Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, January 20, 2021

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 5Obdo/4/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615201855
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Moravčíková
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:6615201855.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu: DESTACAR, s. r. o.,
so sídlom Rovňany 10, IČO: 36 623 687, právne zastúpený JUDr. Michal Matala, advokát,
so sídlom Martina Rázusa 19, Lučenec, proti žalovanému: UNIQA poisťovňa, a. s.,
so sídlom Krasovského 15, Bratislava, IČO: 00 653 501, právne zastúpený
PRK Partners, s. r. o., so sídlom Hurbanovo námestie 3, Bratislava, IČO: 35 978 643, o zaplatenie

15.127,04 eur s prísl., vedenom na Okresnom súde Lučenec
pod sp. zn. 13Cb/49/2015, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
k. 41Cob/173/2018-643 zo dňa 25. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Dovolanie odmieta.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom
č. k. 13Cb/49/2015-570 zo dňa 10.9.2018 (druhým v poradí) rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi sumu 7.563,52 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne
od 3.9.2014 do zaplatenia a žalovaného zaviazal nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 15.127,04 eur u poistnej
zmluvy č. 8001034558 na motorové vozidlo zn. Nissan
(ďalej len „poistené vozidlo“ alebo „vozidlo“) pre prípad krádeže, lúpeže, poškodenia alebo zničenia.
Žalobca bol vlastníkom a prevádzkovateľom poisteného vozidla, ktoré využíval
na prenájom, a ktoré bolo poistené u žalovaného.

3. Zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že dňa 28.3.2014 v čase o 20:45 hod došlo k dopravnej
nehode, ktorú zavinil vodič poisteného vozidla zn. Nissan, pričom na dopravnej nehode mala spoluúčasť
aj ďalšia osoba (vodič vozidla zn. Seat) a políciou bol vyhotovený záznam o preverení oznámenia
- škodovej udalosti. Žalobca následne dňa 2.4.2014 oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti
na poistenom motorovom vozidle, ktorú žalovaný zaevidoval pod č. 9118007214. Žalovanému bola
umožnená dňa 9.4.2014 obhliadka vozidla a dňa 22.4.2014 následná druhá obhliadka na zabezpečenie

nevyhnutnýchpodkladovkzisteniurozsahupoškodeníspôsobenýchdopravnounehodouakstanoveniu
výšky poistného plnenia. Žalovaný po vykonaní šetrenia odmietol žalobcovi poskytnúť poistné plnenie.
Keďže žalobca neobdržal od žalovaného na jeho výzvy pokyny k postupu pri likvidácii poistnej udalosti,
zabezpečil si prostredníctvom prevádzkovaného autoservisu vykonanie opravy
na poistenom vozidle. Následne bola vystavená faktúra č. 30140333 zo dňa 21.10.2014, podľa ktorej
náklady na vykonanie opravy predstavovali sumu 15.923,19 eur bez DPH.

Suma na faktúre vychádzala z výpočtu nákladov na opravu podľa autorizovaného programu AUDATEX
zo dňa 21.08.2014. Výška žalovanej sumy tak predstavovala výšku nákladovna opravu poškodeného motorového vozidla po odpočítaní zmluvnej spoluúčasti 5%.

4. Súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom zo dňa 25.4.2016 rozhodol, že právo žalobcu na

zaplatenie poistného plnenia, v súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 28.3.2014 na motorovom
vozidle zn. Nissan je dané, čo odvolací súd rozsudkom zo dňa 21.12.2016 potvrdil.

5. Následne vo veci rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 13Cb/49/2015-500 (prvým v poradí)
zo dňa 12.10.2017, ktorým žalobu v časti zamietol, odôvodňujúc to právom žalovaného na zníženie

poistného plnenia vo výške 50%. Odvolací súd v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, vec zrušil a vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
nakoľko sa nestotožnil s právnym záverom súdu prvej inštancie ohľadom preukázania skutočnosti, že
zo strany vodiča poisteného vozidla išlo o vedomé porušenie povinností,
za ktoré sa automaticky považuje aj porušenie povinností z nedbanlivosti, na základe ktorého došlo k
zníženiu poistného plnenia o 50%.

6. Súd prvej inštancie viazaný názorom vysloveným odvolacím súdom v jeho zrušujúcom rozhodnutí
uviedol, že predmetná udalosť je takou situáciou v premávke,
ktorá vznikla náhodilo. Vodič motorového vozidla môže reagovať neštandardne v snahe vyhnúť sa
dopravnej nehode. Ustálil, že pokiaľ zo strany žalovaného, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno,

nebolo preukázané jednoznačne, že by zo strany vodiča poisteného motorového vozidla išlo o
vedomé porušenie povinnosti, v takom prípade je aj eventuálne porušenie jeho povinnosti ako vodiča
potrebné vyhodnotiť ako nevedomé, a z toho dôvodu nespôsobujúce založenie práva žalovaného ako
poisťovateľa na odmietnutie, resp. na zníženie poistného plnenia.

7. Preukázanie splnenia podmienok na zníženie poistného plnenia zaťažuje poisťovateľa. Pokiaľ zistí
okolnosti pre zníženie poistného plnenia, je oprávnený ho primerane znížiť, nesmie ho však odmietnuť.
Zároveň právo na zníženie poistného plnenia môže poisťovateľ uplatniť len pred vyplatením poistného
plnenia, čo sa v tomto prípade nestalo, keďže pôvodne poisťovateľ odmietol vyplatiť poistné plnenie,
avšak z iného dôvodu,

ako pre vedomé porušenie povinností zo strany žalobcu. Žalovaný prikročil k zníženiu poistného
plnenia spočiatku z dôvodu nepreukázaného deja škodovej udalosti, čo bolo vyvrátené, a až následne
poukazoval na skutočnosť, že došlo k porušeniu povinností vodiča motorového vozidla podľa čl. 4, bod
7 písm. b/ odd. II VPP.

8. Na záver súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca si uplatňoval právo na poistné plnenie a nie
právo na náhradu škody podľa § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka,
resp. § 373 Obchodného zákonníka v spojení s čl. 4, bod 2, oddielu II VPP, čl. 5, bod 5 týchto
poistných podmienok. Žalobca ako poistený mal podľa súdu prvej inštancie právo na poistné plnenie
zodpovedajúce primeraným nákladom na opravu, primeranosť ktorých bola preukázaná odborným

vyjadrením súdneho znalca. Uvedené podľa súdu prvej inštancie korešpondovalo analogicky aj s čl. 9,
bod 1, oddielu I VPP, keďže medzi žalobcom a žalovaným nedošlo
k dohode o výške poistného plnenia. Argumentácia žalovaného vo vzťahu k výške škody
a spôsobe jej sanácie zo strany žalobcu, a to opravou vozidla vo vlastnej réžii, v čom žalovaný videl
možnosť bezdôvodného obohatenia, bola podľa názoru súdu prvej inštancie irelevantná, nakoľko aj

odborným posudkom súdneho znalca bola primeranosť nákladov vynaložených žalobcom potvrdená a
žalovaný napriek námietke výšky primeranosti žiaden dôkaz nepredložil a ani nenavrhol.

9. O odvolaní žalobcu rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom
č.k. 41Cob/173/2018-643 zo dňa 25.4.2019 tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a

žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Odvolací súd sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie s tým, že tento
rešpektoval odvolacím súdom už vyslovený právny názor.
K námietkam žalovaného uviedol, že pokiaľ tento tvrdil, že vbehnutie zveri do jazdnej dráhy vodiča

motorového vozidla Seat nemohlo mať vplyv na vodiča poisteného vozidla Nissan,
tak odvolací súd s týmto názorom nesúhlasí, nakoľko išlo o dejovú líniu, ktorá začala vbehnutím zveri
na vozovku, následným neštandardným správaním sa vodiča vozidla Seata následne nedobrzdením vodiča poisteného vozidla Nissan. Podľa súdu nie je možné oddeliť dejovú
líniu tak, ako to namietal odvolateľ, že vodič poisteného vozidla nedobrzdil z dôvodu, že neodhadol
vzdialenosť, ktorú je povinný dodržiavať za predchádzajúcim motorovým vozidlom podľa zákona o

cestnej premávke. Odvolací súd mal za to, že v danom prípade išlo
o škodovú udalosť, ktorá musí byť krytá havarijným poistením. Samotná skutočnosť, že vodič poisteného
vozidla nedobrzdil a bola mu uložená bloková pokuta, keďže ako vodič zozadu vrazil do pred ním
stojaceho auta (idúceho), nemôže mať vplyv na zbavenie sa zodpovednosti poistiteľa plniť za vzniknutú
škodu. Podľa odvolacieho súdu v konaní nebolo vierohodne preukázané porušenie povinnosti vodiča

motorového vozidla žalobcu.

11. K námietke žalovaného, že žalobcom uplatnená výška nezodpovedá skutočne vynaloženým
nákladom na opravu motorového vozidla, ktoré žalobca nepreukázal, odvolací súd uviedol, že žalobca
si dal opraviť poškodené motorové vozidlo vo vlastnom autoservise,
čo zákonom nie je zakázané. Pokiaľ však žalovaný odmietol poskytnúť žalobcovi akékoľvek poistné

plnenie, konal v rozpore s povinnosťami poistiteľa ustanovenými v § 795 Občianskeho zákonníka,
nakoľko nebol oprávnený poistné plnenie odmietnuť. Bol oprávnený len poistné plnenie primerane znížiť,
avšak až za preukázania vedomého porušenia povinností zo strany vodiča vozidla Nissan, čo však
v konaní preukázané nebolo. Odmietnutím poskytnutia poistného plnenia sám žalovaný zapríčinil, že
žalobca si musel dať opraviť vozidlo

bez predchádzajúceho odsúhlasenia poistného plnenia tak, ako to upravuje Oddiel II.
článok 4 ods. 9 VPP. Keďže náklady na opravu neboli poistiteľom odsúhlasené, žalobcovi vznikol nárok
na náhradu primeraných nákladov, ktorých výšku odobril v konaní aj súdny znalec.

12. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, ktorým žiadal, aby

dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmení
tak, že žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 7.563,52 eur zamietne, alebo aby zrušil rozsudok
odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

13. Dovolanie žalovaný odôvodnil podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP tým,

že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej
sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
resp. že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ CSP).

14. Prípustnosť dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP dovolateľ videl v tom,
že krajský súd sa v právnom posúdení otázky vedomého porušenia povinností vodičom, uvedenej v ust.
§ 17 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej len ZoCP),
teda povinnosti dodržiavať primeranú vzdialenosť medzi vozidlami, za čo mu bola uložená pokuta v
priestupkovom konaní, ako aj povinnosti v zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c/ ZoCP,

mal odkloniť od ustálenej rozhodovacej praxe najvyššieho súdu. Dovolateľ má za to, že došlo
aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu právnej otázky výšky poistného plnenia, ktoré
má zodpovedať skutočne vynaloženým nákladom na opravu vozidla.

15. Namietal, že v konaní žalovaný uplatnil oprávnenie znížiť poistné plnenie poistiteľom vyplývajúce z

ust. § 799 ods. 3 OZ, avšak súdy nižšej inštancie dospeli k záveru, že zníženie by bolo oprávnené len
v prípade preukázania vedomého porušenia povinností
zo strany vodiča poisteného vozidla, čo však podľa súdov preukázané nebolo. Žalovaný v tomto závere
vidí rozpor s ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu, a to s rozhodnutím
sp. zn. 8Cdo/891/2015 zo dňa 20.4.2016 a sp. zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.1.2011.

Má za to, že už len vedomosť o existencii právnych predpisov na úseku cestnej premávky postačuje
na to, že išlo o vedomé porušenie povinností, čo podľa neho bolo preukázané výpoveďou vodiča
a uložením blokovej pokuty. Považuje konštatovanie odvolacieho súdu o nepreukázaní vedomého
porušenia povinností vodičom za nesprávne a v rozpore s ustálenou súdnou praxou.

16. Ako druhú právnu otázku podstatnú pre výsledok konania považoval žalovaný otázku určenia výšky
plnenia, na ktorú vznikol žalobcovi z poistnej zmluvy nárok.
Žalobca si uplatnil v konaní nárok, ktorého výšku odôvodnil faktúrou, v ktorej bola oprava vyčíslená
ako primerané náklady na opravu vozidla zo systému AUDATEX. Žalobca si vozidlo dal opraviť bezpredchádzajúceho odsúhlasenia poistného plnenia v zmysle odd. II čl. 4 ods. 9 VPP. Žalovaný namietal,
že v žalobe uplatnená výška nákladov nezodpovedá skutočne vynaloženým nákladom na opravu
vozidla, pričom tieto neboli riadne preukázané a opravu vykonal žalobca v ním prevádzkovanom

autoservise. Žalovaný názor vyslovený v odvolacom rozhodnutí, že žalobcovi patrí v zmysle VPP
náhrada primeraných nákladov, považuje
za nesprávny.

17. Ďalej namietal, že žalobca porušil zákonnú povinnosť podľa § 799 ods. 2 OZ preukázať rozsah

následkov škodovej udalosti a nepreukázal ani rozsah poistnej udalosti,
preto v uvedenom žalovaný vidí nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom a rozpor s
ustálenou rozhodovacou praxou dovolacieho súdu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,
atosrozhodnutímNajvyššiehosúduČSSRR17/1960,podľaktorého„Privýkladezákonnýchustanovení
o poistnej zmluve a ustanovení poistných podmienok pre poistenie osôb upravujúcich povinnosti
poisteného z poistnej zmluvy je potrebné vychádzať z toho,

že vzájomné vzťahy účastníkov poistného pomeru majú byť upravené tak, aby poistenie neviedlo k
obohateniu a nebolo zneužívané na ujmu poisťovateľa.“ Namietal, že odvolací súd
sa s uvedeným rozhodnutím nijako nevysporiadal napriek skutočnosti, že toto predstavuje podľa
dovolateľa relevantnú súdnu prax, ktorú je nevyhnutné zohľadniť a prípadný odklon v odôvodnení
náležite a presvedčivo zdôvodniť.

18. Rovnako odvolací súd podľa dovolateľa nezohľadnil ani názor Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí
sp. zn. 5Cdo/200/2011 zo dňa 26.4.2012, z ktorého vyplýva,
že „Dovolateľ nenamietal vo svojom dovolaní ani tak určenú výšku náhrady škody z hľadiska, že by
odvolacípoužilnesprávnyprávnypredpis,alenamietalvýkladodvolaciehosúduohľadomrozsahuškody

s poukazom na širšie súvislosti ústavného práva ochrany vlastníctva (majetku) poškodeného. S týmto
jeho ústavne pojatým výkladom náhrady škody pri zhodnotení poškodenej veci tak, že rozsah náhrady
škody by mal umožniť účelovú a primeranú obnovu štruktúry majetku poškodeného, aby mohol byť
naďalej užívaný v takej miere a takým spôsobom
ako pred poškodením, nie je možné vzhľadom na súčasnú právnu úpravu súhlasiť.

Odvolací súd vo veci rozhodol v súlade s platným a účinným právnym poriadkom Slovenskej republiky,
ako aj v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu. Napriek tomu možno predpokladať, že takýto “široký“
výklad ochrany majetku poškodeného prezentovaný žalobcom by mohol
vo viacerých prípadoch viesť k bezdôvodnému obohateniu na strane poškodeného.
Poškodený by tak mohol po oprave veci získať vec vo vyššej hodnote, ako mala pred poškodením, čo

nie je v súlade s inštitútom náhrady škody.“

19. Dovolateľ tvrdí, že žalobca výšku vzniknutého nároku na poistné plnenie riadne nepreukázal.
Poukazuje na nevyhnutnosť výkladu poistnej zmluvy rešpektujúc princíp ochrany majetku poistiteľov,
pričom zohľadnenie tohto princípu podľa dovolateľa možno považovať

za ustálenú súdnu prax, s ktorým je v rozpore rozhodnutie odvolacieho súdu. Napokon uviedol, že
ak by dovolací súd mal za to, že ani vo vyššie uvedených prípadoch nešlo o ustálenú rozhodovaciu
prax dovolacieho súdu, tak žalovaný podáva dovolanie aj podľa ust. § 421 ods. 1 písm. b/ CSP, že
rozhodnutie záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte
nebola vyriešená.

20. Podľa dovolateľa odvolací súd ním špecifikované otázky nesprávne právne posúdil, lebo:
- vyvodil nesprávne právne závery zo zisteného skutkového stavu,
- neskonštatoval zjavne preukázané porušenie povinností vodičom, ktoré mu vyplývali zo zákona o
cestnej premávke,

-nesprávnevyhodnotilvedomosťvodičaoporušeníprávnychpovinnostíanásledneoprávneniekrátenia
poistného plnenia žalovanou,
- pri rozhodovaní nezohľadnili rozsudok najvyššieho súdu, rozhodnutie R17/1960
ako aj ďalšie rozhodnutia predstavujúce rozhodovaciu činnosť uplatniteľnú
na tento prípad,

- pri právnom posúdení výšky poistného plnenia nevychádzal súd zo skutočne vynaložených nákladov
na opravu vozidla, čím konal v rozpore princípom spravodlivého usporiadania zmluvných vzťahov a
dobrými mravmi,
- z dôvodu nesprávnej aplikácie právnych predpisov a princípov uplatňovanýchpri poskytovaní poistného plnenia došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu na úkor žalovaného.

21. Žalovanému nie je z odôvodnenia rozhodnutí súdov nižších inštancií zrejmé,

vo vzťahu k akej povinnosti súdy skúmali, či ide o jej vedomé porušenie. V tejto časti, preto podľa
dovolateľa absentuje riadne odôvodnenie v oboch rozhodnutiach súdov nižších inštancií. Dovolateľ
namieta, že vodič porušil ustanovenia ZoCP, a preto odvolací súd nesprávne právne vec posúdil. Z
rozhodnutí súdov nižšej inštancie nevyplýva skutočnosť, že by súdy v konaní vedomosť o porušení
povinností podľa § 4 ods. 1 písm. c/ a § 17 ods. 1 ZoCP skúmali, akými úvahami sa riadili pri jej

posúdení, a prečo v závere skonštatovali, že vedomosť nebola preukázaná, tu dovolateľ opäť poukazuje
na rozhodnutie NS SR sp. zn. 8Cdo/891/2015. Dovolateľ nevie, či súdy nižšej inštancie skúmali otázku
vedomosti, ktorá bola podľa neho
pretotokonaniezásadná,keďžeodvolacísúdskonštatoval,žeporušeniepovinnostinebolopreukázané.
Uvedené je podľa dovolateľa v rozpore s právnym názorom vyššie spomenutého rozhodnutia
najvyššieho súdu, ktorý podľa dovolateľa predstavuje súdnu prax v danom prípade, a s ktorým sa súdy

nižšej inštancie nijako nevysporiadali.

22. Podľa dovolateľa vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi porušením povinnosti a škodovou udalosťou,
pre určenie vedomého porušenia povinnosti je náhodilosť irelevantná. Kombinácia porušení ZoCP
vodičom poisteného vozidla predstavovala výlučný dôvod,

prečo došlo k škodovej udalosti. Zo zisteného skutkového stavu bolo preukázané, že v prípade
dodržania povinnosti vodiča poisteného vozidla by ku škodovej udalosti nebolo vôbec došlo. Uvedenou
skutočnosťou sa súdy nijako nezaoberali, čím založili vadu svojich rozhodnutí a neudržateľnosť ich
právnych záverov. Žalovaný je názoru, že príčinná súvislosť medzi porušením povinností vodičom
poisteného vozidla a vznikom škodovej udalosti bola v konaní preukázaná, a táto prestavovala spolu s

vbehnutím zveri do jazdnej dráhy vozidla Seat hlavnú príčinu škodovej udalosti.

23. K oprávnenosti krátenia poistného plnenia žalovaný uviedol, že súdy nižšej inštancie sa vzhľadom
na konštatovanie, že vedomé porušenie nebolo preukázané, nepristúpili k skúmaniu skutočnosti, či
toto porušenie malo podstatný vplyv na vznik alebo rozsah škodovej udalosti. Namietal, že dostatočne

preukázal, že došlo k porušeniu povinnosti vodičom poisteného vozidla, toto porušenie bolo vedomé
a bol oprávnený znížiť poistné plnenie. Hlavnými príčinami škodovej udalosti bolo vbehnutie zveri do
jazdnej dráhy vozidla
Seat a porušenie povinností podľa zákona o cestnej premávke vodičom poisteného vozidla Nissan.
Podiel oboch príčin na nehode podľa dovolateľa preto možno stanoviť ako polovičný, a preto

zníženie poistného plnenia vo výške 50% je v danom prípade oprávnené a zodpovedá spravodlivému
usporiadaniu vzťahu medzi zmluvnými stranami.

24. K výške nároku žalobcu dovolateľ uviedol, že jednou z právnych otázok v konaní bolo zároveň
aj preukázanie výšky nároku žalobcu. Žalovaný namietal, že súdy nižšej inštancie nesprávne právne

posúdili vec, keď priznali žalobcovi nárok, ktorý zjavne prevyšuje reálnu výšku vynaložených nákladov.
Podľa žalovaného sa v tomto prípade nemôže poistné plnenie určovať spôsobom, aký sa používa iba v
prípade, ak ešte nedošlo k reálnej oprave poisteného vozidla. Tým, že žalobca ako poistený pristúpil k
oprave vozidla pred výplatou poistného plnenia je potrebné aplikovať článok 4, ods. 9 v oddiele II VPP,
podľa ktorého poistiteľ nahrádza náklady na opravy, ktoré poistník uhradil sám, a ktoré boli súčasne

odsúhlasené poistiteľom. Žalobca má povinnosť predložiť žalovanému faktúry za materiál a náhradné
diely využité pri oprave poisteného vozidla a tento, ak budú primerané, ich má povinnosť refundovať.
Žalovanýnamietalspôsob,akýmžalobcadokladalvýškunákladovnaopravuvozidla,pretožepreprípad,
kedy opravy na vozidle už boli reálne vykonané, faktúra na základe programu
nie je v zmysle VPP správnym spôsobom na preukazovanie primeranosti nákladov (s poukazom na

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/200/2011 zo dňa 26.4.2012).

25. K dovolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, podľa ktorého v dovolaní absentuje dovolací
dôvod podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ aj b/ CSP a obe právne otázky (vedomé porušenie povinností
vodiča a právne posúdenie, či žalobcom uplatnená výška nároku zodpovedá skutočným nákladom,

nepreukázaným žalobcom) odvolací súd správne právne posúdil a rozhodnutie dostatočne odôvodnil.
Poukázal na to, že presná príčina dopravnej nehody nebola zistená ani znaleckým dokazovaním. S
poukazom na výpoveď svedka - vodiča vozidla Seat bolo zrejmé že dopravnú nehodu spoluzavinil, a
teda k nehode nedošlolen výlučným zavinením vodiča poisteného vozidla.

26. Žalobca má za to, že aj v prípade, keby výlučnou príčinou dopravnej nehody bolo porušenie

povinnosti zo strany vodiča poisteného vozidla, nešlo by o vedomé porušenie jeho povinností a to
ani o vedomú nedbanlivosť. K zníženiu poistného plnenia uviedol, že splnenie všetkých podmienok
na zníženie poistného plnenia musí preukázať poisťovateľ (žalovaný). V predmetnej veci nebolo
preukázané naplnenie všetkých predpokladov pre aplikáciu
ust. § 799 ods. 3 OZ, a preto by zníženie poistného plnenia bolo nezákonné.

Žalobcasiuplatňovalprávonapoistnéplneniezdôvodurefundácienákladovnaopravuvozidla,vzmysle
zmluvy o havarijnom poistení, nie právo na náhradu škody podľa
ust. § 420 OZ. Na záver navrhol, aby dovolací súd zamietol dovolanie žalovaného a priznal žalobcovi
nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

27. Žalovaný podal k vyjadreniu žalobcu repliku, v ktorej uviedol, že zotrváva

na svojich vyjadreniach uvedených v dovolaní.

28. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací [podľa § 35 CSP;
(ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „NS SR“ alebo „dovolací súd“)] po zistení, že dovolanie bolo podané včas,
na to oprávnenou osobou, v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez

nariadenia pojednávania (§ 443 CSP a contrario) dospel k záveru,
že toto nie je prípustné.

29. Podľa ustanovenia § 419 CSP, proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to
zákon pripúšťa.

30. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach
§ 420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže
uskutočniť dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS
474/2017).Vtejtosúvislostiosobitneplatí,želendovolacísúdbuderozhodovaťonaplnenípredpokladov

prípustnosti dovolania definovaných v § 421 ods. 1 CSP (rovnako aj I. ÚS 438/2017).

31. Podľa ustanovenia § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,
ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie,
ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení

sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá
v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná
rozdielne.

32. Podľa ustanovenia § 432 ods. 1, 2 CSP, dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým,

že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá
za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

33. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. a/, b/ alebo c/ CSP, musí mať

zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu
(teda v žiadnom prípade nie o skutkovú otázku). Právnym posúdením veci je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový
stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo

ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď
uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 222/2009 z 26. februára 2010).

34. Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ustanovenia § 421 CSP,

má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP) kľúčový význam
v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho,
ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo
od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky a že ide o prípad, na ktorýsa vzťahuje toto ustanovenie. Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní
(§ 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho
odmietnutiu, je procesnou povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní, z čoho vyvodzuje prípustnosť

dovolania a označiť v dovolaní náležitým spôsobom právnu otázku zásadného právneho významu, od
vyriešenia ktorej záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu
a zároveň pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu
resp., ktorá ešte v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu nebola riešená.
V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ

vymedzilvdovolaníuplatnenýmdovolacímdôvodom.Akvdovolaníabsentujeuvedenévymedzenie,súd
nevyvíja procesnú iniciatívu smerujúcu k doplneniu dovolania (uznesenie NS SR sp. zn. 1Cdo/206/2016
z 26.09.2017, uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo/52/2017 z 8.06.2017).

35. Z uvedeného vyplýva rozsah i obsah dôvodov, ktoré musí dovolateľ uplatniť. Nesprávne právne
posúdenie pritom môže byť dovolacím dôvodom len vtedy, ak bolo rozhodujúce pre výrok napadnutého

rozhodnutia. Ak bude dovolateľ tvrdiť, že súdy z vykonaného dokazovania nezistili správne skutkový
stav a nesprávne vec preto právne posúdili, a to vo vzťahu k riešeniu niektorej právnej otázky, nepôjde
o dôvod nesprávneho právneho posúdenia veci, ale o napadnutie rozhodnutia odvolacieho súdu pre
nedostatočné zistenie skutkového stavu. Predložením vlastnej verzie skutkového stavu, ktorý považoval
za dôležitý pre rozhodnutie, dovolateľ nesmeruje proti právnemu posúdeniu veci, ale proti skutkovým

zisteniam. Nemôže byť v tomto smere postačujúce, nakoľko je dovolací súd viazaný obsahovým
vymedzením dovolacieho dôvodu, aby namietané nesprávne právne posúdenie veci bolo uvedené len
odkazom na zákonné ustanovenie, ale je potrebné,
aby dovolateľ konkrétne uviedol právnu otázku a uviedol, prečo zaujal odvolací súd nesprávny názor na
jej riešenie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,

J. Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 1409).

36. Dovolateľ prípustnosť a dôvodnosť svojho dovolania vzhliadol v judikatórnom odklone v súvislosti s
interpretáciou ustanovenia § 799 odsek 1 Občianskeho zákonníka,

a to pri posúdení pojmu „vedomého porušenia povinnosti“ vodičom. Dovolateľ formuluje svoju otázku (v
bode 34 svojho dovolania) tak, že má zato, že správny právny názor potrebný
pre vyriešenie merita veci je ten, že už len vedomosť o existencii právnych predpisov na úseku cestnej
premávky (predpokladaná a nevyhnutná pre získanie oprávnenia pre vedenie motorového vozidla)
postačuje k tomu, aby išlo o vedomé porušenie povinnosti, ktoré bolo

vo veci prejednávanej preukázané výpoveďou vodiča poškodeného vozidla.
Mal zato, že odvolací súd nesprávne právne vec posúdil keď konštatoval, že nedošlo
k preukázaniu vedomého porušenia povinnosti vodičom, a teda tento záver je podľa neho
v rozpore s rozhodovacou praxou formulovanou predovšetkým rozhodnutím Najvyššieho súdu SR vo
veci sp. zn. 1 Cdo 152/2009.

37. Dovolateľ sa v konaní dožaduje uplatnenia možnosti zníženia poistného plnenia
z dôvodu porušenia ustanovenia § 809 OZ v spojení s ustanovením § 799 ods. 1 OZ.
Celáargumentáciadovolateľajesústredenánaokolnosť,žeobakonajúcesúdynižšejinštanciedospelik
záveru,žekzníženiupoistnéhoplneniamožnopristúpiťlenpreprípadpreukázaniavedoméhoporušenia

povinnosti zo strany vodiča vozidla Nissan. Oba súdy nižšej inštancie dospeli k záveru, že takéto
vedomé porušenie povinnosti preukázané nebolo, a zároveň konštatovali, že nebolo preukázané, že
porušenie povinností vodičom bolo vedomé a podstatne prispelo ku vzniku alebo zväčšeniu rozsahu
poistnej udalosti. Dovolateľ z uvedeného záveru súdu prvej i druhej inštancie dovodzuje, že sa odklonili
od judikatúry najvyššieho súdu formulovanej rozhodnutím sp. zn. 8 Cdo 891/2015 a sp. zn. 1 Cdo

152/2009, ktoré spájajú porušenie povinností vyplývajúcich zo zákona o cestnej premávke automaticky
s preukázaním vedomosti vodiča o porušení takejto povinnosti. Tento záver navyše má viesť k tomu,
že vedomé porušenie nepredstavuje len úmysel, ale zahŕňa v sebe aj vedomú nedbanlivosť.

38. Tu dovolací súd výslovne poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, konštatujúce,

že „samotná skutočnosť že vodič vozidla Nissan nedobrzdil a bola mu uložená bloková pokuta, keďže
ako vodič som vrazil do pred ním stojaceho idúceho auta,
nemôže mať vplyv na zbavenie sa zodpovednosti poistiteľa plniť za vzniknutú škodu.Odhliadnuc od uvedeného, v konaní nebolo vierohodne preukázané porušenie povinnosti vodiča
motorového vozidla žalobcu. Súd prvej inštancie výslovne, v časti sumarizujúcej skutkový stav, uviedol,
že predmetná udalosť je takou situáciou v premávke,

ktorá vznikla náhodilo, vodič motorového vozidla môže reagovať aj neštandardne v snahe vyhnúť
sa dopravnej nehode. Pokiaľ zo strany žalovaného, ktorého zaťažovalo dôkazné bremeno, nebolo
preukázané jednoznačne, že by zo strany vodiča poisteného motorového vozidla išlo o vedomé
porušenie povinnosti, v takom prípade je aj eventuálne porušenie jeho povinností ako vodiča potrebné
hodnotiť ako nevedomé.“

39. Dovolací súd v súvislosti so správnou aplikáciou ustanovenia § 799 ods. 3 OZ súdmi nižšej inštancie
uvádza, súladne so svojou konštantnou judikatúrou, na ktorú poukázal samotný dovolateľ, že nemožno
opomínať druhú časť hypotézy tejto právnej normy, a to, že vedomé porušenie povinnosti musí mať
podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti.
K jej skúmaniu však možno pristúpiť výlučne za predpokladu, že sa osvedčí vedomé porušenie

povinnosti. Z obsahu dovolania je však zjavné, že dovolateľ neustále upriamuje svoje otázky
na nedostatky spočívajúce v zistení a vyhodnotení skutkového stavu, ktorý však bol výsledkom
rešpektovania pravidiel civilného sporového konania. Dokazovanie vo veci bolo rozsiahle
a zodpovedalo návrhom strán tak, aby z neho súdy mohli vyvodiť relevantné skutkové a právne závery.

40. Postup súdu pri zisťovaní právnych a skutkových poznatkov je odlišný,
s čím prirodzene následne súvisí rozlišovanie skutkových a právnych otázok.
Neobjasnená skutková otázka zakladá stav non liquet, a len v tejto oblasti je možné uplatniť
pravidlá dôkazného bremena, čo v tomto prípade nenastalo. Je nesmierne dôležité presne rozlišovať
medzi právnymi a skutkovými otázkami v súvislosti s mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Revízia

rozhodnutí súdov nižšej inštancie je možná výlučne vo svetle skúmania riešenia právnych otázok, nikdy
nie skutkových. Tu dovolací súd poukazuje na myšlienku Gerlicha, ktorý pre rozlišovanie skutkových a
právnych poznatkov stanovil kritérium,
podľa ktorého všetky tie poznatky, ktoré sme získali hľadajúc odpoveď na otázku, čo má byť,
sú poznatky právne, a tie, ktoré sme získali odpoveďou na otázku, čo je, sú poznatky skutkové. (Gerlich,

K.: Skutkové zjištění a právní posouzení v řízení soudním. Praha, Brno: Orbis, 1934).

41. K právnemu posúdeniu patrí otázka, ktorý právny predpis má byť na zistený skutkový stav použitý
a ako má byť interpretovaný; ide v zásade o identifikáciu právnej normy a zistenie jej obsahu. K tomuto
súd dôjde cestou interpretácie textu právneho predpisu. Predmetom interpretácie je pritom ako zákonná

skutková podstata (hypotéza), tak aj právny následok (dispozícia), teda obe časti právnej normy. Nie
vždy je však jednoduché tieto
dve roviny posudzovania veci súdom oddeliť. Vo svetle vyššie uvedeného je však zjavné,
že vo veci prejednávanej sú otázky položené dovolateľom ako kumulácia ním interpretovaných
skutkových otázok, ktoré už zodpovedali súdy nižšej inštancie, avšak spôsobom, s ktorým

sa dovolateľ nestotožnil, keďže dovolateľ za nesprávne považuje vyhodnotenie porušenia povinnosti
vodičom, kedy súdy dospeli k tomu, že priebeh skutkového deja nesvedčí záveru
o tom, že vodič vedome svoju povinnosť viesť riadne a bezpečne motorové vozidlo, porušil.

42. Ďalej dovolateľ vo svojom dovolaní rozporuje určenie výšky plnenia, na ktorú vznikol žalobkyni z

poistnej zmluvy nárok. Tu však nekladie právnu otázku tak, aby dovolací súd na túto mohol odpovedať,
znova ide o hodnotenie skutkového stavu a skutkových záverov súdov nižšej inštancie. Samotný
dovolateľ v bode 57 svojho dovolania výslovne uvádza,
že je toho názoru, že žalobca výšku vzniknutého nároku na poistné plnenie riadne nepreukázal.
Zároveň je zjavné, že ide o otázku hypotetickú. Dovolateľ v bode 56 svojho dovolania formuluje tézu, že

ak žalobca pristúpil k oprave v autoservise a napriek tomu si nárokuje náhradu primeraných nákladov,
je pravdepodobné, že skutočná škoda nebola vo výške primeraných nákladov, a teda mal predložiť
faktúry súvisiace s opravou poškodeného vozidla. Dovolací súd tu akcentuje samotné znenie poistných
podmienok žalovaného, kde z oddielu II. článku 4 odsek 2 vyplýva že „výška poistného plnenia sa
rovná zodpovedajúcej primeraným nákladom na opravu“. Následne z odseku 9 toho istého článku

vyplýva, že náklady na opravy ktoré poistník uhradil sám „a súčasne boli odsúhlasené“ poistiteľom alebo
poskytovateľom asistenčných služieb, budú hradené v súlade s poistnými podmienkami. Je zjavné že
pokiaľ nedošlo k situácii, že poistník mal odsúhlasené poistiteľom náklady na opravy, ktoré si vykonalsám, bude aplikovaná úprava spočívajúca v úhrade primeraných nákladov, ktoré v danom konaní boli
osvedčené aj znaleckým dokazovaním.

43. Samotné zisťovanie obsahu zmluvy (zmluvných dojednaní, vrátane zmluvou aprobovaných
všeobecných podmienok poistenia) je otázkou zistenia skutkového stavu,
a nie právneho posúdenia. Ak strana sporu v dovolacom konaní vytýka súdu, že jednotlivé ustanovenia
zmluvy interpretoval nesprávne, v rozpore s jej skutočným obsahom, prípadne
vo vzťahu ku konkrétnemu skutkovému stavu, ktorého sa zmluvné ustanovenie týka (tu poistná udalosť),

ide o dovolaciu námietku, ktorá nevystihuje podstatu ustanovenia § 421 ods. 1
písm. b/ CSP, pretože takáto námietka sa týka nesprávneho skutkového zistenia, na ktorom súd
založil svoje právne závery. Hodnotiaci skutkový záver súdu, ktorý je výsledkom náležitého procesu
dokazovania, nemožno považovať za právne posúdenie.

44. Priamo z obsahu dovolania (bod 91) vyplýva, že dovolateľ zdôrazňuje hodnotenie vykonaného

dokazovania s poukazom na výsledky znaleckého dokazovania, z ktorého vyplýva, že vodič vozidla
Nissan nepribrzdil vôbec alebo sa plne nevenoval riadeniu vozidla a nestihol zareagovať na vzniknutú
situáciu. Následne (v bode 94) uvádza, že nepochybuje,
že prebehnutie zveri popred vozidlo Seat spôsobilo náhlu reakciu jeho vodiča, na ktorú údajne mal
reagovať prudkým brzdením a v prípade absencie vozidla Nissan na mieste škodovej udalosti by tak

zjavne nedošlo k poistnej udalosti, keďže tento by stihol zabrzdiť a žiadna škoda by nebola vznikla, z
čohodovodzuje,žejenevyhnutnéskúmať,čiporušeniepovinnostivodičavozidlaNissanmalopodstatný
vplyv na vznik škodovej udalosti a či je s ňou v príčinnej súvislosti. Následne vyslovene uvádza, že v
prípade, že by vodič „dodržal takú vzdialenosť,
aby mohol včas znížiť rýchlosť jazdy...“, s veľkou pravdepodobnosťou by k škodovej udalosti

nedošlo. Opätovne teda hypoteticky predpokladá javy, ktoré v konaní neboli preukazované, keď
konajúce súdy ako absentujúce vyhodnotili už naplnenie prvej časti hypotézy relevantnej právnej normy
(t. j. rozporuje ich záver, že šlo o vedomé porušenie povinnosti z dôvodu náhodilosti udalosti).

45. Je potrebné zdôrazniť tiež to, že zisťovanie príčinnej súvislosti, čo rovnako rozporoval dovolateľ ako

nesprávne právne posúdené súdmi nižšej inštancie (a je, prirodzene, neoddeliteľným prvkom v prípade
skúmania škodovej udalosti), nie je otázkou právnou.
Je zjavné z celého priebehu konania a vykonaného dokazovania, že výsledkom dokazovania bol
skutkový záver súdov nižšej inštancie, že podstatným pre vyhodnotenie toho,
či išlo o vedomé porušenie povinnosti bolo to, že išlo o priebeh udalosti, ktorý

bol neočakávaný a výnimočný (náhodilý). Tu len dovolací súd poukazuje na už formulovaný záver v
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 188/2019 (publikované v ZSP
č. 6/2020), podľa ktorého „záver súdu o tom, že je alebo nie je daná príčinná súvislosť medzi príčinou
a následkom, nie je založený na aplikácii právnych noriem súdom na zistený skutkový stav, ale spočíva
na vyhodnotení skutkových zistení, ku ktorým dospel súd v rámci dokazovania. Výsledkom tejto činnosti

súdu nie sú právne závery, ale skutkové závery, čo znamená, že otázka existencie príčinnej súvislosti
nie je otázkou právnou, ale ide o skutkovú otázku, ktorá
môže byť riešená vždy len v konkrétnych súvislostiach, a nie vo všeobecnej rovine.
Otázku existencie príčinnej súvislosti nie je dovolací súd oprávnený vo svojom rozhodnutí riešiť, preto
táto otázka ani nemôže byť relevantná pre založenie prípustnosti dovolania

v zmysle ustanovení § 421 ods. 1 CSP“.

46. Dovolací súd za dôležitú okolnosť vo vzťahu k vývoju vo veci samej uvádza,
že odvolací súd taktiež vo svojej argumentácii akcentoval (bod 33 odôvodnenia), že pokiaľ žalovaný
odmietol poskytnúť žalobcovi poistné plnenie, konal v rozpore s povinnosťami poistiteľa ustanovenými v

§ 795 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebol oprávnený poistné plnenie odmietnuť; bol oprávnený len
poistné plnenie primerane znížiť, avšak až za preukázania vedomého porušenia povinností zo strany
vodiča, čo však podľa názoru odvolacieho súdu preukázané nebolo. Tento záver odvolacieho súdu
nadväzuje na konštatovanie súdu prvej inštancie (v bode 53 jeho rozhodnutia), kde uvádza, že právo
na zníženie poistného plnenia môže poisťovateľ uplatniť len pred vyplatením poistného plnenia, čo sa v

tomto prípade nestalo, keďže pôvodne poisťovateľ odmietol vyplatiť poistné plnenie z iného dôvodu ako
pre vedomé porušenie povinností zo strany žalobcu. V konaní tak vo vzťahu ku skutkovým hodnoteniambolo potrebné vziať do úvahy viaceré skutočnosti, a tieto dovolateľ pri formulácii tvrdeného odklonu pri
nesprávnom právnom závere konajúcimi súdmi opomína.

47. Celkové hodnotenie priebehu poistnej udalosti a skutočností, ktoré vzišli
z vykonaného dokazovania tak ako celok, t. j. hodnotenie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu,
dávajú obraz logického hodnotenia skutkového stavu a následne aplikácie správnej právnej normy
na takto zistený skutkový stav. Dovolací súd v tomto ohľade namietaný skutkový stav a tieto zistenia
prehodnocovať nemôže. Z odôvodnenia súdov nižšej inštancie nevyplýva žiadna zjavná logická

diskrepancia alebo omyl v aplikácii práva,
keďže interpretovali podmienky ustanovenia § 799 odsek 3 OZ s prihliadnutím na osobitosti danej
udalosti, a svoje závery aj dostatočne odôvodnili.

48. Z obsahu dovolania žalovaného tak možno vyvodiť len jeho všeobecnú nespokojnosť s vyvodením
iných skutkových zistení a záverov súdmi nižších inštancií. Samotná polemika dovolateľa s právnymi

názormi odvolacieho súdu, resp. súdu prvej inštancie a spochybňovanie správnosti ich rozhodnutí,
nezodpovedá kritériu uvedenému
v ust. § 421 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP.

49. Dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nevymedzil dovolací dôvod uplatnený v zmysle ust. § 421

ods. 1 písm. a/ CSP (odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu) a ani podľa § 421 ods. 1
písm. b/ CSP spôsobom, aký vyplýva z ust. § 432 ods. 2 CSP. Vzhľadom na to, že žalovaný nevymedzil
uplatnený dovolací dôvod spôsobom predpokladaným v ustanovení § 432 ods. 2 CSP, čo vylučuje
uskutočnenie meritórneho dovolacieho prieskumu, je naplnený dôvod pre odmietnutie dovolania podľa
ustanovenia

§ 447 písm. f/ CSP.

50. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (ust. § 451
ods. 3 veta druhá CSP). O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa ust. § 453 ods. 1
CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP.

51. Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom
hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.