Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 12, 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/66/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2321201664
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2321201664.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci navrhovateľky: F. V., rod. I., nar. XX.XX.XXXX,
bytom U. XX, voči manželovi navrhovateľky: V. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, U., t.č. ÚVTOS
Ružomberok, o návrhu na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom: 1/ Z. V., nar. XX.XX.XXXX, 2/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, 3/ P. V., nar. XX.XX.XXXX a 4/ Z. V.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené v konaní procesným opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Galanta, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu
Galanta zo dňa 22. júna 2021, č.k. 32P/53/2021-60, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti určenia výživného na maloletého Z. a
v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo V. V., a F. V., uzavreté dňa
03.06.2000 v U., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U., vo zväzku X., ročník 2000, strana
65, por. č. 33, rozviedol (výrok I.), maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude
zastupovať a spravovať ich majetok (výrok II.) a otcovi uložil prispievať mesačne na výživu každého z

maloletýchdetísumouzodpovedajúcou30%sumyživotnéhominimananezaopatrené,neplnoletédieťa,
vždy do 10. dňa toho - ktorého mesiaca vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku
(výrokIII.).Ďalejsúdnapadnutýmrozsudkomstykotcasmaloletýmideťmineupravil(výrokIV.)akonanie
čo do návrhu navrhovateľky na zákaz styku manžela s maloletými deťmi zastavil (výrok V.). O nároku
na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
(výrok VI.).

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 18, § 19 ods. 1, § 22, § 23, § 24, § 28 ods.
1, § 62 ods. 1 a 2, § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, keď na základe vykonaného dokazovania dospel
k záveru, že medzi manželmi je skutočný stav nasvedčujúci nemožnosti plniť účel manželstva, resp.
rodiny založenej manželstvom. Manželia nezdieľajú spoločnú domácnosť, pričom je možné konštatovať,
že vzťah medzi nimi je trvalo rozvrátený a s poukazom na aktuálne usporiadanie vzťahov nie je
možné ani očakávať obnovenie manželského spolužitia po tom, ako bude manžel prepustený na
slobodu. Vzhľadom na to súd manželstvo účastníkov rozviedol. Z vyjadrenia manžela vyplynulo, že

s návrhom navrhovateľky čo do zastupovania maloletých detí a spravovania ich majetku, a čo do
zverenia maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a úpravy styku maloletých detí s otcom súhlasí,
v tejto časti návrhu teda došlo ku zhode medzi manželmi, a preto súd rozhodol v tejto časti tak, ako
to vyplýva z výrokov II. a IV. Súd vlastnou činnosťou zistil, že otec maloletých detí za posledných 12mesiacov nebol a nie je príjemcom pomoci v hmotnej núdzi, v období od 18.12.2018 do 06.02.2019
bol zamestnaný vo firme M. X. F. a.s., nie je evidovaný ako poberateľ dávky v nezamestnanosti, nie je
poberateľom ani dôchodku, ani úrazových dávok nemocenských dávok. Nenachádza sa v centrálnom

registri Finančnej správy SR. Podľa oznámenia ZVJS vyplýva, že je v UVTOS od 14.11.2019. Zo spisu
bolo preukázané, že otec maloletých detí je od novembra 2019 v UVTOS Ružomberok, t.č. nepracuje,
nakoľko má zdravotné problémy, nie je poberateľom štátnych dávok, má 6 detí, z ktorých 2 sú už plnoleté
a podľa udania ich matky už zárobkovo činné. Súd pri rozhodovaní o výške mesačného výživného na
deti prihliadol na opravený návrh matky, ktorá súhlasila, aby bola vyživovacia povinnosť otca v prospech

maloletých detí určená v zákonnej minimálnej výške vzhľadom na aktuálny finančný stav otca, ktorý
bol odsúdený v roku 2019. Súd poznamenal, že v priebehu konania bolo súdu oznámené, že napriek
tomu, že matričným otcom maloletého Z. je manžel navrhovateľky, biologickým otcom maloletého je
súčasný partner navrhovateľky. Súd poučil navrhovateľku, že vzhľadom na skutočnosť, že maloletý
sa narodil v období za trvania manželstva účastníkov tohto konania, manželovi navrhovateľky svedčí
1. domnienka otcovstva v zmysle Zákona o rodine a z uvedeného dôvodu bol aj zapísaný v rodnom

liste ako otec maloletého Z.. Teda t.č. súd má za preukázané, že zapísaným otcom maloletého Z. je
manželnavrhovateľky,týmpádommuvzniklazákonnávyživovaciapovinnosť.Súdvšakprirozhodovaní,
uvedenú skutočnosť zohľadnil, a preto určil vyživovaciu povinnosť manžela navrhovateľky v prospech
Z. v zákonnej minimálnej výške. Matka maloletého, ako aj zapísaný otec maloletého, má v zmysle § 86
a nasl. Zákona o rodine právo podať návrh na zapretie otcovstva na príslušný súd. O nároku na náhradu

trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia výživného na maloletého Z. podal v zákonnej
lehote odvolanie otec dieťaťa, ktorý navrhol vyživovaciu povinnosť na mal. Z. zrušiť. Uviedol, že nie
je biologickým otcom maloletého, čo mala matka uviesť i na matrike. Skutočnosť, že to neurobila, ju

neospravedlňuje. V čase počatia maloletého už spolu nežili a v tom čase bol aj vo výkone trestu.

4. Navrhovateľka a procesný opatrovník sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadrili.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané

včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§
363 CSP), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP), vychádzajúc zo
skutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštanciebezpotrebyzopakovaniačidoplneniadokazovania(§

383 a § 384 CSP a § 68 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario),
postupom tak, že na úradnej tabuli súdu oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 32P/53/2021 bol rozvod

manželstva účastníkov a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. Rozsudkom
napadnutým odvolaním súd prvej inštancie manželstvo V. V., a F. V., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v U.,
zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu U., vo zväzku X., ročník 2000, strana 65, por. č. 33,
rozviedol (výrok I.), maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a
spravovať ich majetok (výrok II.) a otcovi uložil prispievať mesačne na výživu každého z maloletých detí

sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, vždy do 10.
dňa toho - ktorého mesiaca vopred do rúk matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (výrok III.). Ďalej
súd napadnutým rozsudkom styk otca s maloletými deťmi neupravil (výrok IV.) a konanie čo do návrhu
navrhovateľky na zákaz styku manžela s maloletými deťmi zastavil (výrok V.). O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VI.).

7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v napadnutej časti určenia výživného na maloletého Z..

8. Otec odvolanie odôvodnil tým, že nemôže byť biologickým otcom maloletého Z., nakoľko v čase

počatia maloletého s navrhovateľkou už nežil a v tom čase bol vo výkone trestu.

9. Keďže súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie potrebné na zistenie
skutočného stavu veci pre posúdenie danej úpravy výkonu práv a povinností rodičov k dieťaťu, výsledkytohto dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom
dospel k správnym skutkovým zisteniam a súčasne vec i správne právne posúdil a odvolací súd
sa stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP

konštatuje správnosť jeho dôvodov. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových
alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

10. Odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie (bod 33.), v ktorom

prvoinštančný súd poučil účastníkov, že manželovi navrhovateľky svedčí domnienka otcovstva manžela
matky, v zmysle ktorej, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého
dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Prvoinštančnýsúdtiežsprávnepoučilúčastníkov,žeobajamajúprávozaprieťnasúde,žeotcomdieťaťa
je manžel navrhovateľky, a to v zmysle § 86 ods. 1 a § 88 ods. 2 Zákona o rodine.

11. S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvej inštancie správne upravil rodičovské práva a povinnosti
všetkým deťom narodeným počas manželstva, teda i k mal. Z., a preto odvolací súd v súlade s ust. §
387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a

§ 52 CMP.

13. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).