Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 21, 2021

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 3T/45/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3521010295
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivana Macková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2021:3521010295.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Ivanou Mackovou, v trestnej veci

obžalovaného K. J., nar. X.X.XXXX v T., trestne stíhaného pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona na hlavnom pojednávaní
dňa 21.9.2021 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: K. J., nar. X.X.XXXX v T., trvale bytom A.. X.. K. XXXX/X, R. K. R. C.,

j e v i n n ý, ž e

v presne nezistenom čase dňa 10.5.2021 asi o 17:30 hod. v R. K. R. C. neoprávnene vošiel do bytu č.
XX, bytového domu na ulici J. Č.. XX, R. K. R. C., ktorého nájomníčkou je Q. P., v ktorom býva spolu
s osobou S. P. a to tak, že pristúpil k vchodovým dverám bytu, ktoré boli v tom čase zabezpečené
z vonkajšej strany guľou proti otvoreniu, začal na ne búchať, následne tieto dvere vykopol, vošiel do
obývacej miestnosti uvedeného bytu, kde sa vulgárne vyhrážal fyzickým, napadnutím osobe S. P. a
žiadal po ňom vyplatenie finančnej výhry z kariet, na čo ho začal udierať po tele a následne ho sotil do

stola, v dôsledku čoho mu spôsobil zranenie a to tržnú ranu v oblasti ľavého lakťa, ktoré si vyžiadalo
jednorazové lekárske ošetrenie a poškodenej Q. P. spôsobil poškodením dverí škodu v sume 131,- eur,

t e d a

- iného násilím nútil, aby niečo konal a spáchal uvedený čin závažnejším spôsobom konania - vlámaním,

- neoprávnene vnikol do obydlia iného,

č í m s p á c h a l

zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e)
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1 Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. k) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného
zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, s použitím § 41 ods. 1 Trestného zákona a §
39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona per analogiam na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
3 (tri) roky.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odkladá.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému u r č u j e skúšobnú dobu na 4 (štyri)
roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa§51ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§51ods.4písm.a)Trestnéhozákonasúdobžalovanému
u k l a d á príkaz nezdržiavať sa v blízkosti obydlia S. P., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX, R. K. R. C..

Podľa§51ods.2Trestnéhozákonaspoužitím§51ods.3písm.b)Trestnéhozákonasúdobžalovanému
u k l a d á zákaz požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 51 ods. 4 Trestného zákona je obžalovaný povinný
podrobiť sa na výzvu probačného a mediačného úradníka súdu alebo na výzvu Príslušníkov policajného

zboru Slovenskej republiky kontrole zákazu požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému u k l a d á ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal na tunajšom súde obžalobu sp. zn. N.
XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 3.8.2021 na obžalovaného K. J., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s
prečinom porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť
na skutkovom základe ako je uvedené vo výroku o vine tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní konanom dňa 21.9.2021 na Okresnom súde Nové Mesto nad
Váhom po poučení o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1, ods. 4 a o následkoch v rozsahu
ods. 5 až 8 Trestného poriadku vyhlásil podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Trestného poriadku, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne preto samosudca postupoval podľa § 257 ods.

5 Trestného poriadku a obžalovanému kládol otázky uvedené v § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/
Trestného poriadku, na ktoré obžalovaný odpovedal :
c) či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
odpoveď obžalovaného : áno
d) či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť

na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby,
odpoveď obžalovaného : áno
f) či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu
odpoveď obžalovaného : áno
g)čiboloboznámenýstrestnýmisadzbami,ktorézákonustanovujezatrestnéčinyjemukladenézavinu,

odpoveď obžalovaného : áno
h) či sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa kvalifikuje ako trestný čin,
odpoveď obžalovaného : áno

Nakoľko obžalovaný odpovedal na všetky uvedené otázky slovom „áno“ a súd nemal pochybnosti o

pravdivosti jeho priznania, po zistení stanoviska prokurátora vyhlásenie obžalovaného o vine podľa §
257 ods. 7 Trestného poriadku prijal a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že
dokazovanie o skutku v rozsahu priznanej viny nevykoná a vykoná iba dokazovanie súvisiace s výrokom
o treste a ochrannom opatrení. Na základe uvedeného súd potom obžalovaného uznal za vinného zo
spáchania pre zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na §

138 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej slobody podľa
§ 194 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko obžalovaný svojím konaním naplnil znaky skutkovej podstaty
uvedených trestných činov.Z toho dôvodu súd na hlavnom pojednávaní dňa 21.9.2021 vykonal dokazovanie iba čítaním podstatnej
časti znaleckého posudku a oboznámením listinných dôkazov v súlade s ustanovením § 268 ods. 2 a §
269 Trestného poriadku a to tak, ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Súd hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné
v trestnom konaní alebo niektorá zo strán v súlade s § 2 ods. 12 Trestného poriadku.

Podľa § 34 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ priznal k spáchaniu
trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. k) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že sa páchateľ pričinil o
odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu.

Podľa § 37 písm. h) Trestného zákona priťažujúcou skutočnosťou je to, že páchateľ spáchal viac
trestných činov.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná

hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 41 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží
mu úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu

uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných
činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby

ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

Podľa § 39 ods.4 Trestného zákona, v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť
trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a

v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia
slobody neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho

doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

V odpise registra trestov nemá obžalovaný evidovaný žiadny záznam.
V centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov má obžalovaný 2 záznamy zo dňa 24.3.2021.

Jeden z nich sa týka narušenia občianskeho spolunažívania, druhý porušenia zákazu vychádzania.
Zo správy OO PZ Nové Mesto nad Váhom vyplýva, že obžalovaný má od začiatku roka 2021 evidované
trestné stíhanie pod č. V.-XXX/NM-R.-XXXX (§ 364/1 písm. a) TZ) a pod č. V.-XXX/VYS/-R.-XXXX(toto konanie) a 2 priestupky zo dňa 24.3.2021 - porušenie zákazu vychádzania, priestupok na úseku
občianskeho spolunažívania.

Zo správy Mesta R. K. R. C. vyplýva, že správanie obžalovaného nebolo riešené Komisiou pre
bezpečnosť a verejný poriadok, voči mestu podlžnosti nemá.

Zo záznamu spísaného probačným a mediačným úradníkom po nahradení väzby dohľadom probačného
a mediačného úradníka je zrejmé, že obžalovaný sa bez predvolania dostavil pred probačného a

mediačného úradníka dňa 23.8.2021 a uviedol, že sa bude zdržiavať na adrese trvalého bydliska, kde
býva spolu s rodičmi. Pracuje pre stavebnú firmu H. (na živnosť), kde pracuje aj poškodený S. P., ktorého
nebude kontaktovať. Poskytol na seba telefonický kontakt.

Z lekárskej správy od MUDr. Andreja Kostára vyplýva, že obžalovaný sa k nemu dostavil na prvé
komplexné psychiatrické vyšetrenie 23.8.2021. Bola mu doporučená úplná abstinencia od alkoholu.

Toho času bez psychofarmakoterapie.

Zo znaleckého posudku č. 37/2021 vypracovaného 22.6.2021 MUDr. Máriou Ohrablovou, znalkyňou z
odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vyplýva, že obžalovaný je osobou so závislosťou
od alkoholu. K zmenám jeho osobnosti v súvislosti s uvedeným nedošlo. Pokiaľ nie je pod vplyvom

alkoholu,nemásklonkagresivite.Netrpíduševnouporuchouanichorobouajehopobytnaslobodenieje
z dôvodu psychickej poruchy nebezpečný. Ak však nebude abstinovať od alkoholu, je nebezpečenstvo,
že sa bude znova dopúšťať trestnej činnosti. Preto znalkyňa navrhla uložiť ochranné protialkoholické
liečenie ambulantnou formou.

V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu
uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od
páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom
trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok
individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom
spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné

pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti).
Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a
prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.
Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol

riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov
od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a

generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi
jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.
Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z
ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného

určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd
vytvárazveľkejčastiužnazákladehodnoteniapovahyazávažnostispáchanéhotrestnéhočinu(t.j.čiide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy
páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie
prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností

a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska
posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie
pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu
o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestomposkytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a
výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a

to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.
V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob
spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému podmienečný trest odňatia slobody s
probačným dohľadom, viacerými povinnosťami a uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou

formou. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
súd u obžalovaného zistil 2 poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona - že sa
obžalovaný priznal a svoj čin úprimne oľutoval, § 36 písm. k) Trestného zákona - že dobrovoľne nahradil
spôsobenú škodu a 1 priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona - že spáchal viac
trestných činov. Pri pomere poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 2:1 súd s poukazom na § 38 ods. 3,
ods. 8 TZ upravil trestnú sadzbu na 4 až 8 rokov. Obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, skutok

oľutoval, pričom na jeho strane sú aj poľahčujúce okolnosti, v rámci ktorých je potrebné vyzdvihnúť aj
postoj obžalovaného k spáchanej trestnej činnosti a jeho správanie po jej spáchaní. Obžalovaný sa
poškodeným ospravedlnil, vzniknutú materiálnu škodu uhradil. Netrpí duševnou poruchou a keď nie
je pod vplyvom alkoholu, nemá sklony k agresivite a nie je nebezpečný pre spoločnosť. Obžalovaný
vyjadril odhodlanie skoncovať s užívaním alkoholu, mieni sa podrobiť protialkoholickému liečeniu, začal

navštevovať psychiatra. Pracuje a má rodinné zázemie. Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu zohľadnil
skutočnosť, že obžalovaný sa ku skutku priznal a oľutoval ho už v prípravnom konaní a pred súdom
urobil vyhlásenie podľa § § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, čím v podstate odbremenil súd od
dokazovania jeho viny, ktorou skutočnosťou napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej činnosti (viď tiež
stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 44 uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu

SR č. 5/2017). Na základe uvedeného súd mal za to, že sú dané dôvody na mimoriadne zníženie trestu
odňatia slobody u obžalovaného postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona per analogiam.

Vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho postoj k poškodeným po spáchaní činu a na jeho prístup k
trestnému konaniu dospel súd k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa

za súčasného uloženia ochranného protialkoholického liečenia výkon trestu odňatia slobody nie je
nevyhnutý, a preto postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1, 2 Trestného
zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom nad
jeho správaním a zároveň mu určil skúšobnú dobu na 4 roky. Na posilnenie zabezpečenia účelu trestu
uložil obžalovanému povinnosť nezdržiavať sa v blízkosti obydlia S. P. (poškodeného) a zakázal mu

požívať alkoholické nápoje a iné návykové látky s povinnosťou podrobiť sa kontrole dodržiavania tohto
zákazu.

Takto uložený trest považuje súd za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov v zmysle § 34 a nasl.
Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi trestných

činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti viedol
riadny život. Uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska generálnej ako aj individuálnej
prevencie.

Vzhľadom na vyjadrenie znalkyne súd uložil obžalovanému aj ochranné protialkoholické liečenie

ambulantnou formou podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, keďže trestný čin spáchal pod
vplyvom návykovej látky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží

tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.

Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech

obžalovaného.Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní
obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca

obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak
je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka

mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o
náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže
podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak

toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.