Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 8, 2020

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Csp/127/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118207388
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2020:8118207388.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobcu: L. Č., S..: X.XX.XXXX, M.

XX, XXX XX M., proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO:
35 724 803, zastúpenému spoločnosťou Remedium Legal, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska 5,
851 02 Bratislava, o zaplatenie 637,70 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorých výške
rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 27.6.2018 a doplnenou písomným podaním doručeným súdu dňa

4.9.2018 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol o povinnosti žalovaného vrátiť mu sumu 637,70 Eur
so zákonným úrokom z omeškania 5 % ročne z každej zaplatenej splátky žalobcom (odo dňa vzniku
nezákonného obohatenia) zo súm, ktoré v žalobe špecifikoval sumou a dátumom požadovaných úrokov,
a zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,- Eur „pre nezákonné obohatenie sa,
kde bude zarátaná aj náhrada škody za stratu času, vypracovanie a doručovanie výzvy z 05.04.2018;
z 26.04.2018 a z 13.05.2018 zaslanej žalovanému; vypracovanie a poštové doručovanie žaloby z
25.6.2018 a dnešnej doplnenej žaloby vo výške € 401,70 (70 hod. x 5.625-výška priemernej hodinovej

mzdy na Slovensku, 3x poštovné € 1,45, 1 x poštovné € 1,90 a 1 x poštovné € 1,70)“.

2.1 Žalobu odôvodnil tým, že „ako povinný z exekúcií Ex 14164/10u, vedenej na Vašom súde sp.zn.
14Er/454/10 a Ex 2263/10u, vedenej na Vašom súde sp.zn. 15Er/85/10, týmto podávam žalobu na
oprávneného z vyššie uvedených exekúcií EOS KSI Slovensko, s.no., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava
pre spáchanie trestného činu Neoprávnené obohatenie podľa ustanovenia § 226 ods. 1 Trestného
zákona, keď sa žalovaný po zamietnutí exekúcií vedome na môj úkor obohatil o sumu € 637,70 tým, že

prijímal peniaze aj po zamietnutí exekúcií a oboznámení s nekalými zmluvnými podmienkami, ktoré sú
neplatné a odmietol mi ich vrátiť späť, a tak spôsobil na mojom majetku škodu.“

2.2. Žalobca uviedol, že „žalovaný zaslal žalobcovi dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach z
28.05.2007,č.spisu:430.187,sošpecifikácioudlžnejsumyvcelkovejvýške19.973,40SK(662,99EUR),
ktorá pozostávala z istiny vo výške 15.334,07 SK (508,99 EUR) a úroku z omeškania ku dňu 28.05.2007
vo výške 2.159,33 SK (71,67 EUR) a nákladov na inkasné konanie vo výške 2.480 SK (82,32 EUR) -

(Príloha č. 1).
TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., zaslal žalobcovi list z 15.08.2011, že ho žalovaný splnomocnil pokračovať
vo vymáhaní pohľadávky cestou exekúcie, a to na základe právoplatného a vykonateľného súdnehorozhodnutia, v ktorom súd uložil odporcovi (žalobca) povinnosť zaplatiť navrhovateľovi nižšie
špecifikovanú sumu:
Neuhradený úver - 336,70 EUR (10 143,42 SK)

Zmluvný/zákonný úrok - 189,81 EUR (5 718,22 SK)
Súdny poplatok - 33,20 EUR (1000,18 SK)
Trovy(žaloba) - 67,16 EUR (2023,26 SK)
Režijný paušál_žaloba - 16,54 EUR (498,28 SK), viď Príloha č.2.
Žalobca zaslal žalovanému v jednotlivých splátkach v čase od 28.09.2011 do 26.01.2015 sumu € 564,- .

Splátky boli žalovanému zasielané nasledovne:
1. 28.09.2011 € 40,- (Príloha č.3.1)
2. 25.06.2012 € 45.- (Príloha č.3.2)
3. 24.10.2012 € 40,- (Príloha č.3.3)
4. 15.11.2012 € 60.- (Príloha č.3.4)
5. 28.08.2013 € 40,- (Príloha č.3.6)

6. 30.10.2013 €40,- (Príloha č.3.7)
7. 25.11.2013 € 40.- (Príloha č.3.8)
8. 27.01.2014 €30,- (Príloha č.3.9)
9. 27.02.2014 €29,- (Príloha č.3.10)
10. 26.03.2014 € 40,- (Príloha č.3.11)

11. 18.06.2014 € 30,- (Príloha č.3.12)
12. 31.07.2014 € 20,- (Príloha č.3.13)
13. 03.11.2014 €30.- (Príloha č.3.14)
14. 18.11.2014 € 30,- (Príloha č.3.15)
15. 08.12.2014 € 30,- (Príloha č.3.16)

16. 26.01.2015 €20,- (Príloha č.3.17).
Žalobca zaslal splnomocnenému žalovaného v jednotlivých splátkach v čase od 17.12.2014 do
22.07.2015 sumu € 73,70. Splátky boli TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. zasielané nasledovne:
1. 26.01.2015 € 10,- (Prílohač.3.17)
2. 17.12.2014 € 3,70 (Príloha č.3.18)

3. 11.02.2015 € 10,- (Príloha č.3.19)
4. 30.03.2015 € 10,- (Príloha č.3.20)
5. 21.04.2015 € 10,- (Príloha č.3.21)
6. 19.05.2015 € 10.- (Príloha č.3.22)
7. 23.06.2015 € 10,- (Príloha č.3.23)

8. 22.07.2015 € 10,- (Príloha č.3.24).

Žalobca zaslal TOMÁŠ KUŠNÍR. s.r.o. (splnomocnený žalovaným), žiadosť z 05.04.2018 o špecifikáciu
a zdokladovanie trov konania okrem iných aj pri spisovej značke žalovaného 430.187 (Príloha č.4). Ale
TOMÁŠ KUŠNÍR. s.r.o., nezaslal žalobcovi žiadne dokumenty, čo len potvrdzuje nezákonné obohatenie

žalovaného na úkor žalobcu.
Keďže žalobca bol dlhší čas v zahraničí a nemal poverenú žiadnu osobu na preberanie doporučených
zásielok, tak neobdržal žiadne súdne rozhodnutie, v ktorom súd uložil žalobcovi povinnosť uhradiť
peniaze žalovanému. Preto žalobca zaslal žalovanému žiadosť z 26.04.2018 o špecifikáciu a
zdokladovanie trov konania, kópie právoplatných rozsudkov súdov, v ktorých súdy uložili žalobcovi

povinnosť zaplatiť žalovanému dlžné sumy a kópie všetkých zmlúv úverov žalobcu spolu so
všeobecnými úverovými podmienkami (Príloha č.5). Ale žalovaný nereagoval na túto žiadosť žalobcu,
čo len potvrdzuje nezákonné obohatenie žalovaného na úkor žalobcu.
Z priložených dokumentov je zrejmé, že pôvodným veriteľom bol Tatra banka, a.s. . a tá rutinne
používala vo svojich všeobecných zmluvných podmienkach rozhodcovskú doložku, tak ako tomu bolo

pri zamietnutej exekúcii žalovaného Ex 14164/10u , vedenej na Vašom súde sp.zn. 14Er/454/10. Preto
sa žalobca asi správne domnieva, že TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., sa odvolával vo svojom liste z 1 5.08.2011
(Príloha č.2) na právoplatné a vykonateľné súdne rozhodnutie rozhodcovského súdu. Keďže medzi
dodávateľom a spotrebiteľom nebola osobne dojednaná rozhodcovská zmluva, vzhľadom na vyššie
uvedené je rozhodcovská doložka neplatná, tak isto rozhodnutie rozhodcovského súdu je neplatné.

Preto žalobca vyzval listom z 13.05.2018 žalovaného pri spisovej značke 430.187 k vráteniu sumy €
637,70 (Príloha č.6).
Žalovaný v liste z 11.06.2018 oznámil žalobcovi, že jeho požiadavke nie je možné vyhovieť (Príloha č. 7).Ten, kto sa dopustením trestného činu Neoprávneného obohatenia podľa ustanovenia § 226 ods. 1
Trestného zákona spôsobí na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov

skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy § 451 ods. la2 Občianskeho zákonníka. Bezdôvodné
obohatenie je v Občianskom zákonníku konštruované ako záväzný právny vzťah medzi tým, kto sa na
úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov ( § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho ho získal ( § 456
Občianskeho zákonníka). Inštitút bezdôvodného obohatenia vyjadruje totiž zásadu občianskeho práva,
že nikto sa nesmie bezdôvodne obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný
prospech vrátiť ( Rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 3Cdo 124/2002 ). Zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného

ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej
republiky sp. zn. 33Odo882/2006 z 24 júna 2008 ).“

2.3. Žalobca napokon uzavrel, že vydanie rozsudku žiada „vzhľadom na možný podvod - rozdielne
špecifikácie dlžných súm uvedených v prílohách č. 1 a č. 2, vzhľadom na nezaslanie dokumentov

žalovaného na výzvy žalobcu o zdokladovanie súdnych rozhodnutí, úverových zmlúv, všeobecných
obchodných podmienok k úverovým zmluvám, na ktoré sa odvolával žalovaný pri svojich výzvach na
vrátenie dlžných súm zaslaných žalobcovi, vzhľadom na odmietnutie žalovaného vrátiť peniaze späť
žalobcovi, ktoré nadobudol vedomím, nezákonným obohatením“.

3.1. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Žalobu označil za obsahovo zmätočnú s tým, že z jej obsahu
vyplýva, že žalobca sa domáha vrátenia exekučne vymožených plnení z konaní, ktoré sa viedli na
Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 14Er/454/2010 a 15Er/85/2010, a žalobou s rovnakým odôvodnením
sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia (pozn. súdu: v iných výškach) aj v iných konaniach
vedených na tunajšom súde.

3.2. Žalovaný ďalej uviedol, že pohľadávka, ktorá bola exekučne vymáhaná v exekučnom konaní
vedenomnaOkresnomsúdePrešovpodsp.zn.14Er/454/2010mávsystémežalobcuidentifikačnéčíslo
430.188 a týka sa pohľadávky, ktorá vznikla na základe zmluvy o vydaní súkromnej kreditnej karty VISA
(ďalej aj „zmluva 1“), ktorú žalobca uzatvoril dňa 20.03.2003 so spoločnosťou Tatra banka, a.s. s tým, že

na základe zmluvy 1 bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 30.000,- Sk (995,81 €), žalobca povinnosti
zo zmluvy 1 neplnil, pričom exekučným titulom na prijatie plnení od žalobcu bol rozhodcovský rozsudok
sp. zn. II/2009-2803 zo dňa 19.02.2010, ktorým bol žalobca právoplatne a vykonateľne zaviazaný na
zaplatenie sumy 1.147,21 € s prísl.
Pohľadávka, ktorá bola exekučne vymáhaná v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov

pod sp. zn. 15Er/85/2010 má v systéme žalobcu identifikačné číslo 476.093 a týka sa pohľadávky,
ktorá vznikla na základe zmluvy o pôžičke č. 7002051 (ďalej aj „zmluva 2“), ktorú žalobca uzatvoril
dňa 25.11.2004 so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. s tým, že na základe zmluvy 2 bol
žalobcoviposkytnutýúvervovýške30.000,-Sk(995,81€),žalobcapovinnostitozmluvy2neplnil,pričom
exekučným titulom na prijatie plnení od žalobcu bol rozhodcovský rozsudok sp. zn. EP 21864/09 zo dňa

03.11.2009,ktorýmbolžalobcaprávoplatneavykonateľnezaviazanýnazaplateniesumy855,47€sprísl
Z príloh k podanej žalobe však podľa žalovaného vyplýva, že žalobca sa nedomáha vrátenia
poskytnutých plnení z vyššie uvedených pohľadávok, ale z pohľadávky, ktorá má v systéme žalobcu
evidenčné číslo 430.187. Spis, ktorý bol vedený žalovaným pod číslom 430.187 je v systému žalovaného
uzatvorený, nakoľko pohľadávka z tohto spisu bola mimosúdne dobrovoľne zaplatená žalobcom v

pravidelných mesačných splátkach (t. j. neviedlo sa vo veci exekučné konanie, ako uvádza žalobca a
opiera o tieto skutkové okolnosti svoj nárok).
Žalovaný poukázal na to, že k bezdôvodnému obohateniu nemôže dôjsť v prípade, ak na prijatie
plnení existoval právny dôvod (titul). V súdenom prípade je preto podľa jeho názoru rozhodujúcou
skutočnosťou, ktorá vylučuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného to, že prijatým plnením

bol uspokojovaný žalobcov dlh a žalovaný teda v čase prijímania peňažných plnení disponoval
hmotnoprávnym nárokom voči žalobcovi. Takto prijaté plnenie teda podľa jeho názoru rozhodne
nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie a žaloba je preto v plnom rozsahu nedôvodná.V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca dňa 20.11.2002 uzavrel s postupcom Tatra
banka, a.s. zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby č. 2617743866 (ďalej aj „zmluva 3“), na základe
ktorej mu bol okrem iných služieb postupcu poskytnutý aj úver formou povoleného prečerpania na účte.

Žalobca si povinnosti vyplývajúce z uzavretej zmluvy 3 neplnil, v dôsledku čoho vznikla postupcovi
pohľadávka, ktorú postupca zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil na žalovaného. Žalovaný si
následne túto pohľadávku uplatnil pred Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie
so sídlom v Bratislave, ktorý o nárokoch vyplývajúcich zo zmluvy 3 právoplatne a vykonateľne rozhodol
Rozhodcovským rozsudkom sp. zn. II/2009-5859 zo dňa 08.06.2011. Žalobca bol uvedeným rozsudkom

právoplatne a vykonateľne zaviazaný na zaplatenie sumy 376,70 € s prísl., pričom uvedené rozhodnutie
nebolo nikdy výrokom súdu zrušené, k čomu žalovaný poukázal na ust. § 35 zák. č. 244/2002 Z.
z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu vydania rozsudku rozhodcovského súdu, podľa
ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov
rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

3.3. Žalovaný uzavrel, že plnením vo výške spolu 637,70 €, ktorého vydania sa žalobca domáha
podanou žalobou, bol uspokojený hmotnoprávny nárok žalovaného voči žalobcovi, ktorý v čase prijatia
týchto plnení preukázateľne existoval, a preto takto prijaté plnenia nemožno považovať za bezdôvodné
obohatenie na strane žalovaného. Žalobca uvedenými dobrovoľnými plneniami plnil povinnosť, ktorá
mu vyplývala z hmotného práva (deklarovaného rozsudkom rozhodcovského súdu, ktorý má rovnaké

účinkyakoprávoplatnýrozsudoksúdu),prijatýmiplneniamiboluspokojovanýžalobcovdlh,ataktoprijaté
plnenie preto podľa jeho názoru rozhodne nemožno považovať za bezdôvodné obohatenie.
V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7
Cdo 85/2013 zo dňa 09.04.2014 podľa ktorého: „... súdu rozhodujúcemu o žalobe na splnenie povinnosti
na jeho vydanie (bezdôvodného obohatenia) naisto nepostačuje zistenie, že rozhodnutie, na základe

ktorého bolo plnené (nie je rozhodujúce, či plnenie bolo dobrovoľné alebo bolo vymožené v exekučnom
konaní), bolo následne zrušené, resp. došlo podľa procesných predpisov k strate jeho účinnosti. Ak
sa totiž domáha vrátenia plnenia ten, kto plnil povinnosť uloženú mu súdom, závisí dôvodnosť jeho
návrhu na splnenie povinnosti vrátiť plnenie od toho, či právny dôvod jeho plnenia spočíval na reálne
existujúcom hmotnoprávnom základe. Ak právny dôvod plnenia podľa hmotného práva tu bol, tak potom

trvá naďalej, bez ohľadu na to, či právoplatný a vykonateľný rozsudok (ktorý toto právo iba deklaroval)
bol či nebol zrušený.“
Keďže žalobca uhradil žalovanému len to, na čo mal žalovaný hmotnoprávny nárok, nemohol sa na úkor
žalobcu bezdôvodne obohatiť a žalobcovi tak nevznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Žalovaný dodal, že vo veci pohľadávky vedenej u žalovaného pod identifikačným číslom 430.187 sa

nikdy neviedlo exekučné konanie, nakoľko uvedené plnenia boli poskytnuté v prospech žalovaného
dobrovoľne, a teda nemuselo prísť k nútenému výkonu rozhodnutia.

3.4. Napokon žalovaný ešte uviedol, že všetky plnenia, ktorých vrátenia sa žalobca domáha podanou
žalobou, plnila žalovanému (prevodom z účtu) X. Č. (t.j. nie žalobca), a skutočnosť, že žalobca bol

disponent na bankovom účte p. Č., je podľa neho údajne právne irelevantná, a na ich vrátenie tak nie je
vecne legitimovaný (pozn. súdu: čo však žalobca následne vyvrátil tvrdením, že išlo o jeho prostriedky,
a žalovaný toto jeho tvrdenie nijako nespochybnil a nepoprel, a navyše podľa predložených príloh boli
plneia označené variabilným symbolom úhrady dlhu žalobcu - a teda v jeho prospech).
Žalovaný tiež vzniesol aj námietku premlčania. Poukázal na to, že právo na vydanie plnenia z

bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, a že s prihliadnutím k dátumu podania žaloby
- 04.09.2018 (resp. 27.06.2018) - preto považuje v súlade s ust. § 107 ods. 1 OZ akékoľvek plnenie
žalobcuposkytnutépred04.09.2016(resp.pred27.06.2016)naúčetsubjektu,ktorýsamalpodľanázoru
žalobcu na jeho úkor bezdôvodne obohatiť (čo žalovaný nepripúšťa), za premlčané s tým, že posledné

plnenie, ktoré žalobca plnil žalovanému, bolo plnené dňa 22.7.2015.
Ohľadom požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia žalovaný poukázal na ust. § 3 ods. 5
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „ZoOS“) a uviedol, že zákon na vznik takéhoto
nároku vyžaduje, aby oprávnená osoba najprv úspešne uplatnila na súde porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej ZoOS alebo osobitnými právnymi predpismi s tým, že žalobca takouto osobou

nie je a nevznikol mu tak nárok na primerané finančné zadosťučinenie v zmysle ust. § 3 ods. 5 ZoOS.
Dodaltiež,žežalobcavpodanejžalobeanineoznačilporušeniekonkrétnychspotrebiteľskýchpráv,resp.
spotrebiteľského práva, v dôsledku porušenia ktorých mu podľa jeho názoru tento nárok mal vzniknúť,
a preto z objektívnych dôvodov žalovaný nevie zaujať voči tomuto nároku konkrétnu procesnú obranu.V súdenom prípade nie je subjektom, ktorý so žalobcom uzatvoril zmluvu a preto aj v prípade, ak by
žalobcatakétoporušenieoznačil,žalovanýpodľanehonemôžebyťsubjektom,ktorýzatakétoporušenie
spotrebiteľských práv a povinností žalobcu zodpovedá. Žalovaný si len uplatnil odkúpenú pohľadávku

voči žalobcovi pred súdom (pričom výšku tejto pohľadávky deklaroval peňažný ústav v prílohe k Zmluve
o postúpení pohľadávok), a v súvislosti s uplatnením odkúpenej pohľadávky pred súdom nevznikla
konaním žalovaného žalobcovi žiadna ujma a ani neboli porušené žiadne žalobcove spotrebiteľské
práva, a preto nebola naplnená hypotéza § 3 ods. 5 ZoOS.

4. V replike k vyjadreniam žalovaného žalobca uviedol, že pri spisovej značke žalovaného 430.187
bola pôvodným veriteľom Tatra Banka, a.s., a tá rutinne používala vo svojich všeobecných zmluvných
podmienkach rozhodcovskú doložku, tak ako tomu bolo pri zamietnutej exekúcii žalovaného Ex
14164/10u, vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 14Er/454/10, a uviedol, že predmetnú exekúciu
súd zamietol z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej doložky a teda aj neplatnosti rozhodcovského
rozsudku. Podľa žalobcu vzhľadom na uvedené odpadol hmotnoprávny nárok žalovaného a ostal

len neplatný rozhodcovský rozsudok a vedomé, protizákonné obohatenie žalovaného na základe
neplatného právneho úkonu.
Ďalej poukázal na to, že podľa rozhodcovského rozsudku sa dostal do omeškania už dňa 5.9.2005,
ako vyplýva z prílohy k Zmluve o postúpení vypracovanej Tatra bankou, vzhľadom na to začala plynúť
premlčacia doba dňa 5.9.2005 - odo dňa zročnosti nesplnenej splátky, a žalovaný si neuplatnil právo na

súde do troch rokov od začiatku premlčacej doby. Preto si „uplatňuje aj námietku premlčania zákonného
vymáhania dlhu“ s tým, že „žalovaný sa vedome protizákonne obohacoval na majetku žalobcu nie len
na základe neplatného rozhodcovského rozsudku, ale aj po premlčaní zákonného práva na vymáhanie
dlhu.“
K námietke premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia (subjektívnej) žalobca uviedol, že

„žalovaný bol s tým, že rozhodcovská doložka a vykonateľný súdny rozsudok, ktorým je rozsudok
rozhodcovského súdu, patria k nekalým podmienkam a neplatným, oboznámený pri protizákonných
exekúciách žalovaného proti žalobcovi EX 2263/10u a EX 14164/10u uzneseniami Krajského súdu v
Prešove 9CoE/48/2011 z 28.06.2012 a 26CoE/9/2012 z 05.12.2012, kde boli zamietnuté žiadosti o
vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, a aj napriek tomu prijímal peniaze od žalobcu, ktoré nevrátil

žalobcovi ani na jeho výzvu, a taktiež vzhľadom na premlčanú dobu vymáhania dlhu žalovaným, čím sa
žalovaný úmyselne obohacoval na majetku žalobcu, nejde o premlčanú dobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia a práva na náhradu škody v lehote 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.“
Uzavrel, že „žalovaný je v plnej miere zodpovedný za dôsledky nezákonného obohatenia, lebo
rozsudkami Okresného a Krajského súdu v Prešove bol informovaný o nekalých (neplatných) zmluvných

podmienkach a vlastne vedome vymáhal premlčaný dlh a aj napriek tomu nevrátil žalobcovi ani na jeho
výzvu uhradené peniaze späť!“.

5. V duplike k vyjadreniam žalobcu žalovaný uviedol, že podania žalobcu (či už v tomto, ale aj iných
konaniach, kde si uplatňuje totožné nároky) sú zmätočné, nie je z nich zrejmé akých plnení sa žalobca

domáha a akým titulom. Dodal, že žalobca sa žalobou s rovnakým odôvodnením domáha vydania
bezdôvodného obohatenia (pozn. súdu: v iných výškach) aj v iných konaniach vedených na tunajšom
súde, a vzniesol námietku litispendencie (pozn. súdu: túto námietku však súd nepovažoval za dôvodnú,
nakoľko aj keď prejednávaná žaloba bola skutočne odôvodnená všeobecne, táto žaloba znela na inú
sumu než boli sumy uplatnené v konaniach označených žalovaným, a z jej príloh bolo zrejmé, že sa tiež

týka iných platieb na účet žalovaného označených variabilným symbolom 0000430187).
Opakovane poukázal na svoje vyjadrenia o pohľadávkach exekučne vymáhaných v exekučných
konaniach uvedené vo svojom vyjadrení k žalobe, a že pohľadávka vedená žalovaným pod
identifikačným číslom spisu 430.187 vznikla tak, že žalobca dňa 20.11.2002 uzavrel s postupcom (Tatra
banka a.s.) zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby č. 2617743866, na základe ktorej mu bol okrem iných

služieb postupcu poskytnutý aj úver formou povoleného prečerpania na účte, a že žalobca si povinnosti
vyplývajúce z uzavretej zmluvy neplnil, v dôsledku čoho vznikla postupcovi pohľadávka, ktorú postupca
zmluvou o postúpení pohľadávok postúpil na žalovaného. Rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá vylučuje
bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, je to, že prijatými plneniami bol uspokojovaný žalobcov
dlh, a žalovaný teda v čase prijímania peňažných plnení disponoval hmotnoprávnym nárokom voči

žalobcovi. Uviedol tiež, že v čase prijatia týchto plnení pohľadávka žalovaného nebola premlčaná, a
navyše poukázal aj na ust. § 455 ods. 1 OZ, podľa ktorého za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje,
ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy, a na to, že ak
aj dôjde k premlčaniu práva, neznamená to, že dlžník prestáva byť dlžníkom.Ďalej žalovaný poukázal aj na uznesenie NS SR, sp. zn. 6 Obdo 16/2008 z 16.12.2008, podľa
ktorého „základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu
u obohateného, pričom dôkazné bremeno o existencii bezdôvodného obohatenia znáša postihnutý“, a

uviedol, že žalobca nepreukázal, kedy mal jeho záväzok zo zmluvy zaniknúť splnením, a kedy teda malo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu a v akom rozsahu.
Napokon žalovaný poukázal na ust. § 107 ods. 1 OZ a § 107 ods. 2 OZ a uviedol, že trvá aj na námietke
premlčania uplatneného nároku.

6. Na zistenie podstatných skutočností súd vyzval žalobcu, aby v zmysle ust. § 150 ods. 2 CSP doplnil
určite a zrozumiteľne rozhodujúce skutočnosti, ktoré špecifikujú vydanie bezdovodného obohatenia
uplatneného v tomto konaní, najmä z ktorého právneho vzťahu (zmluvy) so žalovaným si uplatňuje
vydanie bezdôvodného obohatenia, a z čoho konkrétne (bez ohľadu na rozhodcovské rozsudky, ktoré
tietovzťahyibaposudzovali)odvodzujebezdôvodnéobohatenieajehovýšku(t.j.rozdielvjehoprospech
ak predtým nejaké plnenie dostal, teda aké plnenie - sumy na základe takéhoto vzťahu alebo zmluvy

celkovo prijal, a aké plnenie - sumy v súvislosti s týmto vzťahom alebo zmluvou, nad rámec toho čo plniť
mal, plnil), tak aby bolo zrejmé, že k bezdôvodnému obohateniu (nad rámec toho čo v tejto súvislosti
prijal) reálne došlo (keďže eventuálne samotná procesná nesprávnosť rozhodcovského rozsudku ešte
neznamená, že protistrane nebol nič dlžný). Žalobca na túto výzvu nereagoval.

7. Pri prejednaní veci na pojednávaní žalobca následne písomným podaním zo dňa 7.9.2020
predloženým na pojednávaní podľa jeho obsahu menil žalobu (rozširovaním žaloby aj o náhradu škody
vo výške 903,50 Eur za stratu času a peňazí v súvislosti s jeho úkonmi v tomto konaní), túto zmenu
žaloby však súd nepripustil. Súd pripomína, že žaloba je vymedzená petitom a skutkovými dôvodmi v nej
uvedenými, podľa § 140 ods. 1 CSP zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo

sa uplatňuje iné právo, a jej zmena (za predchádzajúcej aj súčasnej procesnej úpravy) bola a je možná
iba zo súhlasom súdu (viď § 95 OSP i § 139 CSP). V danom prípade však súd, vzhľadom na obsah
pôvodne predloženej žaloby a už realizované vyjadrenia žalovaného (pri príprave pojednávania k nej),
a skutočnosť, že tieto výsledky doterajšieho konania (pri príprave pojednávania) by tak neumožňovali
konať a rozhodnúť aj o tomto dodatočnom návrhu predloženom až na pojednávaní, a posúdenie takejto

žaloby by si tak vyžadovalo aj odročenie pojednávania (pričom o veci sa má rozhodnúť spravidla na
jedinom pojednávaní, viď § 157 ods. 1 a § 179 ods. 1 CSP), ako aj s tým súvisiacu skutočnosť, že
žalobca mohol tento prostriedok procesného útoku uplatniť už dávno a včas, ak by konal starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP), a zjavnú nezmyselnosť podstaty takto
vymedzeného ďalšieho nároku (zahrnutého inak eventuálne čiastočne už aj v rozhodovaní o náhrade

trovkonania),tútozmenužalobynepripustil.Onepripustenízmenyžalobysúdrozhodoluznesením,proti
ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 357 CSP a contrario), vyhláseným na pojednávaní za prítomnosti
všetkých strán sporu resp. ich zástupcov, a vec následne posúdil v rozsahu pôvodne podanej žaloby.

8. Súd sa oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany

sporu počas konania uplatnili, a vykonal dokazovanie všetkými predloženými listinnými dôkazmi, ktorých
odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený (a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď
§ 204 CSP), ako aj listinnými dôkazmi, ktoré na pojednávaní prečítal. K zisťovaniu skutkového stavu
pritom súd pristúpil v rozsahu jeho vymedzenia v žalobe. Súd je viazaný žalobou, predmet konania
bol vymedzený žalobnými tvrdeniami a dôkazmi navrhnutými na ich preukázanie, a ďalšie dôkazy na

rozhodnutie o takto vymedzenej žalobe neboli nevyhnutné (ďalšie dôkazy v zmysle § 295 CSP môžu
slúžiť len na nevyhnutné preukazovanie alebo zisťovanie v žalobe konkrétne tvrdených skutočností, a
nie na vyhľadávanie, zisťovanie a konštruovanie eventuálneho ďalšieho iného skutkového stavu, ktorým
žaloba odôvodnená nie je). „Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a
nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom

neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectations)“ (in: Števček,
M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový
poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571). Na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení
rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov pritom zistil
tento podstatný skutkový stav:

9. Podľa nespochybnených tvrdení žalovaného (viď bod 3.2 a 5. tohto odôvodnenia), ku ktorým napokon
aj žalobca predložil na pojednávaní písomnú zmluvu (viď č.l. 146 a 147 spisu) medzi stranami nebolo
sporné, že žalobca dňa 20.11.2012 uzavrel s právnym predchodcom žalovaného - spoločnosťou Tatrabanka a.s. zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby č. 2617743866, na základe ktorej mu bol okrem iných
služieb postupcu poskytnutý aj úver formou povoleného prečerpania na účte, a že žalobca si povinnosti
vyplývajúce z uzavretej zmluvy neplnil.

10. Z písomného vyhotovenia tejto zmluvy predloženej na pojednávaní žalobcom (hoci pôvodne v
písomnom podaní zo dňa 31.8.2019 tvrdil, že nemá zmluvy o spotrebiteľských úveroch s predchodcom
žalovaného, lebo v roku 2008 mu bolo v Bratislave vykradnuté auto a okrem iného boli odcudzené aj
mnohé dokumenty, medzi ktorými boli aj zmluvy o spotrebiteľských úveroch s predchodcom žalovaného)

vyplýva, že išlo o nováciu zmluvy o bežnom účte zo dňa 19-4-2001 v zmysle zvoleného balíka služieb.
Zo zmluvy o poskytnutí kontokorentného úveru pre fyzické osoby č. 2617743866 predloženej žalobcom
na pojednávaní pritom vyplýva, že spoločnosť Tatra banka a.s. ako veriteľ a žalobca ako dlžník uzavreli
spolu dňa 21.5.2002 zmluvu o kontokorentnom úvere, podľa ktorej sa veriteľ zaviazal na základe
žiadosti dlžníka poskytnúť dlžníkovi úver vo výške 8.000,- Sk, a dlžník splatiť poskytnutý úver, platiť
úroky a poplatky uvedené v zmluve, ako aj ďalšie platby spojené s úverom vyplývajúce z Všeobecných

obchodných podmienok Tatra banky, a.s. Podstata kontokorentného úveru je pritom taká, že umožňuje
opakované čerpanie úveru po jeho splatení v rámci úverového rámca.

11. Či, resp. akú celkovú sumu žalobca eventuálne plnil nad rámec toho, čo na základe tejto zmluvy
čerpal a podľa neho plniť mal, však žalobca ani napriek výzve súdu neuviedol.

12. Podľa prílohy č. 4 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006 uzatvorenej medzi Tatra
banka, a.s. (postupcom) a EOS KSI Slovensko, s.r.o. (postupníkom) pri pohľadávke číslo 2617743866
s dátumom pridelenia povoleného prečerpania 5/21/2002, bola výška pôvodného rámca 8000, výška
posledného platného rámca 20000 a celková výška pohľadávky ku dňu odpredaja 16537,07 (pozn.:

vzhľadom na rok 2006 zrejme s mene SKK).

13. Podľa listu spoločnosti Tatra banka, a.s. zo dňa 14.11.2006, označeného ako oznámenie o postúpení
pohľadávky a o ukončení zmluvného vzťahu, odoslaného podľa poštového podacieho hárku žalobcovi
dňa 15.11.2006, mu táto oznámila, že jej peňažná pohľadávka voči nemu vo výške 16.537,07 SKK

s príslušenstvom, ktorá vznikla zo zmluvy č. 2617743866 v znení jej dodatkov, bola na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006 postúpená spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o.
(žalovanému).

14. Podľa nespochybnených tvrdení žalobcu bolo v jeho prospech na úhradu uvedenej pohľadávky

evidovanej u žalovaného pod číslom 430.187o splátkami špecifikovanými v žalobe uhradené
žalovanému v čase od 28.9.2011 do 26.1.2005 spolu 564,- Eur a jeho splnomocnencovi v čase od
17.12.2014 do 22.7.2015 (naposledy platbami dňa 23.6.2015 vo výške 10,- Eur a dňa 22.7.2015 vo
výške 10,- Eur) spolu 73,70 Eur.

15. Z hľadiska vymedzenia rozhodovanej veci súd osobitne zdôrazňuje, že žiadne iné než
vyššie uvedené podstatné skutočnosti v konaní stranami konkrétne uvedené a ani zákonom stanoveným
procesným postupom súdu (§ 215 ods. 1 a 2 CSP) zistené neboli a ani nevyšli najavo (§ 191 ods. 1 CSP).

16.Vtejtosúvislostisúdpripomína,ževnávrhovomkonaníjevýlučnenažalobcoviajehozodpovednosti

čoho (akého práva) a na základe akých skutočností sa v súdnom konaní domáha. V zmysle ustanovenia
§ 132 ods. 1 CSP musí žalobca v žalobe uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností,
ktoré odôvodňujú uplatnený nárok (povinnosť tvrdenia), teda vymedziť skutkové okolnosti, ktoré majú
byť podkladom rozhodnutia, označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (dôkazná povinnosť), a
uviesť žalobný návrh. Žalobným návrhom je súd viazaný. Žalobca teda procesne zodpovedá za to

čo a prečo žaluje, a za výber a formuláciu procesných prostriedkov. Je preto zásadne vecou toho,
kto navrhuje začatie konania, aby žalobu prispôsobil po stránke formulačnej a obsahovej § 132 ods.
1 CSP. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na
označené dôkazy. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Súd nemôže nahrádzať a vyhľadávať skutkové

tvrdenia a skutočnosti (i okolnosti), ktoré žalobca netvrdil a predmetom konania neurobil (ktorými svoj
nárok neodôvodnil).17. V návrhovom (sporovom) konaní je preto zrejmé, že je povinnosťou a zodpovednosťou žalobcu
tvrdiť (substancovať) všetky také skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali (bremeno tvrdenia), v
zmysle prejednacej zásady a zásady kontradiktórnosti súd nie je povinný a ani oprávnený vyhľadávať

za žalobcu rozhodujúce skutočnosti, ktoré by jeho nárok odôvodňovali, a tieto len posudzuje (vychádza
z tvrdeného a zisteného skutkového stavu). Skutkový stav sa pritom zisťuje len v rámci vymedzenom
procesným útokom a obranou procesným postupom podľa zákona, a teda, okrem niektorých výnimiek,
iba na základe predložených skutkových tvrdení, a to či už zhodných (§ 186 ods. 2 CSP), nepopretých
(§ 151 ods. 1 CSP) alebo verifikovaných (preukázaných) po vykonanom dokazovaní (§ 220 ods. 2

CSP), a skutočnosti, ktoré procesne nikto netvrdil (okrem skutočností všeobecne známych, alebo
jednoduchých nesporných skutočností známych súdu z jeho činnosti, prípadne niektorých skutočností
vyplývajúcich z verejných registrov alebo ktoré vyšli najavo) podkladom rozhodnutia nie sú (aj dôkazy
sa na súde vykonávajú len na preukázanie konkrétne tvrdených skutočností, a nie na vyšetrovanie
všetkých možných súvislostí: „Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a
niezisťovaťto,čostranynetvrdili.“(in:Števček,M.,Ficová,S.,Baricová,J.,Mesiarkinová,S.,Bajánková,

J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571). Inými
slovami teda možno povedať, že iné skutočnosti než tie ktorými žalobca odôvodnil svoju žalobu (z
ktorých by eventuálne bolo možné vyvodzovať právo žalobcu a jeho súvislosti), ktoré žalobca určite
a zrozumiteľne netvrdil, sa teda inak v konaní vyhľadávať (zisťovať), preukazovať a pri rozhodovaní
tak ani posudzovať nebudú. Súd sám nevyšetruje a nevyhľadáva skutočnosti potrebné pre priznania

práva - rozhoduje len v rámci procesného útoku a na základe skutkového stavu zisteného procesným
postupom podľa zákona (viď § 181 ods. 3, § 215 ods. 2 CSP, ako aj obsahovú štruktúru rozsudku
podľa § 220 ods. 2 CSP - v ktorom súd uvedie čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké
dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, a ako súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia
a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, a ako vec právne

posúdil), a preto v prípade, že z tvrdených skutočností právo na zaplatenie požadovanej sumy nevyplýva
(neunesenie bremena tvrdenia), nemožno mu priznať súdnu ochranu, a nárok žalobcu z takejto žaloby
musí byť v tomto rozsahu zamietnutý.

18. V súvislosti s eventuálnymi úvahami o ďalšom zisťovaní skutkového stavu nad rámec stranami

(žalobcom)dodanýchskutkovýchtvrdenínavyšetrovacomprincípe(vrozporesozásadouprejednacou),
pre občasné zlé skúsenosti s právnym povedomím niektorých strán, súd už len pre úplnosť pripomína,
že v konaní je viazaný žalobným návrhom a obranou, vrátane tvrdení rozhodujúcich skutočností, ktoré
ich vymedzujú, a dôkazov označených na ich preukázanie, a preto iný skutkový stav resp. okolnosti, než
tie ktoré strany konania vymedzili včas (§ 153 a 154 CSP) uplatnenými prostriedkami procesného útoku

a obrany, teda také ktoré žiadna zo strán v konaní určite a zrozumiteľne netvrdila, predmetom konania a
posudzovania (a teda ani zisťovania a dokazovania) neboli a ani byť nemohli (§ 216 ods. 1 CSP a § 185
ods. 2 CSP). Žalobca pritom pred ukončením dokazovania žiadne ďalšie konkrétne tvrdenia neuviedol
a návrhy na doplnenie dokazovania nemal. To samozrejme platí aj na prípadné ďalšie neprípustne
oneskorené dodatočné dopĺňanie ďalších podstatných skutočností, resp. skutkových tvrdení (§ 153 ods.

1 v spojení s § 149 CSP) a dôkazov, ktoré (ako novoty - doposiaľ neuplatnené prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, okrem stanovených výnimiek), v odvolacom konaní prípustné
nie sú (§ 366 CSP).

Právne posúdenie

19. V danom prípade sa žalobca domáhal vrátenia poskytnutých peňažných prostriedkov s poukazom
na údajné bezdôvodné obohatenie žalovaného. Jeho žaloba, vymedzená dôvodmi v nej uvedenými,
však dôvodná nebola.

20. Podľa § 451 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“ alebo aj „OZ“) kto sa
na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

21. Podľa § 455 ods. 1 OZ za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie
premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.22. Podľa § 708 ods. 1 zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“) zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

23. Podľa § 711 OBZ za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým
spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte.

24. Podľa § 710 OBZ ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď
nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení

týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

25. Podľa § 497 OBZ zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho
prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

26. Podľa § 524 ods. 1 a 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

27. Podľa § 526 ods. 2 OZ ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený
sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

28. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§
101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

29. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

30. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

31. Predpokladom úspechu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia je, aby žalobca tvrdil a
preukázal, že žalovaný na jeho úkor získal majetkový prospech (celkovo) plnením bez právneho dôvodu,
plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, prípadne
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

32. Žalobca sa pritom domáhal voči žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 637,70
Eur s príslušenstvom s poukazom na to, že takúto sumu plnil žalovanému resp. jeho splnomocnencovi
na základe rozhodcovského rozsudku, ktorý je neplatný. Žalovaný sa však voči tomu bránil tým, že
rozhodcovský rozsudok nebol zrušený, a najmä, že žalované plnenie prijal na základe pohľadávky voči

žalobcovi zo zmluvy o bežnom účte fyzickej osoby č. 2617743866 (ktorú žalobca predtým uzavrel so
spoločnosťou Tatra banka, a.s.), na základe ktorej mu bol okrem iných služieb postupcu poskytnutý aj
úver formou povoleného prečerpania na účte, a ktorá mu bola postúpená.

33. V konaní pritom nebolo sporné, že žalobca mal záväzok voči Tatra banke a.s., a že povinnosti

vyplývajúce z uzavretej zmluvy voči spoločnosti Tatra banka, a.s. neplnil.

34. Podľa oznámenia spoločnosti Tatra banka, a.s. zo dňa 14.11.2006 o postúpení pohľadávky a o
ukončení zmluvného vzťahu, odoslaného žalobcovi dňa 15.11.2006, bola pritom jej peňažná pohľadávka
voči žalobcovi vo výške 16.537,07 SKK s príslušenstvom, ktorá vznikla zo zmluvy č. 2617743866 v

znení jej dodatkov, následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.11.2006 postúpená
spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o. (žalovanému). To, či si žalobca toto oznámenie, ktoré mu podľa
poštového podacieho hárku bolo riadne zaslané, aj osobne prevzal nie je podstatné, a to (okrem toho, že
bolo jeho zodpovednosťou si zásielky na tejto adrese preberať, alebo oznámiť protistrane zmenu adresy
na doručovanie) aj preto, že účinnosť postúpenia nie je viazaná na jeho súhlas, informácia o postúpení

bola uvedená aj v ďalších písomnostiach ktoré mu boli zasielané, a napokon s týmto oznámením bol
oboznámený najneskôr aj na súdnom pojednávaní. Žalovaný tak mal právo na plnenie z uvedenej
pohľadávky, ktorá mu bola postúpená. Zo skutočností uvedených žalobcom a ani žiadnych iných zistení
v tomto konaní (§ 215 ods. 2 CSP) pritom nevyplýva, že by plnenia z povoleného prečerpania, ktoréžalobcovi predtým poskytla Tatra banka, a.s., žalobca už vrátil (aj s príslušenstvom - úrokmi), a teda že
by už pred plnením, ktorého vrátenia sa od žalovaného domáha, plnil túto pohľadávku (či už pôvodnému
veriteľovi spoločnosti Tatra banka, a.s., alebo žalovanému) nad rámec toho čo by podľa uvedenej zmluvy

o bežnom účte s povoleným prečerpaním plniť mal (vrátane príslušenstva - najmä úrokov).

35. Pokiaľ ide o poukaz žalobcu na to, že plnil (eventuálne) už premlčaný dlh, tak súd poukazuje na
to, že premlčaním, tak ako to správne uviedol aj žalovaný, dlh priamo nezaniká, a oslabuje sa iba jeho
súdna vymáhateľnosť, a teda ak ho dlžník dobrovoľne (mimo exekúcie) plnil, veriteľ sa tým neobohatil,

čo má svoj odraz aj v ust. § 455 ods. 1 OZ, podľa ktorého za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje,
ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu (alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy).

36. Už z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia
zamietnuť. Za dôvodnú pritom súd považoval napokon aj námietku premlčania, pri ktorej žalovaný
poukázal tak na uplynutie subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ (viď bod 3.4. tohto

odôvodnenia), ako aj premlčanie podľa § 107 ods. 2 OZ (viď bod 5. tohto odôvodnenia).

37. V danom prípade zo žaloby vyplýva, že žalobca svoje právo na vydanie bezdôvodného obohatenia
odvodzuje od poukazu na nedostatok resp. neplatnosť rozhodcovskej doložky, údajnú neexistenciu
nároku žalobcu a svoje platby.

38. Z tvrdení žalobcu i ním predloženej zmluvy pritom vyplýva, že tie skutočnosti (skutkové okolnosti,
nie ich právne hodnotenie), z ktorých svoje právo odvodzuje, poznal resp. mal k dispozícii už v čase
úhrady vymáhaného plnenia, a keďže aj jeho posledná platba, ktorú žalobca v tejto súvislosti v prospech
žalovaného plnil, bola uskutočnená ešte dňa 22.7.2015, a žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia

bola následne podaná až po uplynutí viac ako 2 rokov (27.6.2018) potom, bola uplatnená po uplynutí
premlčacej doby. Jeho (eventuálne) právo na vydanie bezdôvodného obohatenia z jeho platieb bolo v
tom čase už premlčané, a to po márnom uplynutí subjektívnej 2-ročnej premlčacej doby podľa § 107 ods.
1 OZ (uplynutej dňa 22.7.2017) počítanej najneskôr odo dňa jeho poslednej úhrady žalovanému, keď
žalobca mal k dispozícii (poznal) všetky skutkové okolnosti o svojom eventuálnom plnení (bez právneho

dôvodu) a mohol tak prvý krát podať žalobu na jeho vydanie

39. Pokiaľ ide o začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na vydanie bezdôvodného obohatenia
v obdobných veciach, súd k tomu plne odkazuje na už ustálenú rozhodovaciu prax NS SR (čl. 2 ods. 2
a § 220 ods. 2 CSP), podľa ktorej „Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom,

kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe
ktorýchmôžepodaťžalobuovydanieplneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosť
o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto
skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. ... „to, kedy sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako
jeho nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní

okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantné. To znamená, že oprávnený sa
dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 Občianskeho
zákonníka), keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je možné vyvodiť zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie“ (porovnaj napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. 1 Cdo/67/2011, 3 Cdo/169/2017, a
8 Cdo/163/2018). Ako vyplýva z týchto rozhodnutí NS SR, dotýkajúcich sa premlčania práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia dokonca práve priamo u spotrebiteľov (3 Cdo/169/2017, 8 Cdo/163/2018),
tieto závery sa vzťahujú aj na spotrebiteľské spory. Najvyšší súd SR (v rozhodnutí 8 Cdo/163/2018)
zdôraznil, že: „Pre záver dozvedieť sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a o tom, kto ho
získal, je vždy rozhodujúce zistenie „skutkového stavu“ (pozn. dovolacieho súdu: teda nie posúdenie
jeho právnej kvalifikácie).“

40. V danom prípade žalobca všetky rozhodujúce skutkové okolnosti, z ktorých bolo možné vyvodiť, že
(podľa jeho interpretácie) došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, poznal (mal
k dispozícii) a žalobu mohol podať od toho času, keď mal k dispozícii dotknutú zmluvu a vedel čo a komu
(v súvislosti s ňou) plnil, a keďže poslednou z týchto skutočností bola jeho posledná platba uskutočnená

v súvislosti s touto zmluvou (ako plnenie, z ktorého mohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie žalovaného
naposledy) dňa 22.7.2015, a žaloba bola podaná viac ako 2 roky po tom, ním uvažovaný nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia (ak by tu aj bol) je už premlčaný. Žalovaný sa pritom premlčaniadovolal, a preto súd už aj z tohto dôvodu (keďže podľa § 100 ods. 1 OZ premlčané právo veriteľovi v
súdnom konaní priznať nemožno), musel žalobu o vydanie bezdôvodné obohatenia zamietnuť.

41. Žaloba by pritom (takmer úplne) musela byť zamietnutá aj pre uplynutie objektívnej premlčacej doby,
keďže (s výnimkou poslednej platby vo výške 10,- Eur) bola podaná aj po márnom uplynutí objektívnej
3-ročnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 2 OZ dňa 23.6.2018, počítanej v tomto prípade odo dňa
predposlednej úhrady žalobcu, keď k eventuálnemu bezdôvodnému obohateniu z jeho úhrad údajne
malo dôjsť. Absolútna väčšina nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (odvodzovaného z plnenia

žalobcu uhradeného žalovanému - okrem poslednej platby - viac ako 3 roky pred podaním žaloby), bola
totiž uplatnená nepochybne dokonca už aj po uplynutí 3 ročnej objektívnej premlčacej doby na vydanie
bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 2 OZ (po tom čo k nemu eventuálne týmito platbami malo
dôjsť).

42. A napokon už len pre úplnosť, aj keď to už pre túto žalobu ani podstatné nebolo (vzhľadom na

jej vecnú nedôvodnosť ako i skoršie uplynutie už subjektívnej premlčacej doby) v súvislosti s úvahami
žalobcu o 10 ročnej objektívnej premlčacej dobe (pri eventuálnom úmyselnom bezdôvodnom obohatení)
súd poukazuje na to, že pre záver o úmyselnom bezdôvodnom obohatení sa vyžaduje, aby úmysel toho,
kto prijíma plnenie, smeroval k tomu, že sa vedome úmyselne bezdôvodne obohacuje, pričom v konaní
nebolo tvrdené a ani preukázané nič z čoho by vyplývalo, že by si žalovaná strana mala byť vedomá,

že eventuálne nemá nárok na poskytnuté plnenie - nie len na základe rozhodcovského rozsudku, ale
celkovo na základe hmotnoprávneho vzťahu, ktorý tam bol. Žalovaná strana disponovala zmluvou, ktorú
žalobcu uzavrel s bankou, ako aj postúpením pohľadávky zo strany banky, a najmä jej oznámením o
postúpení pohľadávky spolu s jej vyčíslením, a na základe toho sa mohla dôvodne domnievať, že má
nárok na jej plnenie (vrátane úrokov). V konaní nebolo tvrdené a ani preukázané nič, čo by malo svedčiť

o opaku a o tom, že by žalovaný mal úmysel sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatiť, resp. že by vedel,
že mu prijaté plnenie nepatria.

43.Zovšetkýchvyššieuvedenýchdôvodovpretosúdžalobuvčastiovydaniebezdôvodnéhoobohatenia
zamietol, a keďže úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinností na súde bolo v zmysle ust.

§ 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. predpokladom aj pre eventuálne primerané finančné zadosťučinenie
požadované žalobcom, ktorý v tom úspešný nebol, súd žalobu zamietol aj tejto v časti (finančného
zadosťučinenia, požadovaného navyše aj v zjavne neprimeranej výške).

44. O náhrade trov konania súd rozhodoval v zmysle ust. § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku

na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa §
255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262
ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. Žiadne dôvody, pre ktoré by bolo možné úspešnému žalovanému jemu vzniknuté trovy tohto
konania (preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré mu vznikli v konaní v súvislosti
s uplatňovaním alebo bránením práva) v zmysle ust. § 257 CSP celkom výnimočne nepriznať a žiadať,
aby ich znášal sám, strany netvrdili a ani súd nezistil. Strana, ktorá realizuje kroky k začatiu alebo
trvaniu občianskeho súdneho konania, musí vždy zvážiť jeho začatie resp. obranu v ňom, a preto

musí znášať aj dôsledky s tým spojené plynúce z jej procesného neúspechu v konaní. V súvislosti s
eventuálnymi úvahami o aplikácii výnimočného ust. § 257 CSP súd prvého stupňa zároveň poukazuje
aj na výklad obsahovo obdobného ust. § 150 O.s.p. v rozhodnutí Ústavného súdu ČR pod sp. zn. IV. ÚS
3678/12, podľa ktorého „Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa aplikácie ustanovenia § 150 O.s.p., je nutné
konštatovať, že sa jedná o procesné ustanovenie, ktorého použitie je výslovne na uvážení všeobecného

súdu. Pokiaľ sa teda, či už obvodný alebo mestský súd rozhodol dané ustanovenie neaplikovať, nie
je jeho povinnosťou toto akokoľvek zdôvodňovať. Dôvodom je tu predovšetkým tá skutočnosť, že
ustanovenie § 150 O.s.p. je výnimkou zo všeobecného pravidla, a pokiaľ nedôjde k aplikácii tejto
výnimky,platípravidlovšeobecné.Inýmislovamipovedané,povinnosťodôvodnenianákladovéhovýroku
z uhla pohľadu ustanovenia § 150 O.s.p. by nastala až v prípade, že by došlo k jeho aplikácii.“

46. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, preto mu súd voči žalobcovi priznal nárok na
plnú náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným
uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.