Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 11, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/71/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8510203773
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8510203773.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: Advocate s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnej: V. Q., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q. XXX/XX, XXX XX T., o vymoženie 362,- Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu

Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 7Er/617/2010 -26 zo dňa 14.07.2021, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výrokoch I., II.

Odmieta odvolanie čo do výroku III. uznesenia

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie o vymoženie 362,- Eur s prísl. na podklade exekučného

titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a. s., pod sp. Zn. SR 19081/09 zo dňa 19.11.2009 a ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 07.12.2009 a vykonateľnosť 10.12.2009 rozhodol tak, že výrokom I. exekúciu zastavil, výrokom II.
nepriznal povinnej náhradu trov konania a výrokom III. priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo
výške 39,83 Eur a uložil oprávnenému povinnosť uhradiť ich v lehote 15 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 9a, § 39 ods. 4, § 57 ods. 1 písm. m), § 200 ods. 1, § 203 ods.
1, § 243f ods. 1, 3, 4, 5, 6, § 243h ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len ,,EP“);
§ 251, § 256 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“); § 14 vyhl. MS SR
č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov.

3. Uviedol, že dňa 04.02.2016 predložil súdny exekútor doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie v

zmysle § 243f ods. 1 EP, ktoré mu bolo oprávneným doručené dňa 21.01.2016. V predmetnom doplnení
sa oprávnený vyjadril k vzniku zmluvného vzťahu medzi ním a povinnou, rovnako ako aj k nároku, ktorý
bol zabezpečený zmenkou.

4. Poukázal, že zákonom č. 438/2015 Z. z., došlo s účinnosťou od 23.12.2015 k novelizácii Exekučného
poriadku, ktorá sa týkala vymáhania nárokov zo zmenky proti povinným, ktorí sú fyzickými osobami.

Podľa novej právnej úpravy je oprávnený povinný opísať v návrhu na vykonanie exekúcie aj rozhodujúce
skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s povinným a pripojiť dôkazy osvedčujúce tieto skutočnosti;
túto povinnosť má aj indosatár. Predmetnou novelou bolo doplnené tiež prechodné ust. § 243f EP, ktoré
vyžaduje,abyuvedenéskutočnostibolidoplnenéajvužzačatýchexekúciách,atodo30dníodúčinnosti
zák. č. 438/2015 Z. z., to znamená do 22.01.2016. Pre už začaté exekúcie, v ktorých sa vymáha právo
zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou, platí dňom účinnosti predmetnej novely ex lege

odklad exekúcie (§ 243f ods. 3 EP). V prípade riadneho a včasného doplnenia návrhu na vykonanieexekúcie má súd preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) EP,
a ak exekúciu nezastaví, má rozhodnúť o pokračovaní exekúcie (§ 243f ods. 6 EP).

5. Po preskúmaní spisu súd prvej inštancie skonštatoval, že oprávnený nedoplnil návrh na vykonanie
exekúcie v súlade s ust. § 39 ods. 4 EP v spojení s ust. § 243f ods.1 EP v lehote do 22.01.2016, ale až
04.02.2016, teda po uplynutí zákonnej lehoty. V súvislosti s doručením doplnenia návrhu na vykonanie
exekúcie podľa § 243f ods. 1 Exekučného poriadku poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR č.
k.: III. ÚS 752/2016 -7 z 08.11.2016 a uznesenie č. k.: III. ÚS 564/2016-11 z 13.09.2016, v zmysle

ktorých súd vyslovil, že bolo potrebné predmetné doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie doručiť v
zákonom stanovenej lehote priamo exekučnému súdu a nie súdnemu exekútorovi. Ústavný súd uviedol,
že doplnenie návrhu bolo potrebné podľa § 243f EP doplniť priamo exekučnému súdu, a to najmä
vzhľadom na skutočnosť, že predmetné zákonom požadované doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie
slúžilo vo vymedzených prípadoch na posúdenie prípustnosti ďalšieho pokračovania exekúcie, o ktorej
bol oprávnený rozhodnúť výlučne exekučný súd, a nie súdny exekútor. Obdobný záver vyplýva aj z

uznesenia KS v Banskej Bystrici č. k.:1CoE/40/2020 -47 z 28.05.2020.

6. Vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnej exekúcii sú dané dôvody na zastavenie exekúcie podľa
ustanovenia § 243f ods. 5 EP, súd prvej inštancie exekúciu zastavil.

7. Výrok o náhrade trov účastníkov exekučného konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle §
251 a § 256 CSP v spojení § 200 ods. 1 EP. Oprávnený procesne zavinil zastavenie konania, preto
by bol povinný povinnej zaplatiť náhradu trov konania. Povinnej ale v tomto konaní preukázateľne
žiadne účelne vynaložené výdavky ako trovy konania nevznikli, preto jej ich náhradu súd prvej inštancie
nepriznal.

8. Súdny exekútor si vo svojom podaní, doručenom prvoinštančnému súdu dňa 08.07.2021, uplatnil
minimálnu paušálnu odmenu vo výške 33,19 Eur + 20 % DPH. O trovách exekúcie súd prvej inštancie
rozhodol v súlade s § 203 ods. 1 EP a § 14 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov tak, že priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 39,83 Eur (paušálna odmena

33,19 Eur + 20 % DPH) a zaviazal oprávneného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

9. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.
Odvolanie odôvodnil tým, že posudzovanie povinnej ako spotrebiteľa odmieta. Poukázal na to, že s

povinnou uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver na účel povolania.
V prípade postavenia oprávneného treba akceptovať jeho dobrú vieru, s ktorou do právneho vzťahu
s povinnou vstupoval. V tejto súvislosti poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ C-464/01 vo veci
aplikoval § 57 ods.1 písm. m) EP a exekučné konanie veci Johann Gruber proti Bay Wa AG. Zdôraznil,
že nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený má za to, že

právnu úpravu ochrany spotrebiteľa nie je možné bezvýnimočne aplikovať na všetky prípady, kde
spolukontrahentom je fyzická osoba. Uvedeným spôsobom by došlo k absolútnemu vylúčeniu aplikácie
ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, t. j. Zmluvy o úvere. Oprávnený má ďalej za to, že
ako poskytovateľ úveru dodržal úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti zodpovedajúcej čestnej
obchodnej praxi, či všeobecnej zásady dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Oprávnený

zdôrazňuje, že povinná nemá právne postavenie spotrebiteľky, pretože nenapĺňa definíciu spotrebiteľa
v zmysle ust. § 52 ods. 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka. K doplneniu návrhu na vykonanie
exekúcie v súlade s § 243 f EP uviedol, že oprávnený si splnenie zákonom uloženej povinnosti doplniť
návrh na vykonanie exekúcie o skutočnosti špecifikované v § 39 ods.4 EP splnil. Dôkazy osvedčujúce
skutočnosti pomenované § 39 ods.4 EP sú od počiatku výkonu exekúcie súčasťou exekučného spisu

a boli v minulosti súdom podľa § 44 ods.2 EP preskúmané. Medzičasom nedošlo k zmene skutkového
stavu a zmene obsahu dôkazov. Navrhol napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

10. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmalnapadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379
a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
oprávneného nie je dôvodné.

12. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

13. Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ).

14. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ).

15. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 4 OZ).

16. Podľa § 243f ods. 1 EP v znení účinnom do 31.3.2017, v exekučných konaniach, ktoré sa začali
pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu

na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4 je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie
exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona.

17. Podľa § 243f ods. 5 EP, ak oprávnený návrh na vykonanie exekúcie nedoplní v lehote podľa odseku
1, súd exekúciu zastaví.

18. Zákon č. 438/2015 Z.z., ktorým došlo k novelizovaniu Exekučného poriadku, bol schválený dňa
15.12.2015 a vyhlásený dňa 23.12.2015, pričom účinnosť nadobudol dňom vyhlásenia, teda dňa
23.12.2015.

19. Ako správne uviedol súd prvej inštancie, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle § 243f
ods. 1 EP v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona a v ktorých sa odo
dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39
ods. 4 EP povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie. Táto povinnosť sa vzťahuje na každého
oprávneného, ktorý si uplatňuje právo z exekučného titulu vydaného na základe zmenky, teda aj na

toho, ktorý sa domnieva, že už v návrhu na vykonanie exekúcie uviedol všetky skutočnosti týkajúce sa
vlastného vzťahu s povinným. Preto aj v predmetnom exekučnom konaní bol oprávnený povinný doplniť
návrh na vykonanie exekúcie do 30 dní počítaných od 23.12.2015, teda najneskôr do 22.01.2016.

20. Zo spisu vyplýva, že oprávnený si zákonom stanovenú povinnosť nesplnil a návrh na vykonanie

exekúcie v stanovenej lehote v zmysle § 39 ods. 4 EP v znení účinnom do 31.03.2017 nedoplnil.

21. Pokiaľ oprávnený namietal, že povinnosť doplniť návrh na vykonanie exekúcie v zmysle ust. § 39
ods. 4 EP mu nevznikla, pretože v danom prípade sa nejedná medzi účastníkmi o spotrebiteľský vzťah,
odvolací súd uvádza, že povinný ako dlžník síce v zmluve o úvere označil údaj, ktorým mal byť úver

poskytnutýnaúčelpovolania,súčasnesúvšakvzmluveuvedenéajďalšieúdajeopovinnomakofyzickej
osobe, predovšetkým rodné číslo. Pokiaľ sú teda v zmluve o úvere takto uvedené údaje o dlžníkovi,
potom nemožno urobiť jednoznačný záver o tom, že úver bol poskytnutý povinnému na účel povolania.
Zároveň to neposkytuje odpoveď na otázku, aký konkrétny súvis s podnikaním má uzavretie predmetnej
zmluvy.

Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že oprávnený neuviedol vo svojom odvolaní žiadnu takú
relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého uznesenia.

22. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku I. podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne

správne potvrdil. Správny je i výrok II. o trovách konania. Povinná v tejto časti odvolanie nepodala. Preto
aj v tejto časti odvolací súd uznesenie potvrdil.23. Odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie
prípustné (§ 386 písm. c) CSP).

24. Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti (§ 470 ods. 1 CSP).

25. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil,
že voči rozhodnutiu o priznaní trov exekúcie súdnemu exekútorovi (III. výrok napadnutého uznesenia)

odvolanie je prípustné.

26. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. EP (v znení účinnom do 31.03.2017),
pričomExekučnýporiadokodvolanieprotirozhodnutiuonárokunanáhradutrovexekúcienepripúšťa.Ak
by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom
poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku.

Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje
možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd,
s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie podané proti výroku III. o trovách exekúcie
súdneho exekútora ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

27. Odvolací súd vo vzťahu k trovám exekúcie poznamenáva, že nie je možné aplikovať ustanovenie
§ 357 písm. m) CSP, v zmysle ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
nároku na náhradu trov konania. Trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút upravený Exekučným
poriadkom, ktorý je odlišný od trov konania, pričom rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno podľa
názoru odvolacieho súdu ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov

konania“ podľa § 357 písm. m) CSP.

28. Preto odvolací súd odvolanie proti uzneseniu v jeho napadnutej časti čo do výroku III. o priznaní trov
exekúcie súdnemu exekútorovi podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.

29. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).