Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, June 9, 2021

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 2T/43/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010235
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Imrich Hlavička

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2021:4218010235.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti obž. D. V., nar. X.X.XXXX, pre prečin zanedbania povinnej

výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na hlavnom pojednávaní dňa 10. júna 2021
samosudcom JUDr. Imrichom Hlavičkom, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
D. V., nar. X.X.XXXX, bytom R. M. číslo XX, t.č. sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody v Q.,

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

hoci mu ako rodičovi zo zákona o rodine vyplýva povinnosť vyživovať svoje maloleté deti V. V., nar.
XX.XX.XXXX a K. V., nar. XX.XX.XXXX, pričom právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno,
sp. zn. 9P/286/2013 z 19.02.2014, právoplatného dňom 06.03.2014, sa zaviazal prispievať na ich výživu
mesačne sumou po 30,- eur na každé dieťa do rúk matky detí K. C. - V., bytom L., T. číslo XXXX/X a
ďalším rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/135/2017 zo dňa 16.10.2018 právoplatným

dňom 16.03.2019 sa čiastka výživného zvýšila na sumu po 50,- eur mesačne na každé dieťa, túto
povinnosť si zavinene úmyselne neplnil od 18.02.2017 po tom, čo prevzal rozsudok z predchádzajúceho
odsúdenia a neplnil až do 16.10.2017, kedy nastúpil na ochrannú protitoxikomanickú ústavnú liečbu
uloženú súdom, a následne od 22.02.2018 do jeho vzatia do väzby a následne do výkonu trestu
odňatia slobody, teda do 31.07.2019 a následne po jeho prepustení na slobodu od 01.02.2020, do jeho
opätovného vzatia do väzby do 09.12.2020, počas celého zavineného obdobia neplatenia výživného
nikde nepracoval a nemal žiadny pracovný ani obdobný pomer a ani legálny zdroj príjmov, nevyvinul
ani minimálne úsilie k tomu, aby si prácu a teda príjem zabezpečil aspoň prostredníctvom príslušného

úradu práce ako možného sprostredkovateľa na trhu práce, a hoci matka oprávnených detí poberá od
príslušného úradu od 01.08.2017 náhradné výživné v rozsahu vyživovacej povinnosti obžalovaného,
ten v období od 17.02.2017 až do 16.10.2017 a v období od 22.2.2018 do 9.7.2019 voči obom deťom
a potom po prepustení na slobodu od 1.2.2020 do jeho opätovného vzatia do väzby do 9.12.2020 len
voči dieťaťu K. V. a voči už dospelému V. V. od XX.X.XXXX po tom čo dosiahol vek 18 rokov až do
31.7.2019 kedy bol vzatý do väzby a teda od 17.2.2017 až do 31.7.2019 zaostal na výživnom v celkovej
sume 2.267,96 eur, zaostal voči matke oprávnené dieťaťa sumou vo výške 2.267,96 eur, a v období od

10.7.2019 do 31.7.2019 zaostal voči dospelému synovi V. V. v sume 45,14 eur,
tohto konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu Komárno pod sp.
zn. 11T/6/2016 z 08. januára 2016, ktorý obvinený prevzal dňa 17. februára 2017 a ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17. februára 2017, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v nedbanlivostnej forme zavinenia, a bol mu uložený
trest odňatia slobody v trvaní štrnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu dva roky,t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov si úmyselne neplní zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin

spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b/ Tr. zák. s poukazom na
§ 138 písmeno b/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e
podľa ustanovenia § 207 odsek 3 Trestného zákona za použitia ustanovenia § 36 písmeno l/, § 37
písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 42 odsek 1
Trestného zákona na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 28 (dvadsaťosem) mesiacov.

Podľa ustanovenia § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona obžalovaného súd zaraďuje na výkon
trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa ustanovenia § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľaustanovenia§42odsek2Trestnéhozákonasa zrušuje výrokotresteuloženomprávoplatným
trestným rozkazom Okresného súdu Komárno, spisová značka 0T/88/2020 z 10.12.2020, doručený dňa

10.12.2020, právoplatný dňa 23.12.2020, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Komárno podala na súd obžalobu na obvineného D. V. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. por. na tom skutkovom základe, ako

je uvedené v obžalobe.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní sa priznal k spáchaniu skutku, ktorý sa mu kládol za vinu.

Svedkyňa K. C., matka detí uviedla, že s obžalovaným má dvoch synov a asi pred mesiacom dostala

výživné v sume 50,- eur a asi jedenkrát zaplatil sumu vo výške 30,- eur. Pred dvoma rokmi bola suma
výživnýchzvýšenázosumy30,-eurna50,-eur.Predtýmodnehonedostávalavýživnéapretopoberáod
štátu náhradné výživné. Starší syn dokončuje strednú školu a potom sa bude snažiť zamestnať. Mladší
syn je na druhom stupni základnej školy a chystá sa na strednú školu.

Svedok V. V., syn obžalovaného uviedol, že odkedy dovŕšil plnoletosť dostal iba jedenkrát sumu vo výške
50,- eur, ktoré rozdelil medzi seba a svojho brata, pretože sa tak rozhodol. Okrem výživného sa o neho
obžalovaný nezaujímal iným spôsobom veľmi.

Z listinných dôkazov súd zistil nasledovné skutočnosti:

Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/286/2013-47 zo dňa 19.2.2014, ktorý sa stal
právoplatným dňa 6.3.2017 boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a obžalovaný bol zaviazaný
na platenie výživného na maloletého V. sumou 30,- eur mesačne a na maloletého K. sumou 30,- eur
mesačne počnúc od 1.2.2014 vždy do 20.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal.

detí. Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/135/2017-117 zo dňa 16.10.2018, ktorý sastal právoplatným dňa 16.3.2019 a vykonateľným dňa 28.2.2019 bola zvýšená vyživovacia povinnosť
obžalovanéhonamaloletéhoV.nasumu50,-eurmesačneanamaloletéhoK.nasumu50,-eurmesačne
počnúc od 16.10.2018 vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých detí.

Obžalovaný nebol v rozhodnom období evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny Komárno. Obžalovaný nepoberal dávku v hmotnej núdzi. Obžalovaný bol
oficiálne zamestnaný naposledy na E. v roku 2013. Obžalovaný býval v G. L. a jeden čas aj v Obci R.
M.. Obžalovaný bol hospitalizovaný v Psychiatrickej nemocnici T. odo dňa 16.10.2017 do 21.2.2018.

Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že skutok sa stal tak ako je to
uvedené vo výroku tohto rozsudku a dopustil sa ho obžalovaný. Bolo preukázané, že obžalovaný napriek
tomu, že bol právoplatne odsúdený spomínaným Okresného súdu Komárno pod sp. zn. 11T/6/2016
z 08. januára 2016, ktorý obžalovaný prevzal dňa 17. februára 2017 a ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 17. februára 2017, uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1,

odsek 3 písmeno b/ Trestného zákona v nedbanlivostnej forme zavinenia, a bol mu uložený trest odňatia
slobody v trvaní štrnásť mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu dva roky.
Obžalovaný nebol zamestnaný a nevyvinul primeranú snahu na to, aby sa riadne zamestnal. Súd mu
dal viacej možností na to aby sa zamestnal, resp. prostredníctvom svojich príbuzných aby zameškané
výživné uhradil. Po podaní obžaloby obžalovaný neplatil ani riadne výživné a preto mu jeho zaostalosť

neustále narastala. Obžalovaný nevyvinul žiadne úsilie k tomu, aby si našiel takú prácu, z ktorej má
pravidelný príjem, z ktorého by mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť.

Súd v prejednávanej veci vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadou trestného konania podľa a §
2 ods. 12 Tr. zák., podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých

okolností prípadu, jednotlivo, v ich súhrne a v súlade so zásadami logického myslenia a uvažovania,
dospel k záveru, že skutok tak ako je opísaný v predmetnom rozhodnutí sa stal a spáchal ho obžalovaný
a tento skutok napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák.

V trestom oznámení a následne pri výsluchu matka detí presne špecifikovala dátumy a výšky platieb
obžalovaného a zároveň dlh, ktorý predstavoval ku dňu 16.10.2017 celkovo sumu vo výške 478,- eur
na obidve deti. Z rodných listov sa súd dozvedá, že K. V. a V. V. sú deti matky K. V., t.č. C. a otca D.
V.. Na základe rozsudku Okresného súdu Komárno sp. zn. 9P/286/2013-47 zo dňa 19.2.2014, ktorý
sa stal právoplatným dňa 6.3.2017 boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a obžalovaný bol

zaviazaný na platenie výživného na maloletého V. sumou 30,- eur mesačne a na maloletého K. sumou
30,- eur mesačne počnúc od 1.2.2014 vždy do 20.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky
mal. detí. Rozsudkom Okresného súdu Komárno sp. zn. 12P/135/2017-117 zo dňa 16.10.2018, ktorý sa
stal právoplatným dňa 16.3.2019 a vykonateľným dňa 28.2.2019 bola zvýšená vyživovacia povinnosť
obžalovanéhonamaloletéhoV.nasumu50,-eurmesačneanamaloletéhoK.nasumu50,-eurmesačne

vždy do 15.teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. detí. Na základe potvrdenia zo
školy bolo preukázané, že V. V. navštevuje denné štúdium na strednej škole. V. dovŕšil plnoletosť dňa
X.X.XXXX. K. V. navštevuje druhý stupeň základnej školy.

Obžalovaný po podaní obžaloby viackrát deklaroval, že sa zamestná a zaostalosť na výživnom uhradí,

čo sa do skončenia dokazovania nestalo. Po podaní obžaloby uhradil jedenkrát 60,- eur a jedenkrát 20,-
eur, čo potvrdila matka dieťaťa na pojednávaní dňa 11.9.2018, ďalej obžalovaný uhradil dňa 19.2.2019
dvakrát po 60,- eur. V mesiaci máj 2021 obžalovaný uhradil synovi V. sumu vo výške 50,- eur, čo potvrdil
syn na hlavnom pojednávaní dňa 10.6.2021.

Obžalovaný dňa 16.10.2017 nastúpil na ochrannú ústavnú protitoxikomanickú liečbu uloženú súdom
vo veci Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/47/2016, z ktorej bol prepustený dňa 21.2.2018.
Obžalovaný bol vzatý dňa 1.8.2019 do väzby vo veci Okresného súdu Komárno 2Tp/12/2019, po podaní
obžaloby vec bola vedená pod sp. zn. 1T/99/2019 s tým, že lehota väzby sa mu počítala odo dňa
31.7.2019, kde bol vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia slobody do 31.1.2020. Obžalovaný bol

následne vzatý do väzby vo veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/88/2020 s tým, že lehota väzby
mu začala plynúť dňa 9.12.2020 s tým, že od tej doby bol vo väzbe a následne vo výkone trestu odňatia
slobody. Otec detí v období od 18.2.2017 po tom, čo si prevzal rozsudok z predchádzajúceho odsúdenia
vynímajúc obdobia keď bol v ústavnej liečbe, vo výkone väzby a trestu odňatia slobody do 31.7.2019a sumy, ktoré po podaní obžaloby uhradil si svoju zákonnú povinnosť neplní a zaostal na výživnom v
celkovej sume 2.267,96 eur voči matke oprávnených detí sumou vo výške 2.267,96 eur, a v období od
10.7.2019 do 31.7.2019 zaostal voči dospelému synovi V. V. v sume 45,14 eur.

Medzičasom po podaní obžaloby nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, ktorá sa týkala okrem
iného aj ustanovenia § 207 ods. 1 Tr. zák. v časti špecifikácie lehoty neplnenia vyživovacej povinnosti
namiesto pôvodných troch mesiacov na dva mesiace. S poukazom na tú skutočnosť, že pôvodné znenie
uvedeného ustanovenia bolo pre páchateľa priaznivejšie, súd uznal obžalovaného vinným v zmysle

ustanovenia účinného do 31.12.2019.

Súd na základe hore uvedených skutočností dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil protiprávneho
konania a to, že najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplnil úmyselne zákonnú povinnosť
vyživovať iného, spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania, a to po dlhší čas.

Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery u obžalovaného prihliadol najmä na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Pri právnom posúdení žalovaného skutku ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1,
ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd vychádzal z trestnej sadzby v rozpätí 1 rok až na 5 rokov. U obžalovaného

bola zistená poľahčujúca a to, že sa k spáchaniu skutku priznal a oľutoval ho § 36 písm. l/ Tr. zák. a
dve priťažujúce okolnosti a to, že spáchal viac trestných činov, pretože mu bol ukladaný súhrnný trest v
zmysle ustanovenia § 37 písm. h/ Tr. zák. a že bol v minulosti odsúdený trestným rozkazom Okresného
súdu Komárno sp. zn. 11T/6/2016 a rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/47/2016. S
poukazom na prevahu priťažujúcich okolností súd aplikoval ustanovenie aj § 38 ods. 4 Tr. zák. a zvyšoval

dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3 a takto upravená dolná hranica bola vo výmere 28 mesiacov. Súd
v danom prípade ukladal súhrnný trest s poukazom na ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zák. a s poukazom
na ustanovenie § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste uloženom právoplatným trestným rozkazom
Okresného súdu Komárno sp. zn. 0T/88/2020 z 10.12.2020 doručený dňa 10.12.2020, právoplatný dňa
23.12.2020, kde mal uložený nepodmienečný trest vo výmere 6 mesiacov so zaradením do ústavu na

výkon trestu so stredným stupňom stráženia a zároveň uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 3 roky. Pri určení druhu a následne konkrétnej výmery trestu
vychádzajúc zo zásad uvedených v § 34 Tr. zák. a za použitia ustanovenia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák.
s prihliadnutím aj na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní, na spôsob spáchania činu, jeho
následok, zavinenie, pohnútku, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy, keď súd dospel k

záveru, že takýto trest bude spôsobilý na dosiahnutie svojho účelu, teda zabezpečí ochranu spoločnosti
pred obžalovaným, zabráni mu v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a
k tomu, aby viedol riadny život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a zároveň vyjadrí
morálne odsúdenie obžalovaného považoval nepodmienečný trest aj s poukazom na tú skutočnosť,
že skutok spáchal v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia vo veci Okresného súdu Dunajská

Streda sp. zn. 4T/47/2016 vo výmere 28 mesiacov na úplne spodnej hranici upravenej trestnej sadzby
za dostatočný a spravodlivý. Pretože v danej veci bol obžalovanému uložený súhrnný trest zároveň mu
bol uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 3 roky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,
ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú

rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo neprospech obžalovaného.