Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, March 18, 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13Pc/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218201078
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Gašpirová

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218201078.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom Mgr. Zuzanou Gašpírovou, v právnej veci

navrhovateľky: F. H., D.. XX.X.XXXX, N. S. X, N., zastúpená JUDr. Janou Purgatovou, advokátkou,
Palkovičova 15, Bratislava, proti odporcovi: U. R., D.. X.XX.XXXX, N. S. XXX, zastúpený JUDr. Dušanom
Jančim, advokátska kancelária, Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, o určenie otcovstva k maloletej O.
H.,D..X.X.XXXX,zastúpenejkolíznymopatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBratislava,
Vazovova 7/A, Bratislava, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie otcovstva k maloletej O. H., D.. X.X.XXXX, z a s t a v u j e .

Maloletá O. H., D.. X.X.XXXX s a z v e r u j e do výchovy a osobnej starostlivosti matky F. H., D..
XX.X.XXXX, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

Styk rodičov s maloletou O. H., D.. X.X.XXXX, sa n e u p r a v u j e .

Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej O. H., D.. X.X.XXXX, sumou 80,-Eur mesačne,
splatnou vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 6.1.2017.

ZročnévýživnénamaloletúO.H.,D..X.X.XXXXzaobdobieod6.1.2017do31.3.2019vovýške1.787,10
Eur súd p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 30,-Eur, spolu s bežným
výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky riadne a včas, k
rukám navrhovateľky, počínajúc mesiacom máj 2019.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 9.2.2018 sa navrhovateľka domáhala voči
odporcovi určenia jeho otcovstva k maloletej O. H., D.. X.X.XXXX ( ďalej v odôvodnení rozsudku
len "maloletá"), zverenia maloletej do osobnej starostlivosti, opatery a výchovy navrhovateľke a určenia
povinnosti odporcovi platiť na maloletú výživné vo výške 250,-Eur mesačne vždy do 15.dňa každého
mesiaca vopred k rukám matky. Zároveň sa domáhala náhrady trov právneho zastúpenia. Podaním,
doručeným súdu dňa 5.3.2018 doplnila petit návrhu tak, že žiadala uhradiť výživné na maloletú spätne

od 6.1.2017.

2.Návrh na začatie konania navrhovateľka odôvodnila tým, že s odporcom splodili maloletú dcéru O..
O túto sa odporca vôbec nezaujíma, neplatí výživné, neprispel navrhovateľke ani na náklady spojené stehotenstvom a pôrodom. Navrhovateľka je v zlej finančnej situácii, keby nemala svoju rodinu, nemala
by kde s maloletou ani bývať.

3.Odporca v písomnom vyjadrení, doručenom súdu dňa 5.4.2018, uviedol, že nemá žiadny príjem a
je dlhodobo nezamestnaný. Jeho družka poberá invalidný dôchodok a rodinné prídavky ( 240 Eur +
23,53 Eur). Z uvedeného hradia poplatok za energie 128,50 Eur mesačne a za zvyšok financií hradia
potreby maloletého dieťaťa súvisiace so školou, spoločnú stravu v domácnosti. V písomnom vyjadrení,
doručenom súdu dňa 5.11.2018 odporca uviedol, že je evidovaný na úrade práce, nedostáva žiaden

príjem. Dávku v hmotnej núdzi dostáva družka, pričom pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
poberá aj invalidný dôchodok. Žiadal, aby súd určil výživné na maloletú v sume 27,318 Eur, nakoľko
má ešte jednu vyživovaciu povinnosť na svojho maloletého syna, ktorý navštevuje povinnú školskú
dochádzku. Zhrnul mesačné výdavky nasledovne: strava 60,-Eur, voda 12,-Eur, elektrina 128,50 Eur,
bankrot 14,-Eur, výdavky na školu 20,-Eur.

4.Na pojednávaní dňa 24.10.2018 navrhovateľka trvala na podanom návrhu. Odporca s výškou
uplatňovaného výživného nesúhlasil, žiadal, aby mu súd určil platiť výživné vo výške 30,-Eur mesačne.
Potvrdil, že je otcom maloletej, súhlasil s tým, aby bola zverená do výchovy matky a tiež s tým, aby súd
styk rodičov s maloletou neupravoval a ponechal ho na dohode rodičov. Kolízny opatrovník maloletej
vyjadril súhlas, aby súd pristúpil k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, aby bolo dieťa

zverené do výchovy matky s tým, že styk rodičov s maloletou zostane neupravený. Čo sa týka výšky
výživného, súhlasil s výškou 70,-Eur mesačne a s úhradou celého zročného výživného.

5.Na pojednávaní dňa 24.10.2018 navrhovateľka a odporca súhlasne vyhlásili, že odporca je otcom
maloletej O. H., D.. X.X.XXXX z matky F. H., D.. XX.X.XXXX. Podľa § 104 ods. 2, veta prvá Civilného

mimosporového poriadku ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici
a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Podľa § 109 Civilného mimosporového
poriadku ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením
rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví. Z dôvodu, že v konaní došlo k súhlasnému
vyhláseniu rodičov o určení otcovstva, súd konanie v tejto časti, s poukazom na citované ustanovenie

§ 109 Civilného mimosporového poriadku, zastavil.

6.Podľa § 110 Civilného mimosporového poriadku s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o
úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.

7.Vzhľadom na súhlasné vyhláseniu rodičov o otcovstve k maloletej O. H., zostala predmetom konania
vo veci samej úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej a konanie o výžive maloletej.

8.Súd v konaní vykonal výsluch navrhovateľky a odporcu, oboznámil sa s obsahom predložených
a vyžiadaných listinných dôkazov, pričom svoju pozornosť zameral najmä na zisťovanie a ustálenie

schopností, možnosti a majetkovým pomerov navrhovateľky a odporcu, a najmä zisťovanie potrieb
maloletej. Súd tiež zisťoval, kto a v akom rozsahu vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú.

9.Navrhovateľka bola súdom vypočutá na pojednávaní dňa 24.10.2018. Uviedla, že žije aj s maloletou
u jej sestry v 3-izbovom byte v Bratislave. Byt patrí sestre. V byte okrem navrhovateľky a maloletej,

sestry navrhovateľky, býva aj matka navrhovateľky s priateľom. Navrhovateľka so sestrou uhrádzajú
na polovicu nájomné, teda výdavky za bývanie. Konkrétne sestre navrhovateľka dáva sumu 136,-Eur
mesačne. Hypotéku na byt vo výške 400,-Eur spláca navrhovateľkina mama. Navrhovateľka poberá
rodičovskýpríspevok,ponarodenímaloletejpoberalamaterskúvovýške430,-Eurmesačne.Vposlednej
dobe, asi 5 až 7 mesiacov jej odporca prispieva na maloletú sumou 30,-Eur mesačne. Navrhovateľka

nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, automobil, ani žiadnu inú hnuteľnú vec vyššej hodnoty. Momentálne
neuhrádza žiadne dlhy ani pôžičky, nakoľko podala žiadosť na vyhlásenie osobného bankrotu, čomu
bolovyhovené,takmesačneneplatínič.Čosatýkavýdavkovnamaloletú,lenmesačnáplatbazaplienky
činí 34,-Eur. Mesačne minie na drogériu okolo 25,-Eur, výdavky na stravu, ošatenie, ovocie činia okolo
60,-Eur. O maloletú sa osobne stará, jasle nenavštevuje. Maloletá je zdravá, neberie žiadne špeciálne

lieky, pritrafí sa chrípka alebo bežné detské ochorenie. Za lieky a vitamíny na maloletú mesačne platí
okolo40,-Eur.Navrhovateľkakupujemaloletejlenmaličkosti,väčšinuhračiek,knižiekdostávaodkrstnej,
sesternice. Pre maloletú kúpila navrhovateľka aj použitý kočík. Nastala aj situácia, že pre maloletú
nemala ani na topánky.10.Z predloženého rodného listu súd zistil, že maloletá O. sa narodila X.X.XXXX z matky F. H.-
navrhovateľky. Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX-XXXXXX-Y. zo dňa 5.12.2016 vznikol

navrhovateľke nárok na materské za obdobie od 18.11.2016 do zániku nároku na materské vo výške
12,90184000 Eur za deň. Na maloletú O. navrhovateľka od 1.7.2017 do 31.1.2020 poberá rodičovský
príspevok ( podľa potvrdenia za rok 2017 vo výške 213,20 Eur mesačne, podľa potvrdenia za rok
2018 vo výške 214,70 Eur mesačne). Rovnako poberá prídavok na dieťa (podľa potvrdenia za rok
2017 vo výške 23,52 Eur mesačne, podľa potvrdenia za rok 2018 v sume 23,68 Eur mesačne). Podľa

lustrácie nehnuteľností nie je navrhovateľka vlastníkom žiadnej nehnuteľnosti, rovnako ako maloletá.
Navrhovateľka, podľa oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave, Krajského dopravného
inšpektorátu zo dňa 5.11.2018 neprechádza evidenciou motorových vozidiel ako držiteľ ani vlastník
motorového vozidla. Podľa priloženého čestného vyhlásenia p. U. H. zo dňa 26.10.2018, navrhovateľka
prispieva na nájomné vo výške 136,-Eur mesačne. Na majetok navrhovateľky bol vyhlásený konkurz
uznesením Okresného súdu Bratislava I č.k. XXOdK XXX/XXXX-XX zo dňa 16.4.2018.

11.Odporca v rámci výsluchu na pojednávaní dňa 6.2.2019 uviedol, že býva v rodinnom dome vo S.,
ktorého je spoluvlastníkom. Žije s družkou a synom. Mesačné výdavky za elektrinu činia 128,50 Eur
a za vodu 12,-Eur. Zároveň mesačne uhrádza 14,-Eur Centru právnej pomoci na vyrovnanie dlhov,
rovnakú sumu uhrádza aj jeho družka. Medzi jeho mesačné výdavky patrí aj výdavok na syna- jeho

stravu, oblečenie, výlety do školy. Toto uhrádza z toho, čo dostane a pomáha mu občas sestra a otec.
Mesačné príjmy domácnosti sú tvorené sumou 130,-Eur ( invalidný dôchodok družky), sumou 60,-Eur
( dávkou v hmotnej núdzi), sumou 80-90 Eur ( príspevkom na bývanie) a sumou 23,-Eur ( prídavkom na
dieťa). Iné príjmy odporca nemá, rovnako ani jeho družka. Prácu si hľadá aktívne, najmä na internete,
vyvoláva firmám, najmä stavebným, naposledy bol na pohovore 4.2., kde bol poslaný z úradu- jednalo

sa o firmu na výrobu plastov. Odporca vychodil základnú školu, nikdy nemal dlhodobejšie zamestnanie,
nemá teda ani potrebnú prax v žiadnom odbore, nepoberá dávku v nezamestnanosti. Nie je užívateľom
ani vlastníkom motorového vozidla, to ktoré je na jeho meno uvedené v evidencii vozidiel kúpil jeho otec
a dal ho do užívania bratovi, odporca toto auto nikdy nepoužíval. Doma internet odporca nemá, využíva
susedovu wifi. Je vlastníkom mobilného telefónu Samsung J5, dala mu ho dcére jeho družky. Mesačné

výdavky súvisiace s užívaním mobilného telefónu činia asi 10-15,-Eur. Je fajčiar, denne vyfajčí asi 4-5
kusov cigariet. Nevenuje sa žiadnym koníčkom, jeho zdravotný stav je dobrý. S jeho finančnou situáciou
mu pomáha občas sestra, najmä otec, ktorý nakupuje jedlo. Na právnu pomoc v tomto konaní sa mu
poskladali príbuzní. Uvedomuje si, že suma, ktorú posiela na maloletú nie je dostatočná, ale je to suma,
ktorú je momentálne schopný posielať.

12.Odporcajevlastníkomrodinnéhodomuspozemkomatoztituludarovacejzmluvyvspoluvlastníckom
podiele 10/20. V zmysle výpisu z evidencie vozidiel zo dňa 21.11.2018 je odporca držiteľom a zároveň
vlastníkom motorového vozidla zn. W. I., ev. č. U.. Odporca uhrádza sumu 14,-Eur mesačne Centru
právnej pomoci. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. XOdK XXX/XXXX-XX bol na majetok odporcu

ako dlžníka vyhlásený konkurz. S družkou poberajú dávky v hmotnej núdzi ( podľa potvrdenia za
rok 2017 v celkovej sume 2.256,60 Eur, podľa potvrdenia za rok 2018 ( 1-10 mesiac) v celkovej
sume 1.541,60 Eur). Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zo dňa
20.2.2019 bol odporca spolu s družkou a ich synom posudzovaný v hmotnej núdzi, od 1.1.2019 činí
dávka 166,10 Eur. Družka odporcu poberá aj prídavok na dieťa ( podľa potvrdenia za rok 2016 v

celkovej výške 423,36 Eur). Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš
je odporca v súčasnej dobe vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Tento úrad zaslal súdu aj
potvrdenia o hľadaní zamestnania ( č.l. 148 a nasl. spisu), z ktorých súd zistil, že odporca sa uchádzal
o zamestnanie u viacerých zamestnávateľov v časovom intervale od 7.9.2017 do 9.1.2019. Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš zaslal listom zo dňa 18.10.2018 odporcovi ponuku

vhodného zamestnania u zamestnávateľa MI-PAL, s.r.o. ako pracovník v drevospracujúcej výrobe a
vyzvalhoabysavrozmedzí3pracovnýchdníodprevzatiaponukydostavilkzamestnávateľovi.Odporca
osvedčil, že mesačný výdavok na elektrinu činí sumu 128,50 Eur ( predložením hotovostných vkladov
potvrdzujúcich ich úhradu). Rovnako osvedčil, že mesačný výdavok na vodné a stočné činí 12,-Eur.
Odporca je otcom maloletého syna ( nar. XX.X.XXXX), čo osvedčuje predložený rodný list. Odporcovej

družke je poukazovaný dôchodok v sume 130,10 Eur mesačne ( ako je zrejmé z oznámenia Sociálnej
poisťovne o výplate dôchodku v hotovosti zo dňa 23.4.2018).13.Na základe zhodného vyhlásenia právnej zástupkyne navrhovateľky a právneho zástupcu odporcu
( ktoré boli na pojednávaní dňa 18.3.2019 overené telefonicky priamo u navrhovateľky a odporcu) hradil
odporca výživné na maloletú O. od marca 2018 do februára 2019, celkovo vo výške 360,-Eur.

14.Právna zástupkyňa navrhovateľky v záverečnej reči uviedla, že odporca platí výživné od marca 2018
vo výške 30,-Eur, čo nespĺňa ani základné požiadavky maloletej. Odporca o dcéru nejaví žiadny záujem.
Meškáva aj s platením mesačného príspevku, vôbec nerešpektuje právoplatné nariadené neodkladné
opatrenie, ktorým mu bola uložená povinnosť platiť 70,-Eur mesačne. Navrhovateľka a odporca sa

zoznámili v čase, keď tento pracoval v Bratislave, nič ho nelimituje, aby si hľadal prácu aj mimo svojho
bydliska.

15.Právny zástupca odporcu v rámci záverečnej reči konštatoval, že odporca platí výživné na maloletú v
rámci svojich možností. Je dlhodobo nezamestnaný, v rámci rodiny poberajú len dávky v hmotnej núdzi.
Žije s partnerkou, ktorá je invalidná dôchodkyňa, má ďalšie maloleté dieťa. Odporca sa snaží svoju

finančnú situáciu vyriešiť. Práce mimo bydliska je u neho nereálna, nakoľko má doba maloleté dieťa a
má obavu ho nechať len v starostlivosti invalidnej partnerky.

16.Kolízny opatrovník zotrval na svojom stanovisku, aby súd zveril maloletú do výchovy a osobnej
starostlivosti matky a styk rodičov zostal neupravený. Súhlasil by s výškou výživného 70,-Eur mesačne

a s úhradou zročného výživného.

17.Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho

majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 4 a 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu

k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní

o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča,
ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa
práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého

dieťaťa.

Podľa § 90 Zákona o rodine ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky,
možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

Podľa § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené
súhlasným vyhlásením rodičov. Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom
alebo pred súdom.

Podľa § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životnéhominima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak
je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne
na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas
trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 ods. 1,2,3 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade,
ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne
neplní. Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18.Nakoľko v konaní došlo k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve odporcu k maloletej, súd

konštatuje, že tak navrhovateľka ako aj odporca sú nositeľmi rodičovských práv a povinností voči
maloletej O. H.. Súčasťou rodičovských práv a povinnosti je najmä sústavná a dôsledná starostlivosť
o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletej, ale aj jej zastupovanie a správa majetku.
Rodičovsképrávaapovinnostimajúobajarodičia,pričomsúpovinnípriichvýkonechrániťnajmäzáujem
maloletého dieťaťa. Práve záujem maloletého dieťaťa mal v tomto prípade na zreteli aj konajúci súd,

pričom jeho cieľom bolo preskúmať jeho odôvodnené potreby s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný
stav, záujmy a tieto následne konfrontovať s možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi jeho
rodičov.

19.Nakoľko navrhovateľka a odporca sa na výkone svojich rodičovských práv ( s výnimkou určenia

výšky výživného) zhodli, súd zveril maloletú do výchovy a osobnej starostlivosti navrhovateľky, ktorá
bude zároveň maloletú zastupovať a prípade spravovať jej majetok. Dôvodom zverenia je aj skutočnosť,
že maloletá je vo veku, kedy je plne závislá od vykonávania intenzívnej osobnej starostlivosti, ktorú
jej poskytuje a poskytovala doteraz výlučne matka. Odporca sa s maloletou nestretáva a neprejavil
žiadny záujem o výkon osobnej starostlivosti ani o naväzovanie kontaktu s maloletou. Navrhovateľka ani

odporca netrvali na konkrétnej úprave styku s maloletou s odôvodnením, že tento si vedia upraviť sami
dohodou, preto súd styk rodičov v konkrétnej podobe neupravoval. S touto časťou úpravy rodičovských
práv a povinností súhlasil aj kolízny opatrovník.

20.Čo sa týka určenia výšky výživného, ako aj rozhodnutia o určení doby vzniku povinnosti výživné

uhrádzať, súd vychádzal z viacerých skutočností, pričom prihliadol v prvom rade na odôvodnené potreby
maloletej, jej vek, zdravotný stav a majetkové pomery, možnosti a schopnosti jej rodičov.

21.V prvom rade pri určení výšky výživného súd vychádzal zo zákonnej prezumpcie, že vyživovacia
povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá v tomto prípade nesporne existuje a trvá, a

ktorá zaťažuje oboch rodičov. Navrhovateľka v konaní žiadala zaviazať odporcu na úhradu výživného
vo výške 250,-Eur mesačne, čo však nezodpovedalo opisovaným potrebám a nárokom maloletej v
súčasnej dobe. Sama navrhovateľka vyčíslila výdavky na maloletú nasledovne: 34,-Eur za plienky, 25,-
Eur za drogériu, 60,-Eur strava ošatenie, 40,-Eur lieky vitamíny, spolu vo výške 159,-Eur mesačne. Taktovyčíslené výdavky sú podľa názoru súdu primerané, aj s prihliadnutím na to, že maloletá je zdravá,
nenavštevuje jasle alebo škôlku a v jej veku ešte nemá špeciálne potreby, týkajúce sa trávenia voľného
času, ktoré by boli finančne započítateľné. Súd rovnako považoval požiadavku odporcu na určenie

výšky výživného 30,-Eur mesačne za neprijateľnú. Hoci v prospech zníženia výživného pre odporcu
svedčia jeho sociálne a majetkové pomery ( skutočnosť, že nemá žiadny zistiteľný pravidelný príjem,
nikde nepracuje, v rámci rodiny, s ktorou zdieľa spoločnú domácnosť, sú poberateľmi dávky v hmotnej
núdzi, invalidného dôchodku a prídavku na druhé dieťa, čo nepochybne nemôže zabezpečovať potreby
tejto rodiny) súd prihliadol na iné skutočnosti, najmä osobné pomery odporcu, jeho zdravotný stav a

jeho možnosti ako človeka plne spôsobilého na výkon pracovnej činnosti. Rovnako prihliadol na to,
že je to navrhovateľka, ktorá zabezpečuje bývanie maloletej a osobne sa o ňu stará, odporca túto
časť svojich povinností ignoruje, resp. vôbec v konaní neprejavil záujem o prípadnú zmenu pomerov
alebo zvýšenie svojej participácie na osobnej starostlivosti o maloletú. Preto za žiadnych okolností súd
nemohol vychádzať pri určení vyživovacej povinnosti z ustanovenia § 62 ods. 3 zákona o rodine a určiť
výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté

dieťa ( čo by zhruba zodpovedalo výške 30,-Eur mesačne). Súd konštatuje, že odporca je zdravý, mladý
človek, ktorému nič nebráni nájsť si zamestnanie, ktoré by bolo ( primerane jeho praxi a vzdelaniu)
ohodnotené.Jenutnéprihliadnuťnato,žeodporcažije voblastiSlovenska,kdesastabilnézamestnanie
hľadá ťažšie, avšak tu sa súd stotožnil s názorom právnej zástupkyne navrhovateľky, že odporcovi
nič nebráni uchádzať sa o zamestnanie aj mimo svojho bydliska. Súd neuveril, ničím neosvedčenému

tvrdeniu právneho zástupcu odporcu, že tak odporca nemôže urobiť z dôvodu obavy o svoje druhé
maloleté dieťa. Ak odporcovi nebránil strach o syna zdržiavať sa mimo bydliska v čase udržiavania
vzťahu s navrhovateľkou, je jeho tvrdenie o nemožnosti zamestnať sa mimo svojho bydliska ( vo forme
brigádovej práce, alebo práce na týždňovky a podobne) viac ako účelové. Hoci odporca súdu osvedčil,
že sa v priebehu času uchádzal o zamestnanie, potvrdenia, o tomto predložené, sa javia tiež ako

formálne, kedy odporca opakovane oslovuje rovnaké firmy. Odporca súdu nepreukázal, že by sa iným
spôsobomzaujímalosvojezaradeniedopracovnéhoprocesu,tvrdenie,žepravidelnevoláfirmám,alebo
tieto vyhľadáva na internete, zostali v neosvedčenej rovine. Súdu sa javí, že odporca ( ako mladý zdravý
človek a otec detí) vedie záhaľčivý život, kedy mu jedlo zabezpečuje jeho otec, mobil jeho nevlastná
dcéra a na zaplatenie výdavkov na právnu pomoc, sa mu údajne, zozbierali rodinný príslušníci. Hoci teda

výšku určeného výživného neosvedčujú majetkové pomery odporcu, túto odôvodňujú jeho možnosti a
schopnosti, ktoré nevyužíva. V tomto konaní súd musí prihliadnuť v prvom rade na záujmy maloletej, a
zabezpečiť jej fungovanie minimálne v intenciách zabezpečenia bežných potrieb. Nakoľko v súčasnej
dobe je navrhovateľka na rodičovskej dovolenke a od narodenia maloletej sa o ňu riadne osobne stará,
vzniká na strane odporcu minimálna povinnosť, uhradiť polovicu osvedčene vynakladaných výdavkov

na maloletú. Súd nepristúpil k určeniu povinnosti platiť vyššie výživné z dôvodu, že odporca má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči svojmu synovi a je nutné zachovať, aj za tejto skutkovej situácie, možnosť
plnenia vyživovacej povinnosti aj voči nemu.

22.Súd pri určení okamihu, od kedy priznal výživné, vychádzal z ustanovenia § 77 ods. 1, veta druhá

zákona o rodine. Nakoľko priznával výživné na maloleté dieťa, priznal výživné odo dňa narodenia
maloletej. Prihliadol na viaceré skutočnosti, ktoré podľa názoru súdu, vo svojom výsledku, tvoria
dôvody hodné osobitného zreteľa. Prvotne súd vychádzal z toho, že odporca o maloletú nejaví žiadny
konkrétny záujem ako jej otec, neprejavil úmysel sa o ňu osobne starať, alebo ju aspoň navštevovať
a v priebehu súdneho konania to ani nerobil. Vyživovaciu povinnosť ( ale ani žiadnu inú zložku

rodičovských povinností) si neplnil od okamihu jej narodenia, až po podaní návrhu na začatie konania
zasielal navrhovateľke príspevok 30,-Eur, ktorý však predstavoval neprimeranú sumu, ktorá nedokázala
uspokojiť ani len časť potrieb maloletej. Už len s prihliadnutím na tento jeho postoj, súd konštatuje, že
vyvstala potreba kompenzovať jeho osobnú nezúčastnenosť na výchove svojej dcéry. Súd poukazuje
aj na to, že ak by obdobný postoj ( pri výchove a výžive maloletej) zaujala navrhovateľka ( ktorej

finančná a sociálna situácia je rovnako slabá), maloletá O. by zostala nezaopatrená. Je potrebné tiež
konštatovať, že odporca sa žiadnym spôsobom nepodieľal na úhrade prvotných nákladov spojených s
narodením maloletej a zabezpečením základných vecí, potrebných pri príchode dieťaťa na svet. Tieto
zabezpečovala výlučne navrhovateľka. Z týchto dôvodov ma súd za to, že sa javí ako spravodlivé
zaviazať odporcu platiť výživné od narodenia maloletej, t.j. od X.X.XXXX.

23.Vzhľadom na vyššie uvedené súd ustálil, že počnúc dňom X.X.XXXX vznikla odporcovi povinnosť
platiť výživné na maloletú a to vo výške 80,-Eur ( kedy súd aritmeticky vychádzal z navrhovateľkou
vyčíslených výdavkov a tieto rozdelil na polovicu tak, aby sa obaja rodičia na výžive maloletej podieľali vrovnakej miere). V prevyšujúcej časti uplatneného nároku na výživné súd návrh zamietol. Súd zaviazal
odporcu zaplatiť zročné výživné za obdobie od 6.1.2017 do 31.3.2019 vo výške 1.787,10 Eur ( kedy
prihliadol na úhradu sumy 360,-Eur na výživu maloletej zo strany odporcu). Celková výška výživného,

ktoré mal odporca zaplatiť činila sumu 2.147,10 Eur ( 26 dní za mesiac január 2017, t.j. (80:31) x 26,
spolu 67,10 Eur, 26 mesiacov od 2/2017 do 3/2019 spolu 2.080,-Eur). Od tejto sumy súd odpočítal 360,-
Eur, t.j. už uhradené výživné. Zročné dlžné výživné súd povolil odporcovi splácať v splátkach, vzhľadom
na jeho majetkovú situáciu, kedy v prípade určenia povinnosti uhradiť zročné výživné v celom rozsahu,
by nepochybne nastala pre odporcu neriešiteľná situácia, kedy takúto finančnú sumu by nebol schopný

zabezpečiť bez zbytočného zadlžovania, a tým aj zhoršovania existujúcich majetkových pomerov.

24.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku v zmysle ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 1 a 2 Civilného
mimosporového poriadku)

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( § 63
Civilného mimosporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.