Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 16, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/94/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010211
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Gallová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819010211.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 16. januára 2020 v senáte zloženom z
predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov JUDr. Vladimíra Sučika a Mgr. Miroslava
Mazúcha prejednal odvolanie obžalovaného S. N. H. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.
zn. 6T/67/2019 z 8.10.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného S. N. H. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo uznal obžalovaného S. N. H. vinným z prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Za to obžalovanému podľa § 158, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. uložil trest odňatia slobody
vo výmere 1 mesiac.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a
podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 12 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j), l), n) Tr. zák. obžalovanému uložil aj trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 1 rok.

Proti tomuto rozsudku, a to voči výroku o treste podal odvolanie obžalovaný. V písomných dôvodoch
podaného odvolania prostredníctvom obhajcu uviedol, že okresný súd pri rozhodovaní o uložení trestu
nepostupoval v súlade so základnými zásadami ukladania trestov uvedenými v § 34 Tr. zák. Poukázal
na to, že k stíhanému skutku sa priznal, svoje konanie oľutoval a vykonal všetky opatrenia na náhradu
škody. Súhlas s podmienečným zastavením trestného stíhania s odkazom na splnenie podmienok podľa

§ 216 Tr. por. udelil už 28.5.2019. Obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo
výroku o treste a trestné stíhanie podľa § 282 ods. 1 Tr. por. za splnenia podmienok § 216 ods. 1 Tr.
por. podmienečne zastavil a určil primeranú skúšobnú dobu, prípadne vec vrátil prvostupňovému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie. V písomnom doplnení odvolania prostredníctvom svojho obhajcu
uviedol, že u neho boli zistené poľahčujúce okolnosti podľa ustanovení § 36 písm. d), j), k), l) a n) Tr.
zák. V týchto súvislostiach poukázal na to, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. Pokiaľ

išlo o spôsobenú škodu, pričinil sa o odstránenie škodlivých následkov trestného činu, pretože dopravnú
nehodu nahlásil ešte 1.4.2019 poisťovni, v ktorej bolo jeho osobné motorové vozidlo povinne zmluvne
poistené, pričom aj poškodená H. na hlavnom pojednávaní odporučila uloženie mu čo najnižšieho trestu,
pretože sa zmierili a škoda jej bola čiastočne uhradená. Obžalovaný poukázal aj na to, že k spáchaniu
trestného činu sa priznal a úprimne ho oľutoval. V prípravnom konaní napomáhal pri objasňovaní veci,
pretože podrobne popísal svoju trestnú činnosť. Na hlavnom pojednávaní v zmysle ustanovenia §

257 ods. 1 písm. b) Tr. por. vyhlásilže je vinný zo skutku kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdravípodľa § 158 Tr. zák. Z týchto dôvodov bol názoru, že boli splnené zákonné podmienky k podmienečnému
zastaveniu trestného stíhania podľa § 216 Tr. por. alebo k schváleniu zmieru podľa § 220 Tr. por.

Krajský súd preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku
o treste, proti ktorému obžalovaný podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom mal na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na všetky prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že
odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou, ale nie je dôvodné.

Preskúmaním spisu nadriadený súd zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému výroku
rozsudku sa postupovalo podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku. Obžalovaný v prítomnosti
svojho obhajcu vyhlásil, že je vinný zo skutku uvedeného v obžalobe prokurátora. Na následne položené
otázky podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), e), g), h) Tr. por. odpovedal spôsobom áno. Súd po vyjadrení
prokurátora a obhajcu uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. prijal vyhlásenie obžalovaného a podľa §
257 ods. 8 Tr. por. rozhodol, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný priznal spáchanie skutku

nevykoná a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste.

Krajský súd po preskúmaní celého napadnutého výroku o treste dospel k záveru, že prvostupňový
súd pri ukladaní trestov postupoval v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona. Okresný
súd obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac s podmienečným odkladom

jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel
vo výmere 1 rok. Trest odňatia slobody, jeho odklad na skúšobnú dobu i trest zákazu činnosti vedenia
motorových vozidiel teda uložil pri dolnej hranici, resp. na dolných hraniciach zákonom ustanovených
trestných sadzieb. Pri určovaní druhu a výmery trestu prvostupňový súd správne vychádzal z
ustanovenia § 34 Tr. zák., podľa ktorého má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom

tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, pričom trest zároveň vyjadruje
aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Okresný súd postupoval aj v súlade s ustanovením §
38 ods. 3 Tr. zák., keď znížil horné hranice trestných sadzieb o jednu tretinu, pretože obžalovanému
poľahčovalo, že pred spáchaním činu viedol riadny život (§ 36 písm. j/ Tr. zák.), k spáchaniu trestného

činu sa priznal a úprimne ho oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a pri objasňovaní trestnej činnosti napomáhal
príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.). Okresný súd mal obžalovanému priznať aj poľahčujúcu
okolnosť podľa § 36 písm. k) Tr. zák., pretože obžalovaný sa pričinil o odstránenie škodlivých následkov
trestného činu, keď spôsobenú dopravnú nehodu už 1.4.2019 nahlásil poisťovni, pričom poškodená H.
nahlavnompojednávaní8.10.2019vypovedala,žezpovinnéhozmluvnéhopoisteniaobžalovanéhobola

uhradená škoda na vozidle. Uvedené nepriznanie tejto poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Tr. por.
však nemalo vplyv na správnu aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., podľa ktorého, ak prevažuje
pomer poľahčujúcich okolností znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu
tretinu. Z týchto dôvodov odvolací súd na túto nesprávnosť iba akademicky poukazuje.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou obžalovaného, že okresný súd mu mal priznať aj
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. d) Tr. zák. Obžalovaný sa trestného činu dopustil ako osoba
vyššieho veku, ktorou sa podľa § 127 ods. 3 Tr. zák. rozumie osoba staršia ako 60 rokov, pretože v
čase spáchania činu mal 68 rokov. Túto poľahčujúcu okolnosť však nemožno priznať automaticky, ale
možno ju priznať iba páchateľovi, u ktorého jeho vek mal zrejmý vplyv na jeho rozumovú alebo vôľovú

vyspelosť a spôsobilosť. Takéto okolnosti však z vykonaného dokazovania pred okresným súdom vôbec
nevyplývali a v konaní neboli preukázané. Odvolací súd sa nestotožnil ani s názorom obžalovaného, že
uložené tresty nezodpovedajú účelu trestu, ktorý je uvedený v ustanovení § 34 Tr. zák. S obžalovaným
možno súhlasiť v tom, že podľa odpisu z registra trestov, registra priestupkov a evidenčnej karty
vodiča je bezúhonnou osobou. Na druhej strane je však nutné konštatovať, že obžalovaný sa dopustil

ublíženia na zdraví tým, že porušil jedno zo základných pravidiel cestnej premávky, a to dať prednosť
v jazde vozidlu idúcemu po hlavnej ceste. Porušenie tejto povinnosti je pritom vo väčšine prípadov
spojené s vážnymi následkami na zdraví a živote iných osôb, respektíve ich majetku. Poškodená H.
v prejednávanej veci konaním obžalovaného utrpela vážnejšie zranenia, a to zlomeninu hrudnej kosti,
podvrtnutia krčnej chrbtice a ľavého zápästia s dobou liečenia až 31 dní. Na motorovom vozidle bola

spôsobená škoda 9 000,- Eur. Najmä okolnosti spáchaného skutku a rozsah spôsobených následkov
viedli aj odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd trest odňatia slobody s jeho podmienečným
odkladom a trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel uložil v úplnom súlade s ustanovením §
34 Tr. zák. Uložené tresty zodpovedajú zásadám individuálnej aj generálnej prevencie trestu. Doterajšiabezúhonnosť osoby obžalovaného sa v napadnutom výroku o treste správne odzrkadlila v tom, že
prvostupňový súd obžalovanému uložil tresty na dolnej, resp. pri dolnej hranici zákonom ustanovených
sadzieb.

K ďalšej časti odvolacích námietok obžalovaného nadriadený súd uvádza, že jednou z podmienok
podmienečného zastavenia trestného stíhania je, že takéto rozhodnutie možno dôvodne považovať za
dostačujúce z hľadiska dosiahnutia účelu, ktorý sa inak sleduje prejednaním veci pred súdom a uložením
trestu. Schváliť zmier a zastaviť trestné stíhanie možno len vtedy, ak vzhľadom na povahu a závažnosť

spáchaného činu a na mieru, akou bol trestným činom dotknutý verejný záujem, možno považovať
takýto spôsob rozhodnutia za dostačujúci.

Prokurátor v prípravnom konaní, ani okresný súd v súdnom konaní nepostupovali podľa ustanovení
§ 216, § 220 Tr. por. o podmienečnom zastavení trestného stíhania alebo zmieri. Nadriadený súd sa
vzhľadom na porušenie jednej z najdôležitejších zákonných povinností na úseku cestnej premávky

obžalovaným, rozsah zranení a dobu liečenia poškodenej, ako aj výšku spôsobenej škody na vozidle,
stotožnil s názorom prvostupňového súdu, že podmienečné zastavenie trestného stíhania alebo
schválenie zmieru, by v tejto veci nebolo dostačujúce. Účelom trestu uvedeným v § 34 ods. 1 Tr. zák. je
totiž nielen ochrana spoločnosti pred páchateľom trestného činu a jeho prevýchova k riadnemu životu,
ale aj výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti. Práve generálna prevencia trestu,

teda výchovné pôsobenie uloženého trestu na ostatných členov spoločnosti sa javila aj nadriadenému
súdu, ako zákonom predpokladaná podmienka, pre ktorú by len podmienečné zastavenie trestného
stíhania alebo schválenie zmieru, nebolo možné považovať za dostačujúce.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol tak, že podľa § 319 Tr. por. odvolanie

obžalovaného zamietol, pretože nie je dôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.