č. V. U., katastrálne územie V. U. a to: bytu č. XX nachádzajúceho sa na
X. nadzemnom podlaží vo vchode č. XX v bytovom dome na U. ulici v F. s vchodmi č. XX-XX.,
súpisné č. XXXX, postavenom na pozemku označenom parc. č. XXXX/XX a spoluvlastníckeho podielu
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku
(parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX) vo veľkosti XXXX/XXXXXX (ďalej len predmetná nehnuteľnosť).

Zároveň žiadali, aby súd určil neplatnosť Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 9.5.2007 medzi žalobcami
ako predávajúcimi a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim, neplatnosť Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa
17.1.2008medzižalovanýmv1.radeakopredávajúcimažalovanýmv2.radeakokupujúcim,neplatnosť
Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.4.2008 medzi žalovaným v 2. rade ako predávajúcim a žalovaným v
3. rade ako kupujúcim, ktorých predmetom bol prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti.

2. Na odôvodnenie svojho nároku žalobcovia uviedli, že dňa 9.5.2007 ako predávajúci uzatvorili so

žalovaným v 1. rade ako kupujúcim kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam. Túto kúpnu zmluvu však považovali za neplatnú, v dôsledku čoho sú
stále vlastníkmi predmetných nehnuteľností. Uviedli, že začiatkom roka 2007 žalobcu v 1. rade oslovil
jeho kamarát Y. N. so žiadosťou o pôžičku, ktorú súrne potreboval najmä na splatenie svojich dlhov.Malo ísť o sumu približne 650 000 Sk (21.576,04 €). Žalobca v 1. rade takúto sumu nemal k dispozícii,
avšak chcel pánovi N., ako svojmu kamarátovi, v jeho zlej finančnej situácii pomôcť. Pán N. zoznámil
žalobcu v 1. rade so žalovaným v 1. rade a navrhol uzavretie dohody, podľa ktorej by žalovaný v 1. rade

poskytol pôžičku žalobcovi v 1. a ten by následne získané finančné prostriedky požičal pánovi N.. Na
zabezpečenie pôžičky mal žalobca v 1. rade uzavrieť so žalovaným v 1. rade záložnú zmluvu, pričom
zálohom by bola predmetná nehnuteľnosť. Následne si mal žalobca v 1. rade vybaviť v banke úver a zo
získaných finančných prostriedkov splatiť pôžičku žalovanému v 1. rade. Pán N. by potom pravidelne
platil žalobcovi v 1. rade sumy potrebné na splácanie úveru. Keďže pán N. potreboval získať prostriedky

na splatenie svojich dlhov čo najskôr, takýto spôsob sa javil ako najrýchlejší a najjednoduchší. Žalovaný
v 1. rade sa však vyjadril, že jemu ako zabezpečovací prostriedok k prípadnej pôžičke nestačí záložné
právo a že peniaze je ochotný žalobcom poskytnúť iba pokiaľ naňho bude prevedené vlastnícke právo
k predmetnej nehnuteľnosti, aby mal istotu, že o svoje peniaze nepríde. Bol ochotný žalobcom požičať
sumu 1.200.000 Sk (39.832,70 €), z ktorej mala byť vyplatená najprv v prospech Hlavného mesta suma
vo výške 211.474,68 Sk (7.019,67 €) potrebná na zánik záložného práva Hlavného mesta. Žalovaný

v 1. rade požadoval ale aj úroky vo výške 60.000 Sk (1991,63 €) mesačne, pričom úroky za prvé 3
mesiace (jún, júl a august 2007), v celkovej výške 180.000 Sk (5.974,90 €), mali byť žalovanému v 1.
rade vyplatené vopred. Naviac žiadal, aby žalobcovia uhradili všetky údajné výdavky spojené s celou
vecou. Žalovaný v 1. rade žalobcom opakovane prisľúbil, že po tom, ako naňho prevedú vlastnícke
právo k predmetnej nehnuteľnosti, ich v žiadnom prípade z bytu nevysťahuje, pomôže im pri vybavovaní

hypotekárneho úveru, ako dočasný vlastník predmetnej nehnuteľnosti dá súhlas na zriadenie záložného
práva k nej, a že po vrátení požičanej sumy predmetnú nehnuteľnosť spätne prevedie na žalobcov.
Ubezpečoval žalobcov, že prevod bytu bude len formálny a bude slúžiť len ako zabezpečenie pôžičky.
Preto žalobcovia s takouto dohodou súhlasili. Následne nechal žalovaný v 1. rade vypracovať text
príslušnej zmluvy v advokátskej kancelárii a zmluvy boli podpísané na notárskom úrade R.. R. Q.. Bolo to

krátko pred 16. hodinou, kedy na notárskom úrade končili úradné hodiny. Žalobcovia predloženú zmluvu
prečítali len v rýchlosti a v časovej tiesni, keďže žalovaný v 1. rade ich súril, aby zmluvu stihli podpísať
kým notársky úrad zatvoria. Namiesto zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, ktorá by jediná
zodpovedala skutočnej vôli a dohode zmluvných strán, však bola žalobcom na podpis predložená kúpna
zmluva. Žalobcovia sú sluchovo postihnutí a pri podpisovaní kúpnej zmluvy nemali k dispozícii tlmočníka

do posunkovej reči, preto zmluva pre nich nebola z obsahovej stránky dostatočne zrozumiteľná. Po
podpísaní zmluvy na notárskom úrade malo dôjsť v byte žalobcov k odovzdaniu prvej časti pôžičky (resp.
kúpnej ceny) vo výške 400.000 Sk (13.277,56 €). Boli tam prítomní žalobcovia, žalovaný v 1. rade, pán N.
a spoločník žalovaného v 1. rade, ktorý sa predstavil ako T.. Žalovaný v 1. rade požadoval, aby žalobca v
1. rade išiel hneď po odovzdaní peňazí vložiť sumu 211.474,68 Sk (7.019,67 €) na účet Hlavného mesta.

Žalobcovia od žalovaného v 1. rade dostali v dvoch častiach sumu 940.000 Sk (31.202,28 €) (400.000
+ 540.000), uhradili z nej už uvedený záväzok voči Hlavnému mestu a niekoľko splátok spotrebných
úverov, časť použili na svoje bežné spotrebné výdavky a zvyšnú čiastku vo výške 600.000 Sk (19.916,35
€) odovzdali pánovi N.. Skutočnosť, že žalovaný v 1. rade žalobcom nevyplatil celú kúpnu cenu uvedenú
v zmluve, ale hneď ju znížil o 260.000 Sk (8.630,41 €) predstavujúcich úroky, údajné poplatky a splatenie

staršej pôžičky, ako aj to, že kúpna cena bola v zmluve určená v neprimerane malej výške oproti
skutočnej hodnote predmetnej nehnuteľnosti, považujú za jeden z dôkazov toho, že kúpna zmluva
bola len simulovaným právnym úkonom, a že skutočným úmyslom zmluvných strán bolo poskytnutie
pôžičky a jej zabezpečenie. Dňa 31.7.2007 žalobcovia spolu so žalovaným v 1. rade navštívili pobočku
Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s. a požiadali o poskytnutie úveru na kúpu predmetnej nehnuteľnosti

od žalovaného v 1. rade vo výške 2.000.000 Sk (66.387.84 €). Na dokumente podpísanom v ten deň vo
Wüstenrote,ktorýobsahujepopiszáložnéhonehnuteľnéhomajetkuaúdajekotvoreniuneodvolateľného
príkazu, je ako záložca (resp. predávajúci) podpísaný žalovaný v 1. rade, čo považujú za jednoznačný
dôkaz toho, že žalovaný v 1. rade chcel predmetnú nehnuteľnosť spätne previesť na žalobcov, a teda
aj za dôkaz existencie už popísanej ústnej dohody medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade. Žalobcovia

požiadali o vyššiu sumu ako bola nevyhnutne potrebná na vyplatenie žalovaného v 1. rade najmä z toho
dôvodu, že pre poskytnutie hypotéky bolo potrebné, aby splatili všetky svoje spotrebné úvery (išlo o
podmienku finančnej inštitúcie). Wüstenrot však žalobcom úver v požadovanej výške odmietol poskytnúť
a postupne cieľovú sumu znižoval až na 1.200.000 Sk (39.832.70 €). Neskôr, v druhej polovici januára
2008 sa žalobcovia prostredníctvom ich švagrinej, pani Y. F., dozvedeli, že žalovaný v 1. rade previedol

predmetnú nehnuteľnosť na spoločnosť HILTON, s.r.o. - žalovaného v 2. rade. Konateľ tejto spoločnosti,
pán Y. R., sa vyjadril, že je ochotný predať predmetnú nehnuteľnosť žalobcom za sumu 2.700.000 Sk
(89.623.58 €). K tomu však napokon nedošlo a žalobcovia v predmetnej nehnuteľnosti bývali do februára
2008 a uhrádzali aj platby spojené s užívaním bytu.3. Žalobcovia zároveň uviedli, že medzi nimi a žalovaným v 1. rade došlo vo formálnom zmysle k
uzatvoreniu kúpnej zmluvy v zmysle § 588 Občianskeho zákonníka a zákona o vlastníctve bytov.

Ako však vyplýva z opísaného skutkového stavu, kúpna cena dohodnutá v zmluve v skutočnosti
predstavovala pôžičku a prevod predmetnej nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade slúžil na
zabezpečenie tejto pôžičky. Okrem podpísania kúpnej zmluvy došlo medzi zmluvnými stranami aj k
uzatvoreniu ústnej dohody o spätnom prevode nehnuteľnosti po vrátení požičanej sumy aj s úrokmi, teda
v podstate k uzatvoreniu zmluvy o budúcej zmluve, hoci nie v predpísanej forme. Skutočným účelom

jednotlivých právnych úkonov, ku ktorým medzi zúčastnenými stranami došlo, bolo poskytnutie pôžičky
za odplatu a jej zabezpečenie. Žalobcovia tvrdili, že nechceli dosiahnuť trvalý prevod vlastníckeho
práva k predmetnej nehnuteľností na žalovaného v 2. rade, skutočná vôľa zmluvných strán smerovala
k zabezpečeniu pôžičky. Podpísaná kúpna zmluva je preto simulovaným právnym úkonom, ktorému
chýba náležitosť vážnej vôle. Obe strany pri jej uzatváraní vedeli, že ide o predstieraný právny úkon, že
jeho účelom nie je uskutočniť prevod vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Týmto postupom

nebola dodržaná jedna zo základných náležitostí právneho úkonu požadovaná v § 37 ods. 1 OZ, čo
spôsobuje absolútnu neplatnosť uzatvorenej kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti podporne poukázali aj na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR (sp. zn.. 30 Cdo 448/2005), ktorý vyslovil, že pokiaľ je z objektívnych
skutočností zrejmé, že konajúci nechcel svojím prejavom vôle spôsobiť právne účinky, ktoré s takým
prejavom vôle normy občianskeho práva spájajú, je takto urobený prejav vôle neplatným právnym

úkonom. Najvyšší súd ČR tu vyslovil, že na základe skutkových zistení spochybňujúcich skutočnú vôľu
účastníkov uzavrieť kúpnu zmluvu, je potrebné otázku platnosti tejto zmluvy posúdiť podľa § 37 ods. 1
OZ, a teda vysloviť jej neplatnosť. Neplatnosť uzavretej kúpnej zmluvy však spôsobujú podľa žalobcov
aj ďalšie skutočnosti, a to že došlo v tomto prípade aj ku konaniu in fraudem legis (k obchádzaniu
zákona). Samotné uzatvorenie kúpnej zmluvy síce nie je v rozpore so zákonom, avšak so zreteľom na

ostatné okolnosti, z ktorých vyplýva, že táto zmluva bola uzatvorená za účelom zabezpečenia pôžičky,
je nutné povedať, že zmluvné strany síce postupovali podľa práva, ale dosiahli výsledok z hľadiska
právanežiaduci.Použitímprostriedkov,ktorésamiosebeniesúzakázané,dosiahlivylúčeniezáväzných
zákonných pravidiel. Z ustanovení § 151j OZ vyplýva, že žalovaný v 1. rade by pri využití inštitútu
záložného práva nemohol priamo nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti (tzv. zákaz

prepadnej klauzuly), mohol by ju iba speňažiť, uspokojiť sa z výťažku a časť výťažku prevyšujúcu
zabezpečenú pohľadávku, by musel žalobcom v zmysle § 151m ods. 10 OZ vydať. Predovšetkým
tieto zákonné ustanovenia žalovaný v 1. rade obišiel, keď presvedčil žalobcov, aby pristúpili na ním
navrhnutý spôsob zabezpečenia pohľadávky. Uzatvorením kúpnej zmluvy tak došlo k obchádzaniu
zákona, čo v zmysle § 39 OZ spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Napokon poukázali na

to, že sú sluchovo postihnutí. Podľa výkladu uvádzaného v odbornej literatúre (napr. Vojčík, P. a kol.:
Občiansky zákonník, Stručný komentár, 2008, str. 131), sa považujú za osoby, ktoré nemôžu čítať a
písať. V zmysle § 40 ods. 6 OZ je na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať a písať, potrebná
úradná zápisnica, ktorá však pri uzatvorení kúpnej zmluvy medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade
spísaná nebola a pri podpisovaní zmluvy nebol prítomný ani tlmočník do posunkovej reči. Žalobcovia

bez pretlmočenia nedokázali textu zmluvy dostatočne porozumieť. Pokiaľ by sa preto súd nestotožnil s
názorom, že uzatvorená kúpna zmluva je neplatná pre nedostatok vážnej vôle, obchádzanie zákona a
rozpor s účelom zákona aj s dobrými mravmi, jej neplatnosť podľa ich názoru spôsobuje aj skutočnosť,
že pri jej uzatváraní nebol dodržaný postup predpísaný v § 40 ods. 6 OZ. Vzhľadom na všetky uvedené
dôvody je potrebné uvedené zmluvy považovať za neplatné, v dôsledku čoho sa žalovaný v 1. rade nikdy

nestal vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti. Následne, pri uplatnení zásady, že nikto nemôže na iného
previesť viac práv, než má sám, sú neplatné aj všetky ďalšie prevody. Vo vzťahu k otázke naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení žalobcovia uviedli, že v dôsledku neplatnosti kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade, ako aj neplatnosti všetkých neskorších zmlúv,
ktorými bola predmetná nehnuteľnosť ďalej prevádzaná, sú žalobcovia stále vlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti. V takomto prípade je potvrdenie vlastníckeho práva žalobcov k predmetnej nehnuteľnosti
súdom z právneho hľadiska nevyhnutné na to, aby mohli dosiahnuť zápis tohto vlastníckeho práva do
katastra nehnuteľnosti a v konečnom dôsledku začať predmetnú nehnuteľnosť opätovne užívať. Len
súdnym rozhodnutím sa môže v celom rozsahu odstrániť spornosť vlastníckeho práva k predmetnej
nehnuteľnosti a neistota v právnom postavení žalobcov, vrátane dosiahnutia zápisu ich vlastníckeho

práva k predmetnej nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Žalobcovia nemajú pre dosiahnutie
ochranysvojhoprávakdispozíciižiadnyinýprávnyinštitútakourčovaciužalobu.Týmjepodľaichnázoru
daný naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti rozsudkom.4. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že opodstatnenosť nároku
nebola v konaní preukázaná dostatočnými dôkazmi a je potrebné zvážiť aj to, či existuje naliehavý
právny záujem z povahy tohto návrhu, a to aj s prihliadnutím na ten fakt, že žalobcovia nespochybniteľne

vedeli a poznali tú skutočnosť, že nie sú vlastníkmi predmetného bytu už v mesiaci júl 2007, keďže
vtedy boli žiadať o úver Wüstenrot stavebnú sporiteľňu. To, že medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade
došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, bolo preukázané vo viacerých rozličných listinných dôkazoch a naopak
nepovažuje za preukázaný ten fakt, že by pred uzatvorením kúpnej zmluvy, resp. v rámci rokovania o
uzatvoreníkúpnejzmluvymalabyťuzatvorenáajdohodaopôžičkealebootom,žebymalbyťpredmetný

bytponejakomčasevrátenýžalobcom.Vpodanívysvetleniauvedenéhovuzneseníoodmietnutíuviedol
žalovaný v 1. rade, že zo strany žalobcov mu bolo neskôr uvedené, že ak získajú žalobcovia úver, tak
mu splatia jeho peniaze. Z tohto podľa ich názoru jednoznačne vyplýva fakt, že keď by aj malo dôjsť
k takejto dohode, tak k nej došlo až po uzatvorení riadnej kúpnej zmluvy. Vzhľadom na to považujú
za nepreukázaný fakt, že by sa mal žalovaný v 1. rade angažovať osobne pri vybavovaní úveru vo
Wüstenrot stavebnej sporiteľni, keďže tento fakt sa žalobcovia snažia preukázať tým, že mal súhlasiť

so zriadením záložného práva v prospech Wüstenrot. Toto je možné považovať maximálne ak tak za
poskytnutie súčinnosti, ale rozhodne nie za aktivitu žalovaného v 1. rade, ktorou by sa snažil tento úver
vybaviť. Nakoľko bola preukázaná iba tá skutočnosť, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy, túto kúpnu
zmluvu uzavreli slobodne a vážne tak žalobcovia, ako aj žalovaný v 1. rade. Žalobcovia si boli vedomí a
využívali osobnú asistenciu aj tlmočníka v prípade vážnejších právnych úkonov, pričom sa sami vyjadrili,

že pri uzatvorení kúpnej zmluvy o tieto služby nepožiadali, z čoho sa dá dedukovať, že tomuto právnemu
úkonu rozumeli. Každopádne to bolo ich slobodné rozhodnutie, že o tieto služby nepožiadali. Z výkazov
je pritom zrejmé, že tieto služby im boli poskytované dá sa povedať pravidelne v dlhom časovom rozsahu
a rozhodne nie iba pri úkonoch, kde sa vyžadoval ich podpis, prípadne overenie ich podpisu u notára.

5. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe nevyjadril a počas celého konania bol pasívny.

6. Žalovaný v 3. rade taktiež žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobu žalobcov
považuje za účelovú a nedôvodnú z viacerých dôvodov. V prvom rade namietal nedostatok naliehavého
právneho záujmu, poukázal na to, že určovacia žaloba má predovšetkým preventívnu povahu a môže

prichádzať do úvahy tam, kde by vytvorila pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu
a predišla by prípadným ďalším návrhom, alebo tam, kde iný návrh nerieši, ani nemôže riešiť celý
obsah právneho vzťahu alebo práva. V danom prípade sa o takýto stav nejedná, nakoľko žaloba bola
podaná s odstupom viac ako dva a pol roka a naliehavý právny záujem podľa jeho názoru na takejto
žalobe mohol byť preukázaný v nie dlhej dobe po uzatvorení kúpnej zmluvy dňa 9.5.2007 so žalovaným

v 1. rade, kedy žalobcovia rokovali s ďalšími osobami na vyriešení ich bývania po predaji bytu. V
ďalšom neobstojí tvrdenie žalobcov, že právny úkon zmluva o prevode vlastníctva je neplatná podľa §
37 ods. 1 OZ. Žalobcovia na kúpnej zmluve osvedčili u notára pravosťou svojich podpisov a to obaja,
bez výhrad, sú spôsobilí na právne úkony, nie je znížená ich schopnosť čítať alebo písať a v tomto
zmysle zmluvu po jej prečítaní a porozumení jej obsahu na znak súhlasu podpísali. Kúpna zmluva má

všetky náležitosti predpísané zákonom a je vyhotovená v písomnej forme, ktorá je pre tento druh zmlúv
obligatórna. Ani jedna z náležitostí potrebných na platnosť právnych úkonov nebola porušená, resp.
všetky náležitosti v zmysle tohto ustanovenia boli dodržané a preto neobstojí žalobný návrh z týchto
dôvodov. Účastníci zmluvy uzatvorili kúpnu zmluvu a nie je dôležité či predtým uvažovali o inom druhu
zmluvy. V praxi je bežné, že pri rokovaniach sa uvádzajú dve alebo viac alternatív ako riešiť právny

stav, rozhodujúce je však, ktorá z alternatív bola konaním prijatá. Z písomných podkladov jednoznačne
vyplýva, že predávajúci zvolili alternatívu kúpnej zmluvy. Tento právny úkon nemôže byť považovaný ani
za obchádzanie zákona, resp., že sa zákonu prieči a rozhodne sa nejedná o simulovaný právny úkon. Vo
vzťahu k namietanej tiesni žalovaný v 1. rade poukázal na § 49 OZ, podľa ktorého účastník, ktorý uzavrel
zmluvu v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť, pričom však toto

právo žalobcovia nevyužili, hoci v žalobe uvádzajú, že kúpnu zmluvu uzatvorili v tiesni. Ak by tak bolo,
mohli konať bezodkladne, čo však neučinili a postavili toto tvrdenie proti sebe. Ak sa uzatvára niečo v
tiesni, táto je bezprostredne aktuálna a dá sa charakterizovať a dokázať, obdobne toto platí pri konaní za
nápadne nevýhodných podmienok. V prípade, že sa zmluva uzatvorí za takýchto podmienok, účastník
môže bezodkladne konať vo veci ochrany jeho práv, napr. aj tým, že oznámi katastrálnemu úradu, aby vo

vecizápisunekonal,nakoľkozmluvuuzatvorilvtiesni,zanápadnenevýhodnýchpodmienokapodobnea
toto doloží príslušnou žalobou. Z toho vyplýva, že žalobcovia v čase uzatvorenia zmluvy a bezprostredne
po jej uzatvorení nepociťovali žiadnu tieseň v spojitosti s uzatvorením zmluvy a ich konaním. Nemajú
zníženú schopnosť čítať alebo písať, nikdy k podobným úkonom podľa doložených dokumentovnežiadali tlmočníkov do posunkovej reči, žalobcovia boli a sú schopní príslušné právne úkony uzatvárať,
o čom okrem napadnutej kúpnej zmluvy svedčí napr. aj zmluva, ktorú uzavreli s Hlavným mestom SR
Bratislavou zo dňa 2.4.2002, ktorá je na viac svojim obsahom komplikovanejšia ako kúpna zmluva zo

dňa 9.5.2007. Žalobcovia aj v iných právnych dokumentoch konali bez tlmočníka, ako napr. návrh na
zápisvlastníckehoprávadokatastranehnuteľnosti,nájomnázmluva,prijímaniefinančnýchprostriedkov,
komunikácia s bankou, dohoda o užívaní nehnuteľnosti, výzva zo dňa 21.1.2009 ako je zrejmé aj z iných
právne významných dokumentov. Napokon žalovaný v 3. rade poukázal na to, že nadobudol predmetnú
nehnuteľnosť v dobrej viere od žalovaného v rade 2 (ten od žalovaného v rade 1), vlastnícke právo ako

žalovanému v 1. rade, tak aj žalovanému v rade 2 a v konečnom dôsledku i voči žalovanému v rade
3 bolo riadne zavkladované príslušným katastrálnym úradom s čím sú spojené účinky nadobudnutia
vlastníctva. Žalovaný v 3. rade poukázal na to, že žalobcovia v konaní nepreukázali, aký bol ich skutočný
dôvodúdajnejpôžičky,nepreukázali,žedôvodúdajnejpôžičkymalibyťfinančnéproblémyY.N.,naopak,
v konaní sa preukázalo, že práve žalobcovia boli dlhodobo a neustále v zlej finančnej situácii. Žalobcovia
podľa žalovaného nepreukázali, že pred rokovaním so žalovaným v 1. rade mali byť neúspešní pri

získavaní úveru so založením predmetného bytu, ani to, že by ich skutočná vôľa pri uzatváraní kúpnej
zmluvy bola vôľa uzavrieť zmluvu o pôžičke a/alebo záložnú zmluvu na predmetný byt a nepreukázali
svoje tvrdenie, že by ich vôľa prejavená kúpnou zmluvou nebola vážna a/alebo že by bola v rozpore
s dobrými mravmi. Ďalej nepreukázali, že suma vyplatená žalovaným v 1. rade mala byť peňažnou
pôžičkou a nepreukázali, že mali so žalovaným v 1. rade dohodnuté úroky k údajnej pôžičke, nieto že by

ich splatili. Taktiež nepreukázali, že mali so žalovaným v 1. rade dohodnuté právo spätnej kúpy (a pokiaľ
to aj tvrdili, potom to len potvrdzuje fakt, že museli si byť vedomí, že žalovanému v 1. rade predmetný byt
predali), teda nepreukázali, že by kúpna zmluva nemala byť prejavom ich skutočnej vôle, nepreukázali,
kedy, ako a v akej sume im mala byť zaplatená kúpna cena resp. vyplatená údajná pôžička, nepreukázali
svoje (rozporné) tvrdenia o tom, ako naložili so sumou vyplatenou žalovaným v 1. rade. Za dôkaz o

tom, že kúpna zmluva bola len „formálnou“ na „zabezpečenie pôžičky“ rozhodne nemožno považovať
skutočnosť,žežalobcoviauhrádzalidofebruára2008úhradyzaslužbyspojenésužívanímbytu,nakoľko
je nepochybné, že tam do februára 2008 spolu s deťmi skutočne bývali, a teda tieto náklady spojené
s reálnym užívaním bytu boli ich vlastné náklady. V konaní sa teda podľa názoru žalovaného v 3. rade
nepreukázalo, že by kúpna zmluva (údajne simulovaný právny úkon) bola zámerne urobená „na oko“, a

že by zmluva o pôžičke (resp. iné zmluvy, ktoré špekulatívne a zmätočne uvádzajú žalobcovia v žalobe
- t.j. údajne zastieraný právny úkon) mala byť zámerne skrytá - žalobcovia vedia/môžu čítať a písať,
a teda tak ako v ani jednom prípade v minulosti, tak ani v prípade kúpnej zmluvy nepotrebovali urobiť
právny úkon formou notárskej zápisnice. Písomná forma kúpnej zmluvy požadovaná zákonom na jej
(absolútnu) platnosť je splnená - žalobcovia sami nevyžadovali a netrvali na prítomnosti tlmočníka (a to

nielen pri podpise kúpnej zmluvy), pričom z výkazov o úkonoch osobnej asistencie V. U. jednoznačne
vyplýva, že táto (aj tlmočníčka) žalobcom priamo v čase podpisu kúpnej zmluvy osobne asistovala.

7.Súdprvejinštancierozsudkomč.k.8C1/2010-844zodňa29.5.2013(vspojenísopravnýmuznesením
č.k. 8C 1/2010-850 zo dňa 29.5.2013) určil, že žalobcovia M. F., rod. F., nar. X.XX.XXXX, trvale

bytom Bratislava - V. U. a E. F., rod. H., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. - V. U., sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, vedenom Správou katastra pre hlavné mesto
SR Bratislavu, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava IV, obec Bratislava - m.č. V. U., v k.ú. V. U., a to:
bytu č. XX, nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode č. XX, v bytovom dome na U. ulici v Bratislave
XX - XX, súp. č. XXXX, postavenom na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX, o výmere 815 m2,

druhpozemku:zastavanéplochyanádvoria,ďalejspoluvlastníckehopodieluvoveľkostiXXXX/XXXXXX
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach označeného bytového domu a spoluvlastníckeho
podielu vo veľkosti XXXX/XXXXXX na pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XX o výmere 815 m2, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria a pozemku parcela registra „C“ č. XXXX/XXX o výmere 12 m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol a o trovách konania

rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

8. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi : Kúpnou zmluvou z 9.5.2007
znaleckým posudkom č. 14/2007 K.. H. Z., Kúpnou zmluvou zo 17.1.2008, Kúpnou zmluvou z 29.4.2008,
výpismi z LV č. XXXX, kompletným obsahom spisov Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu,

ohľadne sporných prevodov vlastníctva, listinou Wüstenrot stavebnej sporiteľne, a.s., z 31.7.2007,
viacerými lekárskymi potvrdeniami, správami a nálezmi týkajúcimi sa poškodenia sluchu žalobcov,
vrátane výsledkov bežných i osobitných vyšetrení sluchu oboch žalobcov od všeobecných lekárov i
lekárov ORL špecializácie, uznesením vyšetrovateľa Policajného zboru SR, ORPZ Bratislava II, zo dňa10.9.2008voveciČVS:ORP-968/OEK-B2-2008Kv,VyjadreniaminotárkyR..R.Q.kotváracímhodinám
a času podpisu zmluvy žalobcami a Výkazmi o výkone osobnej asistencie V. U. pre žalobcov v období
od mája 2001 až do roku 2008. Súd tiež v konaní vypočul žalobcov a žalovaného v 1. rade, H.. M., ako

aj svedkov T. V., Y. F., T. F., H. T., V. U. a V. T. a na základe vykonaného dokazovania ustálil skutkový
stav a dôkazy vyhodnotil nasledovne:
8.1. Z výpisu z LV č. XXXX vyplynulo, že žalobcovia boli v čase uzavretia prvej kúpnej zmluvy
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností.

8.2. Z kúpnej zmluvy zo dňa 9.5.2007 súd zistil, že žalobcovia v tento deň uzavreli so žalovaným v 1.
rade kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva predmetných nehnuteľností na žalovaného
v 1. rade, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy bol žalovaný v 1. rade zapísaný v katastri nehnuteľností
ako ich vlastník.

8.3. Z kúpnej zmluvy zo dňa 17.1.2008 súd zistil, že žalovaný v 1. rade v tento deň uzavrel s žalovaným

v 2. rade kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod predmetných nehnuteľností na žalovaného v 2.
rade, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy bol žalovaným v 2. rade zapísaný v katastri nehnuteľností
ako ich vlastník.

8.4. Z kúpnej zmluvy zo dňa 29.4.2008 súd zistil, že žalovaný v 2. rade v tento deň uzavrel s žalovaným

v 3. rade kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod predmetných nehnuteľností na žalovaného v 3.
rade, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy bol žalovaný v 3. rade zapísaný v katastri nehnuteľností
ako ich vlastník.

8.5. Z výpisov z LV č. XXXX od 17.9.2009 bolo zrejmé, že v čase rozhodovania súdu bol ako vlastník

predmetných nehnuteľností v katastri vedený žalovaný v 3. rade.

8.6. Žalobcovia tvrdili, že vzhľadom na skutočnosť, že sú obaja nepočujúci v spojení so stupňom a
charakterom poškodenia ich sluchu neboli objektívne schopní riadne si prečítať obsah kúpnej zmluvy zo
dňa 9.5.2007, riadne porozumieť jej textu a obsahu. Z rovnakého dôvodu žalobcovia tvrdili, že ich treba

považovať za osoby, ktoré nevedia písať a čítať. Vychádzajúc z vykonaných dôkazov však súd prvej
inštancie konštatoval, že žalobcovia pravdivosť tohto ich tvrdenia celkom jednoznačne nepreukázali.
Je pravdou, že z vykonaných listinných dôkazov, predovšetkým z viacerých objektívnych lekárskych
správ, nálezov, vrátane bežných, no i špeciálnych vyšetrení sluchu, vyplynulo, že obaja žalobcovia
sú z medicínskeho hľadiska objektívne vzhľadom na poškodenie ich sluchových orgánov hodnotení

ako prakticky nepočujúci (diagnostikovaná obojstranná praktická hluchota u oboch žalobcov), pričom
počiatok tejto poruchy sa datuje do ich útleho veku. Na druhej strane však z vykonaných dôkazov
vyplynulo, že pozostatky sluchu a schopnosti žalobcom umožňovali, hoci s určitými obmedzeniami,
komunikovať s okolím, a to ako pri osobnom kontakte dokonca bez prítomnosti tlmočníka, tak aj
telefonicky, prípadne e-mailom v prípade žalobkyne v 2. rade. Zároveň medzi stranami nebolo sporné,

že žalobcovia sú plne spôsobilí na právnej úkony.

8.7. Z posudku H.. M., v spojení s jej výpoveďou pred súdom vyplynulo, že strata sluchu najneskôr v
útlom veku, pokiaľ ide o schopnosť takýchto osôb čítať s porozumením, má zásadný vplyv na schopnosť
nepočujúcich pochopiť písaný text prostredníctvom oboznámenia sa s ním formou prečítania. Takýmto

obmedzeniam v praktickom živote by mohol nasvedčovať expertízny posudok H.. M. a jej výpoveď aj
v prípade žalobcov. Ako už však bolo naznačené, svedkyne V. T. a tiež H. T., o ktorých hodnovernosti
súd nemal žiadny dôvod pochybovať, celkom jednoznačne vo svojich výpovediach potvrdili, že jeden
alebo obaja žalobcovia s nimi komunikovali hoci ťažšie, no verbálne, pri bežnom osobnom kontakte,
dokonca s nimi komunikovali (najmä so žalobkyňou v 2. rade) telefonicky a svedkovia Y. F. a T. F. (brat

žalobcu v 1. rade s manželkou) takúto komunikáciu potvrdili tiež. Na druhej strane H.. M. vo svojej
výpovedi uviedla, že pojem pôžička je medzi nepočujúcimi bežný a existuje zložený posunok aj na kúpnu
zmluvu, pričom vyjadrila názor, že si nemyslí, že žalobcom by pojem kúpna zmluva mal spôsobovať
problém. Tieto skutkové zistenia potom vo vzťahu k všeobecným záverom H.. M., ktoré vztiahla aj na
žalobcov, ohľadne skutočných schopností žalobcov do veci, viedli k záveru o závažných pochybnostiach

o význame a výpovednej hodnote jej posudku i výpovede pred súdom a taktiež v zásadnej miere znížili
hodnovernosť výpovedí oboch žalobcov. Pokiaľ by totiž žalobcovia neboli vôbec schopní komunikácie,
neprichádza do úvahy, aby so svedkyňami komunikovali priamo, prípadne telefonicky. Rovnako by
poškodenie sluchu žalobcov v útlom veku (príp. od narodenia), malo podľa všeobecných záverov H..M., viesť k ich mimoriadne oklieštenej schopnosti čítať s porozumením a s tým spojenej neschopnosti
pochopiť zložitejšie otázky. Takouto sú však aj otázky prevodu nehnuteľností a zriadenia zabezpečenia
na nehnuteľnosti, ktoré však žalobcovia evidentne, ako to vyplynulo z výpovede svedkyne V. U., tiež H.

T. a V. T., rozlišovali, pričom nemali vždy pri vykonávaní hoc aj zložitejších právnych úkonov k dispozícii
asistenta, resp. tlmočníka. Súd však dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti nebolo zo strany H.. M.
objektívne (pre nedostatok informácii, keďže konkrétne okolnosti prejednávanej veci nepoznala) možné
dospieť k takým skutkovým záverom, ktoré by mohli poskytnúť súdu relevantnú informáciu o skutočnej
individuálnej schopnosti, či neschopnosti žalobcov v oblasti čítania s porozumením a pochopenia

predmetných právnych vzťahov a už vôbec nie vo vzťahu ku kúpnej zmluve, ktorá je predmetom tohto
konania. Preto súd ani na základe posudku H.. M. ani jej výpovede pred súdom nemohol dospieť
k jednoznačnému záveru o pravdivosti tvrdení žalobcov v tomto smere prezentovaných v žalobe a
priebehu konania.

8.8. Žalobcovia sami nevyužívali vždy pri právnych úkonoch, prípadne zložitejších úkonoch vždy služby

tlmočenia, resp. inej formy osobnej asistencie na to spôsobilej osoby. V deň uzavretia spornej kúpnej
zmluvy pritom služby asistencie V. U. využili, ako to vyplýva z výkazov o výkone osobnej asistencie
pani U.. Dokonca z výkazu o odpracovaných hodinách v mesiaci máj 2007 totiž vyplynulo, že V. U.
vykonávala asistenciu pre žalobkyňu v 2. rade v čase od 14 hod. do 16 hod. vo forme dorozumievania.
Táto skutočnosť síce priamo nepreukazuje, že pani U. im text zmluvy pretlmočila, avšak vzhľadom na

skutočnosť, že asistenciu pre žalobkyňu v 2. rade vykonávala v čase do 16.00 hod. a zmluva bola podľa
vyjadrenia notárky R.. Q. zo dňa 9.2.2011 (poskytnutých na základe informácie z informačného systému)
podpísaná o 15,31 hod. (pri úradných hodinách minimálne do 16,30 hod.), je to vysoko pravdepodobné
(ak nie nepriamo preukázané), a to o to viac, že žalobcovia sa o výkone asistencie V. U. v deň uzavretia
zmluvy v priebehu konania ani nezmienili. To potom ešte viac znižuje pravdepodobnosť pravdivosti (i

tak jednoznačne nepreukázaného) tvrdenia žalobcov, že sa objektívne nemohli oboznámiť s obsahom
kúpnej zmluvy, ktorú podpísali. Pritom súd poukázal na to, že v konaní nebol celkom jednoznačne
preukázaný ani opak, teda ani to, že by žalobcovia zvládali čítanie s porozumením bez problémov,
na porovnateľnej úrovni, ako ľudia bez poškodenia sluchu. Súd prvej inštancie konštatoval, že z
vykonaných dôkazov jednoznačne nevyplynula ani pravdivosť, no ani nepravdivosť tvrdenia žalobcov

o tom, že neboli objektívne schopní riadne sa oboznámiť s celým obsahom kúpnej zmluvy, ktorú dňa
9.5.2007 podpísali. V súvislosti so samotným podpísaním kúpnej zmluvy treba na viac poukázať na to,
že v konaní nebolo preukázané, že by boli žalobcovia túto zmluvu podpisovali v časovom strese a v
tiesni, keďže táto skutočnosť nevyplynula ani z otváracích hodín notárky R.. Q., najmä však z iných
vykonaných dôkazov.

8.9. Žalobcovia vo svojich výpovediach podrobne popísali priebeh skutkových udalostí, a to tak, že nimi
popísaný priebeh je v zásade zhodný s tým, čo uviedli v návrhu. Ich výpovede však súd vyhodnotil ako
nehodnoverné, a to vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovia majú priamy záujem na výsledku sporu,
no najmä so zreteľom na rozpor ich výpovede s tým, čo vyplynulo z ostatných vykonaných dôkazov,

osobitne z výpovedí svedkov (H. T. a V. T.), o ktorých hodnovernosti niet žiadneho dôvodu pochybovať.
Preto skutkový opis udalostí, ku ktorým došlo, poskytnutý zo strany žalobcov v rámci ich výpovedí,
nemohol súd považovať za preukázaný ich výpoveďami.

8.10. Rovnako súd vyhodnotil ako nehodnovernú aj výpoveď žalovaného v 1. rade ako stranu sporu.

Okrem priameho osobného záujmu na výsledku sporu je aj výpoveď žalovaného v 1. rade (rovnako ako
v prípade žalobcov) v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi, o ktorých hodnovernosti nie je dôvod
pochybovať. Žalovaný v 1. rade totiž v evidentnom rozpore so znaleckým posudkom K.. Z. opísal stav
predmetného bytu, keď uviedol že byt bol v pôvodnom stave. Taktiež uviedol, že sa osobne neangažoval
pri vybavovaní úveru žalobcom, hoci z listiny pre Wüstenrot vyplýva opak. Na viac o zásadnej okolnosti,

ktorou je poskytnutie pôžičky, vypovedal celkom inak, než podal vysvetlenie polícii, kde síce výslovne
neuviedol, že poskytol žalobcovi v 1. rade pôžičku, avšak uviedol, že mu mal žalobca niečo splatiť aj
s úrokmi (hoci žalobca bol predávajúci). Tieto závažné rozpory potom mali za následok, že pri ustálení
skutkového stavu veci súd z pravdivosti výpovede žalovaného v 1. rade vychádzať nemohol.

8.11. Napokon súd ako nehodnovernú vyhodnotil aj výpoveď svedka T. V., ktorý vo svojej výpovedi
jednoznačne uviedol, že predmetný byt bol „v pôvodnom stave, žiadna rekonštrukcia, starý nábytok“.
Takýto popis reality je totiž v evidentnom rozpore s obsahom znaleckého posudku K.. Z., čo síce možno
vysvetliťtým,žesožalovanýmv1.radejevdlhoročnomkamarátskomvzťahuavzhľadomnatentovzťaho tom, čo si pamätal z roku 2007 vypovedal skreslene s tendenciou vypovedať v prospech žalovaného
v 1. rade. Jeho výpoveď preto nemohla tvoriť ani čiastkový základ pre skutkové zistenia súdu v rámci
ustálenia skutkového stavu veci. Pre úplnosť uviedol, že znalec K.. Z. vo svojom znaleckom posudku

č. 14/2007 v rámci popisu zariadenia predmetného bytu na základe ohliadky uviedol, že v byte boli
realizované stavebné úpravy v podobe nových laminátových podláh v obytných miestnostiach a výmeny
prevažnej časti okien za plastové.

8.12. Ďalej poukázal na to, že, ako vyplynulo z uznesenia vyšetrovateľa zo dňa 10.9.2008 vo veci

ČVS : ORP-XXX/OEK-BX-XXXX Kv o prerušení trestného stíhania v predmetnej veci, žalovaný v 1.
rade sa v rámci podania vysvetlenia vyjadril tak, že „...keď získajú úver, splatia mu jeho peniaze i s
príslušným úrokom a on im predá byt naspäť. Dohodli sa na presnom termíne a on súhlasil. Bola to
ústna dohoda“. Takéto vyjadrenie síce priamo nepreukazuje, že by bol žalobcom poskytol pôžičku, avšak
dôvodne takémuto záveru nasvedčuje. Inak si totiž za stavu, že mu nesvedčal žiadny iný titul, z ktorého
by žalobcom vyplývala povinnosť uhradiť mu nejakú peňažnú sumu, logicky nemožno vysvetliť jeho

vyjadrenie, že žalobcovia mu mali dať nejaké peniaze aj s úrokmi, naviac, že sa na tom (termíne vrátenia
peňazí i s úrokmi) ústne dohodli. Toto jeho vyjadrenie pritom plne korešponduje s výpoveďou svedkyne
H. T., ktorá uviedla, že žalovaný v 1. rade jej po podpise kúpnej zmluvy povedal, že im tie peniaze požičal
a dal si tú podmienku, že aby sa byt na neho previedol kúpnou zmluvou, lebo fakticky bola vyplácaná
kúpna cena, lebo tie peniaze boli v takej výške, ako kúpna cena.

8.13. Svedkyňa H. T. vo svojej výpovedi uviedla, že manželov F. spoznala cez Y. N., ktorý za ňou
došiel s tým, že či by manželom F. nepomohla vybaviť hypotekárny úver, pretože si požičali peniaze
od p. U., ktoré mu potrebovali vrátiť, aby im on prepísal späť byt. Banka im napokon úver neposkytla.
Svedkyňa ďalej uviedla, že sa dozvedela od pani U., V. T. aj Y. N., že pán F. a Y. N. si požičali od

pána U. peniaze. Na základe týchto požičaných peňazí potom kúpnou zmluvou previedli na pána U.
byt. S pánom F. telefonovala normálne telefonicky, raz volala aj s pani F.. K otázke osobného kontaktu
uviedla, že manželia F. nikdy nemali problém komunikovať bez tlmočníka. Komunikovali normálne aj
o tom, čo sa stalo, normálne sa o tom rozprávali, nevedia síce komunikovať tak ako svedkyňa, no
je im rozumieť. O kúpnej zmluve sa s pánom U. rozprávala tiež, bolo to po podpise kúpnej zmluvy,

pán U. jej povedal, že im tie peniaze požičal a dal si tú podmienku, že aby sa byt na neho previedol
kúpnou zmluvou, lebo fakticky bola vyplácaná kúpna cena, lebo tie peniaze boli v takej výške, ako
kúpna cena. Podľa svedkyne manželia F. presne vedeli čo spravili, že si požičali tie peniaze, vedeli,
že prepísali ten byt, že to bolo tak dohodnuté, že oni si ten byt budú vlastne kupovať späť. Napokon
treba pre úplnosť uviesť, že svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla aj to, že pán U. na stretnutí hovoril,

že im vyplácal tých 1.200.000,- Sk a pán N. zas, že si požičali. Nemôže povedať, že tie peniaze boli
požičané, lebo je rozdiel medzi tým, keď niekto povie vyplácať a požičať, keďže tam nebola tá zmluva o
pôžičke, tak ona nemôže povedať, či to bolo požičané alebo nie. Zmluvu o pôžičke žiadnu nevidela. Táto
výpoveď svedkyne bola napokon pre ustálenie skutkového stavu v tejto časti ťažisková. Svedkyňa totiž
vo svojej výpovedi poskytla priame (nie sprostredkované) svedectvo o tom, že ako žalobcovia, tak aj

žalovaný v 1. rade sa pred ňou (v jej prítomnosti) vyjadrili o poskytnutí pôžičky od žalovaného v 1. rade
žalobcom,ktorámalabyťzabezpečenáprevodombytuzožalobcovnažalovanéhov1.rade.Jepravdou,
že svedkyňa nepotvrdila uzavretie písomnej zmluvy o pôžičke a v druhej časti výpovede uviedla, že
nevie, či to bola pôžička. V druhej časti jej výpovede však už išlo iba o jej subjektívne hodnotenie.
Podstatné a rozhodujúce je to, čo jej povedal žalovaný v 1. rade a o tom svedkyňa nemala žiadnu

pochybnosť. Súd výpoveď tejto svedkyne vyhodnotil ako hodnovernú, nakoľko svedkyňa nemá žiadny
priamy ani nepriamy záujem na výsledku tohto konania, nemá žiadny vzťah k účastníkom konania, o veci
vypovedala vecne, bez akejkoľvek postrehnuteľnej snahy skresľovať to, čo videla, počula, teda čoho
bola svedkom. Obsah výpovede svedkyne na viac nebol v rozpore so žiadnymi inými dôkazmi, ktoré
súd vyhodnotil ako hodnoverné, či relevantné.

8.14. V súvislosti so zisťovaním skutkového základu pre účely posúdenia, či tu došlo k bežnému predaju,
alebo v skutočnosti k iným úkonom, súd poukázal aj na to, že ako to vyplynulo z listiny Wüstenrot
stavebnej sporiteľne, žalovaný v 1. rade udelil banke súhlas na zriadenie záložného práva na predmetné
nehnuteľnosti na zabezpečenie pohľadávky z úveru, ktorý by sa bol žalobcom poskytol. Pravosť ani

hodnovernosť tejto listiny nie je sporná. Pokiaľ však ale došlo skutočne len k „bežnému“ predaju, takýto
úkon žalovaného v 1. rade je ťažko rozumne vysvetliteľný, pričom naviac ani samotný žalovaný v 1. rade
žiadne rozumné vysvetlenie tohto kroku súdu neposkytol. Aj uvedené potom nasvedčuje (a v spojení s
inými dôkazmi aj preukazuje), že predaj bytu žalobcov žalovanému v 1. rade mal skutočne slúžiť iba ako„zábezpeka“ pre žalovaného v 1. rade pre prípad, že mu žalobcovia nevrátia pôžičku, ktorú im poskytol
pre potreby Y. N..

18.15. Z listiny spoločnosti Wüstenrot Stavebná sporiteľňa vyplynulo, že žalovaný v 1. rade pri žiadosti
žalobcov o poskytnutie stavebného úveru vystupoval v postavení záložcu a predávajúci, pričom žalobca
v 1. rade udelil svoj neodvolateľný príkaz na úhradu sumy 2.000.000,- Sk žalovanému v 1. rade. Táto
listina bola podpísaná žalobcami a žalovaným v 1. rade dňa 31.7.2007. V tejto súvislosti pritom súd
poukázal aj na to, že, ako to vyplynulo z obsahu spisu Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu

V-13315/07, žalovaný v 1. rade prevzal rozhodnutie o povolení vkladu až dňa 12.10.2007 (obdobne
ako žalobcovia), teda pred tým, než im „pomáhal“ pri získaní úveru, čo taktiež minimálne mimoriadne
spochybňuje tvrdenia žalovaného v 1. rade, že išlo o bežný prevod a žalobcovia až dodatočne, po
prevode vlastníctva, chceli byt odkúpiť späť.

8.16. Z uznesenia vyšetrovateľa Policajného zboru SR, ORPZ Bratislava II zo dňa 10.9.2008 vo veci

ČVS : ORP-XXX/OEK-BX-XXXX Kv vyplynulo, že žalovaný v 1. rade v rámci podania vysvetlenia polícii
uviedol, že v uvedenej veci ho oslovili manželia F. prostredníctvom ich známeho, že chcú predať byt.
Neskôr mu uviedli, že keď získajú úver splatia mu jeho peniaze i s úrokom a on im predá ich byt naspäť.
Dohodli sa na presnom termíne a on s tým súhlasil. Stanovený termín nebol dodržaný. Čakal trištvrte
roka, ale termín nedodržali a dohodnuté peniaze mu nedali. Dokonca im chcel aj pomôcť pri vybavovaní

úveru, ale na príslušnú sumu manželia F. nespĺňali podmienky. Ako už bolo uvedené, toto vyjadrenie
žalovaného v 1. rade síce ešte celkom priamo nepreukazuje, že poskytol žalobcom pôžičku, avšak v
spojení s ostatnými vykonanými dôkazmi, najmä s výpoveďou svedkyne H. T., k takémuto skutkovému
zisteniu vedie.

8.17. Súdu sa napriek maximálnej snahe nepodarilo v konaní vypočuť svedka Y. N., preto nezostalo iné,
než skutkový stav veci ustáliť bez jeho výsluchu a skutočností, ktoré boli z neho vyplynúť. Okrem jeho
výsluchu pritom súd v konaní vykonal všetky dôkazy navrhnuté alebo predložené stranami sporu.

8.18. Na základe vykonaných dôkazov súd skutkovo ustálil, že ako žalobcovia, tak aj žalovaný v 1. rade

nemali v skutočnosti v úmysle realizovať predaj bytu žalovanému v 1. rade, ale iba zriadiť určitú formu
zabezpečenia pre prípad, že žalobca v 1. rade žalovanému v 1. rade nevráti pôžičku, ktorú mu žalovaný
poskytol, pravdepodobne pre potreby Y. N..

8.19. Vo vzťahu k žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia, že kúpne zmluvy uzavreté medzi

žalobcami a žalovaným v 1. rade, žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade a napokon medzi
žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade sú neplatné, pritom súd dospel k záveru, že na takomto
určení nie je daný naliehavý právny záujem. V tejto časti, teda v časti o určenie neplatnosti napadnutých
kúpnych zmlúv preto súd pre nedostatok naliehavého právneho záujmu v zmysle § 80, písm. c) O.s.p.
(účinného do 30.6.2016) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8.20. Vo vzťahu k tej časti žaloby, v ktorej sa žalobcovia domáhali určenia, že sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností, súd dospel k záveru, že tu je daný naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Takýmto určovacím výrokom bude úplne vyriešená sporná otázka vlastníctva
predmetných nehnuteľností a na viac, určovacia žaloba je vždy prípustná pri spornosti práv (právnych

vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci žalobe môže
privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Preto súd žalobu žalobcov v tejto časti prejednal
aj z hľadiska jeho vecnej opodstatnenosti a dospel k záveru, že vôľa zmluvných strán kúpnej zmluvy
nesmerovala k predaju a kúpe predmetných nehnuteľností, ale k zabezpečeniu dlhu žalobcu v 1.
rade (žalobcov) z pôžičky voči žalovaného v 1. rade, presnejšie k zabezpečeniu splatenia pôžičky,

ktorú žalovaný v 1. rade poskytol žalobcom pre potreby Y. N.. Konštatoval, že kúpna zmluva zo dňa
9.5.2007 je absolútne neplatným právnym úkonom podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre
vady vôle, spočívajúce v tom, že obe zmluvné strany, teda ako žalobcovia, tak aj žalovaný v 1. rade
zdanlivo (naoko) formálne prejavili vôľu uzavrieť kúpnu zmluvu, hoci v skutočnosti ich vôľa smerovala
k zabezpečeniu splatenia pôžičky. So zreteľom na ustanovenie § 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho

zákonníka právny úkon, ktorý bol uzavretím kúpnej zmluvy v tomto prípade zastretý nemožno považovať
za platný, nakoľko by tu išlo o nedovolenú tzv. prepadnú zástavu, ako na to poukazovali aj žalobcovia.
Zároveň poukázal aj na rozsudok NS SR vo veci sp. zn. 3 Cdo 144/2010 zo dňa 30.3.2011, V danom
prípade bolo výsledkami vykonaného dokazovania preukázané, že účastníci zmluvy označenej ako„kúpna zmluva“ len predstierali uzatvorenie kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť
pohľadávku žalovaného v 1. rade zo zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvoril so žalobcom. Keďže predmetná
„kúpna zmluva“ ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne (absentoval v nej jeden prvok vôle

- vážnosť), je takáto simulovaná zmluva podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná. Ich
disimulovaný právny úkon by mohol byť platný, iba ak by spĺňal všetky náležitosti právneho úkonu
(o tento prípad ale v danej veci nešlo). Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí zhrnul, že kúpna
zmluva zo dňa 9.5.2007 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v 1. rade je neplatným právnym
úkonom, ktorý nevyvolal žiadne právne následky, ktoré s takýmto prevodom zákon spája, teda ani

nadobudnutie vlastníctva predmetných nehnuteľností žalovaným v 1. rade. Poukázal však na to, že súd
sa nestotožňuje s názorom žalobcov, že nepočujúcich treba bez ďalšieho považovať za osoby, ktoré
nevedia čítať a písať a preto musí byť v ich prípade vždy dodržaná osobitná forma právneho úkonu. V
prípade nepočujúcich totiž treba ich schopnosť čítať a písať hodnotiť vždy individuálne, vzhľadom na
konkrétne schopnosti konajúcej osoby.

8.21. Keďže žalovaný v 1. rade sa vzhľadom na absolútnu neplatnosť kúpnej zmluvy zo dňa 9.5.2007
nikdy nestal vlastníkom predmetných nehnuteľností, nemohol tieto platne previesť na žalovaného v 2.
rade. Preto súd aj vo vzťahu ku kúpnej zmluve zo dňa 17.1.2008 uzavretej medzi žalovaným v 1. rade
a žalovaným v 2. rade dospel k záveru, že s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka,
v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka, je absolútne neplatným právnym úkonom. V nadväznosti na

tompotom,keďžekúpnazmluvazodňa17.1.2008jeodpočiatkuabsolútneneplatnýmprávnymúkonom,
ani žalovaný v 2. rade v skutočnosti nenadobudol vlastníctvo predmetných nehnuteľností a preto nebol
oprávnený previesť na žalovaného v 3. rade vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam. Absolútne neplatnou
bola preto aj kúpna zmluva uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade dňa 29.4.2008.

9. Na odvolania žalobcov v 1. a 2. rade a žalovaných v 1. a 3. rade rozhodoval Krajský súd v Bratislave,
ktorý rozsudkom č.k. 3Co 622/2013-926 zo dňa 30.6.2016 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v
zamietajúcej časti potvrdil a vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie.

10. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť zamietajúcej časti rozsudku
súdu prvej inštancie a potrebu zrušenia zvyšnej (vyhovujúcej) časti tohto rozsudku. Uviedol, že žalobca
má dôkazné bremeno ohľadne všetkých tvrdení, ktorými odôvodňuje svoju žalobu, pričom žalovaný
nenesiebremenotvrdeniaanidôkaznébremenovprípadoch,keďibapopierapravdivosťtvrdenížalobcu
alebo keď žiada žalobu zamietnuť. Ak teda žalobcovia v 1. a 2. rade tvrdili, že so žalovaným v 1.

rade uzavreli zmluvu o pôžičke a že kúpna zmluva predstavovala iba zabezpečenie pôžičky, bolo ich
povinnosťou túto tvrdenú skutočnosť preukázať. Žalovaný v 1. rade uvedené tvrdenie žalobcov od
začiatku popieral s tým, že žalobcovia mu byt predali napadnutou kúpnou zmluvou zo dňa 9.5.2007.
Odvolací súd poukázal na rozpory v tvrdeniach a výpovediach žalobcov v 1. a 2. rade, keď v žalobe
tvrdili, že žalobcu v 1. rade oslovil Y. N. so žiadosťou o pôžičku cca 650.000,- Sk (21.576.05 €), ktorú

súrne potreboval najmä na splatenie svojich dlhov. V trestnom oznámení podľa uznesenia vyšetrovateľa
uviedli sumu 700.000,- Sk (23.235.74 €) za účelom vyplatenia podlžnosti. Žalobca v 1. rade vo výpovedi
na pojednávaní dňa 9.3.2011 však uviedol, že požičal Y. N. 128.000,- Sk (4.248.82 €), 150.000,- Sk
(4.979.09 €), 250.000,- Sk (8.298.48 €) a 70.000,- Sk (2.323.57 €) (spolu 598.000,- Sk (19.849.96 €)),
ktoré peniaze si žalobca v 1. rade požičal od bánk a GE Y.. Splátky mal splácať Y. N.. Keď mal po 8

mesiacoch problém splácať splátky, oslovil dvoch kamarátov (i žalovaného v 1. rade), ktorí povedali,
že požičajú N. finančnú čiastku ak žalobca v 1. rade založí majetok. Z peňazí od žalovaného v 1. rade
potom žalobca v 1. rade zaplatil magistrátu 211.000,- Sk (7.003.92 €) a zvyšok vyplatil p. N.; peniaze
žalovanému v 1. rade mal vyplatiť p. N.. Finančné problémy p. N. boli dlžoby; žalobca v 1. rade sa
podrobnejšie nevypytoval. Odvolací súd poukázal na skutočnosť, že žalobca v 1. rade si sám mal za

účelom požičania peňazí Y. N. vziať úvery a pôžičky, a keď Y. N. tieto pôžičky nesplácal prostredníctvom
žalobcu v 1. rade, mal si žalobca v 1. rade vziať ďalšiu pôžičku od žalovaného v 1. rade (vo výške
1.200.000,- Sk) a zostatok z uvedenej sumy vo výške 789.000,- Sk (1.200.000,- Sk - 211.000,- Sk -
20.000,- Sk - 180.000,- Sk) odovzdať Y. N.. Vrátenie pôžičky žalovanému v 1. rade chcel žalobca v 1.
rade podľa výpovede na pojednávaní dňa 8.6.2011 riešiť cez úver v banke, ktorý by si zobral; splácal by

ho však p. N.. Ak však Y. N. nesplácal úvery a pôžičky, ktoré si vzal žalobca v 1. rade, v sume 598.000,-
Sk (19.849.96 €), je pravdivosť tvrdenia o pôžičke od žalovaného v 1. rade za účelom ďalšej pomoci Y. N.
s tým, že následne by si žalobca v 1. rade vzal úver banky, ktorý by splácal Y. N., značne spochybnená.
Žalobcovia v 1. a 2. rade totiž nevysvetlili, ako mohli očakávať, že Y. N., ktorý nesplácal za žalobcu v1. rade pôžičky a úvery v celkovej výške 598.000,- Sk (19.849.96 €), bude splácať úver 1.200.000,- Sk
(39.832.70 €), ktorý si žalobca v 1. rade mienil vziať za účelom splatenia dlhu žalovanému v 1. rade.
Rovnako neobjasnili, prečo za situácie, keď Y. N. potreboval peniaze začiatkom roku 2007 súrne (ako

zdôraznili v žalobe či v trestnom oznámení), došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy až 9.5.2007. Odvolací
súd taktiež vytkol súdu prvej inštancie, že sa vôbec nezaoberal zodpovedaním otázky, aký dôvod by
mali žalobcovia v 1. a 2. rade požičiavať si peniaze od žalovaného v 1. rade za účelom ich požičania
kamarátovi či známemu žalobcu v 1 rade, Y. N.. Bolo na žalobcoch v 1. a 2. rade, aby v konaní bez
akýchkoľvek pochybností tento dôvod vysvetlili. Za situácie, ak žalobcovia v 1. a 2. rade mali mnohé

peňažné záväzky, je totiž pravdivosť ich tvrdenia o pôžičke od žalovaného v 1. rade za účelom pomoci
Y. N. značne spochybnená. Pre hodnotenie pravdivosti tvrdení žalobcov v 1. a 2. rade sú významné
aj výpovede svedkov Y. F., T. F., H. T. a V. U., z ktorých je zrejmé, že žalobca v 1. rade ani svojmu
bratovi, rodičom ani osobnej asistentke neopísal dňa 5.2.2008 udalosti z roku 2007 tak, ako ich tvrdil v
žalobe. Ak žalovaný v 1. rade mal podľa uznesenia vyšetrovateľa uviesť, že žalobcovia v 1. a 2. rade
chceli predať byt, pričom po kúpe bytu následne súhlasil s tým, že im byt predá naspäť, tak takéto

vyjadrenie skutočne nepreukazuje poskytnutie pôžičky žalobcom v 1. a 2. rade. Z výpovede svedkyne T.
bolo podľa odvolacieho súdu zrejmé, že žalobcovia v 1. a 2. rade presne vedeli, čo spravili, vedeli, že si
požičali tie peniaze, vedeli, že prepísali ten byt; povedali, že podpísali kúpnu zmluvu a rozumeli rozdielu
medzi záložnou a kúpnou zmluvou. Ani na základe výpovede svedkyne H. T. teda nemožno dospieť k
záveru o poskytnutí pôžičky zabezpečenej prevodom bytu. Odvolací súd uviedol, že z obsahu spisu tak

vyplýva množstvo rozporov v tvrdeniach žalobcov v 1. a 2. rade či už v žalobe, vo výpovediach, alebo
v porovnaní s tvrdeniami žalovaného v 3. rade či svedkov. Odvolací súd však potvrdil záver súdu prvej
inštancie, že v prípade nepočujúcich osôb treba ich schopnosť čítať a písať hodnotiť vždy individuálne,
vzhľadomnakonkrétneschopnostikonajúcejosoby.Vdanomprípadejevšakotáznapravdivosťtvrdenia
žalobcov v 1. a 2. rade, že nevyužili dňa 9.5.2007 služby osobnej asistencie v súvislosti s uzavretím

kúpnej zmluvy. Podľa odvolacieho súdu bez ohľadu na využití či nevyužití služieb osobnej asistencie pri
uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 9.5.2007 však z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobcovia v 1. a
2. rade boli plne spôsobilí porozumieť obsahu a významu kúpnej zmluvy zo dňa 9.5.2007. Žalobcovia
v 1. a 2. rade nakoniec dňa 9.5.2007 nepodpisovali len samotnú kúpnu zmluvu, ale aj návrh na vklad,
pričom v súvislosti s prevodom bytu zabezpečili od správcu bytu potvrdenie zo dňa 9.5.2007 o vyrovnaní

zálohových platieb za služby do 30.4.2007 (potvrdenie bolo vydané na žiadosť vlastníka bytu).

11. Vzhľadom na to, že odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti (t.j.
v časti o určenie neplatnosti napadnutých kúpnych zmlúv) potvrdil a vo zvyšnej (vyhovujúcej) časti (t.j. v
častiourčeniebezpodielovéhospoluvlastníctva)zrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonanie,

predmetom sporu tak ostalo konanie o určenie bezpodielového spoluvlastníctva.

12. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu
povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a
zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

13. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

14. Podľa § 123 OZ vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať,

požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

15. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len C. s. p.) ak bolo rozhodnutie zrušené
a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym
názorom odvolacieho súdu.

16. Žalobcovia v 1. a 2. rade následne navrhli doplniť dokazovanie opätovným výsluchom tlmočníčky V.
U., za účelom zistenia, či v danom čase a mieste pri uzatváraní kúpnej zmluvy naozaj žalobcom službu
tlmočenia poskytla. Ďalej žiadali vykonať dokazovanie výsluchom matky žalobkyne v 2. rade za účelom
preukázania, že žalobcovia majú problém porozumieť následkom svojho konania čo do právnych ako

aj iných úkonov. Zároveň žiadali, aby súd vykonal dôkaz - objektívny test miery sluchového postihnutia,
konkrétne napr. Otoakustické emisie - OAE a Evokované potenciály zo sluchovej dráhy ASSR, ktorý by
moholmaťvýznamvzhľadomnaschopnosťžalobcovprijímaťvonkajšiepodnetyarozumieťhovorenémuslovu a písanému textu. Taktiež opätovne žiadali vykonať dokazovanie výsluchom svedka Y. N., ktorý
je podľa žalobcov kľúčovou osobou v tomto spore.

17. Žalovaní v 1. a v 3. rade nemali ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a žiadali, aby súd nepripustil
dôkazy navrhnuté žalobcami.

18. Súd v zmysle intencií odvolacieho súdu vec opätovne prejednal, pričom sa všetkými dostupnými
prostriedkami pokúsil zabezpečiť prítomnosť svedka Y. N., za účelom doplnenia dokazovania a podania

svedeckej výpovede v konaní, avšak bezúspešne a preto súd postupom podľa § 198 ods. 3 C. s. p.
návrh na výsluch svedka zamietol. Súd zároveň zamietol aj ďalšie návrhy žalobcov v 1. a 2. rade na
vykonanie dokazovania a to: opätovným výsluchom tlmočníčky V. U. ako svedkyne, výsluchom matky
žalobkyne v 2. rade E. H. ako svedkyne, prípadne zodpovedaním tejto svedkyne na otázky písomne s
poukazom na ust. §-u 196 ods. 3 C. s. p. a vykonanie dôkazu - objektívneho testu miery sluchového
postihnutia, konkrétne napr. Otoakustické emisie - OAE a Evokované potenciály zo sluchovej dráhy

ASSR z dôvodu, že opätovný výsluch svedkyne tlmočníčky V. U., súd nepovažoval za potrebný, nakoľko
v priebehu konania bola táto svedkyňa vypočutá na pojednávaní dňa 16.11.2011, písomne sa vo veci
vyjadriladňa24.4.2012apodalačestnévyhláseniedňa21.3.2013.Súdvykonanietakéhotodokazovania
považoval za nadbytočné a nehospodárne. Pokiaľ išlo o výsluch matky žalobkyne v 2. rade E. H.
ako svedkyne, prípadne zodpovedanie tejto svedkyne na otázky písomne, súd vzhľadom na doteraz

vykonané rozsiahle dokazovanie, vykonanie tohto dôkazu z hľadiska hospodárnosti konania rovnako
nepovažoval za potrebné, nakoľko výpoveď svedkyne by vzhľadom na vek a dĺžku časového obdobia od
rozhodných skutočností, čo je viac ako 10 rokov, nepovažoval za objektívne podstatné pre rozhodnutie
vo veci. Navyše sú v spise založené čestné vyhlásenia matiek oboch žalobcov. A napokon vykonanie
dôkazu - objektívneho testu miery sluchového postihnutia, konkrétne napr. Otoakustické emisie -

OAE a Evokované potenciály zo sluchovej dráhy ASSR, súd s poukazom na intencie odvolacieho
súdu a vzhľadom na lekárske správy založené v spise považoval takého dokazovanie za neúčelné a
nehospodárne.

19. Súd vychádzal z doteraz vykonaného dokazovania a doplnil dokazovanie výsluchom žalovaného v

1. rade, z ktorého zistil, že na kúpnej cene sa so žalobcami dohodli vzájomne v rozmedzí 1.200.000
Sk (39.832.70 €) do 1.500.000 Sk (49.790.88 €), pretože žalovaný v 1. rade ani nebol ochotný zaplatiť
za neprerobený byt viac. Kúpnu zmluvu dal vypracovať žalovaný v 1. rade po vzájomnej dohode so
žalobcami, čo však žalobca v 1. rade poprel. V byte žalobcovia istý čas bývali a potom prišli s návrhom
na spätný odpredaj bytu, avšak žalovaný v 1. rade to s nimi neriešil a zháňal si iných kupcov. Uviedol, že

pánovi N. nepožičiaval žiadne peniaze. Žalovaný v 3. rade poukázal na skutočnosť, že na pojednávaní
dňa 8.6.2011 žalobca v 1. rade uviedol, že keď sa vo Wüstenrote pokúšal vybaviť úver k predmetnému
bytu žiadal okolo 2.300.000 Sk, ale bol mu poskytnutý úver len na sumu 1.200.000 Sk, čo korešponduje
s cenou za predmetný byt. Počas konania právna zástupkyňa žalovaného v 3. rade (R.. V. Y.) uviedla, že
dňa 2.11.2017 o 14,00 hod. osobne videla žalobcu v 1. rade vychádzať z herne Y. na V. ulici v Bratislave.

20. Súd vo veci opätovne rozhodol, pričom v novom rozhodnutí bol v zmysle § 391 ods. 2 C. s. p.
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, na základe ktorého dospel k názoru, že žalobe nie je
možné vyhovieť.

21. Súd mal z výpisu z LV č. XXXX preukázané, že žalobcovia boli v čase uzavretia prvej kúpnej zmluvy
bezpodielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností. Rovnako bolo preukázané, že žalobcovia
dňa 9.5.2007 uzavreli so žalovaným v 1. rade kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva
predmetných nehnuteľností na žalovaného v 1. rade, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy bol žalovaný
v 1. rade zapísaný v katastri nehnuteľností ako ich vlastník. Dňa 17.1.2008 žalovaný v 1. rade uzavrel

so žalovaným v 2. rade kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod predmetných nehnuteľností na
žalovaného v 2. rade, pričom na základe tejto kúpnej zmluvy bol žalovaným v 2. rade zapísaný v katastri
nehnuteľností ako ich vlastník a dňa 29.4.2008 žalovaný v 2. rade uzavrel s žalovaným v 3. rade kúpnu
zmluvu, ktorej predmetom bol prevod predmetných nehnuteľností na žalovaného v 3. rade, pričom na
základe tejto kúpnej zmluvy bol žalovaný v 3. rade zapísaný v katastri nehnuteľností ako ich vlastník.

22. Odvolací súd poukázal na viaceré rozpory v tvrdeniach žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí v žalobe
tvrdili, že žalobcu v 1. rade oslovil Y. N. so žiadosťou o pôžičku cca 650.000,- Sk (21.576.05 €), ktorú
súrne potreboval najmä na splatenie svojich dlhov. V trestnom oznámení podľa uznesenia vyšetrovateľauviedli sumu 700.000,- Sk (23.235.74 €) za účelom vyplatenia podlžnosti. Žalobca v 1. rade vo výpovedi
na pojednávaní dňa 9.3.2011 však uviedol, že požičal Y. N. 128.000,- Sk (4.248.82 €), 150.000,- Sk
(4.979.09 €), 250.000,- Sk (8.298.48 €) a 70.000,- Sk (2.323.57 €) (spolu 598.000,- Sk (19.849.96 €)),

ktoré peniaze si žalobca v 1. rade požičal od bánk a GE Y.. Splátky mal splácať Y. N.. Keď mal po 8
mesiacoch problém splácať splátky, oslovil dvoch kamarátov (i žalovaného v 1. rade), ktorí povedali,
že požičajú N. finančnú čiastku ak žalobca v 1. rade založí majetok. Z peňazí od žalovaného v 1. rade
potom žalobca v 1. rade zaplatil magistrátu 211.000,- Sk (7.003.92 €) a zvyšok vyplatil p. N.; peniaze
žalovanému v 1. rade mal vyplatiť p. N.. Finančné problémy p. N. boli dlžoby; žalobca v 1. rade sa

podrobnejšie nevypytoval. Odvolací súd poukázal aj na skutočnosť, že žalobca v 1. rade si sám mal za
účelom požičania peňazí Y. N. vziať úvery a pôžičky, a keď Y. N. tieto pôžičky nesplácal prostredníctvom
žalobcu v 1. rade, mal si žalobca v 1. rade vziať ďalšiu pôžičku od žalovaného v 1. rade (vo výške
1.200.000,- Sk) a zostatok z uvedenej sumy vo výške 789.000,- Sk (1.200.000,- Sk - 211.000,- Sk -
20.000,- Sk - 180.000,- Sk) odovzdať Y. N.. Vrátenie pôžičky žalovanému v 1. rade chcel žalobca v 1.
rade podľa výpovede na pojednávaní dňa 8.6.2011 riešiť cez úver v banke, ktorý by si zobral; splácal by

ho však p. N.. Ak však Y. N. nesplácal úvery a pôžičky, ktoré si vzal žalobca v 1. rade, v sume 598.000,-
Sk, je pravdivosť tvrdenia o pôžičke od žalovaného v 1. rade za účelom ďalšej pomoci Y. N. s tým, že
následnebysižalobcav1.radevzalúver banky,ktorýbysplácalY.N.,značnespochybnená.Žalobcovia
v 1. a 2. rade totiž nevysvetlili, ako mohli očakávať, že Y. N., ktorý nesplácal za žalobcu v 1. rade pôžičky
a úvery v celkovej výške 598.000,- Sk, bude splácať úver 1.200.000,- Sk, ktorý si žalobca v 1. rade mienil

vziať za účelom splatenia dlhu žalovanému v 1. rade. Rovnako neobjasnili, prečo za situácie, keď Y. N.
potreboval peniaze začiatkom roku 2007 súrne (ako zdôraznili v žalobe či v trestnom oznámení), došlo
k uzavretiu kúpnej zmluvy až 9.5.2007. Žalobcovia však uvedené rozpory nevysvetlili a neodstránili ani
v ďalšom konaní, rovnako ako nepreukázali, že so žalovaným v 1. rade uzavreli zmluvu o pôžičke a
že kúpna zmluva predstavovala iba zabezpečenie pôžičky, čím neuniesli dôkazné bremeno. Zároveň

žalobcovia v 1. a 2. rade ani s poukazom na intencie odvolacieho súdu v ďalšom konaní nepreukázali, z
akého dôvodu by si požičiavali peniaze od žalovaného v 1. rade za účelom ich požičania Y. N., pretože
ak celková dlžná suma žalobcov v 1. a 2. rade bola podľa potvrdenia zo dňa 9.12.2009 o osobných,
majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 35.119,11 € sú
uvedené tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade o ich pomoci Y. N. spochybnené.

23. Pre hodnotenie pravdivosti tvrdení žalobcov v 1. a 2. rade boli podľa názoru odvolacieho súdu
významné i výpovede svedkov Y. F., T. F., H. T. a V. U.. T. F., brat žalobcu v 1. rade, totiž hneď na úvod
výpovede uviedol, že môže vypovedať len to, čo vie; to, čo mu naklamali, to nevie posúdiť. Žalobca v 1.
rade k nemu prišiel začiatkom februára 2007 (správne však podľa ďalšieho opisu malo byť 2008) spolu

s Y. N.; tento uviedol, že sa zaručili za nejaký dom ich kamaráta pri W. A., ktorý však prestal splácať dlh
a preto je na predmetný byt exekúcia a že keď v ten deň alebo o deň neskôr nezaplatia 100.000,- Sk
(3.319.39 €), exekútor zoberie byt. Následne išli aj so žalobcom v 1. rade k rodičom a odtiaľ žalobca v 1.
rade s otcom do M. banky. C. odovzdali žalobcovi v 1. rade 100.000,- Sk (3.319.39 €) a potom odišiel aj
s Y. N. preč. Manželka svedka následne zistila na katastri, že vlastníkom bytu je už Žalovaný v 2. rade.

Zhodne vypovedala aj Y. F., ktorej takto priebeh stretnutia so žalobcom v 1. rade a Y. N. dňa 5.2.2008
opísal manžel. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca v 1. rade ani svojmu bratovi a rodičom neopísal dňa
5.2.2008 udalosti z roku 2007 tak, ako ich tvrdil v žalobe; spolu s Y. N. za ním došli zrejme s vymysleným
príbehom za účelom získania peňazí. Svedkyňa H. T. na otázku, prečo nepožičala žalobcom v 1. a 2.
rade peniaze uviedla, že už v tej dobe, keď si chceli požičať, už tam bolo len samé klamstvo; oklamali

ju aj v súvislosti s úverovým registrom. Svedkyňa V. U. uviedla, že žalobca v 1. rade za ňou prišiel, že
majú problém, že boli ručiť na nejaký dom nejakej kamarátke na hypotéku; na druhý deň jej však Y. N.
povedal o uzavretí kúpnej zmluvy. Aj z uvedeného je zrejmé, že žalobca v 1. rade ani osobnej asistentke
neopísal najprv udalosti z roku 2007 tak, ako ich tvrdil v žalobe.

24. Žalovaný v 1. rade počas svojich výpovedí tak ako pred vydaním prvého rozsudku súdu prvej
inštancie vo veci samej, tak aj v konaní po zrušení napadnutého rozhodnutia odvolacím súdom, uviedol,
že žalobcovia chceli predať byt a vzájomne sa dohodli na kúpnej cene, avšak s odstupom času niekoľko
mesiacov po predaji bytu ho žalobca v 1. rade oslovil so žiadosťou o spätnú kúpu bytu. Žalovaný v 1.
rade podpísal listinu O. poisťovne, a.s. ako vlastník bytu označeného ako záložný nehnuteľný majetok,

z ktorej listiny však vyplýva, že žalobcovia v 1. a 2. rade so žalovaným mienili uzavrieť kúpnu zmluvu,
pričom na zabezpečenie úveru, prostredníctvom ktorého žalobcovia v 1. a 2. rade chceli zaplatiť kúpnu
cenu, malo byť zriadené záložné právo, predmetom ktorého by bol predmetný byt.25. Ani z odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľa PZ zo dňa 10.9.2008 nebolo preukázané poskytnutie
pôžičky žalobcom v 1. a 2. rade, ak mal žalovaný v 1. rade uviesť, že žalobcovia v 1. a 2. rade chceli
predať byt, pričom po kúpe bytu následne súhlasil s tým, že im byt predá naspäť.

26. Z výpovede svedkyne H. T. rovnako nevyplýva, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o pôžičke
zabezpečenej prevodom bytu, keďže svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že žalobcovia v 1. a 2. rade
vedeli čo spravili, že si požičali peniaze a vedeli, že prepísali ten byt, a povedali, že podpísali kúpnu
zmluvu, rozumeli rozdielu medzi záložnou a kúpnou zmluvou.

27. Odvolací súd potvrdil záver o tom, že v prípade nepočujúcich osôb treba ich schopnosť čítať a
písať hodnotiť vždy individuálne. Žalobcovia v 1. a 2. rade popierali, zhodne so svedkyňou V. U., že jej
služby v deň podpisu kúpnej zmluvy v súvislosti s touto zmluvou využili. Podľa výkazov o odpracovaných
hodinách osobnej asistencie svedkyne táto dňa 9.5.2007 v čase od 10.00 hod. do 11.00 hod. vykonávala
pre žalobcu v 1. rade činnosť osobnej asistencie - dorozumievanie a v čase od 14.00 hod. do 16.00

hod. vykonávala pre žalobkyňu v 2. rade činnosť osobnej asistencie - dorozumievanie. Ak teda podľa
oznámenia notárky boli podpisy žalobcov v 1. a 2. rade na kúpnej zmluve dňa 9.5.2007 osvedčené o
15.31 hod., pričom žalobkyňa v 2. rade na pojednávaní dňa 25.1.2013 potvrdila, že s tým, čo je na
výkazoch napísané, súhlasí a keď je to zapísané, určite so svedkyňou boli, potom je otázna pravdivosť
tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade, že nevyužili dňa 9.5.2007 služby osobnej asistencie v súvislosti

s uzavretím kúpnej zmluvy. Tvrdenie V. U. v čestnom vyhlásení zo dňa 21.3.2013, že v niektorých
prípadoch sa stávalo, že do výkazu uvádzala aj hodiny, počas ktorých pre žalobcov v 1. a 2. rade niečo
vybavovala bez ich fyzickej prítomnosti (a že je pravdepodobné, že o taký prípad išlo aj dňa 9.5.2007 v
čase od 14.00 hod. do 16.00 hod.), totiž potvrdzujú založené výkazy osobnej asistencie, avšak vždy je
uvedenýpopisuskutočnenéhoúkonu.Podpopisomdorozumievanievšaknemožnochápaťvybavovanie

vecí pre žalobcov v 1. a 2. rade bez ich fyzickej prítomnosti. Bez ohľadu na využití či nevyužití služieb
osobnej asistencie pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 9.5.2007 však z vykonaného dokazovania vyplýva,
že žalobcovia v 1. a 2. rade boli plne spôsobilí porozumieť obsahu a významu kúpnej zmluvy zo dňa
9.5.2007. Vyplýva to z výpovedí svedkov i žalovaného v 1. rade ohľadom priamej komunikácie so
žalobcami v 1. a 2. rade, dorozumievania prostredníctvom sms či e-mailov, jednoznačného významu

názvu zmluvy, ako aj z dovtedajších právnych úkonov žalobcov v 1. a 2. rade. Títo totiž už zmluvu o
prevode vlastníctva bytu uzatvárali, a aj keď to bolo za prítomnosti osobnej asistentky, išlo o zmluvu
obsahovo podstatne zložitejšiu ako bola kúpna zmluva zo dňa 9.5.2007. V súvislosti so znaleckým
posudkom K.. H. Z. č. 14/2007 zo dňa 13.2.2007, ktorý bol vyhotovený na základe objednávky žalobcu
v 1. rade na stanovenie všeobecnej hodnoty bytu pre právny úkon uzavretia záložnej zmluvy a zriadenia

záložného práva na nehnuteľnosti v súvislosti s poskytnutím úveru, je nutné uviesť, že ak žalobca v 1.
rade ako objednávateľ takto zadal úlohu, vedel bez akýchkoľvek pochybností rozlíšiť záložnú a kúpnu
zmluvu. Vo vzťahu priamo k uzavretej kúpnej zmluve sa napr. svedkyňa H. T. vyjadrila, že žalobcovia v 1.
a2.radevedeli,žepodpísalikúpnuzmluvu,pričomchápalijejvýznam.Žalobcoviav1.a2.radenakoniec
dňa 9.5.2007 nepodpisovali len samotnú kúpnu zmluvu, ale aj návrh na vklad, pričom v súvislosti s

prevodom bytu zabezpečili od správcu bytu potvrdenie zo dňa 9.5.2007 o vyrovnaní zálohových platieb
za služby do 30.4.2007 (potvrdenie bolo vydané na žiadosť vlastníka bytu). V súvislosti s uzavretím
kúpnej zmluvy teda žalobcovia v 1. a 2. rade vystupovali aktívne, čomu vôbec nekorešponduje ich
tvrdenie o tom, že nevedeli, čo u notárky podpisujú.

28. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, vykonané dokazovanie a závery odvolacieho súdu
je zrejmé, že z obsahu spisu vyplýva množstvo rozporov vo výpovediach žalobcov v 1. a 2. rade v
porovnaní so žalobou, výpoveďami strán sporu alebo svedkov, ktoré žalobcovia v 1. a 2. rade ako strana
sporu, ktorá nesie dôkazné bremeno, neodstránili ani v ďalšom konaní, po tom, čo odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vrátil na ďalšie konanie. Strany sporu, a to najmä žalobcovia v 1. a

2. rade nenavrhli v konaní vykonať také dôkazy, ktoré by neboli doteraz vykonané a ktoré by boli s
poukazom na zásadu hospodárnosti konania spôsobilé preukázať tvrdenia žalobcov v 1. a 2. rade, na
základe ktorých by bolo možné vo veci samej rozhodnúť v prospech nich.

29. Z vykonaného dokazovania nemožno preto vyvodiť záver, že vôľa zmluvných strán kúpnej zmluvy

zo dňa 9.5.2007 nesmerovala k predaju a kúpe predmetného bytu, ale k zabezpečeniu dlhu žalobcu v
1. rade z pôžičky voči žalovanému v 1. rade, resp. k zabezpečeniu splatenia pôžičky, ktorú žalovaný
v 1. rade poskytol žalobcom v 1. a 2. rade pre potreby Y. N.. Žalobcovia v 1. a 2. rade dostatočne
nepreukázali, že so žalovaným v 1. rade uzavreli zmluvu o pôžičke a že kúpna zmluva predstavovalaiba zabezpečenie pôžičky, z toho potom analogicky vyplýva, že vôľa zmluvných strán kúpnej zmluvy
smerovala k predaju a kúpe predmetnej nehnuteľnosti. V zmysle § 37 ods. 1 OZ preto nemožno
konštatovať, že kúpna zmluva zo dňa 9.5.2007 a tým pádom ani následné dve kúpne zmluvy zo dňa

17.1.2008 a zo dňa 29.4.2008 sú neplatné. Z vykonaného dokazovania taktiež vyplýva, že žalobcovia v
1. a 2. rade boli plne spôsobilí porozumieť obsahu a významu kúpnej zmluvy zo dňa 9.5.2007 a vedeli
aký druh zmluvy podpisujú. Zároveň je nutné dodať, že v konaní nebolo sporné, že sú plne spôsobilí na
právne úkony, pričom súd je názoru, že nepočujúce osoby nemožno považovať za osoby, ktoré nevedia
čítať a písať.

30. Súd pri opätovnom rozhodovaní vo veci samej vychádzal z doteraz vykonaného rozsiahleho
dokazovania, pričom bol viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, z ktorého jednoznačnej vyplýva
záver, že žalobcovia v 1. a 2. rade dostatočne nepreukázali tvrdené skutočnosti v žalobe, čím neuniesli
dôkazné bremeno, a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a žalobu
žalobcov v 1. a 2. rade v zostávajúcej časti nároku o určenie bezpodielového spoluvlastníctva ako

nedôvodnú zamietol.

31. O nároku žalovaných v 1. a 3. rade na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 C. s.
p. v spojení s § 255 ods. 1 C. s. p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci. Vzhľadom na to, že súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade v celom rozsahu zamietol,

žalovaným v 1. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči neúspešným
žalobcom v 1. a 2. rade.

32. O nároku žalovaného v 2. rade na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C. s.
p. v spojení § 262 ods. 1 C .s. p. tak, že žalovanému v 2. rade, ktorému ako úspešnej strane sporu

vznikol nárok na náhradu trov konania, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne
trovy nevznikli.

33. O výške náhrady trov konania (žalovaných v 1. a 3. rade) rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 C. s.
p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v
štyroch vyhotoveniach, na Okresnom súde Bratislava IV.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne

obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).