Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 31, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 13C/442/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615218548
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Šťastná

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7615218548.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Spišskej Novej Vsi, sudkyňou JUDr. Katarínou Šťastnou, v spore žalobcu: Q.. G. V., E.

E. XX, právne zastúpený : JUDr. Ján Buroci, Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves proti žalovanému:
Obec Buglovce, IČO: 00 328 987, Buglovce 56, právne zastúpený : Mgr. Juraj Berčo, advokát, Spišská
Nová Ves, Zimná 59, o vypratanie nehnuteľností takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vypratať parcelu registra H. Č.. XXX W. I. W. G. XXXXmX H. Y. V. Č.. XXX I.
W. A. R..Ú.. E..

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnom skončení veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.10.2015 žiadal, aby súd uložil žalovanému
povinnosťvyprataťparceluregistra".Č..XXXW.I.W.G.XXXXmXH.Y.V.Č..XXXI.W.A.R..Ú..E..Svoj
návrh odôvodnil tým, že žalovaný v rozpore s ustanovením zákona č. 79/2015 Z. z. o odpadoch likvidoval
stavebný odpad, ktorý vznikol pri výstavbe diaľnice, jeho umiestňovaním na poľnohospodársku pôdu v
katastri obce Buglovce na parcelách registra R. ". Č.. XXX, XXX/X A. XXX A. XXX/X, pričom parcely
R. "." Č.. XXX,XXX, XXX, XXX A. XXX/X sú v podielovom spoluvlastníctve žalobcu, ktorý k uvedenému
súhlas nedal. Poukázal, že v konaní na tunajšom súde sp. zn. 2C/382/2015 bolo na jeho návrh nariadené

predbežné opatrenie, ktorým bolo žalovanému zakázané pokračovať v porušovaní vlastníckych práv
žalobcu. Po nariadení predbežného opatrenia sa situácia zmenila tak, že odpad v rozsahu stoviek ton
sa nachádza už len na parcele č. XXX a neoprávnený zásah do vlastníckych práv žalobcu tak žalovaný
odstránil len v časti, preto je nútený domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva touto žalobou.

2. Súd rozsudkom zo dňa 21.03.2017 žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na plnú náhradu trov
konania. Žalobca proti tomuto rozsudku podal odvolanie. Krajský súd rozsudkom sp. zn. 9Co/272/2017

- 60 odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Úlohou
súdu po vrátení veci je opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a ako predbežnú
otázku posúdiť, či o hospodárení so spoločnou vecou bolo rozhodnuté v súlade s §139 ods. 2 OZ a či
došlo k platnému prehlasovaniu žalobcu ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou. V prípade, ak súd
dospeje k záveru, že udelenie súhlasu na terénne úpravy pozemku dané spoluvlastníkmi žalovanému
možno považovať za rozhodnutie väčšiny spoluvlastníkov, bude potrebné posúdiť otázku (ne)platnosti
tohto právneho úkonu aj z hľadiska § 39 OZ.

3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 02.07.2019 uviedol, že je absurdné, akým spôsobom
žalovaný pristupuje k otázke spoluvlastníctva a rozhodovania spoluvlastníkov. V súčasnosti medzi
spoluvlastníkmi prebieha proces ohľadom ich vyjadrenia sa k tomu, či je žalovaný povinný realizovaťterénne úpravy, ktorými by vrátil pozemok do pôvodného stavu t.j. stavu pred realizáciou terénnych
úprav v roku 2015, pričom všetci spoluvlastníci okrem žalobcu sa vyjadrili, že s tým nesúhlasia. Samotné
návratky sú súkromnou iniciatívou žalovaného, aby sa zbavil svojej povinnosti vypratať pozemok.

Žalobca tvrdí, že je absurdné uvažovať, aby takéto návratky boli spôsobilým spôsobom rozhodovania
spoluvlastníkov, ak spoluvlastníci k tejto otázke sa nikdy nestretli a žiaden zo spoluvlastníkov ani netuší,
či túto výzvu dostali aj iní spoluvlastníci a ako sa k nej postavili. Žalobca ako spoluvlastník o uvedenom
nebol informovaný. Uvedené návratky nepreukazujú rozhodnutie spoluvlastníkov o hospodárení so
spoločnou vecou. Žalobca poukázal na skutočnosť, že Slovenská inšpekcia životného prostredia,

Inšpektorát životného prostredia Košice, vykonal dňa XX.XX.XXXX za účasti starostu žalovaného
miestnu obhliadku, ktorou zistila prítomnosť nelegálnej skládky odpadov javiacich znaky stavebných
odpadov ( výkopová zemina ). Inšpekcia postúpila toto konanie na Okresný úrad V., odbor starostlivosti
o životné prostredie, ktorý v uvedenej veci začal správne konanie. Rozhodnutím č. W.-V.-W.-XXXX/
XXXXXX-XXX/KZ zo dňa XX.XX.XXXX konanie prerušil, nakoľko tunajší súd vedie konanie sp. zn.
13C/442/2015 o vypratanie nehnuteľnosti, ktoré posúdil okresný úrad ako predbežnú otázku. V

rozhodnutí správny orgán uviedol viaceré porušenia zákonných povinností zo strany žalovaného,
ktorý bol povinný požiadať o stanovisko orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy podľa zákona č.
220/2004 Z.z. pred tým, ako žalovaný vykonal zásah. Z rozhodnutia OÚ Levoča ďalej vyplýva, že
Okresné riaditeľstvo Policajného zboru rovnako postúpilo spis vo veci spáchania priestupku na úseku
ochrany životného prostredia. V zmysle vyššie uvedených skutočností je podľa žalobcu nepochybné, že

žalovaný na dotknutej nehnuteľnosti navozením odpadu vytvoril nelegálnu skládku odpadov. Vytvorenie
nelegálnej skládky odpadu nemôže byť zlegalizované ani samotnými vlastníkmi nehnuteľností, na
ktorých sa tento odpad nachádza. Ide o konanie v hrubom rozpore so zákonom a je preto povinnosťou
žalovaného nelegálny odpad a teda aj samotnú skládku z pozemku vypratať.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 01.08.2019 poukázal, že žalobca spochybňuje spôsob,
akým spoluvlastníci dotknutého pozemku rozhodovali o nakladaní s touto spoločnou nehnuteľnosťou a
opätovne uvádza, že sa podľa jeho názoru jednalo o navozenie odpadu na predmetný pozemok. Pokus
o doručenie listiny žalobcovi na vyjadrenie súhlasu alebo nesúhlasu s ďalším postupom, či žalovaný
je povinný uviesť nehnuteľnosť do pôvodného stavu pred navozením zeminy bol na pojednávaní dňa

25.06.2019 neúspešný, pretože žalobca z pracovných dôvodov nebol prítomný. Následne mu odoslal
podielový spoluvlastník JÁ. R. ešte toho istého dňa listinu s názvom "Rozhodovanie o nakladaní s
pozemkom" v ktorej ho vyzval, aby sa vyjadril, či súhlasí alebo nesúhlasí s tým, aby Obec Buglovce
bola povinná vrátiť predmetný pozemok do pôvodného stavu pred terénnymi úpravami, ktoré realizovala
na základe písomného súhlasu podielových spoluvlastníkov. Zároveň k tomuto bola priložená návratka,

v ktorej mohol žalobca vyjadriť svoj názor. Žalobca predmetnú zásielku v odbernej lehote neprevzal
napriek tomu, že jej obsah mu bol známy, keďže listiny boli predložené krátkou cestou na pojednávaní.
Postoj žalobcu považuje žalovaný za vyslovenie súhlasu s tým, aby žalovaný bol povinný vrátiť
predmetný pozemok do pôvodného stavu. Dôvodom, pre ktorý podieloví spoluvlastníci (okrem žalobcu)
súhlasili s navezením zeminy na predmetný pozemok je to, že tým došlo k zhodnoteniu pozemku. To je aj

dôvodom, pre ktorý podieloví spoluvlastníci nesúhlasia s jeho znehodnotením, teda s uvedením do stavu
pred terénnymi úpravami. Podaná žaloba tak ignoruje vôľu drvivej väčšiny podielových spoluvlastníkov a
preferuje osobné záujmy žalobcu ako menšinového podielového spoluvlastníka pred záujmami všetkých
ostatných podielových spoluvlastníkom.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie, kde vykonal dokazovanie obsahom skutkových tvrdení a listinnými
dôkazmi. Súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu ohľadom vyžiadania si celého spisu z Okresného
úradu V., odbor starostlivosti o životné prostredie, ktorý po záverečných prednesoch ešte pred
ukončením dokazovania navrhol žalobca z dôvodu, že tento dôkaz nepovažoval za potrebné vykonať,
pretože na zistenie relevantných skutočností potrebných pre rozhodnutie vo veci bolo postačujúce

znenie celého rozhodnutia s odôvodnením tohto úradu, ktorý bol ako dôkaz na pojednávaní vykonaný.

6. Žalobca v celom rozsahu trval na podanej žalobe a na tom, že podstatou celého sporu je, že stavebný
odpad sa má likvidovať presne v súlade so zákonom, preto aj keby takýto súhlas spoluvlastníkov
existoval, je vec potrebné posúdiť aj podľa § 39 OZ , kedy aj takýto súhlas nemôže byť vyjadrený

v rozpore so zákonom o odpadoch. Trval tiež na tom, že v posudzovanej veci nebol daný súhlas
spoluvlastníkov okrem pána R., ktorý ale nie je väčšinový spoluvlastník, pričom žalovaný odpad navozil
na parcelu, ku ktorej nemal spoluvlastnícky vzťah a bez súhlasu ostatných.7. Žalovaný trval na zamietnutí žaloby s tým, že namietal pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, ktorý
nie je vlastníkom parcely. Parcelu nikdy neužíval ani neužíva a ani nebráni v jej užívaní žalobcovi.
Taktiež žalovaný ani nevlastní materiál, ktorý mal byť na parcelu navezený. Mal tiež za to, že nebolo

preukázané, že ide o odpad. Poukázal, že XX %. podielových spoluvlastníkov nesúhlasí s tým, aby
obec vykonala terénne úpravy, parcelu považujú za zhodnotenú okrem jediného, žalobcu. Tiež mal za
to, že žalobný petit je formulovaný neurčito a je nevykonateľný, pretože by mal uvádzať v akom rozsahu
a čo sa má odstrániť. Mal za to, že nie je úlohou súdu skúmať v tomto konaní, či bol porušený zákon o
odpadoch alebo stavebný zákon, či iný zákon. Žalovaný nič nevykonal ani nič neinicioval, išlo o aktivitu

spoluvlastníkov, kde obec bola len koordinátor.

8. Na pojednávaní žalobca uviedol, že celý problém nastal v období, keď sa stavala diaľnica. Bolo
to v čase podania žaloby niekedy v auguste XXXX, keď sa navážala zemina a kamenivo a z
nepochopiteľných dôvodov bolo toto kamenivo navezené na poľnohospodársku pôdu. Toto navezenie
bolo oznamované aj Policajnému zboru. Následne žalovaný pôdu vypratal a tu ďalšiu už nie. Policajný

zbor postúpil túto vec obvodnému úradu, ktorý konanie prerušil. Pokiaľ ide o súhlas vlastníkov pozemkov
zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý žalovaný predložil, vie, že starosta obchádzal všetkých spoluvlastníkov aby
dodatočne tento súhlas podpísali. Súhlas je antidatovaný, čo vie od ostatných spoluvlastníkov s ktorými
komunikuje. On sám starostom oslovený na takýto súhlas nebol. Od ostatných spoluvlastníkov vie, že
k nim starosta chodil vo večerných hodinách aby to podpísali, pretože to šetrí polícia. Vie však, že

spoluvlastníci sa nestretli toho XX.XX.XXXX a ani sa nemohli stretnúť. Túto žalobu podal, pretože je
nemysliteľné, aby v právnom štáte niekto, kto nemá akýkoľvek vzťah k pozemku, naviezol na tento
pozemok kameninu, pričom nevie, v čí prospech starosta konal, keďže na nakladanie s takýmto
odpadom sú potrebné povolenia ako aj povolenia na to, ako tento odpad likvidovať. Ak by aj existoval
súhlas spoluvlastníkov, myslí si, že žalovaný nemá žiadne právo navážať takýto odpad na pozemok,

nakoľko ide o nelegálnu skládku.

9. Žalobca nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného, že došlo k zhodnoteniu parcely, keďže na ornicu bola
navezená kamenina. Ornica je pritom najdrahšia, najúrodnejšia a najbonitnejšia časť pôdy a stále ide o
poľnohospodárku pôdu. V súčasnosti na uvedenej parcele rastie burina.

10. Pokiaľ ide o súčasné hlasovanie, ktoré žalovaný predložil, mal žalobca za to, že krajský súd sa
jednoznačne vyjadril v tom, že všetci spoluvlastníci sa majú právo vyjadriť v otázke spoločnej veci,
pričom v čase, keď mu bola doručovaná táto výzva s návratkou už všetci spoluvlastníci rozhodli a jemu
teda nič na vyjadrenie vopred nebolo dané. Ak by sa aj teoreticky vzalo, že došlo k súhlasu všetkých

spoluvlastníkov, tak na to nie je možné prihliadať, keďže ide o nelegálnu skládku.

11. Poukázal, že pokiaľ by žalovaný tak ako tvrdí vykonal terénne úpravy, tak aj na to by musel mať
súhlas. Muselo by existovať územné rozhodnutie o využití územia, pričom žalovaný všetky tieto zákonné
povinnosti obchádza a zákon nerešpektuje. Keďže likvidácia stavebného odpadu je drahá záležitosť,

stavebník diaľnice musel mať projekt ohľadom likvidácie tohto odpadu, pričom tým, že došlo k likvidácii
odpadu na súkromných pozemkoch určite tento stavebník ušetril finančné prostriedky za likvidáciu, preto
sa treba spýtať starostu, v čí prospech a prečo konal. V zmysle zákona o nakladaní odpadov je však
jednoznačne stanovené, že takýto odpad sa môže použiť len na výstavbu komunikácii alebo uložiť na
skládke, pričom je presne stavovaná cena za tonu odpadu uloženého na skládke. Iným spôsobom

likvidovať tento odpad nie je možné.

12. Žalobca uviedol, že v súčasnosti užíva spornú parcelu cez právnickú osobu, má ju v nájme. Ide o
dlhodobý nájom, ktorý bol aj v minulosti. Parcela je neproduktívna, nič sa tam nepestuje, stále však ide
o poľnohospodársku pôdu. Pred rokom XXXX sa parcela dlho užívala, kosila sa. A teraz sa o ňu stará,

aby sa neznehodnotila. Pestovať tam už pri takomto stave nebude nič možné.

13. Žalovaný v osobe starostu G. R. na pojednávaní uviedol, že v čase keď vznikol tento spor už
bol starostom Obce Buglovce. Keď sa dokončovala diaľnica, tak diaľničiari mali prebytok výkopovej
zeminy. Určite nešlo o stavebný odpad tak, ako to uvádza žalobca. Táto výkopová zemina sa použila

na zasypanie krátera, ktorý vznikol v roku 2010 pri povodniach a zosuvoch pôdy a sprístupnila sa tak
cesta medzi Klčovom a Hincovcami. Aj po zasypaní tohto krátera bol ešte stále prebytok tejto výkopovej
zeminy, preto sa ich diaľničiari pýtali, či nie je nejaký obecný pozemok, kam by to mohli dať, čo
im aj umožnili. Keďže neboli vytýčené hranice obecného pozemku, zasiahli aj do pozemkov žalobcu.Navážanie bolo potom prerušené kvôli podnetu na polícií a následne sa táto výkopová zemina dala na
parcelu Č.. XXX, kde sa zasypal starý jarok, ktorý už slúžil len na to, že tam ľudia sypali odpad, preto
ich jeden zo spoluvlastníkov pán R. požiadal, či by sa to nedalo touto výkopovou zeminou zasypať.

Keď ho o to pán R. požiadal, neriešil nič s ostatnými spoluvlastníkmi, pretože za chrbtom mu stáli tri
naplnené nákladné autá. V žiadnom prípade sa však nevykonala nejaká čierna skládka. Sám bol potom
spoluvlastníkovipánoviR.inápomocnýachodilsnímzaspoluvlastníkmiabysavyjadrili,čisozasypaním
súhlasia. Nebol však iniciátor, ale koordinátor toho všetkého, pretože na to sú tam spoluvlastníci. Za
žalobcom nebol, pretože on bol ten, kto na nich dal podnet na políciu. Nevie, odkiaľ žalobca berie, že

ide o stavebný odpad a nelegálnu skládku, pretože na obecnom úrade už boli všetky možné úrady a
vydané rozhodnutia. Taktiež v zápisnici zo dňa 17.10.2016, keď boli všetky úrady z dôvodu podnetu
žalobcu na miestnom šetrení je uvedené, že orná pôda nebola dotknutá a ani sa tam nenachádzala.
Taktiež nevie, ako môže žalobca hovoriť o znehodnotení parcely, keď okrem výkopovej zeminy sa tam
dosypalo ešte 30cm ornice. V súčasnosti sa tam nachádza trvalý trávnatý porast a nikdy sa tam neoralo.
Bonita tejto ornej pôdy nebola taká kvalitná , aby sa tam niekedy sialo a pestovalo. V žiadnom prípadne

nikto nemal záujem ani úmysel znehodnotiť pôdu tak ako sa to snaží prezentovať žalobca a má za to,
že celý spor vznikol preto, lebo žalobca má s ním osobný problém.

14. Žalovaný tiež poukázal, že žalobca svojimi vyjadreniami vždy naráža na nejaké odmeny a aj od ľudí
z obce vie, že sa o ňom vyjadroval v tom zmysle, že vraj za to dostal dobré peniaze, pričom s takýmto

správaním žalobcu v žiadnom prípade nesúhlasí. Starostom sa nestal preto, aby zarobil, ale chce, aby
dedina bola stále krajšia. Preto sa aj pri výstavbe diaľnice zaujímal o výkopovú zeminu, ktorá katastru
pomôže na terénne úpravy a vyrovnávky.

15. Žalobca na doplnenie dokazovania predložil listinné dôkazy, a to odpoveď Slovenskej inšpekcie

životného prostredia zo dňa XX.XX.XXXX na podnet upozorňujúci na výskyt nelegálnej skládky
odpadov v k.ú. Buglovce ako aj rozhodnutie Okresného úradu V. odbor starostlivosti o životné prostredie
zo dňa XX.XX.XXXX číslo : W. -V.-W.-XXXX/XXXXXX-XXX/KZ. Z týchto listinných dôkazov súd zistil,
že Slovenská inšpekcia životného prostredia vykonala dňa XX.XX.XXXX obhliadku miesta a v lokalite
uvádzanej sťažovateľom bol zistená prítomnosť nelegálnej skládky odpadov javiacich znaky stavebných

odpadov ( výkopová zemina ) . Slovenská inšpekcia životného prostredia po tom, čo zistila, že rovnakým
podnetom sa zaoberá aj W. V., odstúpila tento podnet W. V., odbor starostlivosti o životné prostredie.

16. Z rozhodnutia Okresného úradu V., odbor starostlivosti o životné prostredie súd zistil, že úrad
konanie prerušil z dôvodu tohto súdneho konania. Z odôvodnenia uvedeného uznesenia súd tiež

zistil, že dňa XX.XX.XXXX sa konalo ústne pojednávanie s miestnym zisťovaním, ktorého sa zúčastnil
starosta obce Buglovce, Q.. G. V., Okresný úrad Poprad pozemkový a lesný odbor, orgán štátnej správy
odpadového hospodárstva a orgán štátnej vodnej správy. Miestnou obhliadkou bolo zistené, že na
parcelách Č.. XXX, XXX, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX bola umiestnená
výkopová zemina do výšky cca. X,Xm. P. I. Č.. XXX/X , ktorá je v spoluvlastníctve Q.. G. V. bola táto

výkopová zemina odstránená. Dotknutá ostala parcela č. XXX, ktorá je v spoluvlastníctve Q.. G. V. a táto
bola navozená na cca. 50%. Starosta obce uviedol, že obecné zastupiteľstvo schválilo úpravu terénu na
spomínaných parcelách navozením výkopovej zeminy z výstavby diaľnice spoločnosťou Eurovia CS a
uvedené terénne úpravy vykonával so súhlasom väčšiny podielových spoluvlastníkov týchto pozemkov.
Na parcelu č. XXX na vrstvu bridlice obec navozí ornicu, čím podľa neho dôjde k skultúrneniu tohto

pozemku. Orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy na šetrení uviedol, že z uvedených pozemkov sú
druh pozemku poľnohospodárska pôda parcely R. Č.. XXX, XXX, XXX, XX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX
A. XXX/X. Navážkou z uvedených parciel je dotknutá časť výmery parcely č. R. XXX C. G. XXXXmX G.
B. F.. XX - XX%, čo je druh pozemku v registri KNC trvalý trávnatý porast ( parcela R. XXX/XX ). Terénne
úpravy - navezenie bridlice na časť výmery parcely R. Č.. XXX boli obcou vykonané bez toho, aby pred

zásahmi do poľnohospodárskej pôdy obec požiadala o stanovisko orgán ochrany poľnohospodárskej
pôdy podľa zákona č. 220/2004 Z.z. , čo je povinnosť vyplývajúca zo zákona. Preto uvedený zásah je
posudzovaný ako neoprávnený zásah do poľnohospodárskej pôdy resp. jej neoprávnený záber. Obec
Buglovce pred vykonaním uvedených terénnych úprav bola povinná vyžiadať si odborné stanovisko
pôdnej služby a na základe jej ochranných opatrení orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy následne

mal uložiť vlastníkovi alebo užívateľovi vykonať opatrenia na ochranu pre jej poškodením a degradáciou
alebo opatrenia na odstránenie nežiaduceho stavu.17. Žalovaný na doplnenie dokazovania predložil návratky s doručenkami , kde sa jednotlivý podielový
spoluvlastníci parcely H. Č.. XXX vyjadrovali, či súhlasia alebo nesúhlasia s tým, aby Obec Buglovce
bola povinná realizovať terénne úpravy na pozemku, ktorými by vrátila pozemok do pôvodného stavu

pred realizáciou terénnych úprav v roku XXXX. Spoluvlastníci Š. V., X. V., N. W., Q. I., I. V., Q. E. K.
R. A. I. Š. vyjadril nesúhlas s navrátením parcely do pôvodného stavu pred realizáciou terénnych úprav
z roku 2015. Návratky boli zasielaný spolu so sprievodným listom K. R. P. Z. XX.XX.XXXX označeným
ako " Rozhodovanie o nakladaní s pozemkom ". Žalobca si zásielku s listom a návratkou neprevzal v
odbernej lehote.

18. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

19. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju

neprávom zadržuje.

20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú

na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Podľa § 139 ods. 1,2,3 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú
oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. O hospodárení so spoločnou vecou
rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa

väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd. Ak ide o
dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

23. Predmetom tohto sporu bolo vypratanie nehnuteľnosti z dôvodu, že žalovaný v rozpore so zákonom
odpadoch umiestnil stavebný odpad na parcele, ktorej je žalobca spoluvlastníkom. V konaní nebolo

sporné, že predmetná nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve žalobcu, ktorého podiel predstavuje X/XX a že
na spornú parcelu Č.. XXX bola navezená výkopová zemina. Spornou skutočnosťou bolo, či žalovaný
mal oprávnenie na takéto konanie a sporný bol aj charakter výkopovej zeminy, kedy žalobca tvrdí, že
sa jedná o stavebný odpad a žalovaný trval na tom, že terénnymi úpravami zhodnotil parcelu Č.. XXX.
Po zrušení prvého rozhodnutia vo veci a jej vrátení na ďalšie konanie bolo dokazovanie zamerané na

proces hlasovania ostatných spoluvlastníkov, ktorí mali dňa XX.XX.XXXX vysloviť súhlas s terénnymi
úpravami na pozemku parcela č. XXX výkopovou zeminou z výstavby diaľnice D1 a na oprávnenosť
konania žalovaného.

24. Skutkovými tvrdeniami žalovaného v osobe starostu mal súd preukázané, že to bol starosta,

ktorý inicioval použitie výkopovej zeminy z diaľnice na zasypanie krátera vzniknutého pri povodniach
a zosuvoch pôdy za účelom sprístupnenia cesty medzi Klčovom a Hincovcami a keďže množstvo
výkopovej zeminy prevyšovalo potreby zasypania tohto krátera, na podnet pána R. ako jedného
zo spoluvlastníkov parcely Č.. XXX došlo k zasypaniu aj tejto parcely, pričom z tvrdení starostu
jednoznačne vyplynulo, že súhlas ostatných spoluvlastníkov v čase vysypania výkopovej zeminy

neriešil a až potom bol pánovi R. nápomocný pri získavaní súhlasu ostatných spoluvlastníkov.
Starosta obce taktiež potvrdil, že za žalobcom ohľadom tohto súhlasu neboli, pretože to bol žalobca,
ktorý dal na nich na polícii podnet. Z uvedeného mal súd za preukázané, že žalovaný zasypal
spornú I. Č.. XXX výkopovou zeminou bez toho, aby mal vopred daný súhlas na takéto konanie od
ostatných spoluvlastníkov, ktorých oslovil na vyjadrenie sa až následne, pričom žalobcu ako jedného zo

spoluvlastníkov, i keď menšinového, nezapojil do tohto vyjadrenia. Na základe uvedeného skutkového
stavu dospel súd k záveru, že dodatočné vyžiadanie si súhlasu a vylúčenie žalobcu ako jedného zo
spoluvlastníkov zúčastniť sa procesu rozhodovania je konanie v rozpore s § 139 OZ

25. Z obsahu rozhodnutia Okresného úradu V., odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa

XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že na spornú parcelu Č.. XXX bola žalovaným navezená výkopová
zemina , bridlica, bez toho, aby pred takýmto zásahom na poľnohospodárskej pôde požiadal o
stanovisko orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy s tým, že pred vykonaním terénnych úprav bol
žalovaný povinný vyžiadať si odborné stanovisko pôdnej služby a na základe jej ochranných opatrenímal orgán ochrany poľnohospodárskej pôdy uložiť vlastníkovi alebo užívateľovi vykonať opatrenia na
ochranu pre jej poškodením a degradáciou alebo opatrenia na odstránenie nežiaduceho stavu. Z listu
vlastníctvaČ..XXXmalsúdpreukázané,žespornáparcelač.XXXjeevidovanáakoornápôda.Žalovaný

nepredložil žiaden dôkaz o tom, že pred terénnymi úpravami a navezením výkopovej zeminy oslovil
dotknuté štátne orgány na vyjadrenie sa k tomu postupu a nepredložil ani žiaden dôkaz o tom, že
výkopovou zeminou malo dôjsť k zhodnoteniu pôdy, ktorá je na liste vlastníctva vedená ako orná pôda.
Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že žalovaný nepostupoval v zmysle platných právnych
predpisov. To, či výkopová zemina je stavebným odpadom a či došlo k porušenie predpisov zákona o

odpadochbudepredmetomposúdeniakonaniapredokresnýmúradom,ktoré jeprerušenédoskončenia
tohto súdneho konania.

26. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti dospel súd k záveru, že k udeleniu súhlasu
s terénnymi úpravami pozemku nedošlo zákonom predpokladaným spôsobom a navyše žalovaný
postupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi, keď bez vopred daného vyjadrenia dotknutých

štátnych orgánov vysypal na ornú pôdu výkopovú zeminu. To, že žalovaný v súčasnosti predložil
nesúhlas ostatných spoluvlastníkov s terénnymi úpravami, ktoré majú vrátiť nehnuteľnosť do pôvodného
stavu, je podľa názoru súdu irelevantné v tomto konaní, pretože samotné navezenie výkopovej zeminy
a terénne úpravy boli vykonané neoprávnene.

27. Námietku žalovaného, že nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto konaní s odôvodnením,
že nie je vlastníkom ani užívateľom spornej parcely a že konal so súhlasom väčšiny spoluvlastníkov,
považoval súd za nedôvodnú. Predmetom tejto žaloby je nárok žalobcu na vypratanie nehnuteľnosti
pretože má za to, že žalovaný neoprávnene zasiahol do jeho spoluvlastníckych práv. To, že žalobca
je spoluvlastníkom spornej parcely nebolo v konaní sporné a bolo bez pochybností preukázané aj

výpisom z listu vlastníctva. Taktiež skutočnosť, že navozenie výkopovej zeminy sa týka parcely č.
XXX nebolo v konaní sporné. Pasívna legitimácia v tomto konaní svedčí tomu, kto neoprávnene
zasahujedovlastníckehoprávažalobcu. Neoprávnenosťzásahumalsúdpreukázanúvyššieuvedenými
skutočnosťami a to, že tento neoprávnený zásah realizoval žalovaný mal súd vykonaným dokazovaním
tiež preukázané, nakoľko ako to potvrdil sám starosta, bol to žalovaný, ktorý vysypal výkopovú zeminu

a zrealizoval terénne úpravy spornej parcely. V konečnom dôsledku to vyplýva aj z listinného dôkazu
predloženého samotným žalovaným, a to súhlasu vlastníkov pozemkov zo dňa XX.XX.XXXX, kde je
pred podpismi spoluvlastníkov uvedený text, že svojim podpisom dávajú súhlas na terénne úpravy
pozemku parcela registra H. Č.. XXX , V. Č.. XXX, k. ú. Buglovce, ktoré budú upravené prebytočnou
zeminou z výstavby diaľnice D1 a zhotoviteľom terénnych úpravy bude obec Buglovce.

28. Zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal nehnuteľnosť vypratať.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí , samostatným uznesením , ktoré vydá
súdny úradník.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

33.Podľa§257Civilnéhosporovéhoporiadkuvýnimočnesúdnepriznánáhradutrovkonania,akexistujú
dôvody hodné osobitného zreteľa.

34. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa zásady úspechu. Keďže súd žalobe v celom rozsahu
vyhovel, bol žalobca v konaní plne úspešný, na základe čoho mu súd priznal nárok na náhradu trov
v plnom rozsahu. Zároveň súd uvádza, že nevzhliadol žiaden dôvod hodný osobitného zreteľa danýcharakterom sporu alebo postavením strán, pre ktorý by v zmysle § 257 nemal náhradu trov konania
priznať.

35. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnom ukončení veci.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje.
V odvolaní sa popri všeobecných náležistostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.