Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119202976
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8119202976.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr.MonikyJuskovejaJUDr.MariannyHirkovej,vsporežalobcu:J.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
D. 9, XXX XX X. zastúpený Hagyari & Partners, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Vlčkova 8/
A, 811 04 Bratislava proti žalovaným: 1. E.. N. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX X. a
2. D.. G. E., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. X, XXX XX X., obaja zastúpení PUCHALLA, SLÁVIK &

partners s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice, o vrátenie daru, o odvolaní
žalovaných proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 19C 7/2019-104 zo dňa 6.7.2021 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o trovách konania tak, že priznáva žalovaným v 1. a
2. rade každému samostatne náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

Priznáva žalovaným náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

O výške týchto náhrad bude rozhodnuté prvoinštančným súdom samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie zastavil. Náhradu trov konania stranám sporu
nepriznal.

2. Prvoinštančný súd tak rozhodol o žalobe, ktorou sa žalobca voči každému zo žalovaných domáhal
vrátenia daru, ktorý daroval žalovanej v 1/ rade a žalovanému v 2/ rade, a to nehnuteľnosti zapísanej
na LV č. XXXX, k.ú. X., každému v podiele 1.
V priebehu konania žalobca na žalobe trval. Svoj žalobný návrh zmenil tak, že žiadal určiť svoje výlučné
vlastníctvo k nehnuteľnosti, ktorú vcelku daroval.
Podaním, ktoré bolo doručené prvoinštančnému súdu dňa 6.4.2021 žalobca zobral žalobu späť v celom

rozsahu z dôvodu, že v roku 2021 ho postihli dve rodinné tragédie, a to úmrtie manželky a úmrtie brata,
nemá silu pokračovať v tomto konaní, nakoľko je psychicky veľmi vyčerpaný a rozhodol sa, že v konaní
pokračovať nebude.
Žalobca pre účely rozhodnutia o trovách konania žiadal aplikovať ust. § 257 CSP, pretože priznanie
náhrady trov konania žalovaný by žalobcovi značne zasiahlo do pomerov s poukazom na náklady na
opatrovaniemanželkypredsmrťouanákladyspojenésjejpohrebom,úmrtiebrata.Bolobyajnemorálne,

aby ako otec platil náhradu trov konania vlastnej dcére, ktorá sa voči jeho osobe správala v rozpore s
dobrými mravmi a neudržiava s vlastným otcom kontakt.
Prvoinštančný súd o späťvzatí žaloby rozhodol podľa § 144 a § 145 CSP a konanie zastavil.
O trovách konania rozhodol podľa § 256 CSP a § 257 CSP.
Žalovaní s aplikáciou ust. § 257 CSP nesúhlasili, namietali, že neposkytujú pomoc a oporu žalobcovi.
Pomoc a oporu mu nikdy neodmietli a boli by radi, keby sa vzájomné vzťahy urovnali a žili popri sebe

korektne, ako to už žalobcovi navrhovali. Mali za to, že zodpovednosť za zavinenie zastavenia konania
z procesného hľadiska nesie žalobca, ktorý by mal náhradu trov konania znášať.Prvoinštančný súd však dospel k záveru o dôvodnosti aplikácie ust. § 257 CSP, ale z iných dôvodov, než
z akých toto ustanovenie uplatňoval žalobca. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade
nepochybne za zastavenie konania zodpovedá žalobca. Žalobca zobral žalobu späť, zavinil zastavenie

konania.
Prvoinštančný súd však dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o rodinný spor, ktorý sa odohráva
medzi najbližšími členmi rodiny, teda medzi otcom a dcérou a jej manželom. Žalobca dôvodil podanie
žaloby porušovaním dobrých mravov žalovanými po tom, čo im daroval nehnuteľnosť, ktorú dlhé roky
spolu užívali. Sporové strany nepreukázali, ale len tvrdili, a to žalobca dôvodnosť podanej žaloby a

žalovaný nedôvodnosť podanej žaloby.
Prvoinštančný súd dospel k záveru, že v danom prípade sa jedná o výnimočné okolnosti osobných
pomerov na strane žalobcu, ale aj na strane žalovaných v súvislosti s úmrtím manželky žalobcu a
matky žalovanej v 1/ rade. Naviac, v súlade so zásadami spravodlivého usporiadania veci a práv
súvisiacich s týmto súdnym sporom prvoinštančný súd zobral na zreteľ, že ide o rodinný spor, ktorý
vznikol na pôde rodinného prostredia strán sporu, tento spor môžu úspešne vyriešiť a budúcim

nedorozumeniam a nezhodám predchádzať iba samotné strany sporu, pokiaľ každá z nich prejaví
úprimný záujem o obnovenie spolužitia v zmysle zásad rodinnej súdržnosti, spolupatričnosti, pomoci a
ochoty. Skonštatoval, že aplikácia § 257 nezasiahne do majetkových pomerov žalovaných.

3. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o náhrade trov konania, v zákonom stanovenej lehote podali

odvolanie žalovaní. Namietali rozhodnutie prvoinštančného súdu a žiadali, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie v časti výroku o trovách konania zmenil tak, že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. Uplatnili si trovy odvolacieho konania.
V odvolaní uviedli, že súd prvej inštancie svojvoľne posúdil tvrdenia uvedené v konaní, čím došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaných. Rovnako podľa žalovaných neexistuje žiaden dôvod

na aplikáciu ust. § 257 CSP, keďže neexistuje dôvod osobitného zreteľa a súd má jednoznačne pristúpiť
k priznaniu nároku na náhradu trov konania podľa § 256 CSP.
V tejto súvislosti žalovaní namietali, že bolo rozhodnuté o trovách konania podľa § 257 CSP, pričom
prvoinštančný súd sa s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa riadne nevysporiadal. V odôvodnení
uvádza viaceré vzájomne logicky neprepojené úvahy a tvrdenia.

Prvoinštančný súd uvádza, že náhrada trov konania žalobcu žalovaným by značne zasiahla do
majetkových pomerov žalobcu. V danom prípade však vychádzal z ďalšej okolnosti, keď konštatoval, že
táto skutočnosť nezasiahne do majetkovej sféry žalovaných. Ide o nelogické a formálne konštatovania.
To, že nedôjde k zásahu do majetkových pomerov žalovaných, bez toho, aby sa prvoinštančný súd ich
pomermi aj reálne zaoberal, je nesprávne. Súd je povinný prihliadať na osobné, majetkové, sociálne a

zárobkové pomery a iné pomery všetkých strán sporu, nie len žalobcu.
Prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil, keď nerozhodol o trovách konania v zmysle zásady
zavinenia a úspechu vo veci. Prvoinštančný súd nezobral zreteľ na to, že nepriznanie náhrady trov
konania prichádza do úvahy v prípadoch hodných osobitného zreteľa. Musí ísť o celkom výnimočný
prípad, ktorý musí byť náležite odôvodnený a musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho

prípadu. Takéto rozhodnutie nesmie byť neprimerane tvrdé voči stranám sporu, aby neodporovalo
dobrým mravom.
V danom prípade k späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu, kedy z procesného hľadiska zastavenie
konania zavinil žalobca, pričom žalovaní sa nesprávali pred späťvzatím žaloby podľa požiadaviek
uvedených v petite žaloby. V takom prípade nenesú zodpovednosť za zastavenie konania. Ani jediným

náznakom správania sa žalovaní sa nezachovali v zmysle žalobnej požiadavky, a preto za zastavenie
konania z procesného hľadiska zodpovedá žalobca a nie žalovaní.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý výrok
uznesenia prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne
a je potrebné ho podľa § 388 CSP zmeniť.

5. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca zažaloval žalovanú v 1/ a žalovaného v 2/ rade,
každého samostatne, na povinnosť vrátiť mu podiel v rozsahu 1 na nehnuteľnostiach, ktoré mali byť

predmetom darovacej zmluvy. V priebehu konania žalobca zmenil svoj nárok tak, že žiadal určiť, že je
výlučným vlastníkom nehnuteľností.
Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaní sa správali voči jeho osobe v rozpore s dobrými mravmi, popísal
okolnosti, ktoré ho k podaniu žaloby viedli.Žalovaní vo vyjadrení k žalobe s žalobou a skutkovým opisom rozhodných okolností, odôvodňujúcich
žalobu, nesúhlasili, tvrdili opak.
Aj napriek tomu, že žalovaní s tvrdeniami žalobcu nesúhlasili, žalobca na svojej žalobe trval a popísal

bližšie okolnosti, ktoré spôsobujú zlé vzťahy medzi stranami sporu.
Žalobca následne bez toho, aby žalovaní sa správali spôsobom, ako to žiadal v žalobnom návrhu a
ďalej, aby mu vrátili čo i len časť poskytnutého daru, zobral žalobu späť v celom rozsahu z dôvodu, že
ho postihli v roku 2021 dve rodinné tragédie, a to úmrtie jeho manželky a úmrtie brata a už nemá silu
pokračovať v tomto konaní, pretože je psychicky veľmi vyčerpaný.

Prvoinštančný súd správne konanie zastavil. K späťvzatiu žaloby došlo pred nariadením prvého
pojednávania.

6. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
Citované zákonné ustanovenie je ustanovením, ktoré je aplikovateľné v prípade, ak dôjde z akýchkoľvek

procesných dôvodov k zastaveniu konania. Zmyslom aplikácie ust. § 256 ods. 1 CSP a využitia zásady
zavinenia je sankčná náhrada trov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli. Náhrada trov
konania sa ukladá tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny
výsledok sporu. Pri rozhodovaní o trovách konania podľa § 256 ods. 1 CSP treba mať na pamäti, že
nárok na náhradu trov konania je nárokom, ktorý má oporu v ustanoveniach práva procesného a nie

v ustanoveniach práva hmotného. Teda pojem procesného zavinenia zastavenia konania sa skúma
výlučne z procesného hľadiska. Súd nemôže skúmať hmotnoprávny dôvod podania žaloby, ktorá bola
vzatá späť.
Súd skúma, ktorá sporová strana zavinila zastavenie konania, a teda či žalobca zobral bez dosiahnutia
účelu svojej žaloby žalobu späť, alebo žalovaní sa správali spôsobom, ktorý žalobca požadoval v žalobe

pred vyhlásením rozsudku, pričom súd musí zobrať na zreteľ aj celkové zhodnotenie okolností prípadu.
V prejednávanej veci prvoinštančný súd správne zistil, že žalobca podal žalobu, ktorú bez dosiahnutia
uplatneného nároku následne zobral späť. Z procesného hľadiska a pri zohľadnení týchto okolností
prípadu, za trovy konania, ktoré vznikli žalovaným v 1/ a 2/ rade zodpovedá žalobca.

7. Prvoinštančný súd však dospel k tomu, že je nutné aplikovať ust. § 257 CSP, a to preto, že
moderačným právom súdu je priznanú náhradu trov konania znížiť alebo v celom rozsahu nepriznať,
ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, kedy výnimočne súd neprizná náhradu trov konania (§ 257
CSP).
Prvoinštančný súd pri aplikácii tohto moderačného práva nepostupoval správne, keď vychádzal z

okolností, ktoré jednoznačne preukázané neboli a ktoré neodôvodňujú nepriznanie nároku na náhradu
trov konania žalovaným.

8. Je pravdou, že v prejednávanej veci ide o spor o vrátenie daru. Ide o sporové konanie, kde práve
okolnosť a procesná situácia, že dochádza k sporu medzi blízkymi príbuznými, otec a dcéra s manželom,

odôvodňujú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa.
Uvedené je však jediné, ktoré môže do úvahy súd zobrať pri aplikácii ust. § 257 CSP. Všetky ostatné
okolnosti, ktoré v prejednávanej veci nastali, však nesvedčia o tom, že je potrebné aplikovať ust. § 257
CSP.
Odvolací súd zistil, že medzi stranami sporu existuje dlhoročný spor v súvislosti s užívaním predmetu

daru, keď žalobca sa nakoniec sám rozhodol riešiť situáciu podaním žaloby. Žalobca na žalobe do
posledného momentu, ešte aj v čase späťvzatia trval a k späťvzatiu pristúpil len preto, že prežíval
psychickú záťaž v súvislosti s úmrtím manželky a brata. Aj napriek tejto vypätej osobnej situácii v
späťvzatí žaloby neprejavil ochotu, resp. snahu vec riešiť tak, ako si to predstavoval prvoinštančný súd, s
úprimným záujmom o obnovenie spolužitia v zmysle zásad rodinnej súdržnosti, spolupatričnosti, pomoci

a ochoty, pretože už späťvzatím zotrvával na názore, že konanie žalovaných voči žalobcovi a jeho
manželke bolo v rozpore s dobrými mravmi a žalovaná v 1/ rade ako dcéra neprejavovala záujem ani o
žalobcu, ani o jeho manželku, teda zotrval v podstate na skutkových tvrdeniach zo žaloby. V tomto jeho
postoji nie je možné vidieť ochotu riešiť rodinné problémy s blízkymi osobami a ani skutočnosť, že pre
vyčerpanosť v dôsledku úmrtia dvoch blízkych osôb ochotu prehodnotiť svoj názor na pôvodnej žalobe.

Sám v odvolacom konaní potvrdil, že vzťahy so žalovanými v rámci rodiny sú dlhodobo rozvrátené
a nefunkčné. Preto v danom prípade nie je možné očakávať rozhodnutím prvoinštančného súdu o
trovách strán sporu podľa § 257 CSP usporiadanie rodinných vzťahov a ukľudnenie sporných otázok
len samotnou aplikáciou tohto moderačného ustanovenia.9. Naviac, žalobca mienil využiť výhodu ust. § 257 CSP aj v dôsledku finančnej vyčerpanosti. Súdu
nepredložil žiaden doklad svedčiaci o jeho majetkových, prípadne iných pomeroch, ktoré by svedčili o

príjmoch, výdavkoch a nákladoch na živobytie, nepredložil doklad svedčiaci o nákladoch na starostlivosť
o manželku a na domácnosť. Preto ani uvedený dôvod neosvedčuje aplikáciu ust. § 257 CSP.

10. Prvoinštančný súd pri rozhodovaní o nepriznaní náhrady trov konania žalovaným odôvodňoval svoje
rozhodnutie aj okolnosťou, že nepriznanie náhrady trov konania nebude zasahovať do majetkových

pomerov žalovaných. Takéto konštatovanie prvoinštančného súdu nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní. Prvoinštančný súd nezistil príjmové a výdavkové pomery žalovaných, počet vyživovaných
osôb, ani náklady na domácnosť, či výdavky v súvislosti so zdravotným stavom žalovaných. Len
konštatovanie v domnení, že majú lepšie majetkové pomery ako žalobca, v prospech ktorého bola
aplikované ust. § 257 CSP, nemá oporu v zákone. Aplikácia ust. § 257 CSP vo vzťahu k porovnaniu
strán sporu nemôže spôsobovať nerovnaký prístup k osobám s lepším a horším majetkovým zázemím.

Právo a spravodlivosť bez ohľadu na majetok musia byť aplikované vo vzťahu k všetkým stranám sporu
rovnako.

11. Preto odvolací súd napadnutý výrok uznesenia prvoinštančného súdu zmenil a priznal žalovaným,
každému samostatne, vzhľadom na predmet sporu, kedy si žalobca žiadal vo vzťahu ku každému

žalovanému darovaný podiel, náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2 CSP, v spojení s ust. §
255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní úspešným žalovaným priznal nárok na náhradu trov konania voči
neúspešnému žalobcovi.

O výšky náhradu trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP aj v
prípade prvoinštančného, aj v prípade odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.