Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, February 12, 2021

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10C/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120209114
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Káčerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2021:1120209114.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava I v právnej veci žalobcu: P.. T. R., H..XX.X.XXXX, C. E. Č.. X, XXX XX E.,
zastúpeného: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., so sídlom Popradská č. 66, 040 11 Košice proti
žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom
Račianska 71, 813 11 Bratislava o žalobe na obnovu konania spisová značka 19C/81/2012 vedeného
Okresným súdom Bratislava I takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu na obnovu konania spisová značka 19C/81/2012 vedeného Okresným súdom Bratislava I
o d m i e t a.
Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 25.05.2020 sa domáhal, aby súd povolil obnovu konania
vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 19C/81/2012 a po povolení obnovy konania, aby

súd zaviazal žalovanú na náhradu škody v prospech žalobcu v sume 13 826 509 € v lehote troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.
Žalobcažalobuoobnovukonaniaodôvodnilnatomskutkovomzáklade,žedňa02.03.2018bolžalobcovi
doručený rozsudok Krajského súdu č. k. 5Co/521/ 2014-247 zo dňa 28.11. 2017, ktorým odvolací súd
potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/81/2012- 180, ktorý v spojení s rozhodnutím

Krajského súdu v Bratislave nadobudol dňa 02.03.2018 právoplatnosť, ako aj vykonateľnosť a ktorým
bola žaloba žalobcu o náhradu škody v celom rozsahu zamietnutá. Žalobca žalobu o povolenie obnovy
konania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 397 písm. a) CSP v zmysle, ktorého žalobca uviedol,
že existujú skutočnosti a dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré žalobca
bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a tieto mu môžu privodiť pre neho priaznivejšie
rozhodnutie vo veci, úspech v spore. Žalobca spolu so žalobou doručil súdu písomné vyhlásenie svedka

R. Q. zo dňa 25.02.2020. Žalobca má za to, že predmetné písomné vyhlásenie obsahuje informácie o
dôležitých skutočnostiach, ktoré posilňujú dôkaznú situáciu žalobcu a podľa názoru žalobcu potvrdzujú
odôvodnenosť jeho nároku. Žalobca v žalobe konštatoval, že vyvíja niekoľko ročné úsilie na preukázanie
svojho nároku, no aj napriek jeho úsiliu sa až z obsahu písomného vyhlásenia svedka R. Q. dozvedel
o skutočnostiach, ktoré nebol žalobca schopný, aj napriek jeho úsiliu, preukázať v pôvodnom konaní.
Žalobca konštatoval, že žalobu, ktorou sa domáha povolenia obnovy konania doručil súdu včas s

poukazom na skutočnosť, že svedok R. Q. vyhlásenie spísal dňa 25.02.2020 a žaloba bola súdu
doručená dňa 25.05.2020.
Žalobca zároveň sa domáhal, aby súd po povolení obnovy konania mu priznal nárok voči žalovanej na
náhradu škody vo výške 13 826 509 € v zmysle zákona č.514/2003 Z.z. titulom nesprávneho úradného
postupuOkresnéhosúduBratislavaIvkonkurznomkonanívedenompodsp.zn.6K5/2009,akoajtitulom
vydania nezákonného rozhodnutia Okresným súdom Bratislava I v uvedenom konkurznom konaní.

2. Podľa ustanovenia § 397 písm. a/ CSP proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu
konania, ak sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodnéhokonania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom
konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Podľa ustanovenia § 400 CSP žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.
Podľa ustanovenia § 403 ods. 1 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva v lehote troch mesiacov,
odkedy sa ten, kto podal žalobu na obnovu konania, mohol dozvedieť o dôvode obnovy, alebo odo dňa,
keď ho mohol uplatniť.
Podľa ustanovenia §403 ods. 2 CSP žaloba na obnovu konania sa podáva najneskôr v lehote troch

rokov od právoplatnosti rozhodnutia.
Podľa ustanovenia § 406 CSP v žalobe na obnovu konania sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa napáda, dôvody obnovy
konania, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť
žaloby preukázať, ako aj to, čoho sa domáha ten, kto obnovu konania navrhuje.
Podľa ustanovenia § 413 ods. 1, písm. e/ CSP súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania,

ak je zjavne nedôvodná.
3. Súd skúmal splnenie podmienok prípustnosti žaloby na obnovu konania (§ 397 a nasl. CSP).
Žalobca je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby o obnovu konania s poukazom na citované
ustanovenie §400CSPzdôvodu, že žalobcaje stranousporu-žalobcomvkonanívedenomOkresným
súdom Bratislava I pod sp. zn. 19C/81/2012, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Zároveň súd skúmal, či žaloba o povolenie obnovy konania vedeného Okresným súdom Bratislava I
pod sp. zn. 19C 81/2012 bola súdu doručená včas, v zmysle citovaného ustanovenia § 403 CSP. Zákon
pre podanie žaloby na obnovu konania ustanovuje subjektívnu a objektívnu lehotu. Subjektívna lehota
je tri mesiace a plynie odo dňa, kedy sa ten, kto žalobu podáva, mohol dozvedieť o dôvode obnovy
konania, alebo odo dňa kedy ho mohol uplatniť a objektívna lehota plynie od právoplatnosti rozhodnutia.

Subjektívna lehota však môže plynúť len v rámci objektívnej lehoty a musí byť vždy dodržaná, pričom
preukázanie skutočnosti, že bola zachovaná, zaťažuje toho, kto žalobu na obnovu konania podáva.
Na základe predloženého dôkazu vypracovaného svedkom R. Q. dňa 25.2.2020 a vo vzťahu k
nadobudnutiu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/81/2012-180 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co 521/2014-247 dňa 2.3.2018, žaloba o povolenie

obnovy konania bola súdu doručená počas plynutia subjektívnej lehoty plynúcej žalobcovi počítanej od
vypracovania písomného vyhlásenia svedkom R. Q. dňa 25.2.2020, ako aj v rámci plynutia objektívnej
lehoty, ktorá je počítaná odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia v konaní, ktorého obnovy sa
žalobca žalobou domáha. Konanie vedené Okresným Súdom Bratislava I pod sp. zn. 19C/81/2012
bolo právoplatne ukončené dňa 2.3.2018, žaloba na obnovu konania bola súdu doručená dňa 25.5.2020

spolu s listinným dôkazom - písomným vyhlásení svedka R. Q., vypracovaným dňa 25.2.2020.
4. Súd však žalobu o obnovu konania vedeného Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 19C/81/2012
odmietol s poukazom na citované ustanovenia §413 ods.1 písm. e/ CSP z dôvodu, že je zjavene
nedôvodná.
5.Predpokladomtoho,abysúdpripustilobnovukonaniavoveci,vktorejužrazsúdprávoplatnerozhodol,

je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v príslušných ustanoveniach § 397
až § 408 CSP.
Žaloba o obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý má povahu výnimky zo
zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného súdneho rozhodnutia a vzhľadom na prelomenie zásady „res
iudicata“, ktorá zabezpečuje právnu istotu strán sporu, je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch

obmedzená. Ustanovenie § 397 CSP pripúšťa obnovu konania proti právoplatnému rozsudku súdu,
ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou z procesných vád, resp. z niektorého
vymieneného zákonného dôvodu a výnimočne je prípustná i voči právoplatnému uzneseniu, ktorým bol
schválený zmier, ak možno dôvody obnovy vzťahovať i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval.
To platí obdobne aj pre platobný rozkaz.

Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná, zrejmým záujmom a snahou
zákonodarcu bolo prispievať k zachovaniu právnej istoty a pripustiť výnimku zo zásady nezmeniteľnosti
už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne, za predpokladu naplnenia konkretizovaných
špecifických podmienok. Túto koncepciu je nevyhnutné mať na zreteli v prípade pripustenia, že je v
danom prípade taký dôvod, pre ktorý je namieste povoliť obnovu konania.

Žalobca v žalobe na obnovu konania uviedol, že dôvodom obnovy konania je svedecké vyhlásenie R. Q.,
ktoré v písomnej podobe žalobca doručil súdu spolu so žalobou o obnovu konania vedeného Okresným
súdom Bratislava I pod spisovou značkou 19C/81/2012.Súd konštatuje, že skutočnosti uvádzané svedkom R. Q. v písomnom vyhlásení zo dňa 25.02.2020, nie
sú dôvodmi zakladajúcimi odôvodnenosť podania žaloby na obnovu konania.
Svedok v písomnom vyhlásení sa venuje fungovaniu poisťovacích spoločností, opisuje predmet ich

činnosti ako aj vzťahy medzi jednotlivými riadiacimi pracovníkmi, ako aj následný vznik konkurenčnej
spoločnosti vo vzťahu k predmetu činnosti spoločnosti EURO SAVE-FINANCE, s.r.o.
6. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 19C/81/2012 (obnovy konania,
ktorého sa žalobca domáha) vyplýva, že žalobca, ako fyzická osoba, sa žalobou doručenou Okresnému
súdu Bratislava I dňa 4.9.2012 voči Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti

Slovenskej republiky domáhal náhrady škody v celkovej výške 13 826 509 €, v zmysle zákona číslo
514/2003 Z.z. titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci orgánom
verejnej moci - konkrétne Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 6K5/2009, ktorá
mala byť žalobcovi spôsobená titulom nesprávneho úradného postupu súdu, a to opomenutím súdu
zistiť všetky zákonom predpokladané náležitosti návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti
EURO SAVE-FINANCE, s.r.o., konkrétne nepreskúmaním osoby oprávnenej na podanie návrhu. P..

Q. K., ktorý návrh na vyhlásenie konkurzu súdu doručil, už ako konateľ uvedenej spoločnosti, bol z
obchodného registra vymazaný a súd bez skúmania uvedenej podmienky začal konkurzné konanie na
majetok uvedenej spoločnosti vydaním uznesenia sp. zn. 6K5/2009 dňa 23.03.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 27.03.2009. Žalobca sa nároku na náhradu škody voči štátu domáhal aj titulom vydaného
nezákonného rozhodnutia -uznesenia Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 6K5/2009 dňa 30.04.2009,

ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 23.05.2009, ktorým súd zastavil konkurzné konanie voči
dlžníkovi spoločnosti EURO SAVE-FINANCE, s.r.o., pre nedostatok majetku.
7. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k. 19C/81/2012-180 zo dňa 18.10.2013,
právoplatného dňa 02.03.2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co
521/2014-247 zo dňa 28.11.2017 vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu s

odôvodnením, že v konaní nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
konkurzného súdu a škodou, ktorej náhrady sa žalobca voči žalovanej domáhal. Ďalej súd konštatoval,
že žalobcom uplatnenú škodu vo výške 13 826 509 € vyčíslenú ako škodu neexistujúcej obchodnej
spoločnosti EURO SAVE-FINANCE, s.r.o. vypočítanú z hodnoty podniku 2 250 877 € a zo sumy
zisku z nepriznaných provízií vo výške 11 575 632 € za roky 2006 až 2008, súd považoval za

hypotetickú, nereálnu, bez zohľadnenia existencie akejkoľvek konkurencie na poistnom trhu. Súd
zároveň konštatoval, že nemôže sa jednať o škodu vzniknutú samotnému žalobcovi z dôvodu, že nebol
jediným spoločníkom uvedenej spoločnosti. Súd v súvislosti so žalobcom uplatnenou výškou škody,
ktorá pozostávala z hodnoty podniku poukázal na správu číslo tri o stave zisťovania majetku dlžníka
a vykonávaných úkonov vypracovanú predbežným správcom Ing. Jurajom Tatárom dňa 24.04.2009 v

konaní sp.zn. 6K5/2009, kde bol vyčíslený majetok spoločnosti na sumu 1845,83 € a tiež poukázal na
daňové priznanie obchodnej spoločnosti za roky 2007 a 2008.
Súd uviedol, že v prípade žalobcu by v súvislosti s namietaným nesprávnym úradným postupom súdu
prichádzaladoúvahyškoda,ktorábyžalobcovi vzniklavpodobenákladovnazaloženienovejobchodnej
spoločnosti, v žiadnom prípade sa však nemôže jednať o škodu uplatnenú a vyčíslenú spôsobom

uvedeným v žalobe.
Súd v závere rozsudku jednoznačne konštatoval vo vzťahu k zistenému skutkovému stavu
preukázaného vykonaným dokazovaním, že žalobca v konaní nepreukázal kumulatívne naplnenie
všetkých troch zákonných predpokladov potrebných na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody
voči štátu v zmysle ustanovenia § 3 a nasledujúce zákona číslo 514/2003 Z.z., t.j. nepreukázal existenciu

príčinnej súvislosti medzi vzniknutým pochybením Okresného súdu Bratislava I v konkurznom konaní
vedenom pod spisovou značkou 6K5/2009 pri vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka a uplatňovanou
škodou. Súd taktiež konštatoval, že žalobca nepreukázal vznik akejkoľvek ním tvrdenej škody, pretože
listinný dôkaz, znalecký posudok, vypracovaný na základe objednávky neexistujúceho subjektu takýmto
listinným dôkazom nemôže byť.

8. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5
Co /521/2014-247 zo dňa 28.11.2017, ktorý konštatoval, že žalobca si nárok na náhradu škody
voči žalovanej uplatnil súčasne pre nezákonné rozhodnutie, ako aj pre nesprávny úradný postup.
Odvolací súd konštatoval, že podľa ustálenej judikatúry, ak sa namieta nezákonnosť rozhodnutia
súdu neprichádza do úvahy uplatnenie náhrady škody za nesprávny úradný postup. Pre objektívnu

zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie sa však nevyužije jeho zrušenie alebo zmena v prípade
prekročenia právomoci súdu. Odvolací súd konštatoval, že žalobca nesprávne namietal, že došlo k
prekročeniu právomoci konkurzného súdu pri vydaní uznesenia o začatí konkurzného konania. Odvolací
súdu zároveň uviedol v potvrdzujúcom rozsudku, že od právomoci súdu vydať rozhodnutie je potrebnéodlišovať danosť procesných podmienok na vydanie rozhodnutia inak kompetentným súdom. Odvolací
súd konštatoval, že v prejednávanej veci k zrušeniu namietaného uznesenia o začatí konkurzného
konania nedošlo, preto súd prvej inštancie vec správne posudzoval z hľadiska nesprávneho úradného

postupu. Napriek konštatovaniu danosti nesprávneho úradného postupu konkurzného súdu, súd žalobu
správne zamietol. Odvolací súd konštatoval, že predpokladmi objektívnej zodpovednosti štátu za škodu
sú nesprávny úradný postup, škoda a príčinná súvislosť medzi nimi. Pojem príčinnej súvislosti zákon
č. 514/2003 Z.z. a ani Občiansky zákonník ako „lex generális“ nevymedzuje. Pri posudzovaní danosti
príčinnej súvislosti ide o zhodnotenie všetkých významných okolností pre objasnenie príčin, ktoré viedli

k určitému výsledku. Odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalobca
nepreukázal príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I v
konaní venom pod sp. zn. 6K5/2009 a tvrdenou škodou. Odvolací súd uviedol, že zníženie hodnoty
podniku dlžníka na stav pred bankrotom v rokoch 2006 až 2008, podľa znaleckého posudku doručeného
žalobcom spolu so žalobou, nemal žiaden vzťah k prebiehajúcemu konkurznému konaniu v roku 2009,
zastavenému pre nedostatok majetku dlžníka.

Odvolací súd taktiež uviedol, že žalobca si náhradu škody uplatňoval aj vo výške provízií od spoločnosti
AMSLICO AIG Life poisťovňa a.s., ktoré pre zánik v súvislosti s konkurzom už nemohla spoločnosť
EURO SAVE-FINANCE, s.r.o. voči dlžníkom vymáhať. Odvolací súd konštatoval, že aj pri tejto tvrdenej
škode absentuje vzťah príčiny a následku, ako správne uzavrel súd prvej inštancie. Odvolací súd
uviedol, že k zániku spoločnosti nedošlo v dôsledku začatia konkurzného konania ako bezprostrednej

a priamej príčiny, ale v dôsledku ďalších troch skutočností, a to z dôvodu nedostatku majetku dlžníka,
zastavenia konkurzného konania pre nedostatok majetku a výmazu z obchodného registra.
Odvolací súd konštatoval, že žalobca, ako konateľ dlžníka, mal o konkurznom konaní vedomosť a
preukázateľne komunikovalspredbežnýmsprávcom.Akonovýkonateľdlžníkasavkonkurznomkonaní
nebránil, hoci mohol a mal tým, že pre nedostatok podmienok konania, spočívajúcich v nedostatku

návrhu na jeho začatie podaného neoprávnenou osobou, bolo potrebné konkurzné konanie zastaviť.
Odvolací súd konštatoval, že týmto postupom, nezávislým od vôle veriteľov, mohol žalobca zabrániť
zastaveniu konkurzného konania pre nedostatok majetku dlžníka a následnému výmazu spoločnosti
z obchodného registra. V takomto postupe žalobcovi objektívne nič nebránilo. Žalobca, ako štatutárny
zástupca účastníka konkurzného konania, nevyužil prostriedky právnej ochrany.

Odvolací súd taktiež konštatoval, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že škoda v
žalovanom rozsahu žalobcovi nemohla vzniknúť, keďže nebol výlučným spoločníkom spoločnosti EURO
SAVE-FINANCE, s.r.o. Tak ako súd prvej inštancie aj odvolací súd konštatoval, že škoda je len
hypotetická, bez zohľadnenia konkurenčného prostredia a v časti provízií v uplatnenej výške neobstojí
z dôvodu, že provízie boli vyčíslené za obdobie piatich rokov, teda pri obvyklom priebehu veci by bližšie

neurčení dlžníci zaniknutej spoločnosti vzniesli námietku premlčania. Odvolací súd konštatoval, že spor
spoločníkov zaniknutej spoločnosti nemôže byť sanovaný uplatnením náhrady škody voči štátu.
9. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením č. k. 8CDo191/ 2018-326 zo dňa 30.09.2019 odmietol
dovolanie žalobcu voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave 5Co521/2014- 247 zo dňa 28.11.2017.
Dovolací súd v uznesení konštatoval, že o vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka - spoločnosti EURO

SAVE-FINANCEboloprávnenýrozhodovaťOkresnýsúdBratislavaI,akosúdvecneamiestnepríslušný.
Dovolací súd považoval za správny názor odvolacieho súdu, že v konaní o vyhlásení konkurzu na
majetok úpadcu konkurzný súd vydaním uznesenia o vyhlásení konkurzu neprekročil svoju právomoc
danú mu zákonom, hoci rozhodol o návrhu na vyhlásenie konkurzu, ktorý mal vady spočívajúce v tom,
že ho podala v tom čase neoprávnená osoba - už bývalý konateľ dlžníka.

Dovolací súd vo vzťahu otázke príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom konkurzného
súdu a škodou, ktorá v dôsledku neho mala vzniknúť žalobcovi konštatoval s poukazom na skoršie
rozhodnutia dovolacieho súdu v skutkovo totožných konaniach, že príčinná súvislosť je podstatným
prvkom zodpovednostnej skutkovej podstaty. Dovolací súd uviedol, že sa vyžaduje, aby protiprávne
konanie a vznik škody boli v logickom slede, teda aby protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody

vrátanejejrozsahunásledkomtejtopríčiny.Nestačíibapravdepodobnosťpríčinnejsúvislosti,čiokolnosti
nasvedčujúcej jej existencii, príčinnú súvislosť treba vždy preukázať. Dovolací súd konštatoval, že
rozhodujúca je vecná súvislosť príčiny a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej rovine, ale vždy
v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môže byť len také konanie, bez ktorého by škodný
následok nevznikol. Dovolací súd uviedol, že základom je úvaha, či by škodlivý následok nastal bez

konania škodcu. Ak by tomu tak bolo, príčinná súvislosť, by daná nebola. Otázka príčinnej súvislosti
medzi určitým protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje
súd, ktorý so zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie.10. V konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 19C/81/2012, obnovy ktorého sa
žalobca domáha, bolo súdmi konštatované, že v prejednávanej veci nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi žalobcom namietaným nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I

a namietaným nezákonným rozhodnutím vydaným Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom
pod sp. zn. 6K5/2009 a vznikom škody, ktorej náhrady sa domáhal voči žalovanej, v zmysle zákona č.
514/2003Z.z. Taktiež súdy konštatovali, že v konaní nebola preukázaná výška škody.
Keďže súdy konštatovali, že žalobca v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi protiprávnym
konaním Okresného súdu Bratislava I v konkurznom konaní vedenom pod sp. zn. 6K5/2009 a vznikom

škody a ani výšku škody, skutkové okolnosti uvádzané svedkom R. Q. vo vyhlásení zo dňa 25.02.2020,
nie sú spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Svedok, tak ako súd už
uviedol vyššie, opisuje v písomnom vyhlásení činnosť poisťovacích spoločností, činnosť konateľov
týchto spoločností, čo však nemá žiadnu dôkaznú výpovednú hodnotu k možnému preukázaniu príčinnej
súvislosti medzi uplatnenou škodou žalobcom a namietaným nesprávnym úradným postupom, resp.
nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava I v konaní 6K5/2009, ktorej náhrady sa domáhal

žalobca voči žalovanej v zmysle zákona č. 514/2003Z.z. a ani vo vzťahu k preukázaniu výšky škody
v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 19C/81/2012, ktorého povolenia obnovy
konania sa žalobca doručenou žalobou domáha.
Súd zároveň poukazuje na časť rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorý v potvrdzujúcom rozsudku okrem
iného uviedol, že spor spoločníkov zaniknutej spoločnosti nemôže byť sanovaný uplatnením náhrady

škody voči štátu.
Súd bez ďalšieho prejednania žaloby na obnovu konania túto odmietol z dôvodu, že z obsahu žaloby
už „na prvý pohľad“ (zjavne) vyplýva, že je nedôvodná (t. j. nie sú dané dôvody na jej podanie v zmysle
§ 397 CSP).
11.Súdžalovanejvovzťahukžalobcovi nároknanáhradutrovkonanianepriznalzdôvodu, žežalovanej

trovy konania nevznikli.
Súd postupoval pri rozhodovaní o žalobe na obnovu konania podľa ustanovenia § 413 ods.1 písm.
e/ CSP tak, že ju ako nedôvodnú uznesením odmietol, súdu nevznikla procesná povinnosť, podľa
ustanovenia § 413 ods. 2 CSP, žalovanej žalobu na obnovu konania doručovať na vyjadrenie a z tohto
dôvodu, žalovanej nevznikli žiadne trovy konania v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k žalobe na

obnovu konania a ani iné trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Bratislava I, písomne v dvoch vyhoveniach. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)/ § 357, písm.
c/ CSP, § 362 CSP, § 363 CSP/.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania/§ 364 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci/ § 365 ods.1

CSP/.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania/§ 365 ods.3 CSP/.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie / § 366 CSP/.