Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10To/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120011241
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Monok

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8120011241.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Monoka a sudcov JUDr.

Evy Rešatkovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.10.2021, v trestnej
veci proti obžalovanému Y. U. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr. zákona,
o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn.
6T/45/2020 zo dňa 21.06.2021 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

obžalovanému Y. U., nar.XX.X.XXXX v P., trvale
bytom P., K.
XXXX/X,

u k l a d á:

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona za použitia § 36 písm. j), l), § 38 ods. 3 Tr. zákona trest odňatia slobody
vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a podľa § 50
ods. 1 Tr. zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní
4 (štyroch) rokov.

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného Y..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obž. Y. U. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

- dňa 30.09.2019 v čase o 15:48 hod. v obci X. U. v miestnom parku pri cúvaní s dodávkovým motorovým
vozidlom zn. Fiat Scudo, ev. č.: P. po komunikácii označenej v územnom pláne obce X. U. ako chodník

určený pre pohyb chodcov v smere od obchodného centra a pizzerie „E.“ k hlavnej ceste si nezabezpečil
dostatočný rozhľad za vozidlom, čím porušil ustanovenia § 4 ods. 3, § 22 ods. 2, ods. 3 zákona NR SR č.
8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, následkom čoho zadnou časťou vozidla
narazil do chodca L. B. pohybujúceho sa za pomoci opornej paličky po uvedenom chodníku v smere odobchodného centra k hlavnej ceste, v dôsledku nárazu chodec spadol na zem a bol prejdený zadnými
kolesami vozidla cez trup tela s pritlačením medzi asfalt a podvozok vozidla, pričom utrpel zranenia,
ktorým na mieste podľahol.

Za to mu podľa § 149 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l) Tr. zákona bol uložený
trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona
podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určená skúšobná doba podmienečného odkladu
výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 2 rokov.

Zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona uložený aj trest zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá všetkých druhov po dobu 2 rokov.

Proti uvedenému rozsudku, ihneď po jeho vyhlásení, podali proti jeho výroku o treste odvolanie
obžalovaný i prokurátor.

Obžalovanýprostredníctvomsvojhoobhajcuvodôvodnenísvojhoodvolaniauviedol,ženapadnutývýrok
o treste považuje za nesprávny pre neúplnosť skutkových zistení a najmä preto, že sa súd nevysporiadal
so všetkými okolnosťami významnými pre svoje rozhodnutie. Zdôraznil, že od počiatku nešťastnej
udalosti, ktorá sa stala 30. septembra minulého roka, pristúpil k vyšetrovaniu tohto skutku zodpovedne

a bol plne súčinný s OČTK bez toho, aby sa snažil akokoľvek zbavovať svojej zodpovednosti. Od
úplného počiatku úprimne ľutuje, že v osudný deň došlo k usmrteniu L. B., no pri ukladaní trestu je podľa
jeho názoru nevyhnutné vychádzať z komplexného pohľadu na všetky skutkové okolnosti týkajúce sa
samotného skutku, ako aj skutkové okolnosti týkajúce sa jeho osoby. V osudný deň 30.09.2020 skutočne
nemal žiaden dôvod domnievať sa, že spevnená plocha slúžiaca ako prístupová komunikácia pre

zásobovanie pizzerie E. je právne kvalifikovaná ako chodník. Práve naopak. Bol vnútorne presvedčený
o tom, že túto spevnenú plochu môže svojim vozidlom využívať bez toho, aby porušoval ustanovenia
zákona o cestnej premávke. Toto jeho konštatovanie vychádza z toho, že spevnená plocha bola v
čase spáchania skutku, ako aj dlhé roky predtým, využívaná aj inými vozidlami. Túto spevnenú plochu
využíval dva roky, a to na základe toho, že mu majiteľ reštaurácie, pre ktorú vykonáva zásobovanie,

uviedol, že táto plocha slúži pre zásobovanie jeho podniku. To vyplynulo aj z výsluchu svedka T., ktorý
je majiteľom pizzerie E.. Vyšetrovaním bolo podľa neho ďalej preukázané, že prístup pre zásobovanie
práve cez túto konkrétnu spevnenú plochu využívajú majitelia viacerých prevádzok, keďže iný prístup
pre nich neexistuje. Cez túto spevnenú plochu sa rovnako vykonáva rozvoz jedla z reštaurácie E.,
a rovnako túto plochu využívajú svojimi vozidlami aj obyvatelia obce X. U.. Z hlavnej cesty nebolo

v rozhodnom čase osadené žiadne dopravné označenie, ktoré by zakazovalo vjazd a státie na tejto
ploche. Navyše v parku, ktorý križujú dve identické spevnené plochy, je na jednej z nich osadená pevná
zábrana pre vjazd vozidiel a druhá takúto zábranu nemá a je na ňu z hlavnej cesty dokonca vybudovaná
nájazdová rampa práve pre motorové vozidlá tak, ako to vyplýva aj z fotografie predloženej súdu. Tým
chcel povedať, že skutočne nemal dôvod myslieť si, že v osudný deň sa svojím vozidlom pohybuje

po chodníku pre chodcov. V presvedčení, že je na prístupovej komunikácii a nie na chodníku, vykonal
manéver cúvania tak, že vypol rádio, stiahol obidve okná, v spätných zrkadlách si skontroloval cestu
za vozidlom a začal cúvať rýchlosťou rovnajúcou sa takmer rýchlosti ľudskej chôdze. Cúval v strede
spevnenej plochy tak, že z oboch strán bol dostatočný priestor pre akéhokoľvek chodca vyhnúť sa jeho
vozidlu. Uvedená skutočnosť vyplynula aj zo znaleckého posudku C.. X. č. 1/2020. Aj napriek tomu,

že postupoval obozretne, ako aj napriek tomu, že bolo možné zo strany pána B. zabrániť zrážke s
vozidlom tým, že by išiel po pravom alebo ľavom okraji chodníka, došlo k nešťastnej udalosti, ktorá
si vyžiadala jeho život. Ďalšou špecifickou okolnosťou tohto prípadu podľa neho je, že zomrelý pán L.
B. mal v čase skutku 89 rokov. Podotýka, že tým nechce za žiadnych okolností znižovať hodnotu jeho
života, no uvedená skutočnosť nemôže ostať bez povšimnutia. Pán L. B. v čase nešťastnej udalosti

trpel viacerými pridruženými ochoreniami stredného až ťažkého stupňa, ktoré si vyžadovali užívanie
liekov, no z vyšetrovania vyplynulo, že tie pán B. neužíval. V danom prípade išlo o človeka vo veku 89
rokov s chronickými chorobnými zmenami srdcovocievneho systému, pričom dodnes nie je možné s
istotou vylúčiť, že pánovi B. mohlo v osudný deň dôjsť k závratu spolu s náhlou zmenou stavu vedomia,
alebo zníženiu vnímania okolia. Aj napriek všetkým týmto okolnostiam sa dobrovoľne a neodvolateľne

rozhodol vyhlásiť vinu a prijať tak zodpovednosť za udalosť z 30. septembra 2020 a to bez toho, aby
bolo akýmkoľvek spôsobom predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu.Ďalej obžalovaný v odôvodnení svojho odvolania poukázal na ust. § 34 ods. 3 a 4 Tr. zákona, podľa
ktorých platí, že „pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy“ a že „trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby“. Je preto podľa neho zrejmé, že
prípadný trest by mal smerovať výlučne voči páchateľovi trestného činu a mal by postihovať najmä
jeho tak, aby sa zabezpečil čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Považuje preto za
veľmi dôležité pri ukladaní trestu hodnotiť osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, a to

najmä preto, aby trest, ktorý je páchateľovi ukladaný, odrážal v sebe najmä jeho minulosť z hľadiska
jeho postoja k dodržiavaniu jednotlivých spoločenských noriem, jeho povinností, ale najmä jeho vývoj
z hľadiska páchania trestnej činnosti. Dôležité je skúmať pomery páchateľa, a to v celom spektre
pôsobeniatejtoosobyvminulosti,pretoželentakjemožnézabezpečiť,abytrestboluloženýspravodlivo.
Rovnako za dôležité pri ukladaní trestu považuje poznať rodinné a osobné pomery páchateľa, ale aj
jeho majetkové pomery, zdravotný stav, ako aj jeho postavenie v rodine, najmä s ohľadom na jeho

starostlivosť vo vzťahu k ostatným členom jeho rodiny. Napriek formálnemu ponímaniu trestného činu
je hodnotenie osoby páchateľa a jeho pomerov veľmi významné pri ukladaní trestu, pretože práve na
základe správneho hodnotenia páchateľa a overenia jeho pomerov je možné splniť cieľ individuálnej
prevencie. V súvislosti s ust. § 34 ods. 3 Tr. zákona považuje za dôležité poukázať na to, že pracuje ako
živnostník a živí sa vykonávaním zásobovania podnikov mliekarenskými výrobkami. Pre vykonávanie

tejto práce je životne dôležité oprávnenie viesť motorové vozidlá. V prípade straty tohto oprávnenia stratí
aj svoju prácu a tým by táto sankcia pôsobila voči nemu oveľa intenzívnejšie ako v iných, obdobných
prípadoch. Strata práce by pre neho a priori znamenala stratu príjmu približne vo výške 600,- eur
mesačne, čo by vzhľadom na všetky nevyhnutné náklady viedlo k vážnym ekonomickým dopadom tak
pre neho, ako aj pre celú jeho rodinu. Má takmer 60 rokov a je invalidným dôchodcom. Domnievať sa

preto, že si nájde inú prácu bez potreby vodičského oprávnenia, nie je na mieste. Rovnako ako syn sa
dennodennestaráosvojho83-ročnéhootcaa81-ročnúmatku,ktorýmzabezpečujedovoznevyhnutných
potrieb a taktiež im zabezpečuje rozvoz pri nevyhnutne potrebnej lekárskej starostlivosti. Jeho rodičia
ako osoby vysokého veku sú na neho v tomto smere odkázaní. Považuje preto za nesprávne myslieť
si, že trest zákazu činnosti by postihol výlučne jeho a nemal by výrazný vplyv aj na jeho rodinu. Práve

naopak. Trest zákazu činnosti by vo vzťahu k jeho osobe pôsobil neprimerane prísne, a to vzhľadom
na dôsledky v podobe straty príjmu a zároveň by týmto trestom súd trestal nielen jeho, ale aj osoby
odkázané na jeho starostlivosť. V súvislosti so všetkými špecifickými okolnosťami spáchaného skutku,
ako aj s prihliadnutím na potrebu individualizácie trestov chce preto podotknúť, že ust. § 61 ods. 2
Tr. zákona nedáva súdu povinnosť ukladať trest zákazu činnosti, ak sa páchateľ dopustil trestného

činu v súvislosti s touto činnosťou. Práve naopak, toto ustanovenie dáva súdu právo, po zvážení
všetkých okolností prípadu spravodlivo sa rozhodnúť, či je uloženie tohto trestu nevyhnutné. Je preto
presvedčený, že v tomto konkrétnom prípade je možné uložiť také druhy trestov, ktoré už sami o sebe
budúspĺňaťkritériáindividuálnejprevenciebeztoho,abymuselbyťpotrestanýajtrestomzákazučinnosti
podľa ust. § 61 Tr. zákona. Trest zákazu viesť motorové vozidlá považuje, vzhľadom na osobitosti jeho

osobných pomerov, za trest neprimerane prísny, nekorelujúci s ust. § 34 ods. 3 a 4 prvá alinea. S
odkazomnavyššieuvedenénavrhol,abykrajskýsúdpodľa§321ods.1písm.e)Tr.poriadkuzrušilvýrok
o treste a v súlade s ust. 322 ods. 3 Tr. poriadku vo veci sám rozhodol tak, že pri prevahe poľahčujúcich
okolností [§ 36 písm. i), k), l), n)] a za použitia ust. § 39 Tr. zákona mu uložil trest odňatia slobody v
trvaní 18 mesiacov, ktorého výkon by podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 48 mesiacov

a zároveň, aby mu uložil peňažný trest podľa § 56 Tr. zákona vo výške 5.000,- eur. Má zato, že uloženie
navrhovaného trestu je vo vzťahu k spáchanému skutku trestom primeraným, a to bez nutnosti uložiť
trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona.

Prokurátor v odôvodnení jeho odvolania podaného v neprospech obžalovaného uviedol, že trest

uložený obžalovanému v napadnutom rozsudku považuje za neprimerane mierny, odporujúci zásadám
všeobecnej a individuálnej prevencie. Trest zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel
v trvaní dva roky nemožno, vzhľadom na okolnosti skutku, charakter skutku, ako aj nenapraviteľný
následok považovať za dostatočný. Obžalovaný ako vodič motorového vozidla porušil svoje základné
povinnosti a spôsobil dopravnú nehodu s následkom smrti človeka. Súd nesprávne a v prílišnej miere

pri ukladaní trestu bral do úvahy postoj obžalovaného, jeho vek, ako aj starostlivosť o svojich rodičov,
pričom dospel k nesprávnemu záveru, že trest zákazu činnosti v dĺžke dvoch rokov je dostatočný.
Rovnako považuje za potrebné poukázať na evidenčnú kartu vodiča, kde obžalovaný má evidovaných
8 priestupkov na úseku cestnej premávky, za ktoré mu vo všetkých prípadoch bola uložená blokovápokuta. Z vyššie uvedeného teda namieta uloženie neprimerane mierneho trestu zákazu činnosti viesť
všetky druhy motorových vozidiel, poukazujúc pritom na všetky okolnosti dopravnej nehody a na osobu
páchateľa. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby krajský súd zmenil výrok rozsudku

o treste v neprospech obžalovaného Y. U., a vo veci rozhodol sám tak, že obžalovanému uloží trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní štyroch rokov, pri zachovaní ostatných
výrokov napádaného rozsudku.

Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia

§ 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo,pričomnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkanéprihliadnelenvtedy,akbyodôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, a dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie
prokurátora.

Obžalovaný Y. U. na hlavnom pojednávaní dňa 21.06.2021 urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm.
b) Tr. poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a že mu je ľúto toho, čo sa
stalo. Po tom, čo obžalovaný aj kladne odpovedal na otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 písm.
c), d), f), g) a h) Tr. poriadku okresný súd podľa § 257 ods. 7, 8 Tr. poriadku prijal jeho vyhlásenie a

vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a s výrokom o náhrade škody.

Po takto vykonanom dokazovaní, ako to vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, prvostupňový
súd dospel k záveru, že na uvedomenie si následkov konania u obžalovaného nie je potrebné na neho
pôsobiť trestom odňatia slobody spojeným s jeho výkonom, ale že účel trestu je možné dosiahnuť

aj hrozbou trestu a preto mu uložil podmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom
stanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 rokov, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu 2 rokov. Na posilnenie účelu Trestného zákona, ako aj vzhľadom na skutočnosť, že skutok bol
spáchaný v súvislosti s výkonom vodiča a vzhľadom na okolnosti skutku, jeho charakter a závažný
následok, zavinenie z nedbanlivosti obžalovanému uložil tiež trest zákazu činnosti viesť všetky druhy

motorových vozidiel po dobu 2 rokov. Pri rozhodovaní o jeho výške zohľadnil postoj obžalovaného, jeho
vek a deklarovanú starostlivosť obžalovaného o jeho rodičov.

Krajský súd po preskúmaní veci však zistil, že sa s uvedeným záverom okresného súdu nie je
možné stotožniť. Nedostatočne totiž zhodnotil spôsob spáchania činu a jeho následok, ale aj osobu

obžalovaného.

Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zákona, účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k
tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje

morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3, ods. 4 veta prvá Tr. zákona, trest má postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a
jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúceokolnosti,poľahčujúceokolnostianaosobupáchateľa,jehopomeryamožnosťjehonápravy.

Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že prečinom usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.
zákona obžalovaný, v dôsledku porušenia dôležitej povinnosti uloženej mu zákonom č. 8/2009 Z. z.
o cestnej premávke, spôsobil na chodníku chodcovi L. B. smrť, teda fatálny, nenapraviteľný následok.

Porušenie dôležitej povinnosti obžalovaným pritom spočívalo v porušení povinnosti použiť motorové
vozidlo len na ceste, a súčasne povinnosti pri cúvaní neohroziť ostatných účastníkov cestnej premávky
a zaistiť bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby.

Je síce pravdou, že vzhľadom na okolnosti sa možno domnievať, že obžalovaný nevedel o charaktere

predmetnej komunikácie ako chodníka, keďže aj iné osoby ju užívali ako prístupovú cestu k objektu. Nič
to však nemení na závažnosti porušenia povinnosti pri cúvaní neohroziť ostatných účastníkov cestnej
premávky a zaistiť bezpečné cúvanie pomocou spôsobilej a náležite poučenej osoby. Obžalovaný s
motorovým vozidlom cúval bez dostatočného rozhľadu a bez zaistenia bezpečného cúvania pomocouinej osoby. Z obsahu jeho vyjadrení pritom vyplýva, že takýto spôsob cúvania nie je u neho výnimkou,
ale pravidlom.

Z hľadiska osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy je potrebné poukázať na to, že v prípade
obžalovaného ide o osobu, ktorá pred spáchaním trestného činu žila riadnym spôsobom života. Súdne
trestaný nebol, avšak za posledných 10 rokov (2010-2020) bol za priestupky na úseku cestnej premávky
postihnutý 9-krát. Z posledných dvoch priestupkov v roku 2016 nedal prednosť chodcom na priechode
pre chodcov a dňa 23.06.2020, teda počas trestného stíhania za predmetný trestný čin, prekročil

maximálnu povolenú rýchlosť.

Z uvedeného je zrejmé, že pre naplnenie výchovného účelu trestu je popri podmienečnom treste odňatia
slobody nevyhnutným aj uloženie prísnejšieho trestu zákazu činnosti, v súvislosti s ktorou sa obžalovaný
trestného činu dopustil.

Skutočnosti zdôrazňované obžalovaným v jeho odvolaní ohľadom ohrozenia jeho pracovnej činnosti v
prípade zákazu viesť motorové vozidlá a o potrebe vodičského oprávnenia pri zabezpečovaní pomoci
svojim starším rodičom sú síce významnými skutočnosťami pri rozhodovaní o druhu a výmere treste,
nemôžu však byť dôvodom pre neuloženie trestu zákazu činnosti. Na uvedené skutočnosti, ako aj ďalšie
skutočnosti týkajúce sa osoby obžalovaného a možnosti jeho nápravy, bolo prihliadnuté pri rozhodovaní

o povolení podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody a výmere trestu zákazu činnosti pod
dolnú polovicu trestnej sadzby.
Vo vzťahu k odvolacím námietkam obžalovaného je potrebné ešte uviesť, že okresný súd správne zistil
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť a zistil len dve
poľahčujúce okolnosti, teda že žil riadnym životom a že sa k spáchaniu činu priznal a jeho spáchanie

oľutoval (§ 36 písm. j), l) Tr. zákona). Priznať mu nebolo možné poľahčujúce okolnosti uvedené v § 36
písm. k), n) Tr. zákona, pretože z obsahu spisu nevyplýva, aby škoda už bola nahradená a vzhľadom na
nenapraviteľnosť následkov trestného činu nie je zrejmé, ako sa mohol obžalovaný pričiniť o odstránenie
škodlivýchnásledkovtrestnéhočinu.Rovnakosvojimaktívnymkonanímsaobžalovanýnijakovýznamne
nepričinil o objasnenie predmetnej trestnej činnosti.

Vzhľadom na uvedené, popri treste odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu, pre
dosiahnutie účelu trestu je potrebné obžalovanému uložiť aj prísnejší trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá všetkých druhov a to po dobu 4 rokov. Len takýto trest môže splniť nielen funkciu
individuálnej prevencie trestu, ale aj prevencie generálnej a represívnu funkciu trestu.

Vo vzťahu k návrhom obhajcu na doplnenie dokazovania prečítaním zápisnice o výsluchu znalca a častí
výpovedí svedkov predneseným na verejnom zasadnutí je potrebné uviesť, že tieto dôkazy smerovali k
výroku o vine, ktorý po vyhlásení o vine obžalovaným už bol právoplatne ustálený a nebol predmetom
prieskumu v odvolacom konaní. Preto ich odvolací súd vykonať odmietol.

S ohľadom na uvedené krajský súd na podklade odvolania prokurátora jednomyseľne zrušil výrok o
treste napadnutého rozsudku a vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku, keď sprísnil trest zákazu činnosti a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Záveromkrajskýsúddodáva,žejehorozhodnutiesanedotýkavýrokuovine,ktoréodvolanímnapadnuté
nebolo.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.