Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 23, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Odi/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119373777
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Rejdovianová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6119373777.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou JUDr. Dominikou Rejdovianovou, v právnej veci

žalobcu Poštová banka, a.s., so sídlom 811 02 Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890,
zastúpený Mgr. Erika Martišková, advokátka so sídlom 902 01 Pezinok, Dona Sandtnera 13, IČO: 42
421 927, proti žalovanému G. R., I.. XX. XX. XXXX, Z. XXX XX E., M. XXXX/XX, zastúpený JUDr. Ondrej
Zachar - advokát, so sídlom Liptovský Mikuláš, 1. mája 1018/81, pracovisko 974 01 Banská Bystrica,
Horná 65/A, IČO: 42 069 599, o zrušení oddlženia pre nepoctivý zámer žalovaného, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20. 09. 2019 domáhal zrušenia oddlženia dlžníka pre
nepoctivý zámer podľa § 166g ods. 2 písm. g) a h) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii
a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len „ZoKR“/.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 21. 11. 2017 uzatvoril žalobca a žalovaný ako dlžník Zmluvu o úvere
č. XXXXXXXXXX /ďalej len „zmluva“/. Na základe zmluvy, žalobca poskytol žalovanému peňažné
prostriedky v sume 10.000 Eur. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 05. 12. 2017 uznesenie

pod sp. zn. 3OdK/519/2017, ktorým vyhlásil na majetok žalovaného konkurz a žalovaného oddlžil.
Žalobca si uplatnil svoj nárok na neuhradenú pohľadávku z titulu zmluvy do konkurzného konania,
pričom jeho pohľadávka bola v rámci rozvrhu výťažku uspokojená v sume 625,67 Eur. Žalobca sa
domáha zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodu, že zo správania sa žalovaného pred podaním návrhu
možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom
alebo splátkovým kalendárom. Žalovaný dňa 21. 11. 2017 podpísal žiadosť o úver, v ktorej uviedol,
že nemá žiadne mesačné splátky úverov. Okrem iného mal žalovaný v čase podanej žiadosti o úver

a v čase uzavretia zmluvy záväzky, ktoré neuhrádzal, v dôsledku čoho muselo byť na neho vedené
aspoň 1 exekučne konanie, aby splnil podmienky na podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Žalobca
posúdil schopnosť žalovaného splácať úver dopytom do úverového registra. Podľa dát z EOS KSI
nemal žiadateľ v čase posudzovania žiadosti evidované žiadne spisy. Žalovaný deklaroval rodinný
stav slobodný, žiadne vyživované dieťa. Príjem žiadateľa bol overený dopytom do Sociálnej poisťovne,
pričom banka sa dopytovala na 110 % deklarovaného príjmu, podľa vtedy platných pravidiel bol príjem
potvrdený a banka žiadateľovi akceptovala deklarovaný príjem vo výške 812 Eur. Rovnako napriek

mesačnému deklarovanému príjmu vo výške 812 Eur neuhrádzal svoje záväzky, čím spôsobil ich
predčasné zosplatnenie a navyšovanie vo forme trov exekučného konania. Je teda evidentné, že
žalovaný v čase uzatvárania zmluvy vedel, že svoje záväzky plniť nebude, nakoľko už o necelý mesiac
od podpisu zmluvy bol vyhlásený konkurz a žalovaný tak uviedol žalobcu do omylu svojim klamlivýmsprávaním, za účelom získať finančné prostriedky. Žalobca sa domáha zrušenia oddlženia žalovaného
aj z dôvodu, že zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť
svojho veriteľa alebo zvýhodniť veriteľa. Žalovaný v čase uzatvárania zmluvy vedel, že svojim konaním

poškodí veriteľa a svoj záväzok nesplní, nakoľko v konkurzom konaní nebude žalobca uspokojený, resp.
vo veľmi malej miere. Žalobca zároveň navrhol súdu, aby prihliadal na osobu žalovaného prísnejšie v
zmysle § 166g ods. 3 ZoKR z dôvodu, že žalovaný má osobitné životné skúsenosti, ktoré mu umožňovali
posúdiť danú situáciu s väčšou odbornosťou.

3. Súd doručoval žalobu spolu s prílohami a poučením v zmysle § 167 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ žalovanému, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 20. 12. 2019
uviedol, že v čase keď preberal záväzok od žalobcu, nemal v úmysle svoj záväzok riešiť konkurzom a
ani nebolo jeho úmyslom nijakým spôsobom poškodiť žalobcu. Práve naopak, jeho úmyslom bolo riadne
splácať prevzatý záväzok. Pred uzavretím zmluvy žalovaný pracovníčku Poštovej banky vo Zvolene
informoval o tom, že si podal návrh na vyhlásenie konkurzu a či v tomto smere nebude nejaký problém.

Pracovníčka banky ho uistila, že predmetný úver si môže zobrať a problém s tým nebude. Keďže
žalovaný bol utvrdený v tom, že podaný návrh na vyhlásenie konkurz nebude mať žiaden vplyv na
prevzatý úver, mal za to, že úver bude riadne splácať. Po vyhlásení konkurzu, neboli z úverového účtu
žalovaného sťahované žiadne splátky a taktiež mu neboli doručované žiadne výzvy na zaplatenie od
žalobcu. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v úmysle úver riadne splácať, bol sa informovať na pobočke

Poštovej banky vo Zvolene, z akého dôvodu mu nie sú sťahované splátky úverov a že v prípade je
v prospech žalobcu ochotný uhradiť zameškané splátky v hotovosti. Pracovníčka banky žalovanému
uviedla, že v systéme neeviduje žiadne záväzky žalovaného. Žalovaný následne zistil, že je to možno
kvôli vyhlásenému konkurzu na jeho majetok, čo mu pracovníčka banky potvrdila, avšak bližšie sa k
tomu nevedela vyjadriť. Žalovaný v ďalšom uviedol, že má len základné vzdelanie a domnieval sa, že

už dňom 20. 09. 2017, kedy mu bolo doručené rozhodnutie Centra právnej pomoci o poskytnutej
právnej pomoci v konaní od oddlžení, už prešiel osobným bankrotom a aj preto sa domnieval, že na
predmetnú pohľadávku žalobcu sa konkurz nebude vzťahovať a túto bude riadne splácať. Žalovaný v
ďalšom uviedol, že v čase keď preberal záväzok od žalobcu, nachádzal sa v bezvýchodiskovej situácii.
Žalovaný v čase podania návrhu ako aj v súčasnej dobe žije v prenajatom byte so svojou chorou matkou.

Matka žalovaného má niekoľko rokov trvajúce zdravotné problémy (srdcovocievne ochorenie), ktoré
pretrvávajú dodnes a na ktoré užíva drahé lieky. V tejto súvislosti žalovaný uviedol, že matka žalovaného
mala nízky príjem, nebola schopná sa sama o seba postarať a v čase keď žalovaný poberal predmetný
úver od žalobcu, bola matka žalovaného v životnej tiesni. Nakoľko ani sám žalovaný nemal dostatok
finančných prostriedkov, tieto si bol nútený požičať, aby finančne vypomohol chorej matke. V opaku so

žalobcom, žalovaný žiadal súd aby na skutočnosti ovplyvňujúce jeho poctivý zámer prihliadal miernejšie,
nakoľko má len základné vzdelanie, nemá žiadne právne povedomie a taktiež nemá žiadne osobitné
skúsenosti. Žalovaný má za to, že v danom prípade žalobca nepostupoval s odbornou starostlivosťou,
keď so žalovaným napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že ide do osobného bankrotu, s ním uzatvoril
úverovú zmluvu.

4. Podaním zo dňa 10. 01. 2020 (§ 167 ods. 3 CSP) žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného považuje
za účelové. Svoje tvrdenia ohľadom informácií uvedených v žiadosti o úver v článku 1.2, kde žalovaný
uviedol, že nemá žiadne splátky úverov a pôžičiek nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný teda v
žiadosti neuviedol pravdivé informácie týkajúce sa jeho záväzkov, z čoho vyplýva, že žalovaný mal

jednoznačne v úmysle obohatiť sa na úkor žalobcu. Žalovaný teda vedome zamlčal svoje záväzky,
čo mohlo ovplyvniť skúmanie jeho majetkových pomerov. Ako už žalobca uviedol v žalobnom návrhu,
žalovaný podpísal žiadosť o úver, v ktorej uviedol, že nemá žiadne mesačné splátky úverov, hoci táto
informácia nebola pravdivá. Žalovaný čerpal úver, pričom neuhradil žalobcovi ani jednu splátku. V
dôsledku uvedeného neobstojí tvrdenie žalovaného a jeho poctivom zámere a plnení jeho záväzkov.

Žalobca zároveň poukázal na odlišné stanovisko podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky
JUDr. Milana Ľalíka, v zmysle, že všeobecné súdy vrátane ústavného súdu ochranu spotrebiteľov
pustili už tak ďaleko, že títo nemusia niesť žiadne adekvátne dôsledky za svoje konanie, aj keď uzavrú
akúkoľvek zmluvu, dokonca čokoľvek, čo sa prieči zdravému rozumu (v zmysle „chudák ani nevie, čo
podpísal“, ale „peniaze mohol zobrať“), a to sa už dotýka samej podstaty a hlavne primeranosti práva,

v dôsledku čoho spotrebiteľa z úradnej povinnosti zbavujú jeho zodpovednosti.

5. Dňa 29. 01. 2020 súd žalovanému doručoval vyjadrenie žalobcu zo dňa 10. 01. 2020 a umožnil
mu,abysavlehote15dníoddoručeniapísomnevyjadrilauviedolďalšieskutočnostiaoznačildôkazynasvojuobranu(§167ods.4CSP).Žalovanýpodanímzodňa12.02.2020uviedol,ženamietaskutočnosť,
že mal žalobcu uviesť do omylu tým, že v žiadosti o úver mal uviesť nepravdivú informáciu ohľadne jeho
záväzkov konkrétne v článku 1.2 zmluvy, že nemá žiadne mesačné splátky úverov a pôžičiek. Uvedené

tvrdenia žalobcu sa nezakladajú na pravde, pretože žalovaný v čase podania žiadosti o úver skutočne
nemal žiadne splátky úverov ani pôžičiek. Uvedené vyplýva zo samotnej žaloby, kde sám žalobca
uviedol, že výdavky žalovaného boli overené dopytom do úverového registra. Taktiež podľa dát EOS
KSI, nemal žalovaný v čase posudzovania žiadosti evidovaný žiadny spis. Aj zo zoznamu veriteľov ako
prílohy priloženej k návrhu na vyhlásenie konkurzu vyplýva, že žalovaný nemal ako veriteľov bankové

a nebankové subjekty. Je teda evidentné, že žalovaný sa nedopustil žiadneho klamlivého správania
vo vzťahu k žalobcovi. Naopak žalobca mal vedomosť, že žalovaný si aktuálne rieši osobný bankrot a
napriek tejto skutočnosti so žalovaným uzatvoril zmluvu.

6. Na prejednanie veci samej, súd určil termín pojednávania na deň 24. 09. 2020 na ktorý sa žalobca
prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu, žalovaný a právny zástupca žalovaného riadne

dostavili.

7. Z OV č. 238/2017 deň vydania 14. 12. 2017, mal súd za preukázané (§ 185 ods. 2 CSP), že
uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 3OdK/519/2017 zo dňa 05. 12. 2017
bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz a žalovaný bol oddlžený postupom v zmysle § 166e

ZoKR. Oznamom správcu konkurznej podstaty Mgr. Natálie Miľanovej zverejnenom v OV č. 28/2019 deň
vydania 08. 02. 2019, bol zverejnený návrh konečného výťažku zo všeobecnej podstaty, kde výťažok
získaný speňažením všeobecnej konkurznej podstaty predstavoval sumu 746,82 Eur a z tejto sumy
bol vo výške 625,67 Eur uspokojený ako prihlásený veriteľ žalobca, pričom miera jeho uspokojenia
predstavovala 6,20%. V OV č. 52/2019 deň vydania 14. 03. 2019 bol zverejnený oznam o zrušení

konkurzu z dôvodu, že došlo k splneniu výťažku a konkurz bol v zmysle § 167v ZoKR ukončený.

8. Zo zoznamu veriteľov žalovaného zo dňa 29. 11. 2017 (č.l. 102), ktorý bol ako dôkaz navrhnutý
a vykonaný na súdnom pojednávaní vyplýva, že žalovaný mal v čase podania návrhu na vyhlásenie
konkurzu veriteľov KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group; Krajské riaditeľstvo PZ

BanskáBystrica;MestoZvolen;Mgr.MartinKostka;Slovenskákonsolidačná,a.s.;Všeobecnázdravotná
poisťovňa, a.s. a Wüstenrot poisťovňa, a.s. Na základe vykonaného dôkazu, teda súd zistil, že veriteľom
žalovaného nebol žiadny bankový a ani nebankový subjekt.

9. Z predloženej Zmluvy o úvere zo dňa 21. 11. 2017, mal súd za preukázané, že žalovanému bol

poskytnutý účelový úver na refinancovanie vo výške 10.000 Eur s mesačnou splátkou vo výške 182,83
Eur. Z článku 2.3 zmluvy vyplýva, že týmto úverom bol refinancovaný úver žalovaného voči žalobcovi
„dobrá pôžička“ vo výške 4.926,36 Eur a zvyšná časť úveru bola poskytnutá žalovanému na čerpanie.
Z žiadosti o spotrebiteľský úver žalovaného č. XXXXXXXXXX zo dňa 21. 11. 2017 súdu vyplýva, že
v bode 1.2 je uvedené, že žalovaný nemá žiadne splátky úverov a pôžičiek a nie sú mu vykonávané

žiadne zrážky. Z predloženej lustrácie žalovaného v registri EOS KSI, mal súd za preukázané, že voči
žalovanému nie je vedené žiadne konanie a má uvedený stav „v poriadku“. Z lustrácie žalovaného
v úverom registri bolo zistené, že žalovaný spláca aktuálne spotrebiteľský úver vo výške 5.000 Eur a
jednalo sa o úver voči Poštovej banke, a.s. Existencia iných úverov nebola zistená.

Podľa ustanovenia § 166f ods. 1 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa
zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do
šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o
oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich
spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

Podľa ustanovenia § 166f ods. 2 ZoKR, právoplatné rozhodnutie o zrušení oddlženia je účinné voči
všetkým. Iné rozhodnutie o návrhu na zrušenie oddlženia nie je prekážkou, aby sa rozhodovalo o novom
návrhu na zrušenie oddlženia, ak je podaný iným veriteľom alebo sú tu nové dôkazy, ktoré poctivý zámer
dlžníka vylučujú.

Podľa ustanovenia § 166f ods. 4 ZoKR, zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom
neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodnávymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia
oddlženia.

Podľa ustanovenia § 166g ods. 1 ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu
možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností,
najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie,
zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo
výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie

nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti
opätovne zaradil.

Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. g) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje
dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom.

Podľa ustanovenia § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR, dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak zo správania sa
dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť
niektorého veriteľa.

Podľa ustanovenia § 166g ods.4 ZoKR, súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý
zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto
veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná
udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti.

Podľa ustanovenia § 166g ods. 5 ZoKR, poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu
na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového
kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

10. V danej veci súd pristúpil v rámci sporu k posudzovaniu podmienok za splnenia ktorých, sa môže

veriteľ úspešne domáhať zrušenia oddlženia dlžníka pre nepoctivosť jeho zámeru. Žalobca v spore
disponoval aktívnou legitimáciou, nakoľko preukázateľne je veriteľom žalovaného, ktorý bol dotknutý
oddlžením, čo súdu preukázal Zmluvou o úvere zo dňa 21. 11. 2017 a výtlačkom z OV č. 28/2019 deň
vydania 08. 02. 2019, v ktorom bol zverejnený návrh konečného výťažku zo všeobecnej podstaty, v
rámci ktorého bol žalobca ako prihlásený a zistený veriteľ uspokojovaný v rozsahu 6,20%.

11. Súd konštatuje, že návrh smeruje voči dlžníkovi, ktorý je v konaní pasívne legitimovaný. Žalovaný bol
oddlženýuznesenímOkresnéhosúduBanskáBystricasp.zn.3OdK/519/2017zodňa05.12.2017,ktoré
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 238/2017 dátum vydania 14. 12. 2017. Účinky vyhlásenia
konkurzu nastali v zmysle § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZoKR, dňom 15. 12. 2017. Žaloba na

zrušenie oddlženia dlžníka bola na súd podaná dňa 20. 09. 2019 (elektronická doručenka na č.l. 38
obsahu spisu). Šesťročná lehota na podanie žaloby začala plynúť od 15. 12. 2017 a uplynula by dňa
15. 12. 2023 to znamená, že súd môže skonštatovať, že bola zachovaná lehota na podanie žaloby,
pretože bola podaná do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka.

12. Pri posudzovaní skutočností ovplyvňujúcich poctivý zámer u žalovaného súd postupoval miernejšie,
nakoľko v spore mal za dokázané, že žalovaný dosiahol len základné vzdelanie a je osobou od ktorej
súd nemôže spravodlivo požadovať právne povedomie ako by mal, napr. dlžník s vysokoškolským
vzdelaním. Súd nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že má žalovaného posudzovať prísnejšie, pretože má
osobitnéživotnéskúsenosti,nakoľkožalobcatútosvojuúvahuničímneodôvodnil,avčommajúspočívať

osobitné životné skúsenosti žalovaného neuviedol, iba stroho konštatoval, že žalovaný ich má.

13. Žalobca videl nepoctivosť zámeru žalovaného v tom, že podľa jeho názoru z jeho správania sa
možno usudzovať, že pri preberaní záväzku voči žalobcovi sa spoliehal na to, že tento záväzok bude
riešiť konkurzom (§ 166g ods. 2 písm. g) ZoKR) a mal snahu poškodiť veriteľa (§ 166g ods. 2 písm. h)

ZoKR), keď sa na jeho úkor obohatil a na záväzok mu nič nesplatil.

14. Súd považuje za nevyhnutné podotknúť, že právoplatné zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer
žalovaného má podľa § 166f ods. 2 ZoKR účinky voči všetkým, t.j. „erga omnes“. To znamená, žezrušenie oddlženia nepredstavuje obnovu vymáhateľnosti len žalobcovej pohľadávky, ale aj ostatných
pohľadávok veriteľov v rozsahu, v akom neboli uspokojené. Vzhľadom na opísané účinky zrušenia
oddlženia, preto podaná žaloba a v nej opísaného skutkové okolnosti musia byť doložené takými

dôkazmi, ktoré odôvodňujú postup súdu v zmysle § 166f ZoKR. Súd pri posudzovaní poctivého zámeru
žalovaného, prihliada nielen na správanie, ktoré opísal žalobca, ale je povinný prihliadať na všetky
okolnosti prípadu (napr. vzdelanie dlžníka, okolnosti, ktoré ho k určitému správaniu prinútili, dostatok
poučenia zo strany Centra právnej pomoci, ale aj obozretnosť veriteľa).

15. Prvým dôvodom na zrušenie oddlženia žalovaného, bola tá skutočnosť, že ani nie mesiac pred
vyhlásením konkurzu na majetok žalovaného, si žalovaný zobral od žalobcu úver vo výške 10.000
Eur, týmto konaním žalobcu uviedol do omylu a svojim klamlivým spôsobom vedel, že svojim konaním
poškodí veriteľa a svoj záväzok nesplní, nakoľko v konkurznom konaní nebude žalobca uspokojený
vôbec alebo len vo veľmi malej miere. Žalovaný sa na pojednávaní bránil tým, že samotná pracovníčka
bankyhotelefonickykontaktovalazaúčelomponukynovéhoúverunarefinancovaniepredchádzajúceho

úveru.Pracovníčkubankynastretnutížalovanýinformoval,žesiriešisvojusituáciuosobnýmbankrotom,
pričom bol ubezpečený, že predmetný úver si môže zobrať a že s tým nebude žiaden problém. Nakoľko
mu neboli zo strany žalobcu vykonávané mesačné zrážky na splácanie úveru, žalovaný sa bol opätovne
informovať na pobočke žalobcu a bol ochotný prípadné nedoplatky uhradiť v hotovosti. Pracovníčkou
žalobcumubolooznámené,žežiadnupohľadávkuvočižalovanémuneevidujúauvedenézrejmenastalo

kvôli tomu, že na jeho majetok bol vyhlásený konkurz. O úver požiadal v ťažkej životnej situácii v snahe
vypomôcť chorej matke s finančnými ťažkosťami. Žalovaný len so základným vzdelaním mal za to, že
už v čase kedy mu bolo doručené rozhodnutie Centra právnej pomoci o pridelení právnej pomoci na
podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu, prešiel osobným bankrotom.

16. V konaní nebolo sporné, že v mesiaci august 2017 požiadal žalovaný Centrum právnej pomoci
o pridelenie právnej pomoci v konaní o oddlženie konkurzom a za tým účelom vyplnil požadované
formuláre. V septembri 2017 mu Centrum právnej pomoci pridelilo právnu pomoc a následne bol podaný
návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného. Dňa 15. 12. 2017 súd vyhlásil na majetok
žalovaného konkurz a žalovaného oddlžil. Necelý mesiac pred vyhlásením konkurzu dňa 21. 11. 2017

uzatvorili žalobca a žalovaný Zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu
10.000 Eur. Nakoľko žalobca zistil, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, pohľadávku
z úveru si prihlásil do konkurzu a bol uspokojený vo výške 625,15 Eur. Vo zvyšnom rozsahu sa
pohľadávka žalobcu stala nevymáhateľnou (§ 166e ods. 2 ZoKR). Na základe opísaného skutkového
stavu, teda žalobca tvrdil, že žalovaný sa pri preberaní záväzku spoliehal na to, že tento záväzok

bude riešiť konkurzom. Po posúdení všetkých uvedených skutkových tvrdení, súd dospel k názoru, že
konanie žalovaného v tomto prípade nemožno jednoznačne hodnotiť ako ľstivé, či dokonca zákerné
s cieľom vymaniť od žalobcu finančné prostriedky na vlastné obohatenie sa a hlavne s motívom,
dať sa následne oddlžiť a na pohľadávku žalobcu neuhradiť žiadnu splátku. Správanie žalovaného
naopak vykazuje známky nevedomosti, aké dôsledky môže vyvolať jeho konanie. V konaní žalobca

nepoprel tvrdenia žalovaného, že samotná pracovníčka žalobcu ho kontaktovala za účelom ponuky
nového úveru. Rovnako neboli popreté skutkové tvrdenia žalovaného o tom, že žalovaný žalobcu
informoval o plánovanom oddlžení. To znamená, že žalobca prostredníctvom svojej zamestnankyne
bol dostatočným spôsobom informovaný o aktuálnej situácii žalovaného a aj napriek týmto okolnostiam
poskytol žalovanému úver, čím sa vystavil riziku, že jeho pohľadávka bude podliehať konkurzu v zmysle

§ 166a ZoKR a v neuspokojenom rozsahu sa stane nevymáhateľnou. Súd na pojednávaní zisťoval u
žalobcu, či disponujú interným riadiacim aktom ako majú postupovať pracovníci v prípade ak zistia, že
žiadateľ o úver je zároveň záujemcom o osobný bankrot a či je to dôvod na neposkytnutie úveru. Žalobca
viedol, že aktuálne nemajú žiadne usmernenie, pretože tie vznikajú ako reakcia na určité situácie ktoré
nastanú.Vdanomprípade,tedasúdzhodnotil,žeprávežalobcaakoosobaodbornezdatnáadostatočne

erudovaná nepostupoval s odbornou starostlivosťou, keď napriek faktu, že mal vedomosť od žalovaného
o prebiehajúcom konaní o návrhu na vyhlásenie konkurzu na jeho majetok, poskytol žalovanému nemalý
úver a ak sa sám vystavil riziku. Súd zobral do úvahy aj tú skutočnosť, že žalovaný je osobou len s
ukončením základným vzdelaním, od ktorého nemožno spravodlivo požadovať, aby komplexne chápal
inštitútu oddlženia. Súd zároveň vyjadruje úvahu nad tým, či bol žalovaný Centrom právnej pomoci

dostatočným spôsobom poučený o možných dopadoch vyhlásenia konkurzu na jeho záväzky. Z praxe
súdu ako aj z vyjadrení dlžníkov je súdu známe, že poučenia sú často formálne a dlžníci nevedia na
aké záväzky sa oddlženie vzťahuje. Tento fakt len potvrdzuje vyjadrenie žalovaného, ktorý si myslel
pri doručení rozhodnutia Centra právnej pomoci o poskytnutí právnej pomoci pri oddlžení, že už týmtomomentom prešiel oddlžením. Neuvedomelé konanie žalovaného je podporené aj jeho konaním, keď sa
informoval u žalovaného, prečo mu nie sú vykonávané zrážky na splácanie úveru a bol ochotný splátky
uhradiť. Z uvedeného skutočne vyplýva nevedomosť žalovaného. Podľa názoru súdu, pokiaľ by mal

žalovaný v úmysle „zbaviť sa“ záväzku voči žalobcovi, takéto kroky by neučinil.

17. S ohľadom na uvedené sa súd nemôže stotožniť s vyjadrením žalobcu, že jednoznačne bolo
preukázané uvedomelé konanie žalovaného smerujúce k poškodeniu veriteľov, čím nastali skutočnosti
predpokladané zákonom, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov tieto skutočnosti nastali. Žalobca

vychádza z prísne formálneho výkladu ustanovenia § 166g ods. 2 ZoKR, ktoré je nielen v rozpore
so zámerom zákonodarcu, ale takýto výklad by nebol ústavnokonformný. V tejto súvislosti poukazuje
súd na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 72/2010, v ktorom ústavný súd vyslovil názor,
že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého

nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálnemu zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať
prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný
absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v

prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka
ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152
ods. 4 ústavy).

18. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobca hodnotil správanie žalovaného ako nepoctivé, bol ten, že

žalovaný v žiadosti o úver v článku 1.2 uviedol, že nemá žiadne splátky úverov a pôžičiek, čo nebola
pravda, nakoľko na to, aby mohol žalovaný požiadať o vyhlásenie konkurzu na svoj majetok muselo
byť voči jeho osobe vedené aspoň jedno exekučné konanie. Toto tvrdenie žalobcu sa javilo súdu ako
zmätočné, nakoľko sám žalobca predtým ako poskytol žalovanému úver, vykonal dôkladnú lustráciu
osoby žalovaného v úverovom registri a v registri EOS KSI, pričom na základe výstupov z týchto lustrácii,

muselo byť žalovaného známe, že jediný úver, ktorý aktuálne žalovaný spláca je spotrebný úver voči
žalobcovi, na ktorého refinancovanie si zobral nový úver a iné záväzky voči bankám a nebankovým
subjektom nemá. Len tá skutočnosť, že na majetok žalovaného je vedené exekučné konanie, ešte
nezakladá záver, že sa musí jednať nevyhnutne o exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý
má základ v záväzku voči banke alebo nebankovému subjektu (§ 45 Exekučného poriadku). Súd

v tejto súvislosti podotýka, že je práve povinnosťou žalobcu v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
zákonov, s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať žiadaný úver a za tým
účelom okrem dopytu na spotrebiteľa uskutočniť aj preverenie spotrebiteľa v príslušných databázach.
Súdu nie je zrejmé, na základe akej informácie dospel žalobca k presvedčeniu, že žalovaný uviedol

nepravdivo,ženemásplátkyúverovapôžičiek.Jehotvrdeniavžalobesazakladalilennapredpokladoch
o nesplácaní záväzkov a navyšovaní trov exekučného konania. Žalobca aj napriek tomu, že bol
účastníkom konkurzného konania, nenahliadol do spisu, informácie uvedené v žalobe si neoveril a
svoje skutkové tvrdenia tak nepodložil dôkaznými prostriedkami vo svoj prospech. Naopak žalovaný
svoju procesnú obranu založil na skutočnostiach, že jeho bonitu overal sám žalobca, v žiadosti o úver

neuviedol nič nepravdivo a skutočnosť, že medzi jeho veriteľmi neboli banky a nebankové subjekty
preukázal zoznamom veriteľov. Na základe uvedeného, súd ani tento dôvod nevyhodnotil ako spôsobilý
na zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. Žalovaný v žiadosti neuviedol nepravdivé
informácie a tak sa svojim konaním nedopustil nepoctivého konania.

19. Na základe vyššie opísaných okolností prípadu, za použitie príslušných ustanovení zákona o
konkurze a reštrukturalizácii, dospel súd k presvedčeniu, že žiadne zo žalobcom opísaných konaní
nezakladajú dôvod na zrušenie oddlženia žalovaného.

Podľa ustanovenia § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené

výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

20. O trovách konania súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v konaní plný
úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V zmysle § 262 ods.
1 CSP, súd v tomto rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodol o nároku na náhradu trov konania,
pričomovýškenáhradytrovkonaniarozhodnevzmysle§262ods.2CSP,poverenývyššísúdnyúradník,
voči rozhodnutiu ktorého je prípustná sťažnosť.

Poučenie:

Proti tomuto súdnemu rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia
na Okresnom súde Banská Bystrica vo vyhotovení dvojmo (2).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.