Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, November 3, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20CoE/106/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5812205848
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5812205848.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate
s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: K. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom B. Q. XXX/X, V., o vymoženie 374,80 Eur s príslušenstvom, ktoré exekučné konanie je vedené
exekútorským úradom súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, so sídlom O. XX, XXX XX P., pod

sp.zn. EX 16392/12, na základe odvolania oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo
č.k. 9Er/1205/2012-42 zo dňa 21.1.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, prvostupňový súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení poukázal na ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, § 251 ods. 4 prvá veta O.s.p., §
4 ods. 1, 2, 3 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a
uviedol, že návrhom zo dňa 8.8.2012 spísaným do zápisnice pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým sa oprávnený domáha vykonania exekúcie proti povinnému, na podklade exekučného titulu,
ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom

Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, pod sp. zn. SR 01141/11
zo dňa 23.3.2011. Z odôvodnenia exekučného titulu súd zistil, že účastníci konania zabezpečili svoj iný
záväzkový vzťah (zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou vystavenou dňa 1.7.2010, kde povinný vystupuje
ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Účastníci konania sa v zmysle rozhodcovskej doložky dohodli,
že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu

a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
riešené pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak
žalujúca strane podá žalobu na rozhodcovskom súde.
Z obsahu spisu okresný súd zistil, že zo zmluvy o úvere, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi dňa
1.7.2010, vyplýva, že povinný vyhlásil okrem iného aj to, že súhlasí so Všeobecnými podmienkami
poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane zmluvy. Nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa

ich dodržiavať. Súčasne potvrdil prevzatie zmluvy, vrátane Všeobecných podmienok. Všeobecné
podmienky poskytnutia úveru podrobnejšie upravovali uzavretú zmluvu o úvere a súčasne obsahovali
podbodom14ajrozhodcovskúdoložkuuzatvorenúpodľaZoRK,podľaktorejvšetkyspory,ktorévzniknú
z tejto zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, dohody o vyplnenie zmeniek a zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Mediačným centrom zriadeným a vedeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s..

Okresný súd poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 13.10.2011 sp. zn.
3Cdo/146/2011 a sp. zn. 2Cdo 245/2010 zo dňa 30.11.2011 a uviedol, že v danom prípade rozhodcovskádoložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne zmluvnými stranami podpísaná a
nevyplýva z nej, že povinný bol oboznámený o tom, že spory medzi zmluvnými stranami môžu byť
riešené aj pred Stálym rozhodcovským súdom. Samotný podpis na úverovej zmluve, ktorá iba formálne

odkazuje na všeobecné podmienky, s ktorými netransparentne splynula aj rozhodcovská doložka spolu s
ostatnýmidojednania,podľanázorusúdunepostačujenato,abybolariadnepreukázanávôľapovinného
uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu. Z obsahu zmluvy o úvere a z pripojených Všeobecných podmienok
poskytnutia úveru nie je zrejmé, že by došlo k podpisu uvedených všeobecných podmienok obidvoma
sporovými stranami, čím by založili rozhodcovskú doložku. Uvedená zmluva a Všeobecné podmienky

poskytnutia úveru boli síce technicky spojené, avšak ani zo samotného technického spojenia zmluvy a
všeobecných podmienok nemožno vyvodiť, že obsahujú nepochybný prejav vôle účastníkov zmluvy o
úvere,žesúsňouoboznámeníasúhlasiasoVšeobecnýmipodmienkamiposkytnutiaúveru.Štandardná
rozhodcovská doložka sa použije priamo v konkrétnej zmluve, ako jej článok alebo ustanovenie. Ak sa
rozhodcovská zmluva uzavrela osobitnou zmluvou, musí sa v nej uviesť odkaz na konkrétnu zmluvu
alebo iný právny vzťah. V predmetnej veci tieto podmienky neboli dodržané s poukazom na ust.

§ 4 ZoRK, preto rozhodcovská doložka nebola platne uzavretá. Neplatnosť rozhodcovskej doložky
znamená, že rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať tento spor, preto ním vydaný rozsudok
nemôžebyťexekučnýmtitulom.Vzhľadomnauvedenéokresnýsúdzamietolžiadosťsúdnehoexekútora
o udelenie poverenia z dôvodu, že exekučný titul bol v rozpore so zákonom.

Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Ako odvolacie námietky uviedol, že súd prvého stupňa prekročil rámec svojej
preskúmavacej činnosti, ktorý mu zveril Exekučný poriadok v spojení so zákonom o rozhodcovskom
konaní. Súd o. i. nesprávne aplikoval aj ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní na
správne zistený skutkový stav. Ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní síce

upravuje povinnosť exekučných súdov zastaviť exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok
ukladá povinnosť, ktorá odporuje dobrým mravom, ale okresný súd dané ustanovenie nesprávne
aplikoval. Exekučný súd v konaní o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný
titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34

zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú
splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu - dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi.
Rozpor s týmito kritériami však musí mať charakter zjavného nedostatku exekučného titulu a nemôže
vyplývať z vád konania. Postupom okresného súdu došlo k nahradeniu konania o žalobe o zrušenie
rozhodcovského rozsudku (§ 40 zákona o rozhodcovskom konaní). Odvolateľ tiež vytkol súdu prvého

stupňa nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia. Súd sa v napadnutom uznesení obmedzil len na
konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským bez toho, aby prihliadal a vo
svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených právnym poriadkom na vznik
spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia spotrebiteľa a dodávateľa. Uviedol, že na uvedený prípad nie
je prípustné aplikovať ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aplikáciou ust. § 54 Občianskeho

zákonníka, ktorý použil konajúci súd, možno dospieť k záveru, že každý občianskoprávny vzťah, v
ktorom vystupuje fyzická osoba, je zároveň vzťahom spotrebiteľským. Oprávnený je toho názoru, že keď
exekučný súd posudzoval exekučný titul aj z jeho vecnej s právnej stránky - teda vykonával dokazovanie
ohľadne nesúladu exekučného titulu so zákonom. Navyše súd pri svojej rozhodovacej činnosti má
postupovať prioritne tak, aby dodržiaval zásadu pacta sunt servanda a z toho vyplýva zásada vykladať

dôvody neplatnosti právneho úkonu skôr reštriktívne. Ak súd konštatoval neplatnosť právneho úkonu a
z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, pozbavil tak oprávneného domáhať sa plnenia, ktoré je
v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu
prekážky rozhodnutej veci. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Vo vyjadrení zo dňa 20.8.2015 (č. l. 58 spisu) zákonná sudkyňa uviedla, že rozhodnutie VSÚ považuje za
správne, nakoľko neplatnosť rozhodcovskej doložky znamená, že rozhodcovský súd nemal právomoc

rozhodovať tento spor, a preto ním vydaný rozsudok nemôže byť exekučným titulom.Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu vymedzenom ust. § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1 písm. f)
a h) O.s.p. zrušil a zároveň podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na to, že v danom prípade prvostupňový súd nevykonal prieskum
právoplatnéhorozhodcovskéhorozsudkuvzmysle§45ods.1písm.c)zákonaorozhodcovskomkonaní,
t.j. neučinil právny záver, že právoplatný rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,

t. j. neposudzoval rozhodcovský rozsudok v jeho merite (hoci by tak mohol učiniť za predpokladu, že
rozhodcovská doložka je platná). K zamietnutiu žiadosti na vydanie poverenia došlo čisto z procesného
dôvodu, a to že rozhodcovská doložka uvedená vo VOP zmluvy o úvere je pre nezachovanie požiadavky
písomnej formy neplatná, a teda pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu vôbec rozhodcovský
rozsudok vydať.

Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi iným v tom, že jeho právomoc vec prejednať
a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy. Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu
je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej
zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Ak teda právomoc rozhodcovského súdu je závislá od existencie
platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku,

okrem iného, zisťovať rozpor exekučného titulu so zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s
právomocou na jeho vydanie, je logické, že exekučný súd musí pri tomto zisťovaní posúdiť nielen to, či
rozhodcovská zmluva bola medzi zmluvnými stranami vôbec uzavretá, ale aj to, či bola uzavretá platne.
Iba platná rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú
vec prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon

nebol nikdy uzavretý.

Odvolací súd poukazuje na závery Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v uznesení zo dňa
21.03.2012, sp. zn. 6 Cdo/1/2012: Oprávneniu súdov v exekučnom konaní skúmať právomoc
rozhodcovského súdu v súvislosti s existenciou rozhodcovskej zmluvy, resp. s jej neplatnosťou, nebránia

ustanovenia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „zákon o rozhodcovskom
konaní"), napr. § 21 ods. 2 alebo § 40 ods. 1 písm. c) tohto predpisu. Tieto ustanovenia sa týkajú
všeobecneúčastníkovrozhodcovskéhokonania,ktorýmimôžubyťajinésubjektynežspotrebiteľ,pričom
sa v nich premieta klasická rímska právna zásada (princíp) „vigilantibus iura scripta sunt" („práva patria
bdelým" alebo „nech si každý stráži svoje práva" alebo „zákony sú písané pre bdelých"). Kým nevyužitie

postupu podľa týchto ustanovení v prípade iných účastníkov rozhodcovského konania znamená stratu
možnosti skúmať a spochybňovať rozhodcovskú zmluvu, a tým aj právomoc rozhodcovského súdu
v konkrétnej veci (pretože inak by tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné), v
spotrebiteľských veciach tomu tak nie je. Princíp „vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach
v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.

To znamená, že aj keď účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť
spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom
konaní, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej
zmluvy a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku
zo zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu. Takýmto postupom

exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa.

Slovenská republika svoj záväzok voči Európskej únii poskytnúť spotrebiteľovi zvýšenú ochranu
vzhľadom na jeho postavenie v spotrebiteľských vzťahoch si plní prostredníctvom viacerých zákonov,
medziinýmiObčianskymzákonníkom,ktorýv§53ods.5zakotvuje,ženeprijateľnépodmienkyupravené

v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné, ale aj zákonom o rozhodcovskom konaní, v ktorom ukladá
exekučnému súdu aj v štádiu exekučného konania skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje
účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo
odporujúce dobrým mravom a po zistení, že rozhodcovský rozsudok takéto nedostatky má, exekúciu
zastaviť. Skúmaniu obsahu rozhodcovského rozsudku musí predchádzať, tak ako to urobil súd prvého

stupňa, prieskum právomoci rozhodcovského súdu, ktorá sa zakladá rozhodcovskou zmluvou. Ak je
rozhodcovská zmluva neplatná, rozhodcovský rozsudok nie je materiálne vykonateľným exekučným
titulom.Odvolací súd zastáva právny názor, že právomoc preskúmavať existenciu, resp. platnosť uzatvorenia
rozhodcovskej doložky má exekučný súd len v prípade, že sa jedná o spotrebiteľskoprávny vzťah, ktorý
bol právnym základom pre vznik exekučného titulu, teda, že účastníkom rozhodcovského konania bol

spotrebiteľ. V prípade iných účastníkov rozhodcovského konania je potrebné, aby tento účastník využil
možnosť preskúmania rozhodcovskej doložky v zmysle ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní,
čo vyplýva z ust. § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, pričom dôvod uvedený v § 40 ods.
1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní (platnosť rozhodcovskej zmluvy), nemôže exekučný súd
preskúmavať ex offo.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu bolo predčasné, pred tým ako ustálil,
či sa jedná v predmetnej veci o spotrebiteľskoprávny vzťah, čo malo za následok nesprávne právne
posúdenie veci a prekročenie právomoci okresného súdu, čo namietal aj oprávnený, aj keď viaceré
dôvody odvolania nesmerovali proti dôvodom, na ktorom okresný súd založil svoje rozhodnutie. Krajský
súd zároveň poukazuje, že pokiaľ exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že

v danom prípade rozhodcovská doložka nebola osobitne dojednaná k zmluve, nebola ani osobitne
zmluvnými stranami podpísaná, tieto závery nekorešpondujú s obsahom spisu, nakoľko súčasťou
spisovéhomateriálujefotokópiarozhodcovskejzmluvyzodňa01.07.2010,uzavretejmedzioprávneným
a povinným, v čl. II ktorej je odkaz na zmluvu o úvere č. 500200087 zo dňa 01.07.2010, teda zmluvu,
ktorá je právnym základom nároku oprávneného v danej exekučnej veci.

S poukazom na vyššie uvedené krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil okresnému súdu
na ďalšie konanie v súlade s ust. § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. v spojení s § 221 ods. 2 O.s.p..

O náhrade trov odvolacieho konania krajský súd potom nerozhodoval, pretože tu nešlo o konečné

rozhodnutie, ale je len podkladom pre následné zastavenie exekúcie s povinnosťou vyporiadania sa s
otázkou trov až v takomto rozhodnutí (§ 57 ods. 2 a § 58 ods. 5 Exekučného poriadku). Práve absencia
rozhodnutia o trovách konania v rozhodnutí súdu prvého stupňa je potom dôvodom, pre ktorý je súd
prvého stupňa povolaný rozhodnúť aj o trovách odvolacieho konania skončeného týmto uznesením (§
224 ods. 4 O.s.p. per analogiam).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.