Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, July 21, 2021

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/5/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517010369
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 07. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Chlebovič

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2021:7517010369.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča a sudcov

JUDr. Zuzany Homzovej a JUDr. Ing. Milana Husťáka, v trestnej veci obžalovaného E. I., pre prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné, o odvolaní obžalovaného a poškodeného proti
rozsudku Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 5T/81/2017 zo dňa 16.10.2019, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 21. júla 2021 v Košiciach takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia
slobody a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovanému E. I., nar. XX.X.XXXX v S., bytom W. XXX, okres S. - R. ukladá
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), § 37 písm. h) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák.,
§ 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výške 1.000,- (tisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad úmyselného zmarenia výkonu peňažného trestu ustanovuje
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie poškodeného E. R..

Inak napadnutý rozsudok zostáva nezmenený.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom sp. zn. 5T/81/2017 zo dňa 16.10.2019 uznal obžalovaného E.
I. vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364
ods. 1 písm. a) Tr. zák. pre skutok, že

v katastri obce Č. - F., okres S. - R., dňa 19.9.2016 v čase okolo 9:30 hod. na miestnych pozemkoch

(názov štvorca W. O. XXXX/X) po predchádzajúcom konflikte fyzicky napadol E.S. R. tým spôsobom,
že ho päsťou udrel do tváre v oblasti nosa, zhodil na zem, točil mu hlavu, používajúc hmaty, následne
ho znova udrel päsťou do tváre v oblasti nosa, následkom čoho poškodený spadol na zem a na zemi ho
ešte niekoľkokrát udrel päsťou do oblasti zadnej časti hlavy, spôsobiac týmto konaním poškodenému E.
R. ľahké zranenia, a to zlomeninu nosových kostí s posunutím úlomkov a miernym posunom nosovej
priehradky doľava, podvrtnutie krčnej chrbtice, poranenie nosa a jeho vnútra, poranenie sluchového
orgánu a poranenie rovnovážneho - vestibulárneho systému s dobou liečenia a práceneschopnosti do

6 týždňov.

Za to okresný súd uložil obžalovanému podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j), § 37 písm. h), § 38
ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 10 (desať) mesiacov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a), § 50 ods. 1 Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu
v trvaní 20 ( dvadsať ) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému E. R., nar. XX.X.XXXX
v S., bytom Z. Č.. XXX, okres S. - R. škodu v sume 1.147,90 € ( jedentisíc stoštyridsaťsedem eur
deväťdesiat centov ).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodeného E. R., nar. XX.X.XXXX v S., bytom Z. Č.. XXX, okres S. - R.,
so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenej strane B. G. V., U..W.. W.
W. V. D. X, O. - Q. Č. V., IČO: XX XXX XXX škodu vo výške 3050,80 € (tritisícpäťdesiat eur osemdesiat
centov).

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. poškodenú stranu B. G. V., U..W.. W. W. V. D. X, O. - Q. Č.Ť. V., H.: XX XXX
XXX so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný čo do výroku o vine a treste. V písomných dôvodoch
odvolania prostredníctvom obhajcu v priebehu celého konania, tak v prípravnom konaní, ako aj počas

hlavného pojednávania vypovedal zhodne, svoju výpoveď nemenil a opísal priebeh skutku, ktorý sa
stal, pričom tento priebeh nezodpovedá zisteniam v tomto konaní. Z výpovede obžalovaného vyplývajú
logické závery, ktoré neboli vyvrátené žiadnymi dôkazmi v konaní. Výpoveď obžalovaného je zhodná s
výpoveďou svedka F. F., svedka I.Ó.O., ktorí v priebehu konania nemenili svoje výpovede. Súd považuje
za corpus delicti usvedčujúcu výpoveď poškodeného E. R.. Poškodený vo svojom oznámení zo dňa

19.9.2016 uviedol ako prebehol útok na jeho osobu zo strany obžalovaného. K útoku malo dôjsť o
9:30 hod. čo z obsahu listín vyplýva, že trestné oznámenie nebolo podávané bezprostredne po útoku,
ale až s odstupom niekoľkých hodín po absolvovaní vyšetrení poškodeného. V oznámení poškodený
uviedol jeden čiastkový útok no na strane druhej poškodený vo svojej výpovedi dňa 9.11.2016 uviedol, že
skutok zachytil kamerovým záznamom, ktorý bol poskytnutý policajtovi. Samotný poškodený uviedol, že

obžalovaný mal poškodeného udrieť veľkou silou do ľavej hornej časti nosa, v dôsledku čoho okamžite
klesol k zemi. Obžalovaný mal následne poškodeného pritlačiť kolenom k zemi s vyjadrením ,,čo robíš,
čo robíš ?“. Po otvorení dverí motorového vozidla Š. E. obžalovaný opäť udrel poškodeného päsťou do
nosa takou intenzitou, v dôsledku čoho opäť poškodený spadol na zem. Potom čo poškodený spadol na
zem, obžalovaný si mal na poškodeného sadnúť a viackrát ho udrieť do zadnej časti hlavy. Poškodený

vo svojich výpovediach zhodne uvádzal, že obžalovaný ho vyzýval, aby sa ešte udrel o železné závažie
traktora a privodil si väčšie zranenia. Poškodený uviedol, že obžalovaný ho napadol pravou rukou,
čo nekorešponduje so záznamom zachyteným mobilným telefónom. Obhajoba dáva do pozornosti, že
poškodený vo svojich výpovediach neopisuje priebeh skutkového deja rovnako, ale jeho výpoveď sa
mení v popise podstatných častí skutku. Jedným z rozdielov v opise prvého skutku a druhého skutku v

tom, či mal alebo nemal následne obžalovaný kľačať na poškodenom. K rozporom uviedol, že pravdivá
je jeho výpoveď pred vznesením obvinenia obvinenému. Výpoveď poškodeného nie je preto možné
považovať za vierohodnú, pretože opisuje útok brachiálnym spôsobom a zranenia by tak boli úplne iné,
akopoútokupopísanéhopoškodeným.Jetedanespochybniteľné,žeakbyútokobžalovanéhosmeroval
na poškodeného pravou rukou stojac oproti, došlo by k posunutiu nosovej priehradky u poškodeného

doprava a nie naopak. Za pozornosť stojí fakt, že obžalovaný je pravák. K samotným výpovediam
svedkov krajský súd uvádza, že obhajoba hodnotila jednotlivé výpovede svedkov. Svedok S. uviedol,
že potom čo vystúpil z vozidla obžalovaný podišiel k poškodenému a udrel ho päsťou v dôsledku
čoho poškodený spadol na zem a ležal na chrbte. Detail bitky nevidel z dôvodu, že to bolo v diaľke.
Nevšimol si, že by niekto z okolostojacich mal pri sebe ďalekohľad - výpoveď z 21.12.2016. Na druhej

strane vo svojej výpovedi zo dňa 17.2.2017 opakoval, že poškodený mal spadnúť na chrbát, pričom ako
pokračoval útok sa nevedel vyjadriť z dôvodu, že zasiata repka bola v úrovni kolien. Z predloženého
videozáznamu je zrejmé, že pole bolo v tom čase pokosené a nie je pravdou, že by bol na ňom
porast repky, ktorý by bránil svedkovi vo výhľade. Uvádzané skutočnosti tak svedčia, že svedok klame.
Rovnako poukazuje na kapciózne otázky zo strany polície týkajúce sa prítomnosti ďalekohľadu u svedka

G., ktorým mal pozorovať incident ďalekohľadom. Skutočnosť, že pri obžalovanom stála aj iná osoba
potvrdil aj svedok F.. Z výpovede svedka S. jednoznačne vyplýva, že tento videl ako svedok G. a W.
boli vo vzdialenosti asi 300 až 400 m, z čoho je zrejmé, z akej vzdialenosti vnímali incident svedkovia,
nehovoriac o predloženom videozázname. Skutočnosť, že priebeh skutku mal vnímať svedok W. zovzdialenosti 300 až 400 m je takmer nemožná, nanajvýš ak ďalekohľad mal mať pri sebe svedok G..
Pokiaľ ide o výpoveď svedka G. tento uviedol, že začal okolie sledovať potom ako mu svedok Š.Á.
oznámil, že bijú poškodeného. K prítomnosti tam sa nachádzajúcich osôb uviedol, že obžalovaný bol od

poškodeného vo vzdialenosti 3 až 4 metrov a rovnako sa tam mala nachádzať aj iná neznáma osoba,
načo mal obžalovaný udrieť poškodeného, skočiť na neho a udierať ho päsťami. V dôsledku týchto
úderov mal poškodený spadnúť na chrbát, pričom svedok nevedel uviesť, do ktorej časti mal obžalovaný
sotiť poškodeného. Dôvodom mal byť porast repky, ktorý bol v tom čase na poli. Svedok Š. bol osobou,
ktorý uviedol, že to bol práve poškodený, ktorý mal začať kamerovať obžalovaného a rovnako tak vidieť

ako obžalovaný udrel poškodeného päsťou do hlavy, v dôsledku čoho poškodený ostal ležať na chrbte.
Ak bol približne v polovici cesty, opäť bol svedkom ako obžalovaný mal udierať päsťou poškodeného do
hlavy a pritlačiť ho svojim telom. Časové rozmedzie medzi prvým a druhým útokom bola cca 1 minúta
a vzdialenosť, z akej mal svedok tento dej vnímať, bola zo vzdialenosti, z akej voľným okom nemohol
spomínaný priebeh zaznamenať. K vykonanému dokazovaniu znaleckým posudkom vypracovaným
znalcom z odboru chirurgia uvádza, že chrbtica poškodeného bola bez zreteľných lomných línií na

zobrazených stavcoch CT bez traumatických zmien na mozgu, kalve a chrbtici. Zistené zhoršenie
sluchu bolo konštatované z dôvodu asymetrických zvukovodov. K zraneniam, ktoré poškodený utrpel
bola zlomenina nosových kostí s miernym posunom nosovej priehradky doľava. Rovnako bola zistená
obmedzená pohyblivosť krčnej chrbtice s citlivosťou na tlak pri spazme chrbticových svalov krku, čomu
zodpovedalo podvrtnutie krčnej chrbtice. Znalec uviedol, že vznik zranení tak ako to uvádza poškodený,

je veľmi pravdepodobný, čomu zodpovedajú videozáznamy oboch útokov. Možnosť vzniku zranení iným
spôsobom pri zraneniach, ako aj videozáznamoch, možno prakticky vylúčiť. Pokiaľ ide o znalecké závery
znalkyne z odboru neurológie MUDr. Q. V. Z. táto uviedla, že poškodený nemal po úraze žiadnu poruchu
vedomia, nevracal a neutrpel žiaden otras mozgu, čo je v rozpore so závermi znalca z ORL, ktoré neboli
odstraňované. Zrealizované NMR vyšetrenie chrbtice a miechy bolo s negatívnym záverom. Indikované

podvrtnutie krčnej chrbtice bolo len na základe subjektívnych anamnéz poškodeného, pričom zranenia
neboli potvrdené objektívnymi nálezmi z vyšetrení. Diagnóza MUDr. W. je podľa znalkyne zavadzajúca.

Znalec z odboru otorinolaryngológie uviedol, že popisované fyzické inzultácie a opakované údery
päsťou do záhlavia sú vierohodné. Došlo k zlomenine nosových kostí, avšak po ústupe opuchu bola

zistená ľahká deformácia nosovej priehradky, a preto sa upustilo od operácie. Znalec konštatoval
ľahký otras mozgu, ktorého súčasťou sa stal aj otras vnútorného ucha. K predloženému znaleckému
posudku JUDr. Ing. A. X., MBA z odboru kriminalistky, odvetvie kriminalistická informatika, odbor
elektrotechnika, odvetvie bezpečnosť a ochrana informačných systémov, riadiaca technika a iné
vyhodnotil autenticitu videozáznamov na predloženom dátovom nosiči, porovnával a vyhodnocoval

dejový priebeh videozáznamov a odpovedal, že autenticita predložených záznamov nie je autentická,
dejový priebeh nekorešponduje s dejom zachyteným na digitálnych stopách, pričom boli identifikované
podstatné rozdiely medzi dejom popísaným poškodeným a dejom zachyteným na videozázname.
Opierajúc sa o vyššie uvádzané skutočnosti je obhajoba toho názoru, že z vykonaného dokazovania
nebol dostatočne, a tým spoľahlivo zistený skutkový stav veci, čo viedlo k nesprávnym záverom.

Vykonané dôkazy boli vyhodnotené v neprospech obžalovaného a tie, ktoré boli v jeho prospech,
neboli brané v úvahu a iné ani neboli vykonané, napriek tomu, že boli navrhované. Naopak výpoveď
poškodeného nie je rovnaká napriek tomu, že je podrobná. Sám poškodený potvrdil, že má nezhody so
skupinou, ktorá je jeho konkurenciou v podnikaní, a v ktorej je obžalovaný zamestnaný. K hodnovernosti
výpovedí svedkov je nutné pristupovať citlivo a to z dôvodu, že svedkovia ktorí sú zamestnancami

poškodeného sú pracovne, a teda aj so svojím živobytím odkázaní na poškodeného, čo do istej miery
ovplyvňujevierohodnosťichvýpovedíaschopnosťreprodukovaťpravdivoariadnevnímanéskutočnosti.

Samotné vykonané dokazovanie považuje za nedostatočné so záverom, že vo veci nebol dostatočne
a spoľahlivo preukázaný skutkový stav vo veci, čo viedlo prvostupňový súd k nesprávnym záverom.

Odhliadnuc od vyhodnotených dôkazov je obhajoba názoru, že je potrebné výpovede svedkov I.Ó.O.
a F. vyhodnotiť vierohodne vrátane obžalovaného. V neposlednom rade je nutné uviesť, že to bol
práve svedok F., ktorý bol najbližšie k miestu, kde sa mal skutok stať, čo zodpovedá aj predloženému
videozáznamu.

Ďalšoupodstatnouskutočnosťjezabezpečeniedôkazuvideozáznamu.Obrazovo-zvukovýmzáznamom
je zachytený pohyb a činnosť osôb a vecí, verbálna komunikácia osôb, prípadne ďalšie obrazové a
zvukové informácie významné pre trestné konanie s vysokou mierou objektívnosti a vierohodnosti, závisí
prakticky iba od technickej úrovne zariadenia. Je potrebné upriamiť na ustanovenie § 2 ods. 6 citovanéhozákona, podľa ktorého orgány územnej samosprávy, súkromné bezpečnostné služby ani iná fyzická
osoba alebo právnická osoba nesmie používať informačno-technické prostriedky, teda vyhotovovať
napríkladobrazovo-zvukovýzáznamutajovanýmspôsobom.Nezákonnezískanýmjedôkazzískanýbez

súhlasu dotknutej osoby, resp. nie je konvalidovaný dodatočným súhlasom. Konkrétne hodnovernosť
nezákonne získaného dôkazu v prospech obvineného sa musí prejaviť pri hodnotní dôkazov a ich
hodnovernosti v tom zmysle, že sa pri hodnovernosti dôkazov skúma hodnovernosť aj z pohľadu
porušeniaprávaprizískavaníurčitéhodôkazuazávažnostitohtoporušenia.Zásadavoľnéhohodnotenia
dôkazov je vybudovaná na vnútornom presvedčení orgánov činných v trestnom konaní a súdu, ktoré

sa nevytvára ako prejav subjektívnej ľubovôle alebo slobody, ale prísne logicky opierajúc sa o právny
poriadok. Postup okresného súdu týkajúci sa návrhu na doplnenie dokazovania, ktorému nevyhovel
je preto nutné vnímať ako nelogický a nesprávny, pretože z vykonaného dokazovania by boli zistené
rozpory, ktoré spochybňujú dôkazy, o ktoré sa súd opiera vo svojom rozhodnutí. Konštatovanie
súdu, že by mohlo dôjsť k spochybňovaniu procesnými stranami je nezrozumiteľné, a ak sa súd
odvoláva na zvýhodňovanie jednej procesnej strany, tak je potrebné uviesť, že videozáznam bol

vyhotovený poškodeným. Tento záznam bol súčasťou spisového materiálu a podľa ich názoru ovplyvnil
závery znalcov. Obhajoba napáda rozsudok aj v časti výroku o priznanej náhrade škody, poukazujúc
na znalecké posudky v súvislosti s nutnosťou a dĺžkou práceschopnosti. Poukazujúc na uvádzané
skutočnosti navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Poškodený v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho splnomocnenca zotrval na
dôvodoch podaného odvolania a uviedol, že poškodený si uplatnil nárok na náhradu škody voči
obvinenému v celkovej výške 4.150,10 eur a to titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
odkazom na bodové ohodnotenie. Skutočnosť, že okresný súd priznal poškodenému nárok len v časti

uplatneného nároku z titulu uplatneného bolestného považujú za nesprávne. Bodové ohodnotenie
za sťaženie spoločenského uplatnenia je vyčíslené tak, ak to vyžaduje zákon č. 437/2004 Z. z.
Poškodenému preto nie je zrejmé, aké ďalšie dokazovanie v naznačenom smere bolo z pohľadu úvah
súdu potrebné, keď uplatnenie nároku vychádzalo z jediného relevantného a zákonného podkladu,
ktorým je v takýchto situáciách vyžadovaný. Z uvedeného dôvodu preto navrhol, aby odvolací súd

uvedený výrok v súlade s ustanovením § 321 ods. 1 písm. f) Tr. por. zrušil a sám rozhodol v súlade s
§ 322 ods. 3 Tr. por. tak, aby obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému škodu vo výške
4.150,10 eur.

Obžalovaný svojím podaním zo dňa 30. septembra 2020 doplnil argumentáciu voči rozsudku Okresného

súdu Košice - okolie sp. zn. 5T/81/2017, kde poukazuje na porušenie práva obžalovaného a rovnako
tak aj na spravodlivý proces. Rovnako súčasťou podania boli aj vyhotovené fotodokumentácie tvoriace
prílohu podania. Okresný súd svojím postupom odmietol pripustiť dokazovanie a to pribratím znalca
a následného znaleckého skúmania mobilného telefónu poškodeného za účelom zaistenia celej
videonahrávky skúmaného deja. Znalecký posudok vyhotovený obhajobou z čiastočných videonahrávok

predložených poškodeným, z ktorého záverov vyplýva, že žalovaný dej sa nemohol odohrať tak, ako je
uvedené vo výroku napádaného odcudzujúceho rozsudku.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel

tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľnevyložil,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazyoprelsvojeskutkovézistenia,aakými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou

obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o záveroch okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je touvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje,
tak na ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Vzhľadomnazahlásenéodvolanieobžalovaného-čodovýrokuovineatresteaodvolaniapoškodeného
sa krajský súd v predmetnom rozhodnutí zaoberal uvedenými odvolaniami vrátane príslušných vyjadrení
jednotlivých procesných strán.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami

Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste a vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného dospel k správnym skutkovým
a právnym záverom.

Krajský súd sa vo vzťahu k výroku o vine obžalovaného v celom rozsahu stotožňuje so záverom
okresného súdu, že obžalovaný svojím konaním naplnil všetky pojmové znaky prečinu ublíženia na

zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu teda, že obžalovaný voči poškodenému E. R. použil
násilie a spôsobil mu také poškodenie zdravia, ktoré si vyžiadalo práceneschopnosť v trvaní 6 týždňov.
Uvedené pojmové znaky žalovaného trestného činu okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku

vyčerpávajúcim spôsobom zdôvodnil.

Pokiaľ ide o samotné vykonané dokazovanie okresný súd správne zistil a vyhodnotil, že v predmetnej
trestnej veci sa vytvorili dve skupiny svedkov a dve verzie priebehu udalosti a je len vecou
vykonaného dokazovania a následného vysporiadania sa s argumentáciou obhajoby. Krajský súd

uvádza, že vzhľadom na podstatne rozporné verzie o priebehu udalosti a následné vzájomné nezhody
obžalovaného a poškodeného na miestnych pozemkoch prerástli do fyzického násilia, čo viedlo okresný
súd k správnemu záveru, že žalovaný skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný. Je nepochybné, že v
čase spáchania skutku boli tam znepriatelené osoby vystavené vyhrotenou situáciou, čo vyústilo do
fyzického útoku.

Okresný súd výpoveď poškodeného podrobne analyzoval a vyhodnotil na č. l. 4 napadnutého rozsudku
a krajský súd po preskúmaní celého vykonaného dokazovania a najmä výpovede poškodeného, ako aj
z výpovede svedkov O. W., W. Š.Á. a V. G., ktorý fyzický útok sledoval cez ďalekohľad dospel k záveru,
že okresný súd veľmi citlivo a za použitia najpriaznivejšej možnej výpovede v neprospech obžalovaného

zo strany poškodeného správne a zákonne vyhodnotil výpoveď poškodeného, pričom uvedené skutkové
závery korešpondovali aj s výpoveďami vyššie uvádzaných svedkov.

Na druhej strane z jednotlivých výpovedí svedkov svedčiacich v prospech obžalovaného, konkrétne z
výpovedí svedkov O. B. a Ing. Š. I. nevyplynula taká skutočnosť, ktorá by usvedčovala obžalovaného

z fyzického napadnutia poškodeného.

Odhliadnuc od uvádzaných svedkov svedčiacich v prospech obžalovaného a v jeho neprospech s
výnimkou F. F. sa títo zhodli v záveroch, že jediná osoba, ktorá utrpela zranenia bol poškodený E. R.,
pričom išlo o viditeľné zranenia.

V tejto súvislosti okresný súd veľmi logicky a zákonne poukázal na závery znaleckého posudku z odboru
Zdravotníctvo odvetvie chirurgia traumatológia vypracovaného MUDr. G. W. PhD., ktorý skúmal utŕžené
poranenia poškodeného so záverom, že mechanizmus vzniku zlomenín, ktoré poškodený utrpel, mohli
vzniknúť spôsobom ako to uviedol poškodený vo svojich výpovediach. Ako najpravdepodobnejší možný

vznik uvedených zranení určil, že tieto boli spôsobené inou osobou. Mechanizmus vzniku podvrtnutia
krčnej chrbtice je zhodný s tvrdením poškodeného, čo rovnako korešponduje s priebehom skutkového
deja objektivizovaného svedeckými výpoveďami, o ktorých súd nemal pochybnosť, že sú objektívne.

Okresný súd v kontexte už s citovaným znaleckým posudkom znalca MUDr. G. W., PhD. vyhodnotil

aj znalecký posudok znalkyne z odboru Zdravotníctvo, odvetvie neurológia MUDr. Q. V. Z., ktorá sa
stotožnila so znalcom MUDr. G. W., PhD. a konštatovala, že poškodený utrpel traumy, pričom RTG A
CT vyšetreniami krčnej chrbtice boli diagnostikované degeneratívne zmeny, avšak ich vznik nesúvisí s
úrazom, ktorý poškodený utrpel pri fyzickom útoku zo strany poškodeného. Zranenia, ktoré poškodenýutrpel z neurologického hľadiska si vyžadovali liečenie a práceneschopnosť v trvaní 6 až 8 týždňov s
obmedzením spočívajúcim v rehabilitácii, medikamentóznej liečbe.

Rovnako zo znaleckého posudku z odboru Zdravotníctvo, odvetvie otorinolaryngológie, audiológie a
foniatrie vypracovaného Prof. MUDr. Q. V., DrSc. vyplýva, že u poškodeného bolo diagnostikované
poranenie nosa, nosových kostí s následným krvácaním a poruchou dýchania. Ako možný vznik
uvedených zranení znalec označil úder do záhlavia, hmoždením, resp. torziou krku.

Opierajúc sa o vyššie vykonané dokazovanie a po zhodnotení zjavne neopodstatnených námietok
zo strany obhajoby vo svetle vykonaných dôkazov krajský súd nemohol dôjsť k iným záverom ako
okresný súd a akceptoval právny názor okresného súdu, že aj po rozsiahlom dokazovaní a pri existencii
dvoch skupín dôkazov, vrátane objektivizácie spôsobených zranení znaleckými posudkami, možno bez
akýchkoľvek pochybností vysloviť záver, že obžalovaný sa dopustil konania uvedeného v obžalobe a to
formou priameho úmyslu tak, ako to predpokladá ust. § 15 písm. a) Tr. zák.

Krajský súd sa v tejto súvislosti veľmi podrobne zaoberal motívom konania obžalovaného a okolností, za
akých došlo k spáchaniu skutku, pričom tak dospel k záveru, že situácia, ktorá bola v tom čase na mieste,
bola vyhrotená dvoma znepriatelenými skupinami, majúc snahu presadiť svoje záujmy v agrorezorte, a
to aj za cenu agresívneho správania hraničiaceho s trestnoprávnou zodpovednosťou, k čomu nakoniec

aj došlo.

Zhodnotiac osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a rovnako tak ani priestupkovo
postihnutý, s kladnou charakteristikou a vyššie zhodnotené okolnosti prípadu, z ktorých je zrejmé,
že dôvodom konfliktu bolo presadenie záujmov, ktoré reprezentovali dve skupiny znepriatelených

skupín bol to práve obžalovaný, kto reagoval neprimerane, pričom súd nemohol vylúčiť ani úmyselné
vyprovokovanie zo strany poškodeného.

Vychádzajúc zo všetkých relevantných ustanovení Trestného zákona týkajúcich sa významu a účelu
trestuamajúcichvplyvnaurčeniedruhutrestuajehovýmerydospelkrajskýsúdoprotinázoruokresného

súdu k záveru, že uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 20 mesiacov by bol neprimerane prísny, a že účel
trestu možno za daných okolností dosiahnuť aj uložením primeraného peňažného trestu. Uložený
peňažný trest vo výške 1.000,- eur tak podľa názoru krajského súdu spĺňa všetky kritériá z hľadiska tak
individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

Obligatórne krajský súd podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, ustanovil náhradný trest odňatia slobody vo výmere štyroch mesiacov.

Krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu vo výroku o náhrade škody, odvolanie poškodeného

považoval za nedôvodné, a preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol. Inak napadnutý rozsudok
zostal nezmenený.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.