Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, August 27, 2012

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/228/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207203220
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2012:7207203220.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: M. poisťovňa so sídlom v Z., pobočka N., IČO:
XX XXX XXX, J. námestie 1, N. proti povinnému: K. s.r.o., R.: XX XXX XXX, so sídlom v N., O. 2, o
vymoženie pohľadávky vo výške 199,16 eur a trov exekúcie vedenej u súdneho exekútora V.. F. X., D.
1, N., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 6.6.2011, č.k. XXEr/
XXX/XXXX-XX, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 6.6.2011, č.k. XXEr/XXX/XXXX-
XX (ďalej len „uznesenie“) exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi V..
W.. F. X. trovy exekúcie vo výške 40,89 eura, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto

uznesenia.

V odôvodnení uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa 6.2.2007
domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na základe exekučných titulov - právoplatných a
vykonateľných rozhodnutí oprávneného č. XXX-XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 2.11.2006 a č. XXX-
XXXXXXXXXX-GCXX/XX zo dňa 2.11.2006. Dňa 31.5.2011 doručil exekútorský úrad súdu prvého

stupňa podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si súdny exekútor uplatnil trovy exekučného konania vo
výške 56,83 eur. Súd prvého stupňa po oboznámení sa s obsahom spisu a listinných dôkazov zistil, že
súdny exekútor požiadal o súčinnosť Dopravný inšpektorát o oznámenie, či povinný je držiteľom príp.
vlastníkom motorového vozidla. Bola mu doručená odpoveď s negatívnym výsledkom. Taktiež požiadal

o súčinnosť Daňový úrad za účelom oznámenia bankového spojenia povinného. Odpoveď mu bola
doručená dňa 29.3.2007, následne súdny exekútor vykonal blokáciu účtov povinného. Na týchto však
neboli žiadne finančné prostriedky. Za účelom zisťovania majetku povinného vykonal súdny exekútor
služobnú cestu, pri ktorej zistil, že povinný nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, nedisponuje
žiadnym speňažiteľným majetkom, na účtoch nemá žiadne finančné prostriedky a v evidencii neeviduje
nezaplatené faktúry. Voči povinnému je vedených niekoľko exekučných konaní, pričom tieto boli

neúspešné z dôvodu nemajetnosti. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil. Na náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške
40,89 eur zaviazal oprávneného podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého ak sa exekúcia
zastavízdôvodu,žemajetokpovinnéhonestačíaninaúhradutrovexekúcie,znášaichoprávnený.Trovy
exekúcie pozostávajú z časovej odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 v spojení s § 15 vyhlášky č.
288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) vo výške 23,24 eur

za 7 úkonov exekučnej činnosti (získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenieupovedomenia o spôsobe exekúcie, každé zisťovanie účtu povinného, každé ďalšie zisťovanie majetku
povinného), z náhrady hotových výdavkov vo výške 10,84 eur (poštovné) a z dane z pridanej hodnoty
(ďalej len „DPH“) vo výške 6,81 eur. Súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu

za úkony: oznámenie o nedobytnosti, návrh na zastavenie exekúcie a vrátenie poverenia, pretože ich
považoval len za administratívne úkony, ktoré bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky
oprávneného.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa čo do výroku o náhrade trov exekúcie podal oprávnený odvolanie,

ktorýmnavrholnapadnutéuzneseniezmeniťasúdnemuexekútorovináhradutrovexekúcieoprávneným
nepriznať.

V odvolaní oprávnený uviedol, že súd prvého stupňa poveril dňa 7.3.2007 súdneho exekútora
vykonaním exekúcie na vymoženie pohľadávky v prospech oprávneného. Vymáhaná pohľadávka
nebola uhradená, pričom povinný nie je ako zamestnávateľ odhlásený a naďalej je evidovaný v

obchodnom registri. Poslednú úhradu na účet oprávneného povinný realizoval dňa 15.10.2007 v sume
127.515,00 Sk cez pokladňu oprávneného. Oprávnený namietal, že nakoľko povinný uhradil počas
exekúcie niekoľkonásobne vyššiu sumu ako bola vymáhaná suma, mal za to, že v rámci exekúcie
bolo možné vymôcť pohľadávku oprávneného a aj trovy exekučného konania. Súdny exekútor preto v
rámci exekúcie nevyužil všetky dostupné spôsoby vymáhania pohľadávky, keďže je zrejmé, že povinný

mal finančné prostriedky, o čom svedčí jeho úhrada v hotovosti do pokladne oprávneného. Preto mal
oprávnený za to, že žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie, a preto nie je možné použiť
§ 203 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku a zaviazať ho úhradou trov exekúcie. Ďalej súdny exekútor
uviedol, že súdnych exekútorov je potrebné považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom
títo vykonávajú exekútorskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime.

Súčasne mal oprávnený za to, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to
bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (viď nález Ústavného
súdu Slovenskej republiky, spis. zn. II. ÚS XXX/XX z 22.10.2008).

Súdny exekútor vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného uviedol, že počas trvania exekúcie vykonal

blokáciu účtov povinného a tiež všetky potrebné lustrácie ohľadne zisťovania majetku povinného,
pričom bolo zistené, že spoločnosť nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a nedisponuje žiadnym
speňažiteľným majetkom. K námietke oprávneného, že povinný v roku 2007 uhradil do pokladne
oprávneného sumu 127.515,00 Sk, a teda musí disponovať nejakým majetkom, uviedol, že akýkoľvek
subjekt sa môže dostať do platobnej neschopnosti v priebehu polroka a nie za obdobie štyroch rokov,

ktoré uplynuli od podania návrhu na vykonanie exekúcie až po jej zastavenie. Súdny exekútor mal za to,
že v exekučnom konaní vykonal všetky úkony potrebné pre uspokojenie svojich trov ako aj pohľadávky
oprávneného. Zároveň súdny exekútor uviedol, že má vždy nárok na úhradu trov exekúcie a nemal by
znášať náklady, ktoré v priebehu exekúcie vzniknú, nakoľko len konal zákonom ustanovenú povinnosť.
Je na oprávnenom, či sa rozhodne podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe uvedeného súdny

exekútor žiadal, aby odvolací súd uznesenie potvrdil.

Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Zákonný sudca o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka v súlade s § 374 ods. 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O.s.p.“) rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, a preto predložil vec na rozhodnutie

odvolaciemu súdu.

Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.).

Odvolací súd z exekučného spisu zistil, že na žiadosť súdneho exekútora zo dňa 23.3.2007 mu Daňový
úradN.IIoznámilčísloúčtupovinnéhoanázovbanky,vktorejjevedenýadňa30.3.2007súdnyexekútor
vydal príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. N. riaditeľstvo B. zboru v N.
dňa 27.2.2007 oznámilo súdnemu exekútorovi, že povinný nie je vedený ako držiteľ motorového vozidla.

Dňa 21.12.2010 súdny exekútor oznámil oprávnenému, že na základe vykonaných služobných ciest
a jednotlivých lustrácií zistil, že povinný nevykonáva podnikateľskú činnosť, v sídle spoločnosti podľa
obchodného registra nie sú podnikateľské priestory, nedisponuje žiadnym speňažiteľným majetkom,na bankových účtoch nemá peňažné prostriedky. Povinný nemá v evidencii nezaplatené odberateľské
faktúry, je voči nemu vedených niekoľko exekučných konaní, ktoré sú neúspešné z dôvodu nemajetnosti.

Nakoľko oprávnený v odvolaní uviedol, že povinný realizoval poslednú úhradu na účet oprávneného dňa
15.10.2007 v sume 127.515,00 Sk cez jeho pokladňu, odvolací súd vyzval oprávneného, aby predložil
súdu listinný dôkaz o uskutočnenej úhrade zo strany povinného na účet oprávneného. Tento predložil
súdu dňa 2.8.2012.

Podľa § 205 ods. 2 písm. e) O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový

stav.

Oprávnený v odvolaní uviedol, že povinný po začatí exekúcie (6.2.2007) oprávnenému uhradil sumu
127.515,00 Sk (15.10.2007), t.j. že disponoval finančnými prostriedkami, ktoré mu umožňovali uhradiť aj
vymáhanú pohľadávku v tomto exekučnom konaní. V čase rozhodovania odvolacieho súdu je vzhľadom

na uvedenú skutočnosť iný skutkový stav, ktorý súd prvého stupňa nemohol posúdiť v čase vydania
napadnutého uznesenia, pričom táto skutočnosť má zásadný význam pre rozhodnutie o náhrade trov
exekúcie.

Odvolací súd preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, t. j. podľa § 221 ods. 1

písm. h) a ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V tomto preskúma, či súdny exekútor v čase od začatia exekúcie po úhradu povinného oprávnenému
dňa 15.10.2007 vykonal všetky úkony za účelom zistenia majetku povinného, taktiež či spoločnosť
disponovala peňažnými prostriedkami na úhradu pohľadávky a iné potrebné skutočnosti a podľa
zistených skutočností o náhrade trov exekúcie opätovne rozhodne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.