Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 22, 2021

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 6Cb/1/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6920202735
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Koreňová
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2021:6920202735.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Martinou Koreňovou v spore žalobcu: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Pribinova č. 25, IČO 35 792 752, zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o. so sídlom Bratislava, Ul. Kubániho č. 16, IČO 36 857 033 proti
žalovanému:U.C.,W..XX.XX.XXXX,L.Y.T.C.F.Č..XXX,IČO40212912,zastúpený:JUDr.JánČipka,
advokát so sídlom Hnúšťa, Ul. Partizánska č. 197, IČO 37 896 164 o zaplatenie 8 852,40 Eur s prísl.

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 7 662,- Eur spolu s úrokmi z omeškania:
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 222,- Eur od 30. 04. 2017 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 05. 2017 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 06. 2017 do zaplatenia
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 07. 2017 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 08. 2017 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 09. 2017 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 10. 2017 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 11. 2017 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 12. 2017 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 01. 2018 do zaplatenia
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 28. 02. 2018 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 03. 2018 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248- Eur od 30. 04. 2018 do zaplatenia,
6Cb/1/2020
-2-

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 05. 2018 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 06. 2018 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 07. 2018 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 08. 2018 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 09. 2018 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 10. 2018 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 11. 2018 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 12. 2018 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 01. 2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 28. 02. 2019 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 03. 2019 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 04. 2019 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 05. 2019 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 06. 2019 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 07. 2019 do zaplatenia,
- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 08. 2019 do zaplatenia,

- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 09. 2019 do zaplatenia,- vo výške 9,00 % ročne zo sumy 248,- Eur od 30. 10. 2019 do zaplatenia,
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 73,10 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Žalobca sa podanou žalobou domáhal na žalovanom zaplatenia sumy 8 852,40 Eur s 9
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 8 852,40 Eur od 03.10.2016 do zaplatenia. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca dňa 11.10.2015 uzavrel so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXX, (ďalej
len Zmluva o úvere ), na základe ktorej žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver
vo výške 11 904,- Eur. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal splatiť v 48 mesačných

splátkach vo výške 248,- Eur v termínoch splatnosti dohodnutých v splátkovom kalendári, ktorý podľa
ustanovení Zmluvy o úvere tvorí neoddeliteľnú súčasť Zmluvy o úvere.
1.1 Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru, čo vyplýva z predloženého prehľadu
splácania. Listomzodňa 15.09.2016 žalobcaoznámilžalovanému, žejevomeškanísúhradousplátok.
Súčasne mu oznámil, že v dôsledku nesplácania splátok je žalobca oprávnený v súlade s príslušnými

ustanovenia Zmluvy o úvere zosplatniť všetky záväzky zo Zmluvy o úvere. Keďže žalovaný neuhradil
dlhované splátky, tieto sa podľa Zmluvy o úvere stali splatnými dňa 02.10.2016. Toto oprávnenie
žalobca ako veriteľ uplatnil v súlade s čl. 12 ods. 12.3 Zmluvy o úvere.

1.2 Celková suma dlhu žalovaného predstavuje súčet neuhradených splátok, ktoré boli zosplatnené a

predstavuje sumu 7 662,- Eur. Žalovaný doteraz uhradil sumu 4 242,- Eur. Tieto skutočnosti nebolo
medzi stranami sporu sporné.
1.3 V súlade s čl. 12 ods. 12.1 Zmluvy o úvere si žalobca uplatňuje aj nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty vo výške 595,20 Eur a zmluvnej pokuty vo výške 595,20 Eur, spolu vo výške 1 190,40 Eur.
1.4 Celková žalovaná suma potom predstavuje sumu 8 852,40 Eur (7 662,- Eur + 1 190,40 Eur).

2/ Vo veci rozhodol Okresný súd Rimavská Sobota vydaním platobného rozkazu zo dňa 20.11.2020,
sp. zn. 6Cb/1/2020, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Odpor odôvodnil tým, že
nepopiera, že dňa 11.10.2015 uzavrel so žalobcom Zmluvu o úvere, popiera však, že Zmluvu uzavrel
v rámci svojej podnikateľskej činnosti podľa svojho živnostenského oprávnenia. Zamestnanec žalobcu
ho pri uzatváraní Zmluvy vyzval na predloženie potvrdenia o príjme a vzhľadom na to, že jeho príjem

plynul zo živnosti , uviedol túto skutočnosť. Účel poskytnutého úveru nesúvisel s jeho živnostenským
oprávnením, poskytnuté prostriedky využil pre svoje osobné potreby ako fyzická osoba. Pri uzatváraní
Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania. Príjem z úveru neuviedol ani
vo svojom účtovníctve. Vzhľadom na uvedené má za to, že predmetný úver je potrebné posudzovať
podľa ustanovení Zák. č. 129/2010 Z.z., pričom s poukazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného

zákona je potrebné predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov a aplikovať naň právnu
úpravu Občianskeho zákonníka aj vo vzťahu k premlčaniu práva. Pokiaľ by mal súd za to, že nejde
o spotrebiteľský záväzkový vzťah je toho názoru, že konanie žalobcu pri uzatváraní Zmluvy nemôže
požívať právnu ochranu podľa ust. § 265 Obch. zák. Zo znenia Zmluvy je zrejmé, že reálne bola
žalobcom žalovanému poskytnutá len suma 3 600,- Eur a ak by bolo pripustené, že úver mal byť 11

904,- Eur a odmena za jeho poskytnutie 8 304,- Eur, ktorá odmena sa započítala hneď pri poskytnutí
úveru na výšku úveru, tak takáto odmena je zjavne neprimeraná poskytnutému úveru a je v rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku. Odmena za poskytnutie úveru oproti poskytnutému úveru
predstavuje 230,7 % - tné úročenie. Po splatení sumy 3 600,- Eur mal žalovaný záujem opakovane
čerpať úver, avšak mu to nebolo umožnené s odôvodnením, že úver môže opakovane čerpať až po

splatení celej sumy úveru v nominálnej výške 11 904,- Eur. Táto skutočnosť potom odôvodnila postoj
žalovaného k veci tak, že ďalšie finančné prostriedky žalobcovi už nezaplatil, pretože úhradou sumy 4
242,- Eur, ktorá suma predstavuje vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov aj spolu so 17,6 %
úrokom, považoval žalovaný nároky žalobcu za uspokojené a svoje povinnosti dlžníka za splnené.
Na záver odôvodnenia odporu žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobou uplatneného nároku

pre splátky, ktorých splatnosť nastala štyri roky pred uplatnením si práva žalobcom na súde. Ďalej knámietke premlčania uviedol, že pokiaľ na základe oznámenia zo dňa 15.09.2016 pristúpil žalobca k
zosplatneniu všetkých zostávajúcich splátok, je toho názoru, že tak urobil vo vzťahu k splátke, ktorá
nebola zaplatená riadne a včas ako prvá, t.j. vo vzťahu k splátke splatnej dňa 30.02.2016 (poznámka

súdu: takýto deň neexistuje a správne malo byť uvedené 29.02.2016). Rovnako ak by žalobca namietal,
že k zosplatneniu došlo až neskôr, nie je sporné, že k tomuto jeho konaniu došlo najneskôr vo vzťahu
k splátke splatnej dňa 30.08.2016. K uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvných pokút žalovaný
uviedol, že aj voči týmto nárokom vznáša námietku premlčania, keď z predložených faktúr vyplýva ich
splatnosťdňa25.08.2016 adňa25.09.2016.Ďalejuviedol,žeakbysúdmalzato,ženároknazaplatenie

zmluvných pokút nie je premlčaný,
navrhuje abysúd využilsvojemoderačnéprávoauplatnenénárokynazmluvnépokutyakoneprimerané
vysoké, znížil.
3/ Podaný odpor súd postupom podľa ust. § 167 ods. 3 Zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) doručil zástupcovi žalobcu s tým, že mu umožnil sa k nemu vyjadriť. Zástupca žalobcu
savyjadrilpodanímdoručenýmsúdudňa17.06.2021,vktoromktvrdeniužalovaného,žeúver žiadalako

fyzická osoba a že účel úveru nesúvisel so živnostenským podnikaním uviedol, že tvrdenia žalovaného
sú v rozpore so Žiadosťou o poskytnutie úveru zo dňa 05.10.2015 a so Zmluvou o revolvingovom
úvere zo dňa 11.10.2015. Na základe Žiadosti o úver žalovaný požiadal o poskytnutie úveru ako "FO-
podnikateľ" čo vyplýva z bodov I. a III. Žiadosti, v ktorých sa uvádzajú údaje o žiadateľovi ako o
podnikateľskom subjekte. Z bodu V. Žiadosti o úver vyplývajú údaje o účele, na ktorý žiadateľ žiada úver.

V Žiadosti o úver je účel čerpania úveru označený ako "prevádzkový". Zo Žiadosti o úver ďalej vyplýva
prehlásenie nachádzajúce sa priamo nad podpisovou doložkou pre žiadateľa o úver v znení: " podpisom
žiadateľ prehlasuje, že žiada o úver na podnikateľské účely a je si vedomý právnych následkov v prípade
nepravdivosti tohto prehlásenia. Rovnako z čl. 1 bodu 1.1 Zmluvy o úvere vyplýva, že úver sa poskytuje
na výkon podnikateľskej činnosti dlžníka a ďalej z čl. 10 bodu 10.1 písm. f/ a g/ Zmluvy o úvere vyplýva,

že dlžník prehlasuje, že o úver požiadal pre účel spojený s vykonávaním svojej podnikateľskej činnosti
a všetky údaje uvedené v tejto zmluve a jej prílohách sú uvedené úplne a pravdivo. Žalovaný v odpore
neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by popierala obsah Žiadosti o úver. Z tvrdení žalovaného nevyplývajú
žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali a dôveryhodným spôsobom preukazovali zmenu súčasného
postoja žalovaného oproti roku 2015, kedy bola Žiadosť o úver podaná a kedy došlo k uzavretiu Zmluvy

o úvere. Podľa vlastného tvrdenia žalovaného o tom, že požadoval aj čerpanie revolvingu, čo mu nebolo
umožnené, je možné usudzovať, že v čase žiadosti o čerpanie revolvingu si bol vedomý obsahu
Zmluvy o úvere, poznal ju a snažil sa získať ďalšie peňažné prostriedky na jej základe. Ak by obsah
Zmluvy nezodpovedal prejavenej vôli žalovaného pred jej uzavretím a v čase jej uzavretia, nežiadal
by žalovaný na základe tejto Zmluvy o úvere o poskytnutie ďalšieho úveru - revolvingu a najneskôr v

čase, kedy žiadal o revolving, by spochybňoval obsah Zmluvy o úvere. Žalovaný neuviedol žiadne
skutočnosti, ktoré by popierali prejav jeho vlastnej vôle v čase uzavretia Zmluvy o úvere. V tomto
smere žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého. " jazykové vyjadrenie
právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska
možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti požitých pojmov),

či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd
na základe vykonaného dokazovania posúdi aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy.
Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z
jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním
prejav vôle doplňovať. Žalovaný pritom neuviedol žiadne práve relevantné skutočnosti, pre ktoré by sa

mal obsah ním slobodne a dobrovoľne vykonaného úkonu interpretovať inak a spôsobom, ktorý je v
rozpore s prejavom vôle. Žalovaný uvádza, že úver využil na súkromné účely, ktorý účel nekonkretizuje
a uvádza ho len všeobecne. K žalovaným tvrdenému a vypočítanému úročeniu predmetného úveru vo
výške 230,7 % žalobca poukázal na štandardný vzorec výpočtu úrokovej sadzby, podľa ktorého výška
úrokovej sadzby predmetného úveru predstavuje 34,85 % p.a. a nepredstavuje neprimeranú

hodnotu. Na záver žalobca
uviedol, že v čase uzavretia Zmluvy o úvere banky mohli poskytovať v rámci spotrebiteľských vzťahov
aj úvery za úroky vyššie ako je úrok v prípade úveru poskytnutého žalovanému. Regulácia úrokov
je upravená v Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. v § 1 ods. 4 a § 1a ods. 1. V zmysle tejto právnej úpravy
maximálna hodnota úroku pri spotrebiteľskej zmluve ku dňu 11.10.2015 mohla byť až 41,60 % ročne

(2 x 20,80 %), čo je viac ako úrok v prípade Zmluvy o úvere uzavretej medzi stranami sporu, pričom
žalobca vychádzal zo "súhrnných informácií o údajoch o novoposkytovaných spotrebiteľských úveroch
bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015 (pozn. v zmysle Vyhl. MF SR č. 289/2010
Z. z. boli údaje za 3. štvrťrok 2015 zverejnené až v posledný pracovný deň v októbri 2015, t. j. ku dňu11.10.2015 boli aplikovateľné údaje za 2. štvrťrok 2015). K vznesenej námietke premlčania žalobou
uplatneného nároku žalobca vo vyjadrení uviedol, že žalovanú sumu tvoria neuhradené splátky, ktoré
boli podľa splátkového kalendára splatné od 30.05.2017 do 30.10.2019, preto je žaloba podaná včas,

t.j. pred uplynutím premlčacej doby.
4/ Vyjadrenie žalobcu k odporu, keďže bolo konajúcej sudkyni predložené deň pred pojednávaním, súd
doručil zástupcovi žalovanému dňa 21.06.2021 s tým, že tento bude mať možnosť sa k nemu vyjadriť
už priamo na pojednávaní konanom dňa 22.06.2021.
5/ Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 22.06.2021, na ktoré sa nedostavil zástupca žalobcu, ktorý

sa ospravedlnil a súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti, dostavil sa žalovaný a jeho zástupca.
5.1 Zástupca žalovaného na pojednávaní v rámci svojho prednesu zotrval na podanom odpore a
dôvodoch v ňom uvedených a doplnil, že vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej
pokuty navrhuje využitie moderačného práva súdu a zníženie neprimerane vysokej zmluvnej pokuty na
sumu 2 x 10,- Eur.
5.2 Žalovaný na pojednávaní uviedol, že súrne potreboval úver a vzhľadom na to, že všetkým vodičom

ukončili zamestnanecké zmluvy, museli si všetci vodiči, t.j. aj on, vybaviť živnostenské oprávnenie. Úver
potreboval a keďže iný príjem nemal, musel pre účely poskytnutia úveru ako príjem predložiť príjem zo
živnosti. Pani, s ktorou uzatváral Zmluvu o úvere mu povedala, že je úplne jedno, či je zamestnanec
alebo živnostník. Vysvetlila mu, že revolving je opakovaný úver, ktorý mu bude znova poskytnutý už
bez potreby nového dokladovania príjmu. Keďže mu ďalší úver neposkytli, prestal úver splácať.

6/ Súd vykonal dokazovanie okrem výsluchu žalovaného prečítaním podstatného obsahu žiadosti
o úver zo dňa 05.10.2015, Zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 11.10.2015, vrátane splátkového
kalendára, prehľadu úhrad žalovaného, pokusu o zmier zo dňa 15.09.2016, faktúry č. XXXXXXXXX
na sumu 595,20 eur, faktúry č. XXXXXXXXX na sumu 595,20 eur, súhrnnej informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok

2015 a výpisu zo živnostenského registra na žalovaného.
7/ Podľa ust. § 2 ods. 1 Obch. zák. podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne
podnikateľom vo vlastním mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku alebo na účel
dosiahnutia merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu, ak ide o hospodársku činnosť registrovaného
sociálneho podniku podľa osobitného predpisu.

8/ Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obch. zák., podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká
na základe živnostenského oprávnenia.

9/ Podľa ust. § 261 ods. 1 Obch. zák., táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi,
ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

10/ Podľa ust. § 497 Obch. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11/ Podľa ust. § 387 ods. 1 Obch. zák., právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej
zákonom.

12/ Podľa ust. § 392 ods. 1 vety prvej Obch. zák., pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia doba
odo dňa, keď sa mal záväzok splniť alebo sa malo začať s jeho plnením (doba splatnosti)
13/ Podľa ust. § 397 Obch. zák., ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba
štyri roky.
14/ Súd vec na základe citovaných zákonných ustanovení právne posúdil nasledovne:

15/ Je nesporné, že strany boli v zmluvnom vzťahu na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č.
228898-42306 uzavretej dňa 11.10.2015. Zo Zmluvy o úvere vyplýva, že žalobca sa touto zmluvou
zaviazal poskytnúť žalovanému úver v nominálnej výške 11 904,- Eur. Žalovaný bol v Zmluve úvere
označený údajom o mene, priezvisku, sídle, IČO-m ako aj údajom o zápise v živnostenskom registri
Okresného úradu Rimavská Sobota, reg.č. 609-7777, spis č. OŽP-Z/2011/00694-2. Z čl. 1 bodu 1.1

Zmluvy o úvere vyplýva, že úver sa poskytuje dlžníkovi na výkon jeho podnikateľskej činnosti. Úver mal
byť splácaný v 48 mesačných splátkach vo výške 248,- Eur. Zmluvná odmena za poskytnutie úveru
bola dohodnutá v sume 8 304,- Eur a predstavovala úroky za poskytnutie úveru a bola splatná ku dňu
poskytnutia úveru. Po započítaní odmeny oproti nominálnej výške úveru bol rozdiel vo výške 3 600,- Eur
vyplatený žalovanému na jeho bankový účet. Úver mal byť splácaný v 48 mesačných splátkach po 248.-

Eur podľa splátkového kalendára, ktorý tvoril prílohu Zmluvy o úvere. Podľa splátkového kalendára
splátky boli splatné ku 30. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná dňa 30.11.2015 a posledná
splátka bola splatná dňa 30.10. 2019.16/ Zo žiadosti o úver zo dňa 05.10.2015 vyplýva, že žalovaný označený ako "FO-podnikateľ" požiadal
o tzv. "profi" úver, pričom sa identifikoval ako podnikateľ vykonávajúci podnikanie od 01.03.2011,
zapísaný v živnostenskom registri v Rimavskej Sobote. K žiadosti doložil okrem iného daňové priznania

za roky 2013 a 2014, ako aj živnostenský list. Účel čerpania úveru bol vyznačený ako "prevádzkový".
17/ Súd výzvou zo dňa 20.04. 2021 vyzval zástupcu žalobcu, aby v súdom určenej lehote doplnil svoje
skutkové tvrdenia v časti vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Zo spisu vyplýva, že žalovanému
bol odoslaný Pokus o zmier pred začatím súdneho konania zo dňa 15.09.2016. Z tejto listiny vyplýva
možnosť budúceho zosplatnenia všetkých záväzkov dlžníka. Ak k vyhláseniu predčasnej splatnosti ku

dňu 02.10.2016, ako to žalobca tvrdí v žalobe, došlo osobitným právnym úkonom, tento žiadal súd
predložiť.Súdtaktiežžiadal,abyžalobcabližšiešpecifikovalvakejvýškeaakýmspôsobom(identifikácia
účtu žalovaného nielen číslom ale aj druhom) poskytol úver žalovanému. Zástupca žalobcu na výzvu
súdu ohľadne zosplatnenia úveru nereagoval.
18/ Z úplného výpisu zo živnostenského registra na žalovaného súd zistil, že žalovaný ku dňu
uzavretia Zmluvy o úvere t.j. 11.10.2015 vykonával podnikateľskú okrem iného v predmete podnikania

- poskytovanie služby vedenia cudzieho motorového vozidla so začiatkom vzniku oprávnenia od
01.03.2011, čo je dátum totožný s dátumom uvedeným

žalovaným v Žiadosti o úver. Uvedený predmet podnikania má žalovaný kontinuálne aktívny od vzniku

oprávnenia až doteraz, t.j. aj v čase uzavretia súdenej Zmluvy o úvere.
19/Zmluva o úvere uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom dňa 11.10.
2015 sa riadi ustanoveniami § 497a nasl. Obch. zák.,. Ide o obchodný záväzkový vzťah medzi dvomi
podnikateľmi (§ 261 ods.1 Obch. zák. ), čo je zrejmé z toho, že žalovaný bol v zmluve identifikovaný
ako podnikateľ a účel poskytnutého úveru bol dohodnutý na výkon jeho podnikateľskej činnosti, pričom

žalobcajerovnako podnikateľamávpredmetepodnikaniaposkytovaniepôžičiekaúverovnebankovým
spôsobom z vlastných zdrojov. Navyše účel úveru bol žalovaným v Žiadosti o úver zo dňa 05.10.2015
vymedzený ako prevádzkový. Skutočnosť, že žalovaný podniká ako vodič na základe živnostenského
oprávnenia, pričom podnikanie vykonáva na cudzom motorovom vozidle (kamióne) nemá žiadny právny
význam na právne poúdenie toho, že žalovaný má postavenie podnikateľa v zmysle ust. § 2 od. 2 písm.

b/ Obch. zák. a v zmysle ust. § 2 ods. 1 Obch. zák. vykonáva podnikanie ako sústavnú činnosť vo
vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.
20/ K tvrdeniam žalovaného, že pri uzatváraní Zmluvy o úvere nekonal ako podnikateľ v rámci výkonu
svojej podnikateľskej činnosti a čo sa týka účelu úveru, tento nesúvisel s jeho podnikaním, pretože
poskytnuté prostriedky využil len pre svoje osobné potreby ako fyzická osoba súd uvádza, že toto

tvrdenie žalovaného nebolo súdu preukázané žiadnym dôkazom, ba dokonca v rámci tohto tvrdenia
žalovaný vôbec ani nekonkretizoval súkromný účel použitia poskytnutého úveru, ostal uvedený len
vo všeobecnej rovine. Žalovaný rovnako ako žalobca má okrem tvrdenia aj dôkaznú povinnosť, pričom
žalobca si ju aj splnil predložením listinných dôkazov (Žiadosť o úver a Zmluva o úvere), z ktorých
explicitne vyplýva, že žalovaný žiadal o úver ako podnikateľ a to na účel výkonu jeho podnikateľskej

činnosti. Naopak žalovaný na svoje tvrdenia, ktorými popiera, že o úver žiadal ako podnikateľ na výkon
svojej podnikateľskej činnosti neoznačil a ani nepredložil žiadne dôkazy, čiže svoju dôkaznú povinnosť
nesplnil. Tvrdeniu žalovaného, že údaje o ňom ako podnikateľovi a vymedzenie účelu úveru na výkon
jeho podnikania sa dostali do Zmluvy o úvere len na základe toho, že potreboval deklarovať svoj príjem
a keďže iný príjem ako príjem zo živnosti nemal, predložil príjem zo živnosti, súd neuveril, pretože pri

vypĺňaní Žiadosti o úver a rovnako aj Zmluvy o úvere sa vyžadovalo aktívne konanie žalovaného, ktorý
k Žiadosti o úver predložil daňové priznanie a živnostenský list a súčasne podpísal Žiadosť o úver ako
aj Zmluvu o úvere, v ktorých listinách je výslovne vo viacerých článkoch uvedené, že žiada o úver ako
podnikateľaúverbudepoužitýzaúčelomvýkonujehopodnikateľskejčinnosti,pričomsúčasnevŽiadosti
o úver žalovaný prehlásil, že žiada o úver na podnikateľské účely a si je vedomý právnych následkov

nepravdivosti tohto prehlásenia a rovnako v Zmluve o úvere prehlásil, že všetky údaje v zmluve aj jej
prílohách sú uvedené úplne a pravdivo. Tu súd poukazuje na elementárnu zodpovednosť zmluvnej
strany, ktorá keď vstúpi do záväzkového vzťahu je viazaná právami a povinnosťami vyplývajúcimi z
tohto záväzkového vzťahu (Pacta sunt servanda). Žalovaný netvrdil a ani z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, že by Zmluvu o úvere neuzavrel slobodne a vážne, alebo že by tento právny úkon nebol

zrozumiteľný. V tomto smere súd poukazuje na to, že sa stotožnil s právnou argumentáciou žalobcu
týkajúcou sa výkladu právnych úkonov vyjadrených slovami, že tieto je potrebné vykladať nielen podľa
ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, pričom výklad vôlenemôže byť v rozpore s jazykovým prejavom a prihliada sa na vôľu vyjadrenú v čase robenia právneho
úkonu. Z vyjadrenia samotného žalovaného v odpore vyplýva, že opakovane žiadal žalobcu

o poskytnutie revolvingu, ktorý mu však nebol poskytnutý, (pre nesplnenie zmluvných podmienok) z
čohosúdvyvodilzáver,žežalovanýsasprávalakonalpodľauzavretejZmluvyoúvereanespochybňoval
účel poskytnutia úveru na základe nej. Tento účel začal spochybňovať až v rámci tohto súdneho sporu,
v ktorom si žalobca uplatňuje zaplatenie dlžných splátok úveru a nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo
súd považuje za účelový postoj žalovaného v snahe vyhnúť sa zaplateniu zvyšnej sumy dlžných splátok

úveru. V súvislosti s argumentáciu žalovaného, že predmetný úver je potrebné považovať s poukazom
na ust. § 11 ods. 1 Zák.č. 129/2010 Z.z. za bezúročný a bez poplatkov súd uvádza, že žalovaný nijako
nekonkretizoval, pre aký dôvod (akú chýbajúcu náležitosť Zmluvy o úvere) má byť predmetný úver
posudzovaný ako bezúročný a bez poplatkov. K použitiu úveru na súkromné účely žalovaného súd
uvádza, že je síce možné, že žalovaný poskytnutý úver použil na súkromné účely, túto skutočnosť
však žalobcovi pri uzatváraní Zmluvy o úvere neuviedol. Rozhodujúce je podľa názoru súdu, že žalovaný

pri uzatváraní Zmluvy o úvere veriteľovi deklaroval účel poskytnutého úveru spojený s vykonávaním
jeho podnikateľskej činnosti. Nebolo povinnosťou žalobcu ako veriteľa pred uzavretím Zmluvy o
úvere skúmať, na čo žalovaný v skutočnosti úver použije a takéto skúmanie ani nebolo v možnostiach
veriteľa. Žalovaný poskytnutím úveru na výkon podnikania alebo zamestnania, ako aj jednoznačným
uvedením jeho identifikačných podnikateľských údajov nespĺňal definíciu spotrebiteľa v zmysle § 2

písm. a/ Zák.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, preto potom súd predmetný záväzkový vzťah
nemohol posudzovať ako spotrebiteľský úverový vzťah podľa Zák. č. 129/2010 Z.z.
21/ Pokiaľ zástupca žalovaného pre prípad, že súd bude Zmluvu o úvere posudzovať ako
obchodnoprávny vzťah uviedol, že potom s poukazom na ust. § 265 Obch. zák. nemôže tento právny
vzťah požívať právnu ochranu, keď odmena za poskytnutie úveru vo výške 8 304,- Eur predstavuje

230,7 % úročenie a je celkom zjavne neprimeraná poskytnutému úveru, čo je v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku súd uvádza, že s touto právnou argumentáciou sa nestotožňuje a
nepovažuje dohodnuté úročenie poskytnutého úveru vyplývajúce z čl. 4 bodu 4.1 Zmluvy o úvere za
výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku a nemôže požívať právnu
ochranu. Obchodný zákonník umožňuje dohodu zmluvných strán v tom smere, že úroky za poskytnutie

úveru si dohodnú pevnou sumou so splatnosťou vopred ako to vyplýva z čl. 4 bode 4.1 Zmluvy úvere.
21/1 Súd v tejto súvislosti považuje za potrebné poukázať na základné ustanovenia Zmluvy o úvere a to:
21/2 Bod 1.1, ktorý vymedzuje predmet Zmluvy o úvere. V uvedenom bode sa veriteľ (súd pri
citovaní Zmluvy o úvere sa bude pridržiavať označenia strán uvedených v Zmluve o úevre, pričom
veriteľom sa rozumie žalobca a dlžníkom žalovaný) zaviazal, že poskytne dlžníkovi na účely výkonu jeho

podnikateľskej činnosti úver v dohodnutej nominálnej výške 11 904,- Eur v lehote do 8 pracovných dní
od doručenia jedného podpísaného rovnopisu zmluvy. Dlžník súčasne deklaroval súhlas o poskytnutie
úveru v dohodnutej výške, vyplatenie v dohodnutej výške a dohodnutým spôsobom. Tu súd poukazuje,
že z počtu a výšky splátky uvedenej v bode 2.1. Zmluvy o úvere musel byť žalovanému (dlžníkovi) jasný
mechanizmus (dohodnutý spôsob) poskytnutia úveru. Inak povedané, pri počte splátok 48 x 248,- Eur

je zrejmé, že odmena za poskytnutie úveru bola započítaná ako súčasť istiny.
21/3 V prípade, ak uvedenú skutočnosť dlžník nepostrehol a nedal si ju do spojitosti s bodom 2. Zmluvy
o úvere, musela mu byť zrejmá zo znenia bodu 4.1. Zmluvy o úvere v spojitosti s bodom 9.1 Zmluvy o
úvere. Konkrétne v bode 4.1. Zmluvy o úvere sa dlžník (za
poskytnutie úveru) zaviazal veriteľovi zaplatiť zmluvnú odmenu, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie

úveru. Zmluvná odmena predstavovala 8 304,- Eur a bola splatná ku dňu poskytnutia úveru. Bod
9.1. (započítanie) pomenoval jasne, že strany sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok
vyplývajúcich z tejto zmluvy ku dňu poskytnutia úveru, a to pohľadávky dlžníka podľa článku 1.1
(rozumej výšky istiny vo výške poskytnutého úveru 11 904,-Eur) oproti pohľadávke veriteľa podľa
článku 4.1. Zmluvy o úvere (rozumej odmenu vo výške 8 304,- Eur , ktorú sa zaviazal uhradiť dlžník ,

a to ku dňu poskytnutia úveru). Rozdiel vo výške 3 600,- Eur ku dňu poskytnutia úveru mal byť
uhradený veriteľom na dohodnutý účet dlžníka. Súd podotýka, že sa tak aj stalo a z priloženého prehľadu
platieb je zrejmé, že žalobca poukázal žalovanému dňa 13.10.2015 sumu vo výške 3 600,-Eur. Preto
poukázanie na reálne čerpanie vo výške 3 600,- Eur bez súvislosti s inými ustanoveniami Zmluvy o úvere
je nepochopením (ignorovaním) vyššie citovaných ustanovení Zmluvy o úvere o dohodnutom spôsobe

poskytnutia/plnenia úveru.
21/4 V zmysle vyššie uvedeného súd určil výšku odmeny, ktorá v zmysle ust. bodu 4.1 Zmluvy o úvere
predstavuje úrok za poskytnutie úveru, pri zachovaní dĺžky splácania (48 mesiacov - 4 roky) vo výške
17,43 % ročne ( vychádzal z istiny 11 904,- Eur, kde hodnota 8 304,- Eur tvorí 69,75 %/4 roky ).Uvedenú výšku súd považoval za určujúcu hodnotu pre jej posúdenie, z hľadiska prípustnosti, podľa
ust. § 265 Obch. zák.
21/5 Pre potreby korektného posúdenia dohodnutej odmeny v podobe úroku z úveru určeného pevnou

sumou, súd uvedenú hodnotu porovnal s výškou najvyššej prípustnej odmeny určenej slovenským
právnym poriadkom, ktorá sa vzťahuje na spotrebiteľské vzťahy. Konkrétne s poukazom na ust. §1 ods.
1 v spojitosti s ust. § 1a ods.1 a § 1 ods.4 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z.
21/6 V zmysle ust. § 1a ods. 1 Nar. Vlády č. 87/1995 Z.z., ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej

percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto Nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
21/7 V zmysle ust. § 1 ods. 4 Nar. Vlády č. 87/1995 Z.z, na účely stanovenia najvyššej prípustnej
výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená

podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
21/8 Za týmto účelom si súd vychádzal zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých
spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 2. štvrťrok 2015 (v čase uzavretia
zmluvy boli zverejnené súhrnné informácie, v zmysle ust. § 2 Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej
republiky č. 289/2010 Z.z., posledný pracovný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po uplynutí

príslušného kalendárneho štvrťroka, na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky za 2.
štvrťrok, za 3. štvrťrok bola zverejnená súhrnná informácia až dňa 30.10.2015, t.j. už po uzavretí Zmluvy
o úvere, preto súd vychádzal z informácii za 2. štvrťrok) a zistil, že v uvedenom období boli poskytované
spotrebiteľské úvery (pri zmluvnej viazanosti nad 1 do 5 rokov) v priemernej výške RPMN 13,50 %, čo
s použitím ust. § 1a ods. 1 Nar. vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje najvyššiu prípustnú výšku odmeny

27,00 % p.a. (13,50 % x 2).
22/ Porovnaním vyššie uvedených hodnôt súd zistil, že výška odmeny (mechanizmus
výpočtu súd popísal v predchádzajúcich odsekoch) 17,43 % je nižšia, ako
najvyššia prípustná odmena určená pre spotrebiteľské vzťahy. Vzhľadom na uvedené súd poukazuje,
že pre porovnanie zvolil právnu úpravu vzťahujúcu sa na spotrebiteľské vzťahy preto, aby deklaroval,

že zmluvná odmena spĺňa kritéria prípustnosti podľa spotrebiteľského práva (ako štátom prísne
regulovaného právneho odvetvia). Z vyššie uvedeného, preto súd prijal záver, že v prípade, ak nie je
zmluvná odmena v rozpore so spotrebiteľským právom, nemôžeme o danej odmene (v podnikateľskom
vzťahu, pre ktorý je charakteristická väčšia zmluvná voľnosť) hovoriť, resp. konštatovať, že je rozpore
s ust. § 265 Obch. Zák. t.j. zásadami poctivého obchodného styku. Pôsobenie zásady poctivého

obchodného styku má ochraňovať zmluvných partnerov pred šikanóznymi tendenciami a praktikami
v obchodovaní. O šikanovanie by išlo vtedy, ak by výkon práva zreteľne smeroval iba k zjavnému
poškodeniu iných subjektov.
22/1 Okolnosti a podmienky, za ktorých vznikla Zmluva o úvere a bola plnená nenasvedčujú
tomu, že žalovaný bol šikanovaný. Účastníci uzavreli Zmluvu o úvere, predmetom ktorej bolo

poskytnutie finančných prostriedkov na podnikanie, spôsobom jasne a zrozumiteľne v Zmluve o úvere
uvedeným. Súd konštatuje, že žalobca je v postavení podnikateľa, ktorého podnikateľským záujmom je
poskytovanie finančných prostriedkov, bolo preto v jeho záujme, aby poskytoval služby spôsobom, aby
maximalizoval svoj zisk tým, že by bol konkurencieschopný a bolo ho možné poskytnúť, čo najväčšiemu
množstvu záujemcov. Pričom žalovaný bol práve tým, ktorý po zvážení svojich potrieb, vyjadril podpisom

zmluvy ochotu využiť túto službu. Cena (odmena) sa tvorila dohodou a bolo prirodzené, že každá
so zmluvných strán sledovala svoj cieľ. Žalobca chcel poskytnúť produkt s čo najvyšším ziskom a
žalovaný chcel získať úver s čo najvýhodnejšími podmienkami. Porovnaním s vyššie uvedenými
zákonnými ustanoveniami je potrebné konštatovať, že dohodnutá odmena zodpovedala obvyklej/
priemernej odmene akú poskytovali iné subjekty v obdobných záväzkových vzťahoch. Strany sporu

si v rámci zmluvného a predzmluvného procesu dohodli podmienky úveru a jeho cenu. Na základe
výsledkov tohto dohodovacieho procesu súd dospel k záveru, že žalobca nekonal v rozpore so zásadami
poctivého obchodného styku.
23/V konaní nebolo sporné, že žalovaný doteraz na poskytnutý úver uhradil celkom sumu 4 242,-
Eur, čo mal súd preukázané aj predloženým prehľadom úhrad vykonaných žalovaným. Keďže žalovaný

úver prestal splácať a dostal sa do omeškania porušil svoju základnú zmluvnú povinnosť vyplývajúcu
z § 497 Obch. zák. Žalobca písomne upozornil žalovaného (dňa 15.09.2016), že má nedoplatok
na splátkach úveru a pokiaľ tieto nebudú uhradené v lehote troch dní, bude veriteľ nútený postupovať
podľa bodu 2 oznámenia, t. j. vyvolať predčasnú splatnosť úveru. Uvedené upozornenie na základe jehoobsahu však nemožno považovať za právny úkon, ktorým by veriteľ vyvolal predčasnú splatnosť úveru
v zmysle čl. 12 bodu 12.3 písm. b/ Zmluvy o úvere. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil doklad o
uskutočnenítakéhotoprávnehoúkonu.Súdpretovychádzalzozistenia,žeprávonazosplatnenienebolo

účinne uplatnené a poskytnutý úver sa nestal ku dňu 02.10.2016 predčasne splatný. Žalovaný bol preto
naďalej povinný uhrádzať splátky úveru podľa splátkového kalendára v mesačných splátkach. Keďže
posledná (48.) splátka bola splatná dňa 30.10. 2019, v súčasnosti takto možno za splatný považovať
nedoplatok v celej uplatnenej sume 7 662,- Eur (poskytnutý úver vo výške 11 904,- Eur mínus už doteraz
už zaplatenásuma 4242,-Eur).Následnesúdvychádzajúczpredloženéhoprehľaduúhradvykonaných

žalovaným priradil vykonané úhrady na jednotlivé splátky úveru podľa splátkového kalendára počínajúc
od najstaršie splatnej splátky, t.j. od splátky splatnej dňa 30.11.2015 a dospel k záveru, že zaplatenou
sumou 4 242,- Eur boli zaplatené v plnej výške 248,- Eur
všetky mesačne splátky splatné do 30.03.2017. Prvou čiastočne neuhradenou splátkou v sume 222,-
Eur bola splátka splatná dňa 30.04.2017 a následne ďalšími neuhradenými splátkami v plnej výške
248,-Eur boli všetkyďalšiesplátkysplatnéod30.05.2017do30.10.2019,čospolupredstavujepriznanú

sumu 7 662,- eur ( 222,- Eur + 30 mesiacov x 248,- Eur).
23/ Priznaný nárok na zaplatenie dlžných splátok úveru súd nepovažoval za premlčaný, keď priznaná
suma predstavuje dlžné splátky úveru splatné od 30.04.2017 do 30.10.2019 a žaloba došla na súd dňa
29.09.2020, t.j. nárok bol uplatnený včas, počas plynutia 4 ročnej premlčacej doby plynúcej od splatnosti
najskôr splatnej splátky, preto aj všetky ostatné neskoršie splatné splátky, nie sú premlčané.

24/ Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením jednotlivých splátok úveru až dňom nasledujúcim
po splatnosti tej - ktorej splátky. Z uvedeného dôvodu súd podľa ust. § 369 ods. 1 Obch. zák. a
ust. § 1 ods. 2 Nar. vlády č. 21/2013 Z. z. žalovaného zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania v
zákonnej výške 9,00 % ročne, pričom základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania
so zaplatením všetkých priznaných splátok bola vo výške 0,00 % a v prevyšujúcej časti uplatnených

úrokov z omeškania žalobu ako nedôvodnú zamietol.
25/ Pokiaľ ide o uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných pokút v celkovej výške 1 190,40 Eur ( 2 x
595,20 Eur) súd uvádza, že tieto boli uplatnené len odkazom na ustanovenie čl. 12 ods. 12.1 Zmluvy o
úvere bez toho, že by žalobca špecifikoval, aká konkrétna právna povinnosť bola konaním žalovaného
porušená. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia, keďže zo žaloby nebolo zrejmé, na základe akých

skutkových okolností sa zaplatenia zmluvnej pokuty domáha (nešpecifikoval o omeškanie, s ktorou,
resp.sktorýmisplátkamiúveruideaakodlhototoomeškaniesjednotlivousplátkoutrvalo). Taktonebolo
možné posúdiť, či nárok na zmluvnú pokutu mohol podľa Zmluvy o úvere a zákona vôbec vzniknúť.
V tejto časti preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol aj vrátane uplatneného nároku na zaplatenie
úroku z omeškania z vyfakturovaných zmluvných pokút. Pre úplnosť súd poznamenáva, že v prípade ak

by tento nárok nezamietal pre jeho nepreukázanie, došlo by k jeho zamietnutiu pre premlčanie, keďže
obidve zmluvné pokuty boli vyfakturované faktúrami splatnými dňa 25.08.2016 a dňa 25.09.2016, pričom
žaloba došla na súd dňa 29.09.2020, t.j. už po uplynutí 4 ročnej premlčacej doby.
26/ O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v podľa § 262 ods. 1 C.s.p. v spojitosti s § 255 ods.
2 C.s.p. tak, že súd priznal žalobcovi ako strane, ktorá mala v konaní v prevažnej miere úspech (86,55

%) nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, ako strane, ktorá mala v konaní v prevažnej miere
neúspech a to vo výške rozdielu medzi úspechom žalobcu 86,55 % a neúspechom žalobcu 13,45 %,
t.j. vo výške 73,10 % (86,55 % - 13,45 %).
27/Podľaust.§262ods.2C.s.p.ovýškepriznanej náhradytrovkonaniarozhodnesúdpoprávoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

85/ Podľa ust. § 232 ods. 3 C.s.p. je žalovaný povinný prisúdenú sumu zaplatiť žalobcovi do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Rimavská Sobota na Krajský súd v Banskej

Bystrici (§ 355 ods. 1 a 362 ods. 1, 2 C.s.p.).
6Cb/1/2020
-12-

Právo podať odvolanie n e m a j ú tí, ktorí sa tohto práva vzdali.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.