Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 24, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/158/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612206440
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:4612206440.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: AQUATEK,
spol. s r.o., so sídlom Pod kalváriou 373, 955 01 Topoľčany, IČO: 34 116 117, zastúpeného zástupcom
AdvokátskakanceláriaJUDr.Slávikapartneri,s.r.o.,sosídlomnám.M.R.Štefánika3,95501Topoľčany,
IČO: 36 861 375, proti žalovaným: v 1/ rade T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX K., štátny
občan SR, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Viera Kuruczová, s. r. o., so sídlom
Trnavská 68/15, 831 04 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 51 265 656, v 2/ rade Y. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom L. XXXX, XXX XX K., štátny občan SR, v 3/ rade T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom L.

XXXX, XXX XX K., štátna občianka SR, žalovaní v 2/ a v 3/ rade zastúpení právnym zástupcom JUDr.
Baltazárom Mucskom, advokátom, so sídlom P. XX, XXX XX X. - B. T., v konaní o náhradu škody vo
výške 42.522,68 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k.
4Cb/1/2013-620 zo dňa 05.06.2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/1/2013-620 zo dňa 05.06.2018 p o t v r d z u j e.

Žalovaní v 1/, v 2/ a v 3/ rade m a j ú voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu proti žalovaným v 1/, v 2/, v 3/ rade v celom

rozsahu zamietol. O trovách súdneho konania rozhodol tak, že žalobca je povinný nahradiť žalovaným
v 1 /, v 2/, v 3/ rade trovy konania v rozsahu 100%, vo výške, ktorá bude vyčíslená po právoplatnosti
rozsudkuvyššímsúdnymúradníkomprvostupňovéhosúduvlehotedo3dníodprávoplatnostiuznesenia
vyššieho súdneho úradníka. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na záväzný predmet sporu,
ktorým bola žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 42 522,68 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne
od podania žaloby do zaplatenia. Okresný súd uviedol, že dňa 25.7.2012 žalobca podal žalobu voči
žalovaným v 1/, v 2/, v 3/ rade, ktorou žiadal zaplatenie sumy 42 522,68 Eur s 9 % úrokom z omeškania

ročne od podania žaloby 25.7.2012 do zaplatenia, na tom skutkovom tvrdení, že žalobca je veriteľom
spoločnosti NEOFLAM SK s.r.o., Okružná 152, Čadca, IČO: 44 802 838 (pôvodné obchodné meno DAFI
Slovakia, s. r. o.), ktorej dodal tovar - sanitu a cenu dodaného tovaru vyúčtoval faktúrami špecifikovanými
v žalobe (č.l. 2 spisu). Dňa 10.11.2011 žalobca doručil dobropisovú opravnú faktúru č. 11 na sumu
158,27 Eur, čím sa celková cena dodaného tovaru znížila o 158,27 Eur, teda na celkovú sumu 39
087,84 Eur, vrátane DPH. Proti spoločnosti podal žalobca žalobu, ktorou žiadal vydať na zaplatenie
kúpnej ceny platobný rozkaz, ktoré konanie bolo vedené pod sp. zn. 13Rob/31/2011. Keďže platobný

rozkaz sa nepodarilo doručiť do vlastných rúk, vec bola prevedená pod sp. zn. 10Cb/9/2012. V dôsledku
konkurzného konania na žalovaného a zastavenia tohto konania pre nemajetnosť spoločnosti žalobca
vzal žalobu späť. Žalobca, aj keď videl, že žalovaný - spoločnosť vykazuje známky úpadku, nepodal
sám návrh na vyhlásenie konkurzu, pretože takýto návrh dala samotná spoločnosť dňa 21.2.2012.Uznesením č. k. 1K/4/2012-137 zo dňa 6.3.2012 bolo začaté konkurzné konanie. Konkurzný súd vydal
uznesenie 1K/4/2012-226 zo dňa 19.4.2012, v ktorom konštatoval, že žalobca ako veriteľ pristupuje do
konkurzného konania voči uvedenej spoločnosti. Konkurzný súd uznesením zo dňa 21.5.2012 zastavil

konkurz pre nedostatok majetku dlžníka spoločnosti NEOFLAM SK s.r.o., predtým DAFI Slovakia, s. r.
o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.6.2012.

2. Žalobca namiesto spoločnosti NEOFLAM SK s.r.o. (predtým DAFI Slovakia, s.r.o.), žaloval žalovaných
v 1/ - v 3/ rade, aby kúpnu cenu zaplatili ako škodu, ktorá žalobcovi vznikla. Žalobca voči nemajetnej

spoločnosti, ktorá tovar prevzala, sa nároku na zaplatenie kúpnej ceny nemohol domôcť, pretože
konkurzné konanie bolo zastavené pre nemajetnosť. Vznik škody zavinili žalovaní v 2/ - 3/ rade ako
bývalí konatelia uvedenej spoločnosti, ktorých funkcia trvala od 30.5.2009 do 16.11.2011 a žalovaný
v 1/ rade ako aktuálny konateľ spoločnosti, ktorý je vo funkcii od 30.5.2009, tým, že porušili svoju
povinnosť najneskôr do 18.3.2010 (termín zostavenia účtovnej závierky spoločnosti za rok 2009) podať
návrh na konkurz podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005. Najneskôr vtedy im muselo byť známe, že

ich spoločnosť je predĺžená, teda, že má viac ako jedného veriteľa, ktorému nie je schopná táto
spoločnosť platiť. Napriek tomu, že v uvedenom časovom období spoločnosť dlhovala podľa zistenia
žalobcu minimálne dvom veriteľom - T. U. pohľadávku vo výške 992,62 Eur a firme Lebon, s.r.o., Brno,
pohľadávku vo výške 2 362,06 Eur, naďalej sa zadlžovala, čoho dôkazom je skutočnosť, že prijala tovar
od žalobcu, napriek tomu, že jej bolo zrejmé, že tento tovar nemôže zaplatiť, pretože je predĺžená.

Tým žalobca mal preukázané porušenie povinnosti, vznik škody na strane žalobcu vo výške kúpnej
ceny a príslušného úroku, nákladov spojených s vymáhaním pohľadávky, príčinnú súvislosť medzi
vzniknutou škodou a porušením povinností, pretože bez porušenia povinností konateľov by ku vzniku
škody nedošlo (spoločnosť by neprevzala tovar, o ktorom vedela, že ho nemá z čoho zaplatiť). Vo
vyjadrení na čl. 202 spisu žalobca uviedol, že zodpovednosť žalovaných vyvodzuje z ustanovenia § 11

ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., keďže žalovaní ako konatelia dlžníka porušili svoju povinnosť včas podať
návrh na vyhlásenie konkurzu, zodpovedajú žalobcovi ako veriteľovi za škodu, ktorá mu v dôsledku
toho vznikla. Táto zodpovednosť je špecifickou zodpovednosťou za škodu, ktorá je v Obchodnom
zákonníku upravená v ustanovení § 373 a nasl.. Je to nárok na náhradu škody, ktorý je založený
na ustanovení konkurzného zákona. Základom tohto práva je obchodný vzťah medzi žalobcom a

spoločnosťou NEOFLAM SK s.r.o., (predtým DAFI Slovakia, s. r. o.). Protiprávne konanie žalovaných
ako konateľov dlžníka je ich nečinnosť. Dlžník bol v úpadku, nepodal včas návrh na vyhlásenie konkurzu.
Podľa § 3 ods. 1 prvá veta zákona č. 7/2005 Z. z. dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo
predĺžený. Štatutárny orgán je povinný včas podať riadny návrh na vyhlásenie konkurzu pod hrozbou
osobnej zodpovednosti za škodu tým spôsobenú. Úpadok existoval vo forme predĺženia. Úpadok je

zistiteľný objektívne z účtovných závierok dlžníka, ktoré musí vyhotovovať minimálne na konci roku v
súvislosti s daňovým priznaním. Zistenia boli uvedené aj v žalobe žalobcu. Po skončení prvého roku
svojej činnosti bola spoločnosť v predĺžení vo výške 8 346 Eur, v druhom roku 2010 sa predĺženie
prehĺbilo na sumu 53 496 Eur a v treťom roku činnosti (rok 2011) vo výške 130 427 Eur. Žalovaných
zaťažovala povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu najneskôr po tom, ako preukázateľne poznali

výsledky hospodárenia za rok 2009, teda v marci 2010. Žalobca považoval za irelevantné tvrdenie,
že sa snažili zabezpečiť pre dlžníka lukratívne obchody, ktoré nevyšli, a preto konali s odbornou
starostlivosťou. Za odbornú starostlivosť nemožno považovať, keď je spoločnosť sústavne v strate,
prehlbuje sa a štatutárne orgány nekonajú podľa zákona a nepodajú návrh na vyhlásenie konkurzu, hoci
im to zákon ukladá. Vznik škody žalobca preukázal v článku III. návrhu na začatie konania. Doložil škodu

dokladmi, faktúrami. Došlo k zastaveniu konkurzného konania pre nemajetnosť, a preto výška škody sa
zisťuje k tomuto dňu. Výška škody obsahuje aj úroky z omeškania patriace do tohto dňa. Celková výška
škody je preto 42 522,68 Eur, v ktorom smere ani žalovaní nenamietali výšku škody. Príčinná súvislosť
medzi porušením povinností a vzniknutou škodou je v tom, že žalovaní nekonali, nepodali návrh na
konkurz a tým nestiahli neprosperujúcu firmu z trhu. Keby boli podali návrh na konkurz, tak ako im ukladá

zákon, nebol by žalobca s neexistujúcou firmou uzavrel zmluvu na dodávku tovaru a nevznikla by mu
škoda titulom nezaplatenej dodávky, tvoriaca predmet sporu.

3. Po doručení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu dňa 26.8.2015 na čl. 254 spisu žalobca navrhol
vykonaťdôkazyzdaňovéhoúradunaspoločnosťDAFISlovakia,s.r.o.,Čadca,IČO:44802838,nadaňz

príjmov za roky 2009, 2010, 2011 a 2012, a to na daň z príjmov právnických osôb, na rovnakú spoločnosť
a za rovnaké časové obdobie aj na DPH. Na túto spoločnosť vyžiadať z daňového úradu aj čísla
bankových účtov tejto spoločnosti. Z bánk vyžiadať exekučné príkazy na účtoch v rokoch 2010, 2011,
2012. Vyžiadať kópie exekučných príkazov, výpisy z týchto účtov za uvedené roky. Pripojiť z Okresnéhosúdu v Žiline konkurzný spis 1K/4/2012 úpadcu NEOFLAM SK s.r.o., (predtým DAFI Slovakia, s. r. o.).
Od predbežného správcu JUDr. Kataríny Kováčovej vyžiadať spis predbežného správcu 1K/4/2012 na
spoločnosť NEOFLAM SK s.r.o. Od žalovaného 1/ žiadať účtovníctvo firmy NEOFLAM SK s.r.o. za roky

2009, 2012, pretože Michal Wawrzyk bol od 17.11.2011 až do výmazu firmy jediným spoločníkom a
konateľom. Zaťažovala ho povinnosť viesť a archivovať účtovníctvo firmy. NEOFLAM SK s.r.o. bola dňa
22.10.2013 vymazaná z obchodného registra.

4. Okresný súd uviedol, že odvolací súd v zrušujúcom uznesením č.k. 13Cob/233/2016-536 zo

dňa 29.6.2017 uviedol aj záväzný právny názor, ktorým sa cítil byť viazaný. Povinnosťou žalobcu
bolo preukázať porušenie povinnosti žalovaných vyhlásiť konkurz - ustáliť časový moment, kedy sa
spoločnosť dostala do predĺženia vychádzajúc z predpokladu úpadku dlžníka podľa § 3 ods. 1 druhá
veta zákona č. 7/2005 Z. z. (body 30., 31. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu). Závery
prvostupňového súdu, že žalobca nepreukázal porušenie povinností žalovaných v 1/, v 2/,v 3/ rade
ako konateľov spoločnosti včas podať návrh na konkurz, ako i záver o absencii príčinnej súvislosti

medzi vzniknutou škodou a porušením povinností žalovaných, odvolací súd vyhodnotil ako predčasný. V
nadväznosti na odsek 32. odôvodnenia odvolacieho súdu čo do výšky škody - vo výške neuspokojených
pohľadávok, ktoré zostali po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku (prvostupňový súd
ustálil výšku na 38 213,20 Eur v zmysle komunikácie strán sporu č.l. 126), bolo potrebné vyhodnotiť i
tú skutočnosť, v akom rozsahu si škodu spôsobil aj veriteľ tým, že nevyužil svoje oprávnenie a nepodal

návrh na vyhlásenie konkurzu.

5. Okresný súd poukázal na to, že keďže žalobca navrhol znalecké dokazovanie znalcom z odboru
ekonomika podnikov, tomuto návrhu bol povinný vyhovieť. V podaní na č.l. 533 - 547 spisu žalobca trval
na nariadení znaleckého dokazovanie znalcom z odboru ekonomika podnikov, avšak limitoval okresný

súd otázkami, ktoré sám konkretizoval (hoci prvoinštančný súd v tomto smere bol viazaný záväzným
právnym názorom odvolacieho súdu, hypotézou právnej normy, ktoré tvrdenia, dôkazy v konaní musia
byť preukázané). Okresný súd uviedol, že uznesenie o nariadení dokazovania je uznesením o vedení
konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, pretože pojednávanie, konanie a dokazovanie si
vedie súd - § 179 ods. 1 CSP, § 185 ods. 1 CSP. Taktiež súd neurčuje výšku znalečného, výšku si

určuje znalec, preto nebolo porušením povinnosti okresného súdu, keď Znalecký ústav Žilina najskôr
oznámil preddavok 2 000 Eur, ktorý žalobca zložil a následne po doručení uznesenia č.l. 569 o nariadení
znaleckého dokazovania žiadal doplatok preddavku o 6 000 Eur, celkom na sumu 8 000 Eur
(čl. 574). Samotný žalobca nepodal sťažnosť proti uzneseniu č.k. 4Cb/1/2013-569 zo dňa 25.1.2018
o nariadení znaleckého dokazovania, nenamietal rozsah otázok. Sťažnosť podal (čl. 600) až proti

uzneseniu č. k. 4Cb/1/2013-590 zo dňa 8.2.2018 o zložení doplatku preddavku vo výške 6 000 Eur
na znalecké dokazovanie. Uznesením č. k. 4Cb/1/2013-606 zo dňa 8.3.2018 okresný súd sťažnosť
zamietol ako nedôvodnú. Okresný súd poukázal na to, že žalobca navrhol vykonať dôkaz - znalecké
dokazovanie, proti uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania nepodal sťažnosť a naviac ide o
uznesenie o vedení konania, kde si o rozsahu položených otázok rozhoduje súd a nie strana konania v

nadväznosti na hypotézu právnej normy a záväzný právny názor odvolacieho súdu. Bol poučený právny
zástupca žalobcu a ako advokát si je vedomý ustanovenia § 253 ods. 3 CSP, že, ak nedôjde k zloženiu
preddavku, súd navrhnutý dôkaz nevykoná, čo sa prejaví v neunesení dôkazného bremena zo strany
žalobcu. Žalobcovi muselo byť známe, že keď podá žalobu, svoje tvrdenia musí aj preukázať, pričom
v nadväznosti na § 185 CSP súd má právo vykonať len dôkazy, ktoré vyplývajú z verejných registrov,

ostatné dôkazy nemá právo súd vykonať, ani preddavkovať z úradnej činnosti súdu a na účet súdu.
Pokiaľ sa právnemu zástupcovi žalobcu preddavok zdal byť vysoký, mohol sám predložiť súkromný
znalecký posudok za primeranejšiu cenu. Z uvedených dôvodov okresný súd znalecký dôkaz nevykonal,
čosaprejavilovneunesenídôkaznéhobremenažalobcunapojednávanídňa5.6.2018.Právnyzástupca
žalobcu nepredložil súkromný znalecký posudok, hoci to vyplýva z odôvodnenia uznesenia o zamietnutí

sťažnosti (č.l. 607). Zároveň všetci právni zástupcovia aj znalec boli o takom postupe informovaní
podaním okresného súdu zo dňa 25.4.2018 č.l. 613, že pre nezloženie preddavku na trovy znaleckého
dokazovania podľa § 253 ods. 3 CSP nariadené znalecké dokazovanie nevykoná.

6. Okresný súd poukázal na dôkazy, ktoré v konaní vykonal a skutkový stav, ktorý týmito dôkazmi mal

preukázaný. Výpisom z obchodného registra č.l. 121 spisu mal preukázané, že spoločnosť NEOFLAM
SK s.r.o., (od 7.2.2012, predtým od 30.5.2009 do 6.2.2012 DAFI Slovakia, s. r. o.), Čadca, Okružná
152, IČO: 44 802 838, vznikla dňa 30.5.2009. Michal Wawrzyk bol spoločníkom od 30.5.2009 a od
30.5.2009 je aj aktuálnym konateľom. Ján Wawrzyk a Mária Wawrzyková boli spoločníkmi od 30.5.2009do 16.11.2011 a rovnako aj konateľmi. Keď okresný súd porovnal, že splatnosť faktúr je od februára
do októbra 2011, mal za to, že v príčinnej súvislosti s ekonomickou situáciou spoločnosti NEOFLAM
SK s.r.o., predtým DAFI Slovakia, s. r. o., zo spoločnosti V&K Invest, s.r.o., dňa 12.11.2011 zmenou

obchodného názvu na DAFI Slovakia, s. r. o., vznikla spoločnosť, do ktorej Mária Wawrzyková prešla
dňa 12.11.2011 ako spoločník a Ján Wawrzyk dňa 12.11.2011. Týmito výpismi mal zároveň preukázanú
aj pasívnu legitimáciu žalovaných v 1/, 2/, 3/ rade, ktorí v čase, kedy škoda vznikla, teda v čase
splatnosti dodaného tovaru a v čase povinnosti zaplatiť kúpnu cenu, v období február - október 2011, boli
spoločníkmi a konateľmi spoločnosti NEOFLAM SK s.r.o., (predtým DAFI Slovakia, s. r. o.) a vo vzťahu k

nim ako spoločníkom a konateľom sa viaže povinnosť tvoriaca predmet sporu. Bola teda daná pasívna
legitimácia žalovaných v 1/, v 2/, v 3/ rade k zaplateniu dlhu v celom rozsahu.

7. Okresný súd ďalej vychádzal aj z listinných dôkazov - kópie mailovej pošty medzi spoločnosťou
žalovaných a žalobcom č.l. 125 - 128 súdneho spisu, z ktorej korešpondencie bolo zrejmé, že
už 26.10.2011 právny zástupca spoločnosti žalovaných konštatoval zlú ekonomickú situáciu tejto

spoločnosti, že klient nedisponuje hotovosťou a nedokáže uhradiť dodaný tovar. Nespochybnil
dodanie tovaru, nespochybnil cenu dodaného tovaru. Žiadal splátky a možnosť vrátiť tovar, čo
podmienil ohliadkou a vrátením neporušeného, nepoškodeného a nepoužívaného tovaru. Bol ochotný
takýto tovar dobropisovať. Už z tejto korešpondencie bolo zrejmé, že výška dodaného tovaru bola
zadefinovaná v sume 39 246,11 Eur. Nemajetnosť spoločnosti mal okresný súd preukázanú aj

dôkazmi na č.l. 148, 149 a 150 súdneho spisu, z ktorých je zrejmé, že spoločnosť NEOFLAM SK
s.r.o., Čadca a DAFI Slovakia, s. r. o., Čadca, je zadlžená. Je účastníkom konania v nasledovných
sporoch: sp. zn. 8Er/869/2012, 11Er/868/2012, 11Er/1128/2012, 8Er/1128/2012, 16Er/1130/2012,
11Er/1129/2012, 8Er/1129/2012, 4Er/1130/2012, 11Er/1130/2012, 16Er/1206/2012, 11Cb/4/2013,
16Cb/7/2013, 8Rob/73/2012, 16Cb/8/2013, 5Er/330/2013, 10Cb/9/2012, 11Cb/26/2011, 13Cb/14/2011,

13Rob/16/2012, 13Rob/31/2011, 16Cb/1/2012, 4Cb/29/2011, 4Cb/29/2011, 4Rob/73/2012, 5Cb/1/2012,
5Cb/18/2012, 5Rob/73/2012, 6Cb/25/2011, 6Rob/43/2012, 8Cb/1/2012, 8Cb/27/2011, 10Cb/9/2012,
11Rob/46/2011, 11Rob/47/2011, 13Cb/14/2011, 13Rob/10/2011, 13Rob/31/2011, 13Rob/9/2011,
14Rob/46/2011, 16Rob/46/2011, 5Cb/1/2012, 5Cb/18/2012, 5Rob/9/2011, 6Cb/25/2011, 8Cb/1/2012,
8Rob/46/2011.

8. Ďalej mal okresný súd mal preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vo výške zodpovedajúcej kúpnej
cene dodaného tovaru vo výške 38 213,20 Eur istiny s príslušenstvom, vo výške, ktorá nebola sporná.
V konaní nebolo preukázané zaplatenie kúpnej ceny zo strany NEOFLAM SK s.r.o., predtým DAFI
Slovakia, s. r. o. a následne spoločnosť bola predĺžená, došlo k zastaveniu konkurzného konania pre

nemajetnosť. Zmluvný vzťah mal okresný súd preukázaný dodacími listami, faktúrami, ako aj tým, že
žalovaní po celý čas nespochybňovali okolnosť dodania tovaru v uvedenej špecifikácii a za uvedenú
cenu.

9. Z výpisu z obchodného registra NEOFLAM SK s.r.o., na č.l. 256 spisu okresný súd mal zistené,

že spoločnosť bola vymazaná dňom 22.10.2013 ex offo výmaz a zrušená od 12.6.2012. Právnym
dôvodom bolo rozhodnutie konkurzného súdu o zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku
podľa § 68 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka. Spoločníkmi spoločnosti boli Ján Wawrzyk, Mária
Wawrzyková,MichalWawrzyk.Rovnakoboliajštatutárnymiorgánmi.Vďalšíchprávnychskutočnostiach
je uvedené, že na základe uznesenia Okresného súdu v Žiline č. k. 1K/4/2012-247 zo dňa 21.5.2012,

ktorým bolo konkurzné konanie dlžníka NEOFLAM SK s.r.o. zastavené pre nedostatok majetku, sa
obchodná spoločnosť s obchodným menom NEOFLAM SK s.r.o., Okružná 152, Čadca, IČO: 44 802 838,
podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka vymazáva z obchodného registra. Právny zástupca žalobcu
trval na zabezpečení a vykonaní dôkazu - konkurzného spisu 1K/4/2012, poukázal na prílohy návrhu na
vyhlásenie konkurzu, ktorými musí byť v konkurznom spise zoznam majetku, zoznam záväzkov, zoznam

pohľadávok, zoznam prepojených osôb, z ktorých skutočností sa dajú zistiť skutočnosti významné pre
tento spor, najmä rozsah veriteľov, či do tohto zoznamu zahrnul dlžník aj pohľadávky žalobcu. Rovnako
tieto skutočnosti sa dajú zisťovať aj zo spisu predbežného správcu. Okresný súd poukázal na to, že
vyžiadal konkurzný spis 1K/4/2012 (č.l. 337) a e-mailovým podaním zo dňa 17.2.2016 č.l. 341 stanovil
všetkým trom právnym zástupcom všetkých strán konania lehotu 10 dní na naštudovanie konkurzného

spisu, vyhotovenie kópií, aby mohli produkovať konkrétne tvrdenia vo veci 4Cb/1/2013, konkrétne
dôkazy, s poučením, že po uplynutí lehoty 10 dní bude spis 1K/4/2012 vrátený Okresnému súdu Žilina
a opakovane už nebude vyžiadaný. Po vrátení budú musieť strany konania, resp. právni zástupcovia
nahliadnuť do spisu na Okresnom súde v Žiline s privolením zákonného sudcu vo veci 1K/4/2012. Dokonkurzného spisu nahliadol právny zástupca žalobcu (č.l. 342), právny zástupca žalovaných 2/, 3/ (č.l.
345). Právny zástupca žalovaného 1/ do konkurzného spisu nenahliadol.

10.Právnyzástupcažalobcunač.l.358zopakovalsvojedôkaznénávrhy,ktoréprodukovalužnač.l.254.
Navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom na ustálenie otázky, kedy sa spoločnosť NEOFLAM
SK s.r.o. Čadca, predtým DAFI Slovakia, s. r. o., dostala do platobnej neschopnosti alebo predĺženia
podľa § 3 zákona č. 7/2005 Z. z. v znení zmien a doplnkov. Okresný súd zdôraznil, že sa cítil byť
viazaný závermi odvolacieho súdu, a to obidvoch rozhodnutí odvolacieho súdu. V uznesení Krajského

súdu v Žiline č. k. 13Cob/38/2015-244 zo dňa 8.7.2015, odvolací súd v záväznom právnom názore
uviedol, že vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu na náhradu škody žalobca vymedzil v žalobe svoj
nárok ako nárok na náhradu škody v dôsledku porušenia povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie
konkurzu s odkazom na špeciálnu úpravu v § 11 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v
znení účinnom do 31.12.2012. Prvostupňový súd preto bol povinný posudzovať a vyhodnotiť uplatnený
nárok práve vo väzbe na znenie ustanovenia § 11 zákona č. 7/2005 Z. z., ktoré ustanovenie upravuje

osobitnú zodpovednosť osôb povinných podať v mene dlžníka návrh na vyhlásenie konkurzu za škodu
vzniknutú veriteľom porušením povinností podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Zároveň poukázal
na predpoklady vzniku tejto zodpovednosti podľa úpravy v § 11 ZKR.

11. Pokiaľ ide o záväzný právny názor z druhého uznesenia odvolacieho súdu č.k. 13Cob/233/2016-536

zo dňa 29.6.2017, z tohto vyplývalo, že povinnosťou žalobcu bolo preukázať porušenie povinnosti
žalovaných vyhlásiť konkurz - ustáliť časový moment, kedy sa spoločnosť dostala do predĺženia,
vychádzajúc z predpokladu úpadku dlžníka podľa § 3 ods. 1 druhá veta zákona č. 7/2005 Z. z. (body
30., 31. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu). Keďže žalobca navrhol znalecké dokazovanie
znalcom z odboru ekonomika podnikov, prvostupňový súd tomuto návrhu bol povinný vyhovieť. Závery

prvostupňového súdu, že žalobca nepreukázal porušenie povinností žalovaných v 1/, v 2/, v 3/ rade ako
konateľov spoločnosti včas podať návrh na konkurz, ako i záver o absencii príčinnej súvislosti medzi
vzniknutou škodou a porušením povinností žalovaných, odvolací súd vyhodnotil ako predčasný záver. V
nadväznosti na odsek 32. odôvodnenia odvolacieho súdu čo do výšky škody - vo výške neuspokojených
pohľadávok, ktoré zostali po zastavení konkurzného konania pre nedostatok majetku (prvostupňový súd

ustálil výšku na 38 213,20 Eur v zmysle komunikácie strán sporu č.l. 126), bolo potrebné vyhodnotiť i
tú skutočnosť, v akom rozsahu si škodu spôsobil aj veriteľ tým, že nevyužil svoje oprávnenie a nepodal
návrh na vyhlásenie konkurzu.

12. Okresný súd poukázal na § 11 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii

v znení účinnom do 31.12.2012 (ďalej len ,,ZKR") v spojení s § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka.
Uviedol, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo/6/2010 zo dňa 22.9.2010 okruh
rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie
tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán konania. V zmysle
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR - uznesenie sp. zn. 4Cdo/13/2009 zo dňa 24.2.2010 strany konania sú

viazané bremenom tvrdenia a bremenom dokazovania. Na svoje tvrdenia sú povinní predložiť dôkazy a
preukázať tak svoje tvrdenia. Je to povinnosť strán konania, nie je to povinnosť súdu. Žalobca má naviac
zodpovednosťzavýsledokkonaniapoprizodpovednostidôkaznejajzasvojetvrdenia.Bremenotvrdenia
je povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti, ktoré vyplývajú z hypotézy právnej normy. K tejto hypotéze
právnej normy je každá zo strán konania povinná produkovať aj tvrdenia, aj dôkazy a preukázať tak

svoje tvrdenia. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré je povinný tvrdiť žalobca, žalovaný je teda určený
hypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerúčastníkov.Hmotnoprávnanorma
určuje rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musia byť tvrdené a preukázané
a určuje aj nositeľa tohto dôkazného bremena. Skutočnosti, ktoré navodzujú žalované právo, musí
tvrdiť a preukázať žalobca. Skutočnosti, ktoré právo vylučujú, musí tvrdiť a preukázať žalovaný. Pri

posudzovanídôkaznéhobremenatrebarešpektovaťtzv.negatívnudôkaznúteóriu,toznamenápravidlo,
že neexistencia niečoho, čo má trvalý charakter, sa nepreukazuje. Nemožno od strany konania žiadať,
aby preukázala neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Preukazuje sa existencia právnej skutočnosti,
nie neexistencia (nemohli žalovaní preukázať, že svoju povinnosť neporušili; bol povinný žalobca
preukázať, že žalovaní svoju povinnosť porušili).

13. Okresný súd konštatoval, že bolo dôkaznou povinnosťou žalobcu preukázať, že žalovaný porušil
právnu povinnosť, že mu vznikla škoda a v akej výške, že existuje príčinná súvislosť medzi porušením
právnej povinnosti a vzniknutou škodou, že žalovaný zavinil vznik škody. Dôkazným bremenomžalovaného boli tvrdenia týkajúce sa zbavenia sa zodpovednosti za vzniknutú škodu, tzv. exkulpácia, v
nadväznosti na § 441 Občianskeho zákonníka spoluzavinenie poškodeného žalobcu a skutočnosť, či
škodu zaplatil, alebo nezaplatil. Spôsob dokazovania vyplýva z CSP, zo všeobecných zásad, ako aj z

ustanovení § 185 a nasl. CSP. Zároveň pri vyhodnocovaní jednotlivých dôkazov okresný súd
bral do úvahy aj prostriedky procesného útoku, procesnej obrany podľa CSP, ktoré bol povinný použiť
žalobca i žalovaný v zmysle ustanovení § 149, § 150, § 151 CSP.

14. Okrem už uvedených ustanovení a povinností čo do dôkazného bremena bolo podľa okresného súdu

povinnosťou strany žalobcu a strany žalovaného postupovať aj podľa článku 8, 9, 10 všeobecných zásad
CSP, § 185 ods. 1, 2, 3 CSP, § 186 ods. 2 CSP, § 149, § 150 ods. 1, 2 CSP, § 151 ods. 1, 2 CSP.

15. Okresný súd uzavrel, že bolo povinnosťou žalobcu preukázať podmienky vyplývajúce z hypotézy
právnej normy - z § 11 ZKR a vyplývajúce zo záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, ktorý
bol vyjadrený v obidvoch rozhodnutiach odvolacieho súdu, teda preukázať 1/ porušenie povinnosti

žalovaných podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, 2/ vznik a výšku škody, 3/ príčinnú súvislosť
medzi vzniknutou škodou a porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu, 4/ skončenie
konkurzného konania zrušením konkurzu alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok
majetku.

16. Okresný súd zhodnotil, že žalobca preukázal len jednu z uvedených podmienok, a to skončenie
konkurzného konania zrušením konkurzu, zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku a
nepreukázal podmienky vzniku zodpovednosti za škodu pod bodmi 1/, 2/, 3/, t.j. porušenie povinnosti
podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu na strane žalovaných, vznik a výšku škody a príčinnú
súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti žalovaných podať návrh na vyhlásenie konkurzu

(vzhľadom k tvrdeniu žalovaných, že existuje príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením
povinností žalobcu, ktorý sám mal podať návrh na vyhlásenie konkurzu, keď mal vedomosť, že
žalovaný je v úpadku). Dôkazné bremeno v naznačenom smere vyplývalo aj zo zrušujúceho uznesenia
odvolacieho súdu č. k. 13Cob/233/2016-536 zo dňa 29.6.2017, odsekov 30., 31., 32. odôvodnenia
rozhodnutiaodvolaciehosúdu.Zuvedenéhobolozrejmé,žedôkaznébremenonapreukázanievšetkých

uvedených tvrdení bolo na strane žalobcu.

17. Okresný súd poukázal na to, že podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže dôkazy vykonať len na návrh
strán konania (okrem dôkazov vyplývajúcich z verejných registrov, zoznamov). Právny zástupca žalobcu
vzniesol návrh na vykonanie znaleckého dokazovania. Po nariadení znaleckého dokazovania proti

uzneseniu o nariadení znaleckého dokazovania a otázkam tam uvedeným nepodal sťažnosť, aj keď
ide o konanie, ktoré sa týka vedenia konania, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, pretože právo
viesť konanie a dokazovanie patrí súdu a nie strane konania (§ 179 ods. 1 CSP, § 185 ods. 1 CSP).
Za situácie, kedy nezložil žalobca preddavok na trovy dôkazov, okresný súd vychádzal z ustanovenia §
253 ods. 3 CSP a navrhnutý znalecký dôkaz na preukázanie tvrdení žalobcu nevykonal. Keďže žalobca

nepredložil ani súkromný znalecký posudok, okresný súd ustálil, že neuniesol svoje dôkazné bremeno
a žalobu žalobcu voči žalovaným v 1/, v 2/, v 3/ rade v celom rozsahu zamietol. Z uvedených dôvodov
sa okresný súd nezaoberal skúmaním zachovania odbornej starostlivosti žalovaných podľa § 11 ods. 2
ZKR, keď neboli preukázané podmienky zodpovednosti za škodu podľa § 11 ZKR zo strany žalobcu.

18. Okresný súd uzavrel že tým, že žalobca nepreukázal časový moment predĺženia, pri aplikácii
logického výkladu nepreukázal ani to, kedy uplynulo 30 dní od predĺženia, a tým nepreukázal ani časový
moment vzniku právnej povinnosti žalovaných podať návrh na konkurz v stanovenej zákonnej lehote
od časového momentu vzniku predĺženia. Keďže táto základná podmienka nebola preukázaná, bolo
nadbytočné a právne irelevantné zaoberať sa tým, či žalovaní sa k tomuto časovému momentu (ktorý

žalobca nepreukázal) dozvedeli, alebo pri zachovaní odbornej starostlivosti mohli dozvedieť o časovom
momente vzniku predĺženia a o svojej povinnosti do 30 dní od nepreukázaného časového momentu
podať návrh na konkurz. Neunesením dôkazného bremena tak žalobca nepreukázal ani vznik a výšku
škody, pretože predmetom sporu je pohľadávka žalobcu na základe faktúr splatných od 2/2011 do
10/2011. Nepreukázaním časového momentu predĺženia žalovaného nielen že žalobca nepreukázal

časový moment vzniku právnej povinnosti žalovaných podať návrh na konkurz v stanovenej zákonnej
lehote, ale nepreukázal ani to, ktoré z uvedených faktúr spadajú po uvedenom časovom momente
predĺženiaaktorépreduvedenýmčasovýmmomentompredĺženia,tedanepreukázal,ktorézuvedenýchfaktúr sú v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalovaných podať návrh na konkurz a ktoré z
uvedených faktúr sú v príčinnej súvislosti s porušením povinnosti žalobcu podať návrh na konkurz.

19. Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie výšky škody, a to v nadväznosti na
nepreukázanú príčinnú súvislosť s porušením povinností zo strany žalobcu alebo zo strany žalovaných
a rozsah tohto porušenia v nadväznosti na splatnosť jednotlivých faktúr a výšku jednotlivých faktúr. Z
faktúr vyplývalo, že žalobca požadoval podľa faktúr cenu tovaru vo výške 39 246,11 Eur vrátane DPH.
Takú sumu uplatnil aj v konaní sp. zn. 13Rob/31/2011. Z e-mailovej komunikácie strán konania (č.l.

126) bolo preukázané, že cena tovaru bola nesporná vo výške 38 213,20 Eur. V žalobe však žiadal
žalobca nahradiť škodu vo výške 42 522,68 Eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od podania žaloby do
zaplatenia (39 087,84 Eur istina a vyčíslený úrok z omeškania ku dňu zastavenia konkurzného konania).
V konaní tak okresný súd mal preukázané, že majetková ujma a škoda v uvedenej preukázanej výške
38 213,20 Eur žalobcovi vznikla, avšak nebola preukázaná príčinná súvislosť, teda kto za túto škodu
a v akom rozsahu zodpovedá, v akom rozsahu žalobca a v akom rozsahu škoda vznikla v príčinnej

súvislosti s porušením povinností žalovaných. Príčinnú súvislosť bol povinný preukázať žalobca, a to v
celom rozsahu. Majetková ujma bola preukázaná tým, že nesporne dodal žalobca žalovanému tovar, za
ktorý nedostal ekonomický ekvivalent - vyfakturovanú cenu tovaru, čím mu vznikla škoda. Z uvedených
dôvodov okresný súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

20. V tomto smere okresný súd poukázal aj na tú skutočnosť, že všetky podmienky vzniku zodpovednosti
za škodu musia byť preukázané kumulatívne, všetky naraz. Na základe aplikácie logického výkladu
dospel okresný súd k záveru, že pri nepreukázaní čo i len jednej podmienky vzniku nároku na náhradu
škody,ktorémusiabyťpreukázanánaraz,kumulatívne, bolopotomnadbytočné,nehospodárneaprávne
irelevantné dokazovať ostatné podmienky vzniku nároku na náhradu škody (aplikácia logického výkladu

a možnosť takého výkladu vyplýva aj z nálezu Ústavného súdu SR III. ÚS 341/07 a z rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR uznesenie 6M Cdo/22/2010).

21. Vo vzťahu k výroku o trovách súdneho konania okresný súd konštatoval, že úspech žalovaných v 1/,
2/, 3/ rade je daný v celom rozsahu. V celom rozsahu úspechu, teda v rozsahu 100 % priznal žalovaným

v 1/, 2/, 3/ rade náhradu trov konania voči žalobcovi v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP.

22. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), e), f), h) CSP a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť okresnému súdu na
ďalšie konanie. Žalobca poukázal na podstatu argumentácie okresného súdu pri zamietnutí žaloby, ktorá

tkvie v tom, že dôvodne nevykonal znalecké dokazovanie nariadené uznesením zo dňa 25.1.2018 s
poukazom na to, že žalobca nezložil ďalší preddavok na trovy dokazovania vo výške 6 000 Eur podľa
uznesenia zo dňa 8.2.2018 a s poukazom na ust. § 253 ods. 3 CSP. Ako dôsledok nevykonania
tohto dôkazu potom vyvodil nepreukázanie časti rozhodujúcich skutočností žalobou tvrdených, a teda
neunesenie dôkazného bremena. Podľa žalobcu tento postup okresného súdu bol nesprávny, vychádza

z nesprávneho
procesnoprávneho posúdenia, nebol vykonaný žalobcom navrhnutý dôkaz, ktorý však vykonaný podľa
procesných predpisov mal byť a tým mu bolo znemožnené uplatniť si procesné práva v konaní v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca uviedol, že je pravdou, že na základe
výzvy okresného súdu zo dňa 11.7.2017, doručenej dňa 18.7.2017, podal stanovisko a dôkazný návrh

dňa 26.7.2017, v ktorom okrem
iného navrhol, aby okresný súd nariadil vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomika
podnikov, a to na zodpovedanie nasledovných otázok: „a/ Či, a ak áno, tak kedy, sa spoločnosť
NEOFLAM SK s.r.o., so sídlom Okružná 152, Čadca (predtým DAFI Slovakia, s.r.o.), IČO: 44 802 838
dostala do platobnej neschopnosti alebo predĺženia v zmysle ust. § 3 zák. č. 7/2005 Z.z. a vyhl. č.

643/2005 Z.z. v znení platnom do 31.12.2011, b/ Aký bol majetok a záväzky spoločnosti ku dňu, ktorý
znalec zistí ako deň, kedy sa spoločnosť dostala do platobnej neschopnosti alebo predĺženia". Okresný
súd následne zisťoval výšku potrebného preddavku a potom žalobcu vyzval listom zo dňa 10.8.2017 na
vyjadrenie, či zloží preddavok na trovy dôkazu v predpokladanej výške 1.500 Eur - 2.000 Eur. Žalobca
sa vyjadril oznámením zo dňa 31.8.2017, že preddavok v okresným súdom avizovanej výške zloží, na

čo bol následne zaviazaný uznesením zo dňa 23.10.2017 a tento preddavok na trovy dokazovania vo
výške 2.000 Eur zložil. Problém podľa žalobcu je nepochybne druhý preddavok na trovy dokazovania
vo výške 6.000 Eur, ktorý bol od žalobcu požadovaný uznesením zo dňa 8.2.2018 a ktorý nezložil.
Logicky ho žalobca dal do súvisu s ďalšími otázkami, ktoré boli v uznesení zo dňa 25.1.2018 znalcoviuložené ako znalecká úloha, ide o otázky v bode V., podbody 4., 5., 6. Zatiaľ čo otázky uložené znalcovi
ako znalecká úloha v čl. V., podbody 1., 2. a 3. svojím obsahom, aj keď inou formuláciou zodpovedajú
otázkam navrhovaným žalobcom, otázky pod bodmi 4. až 6. nenavrhol znalecky skúmať, nakoľko na

to nemal žiaden dôvod. Otázky pod bodmi 4. až 6. nebolo klásť v záujme žalobcu, tieto otázky položiť
bolo skôr v záujme žalovaných. Ako žalobca dodatočne zistil, žalovaní takýto dôkazný návrh nepodali.
Žalobca bol názoru, že okresný súd postupoval v rozpore s ust. § 185 ods. 2 veta za bodkočiarkou
CSP, keďže vykonanie takéhoto dôkazu nariadil bez návrhu. Žalobca oponoval názoru, že by pod ním
navrhnutý znalecký dôkaz bolo možné následne podradiť položenie akýchkoľvek otázok znalcovi, aj

takých, ktorých zodpovedanie nie je navrhované, dokonca aj takých, ktoré obsahovo sú vo vecnom
rozpore so záujmom strany sporu, ktorá znalecký dôkaz navrhuje. Podľa žalobcu návrh na vykonanie
znaleckého dôkazu nemôže jestvovať bez jeho obsahovej náplne. Tá sporová strana, ktorá ho navrhuje,
musívymedziťotázky,ktorémáznaleczodpovedať.Aksúdnáslednepodzámienkou,žeznaleckýdôkaz
bol navrhnutý, zmení obsah alebo rozsah znaleckého dokazovania podstatným spôsobom bez toho,
aby takýto dôkaz v rozsahu tejto zmeny navrhovala iná procesná strana, potom postupuje v rozpore s

ust. § 185 ods. 2 veta za bodkočiarkou CSP a pokiaľ ide o požadovanie zloženia preddavku na trovy
znaleckéhodôkazuajvrozporesust.§253CSP.Podľažalobcudôvodpretakýtopostupnemohlozaložiť
ani predchádzajúce zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu sp. zn. 13Cob/233/2016 zo dňa 29.6.2017,
naopak, v tejto súvislosti poukázal na dôvody tohto uznesenia uvedené v odseku 31. na strane 14.
Argumentáciaodvolaciehosúduvzrušujúcomuznesenípretodôvodnapostupokresnéhosúdunemohla

založiť, keďže v následnom konaní rozsah dokazovania, vrátane znaleckého dokazovania, je vždy
závislý od aktivity sporových strán. Výklad procesných ustanovení okresným súdom by vlastne privodil
stav, že znalecké zisťovanie takých odpovedí na otázky v spore, ktoré nie sú ani vo vecnom, ani v
procesnom záujme strany sporu, ktorá ich nenavrhovala, by v konečnom dôsledku šiel na jej finančnú
ťarchu, hoci druhá strana sporu bola nečinná. Podľa žalobcu zvýšený rozsah požadovaného preddavku

na znalecké dokazovanie bol pritom nepochybne spôsobený otázkami okresného súdu na znalca,
ktorý rozsah znaleckého dokazovania nikto nenavrhoval. Za potrebné žalobca považoval poukázať
aj na skutočnosť, že otázky položené znalcovi v podbodoch 4. až 6. nespĺňajú kritériá na znalecké
posudzovanie. Posudzovanie odbornej starostlivosti je vecou kvalifikovaného posudzovania (úvahy)
súdu, v závislosti od tvrdení a dôkazov produkovaných žalovanou stranou, nie vecou znaleckou. To

isté platí o ustaľovaní výšky škody, kde ust. § 11 ods. 4, tretia veta zák. č. 7/2005 Z.z. výšku škody
definuje. Pre ustálenie výšky škody je teda dôležitý výsledok konkurzného konania po jeho zastavení
pre nedostatok majetku, nie znalecké dokazovanie. Dôkaz výsledkom konkurzného konania po jeho
zastavení pre nedostatok majetku bol pritom v konaní vykonaný. Podľa žalobcu dokazovanie pred
okresným súdom zostalo neúplné, pretože okresný súd nevykonal dôkazy, ktoré vykonať mal a vec aj

nesprávne právne posúdil, ktoré pochybenie zakladá taký nesprávny postup súdu, že mu bolo upreté
i uplatnenie si procesných práv v takej miere, že na jeho úkor došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.Domáhalsazrušenianapadnutéhorozsudkuavráteniaveciokresnýmsúdomnaďalšiekonanie.

23. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade prostredníctvom zástupcu.

Žalovaný v 1/ rade s postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie vo veci samej súhlasil a mal za
to, že okresný súd postupoval správne, správne vec právne posúdil, na základe čoho po prejednaní
veci vydal správny rozsudok, ktorý jasne a zrozumiteľne zdôvodnil. Žalovaný v 1/ rade uviedol, že sa v
celom rozsahu pridržiava skutočností uvedených v jeho ústnych vyjadreniach a písomných podaniach.
Mal za to, že pokiaľ bol žalobca presvedčený, že jeho nárok je dôvodný, nemal by sa obávať toho,

že by položené otázky zodpovedali skutočnosti v jeho neprospech. Navyše pokiaľ tvrdil, že otázky č.
4. až 6. nespĺňajú kritéria na znalecké posudzovanie (odborná starostlivosť, výška škody), odpovede
na ne by nemohli byť predmetom zvýšených nákladov na podanie znaleckého posudku. Uvedené by v
takom prípade znalecký ústav v posudku uviedol a na otázky by neodpovedal. Každopádne skutočnosti
vyplývajúce z odpovedí na otázky č. 4. až 6. by musel v prípade podania znaleckého posudku vyhodnotiť

samotný okresný súd, a to bez ohľadu na obsah a rozsah odpovedí znaleckého ústavu. Zdôraznil, že
otázky, ktoré mali byť položené znaleckému ústavu a ktorých obsah žalobca namieta, boli okresným
súdom uvedené ešte v uznesení zo dňa 25.01.2018, voči ktorému bola prípustná sťažnosť v zmysle
§ 239 a nasl. CSP, ktorú však žalobca nepodal. Podľa žalovaného v 1/ rade argumentácia žalobcu v
odvolaní je nesprávna, jeho odvolanie je nedôvodné, v ktorej súvislosti poukázal na ust. § 179 ods.

1, § 185 ods. 2, § 208 ods. 3, § 209 ods. 1, § 253 ods. 3 CSP v spojení s Nálezom Ústavného súdu SR
sp. zn. III. ÚS 111/2001, stanovisko Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Pls 3/1980, § 154 CSP, pričom mal za
to, že súd prvej inštancie postupoval správne, v súlade s ustanoveniami CSP, právnej teórie a ustálenej
súdnej praxe. Žalovaný v 1/ rade zvýraznil, že obsah ustanovenia § 208 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 185ods. 2 veta za bodkočiarkou, podporuje skutočnosť, že okresný súd je za účelom spoľahlivého zistenia
skutkového stavu a vydania rozhodnutia vo veci samej oprávnený dávať znalcovi doplňujúce otázky nad
rozsah otázok zadaných sporovou stranou a pokiaľ za tým účelom vytýči pojednávanie (aby ho vypočul),

taktiež vzniknú trovy konania bez návrhu strany sporu. V danom prípade okresný súd položil otázky
znaleckému ústavu priamo v uznesení o nariadení vykonania znaleckého posudku, čo možno hodnotiť
ako snahu okresného súdu o zachovanie hospodárnosti konania s cieľom spoľahlivo zistiť všetky
potrebné skutočnosti, na ktoré sú potrebné vedecké poznatky a rozhodnúť vec čo najefektívnejšie, podľa
možnosti na prvom pojednávaní po vyhotovení znaleckého posudku a oboznámení sa s jeho obsahom

stranami sporu. Pokiaľ žalobca chcel v spore preukázať skutočnosti, ktoré mali byť zodpovedané
otázkamižalobcuč.1.a2.potom,akookresnýsúdrozhodol,žedôkazznaleckýmposudkomnevykonáz
dôvodu, že žalobca nezložil preddavok na jeho vykonanie, mal žalobca možnosť dať vykonať a predložiť
na pojednávaní dňa 05.06.2018 svoj vlastný súkromný znalecký posudok, a to na vlastné náklady
žalobcu, ktorých výšku mohol sám s ním zvoleným znalcom/znaleckým ústavom dohodnúť. Podľa
žalovaného v 1/ rade žalobca mohol dať vypracovať súkromný znalecký posudok už v predchádzajúcom

konaní. Najneskôr mohol žalobca požiadať o vykonanie dôkazu súkromným znaleckým posudkom na
pojednávaní dňa 05.06.2018 v súlade s ust. § 153, § 154 CSP, v nadväznosti na predbežné právne
posúdenie súdu prvej inštancie, ktoré po otvorení pojednávania prezentoval. Podľa názoru žalovaného
v 1/ rade žalobca nemôže namietať postup súdu, ktorý bol v súlade s procesnými ustanoveniami CSP,
ktorý navyše aj žalobca vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní dňa

05.06.2018označilzasprávny,keďsámponeuhradenípreddavkunavypracovanieznaleckéhoposudku
zostalnečinnýanevyužilvšetkyprostriedkyprocesnéhoútoku,takakotopredpokladá§149anasl.CSP,
v dôsledku čoho neuniesol dôkazné bremeno v spore a súd prvej inštancie žalobu zamietol. Žalovaný
v 1/ rade uviedol, že pod odňatím možnosti strany sporu konať pred súdom je potrebné rozumieť taký
závažný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho práv, priznaných mu

v občianskom súdnom procese, za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov, pričom
o takéto porušenie práv žalobcu sa v danom prípade nejedná, keďže okresný súd umožnil žalobcovi
položiť otázky za účelom vykonania znaleckého dokazovania nariadeného súdom na návrh žalobcu. Za
porušenieprávanaspravodlivýsúdnyprocessavzmysleustanovenia§253ods.3CSPajehoprávneho
výkladu nepovažuje skutočnosť, keď strana sporu nezloží preddavok na vykonanie ňou navrhnutého

znaleckého posudku súdom. Žalobca mal v priebehu sporu možnosť dať si vyhotoviť súkromný znalecký
posudok a položiť výlučne svoje otázky, pričom takýto znalecký posudok má v zmysle ustanovenia §
209 CSP rovnakú váhu, akoby sa jednalo o súdom nariadený znalecký posudok, ktorú možnosť žalobca
nevyužil. Navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť s priznaním náhrady trov konania.

24. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní v 2/ a v 3/ rade prostredníctvom
právneho zástupcu. Žalovaní v 2/ a v 3/ rade zotrvali na všetkých vyjadreniach a písomných podaniach
produkovaných v konaní pred okresným súdom, pričom napadnutý rozsudok považovali za vecne
správny, zohľadňujúci skutkový stav a dôkazné prostriedky predložené v konaní. Žalovaní v 2/ a v 3/
rade uviedli, že v súlade so závermi Krajského súdu v Žiline bolo nevyhnutné vykonanie znaleckého

dokazovania, bez ktorého je nárok žalobcu neosvedčený. Žalobca je pánom sporu, a tak mal povinnosť
svoje tvrdenia osvedčiť, resp. riadne preukázať. V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie, pričom
okresný súd vyzval žalobcu ako navrhovateľa tohto dôkazného prostriedku na zaplatenie preddavku
listomzodňa10.08.2017,ktoréhoobsahombolažiadosťovyjadrenie,čizložípreddavoknatrovydôkazu
v predpokladanej výške 1.500 Eur - 2.000 Eur, pričom žalobca sa vyjadril, že preddavok v okresným

súdom určenej výške uhradí, ktorý aj následne uhradil. Po spresnení otázok a doplnení požiadaviek
na spracovanie znaleckého posudku okresným súdom vzrástol preddavok na znalecké dokazovanie,
a preto okresný súd vyzval uznesením zo dňa 08.02.2018 žalobcu, aby zložil/doplatil preddavok na
trovy dokazovania vo výške 6.000 Eur, ktorý preddavok žalobca nezložil a voči uzneseniu Okresného
súdu Čadca sp. zn. 4Cb/1/2013 zo dňa 08.02.2018 nepodal sťažnosť, ktoré uznesenie nadobudlo

právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 04.04.2018. Žalobca sťažnosť nepodal, hoci si musel byť vedomý,
že v prípade nezloženia preddavku alebo nesúhlasu s uznesením okresného súdu je toto uznesenie
možné napadnúť opravným prostriedkom, inak nedôjde k vykonaniu znaleckého dokazovania. Nakoľko
žalobca nenapadol uznesenie okresného súdu o povinnosti žalobcu uhradiť zvýšený preddavok trov
znaleckého dokazovania opravným prostriedkom a tento zvýšený preddavok riadne nezaplatil, okresný

súd prirodzene znalecké dokazovanie nevykonal. Argumentácia žalobcu obsiahnutá v odvolaní, ktorou
žalobca zdôvodňuje nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, de facto smeruje voči
výroku uznesenia Okresného súdu Čadca sp. zn 4Cb/1/2013 zo dňa 08.02.2018, ktoré však nadobudlo
právoplatnosť, čo má za následok jeho nemennosť a nezrušiteľnosť. V odvolacom konaní sa tak žalobcanepriamo domáha zrušenia právoplatného a vykonateľného rozhodnutia okresného súdu. Žalobca mal
možnosť a povinnosť tieto argumenty uviesť v opravnom prostriedku voči predmetnému uzneseniu, čo
neučinil, a preto ide vo vzťahu k nevykonaniu znaleckého dokazovania z dôvodu nezloženia preddavku

o res iudicata. Žalovaní v 2/ a 3/ rade považovali odvolanie žalobcu za neprípustné, keďže smeruje,
resp. napadá nepriamo uznesenie, ktorého výrok je právoplatný a vykonateľný.

25. Napriek vyššie uvedeným tvrdeniam, žalovaní v 2/ a v 3/ rade poukázali na skutočnosť uvádzania

nepravdivých informácií v odvolaní žalobcu, ktoré nevyplývajú zo žiadneho dôkazného prostriedku
predloženého v spore. Z podania znalca, kedy navrhuje navýšenie preddavku na znalecké konanie
nevyplýva, že práve dodatočné otázky sú dôsledkom zvýšenia predpokladaných nákladov. Je nesporné,
že otázky položené okresným súdom len doplňujú navrhované otázky a v konečnom dôsledku je
proti bežnému logickému uvažovaniu, že rozsah a náklady znaleckého dokazovania mohli ovplyvniť
doplňujúce otázky okresného súdu. Podľa žalovaných v 2/ a v 3/ rade procesný postup okresného súdu

bol správny a naopak odvolanie žalobcu nerešpektuje procesné predpisy. Navrhol napadnutý rozsudok
potvrdiť s priznaním náhrady trov konania.

26. K doručeným vyjadreniam žalovaných sa písomne vyjadril žalobca prostredníctvom zástupcu v
podaní zo dňa 13.08.2018. Žalobca nevidel dôvod, aby menil základ svojej právnej argumentácie.

Žalobca polemizuje s tým, že by okresný súd bol oprávnený dávať znalcovi doplňujúce otázky nad
rozsahotázokzadanýchstranousporuspôsobom,akotovdanomprípadeučinil.Okruhproblémov,ktorý
mal byť predmetom znaleckého dokazovania, žalobca vymedzil v dôkaznom návrhu zo dňa 26.7.2017,
tam formulovanými otázkami. Žalobca neupiera právo okresnému súdu klásť znalcovi iné otázky alebo
doplňujúce otázky, ktoré by však mali smerovať k lepšiemu, úplnejšiemu zodpovedaniu problému, ktorý

je podstatou jeho otázok, pričom základ pre tento argument čerpal z ust. § 185 ods. 2 CSP. O
prípad formulovaný pred bodkočiarkou v tomto ustanovení v tomto prípade nejde, a preto platí, že iné
dôkazy bez návrhu súd nevykoná. Žalobca zopakoval svoje stanovisko, že otázky pre znalca uvedené
v uznesení zo dňa 25.1.2018 v bode V., v podbode 4., 5., 6. svojím obsahom znamenajú riešenie
úplne iných problémov, ktorých riešenia sa nedomáhal, ergo okresný súd ich mohol spraviť predmetom

znaleckéhodokazovanialenzapodmienky,žeichnavrholinýúčastníksporu,čosanestalo.Tútosituáciu
kvalifikuje žalobca tak, že okresný súd nariadil znalecké dokazovanie nad rozsah návrhu v rozpore s
procesným predpisom. V zhode s tým zotrval na názore, že môže byť zaviazaný na zloženie preddavku
len v rozsahu ním navrhnutého znaleckého dokazovania. K argumentu, že si žalobca mohol vyhotoviť
súkromný znalecký posudok uviedol, že táto možnosť nebola ani teoretická, pretože nebolo k dispozícii

účtovníctvo spoločnosti NEOFLAM SK s.r.o., aj keď sa domáhal jeho doloženia súdu žalovaným v 1/
rade, ktorý na pojednávaní potvrdil, že ho má k dispozícii. Bez účtovníctva boli k dispozícii iba účtovné
závierkyspoločnostiatiepodklady,ktorésavkópiivytiahlizkonkurznéhospisu,atedaznalecbynevedel
spracovať bez úplných údajov súkromný znalecký posudok. Žalobca mal za to, že nejde o res iudicata,
ale o procesné rozhodnutie konajúceho súdu v spore, ktorým tento upravuje vedenie konania. Súd ním

nie je viazaný a je oprávnený ho zrušiť alebo zmeniť.

27. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadrili žalovaní v 2/ rade a v 3/ rade prostredníctvom
zástupcu v podaní zo dňa 22.08.2018. Žalovaní zastávali stanovisko, že okresný súd bol oprávnený
klásť znalcovi otázky na náležité objasnenie skutkového stavu v zmysle ustanovení CSP. Žalobcom

tvrdené skutočnosti nevyplývali zo žiadneho dôkazného prostriedku predloženého v konaní. Z podania
znalca, kedy navrhuje navýšenie preddavku na znalecké konanie nevyplývalo, že práve tieto dodatočné
otázky sú dôsledkom zvýšenia predpokladaných nákladov. Zdôraznili, že žalobca stavia do roviny
samozrejmosti, že tieto doplňujúce otázky znamenali zvýšenie nákladov bez akýchkoľvek dôkazných
prostriedkov. Je nesporné, že otázky položené okresným súdom len doplňujú navrhované otázky.

Námietky žalobcu považoval za vágne, argumentačne nepodložené, nepreukázané, a tak by okresný
súd na ne nemal prihliadať. Vyjadrenia k možnosti vytvorenia súkromného znaleckého posudku žalobcu
považovali za vymykajúce sa procesnému postupu a snažiace sa obhájiť pasivitu žalobcu. Zároveň
poukázali na ust. § 210 CSP, v kontexte ktorého je podstatné, že žalobca bol pasívny, nevyhľadal znalca
za účelom vypracovania súkromného znaleckého posudku a argumenty žalobcu by mali teoreticky

význam jedine vtedy, ak by vyhľadal znalca, ten následne uviedol čo potrebuje pre vypracovanie
znaleckého posudku, poprípade by sa znalec obrátil na súd, aby uložil žalovaným edičnú povinnosť,
pričom žalobca nič z toho neurobil. Podľa žalovaných nielenže bola teoretická možnosť vypracovaniasúkromného znaleckého posudku, ale bola aj praktická a nevyhnutná. Žalobca bol pasívny a nevykonal
úkony k tomu, aby preukázal svoj nárok.

28. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný v 1/ rade prostredníctvom zástupcu
v podaní zo dňa 21.08.2018. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že skutočnosti uvádzané žalobcom v
replike sú nedôvodné a tieto mal a mohol namietať už skôr, a to v sťažnosti voči uzneseniu Okresného
súdu Čadca zo dňa 08.02.2018, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie a v ktorom konajúci súd
uviedol otázky na znalecký ústav. Žalovaný v 1/ rade mal za to, že žalobca nesprávne interpretuje

obsah a výklad ustanovení CSP, nakoľko fakt, že konajúci súd doplnil žalobcom položené otázky pre
znaleckú organizáciu neznamená, že nariadil vykonanie dôkazu svojvoľne a bez návrhu. V danom
prípade okresný súd nariadil dokazovanie znaleckým posudkom na návrh žalobcu podľa ust. § 208
ods. 3 CSP a otázky žalobcu doplnil o ďalšie, ktoré boli potrebné pre riadne a úplne objasnenie podstaty
posudzovanej problematiky a rozhodnutie vo veci samej. Zároveň opätovne poukázal na argumentáciu
vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, ako aj ustálenú súdnu prax, že súd je za účelom spoľahlivého zistenia

skutkového stavu a vydania rozhodnutia vo veci samej oprávnený dávať znalcovi doplňujúce otázky
nad rozsah otázok zadaných stranou sporu, ktorý postup možno hodnotiť ako snahu okresného súdu
o zachovanie hospodárnosti konania s cieľom objektívne, spoľahlivo a úplne zistiť všetky potrebné
skutočnosti, na ktoré sú potrebné vedecké poznatky a rozhodnúť vec čo najefektívnejšie. Súd prvej
inštancie takto postupoval, a to aj v súlade s pokynmi Krajského súdu v Žiline v odôvodnení uznesenia

sp. zn. 13Cob/233/2016. Tvrdenie žalobcu, že nemohol dať vyhotoviť súkromný znalecký posudok,
nakoľko nebolo k dispozícii účtovníctvo spoločnosti NEOFLAM SK s.r.o. považoval za nedôvodné a
irelevantné, v ktorej súvislosti poukázal na znenie ust. § 209 ods. 3 v spojení s § 210
CSP. Uvedeným tvrdením navyše žalobca potvrdil, že pre zodpovedanie ním položených otázok by
boli rovnako potrebné kompletné účtovné doklady spoločnosti NEOFLAM SK s.r.o., a teda potvrdil, že

okresným súdom položené doplňujúce otázky nemali vplyv na rozsah skúmaných podkladov a výšku
zvýšeného preddavku na znalecké dokazovanie. Pokiaľ žalobca v závere uvádzal, že súd nie je viazaný
uznesením o vedení konania a v prípade uznesenia Okresného súdu Čadca zo dňa 08.02.2018 sa
údajne nejedná o res iudicata, tak poukázal na to, žalobca, ako aj žalovaní sú predmetným uznesením
viazaní a fakt je ten, že žalobca v zákonnej lehote voči predmetnému uzneseniu nepodal sťažnosť,

nenamietal skutočnosti namietané dodatočne až v odvolaní. V ostatnom zotrval na svojich písomných
podaniach a ústnych vyjadreniach v spore. Podľa žalovaného v 1/ rade žalobca v spore neuniesol
dôkazné bremeno preukázania predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaných za škodu a súd prvej
inštancie postupoval správne, vec právne správne posúdil, na základe čoho vydal správny rozsudok.
Okresný súd svojím postupom neporušil právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. To, že žalobca

nesúhlasí so závermi a postupmi súdu prvej inštancie, nepostačuje pre naplnenie dôvodu podľa § 365
písm. b) CSP. Mal za to, že v danom prípade nie sú dané žiadne odvolacie dôvody podľa CSP. Navrhol
napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

29.KrajskýsúdvŽilineakosúdodvolací(§34CSP)prejednalvecvmedziachust. §379,§380ods.

1 CSP na základe podaného odvolania žalobcom bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením
rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu
potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo
prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

30. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/158/2018-685 zo dňa
08.04.2019, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia dňa 16.04.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené

podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

31. V procesnej rovine krajský súd uvádza, že v odvolacom konaní bol povinný postupovať a konať od
01.07.2016 podľa zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), a to v zmysle ust.
§ 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo

dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

32. Podľa ust. § 379 v spojení s ust. § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.33. Primárne krajský súd uvádza, že z titulu aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP bol viazaný rozsahom
a dôvodmi odvolania žalobcu, ktoré boli obsiahnuté v podanom odvolaní zo dňa 9.7.2018 (č.l. 639

- 642 spisu). Odvolacie dôvody žalobcu mali charakter procesno-právnych odvolacích dôvodov, keď
žalobca tvrdil, že podstata argumentácie okresného súdu pri zamietnutí žaloby tkvela v tom, že dôvodne
nevykonal znalecké dokazovanie nariadené uznesením zo dňa 25.1.2018, s poukazom na to, že žalobca
nezložil ďalší preddavok na trovy dokazovania podľa uznesenia zo dňa 8.2.2018 a s poukazom na
ust. § 253 ods. 3 CSP a ako dôsledok nevykonania tohto dôkazu vyvodil nepreukázanie časti v žalobe

tvrdených rozhodujúcich skutočností, a tým neunesenie dôkazného bremena. Tento postup okresného
súdu žalobca považoval za nesprávny, keď nebol vykonaný ním navrhnutý dôkaz, ktorý podľa neho
mal byť vykonaný, čím mu bolo znemožnené uplatniť si svoje procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces.

34. Krajský súd uvádza, že pokiaľ rozsah odvolacích dôvodov žalobcu mal charakter procesno-právnych

odvolacích dôvodov, tak za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP odvolací súd nemal daný zákonný
priestor, aby sa vyjadroval k okresným súdom v napadnutom rozsudku vyhodnocovaným tvrdeniam
žalobcu vecno-právneho charakteru v rámci podanej žaloby a v konaní pred prvoinštančným súdom.

35. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu a k vecne správnemu postupu okresného súdu a

skutkovým a právnym záverom prijatým okresným súdom krajský súd považuje za potrebné poukázať
na svoje zrušujúce uznesenie č.k. 13Cob/38/2015-244 zo dňa 08.07.2015, ktorým bol pôvodný rozsudok
Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/1/2013-172 zo dňa 2.7.2013 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa
na ďalšie konanie vo väzbe na závery vyjadrené v zrušujúcom uznesení č.k. 13Cob/233/2016-536 zo
dňa 29.06.2017, ktorým bol pôvodný rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. 4Cb/1/2013-478 zo dňa

30.06.2016 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

36. V zrušujúcom uznesení č.k. 13Cob/38/2015-244 zo dňa 08.07.2015 krajský súd uviedol, že žalobca
vymedzil v podanej žalobe svoj nárok ako nárok na náhradu škody v dôsledku porušenia povinnosti včas
podať návrh na vyhlásenie konkurzu s odkazom na špeciálnu úpravu v § 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o

konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2012. Zo strany prvostupňového súdu bolo preto
potrebné posudzovať a zhodnocovať uplatnený nárok práve vo väzbe na znenie ust. § 11 zákona č.
7/2005 Z.z., ktoré ustanovenie upravuje osobitnú zodpovednosť osôb povinných podať v mene dlžníka
návrh na vyhlásenie konkurzu za škodu vzniknutú veriteľom porušením povinnosti podať včas návrh na
vyhlásenie konkurzu. Predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti podľa úpravy v § 11 ZKR je 1/ porušenie

povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, 2/ vznik škody, 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu a 4/ skončenie konkurzného konania
zrušením konkurzu alebo zastavením konkurzného konania pre nedostatok majetku. Odvolací súd
uložil okresnému súdu v ďalšom konaní, doplniť dokazovanie v zmysle návrhu účastníkov vo vzťahu k
žalobcom tvrdenému nároku a tento posúdiť podľa osobitnej právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z.z.

37. Práve v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/233/2016-536 zo dňa 29.06.2017
odvolací súd uviedol, že zákonným predpokladom vzniku zodpovednosti podľa ust. § 11 ods. 4 zákona
č. 7/2005 Z.z. je porušenie povinnosti osoby povinnej podať návrh na vyhlásenie konkurzu v mene
dlžníka včas, s tým, že v súdnom konaní je povinnosťou žalobcu preukázať, že došlo k porušeniu

povinnosti, z ktorej je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaných. Poukázal na to, že žalobca v podanej
žalobe v konaní pred súdom prvej inštancie tvrdil na základe účtovnej závierky z mesiaca marec
2010, že spoločnosť bola predĺžená už v roku 2009, pričom na ustálenie časového momentu vzniku
predĺženia, v ktorej súvislosti uskutočnil dôkazný návrh v podaní na č.l. 358 - 360 spisu, a to vyžiadaním
listinných dôkazov a navrhol vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomika podnikov na

zodpovedanie otázky či, a ak áno, tak kedy, sa spoločnosť NEOFLAM SK s.r.o., so sídlom Okružná
152, Čadca, IČO: 44 802 838 dostala do platobnej neschopnosti alebo predĺženia podľa ust. § 3 zákona
č. 7/2005 Z.z. a vyhlášky č. 643/2005 Z.z. v znení platnom do 31.12.2012. Krajský súd zdôraznil, že
pokiaľ okresný súd vo svojom rozhodnutí (pôvodný rozsudok) konštatoval, že právomoc ustáliť časový
moment, kedy sa dostala spoločnosť do predĺženia, má konkurzný súd a nie Okresný súd v Čadci,

jeho postup nebol správny. V tejto súvislosti uviedol, že je úlohou všeobecného súdu v rámci konania
o podanej žalobe žalobcu v rozsahu návrhov strán sporu a pre posúdenie tohto prvého zákonného
predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie povinnosti žalovaných podať čas návrh
na konkurz ustáliť časový moment, kedy táto povinnosť nastala, teda v novom konaní bude úlohouOkresného súdu v Čadci tento časový moment ustáliť. Zároveň uložil okresnému súdu v novom konaní
sa zaoberať skúmaním zachovania odbornej starostlivosti podľa § 11 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z..
Podľa odvolacieho súdu boli závery okresného súdu, že žalobca nepreukázal porušenie povinnosti

žalovaných v 1/, v 2/, v 3/ rade ako konateľov spoločnosti včas podať návrh na konkurz, a tým i záver o
absencii príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodu a porušením povinnosti žalovaných v zmysle bodu
3/ zákonných predpokladov zhodnotené ako predčasné. Vo vzťahu k zákonnému predpokladu vzniku
a výšky škody krajský súd uviedol, že výšku škody zákon o konkurze a reštrukturalizácii predpokladá
a určuje ju vo výške neuspokojených pohľadávok, ktoré zostali po zastavení konkurzného konania pre

nedostatok majetku. Pokiaľ okresný súd uzavrel, že škoda je preukázaná vo výške 38.213,20 Eur v
zmysle komunikácie strán sporu na č.l. 126 spisu, tak uviedol krajský súd, že v danom prípade je
potrebné dôsledne vyhodnotiť i tú skutočnosť, v akom rozsahu si škodu prípadne spôsobil aj veriteľ tým,
že nevyužil svoje oprávnenie a nepodal návrh na vyhlásenie konkurzu. Okresnému súdu bolo súčasne
uložené, aby v novom konaní dôsledne skúmal a doplnil dokazovanie v zmysle návrhov strán sporu vo
vzťahu k žalobcom tvrdenému nároku a tento opätovne posúdil podľa osobitnej úpravy zákona č. 7/2005

Z.z. v znení do 31.12.2012.

38. V ďalšom krajský súd uvádza, že v súvislosti s posúdením odvolacích dôvodov žalobcu bolo
nevyhnutnévychádzaťzozáverovzrušujúcichuzneseníKrajskéhosúduvŽilineč.k.13Cob/38/2015-244
zo dňa 08.07.2015 a č.k. 13Cob/233/2016-536 zo dňa 29.06.2017, ako aj, či okresný súd po zrušení

a vrátení veci postupoval v zmysle záverov krajského súdu vyjadrených v predmetných zrušujúcich
uzneseniach. Krajský súd v opätovne vyvolanom odvolacom konaní konštatuje, že okresný súd v
rámci nového konania za zdôraznenia dôkaznej povinnosti sporových strán procesne postupoval a
vychádzal práve zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. č.k. 13Cob/233/2016-536 zo
dňa 29.06.2017.

39. V súvislosti s námietkou nesprávneho postupu okresného súdu a jeho záveru o neunesení
dôkazného bremena žalobcom, odvolací súd v zvýrazňuje, že v sporovom konaní sa uplatňuje
prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky
spojené s ich neplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana sporu, ktorá

tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie
tvrdení je vzájomná väzba. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu
za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o
veci samej v jej neprospech. Každá zo sporových strán civilného sporového konania má v závislosti
na hypotéze právnej normy celkom odlišnú a samostatnú povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť,

bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V sporovom konaní, kde strany stoja proti sebe a majú opačný
záujem na výsledku konania, dôkazná povinnosť zaťažuje každú zo sporových strán v celkom inom
smere. Dôkazná povinnosť, ktorá zaťažuje žalobcu, sa týka iných tvrdení, než dôkazná povinnosť,
ktorá zaťažuje žalovaného/-ých. Pokiaľ sa žalobca domáhal uplatneného nároku na náhradu škody
v dôsledku porušenia povinnosti včas podať návrh na vyhlásenie konkurzu s odkazom na úpravu v

§ 11 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 31.12.2012, tak bol
povinný nielen tvrdiť, ale aj preukázať kumulatívne splnenie zákonných predpokladov pre vznik tejto
zodpovednosti, t.j. 1/ porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu, 2/ vznik škody, 3/
príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu
a 4/ skončenie konkurzného konania zrušením konkurzu alebo zastavením konkurzného konania pre

nedostatok majetku.

40. Bolo zrejmé, že žalobca vo vzťahu k uplatnenému nároku, a to k preukázaniu jednotlivých
predpokladov pre vznik zodpovednosti za škodu žalovaných v 1/ až v 3/ rade, označil a predložil
dôkaz účtovné závierky spoločnosti za rok 2009 až 2011, prehľad faktúr a faktúry a upomienky T. U.,

prehľad faktúr a faktúry LE BON, s.r.o., dožiadanie okresného súdu a zároveň navrhoval predložiť zo
strany žalovaných hlavnú knihu žalovaného za roky 2009 až do podania návrhu na konkurz, zoznam
záväzkov spoločnosti ku koncu uvedených rokov podľa veriteľov, s lehotami splatnosti a údajmi o
zaplatení záväzkov. V podaní zo dňa 26.7.2017 na č.l. 546 - 548 spisu žalobca uviedol svoje stanovisko
k predmetnej veci a uskutočnil dôkazný návrh, kde navrhol vykonať dokazovanie listinami pod písm.

a/ až e/ a navrhol nariadiť vykonať znalecké dokazovanie znalcom z odboru ekonomika podnikov na
zodpovedanie otázok: a/ či, a ak áno, tak kedy sa spoločnosť NEOFLAM SK, s.r.o., so sídlom Okružná
152, Čadca (predtým DAFI Slovakia, s. r. o.), IČO: 44 802 838, dostala do platobnej neschopnosti
alebo predĺženia v zmysle ust. § 3 zákona č. 7/2005 Z.z. a vyhlášky č. 643/2005 Z.z. v znení platnomdo 31.12.2012, b/ aký bol majetok a záväzky spoločnosti ku dňu, ktorý znalec zistí ako deň, kedy sa
spoločnosť dostala do platobnej neschopnosti alebo predĺženia. Na predmetný dôkazný návrh okresný
súd reagoval podaním zo dňa 10.08.2017 na č.l. 551a spisu, ktorým požiadal žalobcu, aby oznámil,

či zloží v súdom stanovenej lehote preddavok na trovy dôkazov v predpokladanej výške 1.500 Eur -
2.000 Eur s poučením, že v opačnom prípade navrhnutý dôkaz nevykoná, pričom stanovil lehotu 15 dní,
na ktorú výzvu reagoval žalobca v podaní zo dňa 31.08.2017 (č.l. 554 spisu), kedy oznámil, že zloží
preddavok na trovy dôkazov v okresným súdom stanovenej výške. Na to okresný súd uznesením č.k.
4Cb/1/2013 - 555 zo dňa 23. októbra 2017 uložil žalobcovi, aby zložil preddavok na trovy dokazovania

vo výške 2.000 Eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia v prospech Slovenskej republiky
poštovým poukazom alebo na účet Okresného súdu Čadca v zmysle pripojeného platobného predpisu,
pričom podľa Záznamu o zložení zo dňa 13.11.2017 na č.l. 559 spisu bolo zistené, že žalobca zložil
preddavokvsúdnomkonaní(zálohy)vovýške2.000EursoznačenímDruhtrovkonania:D14Preddavky
v súdnom konaní. Na to okresný súd uznesením č.k. 4Cb/1/2013 - 569 zo dňa 25. januára 2018 nariadil
dokazovanie znaleckým ústavom z odboru Ekonomika a riadenie podnikov, a to Ústavom súdneho

inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, IČO: 45 739 757, ktorému uložil povinnosť vypracovať znalecký
posudok na otázky uvedené pod číslami 1. - 6. tohto uznesenia. Podaním zo dňa 30.1.2018 súdom
určený znalec, a to Ústav súdneho inžinierstva požiadal o zmenu lehoty na vypracovanie znaleckého
posudku, pričom však vzhľadom na rozsah, časovú náročnosť a charakter položených otázok požiadal
o zvýšenie preddavku z 2.000 Eur na sumu 6.000 Eur, nakoľko je predpoklad, že náklady na znalecké

skúmanie budú predstavovať cca 8.000 Eur. Na to okresný súd uznesením č.k. 4Cb/1/2013 - 590 zo
dňa 08. februára 2018 uložil žalobcovi, aby zložil preddavok na trovy dokazovania vo výške 6.000,- Eur
v lehote 15 dní od doručenia uznesenia v prospech Slovenskej republiky poštovým poukazom alebo
na účet Okresného súdu Čadca, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2018. Z obsahu
spisu bolo zrejmé, že žalobca v zmysle tohto uznesenia okresného súdu uložený preddavok neuhradil,

na čo okresný súd podaním zo dňa 25.04.2018 žalobcovi a žalovaným v 1/ až v 3/ rade prostredníctvom
ich právnych zástupcov oznámil, že v nadväznosti na § 253 ods. 3 CSP nariadené znalecké dokazovanie
uznesením č.k. 4Cb/1/2013 - 569 nevykoná, ktoré upovedomenie bolo doručené podľa doručeniek na
č.l. 611 spisu.

41. V súvislosti s procesným postupom okresného súdu krajský súd uvádza, že súd vykonáva
dôkazy v zásade len na návrh, pričom rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Ak strana v
konaní navrhne vykonanie dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky, súd jej môže uložiť povinnosť zložiť
preddavok na vykonanie tohto dôkazu o uložení preddavku ktorého rozhoduje osobitným uznesením.
V zmysle § 185 CSP súd teda vykonáva iba tie dôkazy, ktoré navrhli procesné strany sporu. Civilný

sporový poriadok však práve rieši situáciu, keď súd napriek súhlasu s vykonaním navrhnutého dôkazu
tento nevykoná, a táto situácia práve vyplýva z § 253 ods. 3 CSP, a to vyššie uvedený postup
okresného súdu za stavu, keď strana v lehote určenej súdom nezloží preddavok na vykonanie takého
dôkazu, s ktorým sú spojené výdavky. Vzhľadom k tomu, že strana sporu v danom prípade nezložila
preddavok v zmysle § 253 ods. 3 CSP na dôkaz, s ktorým sú spojené výdavky, v danom prípade na

vykonanie dôkazu znaleckým posudkom, okresný súd postupoval správne, ak tento dôkaz nevykonal.
K námietke žalobcu týkajúcej sa výšky okresným súdom požadovaného preddavku, v zhode so
žalovanými krajský súd uvádza, že výška požadovaného preddavku nebola stanovená len samotným
okresným súdom, ale vychádzala z údajov požadovaných znaleckým ústavom, teda výšky preddavku
požadovaného znaleckým ústavom vzhľadom na rozsah nariadeného znaleckého dokazovania. Pokiaľ

žalobca namietal, že svojimi otázkami žiadal zistiť a zodpovedať na odbornú otázku, kedy sa dostala
spoločnosť NEOFLAM SK s.r.o. do platobnej neschopnosti alebo predĺženia, aký bol majetok a záväzky
spoločnosti ku dňu, ktorý znalec zistí ako deň, kedy sa spoločnosť dostala do platobnej neschopnosti
alebo predĺženia a že nežiadal položenie otázok pod podbodmi 3., 4., 5. a 6. uznesenia Okresného
súdu Čadca č.k. 4Cb/1/2013 - 569 zo dňa 25. januára 2018, ktoré otázky boli položené okresným

súdom, tak predmetné otázky, ktoré boli uložené okresným súdom, podľa názoru odvolacieho súdu,
smerujú v podstate k posúdeniu žalobou uplatneného nároku na náhradu škody a viazali sa práve k
zodpovedaniu odbornej otázky - vo vzťahu k posúdeniu splnenia prvého zákonného predpokladu pre
vznik zodpovednosti žalovaných, a to porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu
a vychádzali zo záväzného záveru Krajského súdu v Žiline v uznesení sp. zn. 13Cob/223/2016, ktorý

zvýraznil zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti podľa úpravy § 11 zákona č. 7/2005 Z.z.. Okresný
súd tak postupoval správne, ak za splnenia podmienok, a to návrhu strany, v danom prípade žalobcu
na nariadenie znaleckého dokazovania a podmienky, že rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností,
na ktoré treba vedecké poznatky a že nepostačuje vyžiadanie len odborného vyjadrenia od odbornespôsobilej osoby z dôvodu zložitosti posudzovaných otázok, nariadil vo veci znalecké dokazovanie. V
danom prípade bola naplnená podmienka, že išlo o prípad vyžadujúci si vedecké posúdenie, keďže
v danom prípade išlo o zodpovedanie otázok z odboru ekonomika podnikov, pričom otázky položené

okresným súdom sa týkali práve tvrdení žalobcu, uvedených tak v podanej žalobe, ako v následných
podaniach, a to tvrdení o platobnej neschopnosti alebo predĺženia podľa ust. § 3 zákona č. 7/2005 Z.z.
v spojení s vyhláškou č. 643/2005. Práve pre zodpovedanie relevantnej otázky, či došlo k porušeniu
povinnosti, z ktorej je vyvodzovaná zodpovednosť žalovaných, bolo potrebné odborné posúdenie pre
ustálenie časového momentu, kedy sa spoločnosť dostala do platobnej neschopnosti, resp. predĺženia,

teda kedy nastala povinnosť žalovaných podať včas návrh na konkurz. Práve táto otázka bola položená
okresným súdom. Okresný súd mal tak splnené procesné podmienky na to, aby okrem navrhnutých
a špecifikovaných otázok žalobcom aj z jeho tvrdení v žalobe a následných vyjadrení tieto otázky
precizoval, k čomu zo strany okresného súdu došlo. Nie je možné tento postup okresného súdu hodnotiť
ako postup na ujmu žalobcu. Rovnako nebolo možné hodnotiť tento postup okresného súdu ako ten,
ktorý mal len za následok zvýšenie výšky preddavku oproti pôvodnej sume 2.000 Eur a mal vplyv na

(ne)povinnosť žalobcu tento požadovaný preddavok zložiť.

42.Nemožnosúhlasiťsodvolacímdôvodomžalobcu,žetýmtopostupomokresnéhosúduboložalobcovi
upreté uplatnenie si procesných práv v miere, že na jeho úkor došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. Krajský súd uvádza, že postupu okresného súdu predchádzala racionálna úvaha konajúceho

súdu majúca svoj základ vo výsledkoch vykonaného dokazovania, záväznom právnom názore krajského
súdu v zrušujúcich uzneseniach. Dodáva, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť
fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním
využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto
práva je aj právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR. Z práva

na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný
súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom
všeobecných právnych predpisov, rozhodoval v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97, II.

ÚS 251/03). Pojem „procesný postup" bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR vydaných do 30. júna 2016 tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúcačinnosťalebonečinnosťsúdu,tedasamáprocedúraprejednaniaveci(to,akosúdviedol
spor), znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosť jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem však nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú

rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu" možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Oboznámením sa s
priebehom a postupom konania pred okresným súdom krajský súd konštatuje, že obidvom sporovým
stranám, t.j. tak žalobcovi ako aj žalovaným, boli vytvorené rovnaké podmienky k uplatňovaniu ich práv,
oprávnených záujmov, a preto nebolo možné dospieť k záveru, že by postupom okresného súdu došlo k

zásahu do práv oprávnených záujmov niektorej zo sporových strán. Pre úplnosť poznamenáva odvolací
súd, že i v prípade nevykonania dôkazov navrhnutých stranou sporu nejde o postup súdu, ktorým by
odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom (porovnaj R 37/1993). V danom prípade v konaní nebolo
preukázané, že by žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, takúto skutočnosť ani
netvrdil, a preto ak navrhol vykonanie dôkazu s ktorým sú spojené výdavky, bol pre vykonanie tohto

dôkazu povinný tieto zaplatiť.

43. Krajský súd na základe vyhodnotených odvolacích dôvodov žalobcu, ktoré boli procesno-právneho
charakteru uvádza, že postupom okresného súdu nedošlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov
žalobcu, nebolo porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. Pred okresným súdom boli splnené

podmienky k tomu, aby žalobca mohol uplatňovať prostriedky útoku, resp. napĺňať svoje práva a
oprávnené záujmy. Žalobca bol nositeľom dôkazného bremena vo vzťahu k ním uplatnenému nároku
na náhradu škody, teda bol povinný preukázať kumulatívne splnenie všetkých predpokladov pre vznik
zodpovednosti žalovaných v 1/ až v 3/ rade, pričom mu boli okresným súdom vytvorené podmienky pre
ich preukázanie, a to i nariadením znaleckého dokazovania na jeho návrh k zodpovedaniu odborných

otázok. Práve s v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním bola žalobcovi uložená povinnosť
zložiť preddavok vo výške požadovanej znaleckým ústavom, k čomu zo strany žalobcu v požadovanej
výške nedošlo. Postupom súdu prvej inštancie, ktorý za tejto situácie nevykonal navrhnutý dôkaz podľa
ust. § 253 ods. 3 CSP, potom nedošlo k zásahu do výkonu práv žalobcu, a to ani takého charakteru,ktorý by mu zabránil uplatňovať prostriedky procesného úkonu, keďže i v zmysle § 209 CSP žalobca
mal možnosť predložiť v konaní i súkromný znalecký posudok. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nedisponoval
dokumentáciou potrebnou pre účely takéhoto posudku, tak je potrebné poukázať na ust. § 189 CSP

v spojení s § 210 CSP, ktoré umožňuje súdu uložiť povinnosť tomu kto má vec potrebnú na zistenie
rozhodujúcich skutočností, aby ju predložil, resp. aby ju predložil znalcovi, ktorého postupu za účelom
predloženia súkromného znaleckého posudku sa žalobca nedomáhal.

44. Krajský súd dodáva, že požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu

pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať
možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-
právnych princípov sporového konania spočíva v tom, že strany sporu majú rovnaké procesné práva
a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo
diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia
sporovej strany, nie je podstatné ani to, ktorá zo sporových strán je v pozícii žalobcu a ktorá v pozícii

žalovaného. Zásada vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces", nutnosť rovnakých „pravidiel hry" alebo
tiež „princíp rovnosti zbraní" sa pre sporové strany premieta do ustanovení procesno-právneho predpisu,
pôvodne Občianskeho súdneho poriadku, toho času Civilného sporového poriadku, predovšetkým v
ustanoveniach vedenia konania, priebehu dokazovania. Krajský súd konštatuje, že táto zásada nebola v
konaní pred súdom prvej inštancie porušená, a to žiadnym v odvolacích dôvodoch žalobcu namietaným

postupom. V konaní pred okresným súdom nebol zo strany krajského súdu zistený zásah do výkonu
práv žalobcu, ktorý by ho vylúčil z možnosti uplatňovania jeho práv a oprávnených záujmov, preto neboli
dôvody na zrušenie rozsudku okresného súdu. Krajský súd ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu
nevyhodnotil ako relevantný, preto vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil
ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

45. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli úspešní žalovaní v 1/ až v 3/
rade, ktorým voči žalobcovi bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. §

262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.