Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Anna Majeriková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17Csp/57/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120255795
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:6120255795.4
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený zvoleným zástupcom
advokátskou kanceláriou Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739,
proti žalovaným: 1/ R. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, C. pri N., 2/ E. N., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXX/XX, C. pri N., o zaplatenie 2.933,13 eur s prísl., takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 2.933,13 eur s príslušenstvom zamieta.
II. Žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 12.03.2020, sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým
by žalovaným bola uložená povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 2.933,13 eur, spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 2.191,34 eur od 23.03.2019 do zaplatenia a
nahradiť mu trovy konania. Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 22.03.2019, uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., Tomášikova
48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na
žalobcu pohľadávku voči žalovaným. Žalovaný bol v čase postúpenia pohľadávky napriek písomnej
výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku voči
postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril so žalovanými dňa 14.02.2008
zmluvu č. 0424314193 (ďalej len „zmluva“), ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovaným
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v zmluve a
vo VOP. Žalovaní neplnili v stanovených termínoch splátky, čím porušili svoju povinnosť podľa zmluvy.
Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 2.933,13
eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 2.191,34 eur, z riadneho úroku vo výške 532,01 eur, z úroku z
omeškania vo výške 193,78 eur a z poplatkov vo výške 16 eur, v súlade s prílohou k zmluve o postúpení
pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe
je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky.
Žalovaní po postúpení pohľadávky do dňa podania žaloby nevykonali žiadne úhrady. Dlžná suma ku dňu
podania žaloby predstavuje sumu vo výške 2.933,13 eur, pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru
vo výške 2.191,34 eur, z neuhradeného riadneho úroku vo výške 532,01 eur, z neuhradeného úroku
z omeškania vo výške 193,78 eur a z neuhradených poplatkov vo výške 16,- eur. Žalobca si napokon
uplatnil aj nárok na zaplatenie zákonného úroku z omeškania.2. Žalovaní vo vyjadrení k žalobe uviedli, že namietajú, že žalobca v konaní nie je aktívne vecne
legitimovaný vzhľadom na nepslnenie podmienky v zmysle § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Ak sa v ustanovení zákona hovorí o bezodkladnom oznámení, znamená to okamžite (5 dní) a
nie podanou žalobou na súde v roku 2020, kde už je uvedený žalobca EOS KSI Slovensko,
s.r.o., hoci podľa žaloby žalobcu bola postúpená pohľadávka už 22.03.2019 a zaslanie oznámenia
nebolo preukázané žiadnou listinou. Z predložených listín ani nevyplýva, že boli žalovaným zasielané
predmetné písomnosti, konkrétne výzva na zaplatenie dlžnej čiastky, opakovaná výzva na zaplatenie
dlžnej čiastky a posledná výzva na úhradu pohľadávky. Z predložených listín žalobcu nevyplýva, že
žalovaným bolo zo strany postupcu doručené oznámenie o postúpení pohľadávky a ani iné spomenuté
listiny. Žalobca nepostačujúco osvedčil aj svoj nárok, nepredložil všetky potrebné doklady k preukázaniu
nároku. Je nesporné, že v zmluve absentujú náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z., čo robí
úver, poskytnutý veriteľom, bezúročný a bez poplatkov. V predmetnej zmluve absentuje aj adresa
predávajúceho, na ktorej si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, čo má za následok
opäť bezúročnosť úveru. Ako to vyplýva z predložených výpisov z úverového účtu, žalovaní zaplatili na
úver sumu 16.503,50 eur a v skutočnosti im boli poskytnuté finančné prostriedky iba vo výške 9.769,-
eur. Žalovaní napokon žiadali, aby súd žalobu, ako nedôvodnú, zamietol a priznal im nárok na náhradu
trov konania.
3. Žalobca v replike uviedol, že v konaní predložil oznámenie postupcu žalovanému o postúpení
pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanému, pričom
relevantné oznámenie postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu
legitimáciu postupníka (žalobcu) na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd má povinnosť z tohto
oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy
o postúpení. Dlžník (žalovaný) sa v takom prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávky, ani jej prípadne neexistencie. Žalobca ďalej zastáva názor, že aj prípadné
porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno spojiť s občianskoprávnym následkom
neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 ZoB, nezakladá
občianskoprávnupovinnosťvovzťahukuklientovibanky,vtomtoprípadežalovaným,aleadministratívnu
zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 ZoB. Z uvedeného
vyplýva, že doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB nie je podmienkou
pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne
nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524
Občianskeho zákonníka. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo
ZoB. S nedoručením takejto výzvy teda nemôže byť spojená sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o
postúpení pohľadávok, ale len sankcie vyplývajúce zo ZoB, konkrétne zodpovednosť banky v zmysle
§ 50 ods. 1 ZoB. V ďalšom žalobca upriamil pozornosť súdu na skutočnosť, že v súlade s prílohou
803 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaných so splnením čo len časti toho istého peňažného
záväzku voči banke presiahol jeden rok. Vzhľadom k dikcií § 92 ods. 8 ZoB, s poukazom na to, že
omeškanie žalovaných trvalo nepochybne viac ako rok, žalobca zastáva názor, že právny predchodca
žalobcu by konal v súlade § 92 ods. 8 ZoB (a teda by neporušil bankové tajomstvo) aj v takom
prípade, ak by písomnú výzvu žalovaným nezasielal. Nakoľko ustanovenie § 89 ods. 1 zákona o
bankách pripúšťa úpravu vzťahov medzi bankou a klientom odchýlne od ustanovení daného zákona,
pokiaľ zákon predmetnú odchýlku nevylučuje, pričom ustanovenie § 92 ods. 8 predmetného zákona
nevylučuje odchýlnu úpravu vzájomných vzťahov, zmluvné strany si dohodli otázku postúpenia odchýlne
od predmetného zákona. Vo všeobecných obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
úverovej zmluvy si zmluvnú strany dohodli možnosť postúpenia pohľadávky nepodmienenú počtom dní
omeškania, prípadne zaslaním písomnej výzvy. Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že došlo k
platnémupostúpeniupohľadávky.SuvedenýmzáveromastotožnilajKrajskýsúdvPrešovevrozhodnutí
sp. zn. 11Co/11/2015, zo dňa 25.08.2016, v rozhodnutí sp. zn. 9Co/145/2015 zo dňa 05.10.2016, v
rozhodnutí sp. zn. 11Co/206/2015 zo dňa 05.10.2016. Zároveň žalobca nemôže súhlasiť ani s tým, že
by predmetné ustanovenie spôsobovalo nevyvážené postavenie zmluvných strán, nakoľko predmetné
ustanovenie je v súlade s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zákon o bankách
umožňuje zmluvným stranám upraviť si vzájomné vzťahy odchylne od predmetného zákona, pričom
predmetné ustanovenie obchodných podmienok je v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Žalobca zároveň uviedol, že splatnosť pohľadávky nastala v zmysle zmluvy ku dňu 20.01.2018, z
daného dôvodu pôvodný veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky. Prihliadnuc k obsahu
zmluvy žalobca zastáva názor, že uvedená zmluva spĺňa náležitosti uvádzané v ustanovení § 9 ods. 2
ZoSÚ. Spotrebiteľ bol v zmysle požiadavky ZoSÚ zrozumiteľne informovaný o tom kedy, v akej výške a
ako dlho je povinný plniť si povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že žalovanýmbol poskytnutý úver v sume 300.000,- Sk (9.958,17 eur), ktorý sa zaviazali splácať v pravidelných
mesačných splátkach po 4.217,- Sk (139,97 eur), v celkovom počte 119 splátok, splatných v zmysle
Všeobecných obchodných podmienok. V zmluve je ďalej uvedené, že úroková sadzba je vo výške
10,95 % ročne, ročná percentuálna miera nákladov je vo výške 12,61 %, ako aj adresa poskytovateľa
finančných prostriedkov, na ktorej si môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu, alebo sťažnosť.
4. Žalovaní v duplike uviedli, že žalobca k platnému postúpeniu pohľadávky uviedli veľa súdnych
rozhodnutí, avšak v danom prípade nenaplnil zákonné postúpenie pohľadávky, ani predložením ďalších
listín / upomienok, pretože ani jedna neobsahuje doručenku ani podací hárok. Zároveň ide o listiny, ktoré
nie sú listinami verejnými, a preto ich pravdivosť žalovaní popierajú. Z listín, ktoré žalobca súdu predložil,
nie je zrejmé, kto ich vytvoril, ani kedy ich minimálne odoslal. Tieto doklady priamo súvisia s platnosťou
postúpenia pohľadávky a nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, teda pre nesplnenie
podmienky v zmysle ustanovenia § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva bola podpísaná, a teda
účinná dňom 22.03.2019, ale listina o oznámení postúpenia pohľadávky je datovaná dňom 30.03.2019,
čo je viac ako 5 dní, ktoré boli dohodnuté v zmluve o postúpení pohľadávok. V prípade pohľadávky banky
je spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách iba pohľadávka alebo jej
časť, ktorá je splatná, za predchádzajúcej písomnej výzvy banky na plnenie a následného umožnenia
90 dňovej lehoty na splnenie dlhu pred postúpením pohľadávky. Uvedené predpoklady sú zákonnými
predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky.
Tieto podmienky postúpenia stanovuje priamo zákon o bankách a ide o zákonné podmienky postúpenia
pohľadávky, pri porušení ktorých právny úkon postúpenia pohľadávky porušuje zákon, a je preto podľa
§ 39 Občianskeho zákonníka neplatný. Tu už nezáleží, či existuje alebo neexistuje zmluva o postúpení
pohľadávky. Zároveň žalobca uvádza, že pohľadávka banky nebola zosplatnená, tak v tomto prípade
nebolo možné takúto ani postúpiť. Žalovaní zotrvali na zamietnutí žaloby v celom rozsahu.
5. Vo vyjadrení k duplike žalobca uviedol, že oznámenie o postúpení pohľadávok zo dňa 30.03.2019 bolo
žalovaným odoslané dňa 02.04.2019, čo potvrdzuje aj podací hárok, pričom v tejto súvislosti poukázal aj
na jednotlivé ustanovenia VOP. Žalobca má za to, že bola dodržaná lehota na informovanie žalovaného
o postúpení pohľadávky, a zároveň uviedol, že splatnosť pohľadávky nastala v zmysle zmluvy ku dňu
20.01.2018 a z daného dôvodu pôvodný veriteľ nevyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky.
6. Žalobca napokon v ďalšom vyjadrení uviedol, že žalovaní dňa 14.02.2008 čerpali peňažné prostriedky
v celkovej výške 9.958,18 eur a z poskytnutého úveru uhradili sumu v celkovej výške 15.715,78 eur.
7. Na pojednávaní dňa 20.09.2021 súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, nachádzajúcimi sa v súdnom spise, a mal zistený nasledovný skutkový stav.
8. Zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 14.02.2008, uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu,
ako veriteľom, a žalovanými, ako dlžníkmi, poskytol právny predchodca žalobcu žalovaným bezúčelový
spotrebiteľský úver vo výške 9.958,18 eur. Celková suma spotrebiteľského úveru bola určená na sumu
16.892,57 eur, ktorú mali žalovaní splatiť v 119 mesačných splátkach vo výške splátky istiny po 139,98
eur, pričom prvá splátka bola splatná dňa 20.03.2008 a každá ďalšia splátka k 20. dňu v kalendárnom
mesiaci. RPMN bola v zmluve určená na 12,61 % a ročná úroková sadzba činila 10,95 %. Celkové
náklady spotrebiteľa, spojené s úverom, predstavovali sumu 6.934,39 eur. Termín konečnej splatnosti
úveru bol stanovený na 20.01.2018. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli aj všeobecné obchodné
podmienky.
9. Listom zo dňa 17.05.2017, označeným ako „výzva“, právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným,
že sú v omeškaní so splácaním pohľadávky banky ku dňu 30.04.2017 vo výške 592,95 eur s
príslušenstvom a vyzval ich na jej úhradu najneskôr do 15 dní od doručenia výzvy.
10. Listom zo dňa 18.12.2018, označeným ako „výzva“, právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným,
že nakoľko je pohľadávka banky zo zmluvy splatná v celom rozsahu a sú v omeškaní so splácaním
viac ako tri mesiace, výška splatnej a nezaplatenej pohľadávky predstavuje ku dňu 18.12.2018 sumu
2.813,46 eur, a zároveň oznámil, že ak dlžnú sumu neuhradia, banka je oprávnená postúpiť pohľadávku
tretej osobe.
11. Listami zo dňa 30.03.2019, označenými ako „oznámenie o postúpení pohľadávky podľa § 526 a
nasl. zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník, právny predchodca žalobcu oznámil žalovaným,
že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0215/2019/CE, uzatvorenej dňa 22.03.2019 postúpil
pohľadávku, spolu s príslušenstvom a právami z akéhokoľvek zabezpečenia, žalobcovi. Podľa
priloženého poštového podacieho hárku boli uvedené oznámenia odoslané žalovaným dňa 02.04.2019.12. Z výpisu z úveru zo dňa 29.04.2019 vyplýva, že žalovaní čerpali úver vo výške 9.958,18 eur a splatili
za dané účtovné obdobie spolu sumu 12.218,59 eur.
13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení, účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je
neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
15.Podľa§4ods.2písm.k)ZoSÚ,zmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecnýchnáležitostímusí
obsahovať priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 .
16. Podľa § 4 ods. 3 veta druhá ZoSÚ, ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
18. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
19. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
20. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Právny predchodca žalobcu, ako veriteľ, v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva,
že predmetom jeho činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalovaní zmluvu uzatvárali ako
spotrebitelia, keďže sa jedná o fyzické osoby, ktoré pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonali v rámci
svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd
preto vychádzal z príslušných ustanovení ZoSÚ a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol
medzi stranami na základe zmluvy, uzavretej dňa 14.02.2008, je vzťahom občianskoprávnym a je
potrebné naň aplikovať ustanovenia tohto zákona.
22. Pokiaľ ide o námietky žalovaných, týkajúcich sa aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, tieto súd
vyhodnotil ako nedôvodné, nakoľko z predložených listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že došlo
k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, na č. l. 153 a 154 súdneho spisu sa totiž nachádzajú
oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 30.03.2019, vrátane hromadného poštového podacieho
hárku na č. l. 155 súdneho spisu, z ktorých vyplýva, že právny predchodca žalobcu predmetné
oznámenia žalovaným riadne zaslal dňa 02.04.2019, a preto títo museli mať o zmene v subjekte
veriteľa nepochybne vedomosť. Napokon na č. l. 7 súdneho spisu sa nachádza aj zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 22.03.2019, vrátane prílohy, obsahujúcej špecifikáciu postúpenej pohľadávky.
K uvedeným námietkam žalovaných navyše pomerne obsiahle argumentoval aj žalobca vo svojich
vyjadreniach, a to aj s poukazom na ustálenú judikatúru, s ktorými vyjadreniami sa súd v celom rozsahu
stotožnil a poukazuje na ne.
23.Keďžesúdustálil,žezmluva,uzavretásožalovanými,jezmluvouospotrebiteľskomúvereavzťahuje
sa na ňu ZoSÚ, súd v ďalšom zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky obligatórne
náležitosti v zmysle § 4 ods. 2 ZoSÚ. Na absentujúce obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere napokon poukazovali aj samotní žalovaní.24. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť podľa § 4 ods. 2 písm.
k) ZoSÚ, teda priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský
úver, platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 . Tento údaj v uzavretej zmluve
úplne absentuje.
25. V zmysle § 4 ods. 3 veta druhá ZoSÚ sa preto poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie
náležitosti, uvedenej v § 4 ods. 2 písm. k) ZoSÚ, za bezúročný a bez poplatkov.
26. Vzhľadom na uvedené, súd vyhodnotil nárok žalobcu nasledovne:
27. Právny predchodca žalobcu poskytol žalovaným spotrebiteľský úver vo výške istiny 9.958,18 eur,
ako to vyplýva z predloženej zmluvy.
28. Súd v ďalšom, vzhľadom na výpis z úveru, považoval za nesporné, že žalovaní mali už ku dňu
29.04.2019 na daný záväzkovo-právny vzťah medzi stranami uhradenú spolu sumu 12.218,59 eur.
29. Vzhľadom na to, že sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať
žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny, bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov, po odpočítaní žalovanými
uhradených platieb. Žalovaní však v tomto prípade uhradili viac, než na istine úveru vôbec obdržali, a
keďže neexistuje nesplatená istina úveru, a teda niet istiny, ktorú by žalovaní mali žalobcovi zaplatiť,
súd žalobu v časti požadovanej istiny zamietol.
30. Nakoľko niet dlžnej istiny, ktorú by boli žalovaní povinní zaplatiť, súd zamietol aj na ňu sa viažuce
príslušenstvo, titulom úroku z omeškania.
31. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
33. Keďže súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol, žalovaní boli v konaní v plnom rozsahu
úspešnou stranou, a preto by im v súlade s § 255 ods. 1 C.s.p. patril proti žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. Nakoľko je však podľa obsahu spisu zrejmé, že žalovaní si žiadne trovy
konania nevyčíslili, resp. im doposiaľ v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, súd im ich náhradu
proti žalobcovi nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.