Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 15, 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/8/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117216629
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stanislava Kollárová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3117216629.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Stanislavy Kollárovej a členov

senátu JUDr. Ivety Anderlovej a Mgr. Marka Anovčina v spore žalobcu O.. O. S., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Q., J. W. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Martou Rybárovou, advokátkou, so sídlom v Trenčíne,
Jilemnického 2, proti žalovaným 1/ D. W. E., štátnemu občanovi SR, nar. XX.XX.XXXX, bytom Q.,
zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., IČO 36 837 857, so sídlom v
Trenčíne, Piaristická 46/276, 2/ Q. W., štátnemu občanovi SR, bytom B., J. štáty americké, o zaplatenie
XX 550,73 eur, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 11C/41/2017 -
198 zo dňa 30. júla 2020 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť
žalobcovi sumu 7 443,73 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý záväzok je solidárnym
záväzkom žalovaného 1/ a žalovaného 2/, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej výrokovej časti II. o povinnosti žalovaného 1/ zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania mení tak, že žalovaný 1/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania
vovýške5%ročnezosumy7273,73eurod15.10.2017dozaplatenia,atodotrochdníodprávoplatnosti

tohto rozsudku, pričom tento jeho záväzok je solidárnym záväzkom žalovaného 1/ a žalovaného 2/.
Žalobu v časti nároku na zaplatenie úroku z omeškania voči žalovanému 1/ vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 7 273,73 eur od 19.11.2015 do 14.10.2017 a vo výške 0,05 % ročne zo sumy 7 273,73 eur od
15.10.2017 do zaplatenia z a m i e t a .

III. Žalovanému 1/ p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie v rozsahu 39,26 %.

IV. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
84,5 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie 9 107,-
eur s úrokom z omeškania vo výške 3 % ročne zo sumy 6 760,- eur od 15.03.2015 do zaplatenia a vo
výške 9 % ročne zo sumy 9 790,73 eur od 18.02.2015 do zaplatenia. Výrokom II. zaviazal žalovaných
1/ a 2/ zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 7 443,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne zo sumy 7 273,73 eur od 19.11.2015 do zaplatenia, výrokom III. v zostávajúcej

časti uplatneného úroku z omeškania žalobu zamietol a výrokom IV. rozhodol, že žiadna zo strán nemá
právo na náhradu trov konania. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa domáhal, aby súd uložil žalovaným
povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 16 550,73 eur s úrokom z omeškania vo
výške 3 % ročne zo sumy 6 760,- eur od 15.03.2015 do zaplatenia a vo výške 9 % ročne zo sumy 9790,73 eur od 18.02.2015 do zaplatenia. Podaním zo dňa 16.11.2018, doručeným súdu dňa 19.11.2018,
zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie 9 107,- eur spolu s uplatnenými úrokmi z omeškania
a súčasne navrhol zmenu žalobného návrhu tak, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť mu spoločne

a nerozdielne sumu 7 443,73 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 170,-
eur od 05.08.2014 do zaplatenia, zo sumy 170,- eur od 04.09.2014 do zaplatenia, zo sumy 170,- eur
od 02.10.2014 do zaplatenia, zo sumy 170,- eur od 05.11.2014 do zaplatenia, zo sumy 170,- eur od
05.12.2014 do zaplatenia, zo sumy 170,- eur od 07.01.2015 do zaplatenia, zo sumy 3 000,- eur od
16.02.2015 do zaplatenia, zo sumy 3 000,- eur od 17.02.2015 do zaplatenia a zo sumy 253,73 eur od

18.02.2015 do zaplatenia. Súd zmenu žaloby uznesením č. k. 11C/41/2017 - 183 zo dňa 12.03.2020
pripustil. V časti, v ktorej zobral žalobca žalobu späť, súd výrokom I. napadnutého rozsudku konanie
zastavil. Z vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav: Prvá stavebná sporiteľňa, a.s.
a sporové strany uzavreli dňa 02.08.2004 Zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.
2474318503, predmetom ktorej bolo poskytnúť žalovanému 1/ ako stavebnému sporiteľovi a dlžníkovi,
žalovanému 2/ ako ďalšiemu dlžníkovi mimoriadny medziúver vo výške 13 277,56 eur (400 000,- Sk).

Žalobca k tejto zmluve pristúpil v pozícii ručiteľa a prevzal na seba povinnosť uspokojiť pohľadávku, ak
ju neuspokoja žalovaní 1/ a 2/. Okresný súd Trenčín v právnej veci žalobcu Prvá stavebná sporiteľňa, a.
s., proti žalovaným 1/, 2/ a žalobcovi (ako žalovanému 3/) o zaplatenie 13 462,83 eur s príslušenstvom
uznesením č. k. 21C/5/2010 - 60 zo dňa 19.08.2010, právoplatným dňa 09.09.2010, schválil zmier
znenia, že žalovaní 1, 2, 3 sú povinní zaplatiť žalobcovi 13 462,83 eur s 12,79 % úrokom z omeškania vo

výške 252,44 eur, s 12,7 % úrokom z omeškania vo výške 141,46 eur, s 12,79 % úrokom z omeškania
zo sumy 13 462,83 eur od 01.07.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania, všetko v 500,- eurových
mesačných splátkach pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti schváleného zmieru. Z
Upovedomenia o začatí exekúcie a spôsobe jej vykonania EX-1785/12 zo dňa 07.02.2013 bolo zistené,
že súdny exekútor Mgr. Róbert Segľa, Exekútorský úrad Prešov, upovedomil žalobcu, že dňa 13.12.2012

začalo exekučné konanie vo veci oprávneného Prvá stavebná sporiteľňa, a. s., Bajkalská 30, 82948
Bratislava, proti povinným - žalovaným 1/ a 2/ a žalobcovi na vymoženie dlžnej sumy vo výške 10
347,63 eur (okrem príslušenstva). Zo zrušenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného
EX-1785/12 zo dňa 20.02.2015 vyplynulo, že oznamuje žalobcovi, že nakoľko exekučné konanie bolo
skončené, príkaz na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného - žalobcu zo dňa 07.02.2013 a

exekučný príkaz na vykonanie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného - žalobcu ruší. Z výpisu z účtu v
peňažnom ústave vedenom na žalobcu bolo zistené, že z jeho účtu boli na účet exekútora Mgr. Róbert
Segľu odoslané platby: dňa 16.02.2015 vo výške 3 000,- eur, dňa 17.02.2015 vo výške 3 000,- eur a dňa
18.02.2015 vo výške 253,73 eur. Z Potvrdenia UNOTECH, spol. s r. o., Zlatovská 2211, Trenčín, IČO
31 424 562, zo dňa 18.11.2018 bolo zistené, že potvrdzuje, že zo mzdy zamestnanca - žalobcu boli v

prospech účtu Mgr. Róberta Segľu - súdneho exekútora poukázané nasledovné čiastky 170,- eur dňa
05.08.2014, 170,- eur dňa 04.09.2014, 170,- eur dňa 02.10.2014, 170,- eur dňa 05.11.2014, 170,- eur
dňa 05.12.2014, 170,- eur dňa 07.01.2015, 170,- eur dňa 05.02.2015, t. j. za obdobie od 05.08.2014
do 05.02.2015 spolu 1 190,- eur. Právne vec súd posúdil podľa § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 2, §
546, § 548 ods. 1, § 550 a § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia Vlády Slovenskej

republiky č. 87/1995 Z. z. (ďalej len nariadenie vlády). Na základe vykonaného dokazovania dospel
súd k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že
žalovanému 1/a 2/ bol Prvou stavebnou sporiteľnou, a. s., poskytnutý úver, kde v tomto zmluvnom
vzťahu žalobca vystupoval ako ručiteľ. Žalovaní svoj dlh nesplácali, a preto bol na základe žaloby
veriteľa uznesením schválený súdny zmier a na jeho základe začalo exekučné konanie. Žalobca na

základe Príkazu na začatie exekúcie č. EX-1785/12 zo dňa 07.02.2013 zaplatil v prospech oprávneného
Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., z exekučného titulu sumu 7 443,73 eur, ktorá bola predmetom tohto
konania. Žalobca sa mohol v tomto konaní voči žalovaným domáhať, aby mu nahradili to, čo za nich
plnil, keďže sám splnil za žalovaných ich povinnosť. Súd mal v konaní za preukázané, že žalobca
uspokojil ako ručiteľ pohľadávku veriteľa, keď zaplatil v prospech oprávneného z exekučného titulu

žalovanú sumu. Žalovaní v priebehu konania žalobcom uplatnený nárok nespochybnili relevantnými
skutočnosťami, ani nepreukázali, že svoj dlh žalobcovi uhradili. Preto súd na základe vykonaného
dokazovania, postupujúc podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení, žalobe vyhovel. Povinnosť
žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť dlh žalobcovi spoločne a nerozdielne vyplýva z dojednania obsiahnutého
priamo v zmluve o mimoriadnom medziúvere, ktorým bola solidarita žalovaných 1/ a 2/ založená. Nárok

ručiteľa voči dlžníkom je rovnaký ako nárok veriteľa, ktorý uspokojil ručiteľ. Právo ručiteľa na náhradu
plnenia poskytnutého veriteľovi vzniká odo dňa, keď uspokojil pohľadávku veriteľa, nejde o nárok
na základe bezdôvodného obohatenia, nevzniká po doručení výzvy žalovaným a zo strany žalobcu.
Keďže žalovaní sa dňom, keď žalobca uspokojil pohľadávku veriteľa, dostali do omeškania s plnenímpeňažného dlhu, má žalobca nárok aj na úrok z omeškania, pretože podľa § 559 ods. 2 Občianskeho
zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas. Podľa zmeneného petitu (návrh zo dňa 19.11.2018)
boli žalobcom uplatnené úroky postupne od 05.08.2014 až od 18.02.2015 zo sumy 7 273,73 eur (6

x 170 eur + 2 x 3 000 eur + 253,73 eur) podľa jednotlivých úhrad žalobcu. Vzhľadom na vznesenú
námietku premlčania úroky z omeškania uplatnené za obdobie pred 19.11.2015 (návrh na zmenu zo
dňa 19.11.2018) boli uplatnené za obdobie presahujúce trojročnú premlčaciu dobu a sú premlčané. Súd
preto žalobcovi priznal v súlade touto zmenou úrok z omeškania zo sumy 7 273,73 eur od 19.11.2015
do zaplatenia v zákonnej výške 5,05 % ročne. V zostávajúcej časti uplatneného úroku súd žalobu ako

nedôvodnúzamietol(výrokIII.).Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§255ods.1vspojenís§256ods.
1CSP,keďževzastavenejčastikonaniazavinenejžalobcombolúspešnýžalovanýspolusozamietnutou
(nepatrnou) časťou a v časti, v ktorej bol nárok priznaný, bol úspešný žalobca a neúspešný žalovaný.
Nakoľko každá zo sporových strán mala vo veci úspech len čiastočný pričom pomer ich úspechu a
neúspechu bol v podstate rovnaký, súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 1/, a to voči vyhovujúcemu výroku
II. Namietal, že vo vyjadrení zo dňa 24.10.2017 okrem iného uviedol, že rozsudok Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 22C/266/11 zo dňa 20.03.2011 smeruje len voči žalovanému 2/, čo znamená, že ak
žalobca uplatňuje podanou žalobou zaplatenie tejto sumy (čo z podanej žaloby nie je úplne zrejmé)

voči žalovanému 2/, a to v tomto konaní, ide zjavne o prekážku res iudicata. V napadnutom rozsudku
absentuje vysporiadanie sa súdu s uvedenou námietkou žalovaného 1/, čo činí napadnuté rozhodnutie
nepreskúmateľným. Žalovaný 1/ považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku za nedostatočné,
nepresvedčivé a napadnutý rozsudok z uvedeného dôvodu za arbitrárny a nepreskúmateľný. Žalovaný
1/ potvrdil niektoré skutkové tvrdenia žalobcu, avšak vzniesol námietku premlčania voči celému

uplatnenémunárokuzdôvodu,žežalobabolasúdudoručenáaždňa04.08.2017,regresnýnárokvznikol
ešte dňa 11.12.2009 (dátum uplatnenia práva Prvej stavebnej sporiteľne, a.s., vo vzťahu k ručiteľovi,
ako vyplýva z rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22C/266/2011 zo dňa 20.03.2014 - štvrtá
veta odôvodnenia). V zmysle § 550 Občianskeho zákonníka ručiteľ, ktorý plnil za dlžníka, vstupuje
do práv veriteľa, ručiteľovi nevzniká nový záväzok voči dlžníkovi s novou lehotou splatnosti. (§ 111

Občianskeho zákonníka). Nárok veriteľa sa premlčuje v pôvodnej lehote splatnosti hlavnej pohľadávky.
S uvedenou námietkou žalovaného 1/ sa súd takisto nijakým spôsobom nevysporiadal. Nemožno
súhlasiť ani so závermi súdu o tom, že povinnosť žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť dlh žalobcovi spoločne a
nerozdielne vyplýva z dojednania obsiahnutého priamo v zmluve o mimoriadnom medziúvere, ktorým
bola solidarita žalovaných 1/ a 2/ založená, nakoľko ich solidarita zo zmluvy č. 2474318 5 03 zo

dňa 19.07.2004 nevyplýva zo žiadneho jej ustanovenia a ani súd v napadnutom rozsudku na žiadne
konkrétneustanoveniezmluvyomedziúverenepoukazuje.AnipôvodnýveriteľPrvástavebnásporiteľňa,
a. s., v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 21C/5/2010 neuplatňovala svoj nárok
voči stranám tohto sporu ako solidárny záväzok. Nemožno súhlasiť ani so záverom, že by žalobcovi
mal prislúchať úrok z omeškania odo dňa, kedy za žalovaných plnil Prvej stavebne sporiteľni, a. s.,

a teda nie až od prípadnej výzvy žalobcu na plnenie subrogačného regresu adresovanej žalovaným
1/ a 2/. Žalovaní 1/ a 2/ predsa nemohli mať o prípadnom plnení žalobcu z ručenia Prvej stavebnej
sporiteľni, a. s., žiadnu vedomosť a nemohli by sa objektívne dostať do omeškania s plnením prípadného
subrogačného regresu. Z listinných dôkazov predložených žalobcom nevyplýva, že by žalobca skutočne
plnil na konkrétny dlh namiesto žalovaných (námietka žalovaného 1/ zo dňa 24.10.2017 v znení „Z

listinných dôkazov predložených žalobcom zároveň nie je zrejmé, že žalobca splnil celý záväzok za
žalovaných titulom ručenia“). V konaní bolo preto potrebné zo strany žalobcu predložiť napr. potvrdenie
o vykonaných úhradách zo strany Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., resp. súdneho exekútora, ktorý v
jej prospech vykonával exekúciu. Žalovaný 1/ považuje za nesprávne odôvodnenie rozsudku v bode
32., v ktorom sú konštatuje, že žalovaní v priebehu konania žalobcom uplatnený nárok nespochybnili

relevantnými skutočnosťami, ani nepreukázali, že svoj dlh žalobcovi uhradili. Žalobca nesie dôkazné
bremeno,apretoniejenamieste,abyžalovanímalispochybňovaťlistinnédôkazypredloženéžalobcom,
ale žalobca má predložiť také listinné dôkazy, z ktorých by jeho nárok na úhradu žalovanej sumy
bezpochyby vyplýval, keďže žalovaný 1/ poprel skutočnosť, že by žalobca splnil celý záväzok za
žalovaných titulom ručenia (vyjadrenie zo dňa 24.10.2017). Ak by bol nárok žalobcu dôvodný, bolo by

od neho potrebné odpočítať plnenia, ktoré žalobca vykonal v predmetnom exekučnom konaní a ich
úhrada nebola započítaná na pohľadávku Prvej stavebnej sporiteľne, a. s. Ďalším veľmi podstatným
argumentom, ktorý zaznieva aj v záverečnej reči žalovaného 1/ na pojednávaní dňa 30.06.2020, je
fakt, že zo žalobcom predložených potvrdení o úhradách nie je možné ustáliť a ani zistiť, či žalobcahradil na účet súdneho exekútora výlučne iba pohľadávku s príslušenstvom (prichádzal by do úvahy
subrogačný regres). Alebo napríklad uhradil aj náhradu nákladov súdneho konania, prípadne aj trovy
samotnej exekúcie (neprichádzal by do úvahy subrogačný regres). Ručiteľ nemá voči dlžníkovi nárok na

náhradu nákladov konania, prípadne nákladov exekúcie, ktorou bol voči nemu vymáhaný dlh, za ktorý
sa zaručil. V takomto prípade ide o vlastný záväzok ručiteľa, ktorý nesplnil za dlžníka, ale za seba. Výška
uplatneného nároku žalobcu je z tohto dôvodu nepreskúmateľná, keďže zo žalobcom predložených
potvrdení o úhradách (z ktorých odvodzuje právo na úhradu celej žalovanej sumy) nie je zrejmé, akú
časť dlhu mal žalobca za žalovaných 1/ a 2/ vlastne uhradiť a čo z deklarovaného plnenia žalobca hradil

sám za seba titulom úhrady trov predmetnej exekúcie či trov súdneho konania. Uvedené je dôvodom na
zamietnutie žaloby pre nepreskúmateľnosť výšky uplatneného nároku žalobcu. Vzhľadom na uvedené
žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, alternatívne zmenil tak, že žalobu v
celom rozsahu zamietne.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného 1/ písomne vyjadril a uviedol, že s napadnutým rozsudkom v

celom rozsahu súhlasí. Súd prvej inštancie v súlade s ust. § 550 Občianskeho zákonníka a § 517 ods. 2
Občianskehozákonníkasprávnerozhodol,žeručiteľ,ktorýdlhsplnil,jeoprávnenýpožadovaťoddlžníka,
aby mu nahradil to, čo zaňho plnil. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že žaloba
bola podaná dôvodne a je zrejmé, že žalovaný 1/ svojim odvolaním v konaní robí iba účelovo prieťahy
v konaní. V odvolaní poukazuje na judikáty, ktoré s prejednávanou vecou nemajú nič spoločné a ničím

nepreukazuje, v čom spočíva prekážka res iudicata, ktorej sa dovoláva. Odvolanie žalovaného 1/ nemá
s predmetnou vecou nič spoločné, je v rozpore s ňou a celé odvolanie je zmätočné. Smeruje iba k tomu,
aby účastníkom vznikali ďalšie trovy konania. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
potvrdil a zaviazal žalovaných uhradiť žalobcovi trovy konania v celom rozsahu.

4. Odvolací súd pri predbežnom preskúmaní napadnutého rozsudku zistil, že súd prvej inštancie
pri doterajšom rozhodovaní nepoužil ustanovenie § 563 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je
dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal. Z hľadiska splatnosti
žalobcom uplatneného nároku a následného omeškania je podľa názoru odvolacieho súdu toto zákonné

ustanovenie rozhodujúce, a preto odvolací súd vyzval strany sporu podľa § 382 CSP, aby sa vyjadrili
k jeho možnej aplikácii.

5. Žalobca na výzvu odvolacieho súdu reagoval vyjadrením, v ktorom uviedol, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku v bode 35. je vecne správne a je ním daná aj aplikácia ustanovenia § 563

Občianskeho zákonníka.

6. Žalovaný 1/ na výzvu odvolacieho súdu reagoval vyjadrením, v ktorom uviedol, že k možnej aplikácii
ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka nemá výhrady a poukázal na skutočnosť, že žalobca
žalovaného 1/ nikdy na úhradu žalovanej sumy nevyzval a žalovaný nárok sa tak ešte nestal splatným.

Žaloba bola podaná predčasne.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1
CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po

skonštatovaní, že podané odvolanie má základné zákonom predpísané náležitosti (§ 127 a § 363 CSP),
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP), preskúmal
napadnuté rozhodnutie podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani dôležitý
verejný záujem v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej

inštancie je potrebné vo vzťahu k žalovanému 1/ vo výroku II. v časti priznanej istiny a v závislom výroku
IV. o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdiť a vo výroku II. v časti
priznaného úroku z omeškania voči žalovanému 1/ zmeniť podľa § 388 CSP.

8. Odvolaním bol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie iba vo vyhovujúcom výroku II., avšak len

vo vzťahu k žalovanému 1/. Keďže na strane žalovaných ide o samostatné procesné spoločenstvo,
rozsudok súdu prvej inštancie je vo vzťahu žalobcu a žalovaného 2/ právoplatný v celosti, a preto ho
odvolací súd v tejto časti nepreskúmaval. Rovnako odvolací súd nepreskúmaval napadnutý rozsudok
vo výroku I. a III., ktoré odvolaním napadnuté neboli. Súd však vo vzťahu k žalovanému 1/ preskúmavalaj výrok IV. o náhrade trov konania, ktorý je závislým na zvyšných výrokoch, t. j. aj na výroku II., voči
ktorému podal žalovaný 1/ odvolanie.

9. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na tom právnom závere, že žalobca ako ručiteľ splnil
za žalovaných ako dlžníkov ich povinnosť voči ich veriteľovi Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., a to dlh zo
zmluvy o úvere vo výške 7 443,73 eur. Žalovaní svoj peňažný dlh žalobcovi neuhradili a dostali sa do
omeškania dňom, keď žalobca uspokojil pohľadávku veriteľa, avšak vzhľadom na námietku premlčania
vznesenú žalovaným 1/ súd úroky z omeškania uplatnené za obdobie pred 19.11.2015 ako premlčané

žalobcovi nepriznal a priznal mu úrok z omeškania až od 19.11.2015 do zaplatenia v zákonnej výške
5,05 % ročne. V zostávajúcej časti uplatneného úroku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

10. Podstata odvolacích argumentov žalovaného 1/ bola koncentrovaná na tvrdenia o tom, že napadnutý
rozsudok je nedostatočne a nepresvedčivo odôvodnený, je tu prekážka res iudicata, a to v podobe
rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 22C/266/11 zo dňa 20.03.2011, s čím sa súd prvej inštancie

nevysporiadal. Tiež sa nevysporiadal s námietkou premlčania, ktorú žalovaný 1/ uplatnil voči celému
uplatnenému nároku. Povinnosť žalovaných 1/ a 2/ zaplatiť dlh žalobcovi spoločne a nerozdielne podľa
žalovaného 1/ zo zmluvy č. 2474318 5 03 zo dňa 19.07.2004 nevyplýva a nemožno súhlasiť ani so
záverom, že by žalobcovi mal prislúchať úrok z omeškania odo dňa, kedy za žalovaných plnil Prvej
stavebne sporiteľni, a. s., a teda nie až od prípadnej výzvy žalobcu na plnenie subrogačného regresu

adresovanej žalovaným 1/ a 2/. Z dôkazov tiež nevyplýva, že by žalobca skutočne plnil na konkrétny dlh
namiesto žalovaných a žalovaný 1/ poprel skutočnosť, že by žalobca splnil celý záväzok za žalovaných
titulom ručenia.

11. Žalovaný 1/ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP, t. j. že konanie má

inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

12. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom

postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu,
že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady
nesprávne realizovanej mandukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr.
vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď
apodobne)aleboposúdeniepredbežnejotázkyvrozporesexistujúcimrozhodnutímpríslušnéhoorgánu.

13. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v
nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania dôsledkom čoho je,
že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené,

prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov.
Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s
osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

14. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. V konaní nebolo sporné, že pohľadávka veriteľa - Prvej stavebnej sporiteľne, a. s., zo zmluvy o úvere
voči žalovaným ako dlžníkom bola zabezpečená ručiteľským záväzkom žalobcu. Ručiteľ je povinný dlh
splniť, ak ho nesplnil dlžník, hoci ho na to veriteľ písomne vyzval. Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený
požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. Domáhať sa náhrady od dlžníka môže
ručiteľ až dodatočne, t. j. až potom, keď sám plnil. Pohľadávka na náhradu plnenia poskytnutého

veriteľovi vzniká ručiteľovi voči dlžníkovi priamo zo zákona a nie je rozhodné, či k uspokojeniu veriteľa
došlo ručiteľom dobrovoľne alebo v rámci exekúcie. V každom prípade je však potrebné, aby bolo plnené
veriteľovi, príp. jeho právnemu nástupcovi, a to tak, aby došlo k čiastočnému alebo k úplnému zániku
záväzku dlžníka. Ručiteľ môže svoj nárok voči dlžníkovi oprieť iba o skutočnosť, že plnil záväzok dlžníkaako ručiteľ. Pokiaľ ručiteľ hradil trovy konania a trovy exekúcie, tieto nie sú plnením za dlžníka, ale sú
plnením vlastných povinností ručiteľa. Ručiteľ splnením dlhu vstupuje do práv uspokojeného veriteľa.

16. Žalobca sa po čiastočnom späťvzatí domáhal zaplatenia sumy 7 443,73 eur, ktorá bola zahrnutá v
pôvodne vyššej žalovanej sume a zároveň je nižšia, než v upovedomení o začatí exekúcie EX-1785/12
uvádzaná suma vymáhanej istiny (10 347,63 eur) z titulu nesplateného úveru Prvej stavebnej sporiteľni,
a. s. O celej žalovanej sume žalobca v žalobe tvrdil, že ide o úhrady, ktorými ako ručiteľ zaplatil dlh za
žalovaných, ktorý im vznikol zo Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 2474318503

(ďalej aj len zmluva o úvere). Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 24.10.2017 namietal existenciu
prekážky rozhodnutej veci, namietal premlčanie uplatneného nároku, namietal, že nie je povinný plniť
svoj prípadný záväzok solidárne so žalovaným 2/ a tiež namietal aj dátum, od ktorého si žalobca uplatnil
úrok z omeškania. Vo vyjadrení tiež uviedol, že z listinných dôkazov predložených žalobcom zároveň
nie je zrejmé, že žalobca splnil celý záväzok za žalovaných titulom ručenia.

17. K tvrdeniu žalobcu o tom, že žalovaná suma predstavuje úhrady, ktorými žalobca ako ručiteľ zaplatil
dlh za žalovaných, žalovaný 1/ uviedol len to, že z listinných dôkazov predložených žalobcom nie je
zrejmé, že žalobca splnil celý záväzok za žalovaných titulom ručenia. Takéto vyjadrenie podľa obsahu
jednoznačne nemožno považovať za výslovné popretie skutkového tvrdenia žalobcu v žalobe o tom,
čo predstavuje žalovaná suma a zároveň žalovaný 1/ neuviedol vlastné skutkové tvrdenia. Popretie

skutkových tvrdení žalobcu zo strany žalovaného musí byť výslovné a na popretie skutkových tvrdení
sa kladú určité kvalitatívne nároky. Uvedená námietka žalovaného 1/ podmienku výslovnosti popretia
skutkových tvrdení žalobcu nespĺňa a taktiež nespĺňa ani kvalitatívne nároky vyžadované zákonom na
účinné popretie skutkových tvrdení. Skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalovaná suma predstavuje
úhradu za žalovaných titulom ručenia, je potom v zmysle § 151 ods. 1 CSP potrebné nevyhnutne

považovať za nesporné, a to z dôvodu, že nebolo popreté výslovne, t. j. spôsobom, že by žalovaný 1/
výslovne uviedol, že je nepravdivé, prípadne v akom rozsahu, keď iba neurčitou a vágnou formuláciou
namietol čo mu nie je zrejmé z listinných dôkazov. Okrem toho aj výslovné popretie skutkových tvrdení
žalobcu zo strany žalovaného 1/ by mohlo byť účinné iba vtedy, ak by uviedol vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, čo žalovaný 1/ vôbec neučinil. Samozrejme, toto prichádza

do úvahy iba v prípade, že sa to týka konania alebo vnímania žalovaného 1/. Pokiaľ ide o úhrady
žalobcu na dlh žalovaných, tak pokiaľ by žalovaný 1/ výslovne poprel skutkové tvrdenia žalobcu o tom,
čo predstavuje žalovaná suma, mal by uviesť vlastné skutkové tvrdenia týkajúce sa jeho vnímania
skutkových tvrdení žalobcu, keď tak zo žaloby, ako aj z listinných dôkazov mu boli zrejmé úhrady
žalobcu, pričom z listín súdneho exekútora boli zrejmé aj jednotlivé položky, z ktorých pozostávala

vymáhanásuma,pričomlennaistineúverubolavymáhanávyššiasuma,nežsapočiastočnomspäťvzatí
domáhal žalobca. Žalovaný 1/ však žiadne vlastné skutkové tvrdenia neuviedol, čím nebola splnená
ani podmienka účinného popretia skutkových tvrdení žalobcu, ktoré je tak nevyhnutné považovať
čo do uplatnenej istiny ako nároku na náhradu plnenia, ktoré žalobca vykonal za žalovaných, za
nesporné. Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že uvedené skutkové tvrdenie poprel aj v záverečnej reči na

pojednávaní, tak k takémuto popretiu nedošlo. Nevyplýva to ani zo zápisnice z pojednávania, ale ani
zo zvukového záznamu z pojednávania. Pokiaľ teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaní v
priebehukonaniažalobcomuplatnenýnároknespochybnilirelevantnýmiskutočnosťami,dospelkzáveru
správnemu a správne zaviazal žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 7 443,73
eur, ktorú žalobca uhradil ako ručiteľ za žalovaných 1/ a 2/ ako dlžníkov zo zmluvy o úvere, ktorý bol

poskytnutý žalovaným, a ktorí tento neuhradili.

18. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 1/, že solidarita žalovaných uhradiť žalobcovi žalovanú sumu
nevyplývazozmluvyomedziúvere,takajtátojehonámietkajenedôvodnáavrozporestým,čovyplývaz
vykonaného dokazovania. Podľa zmluvy o úvere bol stavebným sporiteľom žalovaný 2/ a spoludlžníkom

žalovaný 1/. Zmluva je v spise na č. l. 4 - 7 a na jej 6. strane sa výslovne uvádza, že spoludlžník (t.
j. žalovaný 1/) sa zaväzuje k splateniu dlhu spoločne a nerozdielne so stavebným sporiteľom. Keďže
žalobca ako ručiteľ splnením dlhu vstúpil do práv uspokojeného veriteľa, sú obaja žalovaní povinní splniť
mu dlh solidárne tak, ako sa zaviazali v zmluve o úvere veriteľovi. Súd prvej inštancie tak ohľadne
povinnosti žalovaných zaplatiť ich dlh spoločne a nerozdielne dospel k správnemu skutkovému zisteniu

a tiež aj k správnemu právnemu záveru, keďže solidárne splnenie dlhu žalovaných vo vzťahu k veriteľovi
- Prvej stavebnej sporiteľni, a. s., bolo založené zmluvou o úvere a ručiteľ úhradou dlhu za žalovaných
vstúpil do práv a povinností veriteľa.19. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného 1/ o prekážke veci rozhodnutej, k tejto odvolací
súd uvádza, že je nedôvodná. Prekážka res iudicata je neodstrániteľným nedostatkom procesnej
podmienky a dôsledkom jej existencie je nevyhnutne zastavenie konania. Jej podstatou je to, že o

prejednávanej veci sa už právoplatne rozhodlo. Žalobca si po čiastočnom späťvzatí uplatňoval voči
žalovaným nárok na zaplatenie sumy 7 443,73 eur s príslušenstvom, ktorú titulom ručenia uhradil za
žalovaných ich veriteľovi v období od 05.08.2014 do 18.02.2015. Vzhľadom na obdobie, kedy bola
žalovaná suma žalobcom uhradená, nemôže rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 22C/266/2011 - 53
zo dňa 20.03.2014 (žalovaným 1/ nesprávne uvádzaný dátum 20.03.2011), právoplatný dňa 21.05.2014,

tvoriť pre toto konanie prekážku rozhodnutej veci, keďže ním nemohlo byť rozhodnuté o pohľadávke
žalobcu, ktorá v tom čase neexistovala. Okrem toho, ako poukazuje aj žalovaný 1/ v odvolaní, ide o
rozsudok vo veci žalobcu vo vzťahu k žalovanému 2/ a nie aj k žalovanému 1/. Keďže v tejto veci ide
o samostatné procesné spoločenstvo, tak uvedený rozsudok nemôže tvoriť prekážku res iudicata vo
vzťahu k žalovanému 1/ ani z tohto hľadiska. Odvolacia námietka žalovaného 1/ o existencii prekážky
res iudicata je tak zjavne nedôvodná. Je pritom bezpredmetné, či si pôvodný veriteľ v minulosti uplatnil

časť nároku zo zmluvy o úvere iba voči jednému z dlžníkov alebo voči obom.

20. Žalovaný 1/ ďalej namietal premlčanie uplatneného nároku. K tejto odvolacej námietke dáva odvolací
súd do pozornosti odôvodnenie napadnutého rozsudku, v ktorom sa už súd prvej inštancie s námietkou
premlčania aj vo vzťahu k priznanej istine vysporiadal a odôvodnenie napadnutého rozsudku je v tejto

časti jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a postačujúce. Nárok na uplatnenie postihu ručiteľa voči dlžníkovi
sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe (§ 101 OZ ), ktorá začína plynúť
okamihomkedyručiteľsplnilpohľadávkuveriteľazadlžníkaanieokamihomuplatneniasinárokuveriteľa
voči ručiteľovi. Prvú časť žalovanej a priznanej sumy uhradil žalobca za žalovaných dňa 05.08.2014

a ostatné ešte neskôr. Premlčacia doba by tak uplynula najskôr dňa 05.08.2017 a aj to len pre časť
priznaného nároku. Žalobca však žalobu podal na súde dňa 04.08.2017, t. j. pred uplynutím premlčacej
doby vo vzťahu k celej priznanej istine, takže nárok na zaplatenie istiny bol uplatnený včas a nie je
premlčaný.

21. Žalovaný 1/ v odvolaní ďalej namietal, že žalobcovi nemôže patriť úrok z omeškania odo dňa,
kedy by za žalovaných plnil, keďže o tom nemohli mať vedomosť. V tejto časti považoval odvolací
súd námietku žalovaného 1/ za dôvodnú. Nárok na náhradu plnenia, ktoré poskytol ručiteľ za dlžníka,
vzniká ručiteľovi okamihom plnenia a od tohto okamihu plynie aj premlčacia doba. Zo zákona však
bez ďalšieho nevyplýva, že okamihom plnenia ručiteľa sa jeho nárok zároveň stáva voči dlžníkovi aj

splatným. Čas splnenia nároku žalobcu ako nároku ručiteľa na náhradu plnenia voči dlžníkovi nebol
dohodnutý a nie je ani ustanovený právnym predpisom a doposiaľ nebol ani určený v rozhodnutí,
a preto bol žalovaný 1/ ako dlžník žalobcu povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
žalobca požiadal. Keďže vykonaným dokazovaním nebola preukázaná žiadna výzva zo strany žalobcu
žalovanému 1/ na zaplatenie priznanej istiny pred začatím konania, treba za kvalifikované požiadanie

považovať žalobu. Dňom zročnosti pohľadávky uplatnenej v žalobe však nebude deň nasledujúci po
podaní žaloby na súde, ale deň po doručení tejto žaloby žalovanému (viď napr. rozhodnutie R 27/1977
a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo 210/2005). Žaloba bola žalovanému 1/ doručená dňa
13.10.2017, a preto sa pohľadávka žalobcu stala zročnou až dňa 14.10.2017, t. j. v deň nasledujúci po
doručení žaloby. Pokiaľ žalovaný 1/ v tento deň pohľadávku žalobcu nesplnil, dostal sa dňom 15.10.2017

do omeškania a teda až od tohto dňa patrí žalobcovi úrok z omeškania, a to podľa § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Keďže základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu žalovaného 1/ bola vo výške 0 %, patrí žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 %

ročne, ktorý mu odvolací súd priznal, avšak len zo sumy, z ktorej mu ho priznal aj súd prvej inštancie
a nie z celej priznanej istiny, nakoľko odvolaním nebol napadnutý výrok, ktorým bol zamietnutý úrok z
omeškania zo sumy vyššej, než 7 273,73 eur. Keďže nebola preukázaná skoršia splatnosť priznanej
istiny než v deň, ktorý nasledoval po doručení žaloby žalovanému 1/, odvolací súd zmenil napadnutý
rozsudok vo vzťahu k žalovanému 1/ v časti výroku II. o úroku z omeškania tak, že priznal žalobcovi

úrok z omeškania od neskoršieho dňa a zároveň v nižšej výške vzhľadom k tomu, že pri neskoršom
vzniku omeškania žalovaného 1/ bola aj úroková sadzba, od ktorej sa odvíja výška úroku z omeškania,
nižšia. Pokiaľ teda súd prvej inštancie priznal úrok z omeškania skôr a vo vyššej sadzbe, odvolací súd
z uvedených dôvodov v tejto časti žalobu zamietol.22. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok vo vyhovujúcej časti výroku II. v priznanej
istine vo vzťahu k žalovanému 1/ podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a v časti úroku z

omeškania vo vzťahu k žalovanému 1/ podľa § 388 CSP zmenil.

23.Keďžeodvolacísúdzmenilnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancievovzťahužalobcuažalovaného
1/ v časti príslušenstva, rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie medzi
žalobcom a žalovaným 1/ podľa § 396 ods. 2 CSP, a to v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Uplatnený nárok

žalobcu do rozhodnutia súdu prvej inštancie predstavoval spolu 24 507,61 eur (istina + uplatnené úroky
z omeškania vyčíslené odo dňa ich uplatnenia do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie). Súd prvej
inštancie v časti konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby a v časti nárok žalobcu na zaplatenie úroku
z omeškania zamietol. Tieto časti spolu predstavujú sumu 17 063,88 eur (istina 9 107,- eur + uplatnené
úroky z omeškania vyčíslené odo dňa ich uplatnenia do dňa rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré boli
zamietnuté alebo pre ktoré bolo konanie zastavené). Suma 17 063,88 eur, ktorá nebola zo sumy 24

507,61 eur žalobcovi súdom prvej inštancie priznaná, predstavuje úspech žalovaného 1/ a je v rozsahu
69,63 %. Úspech žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie potom predstavuje 30,37 % a žalovaný
1/ tak mal v konaní pred súdom prvej inštancie čistý úspech v rozsahu 39,26 % (69,63 % - 30,37 %) a
v tomto rozsahu mu odvolací súd aj priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie.

24. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, predmetom odvolania bol celý žalobcovi priznaný nárok,
t. j. suma 7 443,73 eur s úrokom z omeškania 5,05 % ročne zo sumy 7 273,73 eur od 19.11.2015 do
zaplatenia. V časti istiny bol napadnutý rozsudok potvrdený a v časti príslušenstva zmenený. Počítajúc
ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie (30.07.2020) predstavovala súdom prvej inštancie priznaná
istina a úrok z omeškania spolu sumu 9 170,65 eur. Keďže odvolací súd napadnutý rozsudok v časti

úroku z omeškania zmenil, predstavuje priznaná suma istiny spolu s úrokom z omeškania do dňa
rozhodnutia súdu prvej inštancie spolu sumu 8 460,05 eur. Predmetom odvolania bol teda nárok v sume
9 170,65 eur, pričom v časti 8 460,05 eur bol úspešný žalobca, čo predstavuje 92,25 %, a žalovaný 1/
bol úspešný v rozsahu 7,75 %. Čistý úspech žalobcu v odvolacom konaní potom predstavuje 84,5 %
(92,25 % - 7,75 %) a v tomto rozsahu potom odvolací súd aj priznal žalobcovi voči žalovanému nárok

na náhradu trov odvolacieho konania, a to v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1
CSP. O konkrétnych výškach trov konania strán sporu rozhodne súd prvej inštancie.

25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).