Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Mária Jačeková
Judgement form – Rozsudok
Source – original document (the link may not work anymore)
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/1/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2221200015
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2221200015.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v sporovej
veci žalobcu : Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, 821 08 Bratislava,
právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava,
proti žalovanému : E. F., W.. XX.XX.XXXX, F. Š. XX, XXX XX H. L., o zaplatenie 1.013,28 Eur s
príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu 4 626,20 Eur, úrok z omeškania 5,00 %
ročne zo sumy 4 626,20 Eur od 12.7.2018 do zaplatenia, do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou dňa31.12.2020 , domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 379,31 EUR s
príslušenstvom ,ako aj zmluvnej pokuty v sume 633,97€, odvolávajúc sa na platnú zmluvu o poskytovaní
verejných služieb spoločnosti L. M., E..L... Súd doručil žalobu spolu s prílohami žalovanému dňa
01.03.2021 na vyjadrenie v lehote 15 dní, keď svoje právo nevyužil a k žalobe sa nevyjadril.
2. Súd vo veci vytýčil pojednávanie, na ktoré predvolal strany sporu. Žalovaný predvolanie v úložnej
dobe neprevzal, na poslednej známej adrese pobytu U. H. , Q. Č..XXX/XX, hoci predchádzajúca zásielka
bola úspešne žalovanému doručená..
3. Žalobca cestou právneho zástupcu neúčasť ospravedlnil a žiadal prejednať vec v jeho neprítomnosti,
súčasne vzal žalobu v časti zmluvnej pokuty 201,88€, a 88,98€, ako istiny 2,01€ späť, pre nesprávny
výpočet výšky uplatneného nároku, v ktorej časti bolo konanie zastavené.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa listinami predloženými žalobcom, a to najmä
faktúrami, Zmluvou o pripojení spolu s Dodatkom k zmluve a oznámením o postúpení pohľadávky a na
základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 08.07.2020 postúpil postupca Slovak Telekom, a.s. na
žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný uzavrel s postupcom Zmluvu o pripojení (ďalej len
„Zmluva“) dňa 24.03.2017. Dňa 24.03.2017 uzavrel žalovaný s postupcom aj Dodatok k Zmluve opripojení, PredmetomzmlúvboloposkytnutieslužiebvzmysleZákonač.610/2003Z.z.oelektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov. Na základe Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú
Všeobecné podmienky a Cenník, postupca poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby
špecifikovanévZmluvezapodmienokstanovenýchvZmluveavoVšeobecnýchpodmienkach.Žalovaný
sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku.
6. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil vyúčtovacie
faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na nasledovných faktúrach: XXXXXXXXX A.Z. W. L.
XX,XX€ L. L. XX.XX.XXXX, S.: XXXXXXXXXX A. W. L. XX,XX €. L. L. XX.XX.XXXX,S.: XXXXXXXXXX
A. W. L. XX,XX €. L. L. XX.XX.XXXX, S.:XXXXXXXXXX A. W. L. XX,XX €. L. L. XX.XX.XXXX,
S.:XXXXXXXXXX W. L. XX,XX€ L. H. L. XX.XX.XXXX. S. Č.. XXXXXXXXXX vyfakturoval postupca
zmluvnúpokutu633,97€,vyčíslenúdegresívnevzávislostiodtrvaniazmluvyaždoporušeniazmluvných
podmienok žalovaným.
7. Z dôvodu neuhradenia ceny poskytnutých služieb sa žalobca žalobou domáha, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 379,31€ a zmluvnú pokutu 633,97€. EUR. V priebehu
konania žalobca znížil výšku uplatnenej zmluvnej pokuty o 290,86€.
8. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má
právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
9. Podľa ust. § 43 ods. 12/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
10. Podľa ust. § 52 ods. 1/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa ust. § 52 ods. 2/ Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa ust. § 52 ods. 3/ Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ust. § 52 ods. 4/ Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.
14. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.
15. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Postupca je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú
v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri,
ktorý je verejne dostupný.
17. Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorý nekoná pre účely
zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.18. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo Zmluvy a jej Dodatku, je zrejmé aj s
poukazom na ust. § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej
zmluvy. Preto sa na daný právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli platnú písomnú Zmluvu o
pripojení spolu s Dodatkami k tejto Zmluve. Podľa nej mal žalovaný platiť za poskytnuté služby cenu
stanovenú v Zmluve a v cenníku. Žalovaný tieto služby neuhrádzal. Okrem toho sa s ich plnením dostal
aj od omeškania. Súd žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu za poskytnuté služby bol
dôvodný, tieto žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval.
20.Podľa ustanovenia § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať
len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Podľa
ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
21. Ako vyplýva z ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov každý spotrebiteľ
má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
23. Súd má v danej veci dostatočne preukázané, že medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytovaní verejných služieb v zmysle Zákona o
elektronických komunikáciách. Predmetnú zmluvu, vrátane jej dodatku, je potrebné považovať aj za
spotrebiteľskú zmluvu a je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na
povahu účastníkov tejto zmluvy, je nesporné, že predmetný zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským,
keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovanou, ktorá je fyzickou osobou
- nepodnikateľom (čo vyplýva z jej označenia v tejto zmluve identifikačnými znakmi typickými pre
nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu).Súd
teda zastáva názor, že vyššie uvedenú zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu
aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v Občianskom zákonníka, ako
aj Zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z., ako aj Smernica Rady 93/13/EHS. Žalobca postavenie
žalovanej ako spotrebiteľa ani nespochybňoval. Na túto zmluvu je tak potrebné aplikovať prednostne
špeciálne spotrebiteľské právo.
24. Podľa § 54 odsek 2 Občianskeho zákonníka sa v pochybnostiach použije právna úprava, ktorá je
v prospech spotrebiteľa. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do
zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok
vspotrebiteľskýchzmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú
nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné.
25. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom,
od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne
a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má
vedomosti a skúsenosti, a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu
založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie
jehozmluvnýchpovinnostíatátojevnepomerekjehoplneniu,jeneplatná.Nepochybnezmluvauzavretá
medzi účastníkmi je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa (zákona NR SRč. 250/2007 Z. z.), ktorý v § 3 ods. 3 ustanovuje, že každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Tento výklad je v súlade aj s komunitárnou
úpravou.
26. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a
2 Občianskeho zákonníka, má nárok žalobca na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník
nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania
je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. (účinného v čase omeškania dlžníka),
na základe ktorého bola stanovená výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie, ako je
úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka.
Vzhľadom na to, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške v akej ho žalobca vyčíslil v žalobnom
návrhu.
27. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na
plnenie, ak nie je ustanovené inak.
28.Lehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôževodôvodnenýchprípadoch
určiť dlhšiu lehotu.
29. S poukazom na citované ustanovenia, súd uložil žalovanému zaplatiť dlh s príslušenstvom v
zákonnej lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.
30. Súd pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP vychádzal zo skutočnosti, že
žalobcamalvovecipomernýúspech,keďvčastinárokuvzalžalobuspäťzdôvodunesprávnehovýpočtu
výšky zmluvnej pokuty, čím vlastnou vinou zapríčinil, že konanie bolo v tejto časti podané bezdôvodne.
Pomer úspech žalobcu predstavuje 41,40%.
31. O výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)
Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.