Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 19, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 15CoE/149/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207203869
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Baranová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207203869.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného A.K. H. M. a.s., B. XX, S., IČO: F. XXX XXX, proti
povinnému B. s.r.o., X. XX, I., IČO: XX XXX XXX, o vymoženie 9.665,30 eur s prísl., o odvolaní súdneho
exekútora JUDr. Ing. Karola Mihala proti uzneseniu Okresného súdu Košice II. č.k. 48Er/378/2007-10
zo dňa 21.10.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením vyhlásil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ing.
Karolom Mihalom pod č. EX 256/07 za neprípustnú a zastavil ju. Súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie nepriznal.

V odôvodnení uviedol, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 21.02.2007. Súdnemu
exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 05.03.2007. Z výpisu z Obchodného
registra súd zistil, že povinný bol dňa 10.09.2008 vymazaný ex offo.

Následne súd citoval ustanovenie § 19, § 103, § 104 Občianskeho súdneho poriadku, vyhlásil exekúciu

za neprípustnú a zastavil ju v súlade s ustanovením § 57 ods.1 písm.g) zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého exekúciu súd zastaví, ak ju vyhlásil za neprípustnú,
pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

O trovách exekúcie súd rozhodol v súlade s ustanovením § 196, § 197 ods.1 a § 203 ods.1 Exekučného

poriadku tak, že súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Uviedol, že súdny exekútor
vykonáva svoju činnosť za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Z úspešne
vykonanej exekúcie má exekútor zisk, ale súčasne znáša riziko spočívajúce v tom, že jeho nárok na
trovy exekúcie nebude uspokojený. Z týchto dôvodov súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov
exekúcie. V danom prípade totiž neboli splnené podmienky na zaviazanie oprávneného na úhradu trov
exekúcie.

Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu súdny exekútor odvolanie. Namietal nesprávne
právne posúdenie veci. Nesúhlasil s nepriznaním trov exekúcie. Súd mal v danom prípade použiť
analógiu a zastaviť exekúciu podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku a následne

zaviazať na úhradu trov oprávneného v zmysle ustanovenia § 203 ods.2 Exekučného poriadku. V
tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7MCdo/5/2011.Uviedol, že súd rozhodol predčasne o zastavení exekúcie, pretože najprv mal samostatným uznesením
rozhodnúť o jej neprípustnosti a až po právoplatnosti tohto uznesenia mal rozhodnúť o zastavení
exekúcie.

Uvedeným postupom súdu boli porušené práva súdneho exekútora zaručené Ústavou Slovenskej
republiky ako aj Európskym dohovorom. Trovy exekúcie mal v danom prípade uhradiť oprávnený.
Poukázal pritom na viaceré uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Zdôraznil, že súdny exekútor nie je
podnikateľom, pričom pri výkone exekučnej činnosti nemá postavenie súkromnoprávneho subjektu. Z

uvedeného vyplýva, že právny vzťah medzi súdnym exekútorom a účastníkom exekučného konania je
verejnoprávnym vzťahom. Súdny exekútor má vždy právo na náhradu trov exekúcie a možnosť úvahy
má súd len v tom, ktorý subjekt (oprávneného alebo povinného) zaviaže na úhradu trov exekúcie.
Poukázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 31/04, II. ÚS 173/06. Podotkol,
že súdny exekútor nemá možnosť odmietnuť vykonanie exekúcie a v prípade, ak oprávnený podá návrh
na vykonanie exekúcie, je povinný exekúciu vykonať. Rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva -

A. Q. B. proti S. nie je rozhodnutím, z ktorého vyplýva, že riziko výkonu advokátskej profesie sa vzťahuje
aj na iné tzv. slobodné povolania, nielen na advokátov (advokátskych koncipientov). Nepriznaním
trov exekúcie súdnemu exekútorovi dochádza k porušovaniu základných práv zaručených Ústavou
Slovenskej republiky a navyše aj štát prichádza o značnú časť príjmov - 20 % daň z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH“). Uviedol, že súdny exekútor znáša riziko neuhradenia trov exekúcie iba v prípade

zániku oboch účastníkov konania. Rozhodnutím súdu prvého stupňa bolo porušené základné právo
na prístup k súdu aj kvalita súdneho konania, pretože absentuje relevantné odôvodnenie rozhodnutia.
Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Oprávnený sa k doručenému odvolaniu súdneho exekútora písomne nevyjadril.

Zákonný sudca podanému odvolaniu nevyhovel postupom podľa ustanovenia § 374 ods.4 Občianskeho
súdneho poriadku.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1

zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj
konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.

Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm.g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd
vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Podľa ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom

dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa ustanovenia § 203 ods.1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením

oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto
prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva

ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 21.02.2007.
Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 05.03.2007. Z výpisu z
Obchodného registra zo dňa 21.12.2011 vyplýva, že povinný bol zrušený odo dňa 03.07.2008, pričom

právnym dôvodom zrušenia je rozhodnutie súdu o zrušení spoločnosti bez likvidácie podľa ustanovenia
§ 68 ods.3 písm.c) Obchodného zákonníka z dôvodov podľa ustanovenia § 68 ods.6 Obchodného
zákonníka. Dňa 10.09.2008 bol povinný vymazaný z Obchodného registra ex offo.

Odvolací súd považuje odvolaciu námietku súdneho exekútora týkajúcu sa nesprávneho právneho

posúdenia veci za neopodstatnenú. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa sa odvolací súd
v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav, vyvodil správne právne
závery a jeho rozhodnutie je vecne správne.

Odvolacia námietka súdneho exekútora, že na danú situáciu možno analogicky aplikovať ustanovenie
§ 57 ods.1 písm.h) a následne zaviazať oprávneného na úhradu trov exekúciu podľa ustanovenia §

203 ods.2 Exekučného poriadku je nedôvodná. Predmetné ustanovenie upravuje podmienky, za ktorých
možno uložiť oprávnenému náhradu trov exekúcie, v prípade keď exekúcia bola zastavená z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. O takýto prípad sa však nejedná.

Súdny exekútor v odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7

MCdo/5/2011. Uvedené rozhodnutie sa však týka smrti povinnej ako fyzickej osoby, pričom v takomto
prípade povinnosti z exekučných titulov smrťou nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov. Dedičské
konanie bolo zastavené pre nemajetnosť poručiteľky (povinnej) a z tohto dôvodu bolo dôvodné zastaviť
exekúciu v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm.h) Exekučného poriadku. V danom prípade však bol
povinný právnickou osobou, ktorá zanikla bez právneho nástupcu. Zo strany súdneho exekútora bolo

preto odvolávanie sa na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadrený v uvedenom
rozhodnutí celkom irelevantné.

K odvolacej námietke súdneho exekútora, že súd prvého stupňa bol povinný najprv samostatným
uznesením rozhodnúť o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a až po právoplatnosti rozhodnutia ju

zastaviť, odvolací súd uvádza, že osobitné rozhodovanie o neprípustnosti a o zastavení exekúcie by
odporovalo účelu a hospodárnosti exekučného konania. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto
procesných skutočnostiach je dovolený vzhľadom na to, že proti rozhodnutiu o vyhlásení exekúcie za
neprípustnú nemožno podať odvolanie. Súd prvého stupňa správne rozhodol o neprípustnosti exekúcie
a o zastavení exekúcie jedným uznesením, preto bola odvolacia námietka o predčasnosti zastavenia

exekúcie pred právoplatnosťou rozhodnutia o jej neprípustnosti nedôvodná.

Odvolací súd dodáva, že zánik povinného výmazom z Obchodného registra nemožno považovať ani
za procesné zavinenie oprávneného. Zavinením oprávneného je totiž potrebné rozumieť také porušenie
procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov

exekúcie, alebo také konanie oprávneného, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.

Z postupu vyplývajúceho zo spisu nevyplýva žiaden relevantný dôvod na prijatie záveru o procesnom
zavinení oprávneného na zastavení exekúcie, nakoľko návrh oprávneného na vykonanie exekúcie bol
podaný dňa 21.02.2007 a povinný bol vymazaný z Obchodného registra ex offo dňa 10.09.2008. Z

uvedeného vyplýva, že oprávnený ani pri vynaložení náležitej opatrnosti nemohol predvídať dôvod
zastavenia exekúcie. Nepriznanie náhrady trov zastavenej exekúcie pritom predstavuje iba ďalšiu
možnosť súdu, ktorá je v súlade so zákonom a neprieči sa účelu tohto ustanovenia.

K odvolacej námietke súdneho exekútora, že rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým ho súd zaviazal

k náhrade trov exekúcie, ho poškodzuje na jeho právach ako štátom určenú a splnomocnenú osobu
na nútený výkon rozhodnutia, odvolací súd uvádza, že súdny exekútor nesie riziko, ktoré je spojené
s výkonom jeho profesie, kam spadá aj riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu. Odvolací súd
poukazuje na stabilizovanú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky (Nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 272/08), kde Ústavný súd konštatoval, že súdnych exekútorov je

potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia
osoby spĺňajúcej predpoklady, či sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť
vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Súdny exekútor
má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetokpovinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Možno konštatovať,
že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že
tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže.

Podľa ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie súdneho exekútora za dôvodné, a preto
napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne v zmysle ustanovenia § 219 ods.1 O.s.p..

Onáhradetrovodvolaciehokonania,odvolacísúdrozhodolvzmysleustanovenia§142ods.1vspojenís
ustanovením § 224 ods.1 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, pretože
súdny exekútor úspešný nebol a oprávnený si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ustanovenie § 3

ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej
zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.