Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 1, 2021

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 14Pc/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120208845
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Adamčíková

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2021:7120208845.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Ľubicou Adamčíkovou v právnej veci navrhovateľky: C. O.,

G.. XX.XX.XXXX, K. I., W. XXXX, O. U.: Ľ.E. O., G.. XX.X.XXXX, K. I., W. XXXX, v konaní o určenie
výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 100,00 eur mesačne, počnúc dňom
6.8.2020.

II. Nedoplatok výživného za čas od 6.8.2020 do 30.6.2021 vo výške 1100,00 eur je odporca povinný
zaplatiť navrhovateľke v mesačných splátkach po 50,00 eur, spolu s bežným výživným, vždy do 15.dňa

v mesiaci vopred, pod následkom straty výhody splátok.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhrada trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom konania je určenie výživného na plnoleté dieťa.

2. Dňa 6.8.2020 bol doručený návrh navrhovateľky na určenie výživného pre plnoleté nezaopatrené
dieťa,ktorýodôvodnilatým,žesodporcom,ktorýjejejotec,bývalavspoločnejdomácnostidoroku2019.
Od roku 2019 býva so svojou matkou a bratom v zariadení sociálnych služieb DORKA, n.o. a zároveň

uviedla, že je študentkou strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku. Odporca
navrhovateľke od dovŕšenia jej plnoletosti neprispieval na výživu. Podľa slov matky navrhovateľky
prispieval maximálne 30 eur na domácnosť mesačne. V prípade, ak odporca stratil prácu neprispieval
na domácnosť. Mesačné výdavky navrhovateľky presahujú 150,00 eur mesačne. Na základe toho,
že navrhovateľka nežije v spoločnej domácnosti s odporcom a odporca navrhovateľke na výživu
neprispieva navrhla, aby súd zaviazal odporcu na vyživovaciu domácnosť voči nej vo výške 100,00 eur
splatných vždy do 15. dňa.

3. Navrhovateľka na pojednávaní ďalej uviedla, že medzi jej výdavky patria platby za zošity v sume 5-10
eur mesačne, učebnice v sume asi 14,00 eur, cestovné zo sídliska KVP do mesta v sume za mesačník
10,00 eur mesačne. Ďalej ako výdavky uviedla 50,00 eur mesačne na oblečenie a obuv, kozmetiku a
drogériu v sume 20,00 eur a iné výdavky nemá, je zdravá a neberie žiadne tabletky. Spomínané výdavky
doposiaľnavrhovateľkeuhrádzalajejmatka,ktorápracujenaverejnoprospešnýchprácachnaMestskom
úrade s príjmom 250,00 eur spolu s rodinnými prídavkami. Navrhovateľka uviedla, že odporca sa plánuje

odsťahovať do Bratislavy a nie je ochotný prispievať na navrhovateľku. Navrhovateľka zároveň uviedla,
že po skončení štúdia v 3. Ročníku plánuje pokračovať v v 2- ročnom štúdiu s tým, aby si urobila aj
maturitu a navrhla, aby súd vyžiadal z posledného pracoviska odporcu jeho priemerný mesačný príjem
a z akého dôvodu bol s ním rozviazaný pracovný pomer.4. Odporca na pojednávaní uviedol, že navrhovateľka je jeho dcéra a neprispieva jej na výživu, pretože
nemá z čoho. Pred rokom odišiel zo spoločnej domácnosti a odsťahoval sa na ubytovňu do hotela v

Šaci. V súčasnosti pracuje odporca brigádnicky, a to pri výstavbe rodinného domu s príjmom 3,00 eur
na hodinu. Keďže býva odporca v ubytovni platí mesačne 130,00 eur, cestovné vo výške 120,00 eur
mesačne a výdavky na stravu v sume 7,00 eur na deň. V priemere tak odporca uviedol, že zarobí
350,00 eur mesačne. Ďalej uviedol, že naposledy pracoval v U.S. Steel pre zlievareň, firma Eurocast v
mesačným príjmom 800,00 eur mesačne, kde ukončil pracovný pomer asi pred troma rokmi z dôvodu

toho, že firma si na uvedenú prácu najala väzňov. Po skončení pracovného pomeru išiel odporca
pracovať do Bratislavy, kde zarábal asi 700,00 eur mesačne a pracoval tam iba 2 mesiace. Odporca sa
na úrad práce neprihlásil a na otázku sudkyne, prečo, uviedol, že nevie. Ďalej na otázku sudkyne, či si
hľadá zamestnanie odporca kývaním hlavou uviedol, že nie.

5. Navrhovateľka nesúhlasila s návrhom na vyživovaciu povinnosť v sume 50,00 eur, pretože ona má

vysoké výdavky, keďže študuje a potrebuje vyžiť.

6. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom
znení (Zákon o rodine) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Podľa § 62 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z., každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

8. Podľa § 62 ods. 4 zákona č. 36/2005 Z. z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

9. Podľa § 62 ods. 5 zákona č. 36/2005 Z. z., výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

10. Podľa § 65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z., výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

11. Podľa § 76 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z., výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách,
ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

13. Súd rozhodol o určení výživného na plnoleté dieťa v súlade s navrhovaným petitom, podľa vyššie
citovaných ustanovení z dôvodu, že na strane navrhovateľky existuje potreba náhrady podstatných
životných nákladov a náhrady výdavkov na základe jej štúdia na strednej odbornej škole, ktorú
plánuje ukončiť maturitou. Otec neuviedol žiadne podstatné skutočnosti, ktoré by spochybňovali určenie
výživného vo výške 100,00 eur mesačne. Z ust. § 75 ods. 1 vety druhej Zákona o rodine vyplýva

povinnosť súdu prihliadať na potencionálne príjmy povinného rodiča, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdá
výhodnejšieho zamestnania, zárobku alebo majetkového prospechu, príp. ak na seba berie neprimerané
majetkové riziká. Na zníženie alebo stratu príjmu povinného rodiča je možné preto prihliadnuť len
v prípade preukázania dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia rodiča, ktorý môže
byť napr. preukázateľne výrazné zhoršenie zdravotného stavu, znemožňujúce jeho doterajší výkon

práce, skončenie pracovného pomeru z organizačných dôvodov, príp. zníženie príjmu opäť z dôvodu
na strane zamestnávateľa a pod., teda dôvody, ktoré povinný rodič nemôže ovplyvniť. Odporca v
konaní nepreukázal žiadny objektívny dôvod, ktorý nemohol ovplyvniť pri ukončení svojho pracovného
pomeru vo firme v Bratislave, kde dosahoval príjem 700,00 eur mesačne. Ako to vyplýva z vykonanéhodokazovania, otec odišiel z tohto zamestnania dobrovoľne, pretože mu to nevyhovovalo (výpoveď
otca na pojednávaní na č.l. 62). Z uvedeného dôvodu preto súd neakceptoval tvrdenie otca, že k
ukončeniu jeho predchádzajúcich pracovných pomerov došlo zo strany zamestnávateľa, pretože súdu

túto skutočnosť nepreukázal. Skutočnosť, že odporcovi nevyhovovala práca, na ktorú ho firma zaradila,
nemožno v danej veci akceptovať ako objektívny dôvod zníženia jeho príjmu opodstatňujúci určenie
výživného v ním navrhovanom rozsahu. V danej veci otec predloženou argumentáciou nepreukázal a
nepresvedčil súd, že by tieto mali podstatný vplyv na jeho potencionálne schopnosti a možnosti plniť si
vyživovaciu povinnosť v rozsahu primeranom veku a potrebám navrhovateľky. Preto súd vychádzal z

potencionálnych schopnosti otca, z jeho možnosti uplatniť sa na širšom trhu práce a schopnosti zvýšiť
si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu a neprihliadol na jeho deklarované príjmové a majetkové
pomery. Súd konštatuje, že výživné 100,00 eur mesačne zohľadňuje iba minimálnu časť nevyhnutných
potrieb navrhovateľky a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj jej výživy na hranicu prospešnú
a nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj. Určením výživného na odporcom navrhovaných 50,00 eur
mesačne by sa presunula zodpovednosť za zdravie a život navrhovateľky na matku, ktorá si svoju

vyživovaciu povinnosť plní dobrovoľne, nielen v peňažnej forme, ale aj formou osobnej starostlivosti
o navrhovateľku a takáto situácia by nepochybne bola v rozpore so Zákonom o rodine, morálkou a
spravodlivosťou. Súd zdôrazňuje, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou
povinnosťou. Je zároveň povinnosťou súdu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, prihliadnuť na tzv.
potencionalitu príjmov povinného rodiča, t.j. aj k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam a možnostiam.

Žiadny účinný zákon v SR nezakotvuje právo ani povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba
vyučená. Zákon o rodine v § 62 ods.1 však zakotvuje výslovne povinnosť živiť svoje dieťa, takže nemôže
obstať argumentácia, podľa ktorej rodič nepracuje, pretože sa nevie umiestniť na trhu práce, a preto nie
je schopný plniť svoju vyživovaciu povinnosť buď vôbec alebo v dostatočnej miere. Pre určenie výšky
výživného nie je vôbec smerodajné, koľko si rodič prácou zarobí alebo či vôbec pracuje. Potencionálny

príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj
vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce.
Súd poukazuje aj na § 62 ods.2 Zákona o rodine, podľa ktorého, potreby rodiča môžu byť uspokojené
až následne, keď si rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby
svojho dieťaťa. Ak otec oficiálne pracuje s príjmom 350,00 eur mesačne, je jeho povinnosťou zaplatiť

z nich najprv výživné 100,00 eur mesačne a až následne uspokojovať svoje potreby a v tomto smere
prehodnotiť svoj postoj ku práci a svoje pracovné návyky. Každý rodič má totiž povinnosť v prvom rade
zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na
uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča,
alebo iné potreby. Otec nepreukázal, že by mu bránili vo využití jeho schopnosti objektívne prekážky a

za riadne využívanie jeho schopnosti rozhodne nemožno akceptovať prácu len na čiastočný pracovný
úväzok, resp. brigádou za 350,00 eur mesačne v produktívnom veku bez zdravotných ťažností. Je
povinnosťou otca organizovať si svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť plniť si svoju
vyživovaciu povinnosť. Na základe uvedených skutočností má súd za, to že návrh navrhovateľky je
v predmetnom konaní dôvodný v súlade jej potrebami. Súd po vypočutí odporcu a navrhovateľky a

vykonaní predmetných dôkazov zároveň rozhodol o uložení povinnosť odporcovi uhradiť nedoplatok
na výživnom voči navrhovateľke v mesačných splátkach tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia (§ 77 ods.1 Zákona o rodine).

14. Podľa § 156 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len „CMP“)

účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu
povinná platiť výživné.

15. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

16. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručeniana Okresnom súde Košice-okolie. Lehota na podanie odvolania začína plynúť dňom nasledujúcim po
dni doručenia tohto rozhodnutia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje

za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v počte 2 rovnopisov s prílohami.