Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2020

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/148/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714207720
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2020:8714207720.22

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobkýň: 1/ C. Š., F..

XX.XX.XXXX, J.C. H. H. XXXX/X, A., 2/ Mgr. E. Ď., F.. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, U., obe právne
zastúpené JUDr. Ing. Peter Grendel, PhD., advokát, Trieda SNP 42, Košice, proti žalovaným: 1/ Generali
poisťovňa a.s., Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO : 35 709 332, právne zastúpený: MST Partners
s.r.o.,Laurinská3,Bratislava,IČO:36861545,2/I.H.,F..XX.XX.XXXX,W.Č..X,H.,právnezastúpený:
JUDr. Lukáš Kišeľak, advokát, Jarková 63, Prešov, o náhradu nemajetkovej ujmy 500.000,- Eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 1/ sumu 15.000,- € do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia

povinnosť druhého žalovaného.

II. Žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni 2/ sumu 15.000,- € do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia
povinnosť druhého žalovaného.

III. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

IV. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

V. Štát má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Predmetom tohto sporu je návrh žalobkýň, ktorým žiadajú, aby žalovaní boli spoločne a nerozdielne
zaviazaní zaplatiť každej žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške po 250.000,- € z dôvodu, že žalovaný
2/ je vinníkom dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX, pretože nedal prednosť chodcovi E.. D. J.,

spôsobil mu nehodou zranenia a dňa XX.XX.XXXX došlo k úmrtiu E.. D. J.. Žalobkyne majú za to,
že žalovaný 2/ im svojim konaním zasiahol do ich osobnosti v časti súkromného a rodinného života
výrazným spôsobom, nakoľko nebohý bol ich otcom, mali s ním veľmi silné citové a rodinné väzby, bol
pre ne vždy oporou a s jeho náhlym odchodom sa nedokážu vyrovnať.

2. Obaja žalovaní so žalobou nesúhlasili a navrhovali ju zamietnuť.

3. Žalovaný 1/ namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu, pretože bol toho názoru, že v súlade so
súčasným právnym poriadkom SR poisťovateľ nie je povinný za poisteného platiť žiadne nároky týkajúce
sa nemajetkovej ujmy pozostalým. Rozsah plnenia poisťovateľa za poistného v prípade škodovej
udalosti stanovuje § 4 ods. 2 zákona č. 381/2011 Z. z. ( ďalej aj ako " zákon o PZP " ) striktnýmspôsobom, pričom v uvedenom ustanovení nie je zahrnutá povinnosť poisťovateľa plniť nemajetkovú
ujmu v peniazoch pozostalým. V súvislosti so smrťou zosnulého je v § 4 ods. 2 písm. a/ zákona o PZP
uvedené iba to, že sa uhrádzajú náklady pri usmrtení. Z uvedeného vyplýva, že súčasťou poistného

krytia nie je nemajetková ujma upravená v § 13 OZ.

4. Okrem nedostatku pasívnej vecnej legitimácie považoval žalovaný 1/ nárok za nedôvodný aj s
poukazom na to, že zosnulý E.. J. mal v čase smrti 84 rokov. Dopravná nehoda sa stala dňa
XX.XX.XXXX, avšak E.. J. zomrel dňa XX.XX.XXXX t.j. až tri mesiace po dopravnej nehode, pričom

v samotnom rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.6.2013 č. k. 4T/87/2013-294
sa uvádza, že spolupôsobiacou príčinou smrti bolo zlyhanie chronicky chorobne poškodeného srdca
ťažkého stupňa pri skôrnatení vencovitých tepien srdca ťažkého stupňa. Na základe veku zosnulého
a jeho nepriaznivého zdravotného stavu pred nehodou tak absentuje priama príčinná súvislosť medzi
nehodou a smrťou nebohého E.. J.. Taktiež výšku požadovanej nemajetkovej ujmy považoval žalovaný
1/ za neprimeranú. V súčasnej praxi, kedy je žalovaným subjektom vinník nehody, sa takéto excesné

výšky plnení v podobných prípadoch vôbec nevyskytujú. Má za to, že suma nemajetkovej ujmy nemôže
byť bezhraničná, o to viac v prípadoch, keď sa už pozostalí živili sami, mali vlastné rodiny, zo strany
zosnuléhoužnebolomožnéočakávaťplnenievyživovacejpovinnostiaanijehoplnohodnotnúschopnosť
pomáhať svojím blízkym. Žalovaný vyjadril ľútosť nad smrťou zosnulého, avšak podľa jeho názoru pre
všetky uvedené dôvody ho nie je možné zaviazať na náhradu škody.

5. Žalovaný 2/ navrhoval žalobu zamietnuť z dôvodu, že nie sú splnené žiadne hmotnoprávne a ani
procesnoprávne predpoklady preto, aby súd mohol voči jeho osobe vyhovieť žalobe žalobkýň čo i len
sčasti. Mal za to, že žalobkyne nijako nedokázali vznik zásahu do ich osobnostných práv a najmä
vysokú, či mimoriadnu mieru intenzity takéhoto zásahu, tak ako to má na zreteli § 13 ods. 2 OZ, nakoľko

skutočnosti uvádzané v podanej žalobe sú vyjadrené len vo všeobecnej rovine. Podľa jeho názoru nie
každý zásah do osobnostných práv zakladá nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a vyjadril
presvedčenie, že priznanie takejto formy satisfakcie je krajným prostriedkom zadosťučinenia. Poukázal,
že otec žalobkýň mal v čase smrti 84 rokov veku a v čase dopravnej nehody ako aj v čase svojej smrti
trpel ťažkými zdravotnými problémami, ktoré jednoznačne spolupôsobili pri jeho úmrtí, ktoré nastalo až

tri mesiace po dopravnej nehode. Okrem nepreukázanej existencie základu súdne uplatneného nároku
žalobkýň namietal žalovaný 2/ aj jeho výšku, ktorá je podľa jeho názoru absolútne neprimeraná a v
rozpore s príslušnou právnou úpravou, ako aj dobrými mravmi. Poukázal, že je osobou nemajetnou,
pochádzajúcou zo skromných socioekonomických pomerov a je otcom dvoch maloletých detí, ktoré sú
na neho odkázané výživou a výchovou. Jediným príjmom štvorčlennej rodiny je jeho príjem - minimálna

mzda. Naproti tomu každá zo žalobkýň požaduje od neho žalobou sumu, ktorú nikdy vo svojom živote
nie je schopný zarobiť, nie to ešte ušetriť. Aj keď je pravda, že otec žalobkýň zomrel v dôsledku
spolupôsobenia následkov dopravnej nehody, ktorú zavinil, išlo však v danom prípade o zavinenie vo
formenedbanlivosti, ktoréhospáchanie ľutujeaťažkosavyrovnávasjehodôsledkom.Určitásatisfakcia
bola daná už právoplatnosťou trestného rozsudku, ktorým bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia.

6. Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 11.01.2018 tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol a
zároveň rozhodol o náhrade trov konania. Voči tomuto rozsudku podali žalobkyne odvolanie, na základe
ktorého odvolací súd uznesením zo dňa 21.09.2018 rozsudok zrušil a vec vrátil tunajšiemu súdu na
ďalšie konanie.

7. Odvolací súd vo svojom uznesení poukázal, že tunajší súd sa v danej veci nevysporiadal so všetkými
špecifikami charakterizujúcimi daný spor, čím založil nepreskúmateľnosť rozsudku. Ďalej odvolací súd
uviedol, že zodpovednosť žalovaného 2/ za neoprávnený zásah do práv na ochranu osobností žalobkýň
je preukázaná rozsudkom vyhláseným v trestnom konaní sp. zn. 4T 87/2013, pričom došlo k zásahu

do práva na ich súkromný a rodinný život, ktorý bol smrťou ich otca natrvalo narušený. Ide pritom o
objektívnu zodpovednosť, ktorá je zodpovednosťou nezávisiacou na zavinení. Zaujal stanovisko aj k
pasívnej vecnej legimitimácii žalovaného 1/ s tým, že s poukazom na viaceré rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky ako aj Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré danú otázku posudzovali,
je pasívna vecná legitimácia žalovaného 1/ daná. V ďalšom sa odvolací súd vyjadril k okolnostiam, ktoré

je nevyhnutné skúmať a uložil tunajšiemu súdu opätovne posúdiť nárok žalobkýň.8. Po vrátení veci tunajšiemu súdu na ďalšie konanie súd najprv vyzval strany spory, či medzi nimi nie je
možné uzavretie zmieru a po negatívnom stanovisku ich následne vyzval, či majú návrhy na doplnenie
dokazovania.

9. Žalobkyne nezaslali súdu žiadne vyjadrenie.

10. Žalovaný 1/ doručil súdu vyjadrenie kde uviedol, že žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemá a
trvá na všetkých svojich písomných i ústnych vyjadreniach s tým, že žalobu navrhuje voči svojej osobe

zamietnuť.

11. Žalovaný 2/ vo svojom vyjadrení zo dňa 23.08.2019 poukázal, že pasívna legitimácia žalovaného
1/ je daná, pričom námietky žalovaného 1/ o jej nedostatku boli prekonané, a to s poukazom
na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu SR. V súvislosti s
posudzovaním otázky, či náhrada nemajetkovej ujmy mala byť pokrytá povinným zmluvným poistením

je potrebné poukázať na uznesenie Ústavného súdu zo dňa 16.12.2015 vo veci III. US 646/2015, zo
dňa 17.8.2016 vo veci I. US 474/2016 a v neposlednom rade III. US 666/2016 zo dňa 11.10.2016. V
uvedenýchrozhodnutiachÚstavnýsúduviedol,žepokiaľsúdydospelikzáveruomožnostiextenzívneho
výkladu pojmu škoda použitého v zákone o povinnom zmluvnom poistení, ústavný súd tento záver
nepovažuje za arbitrárny ani inak ústavne neudržateľný. Podľa rozsudku NS SR z 31.07.2017 sp. zn.

6MCdo/1/2016, škodou pre účely zákona č. 381/2001 Z. z. je aj nemajetková ujma spočívajúca v zásahu
do osobnostných práv pozostalých obetí dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.
V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná ( R 61/2018 - Zbierka stanovísk a
rozhodnutí NS SR 8/2018).

12. Vo vzťahu k žalobkyniam uplatňovanej výške náhrady nemajetkovej ujmy 500.000,- € poukázal, že
pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy by mali súdy v zmysle nálezu ÚS SR pod sp. zn. III. ÚS 288/2017
z 5.12.2017 zohľadňovať svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti
rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej
úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady. Zároveň by súdy mali vychádzať aj zo

zákona č. 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov, v zmysle ktorého obeti násilného trestného činu,
ktorej bola spôsobená smrť, patrí odškodnenie v maximálnej výške 50-násobku minimálnej mzdy (§
12 a § 13 cit. zák.). V prípade, ak je obetí násilného trestného činu viac, uvedená suma odškodnenia
sa medzi nich rozdelí rovnakým dielom. Posudzovanie výšky nemajetkovej umy nemožno v žiadnom
prípade znevažovať tým spôsobom, aby bola vnímaná ako ,, cena ľudského života ". Zmyslom náhrady

nemajetkovej umy nie je kompenzovať fyzickú absenciu zomrelého, ale pokúsiť sa pozostalým nahradiť
nemateriálnu ujmu prejavujúcu sa v ich subjektívnych pocitoch. Ani v tejto citlivej otázke nie je možnosť
voľnej úvahy súdu neobmedzená, ale aj tu je potrebné rešpektovať princíp legitímneho očakávania, a to
nielen na strane poškodených, ale aj na strane povinného subjektu. Výška náhrady nemajetkovej ujmy
musí totižto odrážať všeobecne zdieľané predstavy o spravodlivosti. Na druhej strane, pri zachovaní

proporcionality, výška satisfakcie nesmie byt prostriedkom bezdôvodného obohatenia a pôsobiť na
škodcu likvidačne.

13.Žalovaný 2/dávadopozornostirozhodnutieEurópskehosúdupreľudsképráva,konkrétnevprípade
P. c/a Slovenská republika. V predmetnom rozhodnutí bola sťažovateľke priznaná nemajetková ujma

v sume 25.000,-€, pričom neoprávneným zásahom ( nekonaním štátnych orgánov, ktoré v konečnom
dôsledku viedlo k nezabráneniu trestného činu ) do jej osobnostných práv bolo usmrtenie oboch jej
maloletýchdetínásledkomzávažnéhotrestnéhočinu.Náhradanemajetkovejujmypriznanávuvedenom
prípade za zásah do práva na súkromie zahŕňajúci aj právo na rodinný život, predstavovala sumu
25.000,- €, pričom išlo o zásah spočívajúci v absolútnom rozvrátení rodinného života poškodenej,

nakoľko došlo k súčasnému usmrteniu oboch ( jediných ) jej detí. Vo vzťahu k jednému dieťaťu by sa
teda jednalo o čiastku 12.500,- €. Poukazoval aj na viaceré rozhodnutia okresných súdov, napr. na
rozhodnutie Okresného súdu Martin pod sp. zn. 11C/43/2013, ktorým bola pozostalému manželovi a
otcovi priznaná náhrada nemajetkovej ujmy vo výške 45.000-, € za usmrtenie manželky, syna a dcéry
pri dopravnej nehode nárazom nákladného motorového vozidla do pred ním idúceho osobného vozidla.

Rozhodnutím Okresného súdu Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 5C/63/2011 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 6Co/80/2017 bola priznaná náhrada nemajetkovej ujmy dcéram 25
a 18 rokov, každej vo výške 26.000,- € a matke 74 rokov 5.000,- € za spoločnú smrť 43 ročnej matky
a dcéry a 47 ročného otca. Rozhodnutím Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 6C/18/2016 v spojení srozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. .zn. 17Co/149/2017 bola priznaná manželke a matke náhrada
nemajetkovej ujmy vo výške 25.000 € a plnoletým synom a bratom vo výške 15.000,- € za spoločnú smrť
otca (manžela) a plnoletého syna (brata) pri dopravnej nehode ( prechod do protismeru ).

14. V ďalšom žalovaný 2/ poukázal, že dopravnou nehodou spôsobené zdravotné komplikácie, ktoré
sa pridružili k zdravotným komplikáciám, došlo k úmrtiu nebohého E.. J., ktorý mal v čase svojej smrti
84 rokov veku. Ako pozostalé ostali po ňom dve dcéry - žalobkyne, pričom žalobkyňa 1/ mala v čase
smrti nebohého vek 60 rokov a žalobkyňa 2/ vek 59 rokov. Žalobkyňa 2/ podľa svojej výpovede 30 rokov

nežila v obci Levoča, kde dlhodobo žil nebohý E.. J., ale bola odsťahovaná v obci Humenné. Žalovaný
2/ prejavil ľútosť nad smrťou a ospravedlnil sa pozostalým žalobkyniam. Súčasne by mal súd zobrať
na zreteľ jeho majetkové pomery, že je nemajetný, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, nie je vlastníkom
žiadneho motorového vozidla a výška jeho príjmu zodpovedá sume o niečo vyššej ako minimálna mzda.
Z uvedeného príjmu musí zabezpečovať financovanie výchovy a výživy svojich dvoch nezaopatrených
detí, ktoré sa sústavne pripravujú na výkon povolania denným štúdiom, ako aj spoločnú domácnosť.

15. Žalovaný 2/ trval tiež na tom, že žalobkyne doposiaľ nepreukázali základ svojich nárokov na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch mimo svojich účastníckych výpovedí a mal tiež za to, že si
odporujú vo vyjadreniach, ktoré sa týkajú zdravotného stavu ich otca, preto žalovaný 2/ navrhol doplniť
dokazovanie o posúdenie dlhodobého zdravotného stavu a liečby srdcovocievnych ochorení a chorôb,

ako aj kostrového systému nebohého E.. D. J. v čase pred dopravnou nehodou, za týmto účelom
vyžiadať lekársky posudok a určiť percentuálnu mieru zavinenia chronických zmien na zlyhaní srdca
vedúceho k úmrtiu. Rovnako tak vyžiadať, či nebohý bol osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a
či požiadal o niektorú z foriem sociálnej služby. Navrhované dokazovanie, vrátane ustálenia dátumov
diagnostikovania chorôb a ochorení, ktoré boli prítomné u E.. D. J. ku dňu dopravnej nehody, vrátane

medicínskeho ustálenia, prognózy a ich závažnosti, pri posúdení toho, ktoré z nich si vyžadovali liečbu
a dodržiavanie liečebného režimu a pri posúdení závažnosti a vplyvu spolupôsobenia týchto chorôb
a ochorení na zdravotný stav nebohého ku dňu dopravnej nehody a následného ustálenia toho, či
toto spolupôsobenie predstavovalo zvýšenú záťaž na činnosti srdca a krvného obehu, aká by bola
prognóza v prípade ich neliečenia a nedodržiavania liečebného režimu, tak aby tieto informáce slúžili

na objasnenie dĺžky obdobia, v ktorom rodinný príslušníci E.. D. J. mohli a mali vedieť o závažnosti,
prognóze a možných zdravotných následkoch diagnostikovaných ochorení a zároveň tieto informácie
by slúžili pri rozhodovaní o náhrade nemajetkovej ujme žalobkýň spôsobenej smrťou nebohého E.. J..

16. Na vyjadrenie žalovaného 2/ reagoval žalovaný 1/ vyjadrením zo dňa 30.09.2019, v ktorom poukázal

na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III ÚS 666/2016 zo dňa 11.10.2016. V tejto súvislosti uvádzal,
že ak aj ústavný súd dospel k záverom, v ktorých sa stotožnil s extenzívnym výkladom pojmu škoda,
v podstate iba konštatoval, že takýto ním uvedený výklad neprekračuje ústavno-právne limity. To však
automaticky neznamená, že iný výklad, ktorý smeruje k odlišnému právnemu posúdeniu (napr. zo strany
Najvyššieho súdu SR v rozhodnutiach 3 Cdo 301/2012 a 8 Cdo 219/2016) by nemal byť prípustný a

že by mal odporovať ústave. V otázke výšky škody sa žalovaný 1/ stotožňuje s vyjadrením žalovaného
2/, a teda že žalobou uplatnená náhrada nemajetkovej ujmy spolu vo výške 500.000,-€ je neprimerane
vysoká vzhľadom na všetky okolnosti daného prípadu, najmä na vysoký vek poškodeného, ktorý mal v
čase nehody 84 rokov a chronické poškodenie srdca, nemal iný príjem okrem dôchodku a žalobkyne ani
iné osoby na neho neboli odkázané výživou. Takáto neprimerane vysoká výška náhrady sa nedá ničím

odôvodniť, nepriznáva sa v takej výške ani v obdobných prípadoch.

17. Na pojednávaní strany zotrvali na všetkých svojich vyjadreniach. Žalobkyne k posledným písomným
vyjadreniam žalovaných uviedli, že spôsob ako žalovaný 2/ uplatňuje svoje práva ako aj ich rozsah sa
im javí v rozpore s dobrými mravmi, keďže to bol žalovaný 2/, ktorý svojim konaním spôsobil dopravnú

nehodu a zasiahol do ich osobnostných práv. Ospravedlnenie žalovaného 2/ sa žalobkyniam javí ako
účelové v snahe minimalizovať svoju zodpovednosť s poukazom, že náhrada škody je krytá z povinného
zmluvného poistenia. Ospravedlnenie tak nepovažujú za myslené vážne a spochybňujú jeho úprimnosť.
Za rozporné s dobrými mravmi považovali aj to, že žalovaný 2/ poukazuje na údajne vysoký vek ich
otca a týmto zľahčuje svoje konanie, diskriminuje žalobkyne ako aj ich ujmu. Za vysoko morbídne

špekulácie považujú to, že ich otec údajne trpel zdravotnými problémami, kvôli ktorým by tak či tak
zomrel. Mali tak za to, že žalovaný 2/ týmto svojím konaním zľahčuje ich ujmu so snahou o vylúčenie
resp. minimalizovanie náhrady nemajetkovej ujmy, a toto sú podľa ich názoru podstatné a kľúčové
okolnosti, ktorými by sa mal súd zaoberať. Pokiaľ ide o majetkové pomery žalovaného 2/, žalobkyne malizato,žeprihliadanienatietopomeryjeneadekvátne,pretožeajÚstavnýsúdČeskejrepublikysavyjadril,
že prihliadanie k majetkovým pomerom by bolo náhodné a v rozpore s princípom spravodlivosti, nakoľko
ak je zodpovedná osoba nemajetná, tak poškodení nemajú možnosť na peňažnú náhradu a naopak,

ak by zodpovedná osoba bola majetná, tak by poškodený mal možnosť uplatniť si a získať finančné
prostriedky, a teda výška priznanej nemajetkovej ujmy by spočívala v aspekte náhodnosti. Pokiaľ ide
o pasívnu legitimáciu žalovaného 1/, žalobkyne trvali na tom, že s poukazom na už vyjadrený právny
názor tunajšieho súdu v prvom rozsudku ako aj názor odvolacieho súdu, je táto otázka už vyriešená a
pasívna legitimácia žalovaného 1/ je daná.

18. Žalobkyňa 1/ na doplnenie svojich vyjadrení ohľadom zdravotného stavu otca uviedla, že bol vo
veľmi dobrom stave, pretože v tom čase jej umieral manžel na onkologické ochorenie, pričom to bol
otec, ktorý jej veľmi pomáhal a radil jej aj z odborného hľadiska ako lekár, chodil jej manželovi dávať
infúzie. Preto ak by bol otec v tom čase chorý a mal nejaké zdravotné problémy, určite by to nedokázal.
Poukázala, že stále je to pre ňu veľmi citlivá téma a súdne pojednávanie jej bolesť znásobuje.

19. Žalobkyňa 2/ na doplnenie svojich vyjadrení ohľadom zdravotného stavu otca uviedla, že ten
bol vynikajúci, pretože denne chodil do lesa a bol vo výbornej kondícii. Nemá vedomosť o žiadnych
problémochsosrdcomakeďdošloknehode,takprezranenianajprvnebolvdanýdeňschopnýprevozu,
ale následne ho už previezli do Prešova, kde podstúpil dve 7 hodinové operácie, ktoré prežil, pričom

lekári sa vyjadrovali, že je to výnimočné v jeho veku. Tiež poukázala na to, že otec s nimi riadne
komunikoval a myslenie mal v poriadku.

20. Žalovaný 1/ trval na svojom stanovisku, že nie je daná jeho pasívna vecná legitimácia. Naďalej trval
na tom, že navrhovaná výška nemajetkovej ujmy je neprimerane vysoká a pokiaľ ide o spochybňovanie

zdravotných problémov otca žalobkýň, mal za to, že objektívnym faktom je, že mal vek 84 rokov a
že trpel chronickým poškodením srdca, čo bolo potvrdené znalcom, preto s tvrdeniami žalobkýň, že
ide o neodôvodnené špekulácie nesúhlasil a ich postoj vníma ako ich subjektívny postoj, kedy sa im
otec mohol javiť ako zdravý, ale objektívne tieto problémy mal. Pokiaľ ide o intelekt ich otca, ten nikto
nespochybňoval.

21. Žalovaný 2/ trval na tom, že pasívna legitimácia žalovaného 1/ je daná a pokiaľ ide o tvrdenia
žalobkýň, namietal ich správnosť aj pravdivosť, pretože ani v časti sa nie je možné stotožniť s tvrdením,
že by si svoje práva uplatňoval v rozpore s dobrými mravmi. Mal za to, že ide o všeobecné a ničím
nepodložené tvrdenie žalobkýň s poukazom, že vo svojom písomnom vyjadrení robil sumár skutočností

zistených v konaní pred súdom. Za jediné, čo je možné považovať za konanie v rozpore s dobrými
mravmi je podľa jeho názoru výška náhrady nemajetkovej ujmy požadovaná žalobkyňami a uvedené
si dovoľuje tvrdiť s poukazom na judikatúru a rozhodnutia súdov, ktoré uvádzal vo svojom vyjadrení a
z ktorých je zrejmé, že súdy stanovujú mantinely a limity aj vo vzťahu k nárokom poškodených. Trval
na tom, že je potrebné skúmať aj jeho majetkové pomery a za alibistický považuje postoj žalobkýň, že

nemajetková ujma je krytá z povinného zmluvného poistenia , tak si aj tak jej náhradu môže požadovať
od žalovaného 1/. Mal za to, že žiadne z jeho skutkových tvrdení nemožno považovať za morbídne,
pretože každé jeho tvrdenie a závery vychádzajú z objektívne zistených skutočností počas dokazovania,
pričom žiadna strana v tomto konaní v žiadnom prípade nič nezľahčuje, avšak je potrebné, aby aj v tomto
konaní boli objektívne stanovené limity na to, aby sa určila výška náhrady škody ako aj to, či vôbec má

byť žalobkyniam priznaná.

22. Žalovaný 2/ trval na doplnení dokazovania v zmysle svojho písomného vyjadrenia zo dňa 23.08.2019
( č.l. 388 až 392 spisu ) a k tomuto návrhu sa pripojil aj žalovaný 1/ obaja s poukazom, že odvolací
súd uložil tunajšiemu súdu zohľadniť všetky okolnosti prípadu a doplnenie dokazovania v tomto smere

je nutné práve pre úplné zistenie skutkového stavu. Žalobkyne s návrhom na doplnenie dokazovania
nesúhlasili , mali za to, že je to v rozpore s koncentráciou konania a že odvolací súd uložil tunajšiemu
súdu len opätovne posúdiť ich nárok podľa skutkového stavu zisteného z dokazovania, ktoré už bolo
ukončené pred prvým vyhlásením rozsudku. Tiež boli toho názoru, že týmto dokazovaním sa na ich úkor
spôsobí prieťah a oddiali sa rozhodnutie vo veci.

23. Po posúdení návrhu žalovaných na doplnenie dokazovania mal súd za to, že v danom prípade nejde
o nové dokazovanie, nakoľko zdravotný stav otca žalobkýň už bol posudzovaný, bol k nemu vypočutý
aj znalec, avšak súd mal za to, že sa jedná o doplnenie dokazovania ohľadom zdravotného stavu otcažalobkýň pred nehodou. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd uložil tunajšiemu súdu povinnosť zohľadniť
všetky okolnosti prípadu a opätovne návrh posúdiť a keďže žalovaní sa od začiatku bránili aj námietkou,
že na smrť žalovaného vplývalo viacero príčin, jednou z ktorých bol aj zdravotný stav zosnulého pred

nehodou, mal súd za to, že je potrebné vykonať doplnenie dokazovania v tomto smere, aby mal
súd k dispozícii všetky skutkové okolnosti prípadu na posúdenie výšky nároku. Súd však nepovažoval
za potrebné zisťovať zdravotný stav zosnulého pred nehodou v tak podrobnom rozsahu ako žiadal
žalovaný 2/ a mal za to, že pre rozhodnutie vo veci bude postačujúce, ak sa od kompetentných orgánov
vyžiada správa, či otcovi žalobkýň bolo priznané postavenie osoby ťažko zdravotne postihnutej alebo

bola riešená jeho zdravotná spôsobilosť v súvislosti s priznaním sociálnej pomoci, preto v uvedenom
rozsahu pripustil doplnenie odkazovania.

24. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad vo svojej správe zo dňa 28.11.2019 uviedol, že nebohý
E.. D. J. nebol nikdy na úrade posudzovaný, nepoberal žiadne peňažné príspevky na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a nebol ani občanom s ťažkým zdravotným postihnutím. Taktiež

nepoberal žiadne iné sociálne dávky.

25. Sociálna poisťovňa vo svojej správe zo dňa 22.11.2019 uviedla, že nebohý E.. D. J. nebol
poberateľom invalidného dôchodku, od roku 1994 bol poberateľom starobného dôchodku.

26. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

27. Podľa § 13 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby

sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej
osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na

okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

28. Podľa § 15 Občianskeho zákonníka po smrti fyzickej osoby patrí uplatňovať právo na ochranu jeho
osobnosti manželovi a deťom, a ak ich niet, jeho rodičom.

29. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

30. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

31. Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

32. Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola

škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak
preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

33. Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistený právo, aby v
prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistený

zodpovedá.

34. Podľa § 823 Občianskeho zákonníka náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo
na plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

35. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od
ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.36. Podľa § 4 ods. 1 zákona o PZP č. 381/2001 Z. z. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého,
kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

37. Podľa § 4 ods. 2 zákona o PZP č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

38. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP č. 381/2001 Z. z. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

39. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP č. 381/2001 Z. z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

40. Predmetom tohto sporu bol nárok žalobkýň na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch,

ktorá im vznikla tým, že žalovaný 2/ spôsobil dopravnú nehodu, následkom ktorej zomrel otec
žalobkýň. Zodpovednosť žalovaného 1/ žalobkyne vyvodzovali titulom povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

41. V intenciách pokynov odvolacieho súdu tunajší súd opätovne posúdil nárok žalobkýň, pričom

vychádzal z dokazovania vykonaného pred prvým rozhodnutím súdu ako aj doplneného dokazovania
po vrátení veci.

42. Keďže žalovaný 1/ aj napriek právnemu názoru vyjadrenému odvolacím súdom trval na tom, že v
danomkonaníniejedanájehopasívnavecnálegitimácia,vprvomradesasúdvyjadrujektejtonámietke.

Súd rovnako ako v prípade prvého rozhodnutia vo veci uvádza, že s právnym názorom žalovaného 1/
sa nestotožňuje a má za to, že pojem škody na zdraví podľa § 4 ods. 2 písmeno a) zákona o PZP je
potrebné vykladať čo najextenzívnejšie a že súčasťou náhrady škody je nie len právo majetkovej povahy,
ale aj nemajetková ujma spôsobená pozostalým po obeti dopravnej nehody, za ktorú možno priznať
zadosťučinenie peňažnou formou podľa § 13 OZ. Právne názory k danej problematike sa postupne

vyvíjali,avšakvsúčasnostijezrejmé,žesúdnapraxzaujalajednotnéstanoviskokproblematikepasívnej
legitimácie poisťovní, o čom svedčí rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.07.2017 sp. zn. 6 MCdo
1/2016 publikovaný v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R 61/2018 v znení právnej
vety:"Škodoupreúčelyzákonač.381/2001Z.z.oPZPjeajnemajetkováujmaspočívajúcavzásahudo
osobnostných práv pozostalých obete dopravnej nehody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

V spore o náhradu takejto ujmy je poisťovňa pasívne legitimovaná." Rovnako tak súd poukazuje aj na
nález Ústavného súdu SR zo dňa 05.12.2018 sp. zn. II. ÚS 695/2017 ako aj rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 28.03.2019 sp. zn. 3Cdo 230/2017. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že žalovaný
1/ je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní, nakoľko žalovaný 2/ mal so žalovaným 1/ uzavreté
povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čo v

tomto konaní ani nebolo sporné.

43. V konaní nebolo sporné, že žalovaný 2/ bol rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 4T/87/2013 zo
dňa 13.06.2013, právoplatného dňa 13.06.2013 uznaný vinným z toho, že dňa 27. októbra 2012
v Levoči po Probstnerovej ceste v smere jazdy Poprad - Prešov, v pravom jazdnom pruhu viedol

osobné motorové vozidlo zn. Š. Z., kde pri vstupnej bráne do nemocnice nedal prednosť chodcovi
- E.. D. J., prechádzajúcemu po prechode pre chodcov, zľava doprava - zo smeru jazdy vodiča a
prednou časťou vozidla do neho narazil, čím mu spôsobil zranenia, ktoré boli so zlyhaním chronicky
chorobne poškodeného srdca ťažkého stupňa pri skôrnatení vencovitých tepien srdca ťažkého stupňabezprostrednou príčinou smrti, ku ktorej došlo dňa XX.XX.XXXX, pričom konal v rozpore s § 4 ods. 1
písm. f/ zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, teda inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a uvedený
čin spáchal závažnejším spôsobom konania, a to tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa

zákona. Za prečin usmrtenia bol žalovaný 2/ odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov
s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou v trvaní 40 mesiacov. Zároveň mu bol uložený trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel v trvaní 54 mesiacov. Žalovaný 2/ v trestnom
konaní dobrovoľne uznal svoju vinu a konanie bolo ukončené schválením dohody o vine a trestne.
Ako odvolací súd konštatoval vo svojom uznesení, týmto výrokom rozhodnutia trestného súdu je súd

viazaný v konaní o náhrade nemajetkovej ujmy, zodpovednosť žalovaného 2/ za neoprávnený zásah
do práv na ochranu osobností žalobkýň je teda preukázaná a ide o objektívnu zodpovednosť, ktorá je
zodpovednosťou nezávisiacou na zavinení.

44. Pokiaľ ide o nárok uplatňovaný žalobkyňami, k tomu súd uvádza, že svoj nárok opreli o § 13 OZ
s tým, že ich ujma má spočívať v psychických útrapách, smútku, žiali spôsobených smrťou ich otca,

s ktorým mali podľa svojho vyjadrenia blízky a intenzívny vzťah. Žiadajú náhradu ujmy, ktorá nemá
majetkový charakter a pri ktorej je vylúčené uvedenie do pôvodného stavu, nakoľko smrť ich otca
je nevratná, definitívna a strata blízkeho človeka nenahraditeľná. Ľudský život človeka nie je možné
vyčísliť, preto nie je možné exaktne vyčísliť ani peňažnú náhradu za ujmu spôsobenú stratou blízkeho
človeka, avšak podľa názoru súdu túto peňažnú náhradu nemožno vyčísľovať tak, aby bola čo najvyššia,

nakoľko táto náhrada nemajetkovej ujmy má plniť satisfakčnú funkciu s cieľom zmierniť stav vyvolaný
stratou blízkeho človeka. Pri určení výšky škody je podľa názoru súdu potrebné vychádzať zo zásady
spravodlivosti a slušnosti, pričom to, čo je spravodlivé a slušné je práve v uvedených prípadoch vnímané
veľmisubjektívneanázoryzúčastnenýchsamôžuznačnelíšiť.Vzmysle§13ods.3OZjenaúvahesúdu
akú výšku náhrady nemajetkovej ujmy určí, táto úvaha však nemôže byť len voľnou úvahou, nakoľko

musí prihliadnuť jednak na závažnosť ujmy ako aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
a teda súd musí nájsť objektívne hľadiská, ktoré môžu byť podkladom pre jeho rozhodnutie o výške
náhrady. Súd preto skúmal tak okolnosti na strane žalobkýň ako aj okolnosti na strane žalovaného 2/.

45. Pokiaľ ide o okolnosti na strane žalobkýň, z ich výpovedí mal súd preukázané, že s otcom mali blízke

a intenzívne vzťahy, boli spolu v pravidelnom kontakte a otec pre ne predstavoval oporu. Tiež mal súd
preukázané, že v čase smrti otca žalobkýň boli obe v zrelom veku, žili samostatne so svojimi rodinami,
neboli na otca odkázané výživou. Ich otec bol starobným dôchodcom, ktorý sa snažil žiť svoj život
aktívne, nakoľko celý život takto žil, pretože aj počas produktívnych rokov svojho života napĺňal svoje dni
úspešnou prácou lekára a žalobkyne ho vnímali ako muža, ktorý žil s ich matkou v šťastnom manželstve,

vytvárali spokojnú rodinu a bol dobrým otcom. Je nepochybné, že pokiaľ si žalobkyne boli so svojim
otcom takto blízke, jeho stratu, aj keď prišla v dôchodkom veku 84 rokov, nič nenahradí a je prirodzené,
že ich túžbou bolo žiť so svojim otcom a tešiť sa zo vzájomnej blízkosti čo najdlhšie. Aj keď bol žalovaný
2/ právoplatne odsúdený a potrestaný za dopravnú nehodu, ktorú spôsobil a následkom ktorej otec
žalobkýň zomrel, žalobkyne nevnímajú uvedené odsúdenie ako postačujúcu morálnu satisfakciu a majú

za to, že na to, aký dobrý človek a lekár bol ich otec, im toto odsúdenie na zadosťučinenie nepostačuje.

46. Pokiaľ ide o okolnosti na strane žalovaného 2/, z obsahu trestného spisu mal súd preukázané, že
dopravnú nehodu spôsobil z nedbanlivosti, svoju vinu nepopieral, prijal trest a riadne ho vykonával. Aj
keďžalobkyneodsúdeniežalovaného2/nepovažujúzadostatočnúsatisfakciu,preúčelyrozhodovaniao

výške náhrady nemajetkovej ujmy súd uvedenú okolnosť vzal do úvahy. Po nehode žalovaný 2/ poskytol
prvú pomoc, udalosť nahlásil. Z vyjadrení žalovaného 2/ je tiež zrejmé, že sám ťažko nesie uvedenú
nehodu o to viac, že pracuje v zdravotníctve na traumatológii a denne vidí prípady, ktorý sa stal aj jemu.
Prejavil ľútosť a žalobkyniam sa ospravedlnil, pričom tvrdenia žalobkýň, že toto jeho ospravedlnenie
vnímajú ako neúprimné a účelové považoval súd za ich subjektívne tvrdenia nepodložené žiadnym

relevantným dôkazom, ktorý by tieto ich pocity mohol navodiť. Taktiež sa súd nestotožnil s názorom
žalobkýň, že by žalovaný 2/ ich ujmu zľahčoval alebo pri uplatňovaní svojich práv postupoval v
rozpore s dobrými mravmi či morbídne, nakoľko žalovaný 2/ všetky svoje vyjadrenia opieral jednak o
zistené skutkové okolnosti prípadu a svoje právne posúdenie preukazoval rozhodnutiami iných súdov
v obdobných prípadoch, čo súd považuje za spôsob uplatňovania svojich procesných práv v súlade so

zákonom a v jeho konaní nevzhliadol ani rozpor s dobrými mravmi. Uvedená dopravná nehoda mala
na žalovaného nepochybne negatívny dopad aj vzhľadom k tomu, že mu bol uložený trest zákazu
činností, nemohol viesť motorové vozidlo, čím sa mu skomplikovalo bežné fungovanie v jeho živote.
Keďže postoj žalovaného 1/ je od začiatku konania taký, že žalobu vo vzťahu k svojej osobe navrhujezamietnuť, pretože má za to, že povinné zmluvné poistenie nepokrýva nárok na náhradu nemajetkovej
ujmy, je zrejmé, že aj v majetkovej oblasti môže mať nehoda negatívny dopad na žalovaného 2/, ktorý
napriek tomu, že poistenie uzavreté mal, vzhľadom na postoj poisťovne nevie, či nebude zaviazaný

nahradiť žalobkyniam nemajetkovú ujmu, pričom výška 500.000,-€, ktorú žalobkyne požadujú, je pre
neho likvidačná.

47. Okrem vyššie uvedených okolností na strane žalobkýň a žalovaného 2/ ktoré súd zohľadňoval pri
rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy, obaja žalovaní poukazovali aj na to, že zdravotný stav otca

žalobkýň už pred nehodou nebol dobrý, nakoľko mal chronicky poškodené srdce a ťažko skôrnatené
cievy. Z obsahu trestného spisu, kde bolo vykonané znalecké dokazovanie ako aj výpoveďou znalca
v tomto konaní mal súd preukázané, že otec žalobkýň v čase nehody trpel týmito chorobami, ktoré
vyplývali aj z jeho veku, avšak smrť, ktorá u neho nastala, bola v dôsledku dopravnej nehody. Doplneným
dokazovaním mal súd preukázané, že pred nehodou nebol otec žalobkýň nikdy posudzovaný pre účely
priznania invalidného dôchodku alebo dávok sociálnej pomoci, či priznania postavenia osoby ťažko

zdravotne postihnutej, z čoho je zrejmé, že jeho zdravotný stav bol v poriadku.

48. Pri svojich úvahách o výške náhrady nemajetkovej ujmy vychádzal súd aj zo zákona č. 274/2017
Z. z. o obetiach trestných činov, ktorý upravuje výšku odškodnenia. Zo znenia tohto zákona je zrejmé,
že ak bola trestným činom spôsobená smrť, obeť násilného trestného činu má nárok na vyplatenie

odškodnenia v sume 50 násobku minimálnej mzdy ( § 12 ods. 2 zákona ). Za obeť násilného trestného
činu sa pritom považuje fyzická osoba, ktorej bola ujma na zdraví spôsobená úmyselným násilným
trestným činom ( § 2 ods. 1 písmeno d/ bod 1 zákona ). V čase smrti otca žalobkýň, teda v roku 2013,
bola výška minimálnej mzdy 338,-€ a v súčasnosti v roku 2020 je jej výška 580,-€. Päťdesiatnásobok
minimálnejmzdytakvroku2013predstavovalsumu16.900,-€avsúčasnostipredstavujesumu29.000,-

€. V záujme zachovania reálnych hodnôt náhrady nemajetkovej ujmy je podľa názoru súdu potrebné
zohľadniť aj ekonomický vývoj spoločnosti. Keďže v prípade žalovaného 2/ išlo o nedbanlivostný
trestný čin, bol súd toho názoru, že uvedené je potrebné zohľadniť, nakoľko sumy odškodnenia zákon
predpokladá pri úmyselnom trestnom čine.

49. Po posúdení všetkých vyššie uvedených okolností dospel súd k záveru, že suma 15.000,-€ pre
každú žalobkyňu je sumou primeranou a plní satisfakčnú funkciu náhrady nemajetkovej ujmy, na základe
čoho zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne túto sumu žalobkyniam zaplatiť, keďže zodpovednosť
žalovaného 2/ je daná § 420 ods. 1OZ, § 427 ods. 1 OZ a § 428 OZ a žalovaný 1/ ako poisťovateľ je
povinný túto škodu nahradiť titulom zákona o PZP č. 381/2001 Z. z.

50. Keďže žalobkyne sa svojim návrhom domáhali zaplatenia sumy každá po 250.000,-€ a súd im priznal
nárok na zaplatenie sumy po 15.000,-€, v prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. K výške náhrady
nemajetkovej ujmy požadovanej žalobkyňami súd uvádza, že aj keď zákon nestanovuje žiadnu hranicu
ohľadom výšky a je veľmi ťažké túto hranicu určiť, keďže život človeka je neoceniteľný, musia byť podľa

názoru súdu dané objektívne kritériá, ktoré je potrebné zohľadniť a za takéto kritérium považoval súd
jednak zákon č. 274/2017 Z. z. , nakoľko tento stanovuje sumy odškodnenia za smrť človeka a rovnako
tak vychádzal súd aj z doposiaľ priznaných súm v iných súdnych konaniach, na ktoré už poukazoval
jednak žalovaný 2/ vo svojom písomnom vyjadrení a jednak ktoré sú súdu známe zo zverejnenej
rozhodovacej činnosti, ako napr. NS SR v konaní sp. zn. 4Cdo 139/2011 zamietol dovolanie v konaní o

náhradu nemajetkovej ujmy za smrť chodkyne ( dcéry ) zrazenej na prechode pre chodcov, kde rodičom
bola priznaná suma po 15.000,-€ a súrodencom suma po 2.000,-€. V konaní sp. zn. 1Mcdo 10/2013 NS
SR zamietol mimoriadne dovolanie v konaní o náhradu nemajetkovej ujmy za smrť syna pri dopravnej
nehode, kedy rodičom bola priznaná suma po 8.300,-€. Alebo KS ZA v konaní sp. zn. 8Co 264/2013
potvrdil priznanie náhrady nemajetkovej ujmy za smrť chodca zrazeného na prechode vo výške 20.000,-

€ pre manželku, 23.000,-€ pre maloleté dieťa a po 10.000,-€ pre rodičov. Podľa nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2017 z 05.12.2017 pri určovaní sumy nemajetkovej ujmy musia všeobecné
súdy zároveň zohľadňovať aj svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť, a teda v súlade s princípom rovnosti
rozhodovať v porovnateľných veciach rovnako a v ich judikatúre by tak mal existovať vzťah priamej
úmernosti medzi závažnosťou ujmy a výškou priznanej náhrady. S poukazom na uvedené skutočnosti

súd nepovažoval výšku náhrady nemajetkovej ujmy požadovanú žalobkyňami za primeranú.

51. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.52. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku výnimočne súd neprizná náhradu trov konania , ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

53. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

54. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

55. Pokiaľ ide o náhradu trov konania, pri rozhodovaní prihliadol súd k ustanoveniu § 257 CSP. Keďže
žalobkyniam priznal súd nárok každej vo výške po 15.000,- €, predstavuje táto suma 6% zo sumy
250.000,- €. Vo zvyšku bola žaloba zamietnutá a táto časť predstavuje 94% neúspechu žalobkýň

( 250.000 - 15.000 = 235.000, t. j. 94 % zo sumy 250.000 ). Je teda zrejmé, že žalobkyne boli v
prevažnej miere v konaní neúspešné a v zmysle zásady úspechu by boli povinné nahradiť žalovaným
trovy konania. Avšak za dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý súd žalobkyne nezaviazal trovy
žalovaným nahradiť považoval súd to, že svoj nárok si uplatnili z dôvodu ujmy, ktorá im bola spôsobená
smrťou ich otca, pričom ich otec zomrel následkom dopravnej nehody zavinenej žalovaným 2/, ktorý mal

poistenie uzavreté u žalovaného 1/ a taktiež za dôvod považoval aj to, že výšku náhrady ujmy v zmysle
§ 13 ods. 3 OZ určuje súd po prihliadnutí všetkých okolností. Na základe uvedeného rozhodol súd tak,
že žiadnej zo strán náhradu trov nepriznal.

56. Keďže v konaní bol vypočutý znalec, ktorému bola uznesením zo dňa 03.05.2016 ( č. l. 230 spisu )

priznaná odmena vo výške 52,86€ a ktorá bola poukázaná z finančných prostriedkov štátu, vznikol
štátu nárok na náhradu týchto trov, ktoré platil a nezavinil, nakoľko štát nenesie žiadnu zodpovednosť
za výsledok sporu. Keďže návrh na dokazovanie vypočutím znalca bol podaný žalovaným 1/ ( na
pojednávaní dňa 02.02.2016, č. l. 128 spisu ) a zároveň žalovaným 1/ nebol zložený preddavok na trovy
tohto dôkazu, zaviazal súd žalovaného 1/ nahradiť štátu tieto trovy.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.

Z dôvodu vyhlásenia mimoriadnej situácie na Slovensku v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej

ľudskej choroby COVID - 19 a prijatia zákona č. 62/2020 Z. z. súd zároveň strany sporu poučuje, že v
zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 62/2020 Z. z. lehota na podanie odvolania neplynie do 30.04.2020.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.