Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 28, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 9CoE/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203290
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Novotná
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6616203290.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnému: X. X., nar. XX. marca XXXX, bytom K. O. XX, XXX XX I. nad F., vedenej
súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821
08 Bratislava, pod sp. zn. EX 23141/15, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 102,23 EUR s

príslušenstvomoodvolaníoprávnenéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduLučenecč.k.7Er/196/2016-48
zo dňa 15. apríla 2021, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Okresného súdu Lučenec č. k. 7Er/196/2016-48 zo dňa 15. apríla
2021 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením

č. k. 7Er/196/2016-48 zo dňa 15.4.2021 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že podaním doručeným súdu
dňa 16.03.2016 požiadal súdny exekútor o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na vymoženie
peňažnej pohľadávky s príslušenstvom. Prílohou žiadosti bol návrh oprávneného na vykonenie exekúcie
a exekučný titul, ktorým v tomto konaní je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, sp. zn. SR17774/09 zo dňa 19.11.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa

14.12.2009 a vykonateľnostť dňa 17.12.2009. Oprávnený následne na základe výzvy súdu dňa 1.2.2017
predložil zmenku, v ktorej absentovala zmenková suma, ako aj datum začatia úročenia. Z predloženého
spisového materiálu vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi konania vznikol na základe zmluvy o
úvere č. XXXXXXX uzatvorenej dňa 23.12.2008, na základe ktorej si povinný požiČal od oprávneného
sumu 165,97 EUR. V zmysle zmluvy o úvere sa povinný zaviazal oprávnenému vrátiť poskytnutú sumu
úveru zvýšenú o poplatok vo výške 59,09 EUR, teda celkovo čiastku 225,05 EUR v 3 mesačných

splátkach po 75,02 EUR počnúc dňom 17.1.2009. Predmetná úverová zmluva bola zabezpečená podľa
bodu 4 zmluvy blankozmenkou, ktorá bola džníkom, ako vystaviteľom zmenky, v deň podpisu zmluvy
odovzdaná veriteľovi. Povinný je v zmluve označený ako fyzická osoba s rodným čílom. S prihliadnutím
na povahu účastníkov a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi
konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva a preto je potrebné na tento právny vzťah medzi účastníkmi
konania aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. Zmluva o úvere bola uzatvorená dňa 23.12.2008

a rovnakého dňa došlo aj k vystaveniu vlastnej zmenky bez vyplnenia zmenkovej sumy a dátumu
úročenia. Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že oprávnený si voči povinnému uplatnil nárok
zo zmenky vo výške 84,97 EUR, pričom istina úveru predstavovala sumu 165,97 EUR. Podľa § 4
ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch si mohol veriteľ voči dlžníkovi uplatniť
nárok zo zmenky len v tom prípade ak zmenková suma v čase vyplnenia aktuálnej výške nesplateného
spotrebiteľského úveru a príslušenstva činila maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Po preštudovaní rozhodnutia ale nie je zrejmé koľko reálne povinný uhradil oprávneného, pričom
na zmenke nie je vyplnená zmenková suma ani dátum začiatku úročenia. Z uvedeného nie je jasnéna základe akých skutočností rozhodcovský súd rozhodol, nakoľko súdu bola predložená zmenka
nevyplnená a z odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplýva, že Žalobca dňa 21.8.2009 zmenku vyplnil
na sumu 84,97 EUR s dátumom začatia úročenia dňa 22.4.2009. Súd nemá preukázané, že bolo

prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky. Keďže v tejto exekučnej veci je exekučným titulom
rozhodnutie vydané v konaní v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný
nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom nebolo prihliadnuté na obmedzenie resp.
neprípustnosť použitia zmenky, súd žiadosť o uvedenie poverenia zamietol.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal,
aby odvolací súd v zmysle ustanovenia § 389 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“) napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie podľa oprávneného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a zároveň súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Oprávnený má za to, že exekučný súd prekročil rámec

svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon č.
244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“). Exekučný súd
podľa oprávneného na zistený skutkový stav aplikoval okrem ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku aj ustanovenie § 45 ZRK. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie
z predložených dokladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie)

posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmavanie exekučného titulu
sa podľa oprávneného obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu
tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZRK. Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný
súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu. Oprávnený je však toho názoru,
že v rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať

samotné rozhodcovské konanie, nakoľko samotné ustanovenie, o ktoré sa opiera exekučný súd v
napadnutom uznesení, stanovuje podmienku na zastavenie exekúcie tak, že rozhodcovský rozsudok a
nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému. Podľa oprávneného v prípade, ak súd
na zistený skutkový stav veci aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZRK spôsobom právneho posúdenia
správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im

priznáva ZRK. Postupom exekučného súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZRK dochádza
k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo
je v rozpore s obsahom a účelom ZRK. Oprávnený ďalej uvádza, že má za to, že exekučný súd
nesprávnezistilskutkovýstavveci,keďženamietaskutočnosť,žezmluvnýmistranamineboladojednaná
žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. Oprávnený totiž poukázal na skutočnosť, že s

povinnou uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ustanovenia § 3 a nasl. ZRK formou samostatného
právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Exekučný súd
podľa oprávneného dostatočne nezisťoval túto skutočnosť, čím zaťažil konanie vadou nesprávne
zisteného skutkového stavu. V zmysle článku 2 Rozhodcovskej zmluvy je daná právomoc Stáleho

rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. Zmluvné strany sa v
zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta Rozhodcovskej zmluvy dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy,

t. j. povinnej nebola odňatá možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených
so Zmluvou na všeobecný súd. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s ustanovením § 53
ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej

doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený
poukázal na odôvodnenie zákonodarcu, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom
rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda exekučný súd konal nad rámec zákonných
ustanovení.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací (§ 34 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom
ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a
uznesenie exekučného súdu podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje

inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

7. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

10. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d) a § 39 ods. 4. Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Súd žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne
aj vtedy, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorý bol vydaný v konaní,

v ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo
neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi. Proti uzneseniu o zamietnutí žiadosti
je prípustné odvolanie.

12. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k.
7Er/196/2016-48 zo dňa 15.4.2021 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie zamietnutá. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 17774/09 zo dňa 19.11.2009, ktorý nadobudol

právoplatnosť dňa 14.12.2009 a vykonateľnosť dňa 17.12.2009. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil,
že oprávnený a povinný uzatvorili 23.12.2008 zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako
veriteľ poskytol povinnému ako dlžníkovi úver vo výške 165,97 EUR. Súčasťou úverovej zmluvy boli aj
všeobecné podmineky poskytnutia úveru, kde bola v bode 18 obsiahnutá rozhodcovská doložka, ktorá
obsahovala text, že všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad

alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek zabezpečujúcich uvedenú
úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené

podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky,
ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (zákon č. 99/1963 Zb.
Občiansky súdny poriadok).13. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje vecnú správnosť výroku
napadnutého uznesenia exekučného súdu s tým, že odvolanie oprávneného nekorešponduje s dôvodmi

napadnutého uznesenia, pričom k veci uvádza:

14. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že
Zmluva, ktorú dňa 23.12.2008 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník, a predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru vo výške 165,97 EUR, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 OZ v

znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je nepochybné, že
v prejednávanom prípade sa oprávnený v postavení veriteľa zaviazal poskytnúť povinnému (dlžníkovi)
finančnéprostriedky(formouúveru)zaodplatu,pričomoprávnenýjepodnikateľom,ktorýpriuzatváranía
plneníspotrebiteľskejzmluvykonalvrámcipredmetusvojejpodnikateľskejčinnosti.Vzmysle§52ods.3
OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Povinný sa v predmetnej zmluve zaviazal vrátiť poskytnuté

finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľom
je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej Zmluvy vyplýva, že povinný bol v postavení
spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.

15. Odvolací súd ďalej poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti

spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva

vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.“

16. Odvolateľ sa dovolával zrušenia napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že došlo k neúplnému
zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie. Vo svojom odvolaní namieta, že „oprávnený
s povinnou uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa ust. § 3 a nasl. zákona č. 244/2002 Z.z. o

rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu a to na
samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá v rámci Všeobecných
obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.“ Odvolací súd má za to, že oprávnený
týmto svojím tvrdením len prezentuje obvyklý spôsob, akým uzatvára rozhodcovské zmluvy, resp.
rozhodcovské doložky so svojimi klientmi. Toto tvrdenie však nekonkretizuje, akým spôsobom bola

uzavretá rozhodcovská zmluva v prejednávanom prípade.

17. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 41 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovksom konaní pre
účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať
majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody

medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo
nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský
rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky
k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý
neexistuje. Pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, tento trpí

neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Predmetná
rozhodcovská doložka vykazuje znaky neprijateľných podmienok a s poukazom na ustanovenia § 52 a
nasl. OZ ju odvolací súd posúdil ako absolútne neplatnú, nakoľko spôsobuje značnú nerovnováhu medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z textu rozhodcovskej doložky,
ktorá je obsiahnutá vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je zrejmé, že sa viaže priamo k

Zmluve, ktorú uzatvoril povinný (dlžník) so spoločnosťou Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Podľa jej obsahu
ju možno posúdiť ako podmienku Zmluvy, nakoľko je súčasťou podmienkok poskytnutia úveru, ktoré
tvoria súčasť samotnej úverovej zmluvy. Túto skutočnosť oprávnený ani nenamietal. Odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu
tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolností súvisiace s uzatvorením
zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej

závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je
skutočnosť,žesospotrebiteľomnebolaindividuálnedojednaná.Skutočnosť,žedohodazmluvnýchstrán
o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola
uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy v ten istý deň ako Zmluva, ešte neodôvodňuje
záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitú

zmluvnúpodmienku.Povahuformulárovejzmluvytotižmajúnielenvšeobecnéobchodnépodmienky,ale
aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Dojednanie zmluvných
strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy,
ak by povinnému boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená riešenie sporov v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako
prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle zmluvných strán. V danom prípade z

rozhodcovskej doložky nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej
rozhodcovskej doložky ovplyvniť. Z dôvodov tak, ako je uvedené vyššie, ide o dojednanie zvyšujúce
nerovnovážne postavenie účastníkov zmluvy, keďže vyvoláva hrubý nepomer na ťarchu spotrebiteľa,
a preto ide o dojednanie, ktoré je svojím obsahom v rozpore s § 53 ods. 1 OZ, ako aj v rozpore s
dobrými mravmi. Spotrebiteľovi bol vnútený tak spôsob rozhodovania budúcich sporov, ako aj subjekt,

ktorému má byť táto kompetencia zverená a ktorý je súkromnou osobou, bez toho, aby mal možnosť
akejkoľvek úpravy či zmeny, pričom nejde o zmluvnú podmienku, ktorá by sa priamo týkala predmetu
uzatváranej Zmluvy. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 24. februára 2011 č. k. IV. ÚS 55/2011-19, v ktorom Ústavný súd považoval za
potrebné zaujať stanovisko k zásadnej otázke, či súd mal právomoc preskúmať prípustnosť exekúcie

z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu): „Súd zastaví exekúciu v celom
rozsahu, ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorí
svoju právomoc odvodzovali z neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c)
ods. 2 ZRK). Iba tak môže súd naplniť cieľ článku 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov
nekalé podmienky v záujme vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali. Pokiaľ pri preskúmavaní

rozhodcovského rozsudku v štádiu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zistí exekučný
súd vyššie uvedené nedostatky, potom návrh na vydanie poverenia zamietne“.

18. Nebola dôvodná ani námietka oprávneného týkajúcu sa nesprávnej aplikácie § 45 ZRK, keďže
exekučný súd na prejednávanú vec neaplikoval uvedené ustanovenie.

19. Z uvedeného vyplýva, že odvolaniu z dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací
súd preto s poukazom na § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

20. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení

zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti
uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.