Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, July 31, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/352/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5810204325
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5810204325.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v právnej veci žalobcov: 1/ T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R.,
C. XXX, 2/ V. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R., C. XXX, obaja právne zastúpení : JUDr. Jozef Polák,
advokát, W. G., F. č. XXXX, proti žalovanému : Ing. G. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX, právne
zastúpený : URBÁNI&Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO : 36 646 181, o
vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu

Námestovo č.k. 8C/87/2010-344 zo dňa 11. marca 2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne sumu 1.386,37 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 491,91
Eur od 14.10.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 615,79 Eur

od 04.12.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 278,67 Eur od
19.02.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšku
žalobu zamietol. Žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne doplatiť na účet tunajšieho
súdu súdny poplatok vo výške 621,50 Eur v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. O
trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Okresný súd svoj rozsudok odôvodnil poukazom na nasledovné skutočnosti:

Prihliadajúc tak na vykonané dokazovanie a jeho zhodnotenie, ktoré bolo už prv uvedené, rešpektujúc
súčasnezásadyuvedenévpredchádzajúcomodseku,súdvýškunáhradyprežalobcovurčilvychádzajúc
zo znaleckého posudku znalca Ing. Dedinského, ktorého závery korigoval vo väzbe na ostatné
relevantné dôkazy. Ohľadne sporného pozemku znalcom zistené hodnoty súd zvýšil na dvojnásobok, čo

podľa súdu zodpovedá maximálnej možnej trhovej hodnote sporného pozemku a od nej sa odvíjajúcej
hodnote nájmu, lebo aj znalec v rámci svojho posudku približne na tejto úrovni určil hodnotu pozemkov
v okruhu do 500 metrov, ktoré však na rozdiel od sporného pozemku majú priamy prístup a možnosť
napojenia na inžinierske siete z verejnej komunikácie. Takto upravené hodnoty zohľadňujú aj výsledky
žalobcami predložených posudkov znalcov Ing. Bednára a Ing. Zahradníka, rovnako ako sa podľa
názoru súdu v nich odrážajú aj ceny vyplývajúce z ostatných vykonaných dôkazov (predložené kúpne

zmluvy, nájomná zmluva i odhady realitných spoločností). Tým samozrejme súd nijako nespochybňuje
metodologickú správnosť posudku znalca Ing. Dedinského, lebo ako už bolo uvedené, vo všeobecnosti
je znalecký posudok "len" pomerne presným odhadom hodnoty a treba jeho výsledok chápať v širších
súvislostiach prihliadajúc na všetky relevantné skutočnosti.
Súd tak žalobcom priznal náhradu nasledovne: za obdobie od 14.09.2008 do 31.12.2008 vo výške 77,82
Eur (ročná náhrada 261,32 Eur : 366 dní x 109 dní). Za rok 2009 vo výške 208,48 Eur. Za rok 2010 vo

výške 292,02 Eur. Za rok 2011 vo výške 310,60 Eur. Za obdobie od 01.01.2012 do 15.09.2012 vo výške
218,78 Eur (ročná náhrada 309,16 Eur : 366 dní x 259 dní). Za obdobie od 06.02.2013 do 31.12.2013vo výške 278,67 Eur (ročná náhrada 309,16 : 365 dní x 329 dní). Súd nepriznal náhradu za deň
05.02.2013 z dôvodu jej premlčania podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 107 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Žalovaný cestou právneho zástupcu dôvodne vzniesol námietku premlčania,

nakoľko podanie, ktorého predmetom bolo rozšírenie žalovaného nároku o zaplatenie náhrady aj za
deň 05.02.2013 bolo súdu doručené dňa 06.02.2015 už po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá začala plynúť dňa 05.02.2013. Celkovo tak
súd priznal žalobcom náhradu vo výške 1.386,37 Eur, ktorú uložil žalovanému zaplatiť žalobcom 1/ a
2/ spoločne a nerozdielne z dôvodu analogickej aplikácie ust. § 145 ods. 2 Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne. Vo zvyšku súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.
Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb.
(ďalej len "nariadenie") v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ust. §
10c uvedeného nariadenia, resp. § 3 cit. nariadenia v znení účinnom od 01.02.2013 ohľadne úrokov

omeškania z náhrady za obdobie od 05.02.2013 do 31.12.2013. Prechodné ustanovenie § 10c cit.
nariadenia určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Záväzkový vzťah z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie od 14.09.2008 až 15.09.2012 vznikol do
31.01.2013, preto výška úrokov z omeškania sa riadi vtedajšou úpravou. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.03.2013 bola výška úrokov z omeškania
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Do omeškania so zaplatením náhrady za obdobie
od 14.09.2008 do 14.09.2010 v celkovej výške 491,91 Eur (77,82 Eur + 208,48 Eur + 205,61 Eur
ako alikvotna časť pripadajúca na obdobie 01.01.2010 až 14.09.2010) sa žalovaný dostal podľa § 563

Občianskeho zákonníka v spojení s § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku dňom nasledujúcim
pod dni, kedy mu bol doručený žalobný návrh, nakoľko čas plnenia nebol určený právnym predpisom,
rozhodnutím súdu ani dohodou účastníkov. Žalovaný prevzal opis žaloby dňa 13.10.2010 a teda od
nasledujúceho dňa 14.10.2010 majú žalobcovia 1/ a 2/ nárok na úrok z omeškania vo výške k tomu dňu
platnej, t.j. vo výške 9 % ročne zo sumy 491,91 Eur od 14.10.2010 do zaplatenia.

Náhrada v sume 615,79 Eur (86,41 Eur ako časť pripadajúca na obdobie od 15.09.2010 do 31.12.2010
+ 310,60 Eur + 218,78 Eur) za ďalšie obdobie od 15.09.2010 do 15.09.2012 bola žalobcami uplatnená
podaním, ktoré žalovaný cestou právneho zástupcu prevzal dňa 03.12.2013. Preto žalobcovia majú
nárok na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 615,79 Eur od 04.12.2013 do zaplatenia.
Čo sa týka náhrady za obdobie od 06.02.2013 až 31.12.2013 vo výške 278,67 Eur, nárok na ňu vznikol

žalobcom po 01.02.2013, kedy podľa § 3 cit. nariadenia platí, že výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podanie, ktorým žalobcovia uplatnili náhradu za toto obdobie
žalovaný cestou právneho zástupcu prevzal dňa 18.02.2015. Žalobcovia tak majú nárok na úrok z
omeškania vo výške platnej ku dňu 19.02.2015, t.j. 5,05 % ročne zo sumy 278,67 Eur od 19.02.2015

do zaplatenia.
Nakoľko žalobcovia zaplatili súdny poplatok vo výške 428 Eur iba za pôvodnú žalobu a po opakovanom
rozšírení žaloby bola predmetom konania suma 17.507,67 Eur, z ktorej predstavuje súdny poplatok
1.049,50 Eur, súd im uložil povinnosť spoločne a nerozdielne doplatiť súdny poplatok vo výške 621,50
Eur podľa § 2 ods. 1 písm. a), ods. 3, § 5 ods. 1 písm. a), § 7 ods. 1, ods. 11, § 8 ods. 1 zákona č.

71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a Položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý je prílohou
cit. zákona.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, nakoľko je potrebné
najskôr zúčtovať znalečné za znalecký posudok so zálohou zloženou žalobcami.
Záverom súd poznamenáva, čo už uviedol aj na pojednávaní dňa 11.03.2015, že podľa § 14 ods. 3

a § 15a ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku neprihliadal na námietku zaujatosti zákonného sudcu
vznesenú právnym zástupcom žalobcov, lebo sa týkala len procesného postupu sudcu v konaní bez
toho, že by boli formulované konkrétne okolnosti tvrdenej zaujatosti subsumovateľné pod ust. § 14 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/
rade, prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na nové konanie. Zároveň si uplatnili náhradu trov odvolacieho
konania. Vo svojom odvolaní poukazovali na to, že sa nestotožňujú so záverom súdu prvého stupňa,v zmysle ktorého postupoval pri určovaní výšky náhrady za neoprávnene užívanie pozemkov ako
aj záver, ktorým súd výšku náhrady pre žalobcov určil vychádzajúc zo znaleckého posudku znalca
Ing. Dedinského, pričom hodnoty zistené znalcom zvýšil na dvojnásobok, čo podľa súdu zodpovedá

maximálnej možnej trhovej hodnote sporného pozemku. Súd sa nedostatočne zaoberal námietkami,
ktoré proti znaleckému posudku znalca Ing. Dedinského č. 61/2013 vzniesli žalobcovia v 1/ a 2/ rade v
priebehu konania, pričom jeho závery interpretoval v neprospech žalobcov a odmietol návrh žalobcov na
vypracovanie kontrolného znaleckého posudku. Podľa ich názoru prvostupňový súd nesprávne rozhodol
aj ohľadne zamietnutia návrhu žalobcov 1/ a 2/ na rozšírenie žaloby za obdobie od 01.01.2014 do

05.02.2015 s úrokom z omeškania 5,05 % ročne odo dňa doručenia rozšírenia návrhu do zaplatenia,
nakoľko pokiaľ by vyhovel návrhu žalobcov na doplnenie dokazovania vypracovaním nového, resp.
kontrolného znaleckého posudku, v spise by existoval podklad pre konanie aj o náhrade za citované
časové obdobie. Ďalej poukazovali na to, že znalecký posudok bol od znalca vyžiadaný dňa 28.11.2013
a znalecký posudok bol znalcom vypracovaný ku dňu 23.12.2013, resp. 31.01.2014, t.j. v čase,
kedy ešte nebolo rozhodnuté o námietke zaujatosti, ktorú voči osobe znalca vzniesli žalobcovia 1/

a 2/ dňa 03.12.2013. O námietke zaujatosti znalca súd rozhodol uznesením zo dňa 07.02.2014. Z
uvedeného dôvodu majú za to, že došlo k procesnému pochybeniu zo strany súdu, kedy súd mal za
účelom zabezpečenia objektívnosti znaleckého úkonu ustanoviť za znalca tretiu osobu, ktorá nemá
vzťah k žiadnemu účastníkovi konania, a to ani vzťah ekonomický. Nedodržaním tohto postupu súd
prvého stupňa porušil princíp rovnosti zbraní účastníkov konania. Znalec v znaleckom posudku, ktorý

žalobcovia v 1/ a 2/ rade namietali vôbec alebo nedostatočne zodpovedal otázky, ktoré mu boli uložené
uznesením okresného súdu. Nepostupoval pri vyhotovení znaleckého posudku správne, keď vychádzal
len z údajov ohľadom charakteru a druhu pozemku, ktoré sú uvedené v časti A-majetková podstata LV
č. XXXX kat. úz. R.. Poukázali na skutočnosť, že prílohou stavebného povolenia zo dňa 17.08.2006,
ktoré tvorí súčasť súdneho spisu je právoplatné rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu, kde sa

sporná parcela vyníma z pôdneho fondu - na ostatné plochy, a preto nie je správne, že súdny znalec
použil podklad na stanovenie ceny pre trvalé trávnaté porasty a nezohľadňoval právoplatné rozhodnutie
Obvodného pozemkového úradu. Opomenul, že na spornej parcele stojí budova, ktorá je v zmysle
stavebného povolenia určená na podnikateľské účely. Taktiež tvrdenie súdneho znalca ohľadne polohy
nehnuteľnosti je sporné. Uviedli, že na stanovenie všeobecnej hodnoty pozemky mohol súdny znalec

použiť aj porovnávaciu metódu v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. e) Vyhlášky MS SR o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku č. 492/2004 Z.z. V ďalšom poukázali na znalecký posudok č. 198/2013, ktorý bol
vypracovaný znalcom Ing. Jozefom Záhradníkom za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty majetku
pre účelu konania verejnej dražby. Vzhľadom na predmetný znalecký posudok tvrdia, že súdny znalec
Ing. Dedinský používal pri určení všeobecnej hodnoty sporného pozemku nesprávne vstupné hodnoty

a neprimerane nízke. Vecné a metodologické nedostatky znaleckého posudku Ing. Dedinského mali byť
konfrontované s novým, resp. kontrolným znaleckým posudkom, v ktorom by bola všeobecná hodnota
pozemku určená porovnávacou metódou. Podľa ich názoru trhová cena nemôže byť stanovená na
základe znaleckého posudku, ktorý vychádza z určenia všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, určenej len
na základe metódy polohovej diferenciácie, ktorá nevychádza z dopytu a ponuky dosiahnutej na trhu v

podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji. Majú za to, že postupom súdu im bola odňatá možnosť
konať pred súdom. Súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a preto dospel súd prvého stupňa na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a rozhodnutie súdu

prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

K odvolaniu žalobcov v 1/ a 2/ rade proti rozsudku súdu prvého stupňa sa žalovaný písomne nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal napadnutý rozsudok v intenciách uvedených v ust. § 212 ods.

1 O.s.p., a bez nariadenia ústneho pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného
súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f), h), ods. 2 O.s.p.

V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom.

V zmysle ust. § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p. súd rozhodnutie zruší len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.V zmysle ust. § 221 ods. 2 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie môže podľa povahy veci vrátiť vec
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu,

do právomoci ktorému vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku a prislúchajúceho spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa pochybil, keď v predmetnej veci nenariadil kontrolné znalecké
dokazovanie, z ktorého dôvodu považuje odvolací súd rozsudok okresného súdu za predčasný. Tým,

že prvostupňový súd sa nedostatočne zaoberal námietkami žalobcov v 1/ a 2/ rade, ktoré podali proti
znaleckému posudku v predmetnom konaní, došlo zo strany prvostupňového súdu k odňatiu možnosti
konať pred súdom účastníkov konania, t.j. žalobcom v 1/ a 2/ rade.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.

Úlohou súdu prvého stupňa bude vykonať dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s
listinnými dôkaznými prostriedkami, nariadením kontrolného znaleckého posudku, vyhodnotiť dôkazy v
súlade s ust. § 132 a nasl. O.s.p, v predmetnej veci opätovne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť
v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.