Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, October 29, 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoP/35/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5321200217
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:5321200217.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

BeniačovejačlenieksenátuMgr.ZuzanyHartelovejaJUDr.TáneRapčanovej,vovecistarostlivostisúdu
omaloletédieťa:W.G.,nar.XX.XX.XXXX,bytomakomatka,vkonanízastúpenákolíznymopatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa rodičov: otca A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX/XX, L. - U G., právne zastúpený: MAJCHRÁK & MAJCHRÁK, advokáti, s.r.o., so sídlom Nová
Bystrica 850, pracovisko: Fraňa Kráľa 2080, Čadca, IČO: 36 416 525, a matky O. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom F. č. XXX, právne zastúpená JUDr. JCLic. Tomáš Majerčák, PhD., s.r.o., so sídlom Južná trieda
28, Košice, IČO: 52 858 774, o návrhu otca na zníženie výživného a protinávrhu matky na zvýšenie

výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Čadca, č. k. 16P/2/2021-111 z 05. marca
2021, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom bolo rozhodnuté o zmene rozsudku Okresného súdu Čadca č. k.
4P/33/2017-73 zo 07.12.2017 vo výroku o výživnom tak, že výživné určené na maloletú W. G., nar.
XX.XX.XXXX sa znižuje na sumu 110,- eur mesačne, ktorú sumu je otec maloletej povinný platiť vždy do

posledného dňa toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky dieťaťa (výrok I.), vo zvyšku bol návrh otca
na zníženie výživného zamietnutý (výrok II.), návrh matky na zvýšenie výživného bol v celom rozsahu
zamietnutý (výrok III.) a žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania (výrok IV.).

2. Okresný súd v prejednávanej veci rozhodoval o návrhu otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného
na maloletú W. ( ďalej aj iba „maloletá“) zo sumy 150,- eur mesačne, ktoré je povinný platiť na základe
rozsudku Okresného súdu Čadca zo 07.12.2017 na sumu 75,- eur mesačne z dôvodu, že je dlhodobo

práceneschopný . Matka maloletej v rámci vyjadrenia k návrhu otca vzniesla protinávrh, ktorým sa
domáhala zvýšenia vyživovacej povinnosti otca k maloletej na sumu 185,- eur mesačne. Okresný súd
s poukazom na ust. § 26 zák. č. 36/2005 Z. z. (Zákon o rodine) skúmal, či došlo k podstatnej zmene
pomerovnastraneúčastníkovkonania,ktorábyodôvodňovalazmenudoterajšiehorozsudkuOkresného
súdu Čadca, ktorým bola schválená dohoda rodičov maloletej, na základe ktorej sa otec zaviazal platiť
výživné vo výške 150,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2018. Po vykonaní dokazovania dospel
okresnýsúdkzáveru,ženastranemaloletejodčasupredchádzajúcehorozhodnutiakžiadnejpodstatnej

zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného nedošlo. V čase predchádzajúceho
rozhodnutia malamaloletániečovyše2rokovavýdavkynajejvýživupodľavyjadreniamatkydosahovali
výšku 289,- eur mesačne. Aktuálne výdavky na výživu maloletej matka vyčíslila na sumu 180,43 eur
mesačne, do ktorej sumy je podľa názoru okresného súdu potrebné započítať aj náklady súvisiace sbývaním maloletej, ktoré sú rovnaké ako v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu. Návrh matky
na zvýšenie výživného, preto ako nedôvodný zamietol. Pokiaľ išlo o návrh otca na zníženie výživného,
okresný súd konštatoval, že tento návrh je dôvodný len čiastočne. Vychádzal z toho, že v čase

predchádzajúceho rozhodnutia otec dosahoval priemernú mesačnú mzdu vo výške 602,49 eur a nebolo
preukázané, že by bol jeho zdravotný stav nepriaznivý. V čase aktuálneho rozhodovania okresný
súd zistil, že od 09.10.2020 je otec práceneschopný a od 01.01.2021 je bez pracovného pomeru,
nakoľko počas trvania práceneschopnosti mu zanikol pracovný pomer dojednaný na dobu určitú jej
uplynutím, kde dosahoval priemernú čistú mesačnú mzdu cca 677,91 eur, poberá nemocenské dávky

vo výške 497,80 eur. Na základe týchto zistení dospel k záveru, že u otca došlo od času posledného
rozhodnutia o jeho vyživovacej povinnosti k maloletej k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zníženie jeho
povinnosti platiť výživné. Konštatoval, že nie je v možnostiach a schopnostiach otca, aby vzhľadom na
jeho aktuálny zdravotný stav a s tým spojené zníženie príjmu prispieval na výživu maloletej sumou 150,-
eur mesačne a jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej znížil na sumu 110,- eur mesačne . Zobral do
úvahy skutočnosť, že otec si napriek práceneschopnosti, už počas prvého mesiaca jej trvania kúpil

psa - rotvajlera za sumu 300,- eur a na krmivo pre psa mesačne uhrádza sumu 10,- eur. Zdôraznil, že
výživné na maloleté dieťa má prednosť pred výdavkami, ktoré neboli nevyhnutné, aby ich otec vynaložil.
Uviedol, že otcovi nič nebráni, aby psa predal a výťažok z predaja vynaložil na úhradu výživného, pričom
predajom mu odpadnú aj ďalšie výdavky, ktoré môže použiť na výživu dieťaťa. O náhrade trov konania
rozhodol súdu podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov

nemá nárok na ich náhradu.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec a to do výroku, ktorým bolo
rozhodnuté o znížení jeho povinnosti platiť výživné na maloletú na sumu 110,- eur a do výroku, ktorým
bol vo zvyšku jeho návrh zamietnutý. Označil ich za nesprávne a žiadal, aby odvolací súd rozsudok

okresného súdu zmenil tak, že rozhodne o jeho povinnosti platiť znížené výživné na maloletú aspoň
na sumu 90,- eur mesačne. Uviedol, že návrh na zníženie výživného podal z dôvodu, že u neho došlo
k vážnemu zhoršeniu zdravotného stavu, čím sa zmenili jeho pomery oproti času predchádzajúceho
rozhodovania o výživnom. Matka čisto účelovo podala návrh na zvýšenie výživného, sama však na
pojednávaní uviedla, že výdavky na dcéru (maloletú) predstavujú v súčasnosti sumu 175,- eur. V konaní

v roku 2017, keď mala maloletá 2 roky, matka ustálila jej výdavky sumou 280,- eur a aktuálne, keď
má maloletá 6 rokov, vyčíslila výšku jej výdavkov na sumu 175,- eur a nevedela tento rozdiel v konaní
pred okresným súdom vysvetliť. Uviedol, že je jednoznačne dokázané, že pokiaľ boli výdavky maloletej
175,- eur mesačne aj v období pred začiatkom súdneho konania, suma 150,- eur mesačne je výrazne
vyššia než na akej sa mal zasielaním čiastok výživného podľa § 62 Zákona o rodine podieľať. Ak

vychádza z týchto jednoznačných skutočností tak všetky náklady, ktoré maloletá má, platil výlučne on,
čo nepovažoval za správne. Vyživovaciu povinnosť má aj matka, a to rovnako podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Matka tak dlhú dobu dostávala pre maloletú vyššie výživné, ktoré
jej umožňovalo vytvoriť si dostatočné rezervy do budúcna a súčasne aj pri zníženom výživnom, budú
dostatočne pokryté výdavky maloletej. Výživné, ktoré bolo určené súdom ohrozuje jeho existenčné

pomery. Ku skutočnosti, že si kúpil psa za 300,- eur c uviedol, že pes nebol kúpený len kvôli nemu, aby
sa necítil sám a aby pomáhal mu pri jeho chorobe myslieť aj na iné veci ako bolesti, aby mu pomáhal mu
s rehabilitáciou, ale aj kvôli maloletej, spoločne so psom sa prechádzajú a maloletá ho má veľmi rada.
Uviedol, že to boli všetky jeho úspory, ktoré si našetril a finančne mu pomáha aj jeho matka.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca z 09.04.2021 navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu
potvrdil. Uviedla, že tvrdenia otca o jeho nepriaznivom zdravotnom stave sú iba v rovine teoretických a
vymyslených konštrukcií v úmysle platiť výživné v čím najnižšej výške. Už v predchádzajúcom súdnom
konaní sa vyhováral na svoj údajne zlý zdravotný stav. Do dnešného dňa mu však nebol priznaný
žiaden invalidný dôchodok, a to ani čiastočný. Práceneschopnosť otca trvá len krátku dobu a v žiadnom

prípade sa nejedná o zásadnú zmenu pomerov. O jeho vzťahu k práci svedčí aj skutočnosť, že v žiadnej
práci nevydrží dlhšie a od posledného súdneho rozhodnutia o výživnom vystriedal viacero pracovných
pozícií. Ďalej matka uviedla, že maloletá nastupuje v tomto školskom roku do základnej školy a už
teraz má zvýšené výdavky súvisiace s nakupovaním vecí a školských potrieb. Pokiaľ ide o otcom
zakúpeného psa matka , je to bojové plemeno a pokiaľ otec na neho minul všetky svoje úspory, svedčí to

o tom, že uprednostnil nákup psa pred platením výživného na maloletú. Náklady so stravou, výchovou,
veterinárnou starostlivosťou na bojové plemeno psa sú finančne aj časovo náročné. Pokiaľ si otec dovolí
kúpiť takéto drahé bojové plemeno a má financie na úhradu nákladov s tým spojených, tak má dostatok
finančných prostriedkov aj na platenie výživného, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami.5. Otec v odvolacej replike z 12.05.2021 k vyjadreniu matky zotrval na dôvodoch podaného odvolania.
Poprel tvrdenia matky, že si vymýšľa, naopak je to matka, ktorá pred súdom úmyselne zavádzala. Jeho

zhoršujúci sa zdravotný stav, súd vyhodnotil ako zásadnú zmenu pomerov, k čomu matka odvolanie
nepodala. Poukázal na to, že sa stále zúčastňuje rehabilitácií a je aktuálne objednaný na ďalšie MRI
mozgu a chrbtice a vznikli mu nové výdavky na lieky vo výške cca 10,- eur mesačne. V závere odvolania
uviedol, že dcéra bola a aj je pre neho vždy prvoradá a vyživovaciu povinnosť uloženú súdom vždy plnil
riadne a včas aj napriek tomu, že niektoré mesiace na to skutočne nemal peniaze. Pokiaľ ide o kúpu

psa, išlo o jednorazový výdavok, čo súd zohľadnil pri rozhodovaní o výživnom.

6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

7. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu danom ust. § 65 a § 66 CMP a bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 2 ods. 1 CMP v spojení s § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok (ďalej „CSP“) a contrario, potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu v zmysle §
387 ods. 1 CSP.

8. Odvolací súd preskúmaval rozsudok okresného súdu v celom rozsahu (t. j. vo všetkých jeho výrokoch)
aj keď otec v odvolaní namietal správnosť výroku I. napadnutého rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté

o znížení jeho vyživovacej povinnosti „len na sumu 110,- eur mesačne“ a vo výroku II., ktorým bol vo
zvyšku jeho návrh zamietnutý. Keďže ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré
možno začať aj bez návrhu, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a rovnako nie je viazaný
ani odvolacími dôvodmi.

9. Predmetom konania v súdenej veci bola zmena výšky vyživovacej povinnosti otca na maloletú W., o
ktorejbolonaposledyrozhodnutérozsudkomOkresnéhosúduČadcazo07.12.2017tak,žesúčinnosťou
od 01.03.2017 bol otec povinný platiť na výživu maloletej sumu 150,- eur mesačne.

10. Hmotno-právnou podmienkou zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je v zmysle ust. § 78 veta

prvá Zákona o rodine zmena pomerov. Musí ísť o takú zmenu pomerov, ktorá sa zásadnejším spôsobom
prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania o
výživnom. Okresný súd v prejednávanej veci náležite vymedzil rozhodujúce okolnosti a pri ustálení
stavu veci dôsledne prihliadal na všetky ním zistené skutočnosti, vecne správne rozhodol a svoje
rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu

je vecne správne, preto v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd a z uvedených dôvodov sa v
odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.
2 CSP) a v konkrétnostiach sa vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam.

11. Otec v podanom odvolaní skutkové zistenia, ktoré ustálil okresný súd na základe vykonaného

dokazovania nenamietal, nesúhlasil však s tým, že okresný súd dospel k záveru, že je zníženie jeho
vyživovacej povinnosti na sumu 110,- eur mesačne adekvátne zmene jeho pomerov, lebo táto zmena
odôvodňuje zníženie vo väčšom rozsahu.

12. Odvolací súd odvolacie námietky otca nepovažoval za opodstatnené. Ak otec poukazoval na

skutočnosť, že výživné 150,- eur fakticky pokrylo náklady maloletej na výživu v celom rozsahu, teda
aj tú časť, na úhrade ktorej sa mala podieľať matka a teda mohla si vytvoriť rezervu, táto skutočnosť
nie právne významná pre prejednávanú vec. Otec platil výživné na základe predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia, takéto plnenie nemožno považovať za „preplatok“ na výživnom, pretože o znížení jeho
vyživovacej povinnosti bolo rozhodnuté až napadnutým rozsudkom.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so záverom okresného súdu, že výživné na maloletú má
prednosť pred výdavkami na kúpu psa a na starostlivosť o neho. Považoval za nezodpovedné konanie
otca, ak v čase, keď sa mu znížil príjem pre nepriaznivý zdravotný stav použije finančné prostriedky na
zaobstaranie psa, namiesto plnenia vyživovacej povinnosti k maloletej dcére. Okresný súd správne, na

túto skutočnosť prihliadal a zdôraznil, že finančné prostriedky, ktoré je nutné vynaložiť na starostlivosť
o psa môžu byť otcom použité na plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletej. Odvolací súd zníženie
výživného v rozsahu ako to urobil okresný súd považoval za dostatočné.14. Odvolaním nebol napadnutý výrok o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného, odvolací súd
nie je však rozsahom podaného odvolania viazaný, preto preskúmaval aj vecnú správnosť ostatných
výrokov rozsudku okresného súdu a dospel k záveru, že aj v tomto prípade okresný súd správne

rozhodol, preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiadnemu z účastníkov nárok na
náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C. m. p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C. s. p.).