Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, September 22, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 13P/123/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419202838
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jankola

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2021:1419202838.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, sudcom JUDr. Miroslavom Jankolom, v právnej veci manželky: I. zastúpená:

JUDr. Michaela Tőrőková, advokátka, 29. augusta 5, 811 08 Bratislava, a manžela: H. o rozvod
manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo I. a H. uzavreté dňa XX.XX.XXXX. v T., zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu T. vo zväzku B., ročník XXXX, str. XX, por. č. XXX, rozvádza.

II. Súd návrh matky na úhradu zročného výživného zamieta.

III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Manželka sa návrhom doručeným súdu dňa 02.09.2019 domáhala rozvodu jej manželstva, nakoľko
manželstvo už dlhodobo neplní svoj účel a vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené. Ako hlavné príčiny rozvratu uviedla nedôveru k manželovi, zadlžovanie rodiny a následnú
agresivitu, pričom poukázala na fakt, že manželia spolu nežijú od jesene 2019, kedy bol manžel z
domácnosti vykázaný. Manželka v pôvodnom návrhu navrhovala aj úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k vtedy maloletej dcére H. (nar. XX.XX.XXXX.), ktorá však počas konania o rozvod
manželstva nadobudla plnoletosť.

2. Manžel v podaní zo dňa 21.09.2021 vyjadril súhlas s návrhom na rozvod manželstva.

3. Na pojednávaní dňa 22.09.2021 sa nezúčastnil manžel, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil emailom zo
dňa 21.09.2021, ktorým vyjadril aj súhlas s rozvodom manželstva, preto súd vec prejednal v zmysle §
180 Civilného sporového poriadku v jeho neprítomnosti.

4. Na pojednávaní dňa 22.09.2021 manželka zotrvala na podanom návrhu o rozvod manželstva, ako
aj na dôvodoch rozvratu ich manželstva. Manželka zároveň požiadala súd aby rozhodol aj o zročnom
výživnom na teraz už plnoletú dcéru H., a to za obdobie od podania návrhu na rozvod do jej plnoletosti,
celkovo za 23 mesiacov vo výške 6.900,- €.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom manželky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah spisu.

6. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“) súd môže manželstvo
na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalorozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia.

7. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

8. Podľa § 100 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len C.m.p), s konaním o rozvod manželstva je
spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že podmienky pre rozvod manželstva
boli splnené. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj účel a obnovenie

spolužitia neprichádza do úvahy. Nakoľko od manželov nemožno reálne očakávať obnovenie spolužitia,
pričom s návrhom na rozvodom manželstva vyjadril súhlas aj samotný manžel, súd manželstvo v súlade
s ustanovením § 23 Zákona o rodine rozviedol. Príčinu rozvratu manželstva súd ustálil vo vzájomnej
nedôvere medzi manželmi, zadlžovaním sa zo strany manžela, jeho agresivite a vo vzájomnom
dlhodobom odlúčení.

10. Súd zamietol návrh matky na úhradu zročného výživného na dnes už plnoletú dcéru H., nakoľko tak
v zmysle § 24 ods. 1 Zákona o rodine ako aj v zmysle § 100 C.m.p, je s konaním o rozvod manželstva
spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva.
V prípade ak mala manželka záujem o úpravu vyživovacej povinnosti do rozvodu manželstva, mala

návrhom iniciovať konanie na úpravu rodičovských práv a povinností do rozvodu manželstva v zmysle
§ 111 písm. b) a c) C.m.p. Keďže manželstvo bolo rozvedené až v čase, keď dcéra H. už bola
plnoletá, súd tak o úprave rodičovských práv a povinností ku nej, ako ani v časti zročného výživného
nerozhodoval. Nakoľko však matka na pojednávaní dňa 22.09.2021 uviedla, že trvá na podanom
návrhu v časti zročného výživného, súd tento návrh zamietol. Súd poukazuje aj na Veľký komentár

k Civilnému mimosporovému poriadku (J., R., Q., P. a kol., B., 2017, s 338-339), podľa ktorého
nadobudnutím plnoletosti síce nezaniká vyživovacia povinnosť, avšak s poukazom na rozhodnutie
Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 254/2013, súd v rámci konania o rozvode a úprave práv a povinnosti
voči maloletému dieťaťu nemôže upravovať výkon rodičovských práv a povinností k plnoletému dieťaťu,
ale plnoleté dieťa má samo možnosť podať návrh na výživné voči rodičovi. Ak sa teda konanie o rozvod

manželstvanestihneukončiťskôrakomaloletédieťarozvádzajúcichsamanželovnadobudneplnoletosť,
jej nadobudnutím sa ukončuje aplikačný rozsah ust. § 100 C.m.p. Pokračovať v konaní o pomeroch
detí manželov je možné po nadobudnutí plnoletosti iba o výživnom, avšak v takomto prípade aj tak ide
už konanie vo veciach výživného plnoletých osôb podľa § 154 a nasl. C.m.p. a s konaním o rozvod
manželstva nemá nič spoločné. Nie je teda vylúčené, aby dieťa po tom, čo nadobudne plnoletosť podalo

návrh na úpravu vyživovacej povinnosti jeho rodičov, avšak konanie o tomto návrhu už nebude spojené
s konaním o rozvod, ale súd o ňom povedie samostatné konanie

11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 C.s.p. (ktorému súdu je

určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti
odvolania podľa § 363 C.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 C.s.p.):
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 C.m.p.).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno navrhnúť

vykonanie exekúcie.