Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 25, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 23C/15/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110207147
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Monika Dubjel

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7110207147.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Mgr. Monikou Dubjel

v právnej veci žalobcu F. T., D.. X.X.XXXX, N. R. XXX/X, Č. D. H., zastúpeného JUDr. Rolandom
Kovácsom, advokátom, Mäsiarska 30, Košice proti žalovanému Z. F., R. O. Z. Z., Ž. D. XX, N., o
zaplatenie 4.776,85 Eur s prísl. takto:

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná žalobcovi uhradiť sumu 3.465,26 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9
% ročne, a to od 31.05.2010 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 45 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, ktorých výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca, žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.3.2010, sa domáhal, aby podľa § 9 ods. 1
zák. č. 58/1969 Zb. bol žalovaný zaviazaný zaplatiť mu škodu, ktorá mu vznikla z dôvodu nezákonného

rozhodnutia o väzbe, na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp. zn. 0 Tp 141/2006-15
7106000478, ktorému predchádzalo uznesenie vyšetrovateľa ÚBOK PPZ východ zo dňa 27.7.2006,
ktorým bolo začaté trestné stíhanie pre trestný čin vraždy, spáchaný formou spolupáchateľstva podľa
§ 9 ods. 2 a § 119 ods. 1 Trestného zákona. Osobná sloboda navrhovateľa bola obmedzená väzbou
do 24.5.2007, kedy prokurátor krajskej prokuratúry uznesením sp. zn. 1Kv 42/2006-240 rozhodol o
prepustení žalobcu z väzby. Žalobca svoj si uplatnil náhradu škody v rozsahu vynaložených nákladov
na obhajobu v trestnom konaní zvoleným advokátom v uvedenej veci. Obhajkyňa predložila žalobcovi

špecifikáciu trov obhajoby vo výške 4.776,85 Eur. Túto sumu žiadal žalobca zaplatiť s úrokom z
omeškania od 16.10.2009 do zaplatenia vo výške 11,76 % z tejto sumy a priznať trovy konania.

2. Na preukázanie svojich tvrdení, žalobca doložil k žalobe: predbežné prejednanie nároku adresované
Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky zo dňa 16.10.2009, špecifikáciu trov obhajoby - faktúru za
právne služby zo dňa 12.01.2009.

3. Generálna prokuratúra sa k žalobe vyjadrila tak, že uplatnený nárok žalobcu neuznáva a
argumentovala tým, že v zmysle zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, má konať v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR.. Generálna prokuratúra,
zastupujúca Slovenskú republiku 20.2.2012 ďalej uviedla, že z dôvodu nezákonného rozhodnutia oväzbe bol žalobca vzatý uznesením Okresného súdu Košice I 0Tp 141/06-15 do väzby, čím mala
vzniknúť žalobcovi škoda titulom advokátskych trov, a to v súvislosti práve s uvedeným rozhodnutím o
väzbe, na ktoré treba aplikovať ustanovenia zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci alebo zákon č. 514/2003 Z.z.). Generálna
prokuratúra namietala, že žalobca bol do väzby vzatý v súvislosti s rozhodnutím orgánov činných v
trestnom konaní. Následne o väzbe rozhodol súd pre prípravné konanie a odvolací súd. V tejto súvislosti
vysvetlila otázku správneho označenia odporcu, keďže je nepochybné, že k škode mohlo dôjsť len

rozhodnutím v trestnom konaní pred súdom, teda rozhodnutím o vzatí do väzby. Slovenskú republiku
potom má zastupovať Ministerstvo spravodlivosti podľa § 4 ods. 1, bod 1 zák. č. 514/2003 Z.z. lebo
koná v mene štátu. Podľa názoru Generálnej prokuratúry sama zodpovedá za škodu podľa citovaného
zákona iba v prípadoch keď ide o nezákonné rozhodnutie, ktoré vydala Generálna prokuratúra ako
taká alebo jej podriadené prokuratúry, inak v danom prípade je daná pasívna legitimácia Slovenskej
republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. V tejto súvislosti poukázal

potom označený navrhovateľ na to, že súd musí zabezpečiť súlad v ustanovení § 43 ods. 1 a 79 ods. 1
zákona, teda O.s.p. a zabezpečiť riadne označenie účastníka konania.

4. Žalovaný v podaní zo dňa 04.05.2012 označil ako pasívne legitimovaného účastníka: Slovenskú
republiku, Ministerstvo spravodlivosti SR.

5. Žalovaná v zastúpení Ministerstva spravodlivosti SR sa k žalobe vyjadrila v podaní doručenom
súdu dňa 11.01.2013, kde vyjadrila tento názor, že na vec je potrebné aplikovať zákon 513/2003 Z.z.
vzhľadom na dátum rozhodnutia súdu o väzbe, teda 4.8.2006, kedy bol v účinnosti zákon hore uvedený
a nie zákon 58/1969 ako citoval žalobca. Zástupca Slovenskej republiky, Ministerstvo spravodlivosti

trvalo na názore, že podľa § 8 zák. č. 514/2003 Z.z. ak má byť úspešný žalobca, musela škoda
vzniknúť v príčinnej súvislosti s rozhodnutím o väzbe. Ak žalobca svoj nárok odvodzuje od rozhodnutia
zo 4.8.2006 sp. zn. 0Tp 141/2006, teda rozhodnutím súdu o väzbe, do väzby bol vzatý za splnenia
zákonných predpokladov pre dôvodné podozrenie a obvinenie z trestného činu. Preto sudca pre
prípravnékonaniepostupovalprivzatížalobcudoväzbyvsúladespríslušnýmiustanoveniamiTrestného

poriadku a vychádzal zo zisteného skutkového stavu, ktorý odôvodňoval oprávnenie uvalenia väzby na
žalobcu. Po zmene dôkaznej situácie žalobca bol z väzby prepustený uznesením Krajskej prokuratúry
v Košiciach 24.5.2007, sp. zn. 1 Kv 42/2006-240. Keďže väzba podľa názoru žalovaného neprekročila
čas nevyhnutný na dosiahnutie jej účelu, teda po vyhodnotení dôkazného stavu v prospech obvineného
a žalobca z nej bol prepustený, výkonom väzby nemohlo dôjsť k neodôvodnenému zásahu do jeho

práv.Podľažalovanejžalobcaneuniesoldôkaznébremenopreukázaniavznikusamotnejškody,rozsahu
náhrady, ktorej sa svojou žalobou domáha a príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím o
väzbe a vznikom žalobcom deklarovanej škody. Žalobca nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci úhradu
vyčíslených trov a teda dôkaz preukazujúci vznik skutočnej škody na strane žalobcu. Z príjmového
dokladu zo dňa 02.07.2009 nevyplýva účel vykonanej platby. Žalobu žiadal zamietnuť.

6. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 18.6.2013 zdôraznil, že náhrada škody sa týka titulu náhrady
trov obhajoby v trestnom konaní, ktoré je vedené po vznesení obvinenia Oddelením Policajného zboru
ÚBOK 1.8.2006, kedy bolo obvinenie vznesené pod sp. zn. ČVS: PPZ-36/BOK-V-2006 za trestný čin
vraždy. Žalobca bol v súvislosti s týmto trestným stíhaním vzatý do väzby dňa 01.08.2006 a prepustený

dňa 24.05.2007 a následne uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 13.06.2007 bolo trestné
stíhanie voči žalobcovi zastavené. Pri uplatnení práva na náhradu škody spôsobenú nezákonným
rozhodnutím má zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia rovnaký význam ako oslobodenie spod
obžaloby. Žalobca v konaní predovšetkým argumentoval skutočnosťou, že v zmysle zákona 514/2003
Z.z. ide o objektívnu zodpovednosť a nie je dôležité, či pri rozhodovaní došlo k porušeniu povinnosti a ani

kto škodu zavinil, rozhodujúcim je výsledok tohto konania a tým bolo prepustenie z väzby a zastavenie
trestného stíhania voči navrhovateľovi.

7. Na pojednávaní konanom dňa 27.11.2014 žalovaná uviedla, že má za to, že podaním žalobcu zo
dňa 18.06.2013 došlo k zmene žaloby a preto vznáša námietku premlčania, keďže takýto nárok bolo

potrebné uplatniť do 3 rokov od zrušenia nezákonného rozhodnutia, t.j. od 13.07.2007, táto lehota
uplynul 13.07.2010, teda skôr ako došlo k zmene návrhu.8. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 27.02.2015 namietala, že má za to, že podaním doručeným
súdu dňa 18.06.2013, žalobca zmenil obsah žaloby, o ktorom mal súd rozhodnúť v zmysle O.s.p.,
žalobca síce požaduje zaplatenie rovnakej sumy, ako v žalobe, avšak už z iného právneho titulu

- pričom v žalobe označil ako nezákonné rozhodnutie - rozhodnutie o väzbe a v zmysle podania
zo dňa 18.06.2013 má byť nezákonným rozhodnutím, ktorým mala byť žalobcovi spôsobená škoda
- uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia. Žalovaná konštatovala, že uznesenie o vznesení
obvinenia nemožno považovať za nezákonné, keďže nebolo po nadobudnutí právoplatnosti zrušené
pre jeho nezákonnosť. Ďalej žalovaná namietala, že žalobcom predložený pokladničný doklad nespĺňa

náležitosti účtovného a daňového dokladu, pričom z neho nie je zjavný účel platby, ktorý by bez
pochybností preukazoval úhradu trov obhajoby práve za predmetné konanie. Ak by aj žalobcom
predložený doklad mal preukazovať zmenšenie majetku žalobcu, trovy obhajoby môžu predstavovať
skutočnú škodu spôsobenú trestným stíhaním len v rozsahu trov účelne vynaložených na odstránenie
tohto nežiaduceho stavu, pričom vždy je potrebné preskúmať účelnosť každého úkonu obhajoby, či
tento smeroval k náprave. Žalovaná poukázala na opakovane vyúčtované úkony „Návšteva a porada

s klientom v ÚVV KE“. Žalobca síce k veci doložil potvrdenie ústavu na výkon väzby o návštevách
obhajcu v ústave, z predmetného potvrdenia je však zrejmé, že niektoré „porady“ netrvali ani 10 minút
(napr. porady v dňoch 08.12.2006,08.01.2007, 31.01.2007). Z predloženého vyúčtovania je tiež zrejmé,
že viacero „porád“ bolo vykonaných bez priamej nadväznosti na vykonaný alebo plánovaný úkon v
trestnom konaní, a za tieto podľa názoru žalovanej žalobcovi náhrada škody nepatrí. Konkrétne ide o

úkony„NávštevaaporadasklientomvÚVVKE“vykonanévdňoch04.12.2006,07.12.2006,08.12.2006,
11.12.2006, 08.01.2007, 06.03.2007, 12.03.2007, 28.03.2007, 23.04.2007, spolu vo výške 906,72 EUR
(4 x 2 894,- SK + 5 x 3 148,- SK). Ďalej podľa zápisníc o výsluchoch svedkov N. a G., konaných dňa
29.01.2007 v ÚVV Košice, sa obhajkyňa žalobcu na týchto výsluchoch nezúčastnila, a preto žalobcovi
nepatrí náhrada škody ani za vyúčtované úkony „G. - výsluch“ a „N. - výsluch“ v sume súhrnne 208,99

EUR (2 x 3 148,- Sk). Taktiež sťažnosť proti uzneseniu o predĺžení väzby zo dňa 10.04.2007 bola
podávaná ústne do zápisnice na verejnom zasadnutí, bez jej ďalšieho písomného doplnenia, a preto
úkon „Sťažnosť proti uzneseniu o predĺžení väzby“ datovaný dňom 12.04.2007 v sume 104,49 EUR
(3 148,- Sk) je vyúčtovaný nedôvodne. Sumarizujúc doposiaľ uvedené nie je podľa názoru žalovanej
daná priama príčinná súvislosť medzi žalobcom namietaným uznesením o vznesení obvinenia (ako ani

rozhodnutím o väzbe) a tvrdenou škodou (náklady za vykonanú obhajobu) vo výške spolu 1.220,65
EUR. V prípade posúdenia žaloby súdom ako dôvodnej čo do základu nároku je preto nutné žalobcom
žiadanú náhradu škody znížiť prinajmenšom o túto sumu 1.220,65 EUR. V časti požadovanej náhrady
trov právneho zastúpenia v konaní o predbežnom prerokovaní nároku u príslušného orgánu v sume
210,85Eur,žalovanápoukázalanaúpravu§18ods.3zák.514/2003Z.z.,podľa,ktoréhotaktouplatnená

suma žalobcovi nepatrí. Podľa žalovanej žalobcovi právo na úroky z omeškania mohlo najskôr vzniknúť
odo dňa 31.05.2010 (uplynutie lehoty 6 mesiacov od doručenia žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody dňa 30.11.2009) a to len vo výške 9% (základná úroková sadzba ECB + 8
percentuálnych bodov).

9. Okresný súd Košice I rozsudkom vyhláseným dňa 09.11.2015 žalobu v celom rozsahu zamietol. Z
odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že súd vychádzal zo skutkových zistení zodpovedajúcich tvrdeniam
žalobcu o postupe a rozhodovaní orgánov činných v trestnom konaní a súdov vo veci jeho trestného
stíhania, za preukázanú mal tiež skutočnosť, že v tomto trestnom konaní žalobcu obhajovala JUDr. Erika
Beňová, advokátka. Súd nemal za preukázané, aby JUDr. Erika Beňová, advokátka v rámci obhajoby

žalobcu vykonala úkony právnej služby v takom rozsahu, v akom ich žalobcovi vyúčtovala, zvlášť v
tomto zmysle uskutočnenie početných porád so žalobcom vo väzbe a ich účelnosť a súd neuveril ani
tvrdeniu žalobcu, že vyúčtovanú odmenu a náhradu hotových výdavkov obhajkyni skutočne zaplatil. Súd
právne uzavrel, že pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú rozhodnutím o vznesení
obvinenia nie je v danom prípade naplnený predpoklad nezákonnosti tohto rozhodnutia, keďže nebolo

zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom, tak ako to predpokladá ust. § 6 ods. 1
veta prvá zák. č. 514/2003 Z. z. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného vystavanou na premise,
že trestné stíhanie začaté na podklade dôvodného podozrenia zo spáchania trestného činu, pokiaľ
orgány činné v trestnom konaní v jeho priebehu inak vykonávali len zákonom predpokladané procesné
úkony a neprekročili pritom zákonom stanovené medze, vylučuje nesprávnosť úradného postupu a i

nezákonnosť vznesenia obvinenia aj pokiaľ sa v konečnom dôsledku jeho dôvodnosť nepotvrdila. Súd si
tiež osvojil argumentáciu žalovaného, podľa ktorej výkon väzby žalobcom neprekročil čas nevyhnutný
na dosiahnutie jej účelu, keďže po vyhodnotení dôkazného stavu v prospech žalobcu, bol z väzby
bezodkladne prepustený. Vzhľadom na charakter trestného činu pre ktorý bol žalobca stíhaný - trestnýčin vraždy spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 Trestného zákona,
rozhodnutie o väzbe v čase svojho vzniku bolo podľa úvahy súdu zákonné a napriek prepusteniu
z väzby ho nemožno hodnotiť ako nezákonné. Rozhodnutím o väzbe preto k neodôvodnenému

zásahu do práv žalobcu nedošlo. Podľa názoru súdu zastavenie trestného stíhania alebo i oslobodenie
spod obžaloby automaticky neznamená, že orgány činné v trestnom konaní postupovali pri vznesení
obvinenia nesprávne, resp. nezákonne, a preto nemožno vyvodiť nezákonnosť ich rozhodovania len
z titulu samotného zastavenia trestného stíhania alebo oslobodenia spod obžaloby. Zároveň platí
podľa úvahy súdu, že v konaní o náhradu škody súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť a

zákonnosť takéhoto rozhodnutia v trestnom konaní, a pokiaľ nie je ako nezákonné zrušené, je týmto
rozhodnutím viazaný. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd konštatoval, že „ je treba tiež uviesť,
že žalovaný správne namietal premlčanie práva na náhradu škody, ak mala byť žalobcovi spôsobená
rozhodnutím PPZ, UBPOK, Odbor - Východ, oddelenie vyšetrovania, Košice, zo dňa 1.8.2006/ vznesené
obvinenie sp. zn. ČVS: PPZ - 36/BOK-V-2006 proti žalobcovi za trestný čin vraždy podľa § 219 ods.
1 Tr. Zákona /, uplatnená 20.2.2015“. Nakoniec súd prvej inštancie podľa odôvodnenia napadnutého

rozsudku nevyhovel žalobe tiež z dôvodu nepreukázania, že k vzniku škody vôbec došlo. Vo svojich
úvahách v tomto závere pritom právne vyšiel z dôrazu na skutočnosť reálneho zaplatenia odmeny
a hotových výdavkov a skutkovo z nepreukázania, že k tomu v danom prípade došlo, považujúc za
nevierohodné ako písomné potvrdenie JUDr. Eriky Beňovej, advokátky o prevzatí peňažnej sumy tak aj
svedectvo manželky žalobcu Anety Ficuovej o odovzdaní peňazí advokátke. Výrok o trovách konania,

nepriznávajúci žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania odôvodnil súd prvej inštancie s odkazom na
ust. § 142 ods. 1 O.s.p. plným procesným úspechom žalovaného vo veci a skutočnosťou, že žalovaný
si nárok na náhradu trov v konaní neuplatnil.

10. Na základe odvolania žalobcu Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd uznesením zo dňa

16.05.2018 č.K. 11cO/166/2016- 309 rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 09.11.2019 č.k.
23C/15/2010-290 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

11. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca svojimi odvolacími námietkami
učinilpredmetomodvolaciehoprieskumutiežsprávnosťprávnehoposúdeniavecisúdomprvejinštancie.

Odvolacia argumentácia žalobcu ťažiskovo polemizuje so spôsobom interpretácie súdom prvej inštancie
inak správne zvolených noriem - ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z., upravujúcich podmienky vzniku
zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o vznesení obvinenia a rozhodnutím o väzbe.
Odvolací súd považoval za potrebné poznamenať, že i keď nezákonné rozhodnutie o vznesení
obvinenia a nezákonné rozhodnutie o väzbe nepochybne predstavujú samostatné zákonné dôvody

vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, pokiaľ škoda spočíva (len) vo
vynaložených nákladoch na obhajobu v trestnom konaní, v spojení s ktorým bol obvinený vzatý do väzby,
je potrebné vyjsť z kauzálnej previazanosti oboch zodpovednostných titulov, pretože každý úkon právnej
služby, ktorý obhajca urobí na obranu obvineného pred väzbou je zároveň úkonom chrániacim jeho
záujmy v rámci trestného stíhania.

12. V tejto súvislosti odvolací súd upriamil pozornosť na to, že argumentácia žalovaného, spočívajúca na
predstave, že žalobca si žalobou uplatnil náhradu škody, ktorá mu vznikla len v súvislosti s rozhodnutím
oväzbe,ažeažvpriebehukonania,podanímzodňa12.6.2013sižalobcauplatnil,eventuálnedouplatnil
náhradu vynaložených nákladov obhajoby, s ktorou sa zrejme inšpiroval aj súd prvej inštancie v časti

odôvodnenia,vktorejkonštatovalsprávnosťnamietaniapremlčaniaprávananáhraduškodyspôsobenej
rozhodnutím o vznesení obvinenia, nie je správna. Mylným je tento názor žalovaného jednak preto,
že ako už bolo zmienené, trovy obhajoby obvineného vyvolané väzbou a trovy obhajoby obvineného
vyvolané jeho trestným stíhaním ako takým, sa prelínajú a jednak tiež z dôvodu, že žalobca podľa
posúdenia odvolacieho súdu v žalobe zrozumiteľne vyjadril oba zodpovednostné tituly - aj nezákonnú

väzbu (ods. 1 žaloby) aj nezákonné stíhanie (ods. 4 žaloby) a nezameniteľne výslovne v žalobe, a tiež
i odkazom na vyúčtovanie, vyjadril, že uplatnená náhrada škody v žalovanej sume zodpovedá trovám
obhajoby ako takej, vrátane úkonov právnej služby bezprostredne súvisiacich s väzbou a nevynímajúc
ani úkony právnej služby ostatné.

13. Odvolací súd ďalej konštatoval, že právne otázky povahy trestného stíhania z hľadiska
zodpovednostných titulov, vymedzených zák. č. 514/2003 Z. z a spôsobu hodnotenia jeho zákonnosti
boli donedávna predmetom odbornej diskusie, ktorá sa prejavila i v rôznych záveroch právnej praxe
všeobecných súdov. Treba však konštatovať, že v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku už bolazrejmá disproporcia v neprospech názoru, z ktorého prvoinštančný súd vyšiel. V tejto súvislosti je
potrebné sa zmieniť napríklad o rozhodnutiach NS SR z 30. marca 2011 sp. zn. 3 Cdo 194/2010,
z 30. januára 2011 sp. zn. 4 Cdo 54/2011, z 12. decembra 2012 sp. zn. 7 Cdo 145/2011, z 19.

júna 2013 sp. zn. 7 Cdo 87/2012 a z 19. februára 2014 sp. zn. 7 MCdo 27/2012. Tieto rozhodnutia
spočívajú na právnych záveroch, ktoré dá sa povedať boli už definitívne v právnej praxi doktrinálne
ustálené rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS SR) zo 7. júla 2016 sp. zn. I. ÚS
320/2016, v ktorom tento mimo iného tiež konštatoval, že „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím
trestného stíhania sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím.

Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší
výsledok trestného konania“, a že „pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu
činného v trestnom konaní, nie je rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné
podozrenie, ale to, či sa ich podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak bolo
trestné stíhanie konkrétnej osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie,
nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo

obvinenému obvinenie vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo
obvinenie vznesené na základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných
práv jednotlivca“ (por. tiež uznesenie NS SR č. 4M Cdo 15/2009). V evidentnom rozpore s týmito
závermi NS SR i ÚS SR je právny názor, z ktorého vyšiel v napadnutom rozhodnutí súd prvej inštancie,
nesprávne podmieňujúci vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú trestným stíhaním, ktoré neskončilo

odsudzujúcim rozsudkom, jednak zrušením ako nezákonného uznesenia o vznesení obvinenia a jednak
prítomnosťou nedostatkov, či už pri vyhodnotení miery podozrenia alebo v procesnom postupe orgánov
činných v trestnom konaní. Obdobne nesprávnou je tiež úvaha súdu prvej inštancie, podľa ktorej sú
kritériami zákonnosti väzby vecná správnosť rozhodnutia o vzatí do väzby, dôvody väzby a jej trvanie.
Odvolací súd v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na ust. § 8 ods. 5 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., v

zmyslektoréhoprávonanáhraduškodyspôsobenejrozhodnutímoväzbemáten,ktobolvzatýdoväzby,
ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, z ktorého podľa jeho úvahy vyplýva, že rovnako ako v
prípade trestného stíhania je jediným kritériom, podľa ktorého je potrebné posudzovať ne/zákonnosť
väzby výsledok trestného konania. Celkom správne v tejto súvislosti žalobca vo svojej argumentácii
odkázal na uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 68/2010 zo dňa 29.2.2012, v ktorom je vyjadrený názor, že

pôvodne zákonná väzba sa v dôsledku oslobodenia spod obžaloby stáva nezákonnou, a že právo na
náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu i ten, na kom bola väzba vykonaná, ak
bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené.

14. Odvolací súd sa nestotožnil ani so spôsobom, akým súd prvej inštancie posudzoval naplnenie

ďalšieho zo zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonnými
rozhodnutiami o trestnom stíhaní a o väzbe žalobcu - existencie škody, ktorá podľa skutkového
vymedzenia žaloby mala žalobcovi vzniknúť vynaložením nákladov obhajoby. Súd prvej inštancie totiž
svoje úvahy v uvedenom smere založil na nesprávnom predpoklade, že škoda žalobcovi mohla vzniknúť
až zaplatením peňažnej sumy na úhradu odmeny a hotových výdavkov advokátovi a opomenul pritom,

že škodu nepredstavujú len hodnoty, ktoré už boli vynaložené, ale aj hodnoty, ktoré by bolo potrebné
vynaložiť na to, aby došlo k uvedeniu veci (pomerov) do predchádzajúceho stavu, čo okrem iného tiež
znamená, že ku škode dochádza aj len vznikom alebo zväčšením záväzku, ktorý prijal poškodený v
príčinnej súvislosti so škodovým dejom (por. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. IV.
ÚS 548/99). Pokiaľ preto v rámci obhajoby boli žalobcovi poskytnuté advokátom právne služby, ktoré

sú zo zákona zásadne odplatné (§ 24 ods. 1 zák. č. 586/2003 o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov),
nepochybne vznikol žalobcovi záväzok zaplatiť za ne odmenu a náhradu hotových výdavkov a už tento
záväzok v rozsahu skutočne a účelne vynaložených nákladov a najviac do výšky tarify ustanovenej
právnympredpisompredstavuješkodu,naktorúužspôsobavýškajehoskutočnéhosplneniaadvokátovi

nemajú dosah. Súd prvej inštancie vedený nesprávnymi právnymi úvahami o základe uplatneného
nároku nevykonal dokazovanie potrebné pre záver o dôvodnosti jeho výšky z pohľadu medzi stranami
sporného uskutočnenia niektorých úkonov právnej služby a ich účelnosti.

15. Odvolací sú uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie zabezpečiť si dostatočný

skutkový podklad pre posúdenie dôvodnosti výšky uplatneného nároku z hľadiska uskutočnenia a
účelnosti úkonov právnej služby; v tomto štádiu konania minimálne tých, ktoré už žalovaný v doterajšom
priebehu konania spochybnil. K tomu predovšetkým umožní žalovanému, aby prípadne doplnil svoje
námietky k uskutočneniu a účelnosti úkonov obhajoby, ktoré prezentoval v doterajšom priebehu konania,najmä však v podaní zo dňa 20.2.2015; následne umožní žalobcovi vyjadriť sa k týmto námietkam
žalovaného a prípadne predložiť alebo označiť ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Po
prípadnom doplnení dokazovania na základe návrhov strán súd prvej inštancie vo veci opätovne

rozhodne s tým, že v novom rozhodnutí vezme do úvahy len tie skutočností, ktoré vyšli (vyjdú) v konaní
najavo (Čl. 11 ods. 4 C.s.p.) procesne správnym postupom, pričom vo svojich úvahách pri právnom
posudzovaní veci vyjde z názoru odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.), tak ako ho odvolací súd vyjadril
v odôvodnení. Neopomenie sa pritom tiež náležite vysporiadať s námietkou premlčania žalovaného,
vznesenou na pojednávaní dňa 27.11.2014. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o

všetkých trovách, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p).

16. Po vrátení veci odvolacím súdom, súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu, vyzval žalovanú, aby
sa vyjadrila k uskutočneniu a účelnosti úkonov obhajoby žalobcu, resp. aby doplnila námietky ktoré
prezentovala v doterajšom priebehu konania, najmä však v podaní zo dňa 20.2.2015.

17. Žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 06.09.2018 poukázala na svoje skoršie písomné podania
a uviedla vo vzťahu k uskutočneniu a účelnosti úkonov právnej služby, ktoré mal v prospech žalobcu
vykonať jeho obhajca v trestnom konaní vedenom na ÚBOK PPZ, odbor Východ, pod ČVS: PPZ-36/
BOK-V-2006, teda k dôvodnosti výšky uplatneného nároku: v prvom rade, že žalobcom predložený
príjmový pokladničný doklad zo dňa 02.07.2009, vystavený JUDr. Erikou Beňovou (ďalej len „PPD“),

ktorým žalobca preukazuje úhradu trov obhajoby v trestnom konaní vedenom proti nemu (ktorých
náhradu v tomto konaní od žalovanej žiada), je vystavený na sumu 4.776,85 EUR, pričom v zmysle
„Faktúry za právne služby“ zo dňa 12.01.2009 náklady na obhajobu žalobcu v trestnom konaní boli
jeho obhajkyňou vyúčtované len v sume 4.566,- EUR. Rozdiel 210,85 EUR medzi PPD a predloženou
faktúrou síce zodpovedá sume, ktorú podľa žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody

zo dňa 16.10.2009 majú predstavovať trovy právneho zastúpenia vo veci predbežného prerokovania
nároku, avšak túto sumu, teda 210,85 EUR, nemožno považovať za náklady obhajoby vynaložené v
trestnom konaní (nie je súčasťou faktúry zo dňa 12.01.2009 ako ani žiadnej inej faktúry za právne služby
poskytnuté žalobcovi v trestnom konaní), a súčasne, v súlade s § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z. z.,
ak by táto suma mala predstavovať trovy právneho zastúpenia žalobcu pri predbežnom prerokovaní

nároku,takátosumanemôžebyťpožadovanáakonáhradaškody.Ajprizohľadnenízáverovodvolacieho
súdu, v zmysle ktorých už samotný záväzok žalobcu zaplatiť náklady obhajoby v trestnom konaní
v rozsahu skutočne a účelne vynaložených úkonov predstavuje škodu, na ktorú už spôsob a výška
skutočného splnenia tohto záväzku advokátovi nemá dosah, nemožno žalobcom požadovanú sumu
4.776,85 EUR (resp. 4.556,-EUR po zohľadnení predchádzajúcej námietky žalovanej) považovať za

rozsah škody spôsobenej mu začatím a vedením trestného stíhania vo veci ČVS: PPZ-36/BOK-V-2006.
Ako totiž zdôraznil aj odvolací súd, škodou môžu byť len trovy obhajoby v rozsahu skutočne a účelne
vynaložených nákladov a najviac do výšky tarify ustanovenej právnym predpisom. V tejto súvislosti
žalovaná poukazuje na obhajcom opakovane vyúčtované úkony „Návšteva a porada s klientom v ÚVV
KE“. Žalobca síce k veci doložil potvrdenie ústavu na výkon väzby o návštevách obhajcu v ústave, z

predmetného potvrdenia je však zrejmé, že niektoré „porady“ netrvali ani 10 minút (napr. porady v dňoch
08.12.2006,08.01.2007, 31.01.2007). Z predloženého vyúčtovania je tiež zrejmé, že viacero „porád“ bolo
vykonaných bez priamej nadväznosti na vykonaný alebo plánovaný úkon v trestnom konaní, a za tieto
podľa názoru žalovanej žalobcovi náhrada škody nepatrí. Konkrétne ide o úkony „Návšteva a porada s
klientom v ÚVV KE“ vykonané v dňoch 04.12.2006, 07.12.2006, 08.12.2006, 11.12.2006, 08.01.2007,

06.03.2007, 12.03.2007, 28.03.2007, 23.04.2007, spolu vo výške 906,72 EUR (4 x 2 894,- SK + 5 x 3
148,- SK). Ďalej podľa zápisníc o výsluchoch svedkov N. a G., konaných dňa 29.01.2007 v ÚVV Košice,
sa obhajkyňa žalobcu na týchto výsluchoch nezúčastnila, a preto žalobcovi nepatrí náhrada škody ani
za vyúčtované úkony „G. - výsluch“ a „N. - výsluch“ v sume súhrnne 208,99 EUR (2 x 3 148,- Sk). Taktiež
sťažnosť proti uzneseniu o predĺžení väzby zo dňa 10.04.2007 bola podávaná ústne do zápisnice na

verejnom zasadnutí, bez jej ďalšieho písomného doplnenia, a preto úkon „Sťažnosť proti uzneseniu o
predĺžení väzby“ datovaný dňom 12.04.2007 v sume 104,49 EUR (3 148,- Sk) je vyúčtovaný nedôvodne.
Sumarizujúc doposiaľ uvedené nie je podľa názoru žalovanej daná priama príčinná súvislosť medzi
žalobcom namietaným uznesením o vznesení obvinenia (ako ani rozhodnutím o väzbe) a tvrdenou
škodou (náklady za vykonanú obhajobu) vo výške spolu 1.220,65 EUR. V prípade posúdenia žaloby

súdom ako dôvodnej čo do základu nároku je preto nutné žalobcom žiadanú náhradu škody znížiť
prinajmenšom o túto sumu 1.220,65 EUR za nedôvodne vyúčtované úkony obhajoby. Žalovaná ešte
skonštatovala, že žalobcom predložený PPD je vystavený na sumu 4.776,85 EUR, pričom v zmysle
„Faktúry za právne služby“ zo dňa 12.01.2009 náklady na obhajobu žalobcu v trestnom konaní bolijeho obhajkyňou vyúčtované len vo výške 4.566 EUR. Rozdiel 210,85 EUR medzi PPD a predloženou
faktúrou síce zodpovedá sume, ktorú podľa žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 16.10.2009 majú predstavovať trovy právneho zastúpenia vo veci predbežného prerokovania

nároku, avšak z plnomocenstva priloženého k žiadosti o predbežné prerokovanie nároku vyplýva, že
žalobca splnomocnil JUDr. Beňovú na zastupovanie vo veci náhrady škody až dňa 10.10.2009, pričom
samotná žiadosť bola podaná dňa 31.11.2009. Až udelením plnej moci dňa 10.10.2009 mohol žalobcovi
vzniknúť záväzok nahradiť vzniknuté trovy právneho zastúpenia, a tieto tak nemohli byť uhradené už dňa
02.07.2009, ku ktorému mal byť predložený PPD vystavený. Žalovaná ďalej v podaní polemizovala s

právnymi závermi odvolacieho súdu. Žalovaná zotrvala na svojej námietke premlčania všetkých nárokov
vyplývajúcich z uznesenia o vznesení obvinenia ako nezákonného rozhodnutia, nakoľko žalobca ako
dôvod vzniku škody vymedzil - uznesenie o vznesení obvinenia až vo svojom podaní doručenom súdu
dňa 18.06.2013, poukazujúc na ustanovenie § 19 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. a na tú skutočnosť,
že trestné stíhanie žalobcu bolo právoplatne zastavené dňa 13.06.2007, teda viac ako tri roky pred
uplatnením práva na náhradu škody z tohto titulu na súde. Podľa žalovanej, si žalobca žalobou uplatnil

len právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe (0Tp 141/06).

18. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení konštatoval, že sa stotožňuje so závermi, ktoré vyslovil
Krajský súd v Košiciach vo svojom uznesení č.k. 11Co/166/2016 zo dňa 16.05.2018. Žalobca navrhol
pripojenie vyšetrovacieho spisu PPZ, UBOK, Odbor - Východ, Oddelenie vyšetrovania Košice, ČVS:

PPZ-36/Bok - V-2006, pričom v spise sa nachádzajú zápisnice o úkonoch, ktoré boli v predmetnom
trestnom konaní vykonané a ktorých sa obhajkyňa zúčastnila. Vo vzťahu k návštevám-poradám žalobca
mázato,ževšetkybolivykonanéúčelne.Žalobcabolobvinenýavzatýdoväzbyodpočiatkunedôvodne,
pričom bol obvinení za trestný čin vraždy za ktorý mu hrozila trestná sadzba až 25 rokov trestu odňatia
slobody. Najviac porád bolo vykonaných na začiatku prevzatia obhajoby, čo je z hľadiska obhajovania

najpodstatnejšia fáza a následne po preštudovaní spisu, čo znamená ukončenie prípravného konania
a začatie súdneho konania.

19. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov, vyšetrovací spis - PPZ
- 36/BOK-V-2006 a 0To/141/2006, prednesmi sporových strán a zistil nasledovný skutkový stav veci:

20. V konaní nebolo sporné, že uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti
organizovanej kriminalite, Odbor Východ, Košice zo dňa 27.07.2006 pod sp. zn. ČVS: PPZ-36/BOK-
V-2006 bolo začaté trestné stíhnie vo veci trestného činu vraždy podľa § 9 ods. 2, § 219 ods. 1 Tr.
Zákona, na tom skutkovom základe, že neznámi páchatelia v presne nezistenej dobe koncom mesiaca

september až začiatkom mesiaca október roku 2004 v čase okolo 24. hod. v Košiciach na ul. Zimnej,
pred obytným blokom, kde mal prechodný pobyt O., tohto fyzicky napadli a uložili do pripraveného
motorového vozidla, kde mu podali zatiaľ nezistenú omamnú látku a previezli ho na presne nezistené
miesto v katastrálnom území obce Dargov na miesto v .... 26

21. Uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite,
Odbor Východ, Košice zo dňa 1.8.2006 pod sp. zn. ČVS: PPZ-36/BOK-V-2006 bolo za vyššie uvedený
skutok začaté trestné stíhanie podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku, okrem iného aj proti žalobcovi
za trestný čin vraždy spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 a § 219 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005.

22. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 04.08.2006 0Tp 141/06 bol žalobca vzatý do väzby, s
tým, že väzba u žalobcu ako obvineného začala plynúť od 01.08.2006.

23. Žalobca písomne udelil JUDr. Beňovej dňa 30.11.2016 plnú moc na jeho zastupovanie v predmetnej

trestnej veci.

24. Dňa 28.02.2007 bola na žalobcu ako obvineného podaná obžaloba Okresnému sudu Košice I.

25. Dňa 11.05.2007 bolo Krajskej prokuratúre v Košiciach doručené uznesenie Okresného súdu Košice

I z 10.05.2007 sp. zn. 5T 23/07, ktorým súd vzal na vedomie späťvztaie obžaloby a zároveň bol
prokuratúre vrátený vyšetrovací spis.26. Krajská prokuratúra v Košiciach uznesením zo dňa 13.6.2007, 1 Kv 42/2006-265 rozhodla a to podľa
§215ods.1písm.c)Trestnéhoporiadkuozastavenítrestnéhostíhaniaprotiobvineným,okremostaných
aj F. teda žalobcovi, za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, 2 písm. i Tr. zákona pod sp. zn. ČVS:

PPZ-36/BOK-V-2006, nakoľko je nepochybné, že skutok nespáchali obvinení. Z odôvodnenia vyplýva,
žeobvineníbolivpriebehuceléhovyšetrovaniajednoznačneusvedčovanívýsluchomutajenéhosvedka,
ktorý zotrval na usvedčovaní aj po odtajnení svojej identity. Po podaní obžaloby na obvinených bola
zistená nová skutočnosť, na základe ktorej došlo k späťvzatiu obžaloby prokurátorom. Opätovným
výsluchom svedka a následnými vyšetrovacími úkonmi bolo preukázané, že stíhaného skutku sa mala

dopustiť iná osoba ako sú obvinení.

27. Uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 24.5.2007, sp. zn. 1 Kv 42/2006-240 bol žalobca
ako obvinený, ktorý bol stíhaný vyšetrovateľom PPZ, UBOK, Východ, Košice pod číslom konania ČVS:
PPZ-36/BOK-V-2006 za trestný čin vraždy, podľa § 79 ods. 1 Trestného poriadku, prepustený ihneď z
väzby na slobodu. Väzba žalobcu v prípravnom konaní trvala od 1.8.2006 od 23.50 hod. do 28.02.2007

a od 11.05.2007 do 24.5.2007.

28. Podľa vyúčtovania zo dňa 12.01.2009 predloženého bývalou advokátkou žalobcu JUDr. Erikou
Beňovou, táto vykonala a podľa vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmeňovaním advokátov za
poskytovanie právnych služieb účtovala odmenu za tieto právne úkony:

Prevzatie, príprava konzultácia s klientom ......30.11.2006 ...............2730 Sk + 164 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE ......04.12.2006...................2730 Sk + 164 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE.......7.12.2006.....................2730 Sk + 164 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 8.12.2006....................2730 Sk + 164 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 11.12.2006..................2730 Sk + 164 Sk

Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 3.1.2007......................2970 Sk + 178 Sk
konfrontácia Ficu - Tatič v ÚVV KE.............4.1.2007.......................2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 8.1.2007................... 2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 22.1.2007....................2970 Sk + 178 Sk
konfrontácia G. - H. 8:30-09:00 v ÚVV KE.... 23.1.2007......2970 Sk + 178 Sk

výsluch N. 10:30-11:10 v ÚVV KE...........23.1.2007.....................2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 26.1.2007....................2970 Sk + 178 Sk
výsluch G. 09:00-10:15 v ÚVV KE....... 29.1.2007.....................2970 Sk + 178 Sk
výsluch N. 10:30-11:10 v ÚVV KE....... 29.1.2007........................2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 31.1.2007....................2970 Sk + 178 Sk

výsluch obvineného v ÚVV KE...................02.02.2007.....................2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 12.02.2007.................2970 Sk + 178 Sk
výsluchy V. a O. 11:00 - 13:15...... ..................5940 Sk + 178 Sk
výsluch obvineného v ÚVV KE. 13:10-14:08...... 14.02.2007............2970 Sk + 178 Sk
výsluch O. .............................19.2.2007.................2970 Sk + 178 Sk

výsluch a previerka výpovede a vyšet. pokus -Tatič .. 19.2.2007.......2970 Sk + 178 Sk
výsluchy O.................................21.2.2007, ..................2970 Sk + 178 Sk
výsluch L. ..........................22.2.2007 ...........................2970 Sk + 178 Sk
preštudovanie vyšetrovacieho spisu v ÚVV KE ....26.2.2007 ............2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 27.02.2007..................2970 Sk + 178 Sk

Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 6.3.2007......................2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 12.3.2007....................2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 28.3.2007....................2970 Sk + 178 Sk
verejné zasadnutie ............................................10.4.2007 ..................2970 Sk + 178 Sk
Sťažnosť proti uzneseniu o predlžení väzby....12.04.2007..................2970 Sk + 178 Sk

Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 23.04.2007.................2970 Sk + 178 Sk
výsluch svedka G. 11:00-13:15.......... 18.5.2007....................5940 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE 15:30-16:17...18.05.2007..2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE 8:30-13:00...21.05.2007....2970 Sk + 178 Sk
Previerka výpovede na mieste 08:30-13:00.... 23.05.2007..................2970 Sk + 178 Sk

I. - výsluch svedka 08:00-09:00 ..............04.06.2007 .................2970 Sk + 178 Sk
Z. 10:00-12:00.....04.06.2007.................2970 Sk + 178 Sk
T. - výsluch svedka 7:50-12:00...................08.06.2007.................2970 Sk + 178 SkPrevierka výpovede na mieste : 84 km
84x6.20 = 520,80
84x8,0x38,20:100=256,70 Sk

Strata času 297x2 = 594 Sk
Spolu 1374,50Sk

Náklady na obhajobu ..... 137.549 Sk, t.j. 4566 Eur

29. Písomným plnomocenstvom zo dňa 10.10.2009 žalobca splnomocnil JUDr. Eriku Beňovú ako
advokátku aby ho zastupovala najmä vo veci náhrady škody z dôvodu nezákonnej väzby.

30. Žalobca listom zo dňa 16.10.2009 adresovaným Generálnej prokuratúre, požiadal o predbežné
prejednanie nároku na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená rozhodnutím o väzbe zo dňa
01.08.2006, ktorému predchádzalo rozhodnutie vyšetrovateľa o začatí trestného stíhania. V súvislosti

s obhajobou v trestnom konaní zaplatil žalobca obhajkyni zálohu, ktorá mu predložila špecifikáciu trov
v sume 4.566,- Eur, zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia pri podaní tejto žiadosti vo
výške 210,85 Eur, pričom celková suma uplatnenej škody bola 4.776,85 Eur.

31. K predbežnému prejednaniu obžaloby žalobcu, doručenom Generálnej prokuratúre dňa 30.11.2009,

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky listom z 21.1.2010 uviedla, že trestné stíhanie bolo vo veci
trestného činu vraždy vydané na základe výpovede M. ktorý v pozícii utajovaného svedka, ktorý uvádzal
konkrétne okolnosti usmrtenia poškodeného O., a označil mená páchateľov, spôsob a čas spáchania
trestného činu a konkrétne miesto. Na základe výpovede sa uskutočnila previerka výpovedí, ohliadka
miesta činu. Boli zistené a nájdené telesné zostatky ľudského teľa a neskôr zvyšky odevov. Uvedenými

previerkami a ohliadkami bola potvrdená pravdivosť svedeckých výpovedí utajovaného svedka, čo bolo
podkladom na vznesenie obvinenia voči žalobcovi a spol. následne bol žalobca vzatý do väzby. Toto
bolo akceptované aj sudcom pre prípravne konanie a odvolacím súdom. V uvedených súvislostiach
bola podaná súdu aj obžaloba 27.2.2007. Až po jej podaní a zmene výpovede svedka U. v inej trestnej
veci, ktorý bol vydieraný M., došlo k zmene dôkaznej situácie, ktoré viedla k späťvzatiu obžaloby a k

zastaveniu trestného stíhania. Generálna prokuratúra uviedla, že postup ako aj rozhodnutia orgánov
činných v trestnom konaní boli zákonné a dôvodné a preto žiadosť žalobcu na náhradu škody považuje
za nedôvodnú a preto ju odmietla.

32. Na výzvu súdu JUDr. Erika Beňová predložila potvrdenie - príjmový pokladničný doklad zo dňa

2.7.2009 o prijatí sumy 143.907,38,- Sk (4776,85 Eur) od žalobcu.

33.Žalobcabolvypočutýdožiadanýmsúdom,ajpriamonapojednávanípredsúdom.Žalobcavypovedal,
že si nepamätá rozsah právnej pomoci, finančné prostriedky si požičal od svojej matky na zaplatenie.
Žalobca predložil ako dôkaz výpis z účtu, ktorým chcel potvrdiť, že jeho manželka peniaze dostala

z pôžičky, za ktorú zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, založila ako záložný dlžník
svoju nehnuteľnosť, rodinný dom a to v prospech záložného veriteľa Všeobecnej úverovej banky, ktorá
dlžníkovi H., poskytla úver 186.500,- Sk. Záložná zmluva je 21.12.2006.

34. Svedkyňa V., manželka žalobcu, tvrdila, že si požičala finančné prostriedky, aby ich mohla poskytnúť

právnej zástupkyni (príjmový doklad JUDr. Eriky Beňovej z 2.7.2009 na sumu 4.776,- Eur).

35. Zmluva o poskytnutí úveru - Hypopôžička, číslo úveru 09298-06 bola uzavretá medzi Všeobecnou
úverovou bankou a H. a to dňa 21.12.2006. Požičané boli peniaze vo výške 186.500,- Sk s mesačnou
splátkou 2.440,- Sk. Zmluva bola podpísaná dňa 21.12.2006. Na uvedenú zmluvu odkazuje svedkyňa

V. ako zdroj, odkiaľ finančné prostriedky na zaplatenie trov obhajoby navrhovateľa vzala a odovzdala
jeho advokátke. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. Z09298-06 z 21.12.2006 bola
podpísaná na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa k zmluve o úvere.

36. Na pojednávaní bola súdom vypočutá aj svedkyňa JUDr. Erika Beňová, advokátka navrhovateľa,

ktorápotvrdilavykonávanieprávnychslužiebprenavrhovateľaaodkázalanasvojevyúčtovaniearozsah
právnej pomoci v uvedenej trestnej veci.37. JUDr. Erika Beňová, obhajkyňa žalobcu v predmetnej trestnej veci, predložila súdu úradné záznamy
o vykonaní porád so žalobcom v ÚVV Košice, Floriánska a to v dňoch: 30.11.2006, 04.12.2006,
07.12.2006, 08.12.2006, 11.12.2006, 03.01.2007, 04.01.2007, 08.01.2007, 22.01.2007, 23.01.2007,

26.01.2007, 29.01.2007, 31.01.2007, 02.02.2007, 12.02.2007, 14.02.2007, 19.02.2007, 21.02.2007,
22.02.2007, 26.02.2007, 27.02.2007, 06.03.2007, 12.03.2007, 28.03.2007, 10.04.2007, 12.04.2007,
23.04.2007, 18.05.2007, 21.05.2007, 23.05.2007, 04.06.2007, 08.06.2007.

38. Ústav na výkon väzby a ústav na výkon trestu odňatia slobody vo svojom písomnom potvrdení zo

dňa 20.02.2015 uviedol, že žalobca bol vo väzbe od 1.8.2006 do 24.2.2007 a že uplynula lehota na
archivovanie osobných kariet osôb vo výkone väzby a preto nie je možné odpovedať na otázku koľko
návštev advokát u navrhovateľa vykonal, ani z knihy návštev, u ktorej tiež uplynula archívna lehota, bola
skartovaná. Elektronická evidencia bola zavedená v roku 2008, pred týmto obdobím neexistovala.

39. Súd doplnil dokazovanie zapožičaním vyšetrovacieho spisu ČVSP: PZ36/BOK-V-2006 a umožnil

stranám sporu do týchto spisov nahliadnuť.

40. Na pojednávaní dňa 25.09.2019 súd oboznámil pripojený vyšetrovací spis PPZ - 36/BOK-V-200, a
vzhľadom na rozsiahlosť spisového materiálu sa súd oboznámil najmä s obsahom spisu vo vzťahu k
žalovanou namietaným úkonom právnej služby, za ktoré JUDr. Beňová vyúčtovala žalovanému odmenu.

41. Výsluch G., ktorý mal byť uskutočnený 29.01.2007 podľa vyúčtovania právnej zástupkyne: Zápisnica
o výsluchu obvineného O. zo dňa 29.01.2007 sa nachádza vo zväzku č. 1 pripojenéhho spisu na č. l. 112
z obsahu zápisnice vyplýva, že výsluch sa začal o 9:00 hod. a skončil sa o 10:15 hod. a v poznámke na
konci zápisnice je uvedené, že bol prítomný JUDR. Štefan Jordán a JUDr. Beňová bola vyzrozumená,

keďže sa nedostavila.

42. Namietaný úkon - výsluch N., zo dňa 29.01.2007: Zápisnica o výsluchu obvineného U. sa nachádza
vo zväzku č. 1, na č. l. 120, z obsahu zápisnice vyplýva, že úkon sa začal o 10:30 hod. v ústave na
výkon väzby Košice a bol skončený o 11:10 hod., pritom z obhajcov bol prítomný len Štefan Jordán,

JUDr. Erika Beňová bola vyrozumená, keďže sa nedostavila.

43. Ďalším z úkonov, ktorý namietala žalovaná je sťažnosť proti uzneseniu o predĺžení väzby zo dňa
12.04.2007. Z obsahu pripojeného spisu (III. Zväzok, č.l. 605), vyplýva, že dňa 12.04.2007 podal
žalobca, zastúpený JUDr. Erikou Beňovou písomnú sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca. Sťažnosť

proti uzneseniu o predĺžení väzby zo dňa 10.04.2007 bola podávaná ústne do zápisnice na verejnom
zasadnutí, bez jej ďalšieho písomného doplnenia, a preto úkon.

44. Súd z obsahu pripojeného spisu, vo vzťahu k účtovaným cestovným náhradám, zistil, že JUDr.
Beňová sa zúčastnila previerky výpovede na mieste, ktoré boli vykonané vo Vyšnej Kamenici a aj na

iných miestach v Košiciach - zápisnica o previerke výpovede na mieste zo dňa 19.02.2007 (Košice) (II.
Zväzok, č.l. 358 a nasl.), zápisnica o vyšetrovacom pokuse zo dňa 19.02.2007 (Vyšná Kamenica) (II.
Zväzok, č.l. 361), a zápisnica o previerke na mieste zo dňa 21.05.2007 (Vyšná Kamenica a lesný porast
na Heringeši v katastri mesta Košice) (III. zväzok, č.l. 697 a nasl.)

45. Súd ešte konštatuje, že JUDr. Beňová uskutočnila viacero úkonov - návštev/porád so žalobcom
ako obžalovaným, za vykonanie ktorých neúčtovala odmenu a taktiež boli realizované aj ďalšie úkony
právnej služby, ktoré JUDr. Beňová taktiež nevyúčtovala, napr. dňa 25.01.2007 boli vykonané výsluchy
svedkov, ktoré obhajkyňa neúčtovala (zápisnice sa nachádzajú vo zväzku 3 na č. l. 665-655: zápisnica o
výsluchu svedka - U. zo dňa 21.05.2007 výsluch začatý od 13:00 hod., skončený o 16:35 hod., prítomná

bola aj JUDr. Beňová; zápisnica z výsluchu svedka Krištofíka zo dňa 21.05.2007, výsluch bol začatý o
17:40 hod. a skončený o 19:00 hod. a taktiež bola prítomná JUDr. Beňová).

46. Strany sporu na pojendávaní dňa 25.09.2019 uviedli, že nemajú námietky k vykonanému
dokazovaniu a ani ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania.

47. Po právnej stránke súd vec posúdil podľa nižšie citovaných ustanovení zákona:48. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci (cit. zákon), v znení platnom v čase vydania predmetných rozhodnutí, štát zodpovedá
za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci,

okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným
zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

49. Podľa § 3 ods. 2 cit. zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

50. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci
podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu

a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v občianskom súdnom konaní
alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej

moci, 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu
podľa osobitného predpisu,
b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ alebo
poverený orgán Policajného zboru,
c) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v

oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej
správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú
samosprávu podľa osobitného predpisu,
d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice
Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone

verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného
orgánu štátnej správy,
e) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného
predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní,
f) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia

ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom,
g) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
h) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril
rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických

osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného
alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
i) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou
vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
j) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou

vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom,
k) orgán príslušný podľa písmen a) až j), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie
nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých orgánov
verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal
konať ako prvý.

51. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

52. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je

príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§
15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované.

53. Podľa § 5 ods.1 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

54. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škodaspôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

55. Podľa § 6 ods. 2 cit. zákona právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal
proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

56. Podľa § 8 ods. 5 cit. zákona právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má ten, kto

bol vzatý do väzby, ak a) bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie, b) bol oslobodený spod obžaloby
alebo c) vec bola postúpená inému orgánu.

57. Podľa § 8 ods. 6 písm. a) cit. Zákona, právo na náhradu škody nevznikne a) ak si osoba uloženie
trestu, ochranného opatrenia alebo väzbu zavinila sama.

58. Podľa § 15 ods. 1 cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

59. Podľa § 15 ods. 2 cit. zákona ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný
bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti
zostávajú zachované.

60. Podľa § 16 ods. 1 cit. zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

61. Podľa § 16 ods. 4 cit. zákona (v znení účinnom od 01.01.2013) ak príslušný orgán neuspokojí nárok
na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak
príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa
poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku
na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný,

a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému
aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

62. Podľa § 391 CSP ods. 1, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

63. Podľa § 391 CSP ods. 2, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

64. Podľa § 391 CSP ods. 3, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej
inštancie vo veci ďalej postupovať.

65. Súd súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uzatvára:

66. V predmetnej veci sa žalobca podanou žalobou domáhal náhrady škody spôsobenej nezákonnou
väzbou a nezákonným trestným stíhaním, odkazujúc na predložené vyúčtovanie, žalobca vyjadril, že

uplatnená náhrada škody zodpovedá trovám obhajoby - vrátane úkonov právnej služby súvisiacich s
väzbou ako aj ostatných úkonov právnej služby.67. V konaní nebolo sporné, že žalobca v súlade s citovaným zákonom podal u žalovanej (štátu) žiadosť
o uspokojenie svojho nároku titulom škody a že jeho nárok nebol ani sčasti uspokojený.

68. V konaní, nebolo sporné, že v zmysle citovaného zákona je oprávneným konať v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.

69. Predpokladom vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím je
predovšetkým existencia nezákonného rozhodnutia, t.j. takého rozhodnutia, ktoré je v rozpore

s objektívnym právom, ďalej existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a
príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. Zodpovednosť štátu je podmienená
využitím riadnych opravných prostriedkov, smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu. Vznik tejto
zodpovednosti ďalej predpokladá, že sa nezákonné rozhodnutie zrušilo, teda zbavilo právoplatnosti.
V preskúmavanej veci žalobca svoj nárok na náhradu škody vyvodzoval aj z uznesenia o vznesení
obvinenia, ktoré neúspešne napadol sťažnosťou. Toto uznesenie považoval za nezákonné, lebo trestné

stíhanie proti nemu nemalo byť vôbec vedené - predpoklad o spáchaní trestného činu jeho osobou sa
nenaplnil, trestné stíhanie bolo voči nemu zastavené, pretože nebolo nepochybné, že skutok nespáchal.

70. Predpoklady vzniku nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe zákon upravuje v
ust. § 8 ods.5. Oprávneným subjektom je osoba, na ktorej bola väzba vykonaná, t.j. ktorá bola vzatá do

väzby na základe rozhodnutia súdu. Pre vznik zodpovednosti zákon nevyžaduje, aby rozhodnutie o vzatí
doväzbyboloprenezákonnosťzrušené.Podstatnéje,čibolaväzbaskutočnevykonanáačidanejosobe
v príčinnej súvislosti s tým vznikla škoda. Rozhodujúcim merítkom opodstatnenosti väzby je neskorší
výsledok trestného konania. Základnou podmienkou pre vznik práva na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o väzbe je teda taký výsledok trestného konania, pri ktorom nedochádza k odsúdeniu

dotknutého, resp. k právoplatnému vysloveniu jeho viny za skutok v súvislosti s ktorým bol vzatý do
väzby. Týmto podmienkam zodpovedá zastavenie trestného stíhania, oslobodenie spod obžaloby a
postúpenie veci inému orgánu.

71. Pre záver o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím o väzbe je potrebné naplnenie
týchto základných predpokladov: 1. rozhodnutie o väzbe, výkon väzby, oslobodenie spod obžaloby a
nezavinenie väzby žalobcom, 2. existencia škody a 3. príčinná súvislosť medzi rozhodnutím o väzbe
a vznikom škody.

72. Odvolací súd v tejto právnej veci vyjadril názor, že i keď nezákonné rozhodnutie o vznesení
obvinenia a nezákonné rozhodnutie o väzbe nepochybne predstavujú samostatné zákonné dôvody
vzniku zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, pokiaľ škoda spočíva (len) vo
vynaložených nákladoch na obhajobu v trestnom konaní, v spojení s ktorým bol obvinený vzatý do väzby,
je potrebné vyjsť z kauzálnej previazanosti oboch zodpovednostných titulov, pretože každý úkon právnej

služby, ktorý obhajca urobí na obranu obvineného pred väzbou je zároveň úkonom chrániacim jeho
záujmy v rámci trestného stíhania.

73. Odvolací súd poukázal na aktuálnu judikatúru slovenských súdov a na rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky (ÚS SR) zo 7. júla 2016 sp. zn. I. ÚS 320/2016, v ktorom tento mimo iného tiež

konštatoval, že „nárok na náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa posudzuje ako nárok
na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti
(zákonnosti) začatia (vedenia) trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania“, a že
„pre posúdenie nezákonnosti rozhodnutia, resp. postupu orgánu činného v trestnom konaní, nie je
rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale to, či sa ich

podozrenie v trestnom konaní potvrdilo. Ústavný súd konštatuje, že ak bolo trestné stíhanie konkrétnej
osoby zastavené z dôvodu, že sa skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, nestal, že skutok nie je
trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený, uznesenie, ktorým bolo obvinenému obvinenie
vznesené a tiež aj záväzný pokyn prokurátora na vznesenie obvinenia (ak bolo obvinenie vznesené na
základe pokynu prokurátora) sú vždy nezákonné, zasahujúce do základných práv jednotlivca“ (por. tiež

uznesenie NS SR č. 4M Cdo 15/2009).

74. V zmysle ust. § 8 ods. 5 písm. a) zák. č. 514/2003 Z. z., právo na náhradu škody spôsobenej
rozhodnutím o väzbe má ten, kto bol vzatý do väzby, ak bolo proti nemu zastavené trestné stíhanie,z ktorého podľa jeho úvahy vyplýva, že rovnako ako v prípade trestného stíhania je jediným kritériom,
podľaktoréhojepotrebnéposudzovaťne/zákonnosťväzbyvýsledoktrestnéhokonania.NajvyššísúdSR
vyjadril názor, že pôvodne zákonná väzba sa v dôsledku oslobodenia spod obžaloby stáva nezákonnou,

a že právo na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe má voči štátu i ten, na kom bola väzba
vykonaná, ak bolo proti nemu trestné stíhanie zastavené (uznesenie NS SR sp. zn. 1 Cdo 68/2010 zo
dňa 29.2.2012).

75. Medzi stranami nebolo sporné, že voči žalobcovi uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného

zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, Odbor Východ, Košice zo dňa 1.8.2006 pod sp.
zn. ČVS: PPZ-36/BOK-V-2006 bolo začaté trestné stíhanie za trestný čin vraždy spáchaný formou
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 a § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, že
uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 04.08.2006 0Tp 141/06 bol žalobca vzatý do väzby, že
dňa 28.02.2007 bola na žalobcu ako obvineného podaná obžaloba Okresnému sudu Košice I, ktorá
bola následne Krajskou prokuráturou vzatá späť a následne Krajská prokuratúra v Košiciach uznesením

zo dňa 13.6.2007, 1 Kv 42/2006-265 rozhodla o zastavení trestného stíhania proti obvineným, aj voči,
za trestný čin vraždy pod sp. zn. ČVS: PPZ-36/BOK-V-2006, nakoľko bolo nepochybné, že skutok
nespáchali obvinení. Uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach zo dňa 24.5.2007, sp. zn. 1 Kv
42/2006-240 bol žalobca prepustený ihneď z väzby na slobodu.

76. V zmysle názoru odvolacieho súdu v tejto veci má súd za to, že boli preukázané základné
predpoklady pre záver o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím o začatí
trestného stíhania a o vzatí do väzby.

Škoda

77. Podľa § 17 ods. 1 cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

78. Podľa § 18 ods. 1 cit. zákona náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému

vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané
zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo
v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

79. Podľa § 18 ods. 3 súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej
osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

80. V danej veci sa žalobca domáhal náhrady škody spočívajúcu v náhrade trov konania, ktoré mu vznikli

v súvislosti s nezákonným trestným stíhaním a nezákonnou väzbou a ktoré mu vyúčtovala obhájkyňa
JUDr.Beňovávovyúčtovanízodňa12.01.2009aktorémalžalobcaobhajkynivyplatiť,podľadoloženého
dokladu, dňa 02.07.2009 vo výške 143.907,38 Sk (4776,85 Eur), žalovaný namietal skutočnosť, že v
konaní nebola dostatočne preukázaná úhrada vyúčtovanej odmeny žalobcom.

81. Pri posudzovaní existencie škody ako jedného zo zákonných predpokladov pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nezákonnými rozhodnutiami o trestnom stíhaní a o väzbe žalobcu, ktorá mala
žalobcovi vzniknúť vynaložením nákladov na obhajobu, sa súd spravoval názorom odvolacieho súdu,
ktorý konštatoval, že škodu nepredstavujú len hodnoty, ktoré už boli vynaložené, ale aj hodnoty, ktoré
by bolo potrebné vynaložiť na to, aby došlo k uvedeniu veci (pomerov) do predchádzajúceho stavu, čo

okrem iného tiež znamená, že ku škode dochádza aj len vznikom alebo zväčšením záväzku, ktorý prijal
poškodený v príčinnej súvislosti so škodovým dejom (por. rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky
sp.zn.IV.ÚS548/99).Pokiaľpretovrámciobhajobyboližalobcoviposkytnutéadvokátomprávneslužby,
ktoré sú zo zákona zásadne odplatné (§ 24 ods. 1 zák. č. 586/2003 o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov),

nepochybne vznikol žalobcovi záväzok zaplatiť za ne odmenu a náhradu hotových výdavkov a už tento
záväzok v rozsahu skutočne a účelne vynaložených nákladov a najviac do výšky tarify ustanovenej
právnympredpisompredstavuješkodu,naktorúužspôsobavýškajehoskutočnéhosplneniaadvokátovi
nemajú dosah.82. Súd sa mal v ďalšom, v zmysle pokynu odvolacieho súdu, zaoberať sa posúdením dôvodnosti výšky
uplatneného nároku z hľadiska uskutočnenia a účelnosti úkonov právnej služby.

83. V konaní bolo preukázané, že žalobca si dňa 30.11.2006 v súvislosti so začatím trestného stíhania
za trestný čin vraždy spáchaný formou spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1 Trestného
zákona účinného do 31.12.2005, zvolil obhajcu na zastupovanie v predmetnej trestnej veci, v ktorej
musel mať v zmysle § 37 ods. 1 pís. c) Trestného poriadku obhajcu už v prípravnom konaní.

84. Pre účely náhrady škody za zodpovednosť štátu je potrené za účelne vynaložené náklady na
zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu považovať náklady v rozsahu tarifnej odmeny.

85. Podľa § 12 ods. 3 písm. c) vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí
podľa odseku 1 je základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin,

na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje desať rokov alebo za
ktorý možno uložiť výnimočný trest, jedna šestina výpočtového základu.
86. Podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, kto iného úmyselne usmrtí, potresce
sa odňatím slobody na desať až pätnásť rokov.

87. Jedna šestina výpočtového základu predstavovala v r. 2006 ...2730,- Sk, v r. 2007 .....2970,- Sk.

88. Podľa § 14 ods. 1 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení platnom do 31.12.2008, odmena vo výške
základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:

a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) ďalšia porada alebo rokovanie s klientom za každú aj začatú hodinu,
c) písomné podanie na súd alebo iný orgán alebo protistrane týkajúce sa veci samej,
d) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo
za konanie pred súdom alebo iným orgánom, 4) pri konaní o dohode o vine a treste, pri konaní o zmieri, a

to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín,
e) vypracovanie právneho rozboru veci,
f) rokovanie s protistranou, a to za každé dve začaté hodiny,
g) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu pred začatím konania, odvolanie proti rozhodnutiu o

predbežnom opatrení, návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie, mimoriadne dovolanie, sťažnosť
proti rozhodnutiu o návrhu na obnovu konania, podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona,
h) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

89. Podľa § 14 ods. 2 cit. vyhl. odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za každý z týchto úkonov právnej služby:
a) návrh na predbežné opatrenie, ak dôjde k nemu po začatí konania, návrh na zabezpečenie dôkazu
alebo dedičstva,
b) návrh na opravu odôvodnenia rozhodnutia, na odstránenie následkov zmeškania lehoty a na zmenu

rozhodnutia o plnení v splátkach,
c) odvolanie proti rozhodnutiu, ak nejde o rozhodnutie vo veci samej, a vyjadrenie k takému odvolaniu,
d) návrhy a sťažnosti vo veciach, o ktorých sa rozhoduje na verejnom zasadaní, s výnimkou návrhu na
obnovu konania,
e) účasť na verejnom zasadaní, ak nejde o odvolanie alebo obnovu konania,

f) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania,
vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k
takému odvolaniu.

90. Podľa § 14 ods. 5 cit. vyhl., za úkony právnej služby, ktoré nie sú uvedené v odsekoch 1 až 3, patrí

odmena ako za úkony, ktoré sú im svojou povahou a účelom najbližšie.

91. Podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu zakaždý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.
92. Jedna stotina výpočtového základu predstavovala v r. 2006... 164 Sk, v r. 2007... 178 Sk.

93. Podľa § 17 ods. 1 cit. vyhl. pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo
výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.
94. Jedna šesťdesiatina výpočtového základu predstavovala v r. 2006 273 Sk, v r. 2007 297 Sk,.
95. Podľa § 16 ods. 4 cit. vyhl. na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú

osobitné predpisy, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

96. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách sumu základnej náhrady
pre jednostopové vozidlá a trojkolky a pre osobné cestné motorové vozidlá podľa odseku 1 ustanoví
opatrenie, ktoré vydá ministerstvo; opatrenie sa vyhlási uverejnením jeho úplného znenia.
97. Podľa opatrenia MPSaV SR č. 260/2004 Z.z. úč. od 20.4.2004 o sumách základnej náhrady za

používaniecestnýchmotorovýchvozidielpripracovnýchcestách,základnánáhradaza1kmpredstavuje
sumu 6,20 Sk.
98.Podľa§7ods.4zákonač.283/2002Z.z.ocestovnýchnáhradáchnáhradazaspotrebovanépohonné
látky patrí zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok
(ďalej len „spotreba“) uvedenej v technickom preukaze cestného motorového vozidla alebo v osvedčení

o evidencii cestného motorového vozidla (ďalej len „technický preukaz“).
99. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 o cestovných náhradách cenu pohonnej látky preukazuje
zamestnanec dokladom o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej
len „doklad o kúpe“). Ak zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe,
cena pohonnej látky sa môže vypočítať aritmetickým priemerom preukázaných cien. Ak zamestnanec

nepreukáže cenu pohonnej látky dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá
platila v čase nástupu na pracovnú cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky (ďalej len
„štatistický úrad“).

100. Podľa wwbstránok minimálna vzdialenosť medzi Košicami, kde má sídlo advokátka a Vyšnou

Kamenicou je 24 km a cesta trvá približne 23 min. Podľa obsahu vyšetrovacieho spisu obhájkyňa
vykonala dvakrát cestu z Košíc do Vyšnej Kamenice a späť, t.j. 96 km. Cestovné potom predstavuje
počet prejazdených km x základná náhrada + počet prejazdených km x cena PHM x priemerná spotreba.
Obhájkyňa si však cestovné účtovala len za 84 km. Uplatnené cestovné a stratu času žalovaná v konaní
nenamietala.

101. Žalovaný, nenamietal počet úkonov a výšku vyúčtovanej odmeny:
-opakovane vyúčtované úkony „Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE“.
-niektoré „porady“ netrvali ani 10 minút (napr. porady v dňoch 08.12.2006,08.01.2007, 31.01.2007).
-viacero „porád“ bolo vykonaných bez priamej nadväznosti na vykonaný alebo plánovaný úkon v

trestnom konaní, a za tieto podľa názoru žalovanej žalobcovi náhrada škody nepatrí. Konkrétne ide o
úkony„NávštevaaporadasklientomvÚVVKE“vykonanévdňoch04.12.2006,07.12.2006,08.12.2006,
11.12.2006, 08.01.2007, 06.03.2007, 12.03.2007, 28.03.2007, 23.04.2007,
-podľa zápisníc o výsluchoch svedkov N. a G. konaných dňa 29.01.2007 v ÚVV Košice, sa obhajkyňa
žalobcu na týchto výsluchoch nezúčastnila,

-sťažnosť proti uzneseniu o predĺžení väzby zo dňa 10.04.2007 bola podávaná ústne do zápisnice na
verejnom zasadnutí, bez jej ďalšieho písomného doplnenia, a preto úkon „Sťažnosť proti uzneseniu o
predĺžení väzby“ datovaný dňom 12.04.2007 v sume 104,49 EUR (3 148,- Sk) je vyúčtovaný nedôvodne.

102. Súd vyhodnotil, námietku žalovanej - vo vzťahu k dĺžke trvania porád žalobcu s obhajcom a

tým aj účelnosti takto vykonaných úkonov ako nedôvodnú. Jednak žalovaná sa odvoláva na písomné
potvrdenie ústavu na výkon väzby, ktoré sa v spise nenachádza a ani nebolo na výzvu súdu ústavom
predložené z dôvodu skartácie ako aj s poukazom na to, že pri vyhodnotený účelnosti porady obhajcu
s klientom je dôležitý obsah takéhoto stretnutia a nie jeho dĺžka.

103. Vo vzťahu k námietke žalovanej, že viacero „porád“ bolo vykonaných bez priamej nadväznosti na
vykonanýaleboplánovanýúkonvtrestnomkonaní,súdkonštatuje,žepriporadách/návšteváchobhajcu,
ktoré nasledovali bezprostredne po sebe, žalobca nepreukázal ich účelnosť - keďže týmto úkonom
nepredchádzal žiaden iný úkon, a ani na nich nenadväzoval žiaden iný významný úkon v trestnomkonaní, ktorý by odôvodňoval poradu žalobcu s obhájcom, jedná sa o porady v dňoch 07.12.2006,
08.12.2006, 11.12.2007, 06.03.2007 a 12.03.2007.

104. Z obsahu zápisníc o výsluchu obvineného O. zo dňa 29.01.2007 a o výsluchu obvineného U. zo
dňa 29.01.2007 vyplýva, že JUDr. Erika Beňová bola o obsahu vyrozumená, keďže sa nedostavila. Súd
má za to, že odmena za tieto úkony bola účtovaná nedôvodne.

105. Ďalším z úkonov, ktorý namietala žalovaná je sťažnosť proti uzneseniu o predĺžení väzby zo
dňa 12.04.2007. Z obsahu pripojeného spisu (III. Zväzok, č.l. 605), vyplýva, že dňa 12.04.2007 podal
žalobca, zastúpený JUDr. Erikou Beňovou písomnú sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca. Sťažnosť
proti uzneseniu o predĺžení väzby zo dňa 10.04.2007 bola podávaná ústne do zápisnice na verejnom
zasadnutí, bez jej ďalšieho písomného doplnenia, a preto úkon. Súd uvedené vyhodnotil, že obhajkyňa
si účtovala odmenu za písomnú sťažnosť zo dňa 12.04.2007 (sťažnosť proti uzneseniu o pribratí znalca),

ktorú reálne vykonala, i keď vo vyúčtovaní ju slovne nesprávne označila ako sťažnosť proti uzneseniu
o predĺžení väzby.

106. Žalovaná ešte skonštatovala, že žalobcom predložený PPD je vystavený na sumu 4.776,85 EUR,
pričom v zmysle „Faktúry za právne služby“ zo dňa 12.01.2009 náklady na obhajobu žalobcu v trestnom

konaní boli jeho obhajkyňou vyúčtované len vo výške 4.566 EUR. Rozdiel 210,85 EUR medzi PPD a
predloženou faktúrou síce zodpovedá sume, ktorú podľa žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody zo dňa 16.10.2009 majú predstavovať trovy právneho zastúpenia vo veci predbežného
prerokovania nároku. V časti požadovanej náhrady trov právneho zastúpenia v konaní o predbežnom
prerokovaní nároku u príslušného orgánu v sume 210,85 Eur, žalovaná poukázala na úpravu § 18

ods. 3 zák. 514/2003 Z.z., podľa, ktorého takto uplatnená suma žalobcovi nepatrí. Súd sa stotožnil s
argumentáciou žalovanej a v tejto časti súd považoval žalovanú sumu ako nedôvodnú.

107. Vo vzťahu k vznesenej námietke premlčania žalovanou, ktorá vyhodnotila podanie žalobcu ako
zmenu žaloby zo dňa 18.06.2013, súd poukazuje na závery odvolacieho súdu, ktorý konštatoval, že

žalobca už v žalobe zrozumiteľne vyjadril oba zodpovednostné tituly - aj nezákonnú väzbu (ods. 1
žaloby) aj nezákonné stíhanie (ods. 4 žaloby) a nezameniteľne výslovne v žalobe, a tiež i odkazom
na vyúčtovanie, vyjadril, že uplatnená náhrada škody v žalovanej sume zodpovedá trovám obhajoby
ako takej, vrátane úkonov právnej služby bezprostredne súvisiacich s väzbou a nevynímajúc ani úkony
právnej služby ostatné.

108. V zmysle vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že žalobca má právo na náhradu škody
spočívajúcej v úhrade odmeny za tieto úkony právnej služby:
Prevzatie ......30.11.2006 ....................................................................2730 Sk + 164 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE ......04.12.2006...................2730 Sk + 164 Sk

Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 3.1.2007...................2970 Sk + 178 Sk
konfrontácia T. - H...... 4.1.2007...................................2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 8.1.2007...................2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 22.1.2007.................2970 Sk + 178 Sk
konfrontácia G. 8:30-09:00.... 23.1.2007.....................2970 Sk + 178 Sk

(zápisnica zo dňa 23.01.2007, o 08:40 09:00, prítomná obhajkyňa) na č.l. 59 0Tp/141/2006)
výsluch N. 10:30-11:10 v ÚVV KE.... 23.1.2007.....................2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 26.1.2007.................2970 Sk + 178 Sk

Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 31.1.2007.................2970 Sk + 178 Sk

výsluch obvineného v ÚVV KE....... 02.02.2007.................2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 12.02.2007.................2970 Sk + 178 Sk
výsluchy V. a O. 11:00 - 13:15...... .................5940 Sk + 178 Sk
výsluch obvineného v ÚVV KE. 13:10-14:08...... 14.02.2007............2970 Sk + 178 Sk
výsluch O. 19.2.2007..... 14.02.2007............2970 Sk + 178 Sk

výsluch a previerka výpovede a vyšet. pokus -H. .. 19.2.2007..2970 Sk + 178 Sk
výsluchy O. - 21.2.2007, ..........................................2970 Sk + 178 Sk
L. 22.2.2007 ..............................................................2970 Sk + 178 Sk
preštudovanie vyšetrovacieho spisu 26.2.2007 ............2970 Sk + 178 SkNávšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 27.02.2007.................2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 28.3.2007.................2970 Sk + 178 Sk
verejné zasadnutie ............................................10.4.2007 .................2970 Sk + 178 Sk

Sťažnosť proti uzneseniu o predlžení väzby....12.04.2007.................2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE....... 23.04.2007.................2970 Sk + 178 Sk
výsluch svedka G. 18.5.2007...11:00-13:15.......... .................5940 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE 18.05.2007 15:30-16:17...18.05.2007..2970 Sk + 178 Sk
Návšteva a porada s klientom v ÚVV KE 8:30-13:00...21.05.2007....2970 Sk + 178 Sk

Previerka výpovede na mieste 08:30-13:00.... 2(1)3.05.2007..............2970 Sk + 178 Sk
I. - výsluch svedka 08:00-09:00 ....04.06.2007 ...........................2970 Sk + 178 Sk
Z. 10:00-12:00........................................2970 Sk + 178 Sk
T. - výsluch svedka 7:50-12:00......................................................2970 Sk + 178 Sk

Previerka výpovede na mieste : 84 km (č.l. 182)

Previerka výpovede na mieste 08:30-13:00.... 23.05.2007 668, III
Previerka výpovede na mieste 19.02.2007 ...358,361 II.

84x6.20 = 520,80
84x8,0x38,20:100=256,70 Sk

Strata času 297x2 = 594 Sk
Spolu 1374,50Sk

spolu ..... vo výške 104.394,50 Sk t.j. 3.465,26 EUR

109. Podľa ust. § 517 ods. 1 zákona č. 450/1964 Zb. (Občianskeho zákonníka), dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu
veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa
za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

110. Podľa § 517 ods. 2 cit. zákona, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

111. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z
omeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky
platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

112. Žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody až po jej uplatnení na orgáne štátu (a to v zmysle § 4

ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. aj na nepríslušnom.
113. Nakoľko podľa listu Generálnej prokuratúry zo dňa 21.1.2010 mu bola žiadosť žalobcu o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. doručená dňa 30.11.2009, je
nepochybné, že v uvedený deň si žalobca voči Slovenskej republike uplatnil svoj nárok a keďže v 6-
mesačnej lehote na predbežné prerokovania nároku odo dňa doručenia žiadosti nebol nárok žalobcu

uspokojený, priznal žalobcovi podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. aj úrok z omeškania, a
to uplynutím šesťmesačnej lehoty, ktorú zákon štátu priznáva na poskytnutie plnenia, t.j. odo dňa
31.05.2010 vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná sadzba ECB k
31.05.2010 bola vo výške 1 % ročne, preto súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie úrokov z omeškania

vo výške 9 % ročne z priznanej sumy 3.465,26 Eur od 31.05.2010 do zaplatenia a vo zvyšnej časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol.
114. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
115. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

116. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.117. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

118. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s §
255 CSP. Žalobcovi bola priznaná suma 3.465,26 Eur s príslušenstvom zo žalovanej sumy 4776,85 Eur,
z čoho vyplýva úspech žalobcu vo výške 72,54 % a neúspech vo výške 27,46 % (teda úspech žalovanej
v tejto časti). Vzhľadom na pomer úspechu sporových strán, súd priznal žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 45 %.

119. Podľa § 396 ods. 1, 2, 3 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.
120. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa §396 ods.1 a § 255ods.1 CSP. Žalobca mal v
odvolacom konaní úspech, v odvolaní požadoval priznať trovy odvolacieho konania, žalovaný v konaní

úspešný nebol, a preto súd rozhodol tak, že vyslovil, že žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.
121. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach /§ 127 ods. 1 CSP/ podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) /§363 CSP/.
Odvolanie možno odôvodniť len tým /§365 ods. 1CSP/, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania /§ 364 CSP/.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania /§ 365 ods. 3 CSP/.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.