Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6621201977
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Ďurian
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6621201977.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana
Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Renáty Deákovej, ako členiek senátu, vo veci
starostlivosti o maloletého P. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v Z., č. XXX, zastúpeného Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Lučenec, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky U. I., rod. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom v Z., č. XXX, zastúpenej JUDr. Ondrejom Szilágyim, advokátom so sídlom v

Lučenci, Dr. Vodu č. 2, a otca P. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom v E., č. XX, zastúpeného právnym
zástupcom JUDr. Erika Golská advokátska kancelária s.r.o., IČO: 52849261, so sídlom v Lučenci, T.
G. Masaryka č. 7, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. Erika Golská, advokátka a konateľka, o
zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/24/2021-241 zo
dňa 09.07.2021 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Lučenec č.k. 5P/24/2021-260 zo dňa
22.07.2021, ako súdu prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zmene rozsudku o predchádzajúcej úprave výživného a o

zvýšení výživného na maloletého (prvý výrok) m e n í tak, že otec P. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i
n n ý s účinnosťou od 28.04.2021 platiť maloletému P. B., nar. XX.XX.XXXX zvýšené výživné v sume
90,- € mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zameškanom výživnom na maloletého v znení opravného
uznesenia súdu prvej inštancie (druhý výrok) m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od

28.04.2021 do 30.06.2021 v sume 127,22 € je otec P. B., nar. XX.XX.XXXX p o v i n n ý zaplatiť
maloletému P. B., nar. XX.XX.XXXX v splátkach v sume 20,- € mesačne splatných spolu s bežným
výživným k rukám matky počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do jeho
úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením čo len jednej splátky má za následok splatnosť celého
zameškaného výživného.

Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 10P/23/2012-45 zo dňa

29.02.2012 v časti výroku o znížení výživného na maloletého.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“ v spojení s § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku; ďalej len „C.m.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Lučenec č.k.
10P/23/2012-45 zo dňa 29.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.03.2012 vo výroku o
výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého dieťaťa P. B., nar. XX.XX.XXXXzvýšeným výživným vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo
na nezaopatrene dieťa podľa osobitného zákona na sumu 90,- € mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého
mesiaca k rukám matky, počnúc doručením tohto rozsudku (prvý výrok); zmeškané výživné na maloleté

dieťa za obdobie od 28.04.2021 do 09.07.2021 v sume 66,60 € povolil otcovi uhradiť v mesačných
splátkach v sume 20,- € s bežným výživným až do jeho úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody
splátok počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku (druhý výrok) a vyslovil, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania (tretí výrok); opravným uznesením č.k. 5P/24/2021-260 zo dňa
22.07.2021 súd prvej inštancie opravil výrok napadnutého rozsudku o zameškanom výživnom (druhý

výrok) ohľadne sumy zameškaného výživného a to z nesprávnej sumy „66,60 €“ na správnu sumu
„144,67 €“; rovnako opravil aj odôvodnenie napadnutého rozsudku a vyslovil, že v ostatných častiach
zostáva napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nezmenený.

1.2 Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie a obsahu spisu vyplýva, že matka sa návrhom
na začatie konania doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.04.2021 domáhala voči otcovi zvýšenia

výživného na maloletého P. B. z mesačnej sumy 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté
nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na sumu 150,- € mesačne;
súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním a právneho
posúdenia veci, podľa ktorého od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom (sp. zn. 10P/23/2012)
uplynulo 9 rokov, čím došlo k zmene pomerov na strane maloletého a to zvýšením odôvodnených potrieb

maloletého v súvislosti so stravou, ošatením, hygienickými potrebami a školskou dochádzkou; rodičia
maloletého nežijú v spoločnej domácnosti a maloletý vzhľadom na svoj vek nie je schopný sa sám
živiť; matka má maloletého v osobnej starostlivosti a svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému si plní
i každodennou starostlivosťou o neho a uspokojovaním jeho bytovej potreby; za pravidelné mesačné
výdavky na maloletého považoval súd prvej inštancie náklady spojene s bývaním, ktorými sú elektrina

v sume 26,66 € a kúrenie 16,66 €, ďalej strava v sume 120,- €, drogéria 20,- €, obuv a oblečenie spolu
50,- €, vitamíny 10,- €, ZRPŠ 1,20 €, fotenie v škole 2,- €, pracovné zošity a učebnice (anglický jazyk,
slovenský jazyk, matematika) 2,50 €, ostatné školské pomôcky počas školského roka 5,83 €, školská
taška tiež 5,83 €, vreckové 5,- €, kopačky v sume 4,16 €, futbalová lopta 1,66 €, poistka dieťaťa 17,44 €,
cestovné do školy 20,- € a internet 4,- €, t.j. spolu 312,94 €; súd prvej inštancie vzhľadom na uznesenie

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/88/2017 zo dňa 19.03.2018 vyslovil názor, že po odrátaní prídavku
na dieťa v sume 24,95 € a výživného v sume 29,87 € (od 01.07.2021) predstavujú oprávnené výdavky
maloletého sumu 258,12 €.

1.3 Súd prvej inštancie s poukazom na § 75 ods. 1 Zákona o rodine konštatoval, že nie je rozhodujúci

skutočný príjem rodiča, ale všetky jeho schopnosti a možnosti príjem dosahovať, tzv. potencionalita
príjmu; v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bol otec zamestnaný na základe dohody o pracovnej
činnosti zo dňa 24.08.2020 s priemernou mesačnou čistou mzdou 47,79 €; pokiaľ otec maloletého
zdôrazňoval, že sa nevie zamestnať z dôvodu svojej trestnej minulosti, súd prvej inštancie poukázal
na to, že výkon trestu odňatia slobody nemôže byť dôvodom pre nezvýšenie vyživovacej povinnosti

otca na maloleté dieťa a na ujmu maloletého dieťaťa, ktoré je odkázané na výživu oboch svojich
rodičov; rodičia sú prioritne povinní riadne zabezpečovať výchovu, výživu a starostlivosť maloletému
dieťaťu; k nezvýšeniu výživného možno pristúpiť iba zo závažných dôvodov, t.j. z dôvodov, keď povinný
rodič preukáže, že z objektívnych dôvodov nie je schopný doposiaľ určené výživné platiť; za takúto
objektívnu skutočnosť nemožno považovať okolnosť, že v dôsledku protiprávneho konania otca sa

tento zbavil možnosti splniť si vyživovaciu povinnosť; opačným výkladom by dôsledkom trestnej činnosti
jedného rodiča bolo jeho zbavenie sa vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu a jej prenesenie
na druhého rodiča; súd prvej inštancie ešte dodal, že len k obmedzenému počtu zamestnaní je
potrebný výpis, resp. odpis z registra trestov; otec v rámci konania nepreukázal, že by si aktívne
hľadal prácu a ani neuviedol a nepreukázal žiadne konkrétne súčasné zdravotné obmedzenia, ktoré

mu bránia sa zamestnať; otec síce preukázal, že je osobou, ktorá prekonala onkologické ochorenie,
avšak invalidita mu zanikla dňa 19.05.2016 a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
percentách je 35 %; súd prvej inštancie preto pri zisťovaní možností, schopností a majetkových pomerov
nevychádzal z príjmu otca z dohody o pracovnej činnosti, ale z jeho potencionálnych príjmov, ktorý
by mohol dosahovať, ak by riadne využíval svoje pracovné schopnosti; dňa 08.07.2021 vykonal súd

prvej inštancie prostredníctvom portálu www.profesia.sk lustráciu vhodných
pracovných miest, ktoré v rozsudku bližšie špecifikoval; vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie pri
stanovení výživného vychádzal z potenciálneho príjmu otca, ktorý ustálil na výšku cca 700,- € mesačne,
pričom zohľadnil jeho nevyhnutné mesačné náklady v polovici zo sumy 310,- € ako nájomného a 40,-€ na televíziu a internet; po zohľadnení potencionality príjmu otca ustálil súd prvej inštancie výšku
výživného na maloletého na sumu 90,- € mesačne, pričom prihliadol na odôvodnené potreby maloletého
ako aj na skutočnosť, že maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá mu zabezpečuje osobnú

starostlivosť a zároveň zohľadnil aj zdravotný stav otca; matkou požadovanú výšku výživného 150,- €
mesačnepovažovalsúdprvejinštanciezapresahujúcumomentálnemožnostiaschopnostiotca;výživné
v sume 90,- € mesačne uložil platiť otcovi počnúc doručením rozsudku; zameškané výživné na maloleté
dieťa za obdobie od 28.04.2021 do 09.07.2021 v sume 144,67 € (po oprave) uložil súd prvej inštancie
otcovi zaplatiť v splátkach po 20,- € mesačne.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 62 ods. 1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods.
1 a 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3, § 78 ods. 3 Zákona o rodine v spojení s § 121 a § 157
C.m.p.; o trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 52 C.m.p.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov účastníkov konania v odvolacom

konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia podal otec prostredníctvom svojej
právnej zástupkyne včas odvolanie zo dňa 13.08.2021 (č.l. 267-269 spisu); vyjadril názor, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1

písm. f/ C.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
písm. h/ C.s.p.); otec v odvolaní uviedol, že pôvodne určené výživné na maloletého platil pravidelne a od
konca júla 2018 do začatia súdneho konania mu s jeho úhradou pomáhala matka, ktorá platila výživné
v sume 50,- € mesačne z dôvodu, že on bol vo výkone trestu odňatia slobody; poukázal na to, že od
roku 2006 je onkologickým pacientom a jeho diagnóza vyžaduje neustálu liečbu; rozhodnutím Sociálnej

poisťovne zo dňa 30.05.2016 mu bol od 24.06.2016 odňatý invalidný dôchodok v sume 250,- € mesačne,
čím prišiel o tento druh príjmu; v roku 2014 kedy Okresný súd Lučenec rozsudkom sp. zn. 5P/15/2014
zo dňa 30.05.2014 zamietol návrh matky na zvýšenie výživného bol jeho príjem nepomerne vyšší ako
v súčasnosti, keď zarába v priemere 47,48 € mesačne; súd prvej inštancie aj napriek jeho zhoršenej
majetkovej situácii zvýšil výživné na maloletého viac ako trojnásobne; rozhodnutie súdu prvej inštancie

o výživnom nezodpovedá jeho možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom a je pre neho
likvidačné, nakoľko ho nedokáže uhrádzať; ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine si otec vyložil tak,
že maloleté dieťa sa má podieľať na životnej úrovni toho z rodičov, ktorého životná úroveň je vyššia, čo
je v tomto prípade matka maloletého; matka je podielovou spoluvlastníčkou v 1 nehnuteľností vedených
na LV č. XXX a vlastníčkou dvoch motorových vozidiel a to aj napriek tomu, že nevykonáva pracovnú

činnosť;lekárskesprávy,ktorýmimatkapreukázalasvojupracovnúnespôsobilosť,súzrokov2016,2017
a 2018 a od tohto obdobia mohlo dôjsť k zlepšeniu zdravotného stavu matky odôvodňujúcemu možnosť
vykonávať pracovnú činnosť, čím sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal; v dôsledku onkologického
ochorenia sú jeho pracovné možnosti značne obmedzené a pracovné ponuky uvedené súdom prvej
inštancie neprichádzajú do úvahy z dôvodu jeho obmedzenia zdravotného stavu, pričom mnohé ani

neboli aktuálne; otec dal do pozornosti aj to, že nakoľko bol dňa 01.06.2020 prepustený z výkonu
trestu odňatia slobody, je pre neho ťažké sa zamestnať; s poukazom na jeho zdravotné postihnutie a
postojzamestnávateľovvzhľadomnajehominulosťnemámožnosťdosiahnuťpríjemvovýškevýživného
určeného súdom prvej inštancie; vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v znení opravného uznesenia zmenil tak, že návrh matky na zvýšenie výživného

zamietne.

2.2 Matka vo vyjadrení zo dňa 25.08.2021 (č.l. 283-285 spisu) k odvolaniu otca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu uviedla, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za správny;
odvolanie otca je nedôvodné a tvrdenia v ňom sú nepravdivé, účelové a zavádzajúce; s poukazom na

§ 62 ods. 5 Zákona o rodine má každý rodič povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa
a až následne má právo využiť zostávajúce prostriedky na uspokojenie svojich potrieb; uhrádzanie
nájmu v sume 150,- € mesačne považuje za nepotrebný výdavok v nepriaznivej situácii otca a to aj s
poukazom na skutočnosť, že má možnosť bývať u rodičov, kde by tieto náklady nemusel vynakladať;
nestotožnila sa ani s tvrdeniami otca, že prekonané onkologické ochorenie mu má obmedzovať jeho

uplatnenie sa na trhu práce; onkologické ochorenie mal diagnostikované v roku 2006, v čase vyhlásenia
rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/639/2009-24 zo dňa 23.11.2009 bol zamestnaný v Českej
republike ako vodič kamióna, kde dosahoval príjem približne 2.000,- € mesačne; otec bol teda po
diagnostikovaní ochorenia schopný vykonávať zárobkovú činnosť, pričom v tomto čase jeho chorobaprekážkou nebola; otec maloletého súdu prvej inštancie nepredložil relevantnú lekársku správu ohľadom
svojho zdravotného stavu, z ktorej by mal súd prvej inštancie za preukázané, že existuje objektívna
prekážka na strane otca, kvôli ktorej má problémy sa zamestnať, ani neuviedol v čom spočíva „neustále

absolvovaná liečba“ a obmedzenia vyplývajúce z tohto druhu onkologického ochorenia; vzhľadom na
nezhoršujúci sa zdravotný stav otca bol otec posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne považovaný
za schopného uplatniť sa na trhu práce; pokiaľ otec maloletého poukázal na to, že matka súdu
prvej inštancie predložila len lekárske správy z roku 2016 až 2018, matka poukazuje na to, že súdu
prvej inštancie predložila aj lekársku správu z roku 2021, ktorá bezprostredne súvisí s jej základným

ochorením; matka maloletého sa aj napriek svojim nepriaznivým zdravotným, či finančným podmienkam
snaží v čo najväčšej miere uspokojiť každodenné potreby dieťaťa a to aj za pomoci svojej matky a
terajšieho manžela; k argumentácii otca, že kvôli svojej trestnej minulosti sú jeho šance sa zamestnať
nulové, matka uviedla, že úmyselné konanie otca dieťaťa, ktoré malo za následok jeho uväznenie a tiež
s tým spojenú stratu príjmu, nemôže byť vyhodnotené v neprospech dieťaťa, ktoré nie je schopné sa
samé živiť; s poukazom na uvedené matka maloletého navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie ako vecne správny potvrdil.

2.3 Otec v odvolacej replike zo dňa 20.09.2021 (č.l. 302-303 spisu) k vyjadreniu matky prostredníctvom
svojej právnej zástupkyne uviedol, že matka skreslene uvádza, že prebiehajúce konanie o zvýšenie
výživného je dôvod, prečo jeho matka (stará matka maloletého) odmietla maloletému za otca poskytovať

vyššie než určené výživné; uviedol, že nevidí žiadnu súvislosť medzi výkonom trestu a jeho súčasnou
majetkovou situáciou, na ktorú matka vo vyjadrení poukázala; výška jeho podpory zo strany rodičov
sa pohybuje v rôznych sumách od 200,- € do 250,- € mesačne; v súčasnej finančnej situácii nedokáže
uspokojovať ani svoje životné potreby; pokiaľ matka uvádza, že otec maloletého by mal bývať u svojich
rodičov, otec poukazuje na to, že so svojou priateľkou a jej maloletým synom tvorí spoločnú domácnosť a

bývanieujehorodičovneprichádzadoúvahy;sohľadomnasvojzdravotnýstavuviedol,žehosúduprvej
inštancie dostatočne preukázal listinnými dôkazmi; dal do kontrastu matkino zľahčovanie jeho ochorenia
s tým, že matka prehnane opisuje svoje problémy vyplývajúce z ochorenia chrbtice; na záver uviedol,
že jeho odvolanie je v celom rozsahu dôvodné.

2.4 Kolízny opatrovník vo vyjadrení zo dňa 18.08.2021 (č.l. 278 spisu) k odvolaniu otca uviedol, že
zotrváva na všetkých svojich písomných ako aj ústnych vyjadreniach; zastáva názor, že povinný rodič
sa má správať tak, aby vedel svoje dieťa riadne uživiť, pričom na prvom mieste je vždy záujem
dieťaťa, ktorý je nadradený záujmu povinného rodiča; obaja rodičia by mali zodpovedne pristupovať
k plneniu vyživovacej povinnosti a hľadať možnosti ako si zabezpečiť dostatočný príjem, aby boli

uspokojené základné a bežné potreby dieťaťa; nie je rozhodujúci výlučne reálny zárobok, ale je potrebné
ho modifikovať i možnosťami rodiča; kolízny opatrovník sa plne stotožnil so zohľadnením princípu
potencionality otca zo strany súdu prvej inštancie, podľa ktorého sa neprihliada len na skutočné príjmy
povinného, ale vychádza sa z príjmov, ktoré by povinný mohol vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav,
schopnosti a iné dosiahnuť; princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity; na podporu

svojej argumentácie kolízny opatrovník poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 02.02.2019, sp. zn. 1Cdo/165/2017 zo dňa 27.11.2018 a uznesenie
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 429/2013 zo dňa 10.09.2013.

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.

v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

3.1 V prejednávanej veci nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri rozhodovaní
bol viazaný skutočným stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

4.1 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní otca podľa § 34 C.s.p. preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. po zohľadnení, že podľa §

65 C.m.p. nie je viazaný rozsahom odvolania a podľa § 66 C.m.p. nie je viazaný odvolacími dôvodmi
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zmene rozsudku o predchádzajúcej úprave
výživného a o zvýšení výživného na maloletého (prvý výrok) a vo výroku o zameškanom výživnom namaloletého v znení opravného uznesenia súdu prvej inštancie (druhý výrok) podľa § 388 C.s.p. v spojení
s § 2 ods. 1 C.m.p. zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

4.2 Podľa § 388 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené
podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

4.3.1 Odvolanie otca nie je dôvodné. Pre rozhodnutie odvolacieho súdu o podanom odvolaní bol
postačujúci skutkový (skutočný) stav veci, ako ho zistil súd prvej inštancie, z ktorého pri rozhodovaní

vychádzal aj odvolací súd (§ 383 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.); pre rozhodnutie odvolacieho
súdu o podanom odvolaní tak nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie (§ 384 C.s.p. v
spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.); odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky otca ako aj
predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a udáva, že sa stotožňuje
so záverom súdu prvej inštancie, že po zohľadnení potencionality príjmu na strane otca je v jeho
schopnostiach a možnostiach platiť maloletému výživné v sume 90,- € mesačne; na rozdiel od súdu prvej

inštancie však dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné uložiť otcovi povinnosť platenia výživného
s účinnosťou od 28.04.2021 (t.j. odo dňa podania návrhu) a zameškané výživné je potrebné vypočítať
za obdobie od 28.04.2021 do 30.06.2021; preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie
vykonalvovecidostatočnédokazovanie,nazákladevykonanýchdôkazovdospelksprávnymskutkovým
zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne

posúdil vo vzťahu k zvýšeniu výživného na sumu 90,- € mesačne; odvolací súd nezistil dôvody na
odlišné rozhodnutie vo veci zvýšenia výživného a stotožňuje sa so záverom súdu prvej inštancie, že
v prejednávanej veci sú splnené podmienky na zvýšenie výživného na maloletého tak, ako rozhodol
súd prvej inštancie; odvolacie námietky otca ani ostatný obsah spisu preto neboli podkladom pre
privodenie zmeny napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ ide o otázku zvýšenia výživného na

maloletého, nakoľko ani v odvolacom konaní neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za
následok odlišné rozhodnutie vo veci zvýšenia sumy výživného (90,- € mesačne); odvolací súd nezistil
ani žiadne vady konania pred súdom prvej inštancie, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci (§ 67 C.m.p.).

4.3.2 K zmene rozhodnutia o výživnom môže súd v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine pristúpiť len ak sa
podstatne zmenia pomery oprávneného alebo povinného z vyživovacieho vzťahu, oproti pomerom, ktoré
boli podkladom rozhodnutia o predchádzajúcej úprave výživného; súd teda v konaní porovnáva pomery
účastníkov konania v čase poslednej úpravy výživného a v čase rozhodnutia súdu o návrhu na zvýšenie
výživného; zmenou pomerov sa rozumie výrazná a dlhší čas trvajúca (teda nie dočasná) zmena tých

okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom (napr. také zvýšenie
zárobku, či iných príjmov, prípadne ostatného majetku, ktoré ovplyvní celkovú situáciu povinného rodiča
alebo vyšší vek dieťaťa, prípadne rozšírenie alebo zúženie vyživovacích povinností povinného rodiča a
podobne); pri posudzovaní, či došlo k zmene pomerov sa vždy musí prihliadnuť aj na vývoj životných
nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine); pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa v

každom prípade použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

4.3.3 Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine); vyživovacia povinnosť rodičov
k deťom je ich primárnou povinnosťou a z tohto dôvodu má výživné prednosť pred inými výdavkami

rodičov; pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča preto súd neberie
do úvahy jeho výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť; výživou dieťaťa sa rozumie uspokojovanie
všetkých životných potrieb pre jeho všestranný telesný a duševný vývoj, teda nielen zabezpečovanie
odôvodnených hmotných potrieb dieťaťa (napr. jedlo, oblečenie, obuv), ale aj potrieb, ktoré sú dôležité
pre jeho výchovu a všestranný vývoj (napr. vzdelávanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby a

podobne); dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov; pri určení rozsahu vyživovacej
povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov sa o dieťa osobne stará a uspokojuje jeho potrebu
bývania; vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom, ktoré žijú v spoločnej domácnosti rodičov,
je spravidla realizovaná v naturálnej forme a zahŕňa uspokojovanie všetkých bežných aj mimoriadnych
potrieb dieťaťa; pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na odôvodnené

potreby oprávneného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine) ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery
obidvoch rodičov (§ 62 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine); schopnosti a možnosti rodičov súd zohľadňuje
podľa všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu, dosiahnutej
kvalifikácie, možností ich uplatnenia a podobne; podľa súdnej praxe „pri rozhodovaní o určení výživnéhona maloleté dieťa je povinný prihliadnuť na celkové majetkové pomery povinného a tzv. potencialitu
príjmov, t.j. k jeho zjavne nevyužitým schopnostiam; pri určení výšky výživného je rozhodujúci príjem,
ktorý rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potenciality má

prednosť pred princípom fakticity; v zmysle ustanovenia § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný
plne rešpektovať svoju vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej
povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si
organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne plniť svoju vyživovaciu
povinnosť“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/165/2017 zo dňa 27.11.2018); ďalej

„zásada, že nerozhodujú skutočné zárobkové a majetkové pomery rodičov, ale ich reálne zárobkové
a majetkové možnosti, plynie z toho, že je povinnosťou rodičov, aby venovali všetky sily na dôsledné
zaistenie výživy svojich detí a vyvarovali sa každého konania, ktoré má negatívny dopad na možnosť
zabezpečenia výživy detí; s povinnosťou rodičov venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie
výživy detí v záujme ich náležitého telesného a duševného rozvoja sa nezhoduje, ak niektorý z
rodičov mení zbytočne alebo dokonca zámerne (v snahe docieliť nižší rozsah vyživovacej povinnosti)

doterajšie zamestnanie za menej výhodné; pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej
platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré
dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov,
ktoré povinný (potenciálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň
dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce; na zníženie

(stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého
dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného“ (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019); pri posudzovaní potenciality príjmov musí súd postupovať veľmi
prísne a zhodnotiť všetky relevantné okolnosti, ktoré sa v konaní preukážu; snaha povinného znížiť
vyživovaciu povinnosť na najmenšiu možnú mieru je eliminovaná tým, že sa pri určovaní vyživovacej

povinnostineprihliadalalennaskutočnépríjmypovinného,alevychádzasazjehopotenciálnychpríjmov,
teda príjmov, ktoré by mohol dosahovať pri existencii objektívne preukázaných skutočností; treba mať
tiež na pamäti, že v mimosporových konaniach platí vyšetrovací princíp a teda súd musí sám aktívne
vyhľadávať a vykonávať dôkazy na preukázanie objektívneho stavu veci.

4.3.4 Podaným odvolaním otec maloletého napadol v celosti rozsudok súdu prvej inštancie (vo výroku
o výživnom, vo výroku o zameškanom výživnom a vo výroku o trovách konania) v znení jeho opravného
uznesenia; odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za obsahovo správny pokiaľ ide o zvýšenie
výživného zo strany otca na maloletého P. B. zo sumy 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté
nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne na sumu 90,- €

mesačne, ktoré zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého po zohľadnení schopností, možností
a majetkových pomerov otca a potenciality jeho príjmov; odvolanie otca pokiaľ sa tento domáhal
zamietnutia návrhu matky na zvýšenie výživného nie je dôvodné; maloletý pochádza z partnerského
vzťahu matky a otca; vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému stále trvá, pretože maloletý navštevuje
základnú školu a vzhľadom na svoj vek nie je schopný sám sa živiť; osobnú starostlivosť o maloletého

zabezpečuje matka, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a ktorej bol do osobnej starostlivosti zverený
rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 11P/639/2009-24 zo dňa 23.11.2009 právoplatným dňa
30.11.2009; o výživnom na maloletého zo strany otca vo výške 30 % zo sumy životného minima na
neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrene dieťa podľa osobitného zákona mesačne bolo
rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Lučenec č.k. 10P/23/2012-45 zo dňa 29.02.2012; v tom čase

bol maloletý v celodennej starostlivosti matky; matka bola poberateľkou rodičovského príspevku v sume
190,10 € mesačne a prídavku na dieťa v sume 22,01 € mesačne; otec poberal invalidný dôchodok v
sume 117,90 € mesačne, ktorý bol jeho jediným príjmom s tým, že v čase rozhodovania bol vo výkone
trestu odňatia slobody; v súčasnosti matka maloletého nepracuje, nie je vedená v evidencii uchádzačov
o zamestnanie a pomoc v hmotnej núdzi ani štátne sociálne dávky nepoberá; poberá prídavok na dieťa

v sume 25,50 € mesačne; býva v rodinnom dome v obci Z., ktorý má v podielovom spoluvlastníctve so
svojim manželom (každý v polovici) a vo vlastníctve má dve motorové vozidlá; otec v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie pracoval v spoločnosti T.R.I.M.S. F., s.r.o. K. na základe dohody o pracovnej činnosti
s priemerným mesačným príjmom za obdobie mesiacov august 2020 až marec 2021 v sume 47,49
€; otec býva spolu so svojou priateľkou a jej dieťaťom v prenájme za ktorý platia spoločne 310,- €

mesačne, žiadnu nehnuteľnosť nevlastní; ďalším jeho uvádzaným výdavkom je suma 40,- € na televíziu
a internet; súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne zohľadnil zmenu pomerov na strane maloletého,
ktorá spočívala v tom, že od posledného rozhodovania o výživnom uplynulo viac ako 9 rokov a podstatne
sa zvýšili výdavky na zabezpečenie základných potrieb maloletého v súvislosti s jeho vyšším vekom(maloletý študuje na základnej škole), ktorým doteraz určené výživné v sume 30 % zo sumy životného
minima nezodpovedá; zároveň zohľadnil aj zmenu pomerov na strane otca, ktorý už nie je vo výkone
trestuodňatiaslobodyamámožnosťsazamestnať;matkavkonanípredsúdomprvejinštanciedokladmi

preukázala mesačné úhrady spojené s bývaním v sume 26,66 € na elektrinu na osobu (dokopy 80,- €
na mesiac / 3 osoby v domácnosti) plus mesačné platby za internet 12,99 €, RTVS 4,64 €, poistenie
17,44 € a pracovné zošity 20,- € (jednorazovo); zo správy Základnej školy Divín zo dňa 08.06.2021
vyplývajú ako výdavky na maloletého - cestovné do školy 20,- € mesačne, pracovné zošity 25,- € a
koncoročný výlet 30,- €; ďalej matka maloletého doložila viaceré pokladničné doklady preukazujúce

platby za potraviny, drogériu, pohonné hmoty, oblečenie a obuv, lekáreň; odvolaciemu súdu je zrejmé,
že nie je možné presne zdokladovať všetky výdavky, ktoré má matka na maloletého, resp. všetky jej
výdavky na domácnosť, potraviny, hygienu, oblečenie a iné; výška takýchto výdavkov uvedená matkou
počas konania sa však aj odvolaciemu súdu javí ako opodstatnená a za odôvodnené mesačné výdavky
na maloletého preto odvolacísúd považoval elektrinu v sume 26,66 € (80,- € mesačne / 3 osoby), kúrenie
16,66 € (600,- € ročne / 12 / 3 osoby), RTVS 1,55 € (4,64 € mesačne / 3 osoby), stravu v sume 120,-

€, drogériu 20,- €, oblečenie a obuv 50,- €, vitamíny 10,- €, vreckové 5,- €, poistku 17,44 €, cestovné
do školy 20,- €, internet 4,33 € (12,99 € mesačne / 3 osoby), ZRPŠ 0,83 € (ročne 10,- €), fotenie v
škole 2,- € (ročne 24,- €), pracovné zošity a učebnice 2,50 € (ročne 30,- €), školské pomôcky 5,83 €
(ročne 70,- €), kopačky 4,16 € (50,- € ročne), futbalovú loptu 1,66 € (ročne 20,- €); odôvodnené výdavky
maloletého (308,62 €) tak po odpočítaní prídavku na dieťa v sume 25,50 € spolu predstavujú približne

sumu 283,12 € mesačne; odvolací súd dodáva, že otec maloletého počas konania pred súdom prvej
inštancie ani počas odvolacieho konania vyššie uvedené výdavky matky na maloletého nenamietal (otec
rozporoval len nákup palivového dreva v sume 1.050,- €, ktorý súd prvej inštancie zohľadnil v sume 600,-
€ ako matka uviedla pri pohovore s kolíznym opatrovníkom, rovnako odvolací súd nezohľadnil výdavok
maloletého na nákup školskej tašky, nakoľko z pohovoru s kolíznym opatrovníkom vyplýva, že školskú

tašku zakúpila maloletému stará matka zo strany otca).

4.3.5 Odvolací súd poukazuje na to, že Zákon o rodine výslovne zakotvuje povinnosť rodiča živiť svoje
dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine), a pokiaľ sa rodič vzdá príjmu, z ktorého by vedel zabezpečiť výživu
pre svoje dieťa bez vážneho dôvodu, je povinnosťou súdu jeho príjem posudzovať z jeho potenciálnych

možností; potenciálny príjem nie je ten, ktorý povinný fakticky zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby
zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti,
pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce; otec dieťaťa si musí s využitím svojich subjektívnych
vlastností a pracovných príležitostí organizovať pracovné aktivity tak, aby mal reálnu možnosť si riadne
plniť svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť; odvolací súd poukazuje na to, že uplatnenie princípu

potenciality príjmov je namieste aj v prípade úmyselného protiprávneho konania povinného majúceho
znaky trestnej činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov (porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/236/2018 zo dňa 20.02.2019); otec maloletého v
období od 14.02.2012 do 01.06.2020 vykonával trest odňatia slobody; pred týmto obdobím pracoval ako

vodič kamiónovej dopravy s mesačným príjmom 2.000,- €, pričom v súčasnej dobe pracuje na základe
dohody o pracovnej činnosti s priemerným mesačným príjmom v sume 47,49 €; súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti otca dôvodne zohľadnil potencialitu príjmu na jeho strane;
ktvrdeniuotca,ževzhľadomnasvojzdravotnýstavmáznačneobmedzenépracovnémožnosti,odvolací
súd uvádza, že otec maloletého svoje tvrdenia v tomto smere ničím nepreukázal, naopak z odborného

posudku o invalidite otca zo dňa 19.05.2016 vyplýva, že otec už nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona
č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, invalidita mu od 19.05.2016 zanikla a v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35 %; súd prvej inštancie
správne skonštatoval, že otec v konaní (a rovnako ani v odvolacom konaní), nepreukázal a neuviedol
žiadne konkrétne súčasné zdravotné obmedzenia, ktoré by mu bránili zamestnať sa; rovnako otec

nemôže svojou trestnou minulosťou ospravedlňovať skutočnosť, že nemá prácu, keď trestná minulosť
otca nie je objektívnym dôvodom pre nezvýšenie vyživovacej povinnosti otca; naopak otec maloletého
sa spáchaním úmyselnej trestnej činnosti vzdal možnosti pracovať a dosahovať vyššie príjmy a takýto
prístup otca k zabezpečovaniu si relevantného príjmu a od neho sa odvíjajúceho plnenia vyživovacej
povinnosti nemôže požívať súdnu ochranu; po zohľadnení potenciálnych možností a schopností otca

dieťaťa ani podľa názoru odvolacieho súdu otcovi nič nebráni v tom, aby si našiel zamestnanie a príjem
v takej výške, ktorá by bola z hľadiska plnenia si vyživovacej povinnosti voči maloletému dostatočná
aspoň v rozsahu 90,- € mesačne ako rozhodol súd prvej inštancie; odvolací súd poukazuje aj na to,
že maloletý žije v spoločnej domácnosti s matkou a výlučne matka zabezpečuje maloletému osobnústarostlivosť, čo je potrebné pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti taktiež zohľadniť; pokiaľ
otec v odvolaní uvádza, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutočnosťou, že ani matka maloletého
nepracuje, a že matka by si mala nájsť prácu za účelom zlepšenia životnej úrovne maloletého, odvolací

súd dáva do pozornosti, že matka aj keď je v súčasnosti bez príjmu, podieľa sa na výdavkoch maloletého
v oveľa väčšej miere ako otec (po odrátaní sumy minimálneho výživného zasielaného otcom, resp.
predtým sumy 50,- € mesačne jeho matkou, na všetkých ostatných výdavkoch); okrem toho vyživovaciu
povinnosť zvýšil súd prvej inštancie otcovi maloletého približne len na sumu v 1/3 odôvodnených
výdavkov maloletého, pričom matka maloletého bude maloletému hradiť ostatné 2/3 z týchto výdavkov.

4.3.6 K zmene rozsudku súdu prvej inštancie v prvom výroku o zmene rozsudku o predchádzajúcej
úprave výživného a o zvýšení výživného na maloletého pristúpil odvolací súd len z dôvodu nesprávne
určenej účinnosti platenia výživného zo strany otca, keď súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť
prispievať zvýšeným výživným na maloletého počnúc doručením rozsudku v rozpore s odôvodnením
rozsudku (bode 82 odôvodnenia napadnutého rozsudku), v ktorom skonštatoval, že „navrhovateľka

navrhovala priznať zvýšené výživné od podania návrhu, ktorému súd vyhovel“; takýto súdom prvej
inštancie formulovaný výrok nezohľadňuje návrh matky v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine, ani
najlepší záujem maloletého a zároveň je aj v rozpore s druhým výrokom rozsudku súdu prvej inštancie,
ktorým uložil otcovi zaplatiť zameškané výživné za obdobie od 28.04.2021 do 09.07.2021; pokiaľ teda
súd prvej inštancie uložil otcovi povinnosť platiť maloletému zvýšené výživné až od doručenia rozsudku,

objektívne nemohlo otcovi vzniknúť zameškané výživné pred týmto okamihom (vnútorný rozpor); s
poukazom na uvedené preto odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku tak, že
uložil otcovi platiť zvýšené výživné s účinnosťou od 28.04.2021, t.j. odo dňa podania návrhu matky na
zvýšenie výživného (v súlade s jej návrhom).

4.3.7 Odvolací súd preskúmal aj napadnutý závislý druhý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o
zameškanom výživnom na maloletého (v znení opravného uznesenia súdu prvej inštancie) a dospel
k záveru, že tento nie je vecne správny a je potrebné ho v zmysle § 388 C.s.p. zmeniť; odvolací súd
sa nestotožnil s určením obdobia zameškaného výživného od 28.04.2021 do 09.07.2021 zo strany
súdu prvej inštancie a s tým súvisiacim výpočtom zameškaného výživného; súd prvej inštancie vo veci

rozhodol rozsudkom zo dňa 09.07.2021, splatnosť výživného za mesiac júl 2021 mala podľa rozhodnutia
súdu prvej inštancie (prvý výrok napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie) nastať až dňa 15.07.2021,
a preto otec maloletého s platbami výživného za mesiac júl 2021 v čase vyhlásenia napadnutého
rozsudku v omeškaní ešte nebol (v tomto smere teda nie je rozhodujúci okamih vyhlásenia rozsudku,
ale len skutočnosť, či v okamihu vyhlásenia rozsudku je výživné za daný mesiac už splatné); v tomto

smere odvolací súd pre vysvetlenie udáva, že výživné sa platí vopred (§ 76 ods. 1 Zákona o rodine);
v princípe existujú dva druhy platieb: (1) vopred a (2) pozadu; vopred znamená, že platba je splatná
na začiatku daného obdobia; pozadu znamená, že platba je splatná na konci daného obdobia; napr.
pri mzde, ktorá je splatná pozadu, je možné dohodnúť, že sa splatnosť (výplatný termín) posunie
na neskôr (najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca), tak aj pri platbe vopred je možné určiť deň

splatnosti neskôr, napr. pri výživnom do 15. dňa daného mesiaca, pričom stále ide o platbu vopred,
pretože ide o splatnosť pred koncom daného mesiaca; súd prvej inštancie mal preto správne určiť
zameškané výživné za obdobie od 28.04.2021 do 30.06.2021 podľa stavu omeškania otca s platením
výživného v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku a o výživnom za mesiac júl 2021, ktoré ešte nebolo
splatné, v rámci zameškaného výživného nerozhodovať; zameškané výživné za obdobie od 28.04.2021

do 30.06.2021 určil odvolací súd na sumu 127,22 € ako rozdiel medzi zvýšeným výživným (90,- €) a
skutočne zaplateným výživným zo strany otca v uvedenom období (podľa matkou nespochybneného
tvrdenia otca, že od začiatku konania platí výživné podľa predchádzajúceho rozsudku); zameškané
výživné na maloletého v sume 127,22 € tak pozostáva z výživného za mesiac apríl 2021, čo sú 3 dni (od
28.04.2021), výživné na jeden deň pri určení výživného 90,- € predstavuje 3,- € (90 / 30 dní) x 3 dni = 9,-

€, výživné za mesiac máj 2021 predstavuje 90,- €, za mesiac jún 2021 predstavuje 90,- €, spolu 189,- €;
na maloletého otec platil určené výživné 30 % zo sumy životného minima (29,42 €) mesačne, čo činí za
3 dni v mesiaci apríl 2021 sumu 2,94 € (29,42 / 30 dní x 3 dni), za mesiac máj 2021 sumu 29,42 € a za
mesiac jún 2021 sumu 29,42 €, spolu zaplatené výživné 61,78 € otcom dieťaťa, t.j. zameškané výživné
v sume 127,22 € (189,- € mínus 61,78 € = 127,22 €); odvolací súd pre úplnosť udáva, že v prípade

nezaplatenia výživného zo strany otca za ďalšie mesiace (okrem obdobia zameškaného výživného)
riadne a včas je toto výživné prípadne možné nútene vymôcť v rámci nezaplateného bežného výživného.4.3.8 Odvolací súd súčasne vyslovil, že rozhodnutím o zvýšení výživného zo strany otca na maloletého
došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 10P/23/2012-45 zo dňa 29. 02. 2012 v časti
výroku o znížení výživného na maloletého.

5. Podstatné vyjadrenia účastníkov konania prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa
v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p.
v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).

5.1 V prejednávanej veci odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v
obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia účastníkov, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia účastníkov konania uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p.
v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p. a § 2 ods. 1 a 2 C.m.p.).

6.1 Otec podané odvolanie odôvodnil nesprávnymi skutkovými zisteniami na základe vykonaných
dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a nesprávnym právnym posúdením zo strany súdu prvej inštancie
(§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.); odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie vykonal vo veci riadne
dokazovanie a správne zistil skutkový (skutočný) stav veci; súd prvej inštancie vec aj správne právne

posúdil vo vzťahu k zvýšeniu výživného zo sumy 30 % životného minima na nezaopatrené neplnoleté
dieťa alebo nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu na sumu 90,- € mesačne; odvolacie námietky
otca vo vzťahu k zvýšeniu výživného (prvý výrok) a od toho závislému zameškanému výživnému (druhý
výrok)dôvodnéneboli(body4.3.4a4.3.5odôvodnenia);preskúmanímnapadnutýchvýrokov(nadrámec
odvolacích námietok otca) však odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie

je nesprávne v prvom výroku v časti určenia účinnosti platenia výživného zo strany otca a v druhom
závislom výroku o zameškanom výživnom v časti určenia obdobia platenia zameškaného výživného až
do 09.07.2021 (t.j. aj za časť mesiaca júl) a od toho sa odvíjajúcej sumy zameškaného výživného (bod
4.3.7 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
zmene rozsudku o predchádzajúcej úprave výživného a o zvýšení výživného na maloletého (prvý výrok)
a vo výroku o zameškanom výživnom na maloletého v znení opravného uznesenia súdu prvej inštancie
(druhý výrok) podľa § 388 C.s.p. zmenil.

8. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.,
podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na
súde prvej inštancie v spojení s § 52 C.m.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania,
ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh; podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu

a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Nakoľko v prejednávanej
veci nejde o konanie podľa § 53 C.m.p. a odvolací súd nezistil okolnosti pre priznanie náhrady trov
odvolacieho konania (§ 55 C.m.p.), o trovách konania (trovy konania na súde prvej inštancie a trovy
odvolacieho konania) rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.
v spojení s § 2 ods. 1 C.m.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo

ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený môže podať
návrhnavykonanieexekúciepodľazákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (§ 38 ods.
2 Exekučného poriadku). V prípade rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloleté dieťa,
styk s maloletým dieťaťom alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému dieťaťu alebo

rozhodnutia o návrat maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní (§
370 ods. 1 a 2 C.m.p.), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže
oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 C.m.p.); súd môže nariadiť
výkon rozhodnutia aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 C.m.p.); výkon dobrovoľne nesplnenej povinnosti uloženej
neodkladným opatrením nariadi súd vždy aj bez návrhu (§ 376 ods. 3 C.m.p.); ak po nariadení výkonu

rozhodnutia povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul ani na základe výzvy
na plnenie (§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.),
rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na
dieťa (§ 383 ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať
sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie

priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.).