Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 7, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111224778
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8111224778.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: P. L., O.. X.X.XXXX, V. P., Y. XX,
zastúpeného JUDr. Michalom Feciľakom, advokátom so sídlom v Prešove, Jesenná 8, proti žalovaným:
1/ D. R., O.. X.X.XXXX, V. P., P. F. X, 2/ W. Ď., O.. XX.X.XXXX, V. P.D., P. F. X, 3/ U.. Y. F., O..
X.XX.XXXX, V. P., Š. XXXX/XX, 4/ V. G., O.. XX.X.XXXX, V. P., P. F. X, 5/ U.. X. M., O.. X.XX.XXXX, V.

P., P. F. X, 6/ U.. K. M.N., O.. X.X.XXXX, V. P., P. F. X, všetci právne zastúpení: PALŠA A PARTNERI
ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r.o., so sídlom v Prešove, Masarykova 13, IČO: 36492086, o
náhradu za obmedzovanie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Prešov č.k. 8C/209/2011-379 zo dňa 1.4.2015, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Žalovanýmv1.až6.rade priznávanároknanáhradutrovodvolaciehokonaniaprotižalobcovivrozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou dňa 07.09.2011 domáhal, aby súd zaviazal žalovaných v 1. až
6. rade na zaplatenie peňažných súm spolu vo výške 6.222,87 Eur s prísl. titulom náhrady za
trvajúce obmedzovanie vlastníckeho práva k pozemku. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k.

8C/209/2011-261 zo dňa 03.09.2013 súd žalobu zamietol. Proti rozsudku podal v lehote žalobca
odvolanie. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 13Co/16/2014-328 zo dňa 14.10.2014 potvrdil
predmetný rozsudok Okresného súdu Prešov o zamietnutí žaloby vo veci samej s tým, že o trovách
konania súd rozhodne samostatným uznesením. Následne Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej
inštancie“ alebo „okresný súd“) vyššie označeným uznesením rozhodol o trovách konania a žalovaným
v 1. až 6. rade, ktorí boli v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v konaní plne úspešní, priznal trovy právneho

zastúpenia vo výške 2.735,67 eur a zaviazal na ich úhradu žalobcu, v lehote 3 dní od právoplatnosti
uznesenia.

2. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie, ktorým navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie
a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zastáva názor, že rozhodnutie okresného súdu vo
vzťahu k náhrade trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdí, že súd prvej

inštancie postupoval v rozpore so zákonom, ak za úkony právneho zástupcu žalovaných - prevzatie
a príprava zastúpenia dňa 23.9.2011, priznal žalovaným v 1., 2. a 4. rade náhradu trov konania v
plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny - vo výške 61,41 eur napriek tomu, že právny zástupca
žalovaných vykonal tieto úkony ako spoločne procesné úkony pri zastupovaní viacerých osôb a ich
obsah bol teda totožný. Má taktiež za to, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom, ak
za úkony právneho zástupcu - písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k žalobe dňa 30.9.2011,

priznal žalovaným v 1., 2. a 4. rade náhradu trov konania v plnej výške základnej sadzby tarifnej odmeny
- vo výške 61,41 eur napriek tomu, že právny zástupca žalovaných vykonal tieto úkony ako spoločnéprocesné úkony pri zastupovaní viacerých osôb a ich obsah bol teda totožný. Žalobca má za to, že tarifná
odmena za tieto úkony mala byť taktiež znížená o 50 % v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.6.2013, t.j. náhrada trov konania za tieto úkony mala byť vo

výške 30,70 eur.

3. V ďalšej časti dôvodov podaného odvolania žalobca tvrdí, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore
so zákonom, ak priznal žalovaným náhradu trov konania za: 1. písomné podanie vo veci samej -
vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu z 23.4.2012, 2. písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k vyjadreniu

žalobcu z 25.5.2012 a písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu z 28.11.2012,
3. písomné podanie vo veci - vyjadrenie k návrhu žalobcu na prerušenie konania z 12.12.2012 a 4.
písomné podanie vo veci samej - vyjadrenie k podaniu žalobcu z 12.3.2013, keďže tieto úkony nespĺňajú
podmienky pre ich uplatnenie, a to najmä účelnosť a efektívnosť týchto úkonov. Má taktiež za to,
že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom, ak priznal právnemu zástupcovi žalovaných
režijný paušál za každý vykonaný úkon - každému zo žalovaných v 1. až 6. rade v plnej výške, keďže

tento postup je v rozpore s ustanovením § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého režijný
paušál patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu na to, koľko klientov zastupuje. Na podporu
dôvodnosti svojho odvolania žalobca upriamil pozornosť odvolacieho súdu na mimoriadne dovolania
Generálneho prokurátora SR v totožných právnych veciach - vo vzťahu k rozhodnutiam Okresného súdu
Prešov a Krajského súdu v Prešove v častiach výrokov o náhrade trov konania.

4. Žalovaní v 1. - 6. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 27.5.2015 uviedli, že podľa ich
názoru súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania vecne správne a v súlade so zákonom.
Rešpektujú právo žalobcu podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, no v danom
prípade s poukazom na obsah odvolania a na listinné prílohy, ktoré súdu odvolateľ doručil, možno

konštatovať, že žalobca ako odvolateľ zavádza a úmyselne zneužíva systém opravných prostriedkov
na oddialenie plnenia súdom uložených povinností, čo je viditeľné aj z odvolacieho návrhu, kde sa
nedomáha prípadnej zmeny uznesenia, ale len jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na
nové rozhodnutie. Odvolateľ predkladá súdu na podporu svojej argumentácie podania GP SR, o ktorých
už bolo rozhodované, pričom NS SR mimoriadne dovolania prokuratúry už skôr zamietol a pravidelne

zamieta, keďže argumentácia zvolená GP SR bola chybná a mylná. Je až zarážajúce, že žalobca
dokonca argumentuje tým, že úkony právnych služieb, ktoré im (žalovaným) boli poskytnuté v konaní,
kde boli plne úspešní, mali byť neúčelné a neefektívne. Ich efektívnosť je jasná s poukazom na výsledok
súdneho sporu. K žalobcom v odvolaní akcentovanej účelnosti a efektívnosti poznamenali, že u žalobcu,
či u jeho právneho zástupcu, úplne absentuje akási „sebareflexia“ vo vzťahu k predmetu uplatneného

nároku jeho žalobcami, pretože žalobca voči ním a ich susedom vedie, či viedol až 27 súdnych konaní s
totožným právnym zdôvodnením. Žalovaní v 1. až 6. rade si zároveň uplatnili náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 157,50 eur.

5. Žalobca podal odvolanie na súde prvej inštancie dňa 14.5.2015, t.j. v čase účinnosti zák. č. 99/1963

Občianskeho súdneho poriadku. Dňa 1.7.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“).

6. Podľa § 470 ods. 2, veta prvá, CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Preto odvolací súd pri preskúmaval

napadnuté rozhodnutie podľa zákona účinného ku dňu podania odvolania t.j. ku dňu 14.5.2015

7. Odvolací súd tak postupom podľa § 212 ods. 1 preskúmal vec bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. (účinného do 30.06.2016), účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

9. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobou doručenou súdu dňa 07.09.2011 sa žalobca

domáhal,abybolkaždýzožalovanýchv1.až6.radezaviazanýzaplatiťmupresnevyčíslenúsumuspolu
s príslušenstvom titulom náhrady za obmedzenie vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie rozsudkom
zo dňa 3.9.2013 žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 14.10.2014
pod č.k. 13Co/16/2014-328 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej. Súd prvejinštancie preto napadnutým uznesením zaviazal žalobcu, ktorý bol neúspešným v konaní, podľa §
142 ods. 1 O.s.p., na náhradu trov právneho zastúpenia, pričom pri priznaní náhrady trov právneho
zastúpenia v napadnutom uznesení v dostatočnom rozsahu špecifikoval rozsah priznaných odmien

a režijných paušálov za jednotlivé úkony právnej služby poskytnuté žalovaným zvoleným právnym
zástupcom.

10. Zmyslom a účelom náhrady trov konania v konaní pred všeobecným súdom je poskytnúť úspešnej
strane alebo strane, ktorej to priamo priznáva zákon, náhradu tých trov, ktoré vo vecnej a časovej

súvislosti s konaním musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom by ich nemusela zaplatiť,
ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

11. Súd rozhodujúci o priznaní náhrady trov konania je povinný vždy skúmať účelnosť vynaložených trov
konania uplatnených úspešnou stranou v spore. Je potrebné vziať na zreteľ, že účelnosť vynaložených
nákladov je podmienkou ich priznania, pričom táto otázka nie je v zákone explicitne vyjadrená.

Podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv. Súdu prináleží hodnotiť
ako kritérium pre ich priznanie ich účelnosť, resp. nevyhnutnosť.

12. Odvolací súd, reagujúc na odvolacie námietky žalobcu, preskúmal namietané úkony, za ktoré bola
právnemu zástupcovi žalovaných priznaná odmena súdom prvej inštancie, a dospel k záveru, že s

odvolacími námietkami žalobcu k uvádzaným úkonom nemožno súhlasiť. Žalobcom namietané úkony
v prípade žalovaných v 1., 2. a 4. rade, ktorými sú prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa
23.9.2011 a vyjadrenie zo dňa 30.9.2011, nemožno hodnotiť ako spoločné úkony pri zastupovaní dvoch
a viacerých osôb, za ktoré sa sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, vzhľadom
na to, že boli vykonané samostatne v prospech oboch žalovaných, keď došlo k prevzatiu právneho

zastúpenia a podaniu vyjadrenia v prípade žalovaných v 1., 2 a 4. rade bez bližšej súvislosti.

13. Pokiaľ ide o vyjadrenie žalovaných zo dňa 23.4.2012 (č.l. 87), vyjadrenie žalovaných zo dňa
25.5.2012 (č.l. 100) a vyjadrenie zo dňa 28.11.2012 (č.l. 133), vyjadrenie žalovaných k návrhu žalobcu
na prerušenie konania z 12.12.2012 (č.l. 146) a vyjadrenie k podaniu žalobcu zo dňa 12.3.2013 (č.l. 177),

v tomto smere odvolací súd poukazuje, že nimi žalovaní reagovali na vyjadrenia žalobcu, čím len využili
svoje zákonné oprávnenie, a medzitým došlo aj k viacerým rozhodnutiam súdu v iných konaniach na
tamojšom súde, resp. na odvolacom súde a následne skutkovo i právne na ne poukázali. Nepochybne
preto možno konštatovať, že ide o úkony účelné a potrebné na bránenie si práva.

14. Odvolací súd ako nedôvodnú posúdil aj odvolaciu námietku žalobcu, že súd prvej inštancie
postupoval v rozpore so zákonom, ak priznal právnemu zástupcovi žalovaných režijný paušál za každý
vykonaný úkon - každému zo žalovaných v 1. až 6. rade v plnej výške. Pokiaľ žalobca v tejto súvislosti
poukazuje na pripojené mimoriadne odvolania podané Generálnym prokurátorom SR, je potrebné
uviesť, že tieto mimoriadne dovolania boli Najvyšším súdom SR odmietnuté z dôvodu procesnej

neprípustnosti týchto mimoriadnych dovolaní. Preto na ich podklade Najvyšší súd SR neriešil dovolaciu
otázku Generálneho prokurátora SR, týkajúcu sa priznania režijného paušálu pri zastupovaní viacerých
klientov, avšak z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ktorými boli zamietnuté mimoriadne dovolania GP,
na ktoré poukazoval žalobca vo svojom odvolaní, je zrejmé, že Najvyšší súd SR pri priznaní náhrady
trov konania žalovaným postupoval tak, že priznal režijný paušál každému zo žalovaných v plnej výške.

Len príkladmo je to napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7MCdo/4/2014 zo dňa 4.11.2015,
uznesenie NS SR sp. zn. 1MCdo/13/2013 zo dňa 10.12.2015. Rovnako rozhodol Najvyšší súd SR o
priznaní režijného paušálu aj v iných veciach, napr. vo veci sp. zn. 3Cdo/255/2013 zo dňa 7.11.2013 a
vo veci sp. zn. 2Cdo/132/2013 zo dňa 30.9.2013.

15. Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil
ako vecne správne.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd už v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 v
spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný, preto právo na náhradu trov

odvolacieho konania patrí žalovaným v 1. až 6. rade, a to v plnom rozsahu 100 %.

17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).