Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 32P/53/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321201664
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Sátorová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2321201664.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta pred sudkyňou JUDr. Andreou Sátorovou vo veci navrhovateľky: F. V., J.. Ž., Z..

XX.XX.XXXX, B. U. XX, voči manželovi navrhovateľky: Š. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. F. XXXX/XX, U.,
t.č. UVTOS Ružomberok, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom: 1/ Z. V.Š., Z.. XX.XX.XXXX, 2/ Š. V., Z.. XX.XX.XXXX, 3/ P. V., Z.. XX.XX.XXXX a 4/
Z. V., Z.. XX.XX.XXXX bytom ako matka, zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo Š. V., Z.É. XX.XX.XXXX a F. V., J. Ž., Z. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX V.
U., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu U., zväzok Y.., ročník XXXX, strana XX, poradové

číslo XX, rozvádza.

II. Maloleté deti sa zverujú do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich
majetok.

III. Otec sa zaväzuje prispievať mesačne na výživu maloletého Z. sumou zodpovedajúcou 30 % sumy
životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, na výživu maloletého Š. sumou zodpovedajúcou

30 % sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, na výživu maloletej P. sumou
zodpovedajúcou30%sumyživotnéhominimananezaopatrené,neplnoletédieťaanavýživumaloletého
Z. sumou zodpovedajúcou 30 % sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, ktoré je
povinný platiť vždy do 10. dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti
tohto rozsudku.

IV. Styk otca s maloletými sa neupravuje.

V. Súd konanie čo do návrhu navrhovateľky na zákaz styku manžela s maloletými deťmi zastavuje.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným dňa 20.04.2021 domáhala rozvodu manželstva a úpravy práv
a povinností k maloletým deťom pre čas po rozvode s odôvodnením, že ich manželstvo je dlhodobo
vážne rozvrátené, manželia sa postupom času citovo odcudzili, manžel ich opakovane bil, nestaral sa
o domácnosť, chodil fetovať, čo u navrhovateľky malo za následok hlbokú stratu dôvery, manželstvo sa

postupnestaloibaformálnym,nakoľkoneplniložiadnufunkciupodľazákonaorodine.Vsúčasnejdobeje
manžel vo väzbe v UVTOS Ružomberok vo výkone trestu. Uviedla, že t. č. má nového partnera, s ktorým
už majú aj spoločné dieťa. V prípade rozvodu žiadala zveriť maloleté deti do jej osobnej starostlivosti.
Navrhovateľka na súde, na ktorý bola v rámci informatívneho výsluchu predvolaná, doplnila svoj návrho úpravu styku otca s maloletými a taktiež žiadala od otca úhradu výživného na každé dieťa mesačne
v sume 50 eur.

2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku vec prejednal v neprítomnosti manžela
navrhovateľky, ktorý svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomne podaním zo dňa
28.05.2021, súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti.

3. Na pojednávaní bola vypočutá navrhovateľka, ktorá zotrvala na podanom návrhu zo dňa 20.04.2021

a doplnenia na súde dňa 11.05.2021 v celom rozsahu. Podaním zo dňa 26.05.2021 žiadala, aby súd
zakázal styk otca s maloletými deťmi, v tejto časti však návrh v priebehu konania vzala späť.

4. Vo veci bolo vykonané dokazovanie vypočutím navrhovateľky, vypočutím kolízneho opatrenia,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi na základe ktorých súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

5. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX na Matričnom úrade v U.. U oboch sa jedná o
prvé manželstvo. Navrhovateľka ako aj manžel sú národnosti Q., obaja sú štátnej príslušnosti Q.. Z
manželstva pochádza 6 detí, z nich 4 sú maloleté. Posledné spoločné bydlisko mali manželia v okrese
U.. Tým je daná príslušnosť tunajšieho súdu v zmysle § 92 Civilného mimosporového poriadku.

6. Z podaného návrhu, ako aj z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že manželstvo účastníkmi konania
bolo spočiatku harmonické a plnilo svoje funkcie z čoho vyplýva aj to, že účastníci konania majú spolu
aj deti. Manželia sa postupom času citovo odcudzili, k výraznému zhoršeniu došlo asi pred 2 rokmi,
keď jej manžel užíval drogy, pričom neustále sľuboval, že sa zmení, avšak k tomu nedošlo. Neustále
bol pod vplyvom návykovej látky, nepracoval, manželka musela zabezpečiť financie na výživu rodiny.

Pred rokom manželka opustila spoločnú domácnosť a našla si mimomanželskú známosť, s ktorým t.č.
majú spoločné dieťa. Uviedla, že trvá na tom, že ich manželstvo je trvalo rozvrátené a nevidí šancu
na obnovenie manželského spolužitia a preto žiada, aby súd manželstvo rozviedol. Čo sa týka úpravy
rodičovských práv a povinností žiada, aby súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti, aby deti
mohla, vzhľadom na aktuálnu situáciu s otcom (je v UVTOS Ružomberok) zastupovať a spravovať ich

majetok sama. Čo sa týka vyživovacej povinnosti uviedla, že opraví svoj návrh v časti navrhnutej výšky
vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, žiada otcovi uložiť mesačnú vyživovaciu povinnosť na
každémaloletédieťavzákonnejminimálnejvýške(30eurnakaždédieťa),pričomsiuvedomilapoučenie
súdu ohľadne toho, že napriek tomu, že biologickým otcom maloletého Z. je jej súčasný partner, maloletý
sa narodil v čase trvania manželstva s jej manželom a preto matričným otcom maloletého je jej manžel a

nie súčasný partner. Manželka prisľúbila, že po právoplatnom rozvode manželstva, uvedená skutočnosť
bude riešená podaním návrhu na zapretie otcovstva. V časti úpravy styku otca s deťmi, vzhľadom na to,
že t.č. otec je vo výkone trestu v Ružomberku, navrhla, aby styk súdom upravený nebol a vzhľadom na
uvedené, netrvala na podanom návrhu v časti o zákaz styku otca s maloletými deťmi.

7. Z písomného vyjadrenia manžela zo dňa 20.05.2021 vyplýva, že manžel súhlasí s návrhom na
rozvod, avšak konštatoval, že nie z dôvodov, ktoré spomenula navrhovateľka. Konštatoval, že tvrdenie
navrhovateľky, že ju týral, ako aj deti sa nezakladajú na pravde, pričom sa priznal k tomu, že problémy
riešil užívaním návykovej látky, pričom deťom nikdy neublížil. Z vyjadrenia zo dňa 25.05.2021 vyplýva,
že manžel súhlasil s tým, aby bol zaviazaný na platenie výživného na deti: Z., Š. a P., pričom uviedol,

že nemá žiaden príjem, vo výkone trestu nepracuje zo zdravotných dôvodov.

8. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 21.06.2021 vyplýva, že dňa 07.06.2021 bola vykonaná
neohlásená kontrola v domácnosti navrhovateľky. V čase návštevy bola prítomná navrhovateľka s
partnerom a všetky maloleté deti, v spoločnej domácnosti s matkou a maloletými deťmi býva aj plnoletý

syn A. a F. s priateľkou I.. Náklady na bývanie predstavujú - elektrina 56 eur, voda 9 eur, dlžoba za vodu
20 eur, kúrenie je zabezpečované drevom, varenie na plynovej bombe. Navrhovateľka je poberateľkou
prídavku na 4 deti vo výške 102 eur mesačne a rodičovského príspevku vo výške 275,90 eur mesačne.
Partner matky si privyrába na stavbách, je vyplácaný denne vo výške 50 eur. Plnoletý syn si privyrába na
stavbách vo V. Ú., čo mu prináša príjem 350 eur za 6 dní. Plnoletý syn A. si taktiež privyrába. Maloletý Z.

neštuduje, je doma, nie je evidovaný ako uchádzač o prácu. Deti uviedli, že im otec píše listy z ÚVTOS
Ružomberok, pričom mu maloleté deti neodpisujú a dodali, že otec požíva omamné látky.9. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť a pomáhať si, starať sa spoločne o deti
a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

10. Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine, on uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom
sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o detí aj o domácnosť.

11. Podľa § 22 Zákona o rodine, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

12. Podľa § 23 ods. 1 až 3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov
rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené, a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

13. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o
rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd
pri rozhodovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov
podľa § 18 a § 19.

14. Podľa čl. 6 C.m.p. súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav
veci. Súd je povinný na účely zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď
ich účastníci konania nenavrhli.

15. Vo vyššie citovanom ustanovení je uvedená všeobecná hmotnoprávna podmienka na rozvod
manželstva, ktorou je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
spôsobujúca nemožnosť plnenia účelu manželstva a kumulatívne neexistencia ďalšej perspektívy
obnovenia manželského spolužitia. Predmetné ustanovenie predpokladá objektívnu existenciu rozvratu
vzťahov bez ohľadu na subjektívne stanovisko manželov a na zavinenie niektorého z manželov.

Objektívny rozvrat vzťahov znamená, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti
plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom.

16. Rozvrat vzťahov musí byť kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí
byť vysoká a pre konštatovanie vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a

nenapraviteľný, teda trvalý. Nezhody manželov sa musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia
a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi manželmi. Trvalým rozvratom preto nebudú rozpory
prechodného charakteru s možnou perspektívou obnovenia vzťahov. Atribút trvalosti však nemožno
chápať len so zreteľom na minulosť, t.j., že rozvrat vzťahov trvá už dlhý čas, ale aj so zreteľom na
budúcnosť manželského spolužitia, to znamená, či rozvrat trvalo vylučuje ďalšie spolužitie manželov.

Porušenie povinnosti vzájomnej pomoci manželov alebo závažné narušenie dôvery vo vzťahu nemusí
mať dlhé trvanie, avšak hĺbka a vážnosť rozvratu bude do budúcnosti ďalšie spolužitie trvalo vylučovať a
rozvrat bude nenapraviteľný. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu vzťahov medzi manželmi
je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania harmonického a trvalého
životného spoločenstva.

17. Kumulatívne ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu
manželstva nesmie existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia, t.j. napríklad
jednoznačná nemožnosť obnovenia citových väzieb. Možnosť obnovenia manželského spolužitia
jednoznačne závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.

18. Citované ustanovenie § 23 ZoR upravuje hmotnoprávne podmienky rozvodu manželstva. Zákon o
rodine vyžaduje určitý kvalifikovaný stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi. Z použitej dikcie zákona
možno vyvodiť záver, že kvalifikovanosť rozvratu manželstva je daná nie len dĺžkou a intenzitou, ale i
skutočnosťou, že v dôsledku tohto rozvratu manželia spolu nežijú. Spoločné žitie manželov je otázka ich

osobného (vrátane intímneho), ale aj majetkového spoločenstva, t.j. spoločné zdieľanie radostí ale aj
problémov, spoločné trávenie voľného času, osobná starostlivosť o druhého manžela, ktorí si majú byť
navzájom oporou, spoločná starostlivosť o deti, spoločné nakladanie s finančnými prostriedkami a pod.
Ak zákon predpokladá povolenie rozvodu v prípadoch, kde nemožno očakávať obnovenie manželskéhospolužitia znamená to preukázať definitívne ukončenie osobného spoločenstva manželov bez nádeje
na zmierenie manželov. Uvedený stupeň narušenia vzťahov medzi manželmi v podstate potvrdili obaja
manželia, vrátane odporcu.

19. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že medzi manželmi je skutočný stav
nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp. rodiny založenej manželstvom. Súdu je známe, že
t.č. manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť, napriek odlišností hlásených príčin rozvratu manželstva
(manželka uviedla, že manžel bol neustále pod vplyvom omamných látok, o rodinu sa nestaral, týral

manželku aj deti, manžel uviedol, že príčinou rozvratu manželstva bola nevery manželky), je možné
konštatovať, že vzťah medzi manželmi je trvalo rozvrátený a s poukazom na aktuálne usporiadanie
vzťahov (manželka býva s deťmi spolu s novým partnerom, s ktorým už majú aj spoločné dieťa), nie
je možné ani očakávať obnovenie manželského spolužitia potom, ako bude manžel prepustený na
slobodu. Nakoľko súd mal za preukázanú existenciu kvalifikovaného rozvratu manželstva, nepovažoval
za potrebné vyhovieť návrhu manžela, o výsluch jeho švagra k príčin rozvratu manželstva.

20. Vzhľadom na uvedené súd manželstvo účastníkov rozviedol. So zreteľom na obsah citovaného
ustanovenia je zrejmé, že pokiaľ uzavretie manželstva je prejavom dobrovoľného a slobodného
rozhodnutia manželov, a to s vedomím utvorenia rodiny vyznačujúcej sa jednak atribútom trvalosti
založeného spoločenstva a na druhej strane i jeho harmonického fungovania; potom uvedené aspekty

by mali v manželstve pretrvávať po celý čas jeho existencie. Pokiaľ u existujúceho manželstva vývoj
vzťahov medzi členmi tohto partnerského zväzku spôsobí, že pôvodný účel, pre ktorý bolo manželstvo
uzavreté, sa vytratil a dôvody pre dobrovoľné a slobodné zotrvávanie v manželskom zväzku pominuli,
neexistuje rozumný dôvod takýto formálny vzťah zachovávať.

21. Podľa § 24 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

22. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

23. Podľa § 28 ods.1 písm. a/ až c/ a ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností

sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého
dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa, správa majetku maloletého dieťaťa.

24. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy
maloletého dieťaťa.

25. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov
rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s

druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

26. Z vyjadrenia manžela vyplýva, že s návrhom manželky čo do zastupovania maloletých detí a

spravovania ich majetku a čo do zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku
maloletých detí s otcom (otec uviedol, že deti sú pre neho všetko, na deťoch mu záleží) súhlasí, v tejto
časti návrhu teda došlo k zhode medzi manželmi a preto súd rozhodol v tejto časti tak, ako to vyplýva
z výrokov č. II a IV tohto rozhodnutia.

27. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičia k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.28. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

29. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov, v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

30. Podľa § 75 ods. 1 a 2 pri určenie výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

31. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopnosti, možnosti a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z vyššie citovaných ustanovení zákona

vyplýva, že konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane oprávneného, jednak
na strane povinného. Zo strany oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené
potreby s pohľadom na zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať
sanaživotnejúrovnisvojichrodičov.Oprávnenépotrebypritomnezahŕňajúibazákladnénárokydieťaťa,
ale sú dané širšie i potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým

od veku, zdravotného stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi
odôvodnené potreby nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, ktoré napríklad
súvisia so zdravotným stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd musí pri určovaní
výživného prihliadnuť na pomery povinnej osoby jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery,
existencia počet iných osôb povinných poskytovať výživu a ich schopnosti, možnosti a majetkové

pomery,početvyživovanýchosôb.Nastranepovinnéhosúdprihliadanajehoschopnostiatiežmožnosti,
teda na to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu,
odbornosť, nadanie, vedomosť, zručnosti, pracovné skúsenosti i situáciu na trhu práce. Zohľadňuje aj
jeho majetkové pomery a to, či má vyživovaciu povinnosť voči iným osobám. Pokiaľ sa preukáže, že
na strane povinného došlo k poklesu alebo strate zárobku, či iného príjmu, súd musí skúmať dôvody,

ktoré k tomu viedli (R 27/1970).

32. Súd vlastnou činnosťou zistil, že otec maloletých detí za posledných 12 mesiacov nebol a nie je
príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, v období od 18.12.2018 do 06.02.2019 bol zamestnaný vo firme
ESYMAX Personal Management a.s., nie je evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, nie je

poberateľom ani dôchodku, ani úrazových dávok nemocenských dávok. Nenachádza sa v centrálnom
registri Finančnej správy SR. Podľa oznámenia ZVJS vyplýva, že odporca je v UVTOS od 14.11.2019.
Zo spisu bolo preukázané, že otec maloletých detí je od novembra 2019 v UVTOS Ružomberok, t.č.
nepracuje, nakoľko má zdravotné problémy, nie je poberateľom štátnych dávok, má 6 detí, z ktorých 2
sú už plnoleté a podľa udania ich matky už zárobkovo činné. Súd pri rozhodovaní o výške mesačného

výživného na deti prihliadol na opravený návrh matky, ktorá súhlasila, aby bola vyživovacia povinnosť
otca v prospech maloletých detí určená v zákonnej minimálnej výške vzhľadom na aktuálny finančný
stav otca, ktorý bol odsúdený v roku 2019.

33. Súd poznamenáva, že v priebehu konania bolo súdu oznámené, že napriek tomu, že matričným

otcom maloletého Z. je manžel navrhovateľky, biologickým otcom maloletého je súčasný partner
navrhovateľky.Súd poučilnavrhovateľku,ževzhľadomnaskutočnosť,žemaloletýsanarodilvobdobíza
trvania manželstva účastníkov tohto konania, manželovi navrhovateľky svedčí 1. domnienka otcovstva
v zmysle zákona o rodine a z uvedeného dôvodu bol aj zapísaný v rodnom liste ako otec maloletého Z..
Tedat.č.súdmázapreukázané,žezapísanýmotcommaloletéhoZ.jemanželnavrhovateľky,týmpádom

mu vznikla zákonná vyživovacia povinnosť. Súd však pri rozhodovaní, uvedenú skutočnosť zohľadnil a
preto určil vyživovaciu povinnosť manžela navrhovateľky v prospech Z. v zákonnej minimálnej výške.
Matka maloletého ako aj zapísaný otec maloletého má v zmysle § 86 a nasl. Zákona o rodine právo
podať návrh na zapretie otcovstva na príslušný súd.

34. Navrhovateľka pred otvorením pojednávania na dotaz súdu oznámila, že na podanom doplnení
návrhu zo dňa 26.05.2021 čo do zákazu styku otca s maloletými deťmi, vzhľadom na aktuálnu situáciu
(otec je vo výkone trestu), netrvá a žiada konanie v tejto časti zastaviť.35.Súd žiadosti navrhovateľky vyhovel a konanie v tejto časti zastavil.

36. Podľa § 52 C.m.p. súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak

tento zákon neustanovuje inak, keďže týmto konaním účastníkom trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľku, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Galanta, nakoľko sa tohto svojho práva účinne v súlade s ustanovením § 368 Civilného sporového
poriadku pred súdom vzdali.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre manžela v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je
prípustné (§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky

do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.