Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, June 17, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/28/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114216761
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7114216761.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudkýň

JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Oľgy Mičietovej, vo veci žalobcu K.. Y. Z., V., E. Č.. X, zast. JUDr.
Tatianou Vorobeľovou, advokátkou, Košice, Bajzova 2, proti žalovanému Mesto Košice, Košice, Trieda
SNP č. 48/A, IČO: 00 691 135, o určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
38C/173/2014-127 z 12.4.2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že určuje, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX,
katastrálne územie L. Y., I. V. - L., I. V. K., budovy práčovne a zberne prádla, nachádzajúcej sa v V. na ulici
O. Č.. X v celosti, postavenej na pozemku parcelné číslo Z. XXXX/X o výmere 257 m2 v katastrálnom

území V. - L. Y., I. V. - L..

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu zamieta a že žalovaný má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2.Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca dostatočným spôsobom osvedčil naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, že je vlastníkom predmetu dražby konanej 25.10.1991 v zmysle § 137, písm.

c) CSP, lebo jeho právne postavenie s poukazom na nemožnosť vykonávať svoje vlastnícke právo je
doposiaľ neisté a jedine súdne rozhodnutie a následný zápis v katastri nehnuteľností môže napraviť
stav právnej neistoty. Žalobca je fyzická osoba, ktorý v dražbe podľa zákona o malej privatizácii vydražil
prevádzkovú jednotku, tým je daná jeho aktívna legitimácia v tomto spore.
2.1.Súd právne vec posúdil podľa § 2 ods.2 veta prvá, ods.6 zákona o majetku obcí, § 132 ods.1 OZ, § 1
zák. č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické
osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991), § 2 ods.1, § 9 ods.1 a § 11 ods.1 zák. č. 427/1990

Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické osoby (tzv. malá privatizácia)
§ 2 vyhl. č. 568/1990 Zb. o verejných dražbách pri prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na
iné právnické alebo fyzické osoby a o vstupnom na tieto dražby (v znení účinnom od 28.12.1990 do
21.11.1991), § 6 ods.1, § 9 ods.1, § 12 ods.3, § 15 zák. č. 427/1990 Zb.z. o prevodoch vlastníctva štátu
k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991)
a citoval nález II. ÚS 303/95 Sb.. Dražbu v zmysle zák. č. 427/1990 Zb. posúdil ako dvojstranný právny
úkon zložený z dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán, kedy dochádzalo

k úplatnému prevodu vecí nachádzajúcich vo vlastníctve štátu, resp. štátnych podnikov a organizácií.
Vlastníctvo nadobúdané vo verejnej dražbe sa uskutočňovalo prijatím ponuky, teda zmluvou, kde štát bol
len stranou a kde príklep bol akceptáciou ponuky. Základnou podmienkou pre nadobudnutie vlastníctvak veciam vo vlastníctve štátu postupom podľa uvedeného právneho predpisu bola existencia práva
hospodárenia v prospech tej organizácie, ktorej súčasťou bola dražená prevádzková jednotka.
2.2.Z výsledkov vykonaného dokazovania, t.j. zo Zápisnice o dražbe, Protokolu o odovzdaní a

prevzatí prevádzkovej jednotky, ako aj z ďalších listín mal za preukázané, že k majetku, ktorý bol
predmetomdražbykonanej25.10.1991malprávohospodáreniaštátnypodnikKomunálneslužbyKošice
a vlastníkom nehnuteľnosti bolo Bytové hospodárstvo Sever, Košice, na základe čoho konštatoval, že
bola splnená podmienka pre nadobudnutie vlastníctva k veciam vo vlastníctve štátu v súlade s § 1 zák.
o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické alebo fyzické osoby.

2.3.Podstatnou otázkou pre posúdenie nároku žalobcu bolo zistenie, či na základe verejnej dražby
uskutočnenej 25.10.1991 žalobca nadobudol vlastníctvo iba k prevádzkovej jednotke, alebo aj k spornej
budove za predpokladu, že prevádzkovú jednotku tvorí aj nehnuteľnosť. V tomto spore žalobca tvrdil, že
25.10.1991vydražilprevádzkovújednotkuoznačenúako„Práčovňaazberňaprádla“naSolovjevovej1v
Košiciach, ktorú mala tvoriť nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXXX, katastrálne územie L. Y., I. V. - L., I.
V. K. ako budova práčovne a zberne prádla, nachádzajúca sa v Košiciach na ulici O. Č.. X, postavená na

pozemku parc. č. Z. XXXX/X o výmere 257 m2 v kat. úz. V. - L. Y., I. V. - L., že žalovaný s týmto tvrdením
nesúhlasil a tvrdil, že žalobca nevydražil budovu, pretože nezaplatil cenu dosiahnutú vydražením riadne
a včas do 30 dní od konania dražby, ale 6.12.1991, takže prechod predmetnej prevádzkovej jednotky bol
zo zákona zrušený od jeho počiatku a namietal aj hodnovernosť Príkazu na úhradu z 25.11.1991, ďalej
argumentoval, že stavba nebola vydražená, pretože Zoznam prevádzkových jednotiek k tejto dražbe

nezahrňoval žiadne stavby, a zákon o malej privatizácii pripúšťal aj vydraženie prevádzkovej jednotky
bez nehnuteľnosti, v ktorej sa nachádzala. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím NS SR sp.zn.č. 3
Cdo 322/2009, ktorý je pre tento spor bol aplikovaný, avšak nie s pozitívnym výsledkom pre žalobcu.
2.4.Súd zistil, že popis vydraženej prevádzkovej jednotky je obsiahnutý aj v nasledujúcich listinných
dôkazoch, ktoré však nemajú s ohľadom na vyššie uvedený judikát relevantnú hodnotu, pretože boli

vypracované až po dražbe konanej 25.10.1991, a to:
2.4.1.Inventúrny súpis zásob zo 6.11.1991, v ktorom bola sporná vydražená prevádzková jednotka
označená ako „GEO (generálna oprava) + projekt na cudzom majetku“ bez bližšej špecifikácie tejto
prevádzkovej jednotky,
2.4.2.Protokol odovzdania a prevzatia prevádzkovej jednotky Komunálnych služieb v Košiciach z

8.11.1991, kde bola prevádzková jednotka označená ako „P-113 a zberňa č. 124“ avšak, bez bližšej
špecifikácie tejto prevádzkovej jednotky a
2.4.3.Potvrdenie Komisie pre privatizáciu národného majetku o vydražení prevádzkovej jednotky (zo
8.1.1992), v ktorej sa uvádza, že žalobca sa stal vlastníkom prevádzkovej jednotky s názvom „Práčovňa
a zberňa prádla“ na Solovjevovej 1 v Košiciach“.

2.5.Zo žiadnej z týchto listín nevyplýva, že by predmetom dražby mala byť okrem prevádzkovej jednotky
s názvom „Práčovňa a zberňa prádla“ aj nehnuteľnosť, v ktorej sa táto prevádzková jednotka nachádza.
Zdrojom popisu predmetu dražby je aj dôkaz s názvom Karta prevádzkovej jednotky č.0353 vedená
Ministerstvom pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, vypracovaná Komisiou
preprivatizáciunárodnéhomajetkuokresKošice -Mestok11.10.1991,zktorejvyplýva,ženadražbubol

ponúknutý nasledovný majetok: stroje a zariadenia v sume 153 000 Kčs, ostatné základné prostriedky
v sume 105 000 Kčs a predmety postupnej spotreby v sume 26 000 Kčs, za celkovú vyvolávaciu
sumu 284 000 Kčs, avšak kolónka stavby a pozemku nebola vypísaná, z čoho sa možno domnievať,
že vlastník nemal vôľu prevádzať s prevádzkovou jednotkou aj nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádza. Z
platnej judikatúry vyplýva, že cit. „predmet dražby totiž mohol byť určený iba na samotnom priebehu

dražby, a to licitátorom a dražiteľom. Pre výsledok dražby nie je rozhodujúce, čo mal k dispozícii licitátor,
resp. čo bolo podkladom pre samotnú dražbu, ale iba to, čo licitátor oznámil ako predmet dražby na
dražbe. Iba týmto spôsobom bol určený predmet dražby“ (NS SR 3 Cdo 322/2009).
2.6.Ak však predmetom dražby bola prevádzková jednotka, ktorá nebola vecou v zmysle § 118 OZ,
vydražiteľ nadobudol do vlastníctva len vnútorné vybavenie nebytového priestoru, ale nie samotný

nebytový priestor, resp. stavbu, ktorej súčasťou nebytový priestor je.
2.7.Z určujúceho listinného dôkazu - Zápisnice o dražbe pod č. 336/1991 z 25.10.1991 súd jednoznačne
vyvodil, že predmet dražby bol určený licitátorom a dražiteľom na dražbe konanej 25.10.1991 pod
označením „Práčovňa a zberňa prádla“, pričom však prevádzkovú jednotku netvorila aj nehnuteľnosť,
pretože nikde v Zápisnici nie je ani len zmienka o identifikácii nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho

zákona (list vlastníctva, súpisné číslo budovy, pozemok, na ktorom je budova postavená), v ktorej sa
táto prevádzková jednotka nachádza a ktorá mala byť podľa tvrdenia žalobcu tiež predmetom dražby.
Keďže v tomto spore bolo z vyššie posudzovaných listín, v prvom rade zo Zápisnice o dražbe z
25.10.1991 zistené, že predmetom dražby bola prevádzková jednotka, ktorá nebola vecou v zmysle§ 118 OZ, tak súd dospel k záveru, že žalobca, ako vydražiteľ stal vlastníkom prevádzkovej jednotky
v zmysle „vnútorného vybavenia prevádzky Práčovňa a zberňa prádla“, avšak nie aj nehnuteľnosti -
budovy, ktorej súčasťou je táto prevádzka v zmysle § 12 ods.3 druhá veta zák. č. 427/1990 Zb.. Len

z tej skutočnosti, že žalobcovi bolo Komisiou pre privatizáciu národného majetku vydané potvrdenie o
vydražení prevádzkovej jednotky (8.1.1992) s názvom „Práčovňa a zberňa prádla“ na Solovjevovej 1 v
Košiciach“ nemožno vyvodiť záver o tom, že žalobca nadobudol spolu s ňou aj budovu.
2.8.Na záver súd považoval za potrebné uviesť, že uvedenému nasvedčovalo aj konanie príslušného
orgánu republiky, ktorý mal v prípade prevodu nehnuteľnosti dražbou zákonnú povinnosť § 12 ods.3

zák. č. 427/1990 Zb. zaslať na jedno vyhotovenie uvedeného potvrdenia príslušnému orgánu geodézie
a kartografie na vykonanie zápisu do evidencie nehnuteľností, čo sa však nestalo. Poukázal aj na
správanie vlastníka nehnuteľnosti - Bytové hospodárstvo Sever, ktorý na prenájom tejto budovy mal
uzavretú Hospodársku zmluvu, pričom ročná výška nájomného bola stanovená sumou 22 080 Kčs, ako
to vyplýva z Protokolu o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky zo 8.11.1991, t.j. v čase aj po
predaji prevádzkovej jednotky žalobcovi.

2.9.Zásadnou skutočnosťou svedčiacou o tom, že prevádzková jednotka nie je automaticky
nehnuteľnosťou, v ktorej sa nachádza je znenie § 15 zák. č. 427/1990 Zb., ktoré dávalo vydražiteľovi
možnosťnauzavretiezmluvyonájmenebytovéhopriestorusvlastníkomstavbyaneuvedenieniektorých
prevádzkových jednotiek v zozname prevádzkových jednotiek určených na predaj postupom podľa
zák. č. 427/1990 Zb. treba považovať za rozhodnutie o ich nezaradení do tohto zoznamu. Na základe

uvedeného konštatoval, že žalobca nevydražil s prevádzkovou jednotkou aj nehnuteľnosť, v ktorej sa
nachádza, preto žalobe z tohto titulu vyhovieť nemohol, a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
2.10.Žalobca sa ďalej v spore domáhal určenia, že je vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV č.
XXXXX, katastrálne územie L. Y., I. V. - L., I. V. K., budovy práčovne a zberne prádla, nachádzajúcej
sa v V. na ulici O. Č.. X v celosti, postavenej na pozemku parcelné číslo Z. XXXX/X o výmere 257 m2

v katastrálnom území V. - L. Y., I. V. - L., aj z titulu vydržania tejto nehnuteľnosti (ďalej v texte „spornej
nehnuteľnosti“). K tejto skutočnosti žalobca tvrdil, že nehnuteľnosť užíva od momentu jej prevzatia až
doposiaľ, zveľaďuje ju a v jeho užívaní ho nikto doposiaľ nerušil a ani si voči nemu nikto neuplatnil
tvrdenie, že by užíval túto nehnuteľnosť neoprávnene alebo že by nebol jej vlastníkom. K nehnuteľnosti
sa správa ako vlastník. Tvrdil, že k tejto nehnuteľnosti sa správa ako jej vlastník, platí dane a vložil do

nej investície v sume 230 000 SKK, čo je viac, ako zaplatil na kúpnu cenu za budovu na dražbe. O
skutočnosti, že nie je vlastníkom sa dozvedel až v roku 2002, kedy mal záujem o delenie pozemkov
pod stavbou.
2.11.Podľa názoru žalovaného však ani vydržaním nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva
k prevádzkovej jednotke, keďže neboli splnené zákonné podmienky vydržania (§ 134 Občiansky

zákonník), chýba mu dobromyseľnosť. Citujúc znenie § 132a ods.1, § 134 ods.1,2, § 135a ods.1
Občianskeho zákonníka (v znení účinnom do 31.12.1991) a má za to, že § 134 ods.1,2 Obč. a pre
započítanie uplynulých dôb pre započítanie nepretržitej doby užívania je významné intertemporálne
§ 872 ods.6 zák. č.509/91 Z.z. umožňujúce oprávnenej osobe, aby v prípade vydržania pozemku
započítala čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred 1.1.1992.

Z tvrdenia žalobcu vyplýva, že vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudol vydržaním od
momentu udelenia príklepu 25.10.1991 k 25.10.2001, a to v zmysle novely Občianskeho zákonníka
č. 509/1991 Zb., ktorá umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1.1.1992. Žalobca
od nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydražením, túto nehnuteľnosť užíva a správa sa ako jej
vlastník, nikto ho v užívaní vo vlastníctve nerušil, ani nevyzval aby nehnuteľnosť vypratal alebo, aby platil

nájom, preto nikdy nemal ani najmenšiu pochybnosť o tom, že mu nehnuteľnosť ako vlastníkovi patrí.
Pred konaním dražby sa v určený termín uskutočnila obhliadka do dražby určeného majetku, žalobca
osobne s likvidátorom a K.. R. F. sa obhliadky zúčastnil. Do objektu Práčovňa v čase vykonávania
podnikateľskej činnosti veľa investoval, v roku 1992 opravoval strechu a podlahy, s odstupom času
nevie nájsť faktúry, ale investoval ako vlastník budovy. Ak by ním nebol, tak by požadoval vykonať tieto

stavebné práce vlastníkom budovy, pretože to by bola povinnosť vlastníka zabezpečiť riadny výkon
podnikateľskej činnosti.
2.12.Žalovaný tvrdil, že žalobca nemohol by byť, vzhľadom na oboznámenie sa s protokolom
o odovzdaní a prevzatí a potvrdením o predaji prevádzkovej jednotky, dobromyseľný a o jeho
dobromyseľnosti nesvedčí ani skutočnosť, že by za 10 rokov činnosti nepotreboval k svojej činnosti list

vlastníctvakbudove,vktorejsanachádzajehoprevádzka,atoanikpodaniudaňovéhopriznaniakdaniz
nehnuteľnosti, ku ktorému je nevyhnutné poznať údaje z katastra nehnuteľností. O jeho dobromyseľnosti
nesvedčí tiež skutočnosť, že žalobca je platiteľom dane z nehnuteľností len za garáž na pozemku
parcelné číslo XXXX/XX a prístavby pri Bőwe na parc. č. XXXX/XX, ako vyplýva z výpisu z informačnéhosystému NORIS, v ktorom mesto eviduje daňovníkov dane z nehnuteľností, a z ktorého vyplýva, že
stavbu, ktorej vlastníctva sa žalobca domáha, nie je žalobcom priznaná k dani z nehnuteľnosti. Poukázal
aj na to, že za náhodnú skutočnosť nepovažuje to, že žalobca sa začal usporiadania vlastníctva k časti

budovy, ktorá je predmetom tohto sporu, domáhať tesne po uplynutí doby 10 rokov od konania dražby,
kedy už mohol vo svoj prospech argumentovať vydržaním.
2.13.Z výsledkov vykonaného dokazovania listinou (Protokol o odovzdaní PJ) mal jedine preukázané,
že žalobca sa ujal držby spornej nehnuteľnosti 8.11.1991 a túto nehnuteľnosť doposiaľ užíva.
2.14.Nebolo preukázané tvrdenie žalobcu o tom, že nie je vlastníkom spornej nehnuteľnosti sa dozvedel

„niekedy v roku 2002“ a že za ňu platí dane. Je nesporné, že žalovaný doposiaľ žalobcu rešpektoval
v tomto priestore a teda, z pohľadu k spornej nehnuteľnosti zostal nečinný, čo však neznamená,
že sa vzdal svojho vlastníctva k spornej nehnuteľnosti a nezakladá to právo žalobcu na vznik jeho
dobromyseľnosti o tom, že mu právo patrí. Ako bolo vyššie uvedené, najdôležitejším a prvotným
predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ veci je počas celej zákonom ustanovenej doby 10
rokov v držbe veci dobromyseľný (bona fide), pričom súd z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodil

záver, že nakoľko nebola preukázaná táto skutočnosť, tak žalobca nesplnil podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti vydržaním v zmysle príslušných ustanovení zák. č. 40/1964
Z.z. Občianskeho zákonníka.
2.15.Dôvody,prektorénemalužalobcupreukázanúdobromyseľnosťvužívaníspornejnehnuteľnostisú:
2.15.1.žalobca mal možnosť po celý čas, t.j. od roku 1991 dozvedieť sa, že sporná nehnuteľnosť je

vo vlastníctve žalovaného, že mu nepatrí a z hľadiska bežnej opatrnosti si mal overiť zápis vlastníctva
v katastri nehnuteľností vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, nakoľko tieto informácie sú pre všetky
osoby verejne dostupné (zásada verejnosti katastra) a nemohol sa iba bez ďalšieho domnievať, že mu
nehnuteľnosť patrí,
2.15.2.dobromyseľnosť, ako základný predpoklad pre vydržanie vlastníckeho práva nemožno postaviť

naomyležalobcuotom,žemustarostaMČKošice-Sever6.2.1992vydalsúhlassvykonávanímživnosti
vovydraženejprevádzkovejjednotke,nakoľkototopovolenienezakladávlastníckeprávoknehnuteľnosti
a ani dobromyseľnosť žalobcu pre vydržanie spornej nehnuteľnosti,
2.15.3.dobromyseľnosť žalobcu rovnako nemožno postaviť ani na omyle o tom, že investoval do svojej
prevádzkovej jednotky (ktorú si vydražil) a tým aj do spornej nehnuteľnosti, na základe čoho by mu malo

vzniknúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, pretože vykonaním rekonštrukčných prác v rámci stavby
nedochádza k zmene vlastníctva tejto nehnuteľnosti (nedošlo k vzniku novej veci § 118 OZ),
2.15.4.v žiadnej z posudzovaných listín nebol žalobca zo strany žalovaného informovaný, či uvedený
do omylu o tom, že súčasne s vlastníctvom k prevádzkovej jednotke nadobudol vlastnícke právo aj k
spornej nehnuteľnosti, t.j. nevyplývalo to ani z Protokolu o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky,

ani z Potvrdenia o predaji prevádzkovej jednotky, a ani zo žiadnej inej posudzovanej listiny,
2.15.5. ani svedecká výpoveď K.. Q. V. nemôže dosvedčiť, že by bol žalobca dobromyseľný o tom, že
mu vlastníctvo k nehnuteľnosti patrí.
2.16.Subjektívny pocit žalobcu, ako držiteľa spornej nehnuteľnosti o vydržaní jeho vlastníctva k
spornej nehnuteľnosti, nemôže byť sám o sebe podkladom pre vydržanie vlastníckeho práva,

pretože z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by bol vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby tohto práva. Preto dospel k záveru, že žalobca nie je pre nedostatok
dobromyseľnosti v držbe sporných nehnuteľností a so zreteľom na všetky okolnosti tohto prípadu
oprávneným držiteľom sporných nehnuteľností, a teda ich vlastníkom v zmysle § 134 ods.1,2 O. z.. Na
základe toho žalobu aj v tejto časti ako nedôvodnú zamietol.

2.17.Citujúc znenie § 262 ods.1,2, § 255 ods.1 CSP priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, keďže bol v spore v celom rozsahu úspešný.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca, v ktorom uviedol na základe akých zistení súd
zamietavýrozsudokzaložilaakorozhodnutieodôvodnil,žerozsudokpokladápostránkeprávnejivecnej

za nesprávny a teda za nezákonný a odvolanie dôvodil podľa § 365 ods.1 f), h) CSP. Súd sa celou váhou
priklonil k tvrdeniam žalovaného a jednostranne v prospech žalovaného vyhodnotil dôkazy a dôkazy,
ktoré svedčili v jeho prospech žalobcu nechal bez povšimnutia alebo ich obrátil proti nemu, prípadne
opomenulvyhodnotiťdôkazvprospechjehotvrdení,opomenulvyhodnotiťajjehovýpoveďakoúčastníka
dražby vydražiteľa. Súd kategoricky odmieta zaoberať sa správaním zmluvných strán po dražbe a

hodnotiť aj dôkazy, čím zo strany súdu dochádza k odmietnutiu interpretačných pravidiel zakotvených
v čl.5 Princípov európskeho zmluvného práva, pretože do výkladu obsahu zmluvy sa berie v úvahu aj
správanie strán po uzavretí zmluvy ako je napr. dobrá viera, poctivosť. Ak by súd vyhodnotil dokazovanie
podľa § 191 CSP, v zmysle zásad voľného hodnotenia dôkazov aj v zmysle zásady materiálnej pravdy,je toho názoru, že by prišiel k inému výsledku napadnutého rozhodnutia, preto odvolanie dôvodí i § 365
ods.1 písm. d) CSP. 3.1.Tvrdí, že nepochybne súdu preukázal, že v postavení vydražiteľa sa zúčastnil
dražby 25.10.1991 podľa zák. č.427/1990 Zb., že na dražbe vydražil prevádzkovú jednotku označením

Práčovňa a zberňa prádla, ulica Solovjevova 1, Košice.
3.2.Pojem prevádzková jednotka nie je v zákone o malej privatizácii definovaný. Napriek tomu
sa privatizovali prevádzkové jednotky obchodu, služieb a výroby, okrem poľnohospodárskej výroby.
Ing. J.Marček v publikácii Zákony o privatizácii a podnikaní, Vydavateľstvo Prúdy 1991 na str.95
definuje prevádzkovú jednotku takto: Prevádzková jednotka predstavuje súbor hnuteľného, prípadne

i nehnuteľného majetku, ktorý svojím súhrnom umožňuje výkon podnikateľskej činnosti majiteľovi
pôsobením vlastnej alebo prenajatej práce (zamestnancovi). Z karty prevádzkovej jednotky č.0353
vedenej Ministerstvom pre správu a privatizáciu nár. majetku SR k 11.10.1991 zistil, že na dražbu bol
ponúknutý majetok stroje a zariadenia v sume 153 000 Kčs, ostatné základné prostriedky v sume 105
000 Kčs a PPS v sume 26 000 Kčs. Súd tento dôkaz zhodnotil tak, že kolónka stavby a pozemok
nebolavypísaná.Nezaoberalsaaponechalbezpovšimnutiajehoargumentyadôkazynavysvetlenie,čo

tvorí ostatné základné prostriedky a teda čo bolo obsahom dražby. Pred dražbou sa osobne oboznámil
s podkladmi pred dražbou, nahliadol aj do účtovných dokladov dražiteľa, oboznámil sa s návrhom
zoznamu prevádzkových jednotiek určených k predaju na dražbu, a teda vedel, čo tvorí ostatné základné
prostriedky a aj si ich ohliadol. Pred dražbou sa zúčastnil osobne ohliadky, ktorú viedol likvidátor
dražiteľaK..R.F..Priohliadkelikvidátordražiteľavysvetľoval,žeprevádzkovújednotkuPráčovňazberňa

prádla ulica Solovjevova, tvorili samotná budova práčovne postavená v roku 1966, a dve ďalšie stavby
technologicky nadväzujúce sklad postavený v roku 1977 a budova Bowe postavená v roku 1974, v
budovách sa nachádzali strojné zariadenia a ďalšie predmety, to súhlasilo s účtovnou evidenciou, aj
keď stavby boli označené základné prostriedky 1. Generálna oprava na cudzom majetku vč.projektu, 2.
prístavba pri Bowe a 3.sklad, čo zodpovedalo spôsobu vedenia účtovníctva. Z výpovede svedkyne K.. V.

vyplýva to, čo tvrdí, že základný prostriedok Generálna oprava +projekt na cudzom majetku, bola vedená
ako základný stavebný prostriedok, a nie ako pohľadávka, či investícia, vecné právo, ako tvrdil žalovaný,
a predstavovala stavbu, resp. prístavbu k budove, nepochybne ide o nehnuteľnosti-stavby (niekde sa
uvádza: ostatné základné prostriedky, ostatné základné prostriedky, ale podľa číselného označenia ide
o stavebné prostriedky). To, že prístavba Bowe a sklad, síce vedené ako základné prostriedky boli v

skutočnosti stavby, preukázal výpisom z listu vlastníctva č. XXXXX V..Ú.. L. Y., v časti A Majetková
podstata, na ktorom sú tieto stavby zapísané v prospech neho vlastníka na základe žiadosti, že ich
nadobudol vydražením. Nepochybne teda aj základný prostriedok s označením GO+ projekt bol taktiež
stavbou.
3.3.Citoval znenie § 9 ods.1,2,3 zák.č.427/1990Zb. a tvrdí, že z vykonaného dokazovania vyplynulo a

nebolo to sporné v konaní, že sa zúčastnil dražby 25.10.1991 a vydražil prevádzkovú jednotku. Licitátor
opísal predmet dražby prevádzkovú jednotku Práčovňa a zberňa prádla ulica Solovjevova 1 Košice,
pozostávajúcu zo základných prostriedkov ako je GO na cudzom majetku včítane projektu, prístavba
pre Bowe a sklad a vymenoval aj stroje a zariadenia, v zhode s tým ako bol pred dražbou oboznámený
s podkladmi i osobnou ohliadkou a on sa v 1. kole stal vydražiteľom dražených vecí t.j. stavieb a strojov

a zariadení. Na dražbe bol prítomný likvidátor dražiteľa K.. R. F., ktorého neskôr požiadal o čestné
prehlásenie,čobolopredmetomdražby.LikvidátordražiteľaK..R.F.čestneprehlásil,síceužsodstupom
času, ale v čase, keď sa domáhal zápisu vydražených nehnuteľností do katastra nehnuteľností. Písomné
prehlásenie s osvedčeným podpisom likvidátora dražiteľa priložil k žalobe, že v zozname vydražených
základných prostriedkov sa nachádzali aj základné prostriedky a to 1/prístavba pre Bowe, 2/generálna

oprava na cudzom majetku vč.projektu a 3/sklad.
3.4.Súhlasí so stanoviskom súdu, že pre účely posúdenia predmetu verejnej dražby je potrebné sa
vysporiadať s otázkou ako bol predmet dražby určený na samotnej dražbe, teda čo licitátor oznámil
ako predmet dražby na dražbe, nakoniec argumentoval aj judikátom NS SR sp.zn. 3 Cdo 322/2009 a
dôkazmi predloženými v tomto konaní právne a skutkovo argumentoval, že predmetom dražby boli aj

stavby. Vzhľadom na to, že bol účastníkom dražby, súd mal vziať aj jeho výpoveď ako účastníka konania
za dôkaz o priebehu dražby.
3.5.V súvislosti s posúdením, čo bolo predmetom verejnej dražby a ako si pojem základné prostriedky
treba vykladať, predložil súdu dôkazy na podporu, že predmet dražby - ostatné základné prostriedky
boli nehnuteľnosti t.j. 3 stavby s označením základné prostriedky. Ako dôkaz slúži aj účtovný dokument

Komunálne služby Košice s názvom Zostava č. 3 Druhový prehľad ZP podľa uloženia a zúčtovanie
odpisov, zúčtovacie obdobie júl 1991 vyplýva, že v triede - pod znakom 81200 je GO+Proj. na cudzom
majetku, rok výroby marec 1966, nadobúdacia hodnota 60 144 Kčs, v zostatkovej hodnote 31 342
Kčs - pod znakom 81100 je Prístavba pre BOWE, rok výroby december 1974, nadobúdacia hodnota79 398 Kčs, v zostatkovej hodnote 53 287 Kčs, pod znakom 81200 Sklad, rok výroby október 1977,
nadobúdacia hodnota 25 626 Kčs, v zostatkovej hodnote 19 955 Kčs, v ďalšej triede pod znakom 42700
sú uvedené kompresory, pod znakom 43600 ohrievač vody, pod znakom 53900 žehliaci stroj, prací stroj

atď. Zosumarizovaním zostatkových hodnôt ZP uvedených v tejto Zostave 3 vyargumentoval, že ide o
vyvolávaciu cenu prevádzkovej jednotky 284 000 Kčs, ktorá je uvedená v Zápisnici o dražbe č. 336/91.
Týmito dôkazmi založenými v spise a predloženými v priebehu vykonávania dokazovania vyvrátil záver
súdu o tom, že predmetom dražby bolo len vnútorné vybavenie nebytového priestoru, to by ani nemohlo
tvoriť prevádzkovú jednotku, pretože by mu neumožňovalo výkon podnikateľskej činnosti, preto záver

súdu o tom, že prevádzková jednotka nebola vecou v zmysle § 118 OZ, nemá oporu vo vykonanom
dokazovaní.
3.6.Za dôkaz, na ktorom súd založil svoj záver, že predmetom dražby bolo len vnútorné vybavenie, a
súd ho označil za rozhodujúci, bola písomná listina. Zápisnica o dražbe z 25.10.1991 a súd konštatuje,
že v tejto zápisnici nie je zmienka o identifikácii nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho zákona.
3.7.Súd si nevšimol, že ten bol prijatý v roku 1992: z. č. 265/1992 Zb. a z. č. 266/1992 Zb., nevšimol

si, že predmetom boli stavby, štátny majetok, ktorý nebol zapísaný v pzkn. vl. Za absurdný záver súdu
považuje ten, že prevádzková jednotka, ktorá bola predmetom dražby nebola vecou v zmysle § 118 OZ.
Súd bližšie nevysvetľuje rozlišovanie veci, zrejme myslel rozlišovanie veci podľa ich ekonomickej povahy
a ich ekonomického určenia. Prevádzková jednotka Práčovňa a zberňa prádla na ul. Solovjevovej 1
slúži svojmu, ekonomickému účelu a výkonu podnikateľskej činnosti tak, ako bola prevzatá mnou po

nadobudnutí vlastníctva na dražbe. Súd v rámci procesu hodnotenia dôkazov ako činnosti, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie porušil
zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa ktorej hodnotí každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho,
čo uviedli účastníci. Súd pripísal jedinému dôkazu v písomnej forme takú legálnu silu, že nepripustil a

nevyhodnotil dôkazy predkladané žalobcom na podporu svojich tvrdení, čím porušil zásadu materiálnej
pravdy.
3.8.V bode 41 súd právne vykladá právny inštitút dražby v zmysle zák. č.427/1990 Zb. ako dvojstranný
právny úkon zložený z dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán, kedy
dochádzalo k úplatnému prevodu vecí nachádzajúcich vo vlastníctve štátu, resp. štátnych podnikov

organizácii.Dopĺňatentovýkladsúduoto,ževšetkyprávneúkonykusvojejplatnostivyžadujúpodstatné
zložky t.j. také, bez ktorých by nešlo o právne úkony. V danom prípade medzi nim ako vydražiteľom,
kupujúcim a dražiteľom, predávajúcim vznikla teda kúpna zmluva, ktorej podstatné zložky t.j. také, bez
ktorých by nešlo o právny úkon, bola dohoda o predmete a cene. Ak mal súd pochybnosti o tom, čo bolo
predmetom tejto kúpnej zmluvy, mal sa zaoberať výkladom prejavu vôle a to aj v zmysle interpretačných

pravidiel zakotvených v čl.5 Princípov európskeho zmluvného práva, pretože do výkladu obsahu zmluvy
sa berie v úvahu aj správanie strán po uzavretí zmluvy ako je napr. dobrá viera, poctivosť a iné. Súd
však ponechal bez povšimnutia dôkazy, ktoré predkladal na preukázanie čo bolo predmetom dražby
jednoducho z dôvodu, že nie sú zo dňa dražby.
3.9.Poukázal na znenie § 15 zák. č. 427/1990 Zb. a uviedol, že inventúrny súpis základných prostriedkov

vyhotovený K..F. 6.11.1991 skontroloval a prevzal ZP, pretože súhlasili s predmetom dražby.
3.10.Porovnaním Zostavy 3 Druhového prehľadu ZP, ktorý citoval vyššie, s Inventúrnym súpisom
preukázal, že ide o zhodné ZP uvedené pred dražbou, len v Inventúrnom súpise ZP z 6.11.1991 sú
uvedené ZP v nadobúdacej cene. Na základe odovzdávajúcej a preberajúcej inventúry z 6.11.1991,
uviedol to vyššie ako Inventúrny súpis, mu bol odovzdaný majetok ZP v hodnote 259 519 Kčs.

Tohto vydraženého majetku začal užívať ako vlastník, žiadnym právnym dokumentom nebol zaviazaný
platiť nájomné. Z predloženého Protokolu o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky z 8.11.1991
uzatvoreného medzi nim ako vydražiteľom a odovzdávajúcim štátnym podnikom Komunálne služby,
dražiteľom, vyplýva, že prevádzkovú jednotku Práčovňa a zberňa prádla tvorila budova, pretože je to v
časti charakteristika prevádzkovej jednotky s tým, že doterajší nájomný vzťah užívateľa bol ukončený

8.11.1991 a zároveň boli vysporiadané s ním ďalšie zmluvy ako je dodávka služieb s odpočtom ku dňu
skončenia odberu tj. k 6.11.1991.
3.11.Ak žalovaný tvrdí, že nevydražil budovu, tak by predsa mal uzatvorenú zmluvu o nájme, a žalovaný
by požadoval platby nájomného. Aj keď súd v časti odôvodnenia rozsudku, či došlo z mojej strany
k vydržaniu nehnuteľnosti uvádza, aj keď z pohľadu k spornej nehnuteľnosti zostal nečinný, čo však

neznamená, že sa vzdal svojho vlastníctva, poznamenal, že žalovaný Mesto Košice so svojím majetkom
hospodári, zakladá záložnými zmluvami, tak prečo by od roku 1991 ponechalo budovu práčovne bez
platenia nájomného, a prečo by jemu umožnilo zapísať na list vlastníctva vydražené dva stavby a to
PrístavbapreBoweasklad,tiežoznačenéakoostatnézákladnéprostriedky.Akouviedolnapojednávaníproblém je, že budovu práčovne žalovaný založil v prospech banky, a v tomto smere neostáva mu nič
iné len účelovo zavádzať súd, že nevydražil budovu práčovne a že žalovaný je naďalej jej vlastníkom. Je
toho názoru, že dostatočne súdu preukázal, že predmetom dražby konanej 25.10.1991 k prevádzkovej

jednotke vydraženej príklepom licitátora označenej pod č.0353 „Práčovňa a zberňa prádla", Solovjevova
1 (teraz Watsonová) v Košiciach, tvorila stavba resp. budova s označením GO na cudzom majetku vč.
projektu a stavba Prístavba pri Bowe a sklad, ktoré ale nie sú predmetom sporu.
3.12.Vychádzajúc z toho, že po tom, čo nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnosti príklepom na dražbe
v zmysle zák.č.427/1990 Zb., sa ujal výkonu práv a povinností vlastníka tak, ako uviedol v žalobe i v

písomných vyjadreniach podporených dôkazmi na jeho tvrdenia, tvrdí, že nadobudol aj vlastníctvo k
nehnuteľnosti vydržaním, vzhľadom na dlhú dobu, ktorá od udelenia príklepu 25.10.1991 na dražbe
uplynula. Od nadobudnutia vlastníctva k nehnuteľnosti vydražením, túto nehnuteľnosť užíva a správa
sa ako vlastník a za vlastníka ma považovali aj príslušné štátne orgány republiky, nikto ho vo vlastníctve
nerušil, ani nevyzval, aby nehnuteľnosť vypratal alebo, aby platil nájom. Nikdy nemal ani najmenšiu
pochybnosť o tom, že mu nehnuteľnosť ako vlastníkovi patrí. Udelením písomného súhlasu Starostu

mestskej časti Košice-Sever, K.. Y. H., z 6.2.1992 č.773/261/92 k živnostenskému podnikaniu, začal
vykonávať činnosť údržba textílií praním a čistením vo vydraženej prevádzke 0353 práčovňa na ulici
Solovjevovej a táto činnosť sa vykonáva do dnešného dňa.
3.13.Uviedol, že § 134 ods.1,2 OZ upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia
vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej

zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci,
vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého
subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitesť tejto
oprávnenej držby počas celej zákonom stanovenej doby.
3.14.V zmysle § 129 ods.1 a § 130 ods.1 OZ oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako

s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Funkciou vydržania
je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu, ktorý vec
dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa
platnej úpravy daná so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, ktoré pozostávali:
3.14.1.Pred konaním dražby sa v určený termín uskutočnila obhliadka do dražby určeného majetku,

osobne s likvidátorom dražiteľa K.. R. F. sa obhliadky zúčastnil. S predmetom dražby t.j. s budovou resp.
časťou budovy, kde bola umiestnená práčovňa a zberňa prádla, so skladom a nasledujúcou budovou
tzv. prístavba pre Bowe, kde bolo umiestnené strojné zariadenie tzv. vyvíjač pary, oboznámil likvidátor a
pracovník Komunálnych služieb K.. R..F.. Obidvaja ukázali priestory prevádzkovej jednotky Práčovňa a
zberňa prádla, ktoré na seba technologicky nadväzovali a predstavovali prevádzkovú jednotku. Nemal

dôvod im neveriť, pretože ho oboznámili aj s účtovnou evidenciou, kartou prevádzkovej jednotky č.0353,
kde v časti základné prostriedky boli uvedené tri stavby charakterizované ako GO+proj. na cudzom
majetku a ďalšie dve stavby prístavba Bowe a sklad, ktoré ako už uviedol technologicky na seba
nadväzovali.
3.14.2.Pred dražbou sa oboznámil s vyvolávacou cenou tejto prevádzkovej jednotky a z účtovnej

evidencie sa dozvedel aj ako bola určená. Podkladom nemal dôvod neveriť, pretože boli potvrdené
Komisiou pre privatizáciu národného majetku pre okres Košice-mesto. Z účtovnej evidencie zistil, že
budova, kde bola umiestnená práčovňa, bola postavená v roku 1966 a sklad v roku 1977, pretože zberňa
prádla v budove, kde bola aj práčovňa nestačili, prístavba Bowe pre technologické zariadenie Bowe
bola postavená v roku 1977. 3.14.3.Predloženými dokladmi, najmä zápisnicou o dražbe z 25.10.1991

preukázal súdu, že vydražil prevádzkovú jednotku Práčovňa a zberňa prádla, Solovjevova 1, Košice a
kúpnu cenu prevádzkovej jednotky som včas a riadne zaplatil.
3.14.4.Komisia pre privatizáciu národného majetku pre okres Košice-mesto 8.1.1992 potvrdila, že sa
stal 25.10.1991 vlastníkom prevádzkovej jednotky Práčovňa a zberňa prádla. 3.15.O hodnovernosti
týchto dokladov nepochyboval, a nepochyboval aj o správnosti skutočností zachytených v Protokole

o odovzdaní a prevzatí prevádzkovej jednotky z 8.11.1991, podľa ktorej prevzal vydražený majetok
vrátane budovy, pričom predchádzajúci užívateľ ukončil nájom. Od neho nikto nájom za užívanie budovy
nežiadal a ani nemal uzatvorenú nájomnú zmluvu podľa § 15 zákona. Ak súd tvrdí, že mal byť opatrný
a overiť si zápis vlastníctva v katastri nehnuteľnosti vo vzťahu k spornej nehnuteľnosti, nemal dôvod
počas doby 10 rokov preverovať údaj o vlastníctve v evidencii katastra, keď sa táto evidencia len

tvorila. V súdnej praxi sa nestretol s názorom, aby to svedčilo o nedobromyseľnosti oprávneného
držiteľa. Naopak tým, že nie je zapísaný v evidencii katastra ako vlastník, preukazuje pozitívny naliehavý
právny záujem na určovacej žalobe. K podaniu určovacej žaloby ho viedlo to, že doposiaľ po právnej
stránke nemá usporiadané vlastníctvo k nehnuteľnosti, t.j. nie je zapísaný ako vlastník nehnuteľnostina katastrálnom úrade k budove Práčovňa súp.č.XXXX postavenej na parc. č. Z. V. XXXX/X o výmere
257m2. Budova práčovne, postavená v roku 1966 však vyžadovala investície a hneď v decembri 1991
firma PERÚN, Mäsiarska 32, Košice realizovala stavebné úpravy ako bolo zhotovenie novej kanalizácie-

objekt práčovňa, za ktoré zaplatil 16 900 KČS. V auguste roku 1994 poveril firmu Y. E., I. X, V., aby
previedla práce výmenu elektrických vodičov k rozvodni, za túto dosť rozsiahlú investíciu zaplatil 41
265 Sk. V novembri firma Prameň-stav, sídlo Kysucké Nové Mesto vykonávala stavebné práce na
rekonštrukcii vodovodnej prípojky do objektu Práčovňa, za ktoré som zaplatil 36 619,80 Sk. Do objektu
Práčovňa v čase vykonávania podnikateľskej činnosti veľa investoval, v roku 1992 opravoval strechu,

a podlahy, s odstupom času nevie nájsť faktúry, ale investoval ako vlastník budovy, ak by nim nebol,
tak by predsa požadoval vykonať tieto stavebné práce vlastníkom budovy, pretože to by bola povinnosť
vlastníka zabezpečiť mi riadny výkon podnikateľskej činnosti. To dokazuje, že sa správal ako vlastník,
investoval do budovy práčovne, pretože bol jej vlastníkom, nebol som nájomcom. Súdu predložil faktúry
svedčiace o investíciách.
3.16.K záveru súdu, že dobromyseľnosť rovnako nemožno postaviť ani na omyle o tom, že investoval

do svojej prevádzkovej jednotke tak ako to uvádza v bode 84 ods.4 je nezrozumiteľné, preto sa k nemu
nevyjadruje, svedčí to skôr už o subjektívnom postoji k jeho tvrdeniam. Nedostatok dobromyseľnosti
súd videl v tom, že nikdy z daňového hľadiska nepriznal vlastníctvo za účelom vyrubenia dani z
nehnuteľnosti od roku 1991 a že by domnelý vlastník by sa takto k svojmu vlastníctvu nesprával. Súd
na tento záver nemal dostatok podkladov. Totiž ako podnikateľ, ktorý zabezpečoval technickú stránku

podnikania, na účely vedenia účtovníctva, ekonomiky a daňového priznania poveril na zmluvu o dielo
firmu, ktorá tieto záležitosti obstarávala. Daňové priznania vrátane aj platenia dane za nehnuteľnosť
po dobu nutnú na vydržanie to je po dobu 10 rokov platil, daňové priznania po kontrole podpísal.
Dôkazom jeho platby dane z nehnuteľností je to, že ho žalovaný Mesto Košice nevyzvalo od roku 1991
na nedoplatky na dani z nehnuteľnosti. Nevie odkiaľ tento údaj súd má. Z opisu skutkového stavu

jasne vyplýva, že mal dôveru v právny akt štátu a v právnu istotu v demokratickom právnom štáte.
Pri nadobudnutí predmetnej nehnuteľnosti konal v dobrej viere v konštitutívny akt štátu (dražba), konal
v zmysle pokynov štátu, bol opatrný, využil všetky možnosti, ktoré mu dal štát a dodržal podmienky
nutné na nadobudnutie vlastníctva, tak ako to opísal v okolnostiach súdeného prípadu. Nemal najmenšiu
pochybnosťpocelúzákonnúdobustanovenúprevydržanie,ženehnuteľnosťmuvlastníckypatrí.Princíp

dobrej viery, chrániaci účastníkov právneho vzťahu, je jedným z kľúčových prejavov princípu právnej
istoty, odvíjajúcej sa od princípu právneho štátu. Nadobúdateľovi vlastníckeho práva, ktorý toto právo
nadobudol v dobrej viere, preto musí byť poskytovaná široká ochrana, pretože v opačnom prípade by si
nikdy nemohol byť istý svojím vlastníctvom, čo by bolo v rozpore s poňatím materiálneho právneho štátu
(právne argumentujem aj R 14/2009). Aj Uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn.50/2010 z 10.2.2010

znamenalo posun v posilnení ochrany tej osoby, ktorá urobila právny úkon s dôverou v určitý, jej druhou
stranou prezentovaný stav. Pokiaľ ide o stanovenú dobu pre vydržanie poukázal na novelu Občianskeho
zákonníka vykonanou zákonom č.509/1991 Zb., pretože táto umožnila započítanie nepretržitej držby
vykonávanej aj pred 1.januárom 1992. Podmienku nepretržitej držby trvajúcej po dobu desať rokov,
keďže bol držiteľom (nakladal s nehnuteľnosťou ako s vlastnou) oprávneným 25.10.1991 (t.j. bol som so

zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žeminehnuteľnosť-stavbapatrí),splnilk25.10.2001,
a tak nadobudol k tomuto dňu vlastnícke právo k stavbe, opísanej v žalobnom návrhu.
3.17.Na základe vyššie uvedeného, v kontexte viacerých procesných pochybení pri hodnotení
dokazovania, a nevyváženosti v hodnotení skutkového stavu, pri nesprávnom právnom posúdení,
nesprávnejprávnejinterpretáciiprávnychpredpisov,somtohonázoru,žerozsudoksúdunemôžeobstáť,

pretože netvorí základ pre spravodlivé rozhodnutie môjho nároku na určenie vlastníctva. Súd porušil
povinnosť poskytovať v civilnom sporovom konaní ochranu porušeným právam a právom chránených
záujmov, ktorá podľa čl.2 CSP musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty.
3.18.Navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok v zmysle § 388 CSP, ktorým mení napadnutý rozsudok
Okresného súdu KošiceI.sp.zn. 38C/173/2014 z 12.4.2017 tak, určuje, že žalobca K..Y. Z. C..Z.,

W..XX.XX.XXXX,F.V.,E.Xjeod25.10.1991vlastníkomnehnuteľnostizapísanejnalistevlastníctvačíslo
XXXXX - čiastočný, k.ú. L. Y., I. V.-L., I. V. K.. ako budova Práčovňa a zberňa prádla, nachádzajúca sa v
Košiciach, na ul.Watsonovej č. 1, v celosti, postavená na pozemku parcelné číslo Z. XXXX/X o výmere
257 m2 v katastrálnom území Košice-Severné Mesto, obec Košice-Sever, prípadne aby napadnutý
rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380
ods.1,2 CSP a z odvolacích dôvodov uplatnených podľa § § 365 ods.1 písm. d), f), h) CSP, rozsudokako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

5.Žalobca rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním a NS SR uznesením 3Cdo 134/2018 zo
6.12.2018 odmietol podľa § 447 písm. c) CSP.

6.Ústavný súd Nálezom II.ÚS 120/2020-47 z 21.1.2021 rozhodol, že základné práva Y. Z. K.. podľa
článku46ods.1ačlánku20ods.1ÚstavySRaprávopodľačlánku6ods.1Dohovoreoochraneľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/263/2017 z 22.3.2018 a
uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/134/2018 zo 6.12.2018 porušené boli.
6.1.Rozsudok Krajského súdu v Košiciach 5Co/263/2017 a uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/134/2018
zrušil a vrátil vec Krajskému súdu v Košiciach na ďalšie konanie a K.. Y. Z. priznal náhradu trov konania
v sume 346,26 €, ktorú je povinný zaplatiť Najvyšší súd SR na účet právnej zástupkyni žalobcu.
6.2.Ústavný súd tak rozhodol potom, ako žalobca ako sťažovateľ podal ústavnú sťažnosť vo veci

namietaného porušenia základných práv citovanými rozhodnutiami krajského a najvyššieho súdu.
6.3.Ústavný súd okrem iného citoval znenie zákona § 1, § 2 ods.1, § 4 ods.1, § 4 ods.3, § 4 ods.4, § 4
ods.5, § 6 ods.1, § 8, § 9 ods.1, § 2, § 11 ods.1, § 12 ods.3, § 15 ods.1,2 zákona o prevodoch vlastníctva
štátu, § 2 ods.2 zákona č. 138/1991 o majetku obcí, § 2 ods.1 vyhlášky č. 152/1975 Zb., § 1 ods. 1 písm.
a/ vyhl. č. 95/1976 Zb. a prílohy č. 1 vyhlášky č. 95/1976 Zb. a právne vec posúdil a konštatoval, že

prejednávaná vec sa týka verejnej dražby v rámci malej privatizácie, ktorej právny rámec predstavoval
zákon o prevodoch vlastníctva štátu, ktorý upravoval odpredaj štátneho majetku menších prevádzok
tzv. prevádzkových jednotiek v minulom období prevádzkovaných štátom alebo komunálnymi orgánmi
do vlastníctva fyzických a právnických osôb. V prejednávanom prípade išlo o dražbu prevádzkovej
jednotkyoznačenejako„Práčovňaazberňaprádla,Solovjevova1,Košice“,kuktorejmalpreduvedenou

dražbou právo hospodárenia štátny podnik Komunálne služby. V zmysle zápisnice o dražbe č. 336/1991
sťažovateľ ako vydražiteľ 25.10.1991 sa zúčastnil verejnej dražby uvedenej prevádzkovej jednotky
(identifikovanej „kartou prevádzkovej jednotky č. 0353“), kde vyvolávacia cena jednotky ako predmetu
dražby bola určená sumou 284 000,-Kčs a následne bola dosiahnutá kúpna cena predmetu dražby
142 000,-Kčs. „Karta prevádzkovej jednotky č. 0353“ vyhotovená ministerstvom týkajúca sa dotknutej

prevádzkovej jednotky obsahuje kompletný zoznam majetku, ktorý mal byť predmetom dražby. Stroje
a zariadenia v sume 150 000,-Kčs, ostatné základné prostriedky v sume 105 000,-Kčs a predmety
postupnej spotreby v sume 26 000,-Kčs a to stanovením celkovej vyvolávacej ceny 284 000,- Kčs.
Účtovná dokumentácia štátneho podniku Komunálne služby označená ako „zostava č. 3, druhový
prehľadZPpodľauloženiaazúčtovaniaodpisov“,vyhotovenákzúčtovaciemuobdobiujúl1991obsahuje

špecifikácie základných prostriedkov tvoriacich dohodnutú prevádzkovú jednotku Práčovňa a zberňa
prádlaSolovjevova1,Košice,prostredníctvomkódov,triedaodberovurčenýchvyhláškouč.95/1976Zb.
6.4.Ťažiskom argumentácie sťažovateľa je jeho tvrdenie, že z vykonaného dokazovania bol predmet
dražbydostatočnejasnýaurčitý,asíceževjehoprípadezhromaždenédôkazydostatočnepreukazovali,
že vydražená prevádzková jednotka zahŕňala aj špecifikované nehnuteľnosti. Sťažovateľ na tomto

mieste dôvodil, že konajúce súdy ponechali bez povšimnutia jeho právne a skutkové argumenty, v
rámci ktorých namietal, že z jedného z listinných dôkazov, a to z „Karty prevádzkovej jednotky č.
0353“ vyhotovenej k 11.10.1991 ministerstvom, vyplývalo, že medzi majetok, ktorý bol ponúknutý na
dražbu, patrili aj „ostatné základné prostriedky v sume 105 000 Kčs“, ktoré v zmysle právnych predpisov
o jednotnom účtovnom systéme (vyhláška č. 95/1976 Zb. a vyhláška č. 152/1975 Zb.) jednoznačne

predstavovali budovy.
6.5.V tomto kontexte sťažovateľ poukazuje aj na ďalší súvisiaci listinný dôkaz - účtovný doklad označený
ako „Zostava č. 3, Druhový prehľad ZP podľa uloženia a zúčtovanie odpisov“, z ktorého podľa neho
jasne vyplýva, že v prípade týchto ostatných základných prostriedkov v sume 105 000 Kčs išlo o
samostatnú budovu práčovne postavenú v roku 1966 a dve ďalšie technologicky nadväzujúce budovy, a

to sklad postavený v roku 1977 a budovu Bowe postavenú v roku 1974, v ktorých sa nachádzali strojové
zariadenia a ďalšie predmety, pričom aj keď tieto budovy boli označené ako základné prostriedky,
išlo o budovy (nehnuteľnosti), keďže sú v uvedenom účtovnom dokumente označené kódom „1“
zodpovedajúcim budovám v súlade s uvedenými predpismi o vedení účtovníctva, podľa ktorých medzi
ostatné základné prostriedky patrili aj nehnuteľnosti - budovy a stavby.

6.6.V zmysle § 4 ods.3 o prevodoch vlastníctva štátu pre potreby realizácie verejnej dražby sa
vyhotovovali písomné zoznamy - tzv. karty prevádzkových jednotiek, obsahujúce zákonom presne
špecifikované náležitosti, okrem iných častí aj súpis pozemkov, stavieb, strojov a zariadení a ďalších
základných prostriedkov. Samotný citovaný zákon teda používa pojem základný prostriedok a reflektujetak na podzákonné predpisy, ktoré pojem základného prostriedku zavádzajú a zároveň definujú
(vyhláškyč.95/1976Zb.ač.152/1975Zb.),pričomhočleniananiekoľkotried(pozribod20odôvodnenia
tohto rozhodnutia), kde jednou z celkovo ôsmich tried sú aj budovy s označovacím kódom 1.

6.7.Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy patrí
aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať
základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom, ktorý predpisuje zákon (pozri napr.
sp. zn. III. ÚS 321/08).

6.7.Ústavný súd je tak toho názoru, že pri posudzovaní jednotlivých dôkazov a z nich vyplývajúcich
skutkových zistení bolo v prejednávanej veci sťažovateľa potrebné uvedené podzákonné právne
predpisy (citované vyhlášky č. 95/1976 Zb. a č. 152/1975 Zb.) náležite zohľadniť a aplikovať.
6.9.Krajský súd sa v kontexte riešenia ťažiskovej otázky (čo presne tvorilo predmet verejnej dražby)
nastolenej argumentácii sťažovateľa nijako nevenoval.
6.10.Ústavný súd v Náleze konštatoval, že pri sume 105 000 Kčs, ktorá je v listinnom dôkaze -

v označenej karte prevádzkovej jednotky uvedená v kolónke ostatné základné prostriedky a ktorá
bola nepochybne súčasťou dražobnej ceny, chýba odpoveď krajského súdu, o aký druh základných
prostriedkov tvoriacich sťažovateľom vydraženú prevádzkovú jednotku v zmysle vyhlášky č. 95/1976
Zb. išlo a aké presné jednotlivé súčasti ich tvorili, pokiaľ nimi neboli základné prostriedky - budovy tak,
ako to tvrdí sťažovateľ.

6.11.Krajský súd rovnako spomínaný listinný dôkaz (účtovný dokument „Zostava č. 3, Druhový prehľad
ZP podľa uloženia a zúčtovanie odpisov“) bez uvedenia náležitých dôvodov ignoroval a rovnako
ignorovalaplikovaťvovecisťažovateľarelevantnúprávnuúpravu-vyhláškyč.95/1976Zb.ač.152/1975
Zb. (pozri bod 31 odôvodnenia tohto rozhodnutia).

7.Po zrušení rozhodnutí krajského a najvyššieho súdu nálezom ústavného súdu, odvolací súd opätovne
vec prejednal, na nariadenom pojednávaní doplnil dokazovanie a viazaný Nálezom ÚS SR (§ 193 CSP)
nanovo rozhodol.

8.Ústavný súd uložil odvolaciemu súdu upriamiť pozornosť na vyhlášku č. 95/1976 Zb. a č. 152/1975

Zb. a tieto náležite zohľadniť a aplikovať na daný stav a v tejto súvislosti vyhodnotiť predložený dôkaz
„Kartu prevádzkovej jednotky č. 0353“ vyhotovenú k 11.10.1991 ministerstvom. V kontexte so závermi
ústavného súdu, vyslovenými hlavne v bodoch 32. a 33. svojho rozhodnutia, ktorými je odvolací súd
viazaný, doplnil dokazovanie v naznačenom smere.

9.Odvolací súd po nariadenom pojednávaní prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2
CSP a zistil, že nie sú splnené podmienky na potvrdenie (§ 387 ods.1 CSP) rozsudku, ani na jeho
zrušenie (§ 389 ods.1 CSP), preto ho, podľa § 388 CSP, zmenil tak, že určil, že žalobca je vlastníkom
nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, katastrálne územie L. Y., I. V. - L., I. V. K., budovy práčovne a
zberne prádla, nachádzajúcej sa v Košiciach na ulici Watsonovej č. 1 v celosti, postavenej na pozemku

parcelné číslo Z. XXXX/X o výmere 257 m2 v V. Ú. V. - L. Y., I. V. - L..

10.Podľa § ods.1 vyhl. č. 152/1975 Zb. o financovaní reprodukcie základných prostriedkov základnými
prostriedkami sú samotné predmety, prípadne súbory predmetov alebo kombinované technologické
a stavebné celky, ktoré majú ako celok samostatné technicko-ekonomické určenie a ktoré majú

prevádzkovo-technickú funkciu dlhšiu ako jeden rok a ktorých obstarávacia cena je najmenej tritisíc Kčs.
Základnými prostriedkami sú bez zreteľa na obstarávaciu cenu pozemky, budovy a stavby, pokiaľ nie sú
nehnuteľnými kultúrnymi pamiatkami určenými ako iný hmotný majetok.

11.Podľa § 1 ods.1 písm. a) vyhl. č. 95/1976 Zb. o jednotnom triedení základných prostriedkov

socialistické organizácie (ďalej len "organizácie") sledujú základné prostriedky na prvých dvoch
triediacich stupňoch (trieda a odbor) podľa kódov a názvov obsiahnutých v prílohe 1 tejto vyhlášky.
11.1.Podľa PRÍL.1 vyhl. č. 95/1976 Zb. JEDNOTNÉ TRIEDENIE ZÁKLADNÝCH PROSTRIEDKOV
budovy (včítane príslušnosti) sú označené kódom triedy 1 a odboru 812 Budovy pre výrobu
a služby .

Stavby (včítane rozvodných stavieb) sú označené kódom 212.Predmetom dražby bola prevádzková jednotka s názvom „Práčovňa a zberňa prádla“ a spornou v
konaní bola otázka, či súčasťou veci označenej ako „Práčovňa a zberňa prádla“ je aj nehnuteľnosť, v
ktorej sa táto prevádzková jednotka nachádza.

12.1.Zdrojom popisu predmetu dražby je „Karta prevádzkovej jednotky č.0353“ vedená Ministerstvom
pre správu a privatizáciu národného majetku Slovenskej republiky, vypracovaná Komisiou pre
privatizáciu národného majetku okres Košice - Mesto k 11.10.1991, z ktorej vyplýva, že na dražbu bol
ponúknutý nasledovný majetok: stroje a zariadenia v sume 153 000 Kčs, ostatné základné prostriedky
v sume 105 000 Kčs a predmety postupnej spotreby v sume 26 000 Kčs, za celkovú vyvolávaciu sumu

284 000 Kčs, avšak kolónka stavby a pozemok nebola vypísaná.
12.2.Z citovaných ustanovení vyhl. č. 152/1975 Zb. a § 1 ods.1 písm. a) vyhl. č. 95/1976 Zb. a prílohy k
nej, je zrejmé, že ostatné základné prostriedky v sume 105 000 Kčs označujú kódom 1 budovy.
12.3.V účtovnej dokumentácii sú v rámci
triedy 1 (teda označenie pre Budovy) uvedené: „GO + PROJ. NA CUDZ. MAJETKU“ (kód 812);
„PRÍSTAVBA PRE BOWE“ (kód 811) a „SKLAD“ (kód 812), pričom ich celková zostatková hodnota je

vyčíslená sumou 104 584 Kčs.
triedy 3 (teda označenie pre Energetické a hnacie stroje a zariadenia) špecifikované jednotlivé stroje a
zariadenia a ich zostatková hodnota je vyčíslená sumou 24 079 Kčs.
triedy 4 (ktorá označuje Pracovné stroje a zariadenia) špecifikované jednotlivé stroje a zariadenia a ich
zostatková hodnota je určená sumou 128 804 Kčs. Súčet zostatkovej hodnoty jednotlivých základných

prostriedkov označenej prevádzkovej jednotky je tak v tejto dokumentácii určený sumou 257 467 Kčs.
12.4.„Inventúrny súpis k 6.11.1991“ svojím obsahom, korešponduje s obsahom účtovného dokumentu
„Zostava č. 3, Druhový prehľad ZP podľa uloženia a zúčtovanie odpisov“.

13.Podľa 118 ods.1 OZ predmetom občianskoprávnych vzťahov sú veci, živé zvieratá, a pokiaľ to ich

povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty.

14.Podľa § 120 ods.1 OZ súčasťou veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené
bez toho, že by sa tým vec znehodnotila.
14.1.Záver o tom, či ide, alebo nejde o súčasť veci, sa vyžaduje predovšetkým zistenie, že súčasť patrí k

veci, t.j. k veci v právnom zmysle. Ak súčasť patrí k veci, potom možno vziať do úvahy, čo podľa povahy
tejto veci k nej patrí alebo môže patriť ako jej súčasť. Všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí, treba totiž
považovať za terminologické vyjadrenie úzko spojené s hospodárskym určením a funkčnosťou veci.
14.2.Súčasť veci môže byť: samostatnou vecou, pokiaľ nie je spojená s hlavnou vecou, len súčasťou,
ktorá bez hlavnej veci nemá žiadne účelové a funkčné určenie, a teda sama osebe nemá úžitkovú

hodnotu.
14.3.Ak je súčasť veci samostatnou vecou, môže byť aj samostatným predmetom občianskoprávnych
vzťahov, a to až do okamihu jej spojenia s hlavnou vecou. Po tomto spojení už jej právny režim určuje
hlavná vec a právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho určenia svojimi účinkami vzťahujú
aj na súčasť veci. Súčasť veci sa už preto nemusí uvádzať v právnych úkonoch, ktorými sa disponuje

hlavnou vecou. Platí to aj pre prevody nehnuteľností. Ak je súčasť hlavnej veci oddelená od hlavnej
veci, môže síce dôjsť k znehodnoteniu hlavnej veci, avšak súčasť veci sa môže stať napriek tomu
samostatným predmetom občianskoprávneho vzťahu.

15.Odvolací súd zastáva názor, vychádzajúc z predložených dokladov (Karta prevádzkovej jednotky

č.0353, Inventúrny súpis k 6.11.1991 a Zostava č. 3, Druhový prehľad ZP podľa uloženia a zúčtovanie
odpisov), že budovy boli súčasťou prevádzkovej jednotky ako samostatné veci a teda právny režim
určuje hlavná vec (prevádzková jednotka) a právne úkony týkajúce sa hlavnej veci sa bez ďalšieho
určenia svojimi účinkami vzťahujú aj na súčasť veci.

16.S prihliadnutím na záver ústavného súdu, ktorý v náleze konštatoval, že pri sume 105 000 Kčs, ktorá
je v listinnom dôkaze - v označenej karte prevádzkovej jednotky, uvedená v kolónke ostatné základné
prostriedky, ktorá bola nepochybne súčasťou dražobnej ceny odvolací súd uzatvára, že predmetom
dražby boli aj budovy práčovne a zberne prádla, nachádzajúcej sa v Košiciach na ulici Watsonovej č. 1.

17.Podľa § 129 ods.1 OZ držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo
pre seba.
17.1.Podľa § 129 ods.2 OZ držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.18.Podľa § 130 ods.1 OZ ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
18.1.Podľa § 130 ods.2 OZ ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako

vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

19.Podľa § 134 ods.1 OZ oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
19.1.Podľa § 134 ods.2 OZ takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť

predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených
právnických osôb ( § 125).

20.Podľa§1zákonač.427/1990Zb.z.oprevodochvlastníctvaštátukniektorýmveciamnainéprávnické
alebo fyzické osoby (v znení účinnom od 1.1.1991 do 31.10.1991) zákon ustanovuje podmienky, za
ktorých sa vlastníctvo štátu k niektorým veciam, ku ktorým mali k 1. novembru 1990 právo hospodárenia

štátne podniky, rozpočtové a príspevkové organizácie a národné výbory (ďalej len „organizácia“),
prevádza na ďalej určené fyzické alebo právnické osoby.

21.Vychádzajúc zo záverov II. ÚS 303/95 Sb. vlastníctvo nadobúdané podľa § 9 ods. 1 a § 11 ods. 1
zák. č. 427/1990 Zb. o prevodoch vlastníctva štátu k niektorým veciam na iné právnické osoby (tzv. malá

privatizácia), nie je vlastníctvom nadobúdaným na základe inej skutočnosti, ale zmluvou, kde štát je len
stranou a kde príklep je akceptáciou ponuky, to znamená formálnou a záväznou deklaráciou toho, že
došlo ku konsenzu. Nemožno totiž neprihliadať na povahu veci, ktorá je určená prvkom dobrovoľnosti
a rovnoprávnym postavením oboch subjektov dražby.

22.Správne súd prvej inštancie posúdil, že dražba v zmysle zákona č. 427/1990 Zb. dvojstranný právny
úkon zložený z dvoch vzájomných a obsahovo zhodných prejavov vôle dvoch strán, kedy dochádzalo
k úplatnému prevodu vecí nachádzajúcich vo vlastníctve štátu, resp. štátnych podnikov a organizácií.
Tento právny vzťah bol vzťahom súkromnoprávnym. Vlastníctvo nadobúdané vo verejnej dražbe sa
uskutočňovalo prijatím ponuky, teda zmluvou, kde štát bol len stranou a kde príklep bol akceptáciou

ponuky o čom bola spísaná zápisnica o dražbe.

23.Skutočnosť, že sporný nehnuteľný majetok nebol nijako špecifikovaný (neobsahoval základné údaje
o vlastníkovi, parcele a výmere, ako aj to, že tento nebol v čase dražby vo vlastníctve dražobníka) nie
je podstatná, lebo žalobca ako vydražiteľ, o nehnuteľnostiach mal vedomosť z úkonov, ktoré dražbe

predchádzali, ako aj zo samotnej Karty prevádzkovej jednotky č.0353. Vedel, že spolu s prevádzkovou
jednotkou vydražil aj budovy.
23.1.V konaní žalovaný nepreukázal, že by on (žalovaný) alebo pôvodný vlastník budovy (Bytové
hospodárstvo, Sever) postupovalo podľa hospodárskej zmluvy, ktorou boli dohodnuté nájomné vzťahy,
resp. že by žalobca za tieto priestory platil dohodnuté nájomné.

23.2.V čase, keď žalobca prebral vydražené veci začal ich spolu s nehnuteľnosťou užívať ako vlastník,
bol teda dobromyseľný a keďže nehnuteľnosť užíval po zákonom stanovenú vydržaciu dobu nadobudol
vlastníctvo k nehnuteľnosti vydržaním.

20.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na

odvolacie konanie.
20.1.Podľa § 396 ods.2 CSP ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

21.Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22.Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
22.1.Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

23.Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu boli proti žalovanému priznané trovy konania
(prvoinštančného, odvolacieho, dovolacieho) v rozsahu 100%24.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.