Rozsudok Judgement was issued on Monday, September 18, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/37/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815219225
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3815219225.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. právnej veci žalobcu: H. G.,

narodený XX.X.XXXX, bytom E. cesta XX, U., zastúpený advokátom Petrom Trnkom so sídlom
Novomeského 1322/16, Bánovce na Bebravou proti žalovaným: 1/ S. E., narodený XX.X.XXXX, bytom
T. XXX, B., zastúpený advokátom JUDr. Jánom Kokindom so sídlom Mišíka I. 780/19A, Prievidza a 2/
G. poisťovňa, a.s. so sídlom A. cesta X/A, T., O.: XX XXX XXX o zaplatenie náhrady škody takto

r o z h o d o l :

Žaloba sa z a m i e t a.
Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému 1/ trovy konania v plnom rozsahu.
Žalovanému 2/ sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcasaprotižalovaným1/a2/spoločneanerozdielnedomáhalzaplatenia25.444,95eursúrokom

z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne z tejto sumy od 4.12.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Tvrdil, že 16.7.2012 mu prevádzkou motorového vozidla žalovaného bolo spôsobená škoda na zdraví
spočívajúca v náhrade za bolesť 9.821 eur, v náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia 5.932,80
eur, za liečbu 582,15 eur a škoda na jeho motorovom vozidle 9.109,- eur. Žalovaný 1/ žiadal žalobu
zamietnuť. Žalovaný 2/ sa k žalobe nevyjadril.
2. V priebehu konania žalobca a žalovaný 1/ súhlasili s tým, aby súd vo veci nekonal dovtedy, pokým
nebude podaný v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Prievidza znalecký posudok. Následne

zhodne uviedli, že sa držia skutkových záverov, ktoré sú obsiahnuté v tomto znaleckom posudku a čo do
základu nároku žalobcu proti žalovaným žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie nemajú. Preto súd čo do
základu žalobcom uplatneného nároku vykonal dokazovanie len znaleckým posudkom Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline číslo úkonu 55/2017. Z takto vykonaného dokazovania mal súd
zistené nasledovné skutočnosti:
3. Dňa 16.7.2012 došlo k stretu motorky Ducati Monster prevádzanej a vedenej žalobcom a auta Suzuki
Swift prevádzaného a vedeného žalovaným 1/ na ceste I/50 z Prievidze do Handlovej, v časti s dvoma

jazdnýmipruhmivsmerejazdyžalobcuažalovaného.Žalobcanamotorkejazdilvľavomjazdnompruhu,
pričom žalovaný 1/ prešiel z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu. Následne žalobca
narazil s motorkou do auta žalovaného 1/. Žalobca vykonával predchádzanie žalovaného 1/, pričom
v tom čase bola jeho rýchlosť najmenej 126 km/h, hoci na uvedenom úseku je maximálna povolená
rýchlosť 90 km/h. Ak by žalobca šiel rýchlosťou 90 km/h na vzniknutú situácia po prechode žalovaného
1/ z pravého do ľavého jazdného pruhu mohol reagovať nenáhlym brzdením a nedošlo by k stretu
motorky a auta. Žalovaný 1/ v čase začatia prechádzania z pravého do ľavého jazdného pruhu jazdil

rýchlosťou 80 až 90 km/h. Žalovaný 1/ mohol vidieť žalobcu v spätných zrkadlách, pritom vo vzťahu ku
skutočnej rýchlosti žalobcu ohrozil. Ak by žalobca jazdil rýchlosťou 90 km/h kolízna situácia by nevznikla,
keďže žalobca by mohol nenáhlym brzdením spomaliť ešte pred žalovaným, ktorý by ho v takomto
prípade len obmedzil, čím by mu v zmysle dopravných predpisov dal prednosť v jazde. Žalovaný 1/pozorovaním rýchlosti jazdy žalobcu (sledovaním jeho približovania) mohol vyhodnotiť rýchlosť žalobcu,
a to tak, že by sa do spätného zrkadla pozrel približne päť sekúnd pred začiatkom zmeny jazdného
pruhu, no v tomto čase ešte mohol žalobca byť v oblasti zakrytého výhľadu za ostatnými vozidlami,

resp. v takejto vzdialenosti bolo ťažké sledovať jeho rýchlosť. Žalovaný 1/ mohol vyhodnotiť neprimeranú
rýchlosť žalobcu aj v čase bezprostredne pred tým, ako začal manéver prechodu z pravého do ľavého
jazdného pruhu, teda v čase približne 2,8 sekundy pred zrážkou, pričom mohol pozorovaním v trvaní pol
až jednej sekundy vyhodnotiť rýchlosť približovania žalobcu tak, že by rozpoznal, že žalobca sa približuje
rýchlosťou, ktorá spôsobí to, že ho prechodom do ľavého pruhu ohrozí.

4. Na posúdenie základu nároku žalobcu proti žalovanému 1/, ktorých oboch treba považovať za
prevádzateľov motorových vozidiel sa vzťahujú ustanovenia § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou
povahou tejto prevádzky; § 428 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého svojej zodpovednosti sa nemôže
prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa
zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého

úsilia, ktoré možno požadovať a § 431 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak sa stretnú prevádzky
dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú
podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Vo vzťahu žalobcu a žalovaného je vylúčené použitie §
428 Občianskeho zákonníka, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré
by zakladali možnosť zbavenia sa zodpovednosti, či už žalobcu alebo žalovaného 1/ za vzniknutú

škodu. Okolnosti, ktoré prispeli k vzniku škody mali povahu v prevádzke motorových vozidiel žalobcu a
žalovaného 1/, keďže vznikli výlučne tým, že obaja viedli zisteným spôsobom svoje motorové vozidlá. K
vzniku škody prispelo len to, ako žalobca a žalovaný 1/ viedli svoje motorové vozidlá.
5. Žalobca a žalovaný 1/ mali možnosť pri vynaložení úsilia, ktoré možno od nich požadovať, zabrániť
vzniku dopravnej nehody. Žalobca mohol vzniku dopravnej nehody zabrániť tým, že by svoje motorové

vozidlo neviedol rýchlosťou o najmenej 36 km/h vyššou ako maximálne povolenou rýchlosťou. Žalovaný
1/ nemusel v čase piatich sekúnd predtým ako začal prechádzať do pravého jazdného pruhu žalobcu
vidieť, a ak ho videl, mal značne sťaženú možnosť rozpoznať jeho rýchlosť. Žalovaný 1/ 2,8 sekundy
predtým, ako začal prechádzať do pravého jazdného pruhu, mal možnosť rozpoznať žalobcu v spätnom
zrkadle a pozorovaním jeho rýchlosti po dobu pol až jednej sekundy mohol rozpoznať jeho rýchlosť

tak, že si musel byť vedomý toho, že ho prechodom do pravého jazdeného pruhu ohrozí. Z týchto
skutočností je zrejmé, že účasť na spôsobenej nehode žalobcu a žalovaného 1/ je prevažne určovaná
subjektívnymi okolnosťami, a to opomenutím oboch strán pri plnení si ich povinnosti pri predchádzaní
vznikudopravnýchnehôd.Žalobcavedomedlhšietrvajúcimkonanímspočívajúcimvtom,ževiedolsvoje
motorové vozidlo neprimeranou rýchlosťou, porušil svoju povinnosť viesť motorové vozidlo rýchlosťou

nie vyššou ako 90 km/h. Žalovaní 1/ v priebehu piatich sekúnd predtým, ako začal prechádzať do ľavého
jazdného pruhu nevyužil objektívne možnosti spočívajúce v tom, že by sa v čase ani nie troch sekúnd
pred začatím svojho manévru na čas pol až jednej sekundy nezahľadel a zo svojich spätných zrkadiel
nepozoroval žalobcu pri identifikácii jeho protiprávneho konania spočívajúceho vo výraznom viac ako 30
% prekročení maximálnej povolenej rýchlosti. Hlavnou príčinou stretu prevádzok žalobcu a žalovaného

1/ bola neprimeraná rýchlosť žalobcu. Konanie žalovaného 1/ bolo vedľajšou príčinou, z čoho je zrejmé,
že jeho účasť na vzniknutej dopravnej nehode je nepochybne nižšia ako 50 %. K tomu však treba
uviesť, že žalobca svoju povinnosť neviesť motorové vozidlo neprimeranou rýchlosťou porušil vedome
a po nepomerne dlhšiu dobu, ako mal žalovaný 1/ na pozorovanie a vyhodnocovanie neprimeranej
rýchlosti žalobcu. Preto je miera účasti žalovaného 1/ na vzniknutej škode tak nízka, že nárok žalobcu

proti žalovanému 1/ vôbec nezakladá (podobne v rozhodnutí NS ČR sp.zn. 25Cdo/238/2002). Žalobca
celú situáciu v dopravnej prevádzke vyvolal porušením svojich povinnosti, pričom sa spoliehal, že
ostatní účastníci cestnej premávky budú jeho nedovolený spôsob jazdy rešpektovať a prispôsobovať
sa mu. Naopak žalovaný 1/ svoje vozidlo viedol tak, že sa spoliehal na to, že ostatní účastníci cestnej
premávky budú predpisy dodržiavať. V tom je základný rozdiel v miere účasti žalobcu a žalovaného 1/

na spôsobenej dopravnej nehode práve v tomto prípade, keď je zrejmé, že k vzniku dopravnej nehody
prispeli subjektívne faktory na strane oboch žalovaných. Aj keď je otázka zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla postavená na objektívnej zodpovednosti, opačný prístup,
ktorý by nezohľadnil subjektívne konanie vodičov motorových vozidiel, by viedol k tomu, že by bolo
nevyhnutné konštatovať povinnosť účastníka cestnej prevádzky viesť motorové vozidlo v neustálom

strehu pred druhými, dopravné predpisy hrubo porušujúcimi účastníkmi cestnej premávky - v strehu pred
motorovými vozidlami vedenými na ceste s maximálnou rýchlosťou 90 km/h rýchlosťou najmenej 126
km/h, ako tomu bolo v prípade. Preto súd žalobu zamietol, keďže základ nároku žalobcu nie je danývoči žiadnemu zo žalovaných, keďže povinnosť žalovaného 2/ sa odvodzuje od zodpovednosti za škodu
žalovaného 1/, ktorá zistená nebola.
6. Vzhľadom na zamietnutie žaloby a plný úspech žalovaného 1/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP

tak, že náhradu trov konania v plnom rozsahu priznal žalovanému 1/. Žalovanému 2/ súd náhradu trov
konania nepriznal, keďže v konaní mu žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach, pričom v odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach
podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.