Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, September 16, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoCsp/16/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3119207268
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3119207268.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a sudcov
JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpený JUDr. Pavlom Pospechom, advokátom
so sídlom v Senci, Lichnerova 23, proti žalovanému J. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., B. XXXX/XX, o
zaplatenie 800,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.

k. 27Csp/102/2019 - 42 zo dňa 29. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a v súvisiacom výroku III.
o náhrade trov konania p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.NapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancievýrokomI.uložilžalovanémupovinnosť zaplatiťžalobcovi

sumu 800,42 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 0,4 % ročne zo sumy 800,42 eur od 09.10.2017
do zaplatenia, a to všetko v mesačných splátkach po 60,- eur počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po
právoplatnosti tohto rozsudku, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca s tým, že omeškanie s plnením čo
i len jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Výrokom II. vo zvyšku súd žalobu zamietol.
Výrokom III. priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,80 %. V
odôvodnení uviedol, že žalobou podanou dňa 29.08.2019 sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia

sumy 800,42 eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04 % denne a úrokom z omeškania vo výške
0,4 % ročne zo sumy 800,42 eur od 09.10.2017 do zaplatenia tak, že tento úrok a zmluvná pokuta
spolu neprevýšia sumu 900,- eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom celková suma tohto úroku z
omeškania a tejto zmluvnej pokuty dosiahne sumu 900,- eur len 5,00 % ročný úrok z omeškania zo sumy
800,42 eur do zaplatenia, náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške
72,35 eur a náhrady trov konania. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že dňa 20.01.2016 žalobca ako
veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Na základe nej boli žalovanému

poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 900,- eur, pričom ten sa zároveň zaviazal poskytnuté peňažné
prostriedky v sume 900,- eur spolu s celkovou výškou nákladov spojených s úverom v sume 425,52 eur
splatiť v 42 mesačných splátkach po 31,56 eur. Deň splatnosti 1. splátky bol dojednaný na 01.03.2016,
splatnosť ďalších splátok na 1. deň v kalendárnom mesiaci. V zmluve bola ďalej dohodnutá ročná
úroková sadzba 23,35 %, RPMN bola určená vo výške 25,44 % a odplata vo výške 23,35 %. Priemerná
RPMN bola uvedená vo výške 29,89 %. V čl. 10 ods. 10.1 zmluvy bolo dojednané právo veriteľa vyhlásiť

predčasnú splatnosť celého úveru. V čl. 8 ods. 8.1 zmluvy sa uvádza, že v prípade omeškania dlžníka
s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške
0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, t. j. 14,6 % ročne. Ak sa z dôvodu omeškania dlžníkas úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa čl. 10 ods. 10.1 písm. a/ zmluvných
dojednanísplatnýmivšetkyzáväzkydlžníkapodľatejtozmluvy,jedlžníkpovinnýzaplatiťzmluvnúpokutu
vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania, t. j. 14,6 % ročne. Z predloženého výpisu z

účtu žalobcu súd zistil, že žalovanému boli na účet poskytnuté finančné prostriedky vo výške 900,- eur,
pričom podľa zoznamu platieb žalovaného, ako aj tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný nerozporoval, bola
na úver uhradená suma 525,10 eur. Z oznámenia o zosplatnení z 13.09.2017 súd zistil, že žalobca
oznámil žalovanému, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 17, 18, 19, že suma omeškaných splátok
je spolu 94,54 eur a omeškanie na najstaršej splátke je 74 dní. Žalovaného tiež upozornil, že ak sa

dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek z uvedených splátok o viac ako tri mesiace a uplynie
15 dní od doručenia tohto oznámenia, stanú sa splatnými všetky záväzky zo zmluvy, ktoré sa majú
stať splatnými až v budúcnosti. Oznámenie bolo žalovanému doručené 20.09.2017. Právne vec súd
posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy; § 2 písm. d/
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len zákon o

spotrebiteľských úveroch); § 52 ods. 1, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 9, § 121 ods. 3, § 544 ods. 1, ods. 2
a § 565 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Súd mal za preukázané, že
20.01.2016 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu zmluvy o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka. Zároveň ide aj o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Z uzavretej
zmluvy o úvere vznikli zmluvným stranám práva a povinnosti. Žalobca poskytol žalovanému úver vo

výške 900,- eur a žalovaný sa ho zaviazal splácať spolu s celkovými nákladmi spojenými s úverom v
42 mesačných splátkach po 31,56 eur. Zmluvné strany si dohodli pevnú úrokovú sadzbu 23,35 % ročne
z poskytnutého úveru. Vzhľadom na to, že žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca dňa 08.10.2017
vyhlásil predčasnú splatnosť celého neuhradeného úveru s tým, že predtým žalovaného upozornil v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. V súlade s dojednanými zmluvnými podmienkami

tak vznikol žalobcovi nárok voči žalovanému na zaplatenie nesplatenej časti úveru. Vzhľadom na zistený
skutkovýstavsúduložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovisumu800,42eur.Úrokyzomeškaniasi
žalobca uplatnil počnúc dňom nasledujúcim po zosplatnení úveru, t. j. od 09.10.2017 a od tohto dátumu
mu súd úroky z omeškania aj priznal. Súd konštatoval, že uplatnený nárok žalobcu na úroky z omeškania
nie je v rozpore s ustanovením § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka a § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení, a preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania
vo výške 0,4 % ročne zo sumy 800,42 eur od 09.10.2017 do zaplatenia. Súd mal za to, že splácanie
prisúdenej sumy v mesačných splátkach neprimerane nezasiahne do hospodárskych pomerov žalobcu
ako nebankovej spoločnosti, ktorá má v predmete svojej obchodnej činnosti okrem iného zaradené aj

poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, a ktorej pohľadávky jej dlžníci splácajú bežným spôsobom
v splátkach. Súd preto vzhľadom na majetkovú a sociálnu situáciu žalovaného povolil žalovanému
splácať prisúdený nárok v mesačných splátkach počnúc mesiacom, ktorý nasleduje po právoplatnosti
rozsudku, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca, pod hrozbou straty výhody splátok. Súd mesačnú
splátku určil na 60,- eur. Súd zamietol žalobu v časti nároku na zmluvnú pokutu uplatnenú žalobcom.

Súd vyhodnotil zmluvné ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty za neplatné z dôvodu neprijateľnosti
tejto zmluvnej podmienky, pretože zmluvnú pokutu si môže veriteľ uplatniť vo výške 0,04 % denne už
v prípade samotného omeškania a súčasne v prípade omeškania o viac ako tri mesiace, čo sa javí
ako duplicita. Zo znenia textu tak vyplýva, že dlžník je povinný platiť zmluvnú pokutu dvakrát. Raz, keď
je v omeškaní s mesačnou splátkou, a druhý raz keď nastane omeškanie úhrady mesačnej splátky o

viac ako tri mesiace. Ak splnenie povinnosti zaplatiť splátky úveru je zabezpečené ex lege úrokmi z
omeškania, dojednanie zmluvnej pokuty popri tom vo výške 0,04 % denne z dlžnej sumy je tak zmluvnou
podmienkou, ktorá zakladá značný nepomer medzi právami a povinnosťami strán a z hľadiska jej kauzy
(t. j. ekonomického dôvodu, ktorý vedie k jej zakotveniu do zmluvy) nie je ničím iným ako obchádzaním
kogentného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o najvyššej prípustnej výške úrokov

z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. Súd zamietol žalobu ako nedôvodnú aj v časti, v ktorej
si žalobca uplatnil náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 72,35 eur, ktoré
predstavujú úhradu odmeny advokáta za vykonanie úkonu - spísanie pokusu o zmier pred podaním
žaloby z dôvodu, že v tomto konaní nepreukázal, že by mu nejaké náklady spojené s uplatnením
pohľadávky (titulom odmeny advokáta za pokus o zmier) vôbec vznikli. V konaní bol žalobca úspešný čo

do sumy 800,42 eur a priznaných úrokov z omeškania vo výške 0,4 % ročne vyčíslených k 29.07.2020
vo výške 8,99 eur. Žalovaný bol úspešný čo do sumy zmluvnej pokuty 0,04 % denne zo sumy 800,42
eur vyčíslenej k 29.07.2020 vo výške 327,17 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo
výške 72,35 eur. Žalobca tak bol úspešný v prevažnej časti. Uvedenému zodpovedá úspech žalobcupercentuálne vyjadrený v rozsahu 66,90 %, neúspech v rozsahu 33,10 % a čistý úspech v rozsahu 33,80
% celkovo uplatňovaného nároku. Súd preto rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanému nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 33,80 %.

2. Proti výrokom II. a III. tohto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že
skutočnosť, že ustanovenie o zmluvnej pokute nie je individuálne dohodnuté, nespôsobuje jeho
neplatnosť. Jasne a nesporne to podľa žalobcu vyplýva z ustanovení § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho
zákonníka. Poukázal tiež na nález Ústavného súdu ČR vo veci III. ÚS 3725/13 zo dňa 10.04.2014. Podľa

zákona a aj súdnej praxe (napríklad rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-34/13 Kušionová vs.
Smart Capital) sa za neprijateľnú podmienku nepovažuje ustanovenie, ktoré odráža obsah zákonného
ustanovenia. Zmluvná pokuta dohodnutá v zmluve podľa žalobcu zodpovedá § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníkaajehovykonávaciemupredpisu(§3anariadeniavládyč.87/1995Z.z.).Podľanázoružalobcu
súd prvej inštancie rozhodnutie o zamietnutí nároku na zmluvnú pokutu odôvodnil skutočnosťami, ktoré
sú všeobecné, neurčité a nepreskúmateľné a súčasne sú takými, ktoré sú v rozpore s § 53b ods. 1

Občianskeho zákonníka, ktoré samo o sebe je normou na ochranu spotrebiteľa, čiže postup podľa
tohto ustanovenia nie je ani v rozpore s ochranou spotrebiteľa a ani porušením zákona, čo sú základné
pojmové znaky akejkoľvek neprijateľnej podmienky. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd rozsudok v
odvolaním napadnutej časti zmenil tak, že žalobe v uvedenej časti vyhovie a žalovaného zaviaže k
povinnosti náhrady trov konania žalobcu v celom rozsahu.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s odvolaním žalobcu a
žiadal o vystavenie splátkového kalendára tak, ako to bolo rozhodnuté súdom dňa 29.07.2020.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1

CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §

385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je
potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej zamietajúcej výrokovej časti II. a v súvisiacom výroku
III. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť.

5. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti II., avšak
iba pokiaľ ide o zamietnutie uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty, a v súvisiacom výroku
III. o náhrade trov konania. Vo výrokovej časti I. a vo zvyšnej zamietajúcej časti výroku II., ktorým
boli zamietnuté iné nároky, než nárok na zmluvnú pokutu, rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním
napadnutý nebol, nadobudol právoplatnosť, a preto ho odvolací súd v tejto časti nepreskúmaval.

6. Odvolaním napadnutou časťou výroku II. súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie
zmluvnej pokuty. V zmluve o úvere sa zmluvné strany dohodli na zmluvnej pokute, ktorú je povinný
zaplatiť žalovaný v prípade omeškania s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti vo výške 0,04 % dlžnej
sumy za každý deň omeškania, pričom ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky

o viac ako tri mesiace stali okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka, je tento povinný zaplatiť zmluvnú
pokutuvovýške0,04%dlžnejsumyzakaždýdeňomeškania.Ustanovenieozmluvnejpokutevyhodnotil
súd prvej inštancie ako neplatné z dôvodu, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, pretože veriteľ si
ju môže uplatniť duplicitne, nebola individuálne dojednaná a táto zmluvná podmienka spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov zmluvného vzťahu na úkor spotrebiteľa. Súd tiež

poukázal na to, že dojednania o zmluvnej pokute už boli iným súdom vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú
podmienku.

7. Žalobca uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, spočívajúce v tom, že
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci,žesúdprvejinštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca predovšetkým namietal, že
obmedzenia zmluvnej pokuty vyplývajúce z ustanovení § 53 ods. 1, § 53b ods. 1 Občianskeho zákonníkaa § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. boli dodržané, a skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola
individuálne dojednaná, nespôsobuje jej neplatnosť.

8. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom
postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď

apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

9. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,

prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

10. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

11. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy
všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu vyplynuli, neopomenul
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo,
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191
CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkovýstavhoajsprávneaplikoval.Odvolacísúdsapretostotožňujesoskutkovýmiiprávnymizávermi
súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v
celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím námietkam žalobcu dodáva
nasledovné:

12. Žalobca v odvolaní naznačoval, že súd prvej inštancie svoj záver o neprijateľnosti uvedenej
podmienky v spotrebiteľskej zmluve oprel o to, že predmetné dojednanie nebolo individuálne dojednané.
Z rozhodnutia súdu prvej inštancie však vyplýva, že súd dôkladne uvedenú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve posúdil a zistil, že táto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. S týmto záverom sa odvolací súd stotožňuje. V texte predmetného

zmluvného ustanovenia bolo uvedené, že zmluvnú pokutu si môže veriteľ uplatniť vo výške 0,04 %
denne už v prípade samotného omeškania a súčasne v prípade omeškania o viac ako tri mesiace, ak
sa stali splatnými v dôsledku omeškania všetky záväzky dlžníka, čo sa javí ako duplicita, ako správne
uviedol aj súd prvej inštancie. Veriteľ by tak mohol v zmysle tohto dojednania požadovať zaplatenie
zmluvnej pokuty od dlžníka - spotrebiteľa dvakrát, a to raz, keď je v omeškaní s mesačnou splátkou,

a druhý raz keď je v omeškaní s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace, keď sa stali všetky
záväzky dlžníka splatnými. Uvedené zmluvné dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré nesporne nebolo
dojednané individuálne, tak podľa názoru odvolacieho súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,atoprávepremožnosťpožadovaniazmluvnej
pokuty dvakrát za omeškanie tej istej platby, a preto je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je

v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatnou. Predmetné zmluvné dojednanie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, porušuje zákaz obsiahnutý v § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, a preto námietky žalobcu o tom, že uvedené ustanovenie zmluvy zodpovedá
ustanoveniu Občianskeho zákonníka, či vykonávacieho predpisu, neboli dôvodné. Naviac k predmetnej
zmluvnej pokute odvolací súd poukazuje aj na to, že žalobca rovnaký text dojednania o zmluvnej pokute

používal i v prípade zmlúv o úveroch uzatváraných s inými spotrebiteľmi a v prípade vyššie uvedenej
dojednanej zmluvnej pokuty ide o dojednanie, ktoré už bolo predtým súdom vyhlásené za neprijateľnú
podmienku (rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. 12Csp/46/2016 zo dňa 10.05.2017 potvrdený
rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Co/468/2017 zo dňa 10.04.2018). Žalobca bol pretopovinný zdržať sa používania takéhoto dojednania, či uplatňovania nároku z dojednania, ktoré bolo
už vyhlásené za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve. V zmysle ustanovenia § 53a ods. 1
Občianskeho zákonníka totiž platí, že ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve,

ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania
takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

13. Z uvedených dôvodov žalobca nemá nárok na zaplatenie uplatnenej zmluvnej pokuty, a preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcej výrokovej časti II. ako vecne správne potvrdil.

14. V nadväznosti na správnosť výroku II. napadnutého rozsudku a právoplatný výrok I. napadnutého
rozsudku bol aj výrok III. o náhrade trov konania vecne správny, a preto aj v tomto výroku odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a v celom rozsahu odkazuje na jeho
odôvodnenie súdom prvej inštancie.

15. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, a preto odvolací súd priznal
žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).