Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, November 27, 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3CoE/86/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211229209
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Sopková Maximová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7211229209.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: Komerční banka, a.s., Na Příkopě 33/969,
Praha, Česká Republika, IČO 45 317 054, konajúca prostredníctvom Komerční banky, a.s., pobočka
zahraničnej banky, Hodžovo námestie 1A, Bratislava, IČO: 47 231 564 zastúpeného advokátskou
kanceláriou Balcar Polanský Eversheds s.r.o., Pribinova 25 Bratislava, IČO: 35 909 331, proti
povinnému: F.. N. H., J.. XX.X.XXXX, G. I. H., A.Á. XX, zastúpenému JUDr. Ladislavom Jančim,

advokátom so sídlom advokátskej kancelárie v Ružomberku, Dončová 1451/2, v konaní o vymoženie
3.219.063,00 USD s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Patríciusom Baďurom so sídlom
ExekútorskéhoúraduvBratislave,Viedenskácesta5,P.O.BOX226,podsp.zn.Ex/786/2011,oodvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 1. augusta 2012, č.k. 39Er/2849/11-112 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e uznesenie a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením z 1. augusta 2012, č.k.
39Er/2849/2011-112 (ďalej len „uznesenie“) námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

Na zdôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa podaným návrhom z 18. augusta 2011
domáhal u súdneho exekútora vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky vo výške 3.219.063,-
USD s prísl., na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného zmenkového platobného

rozkazu Okresného súdu Bratislava V z 13. júna 2011, spis. zn. 3Zm/352/2010-47. Dňa 29. marca
2012 doručil povinný súdu námietky proti exekúcii spolu s námietkou zaujatosti súdneho exekútora.
V námietkach povinný uviedol, že zastáva názor, že exekúcia je neprípustná. Predmetom exekúcie
je vymáhanie pohľadávky vo výške 3.219.063,- USD s príslušenstvom, právnym základom vzniku a
existencie ktorej má byť zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 13. júna 2011,
spis. zn. 3Zm/352/2010-47. Podľa uvedeného rozhodnutia, ktoré povinnému nikdy nebolo doručené do

vlastných rúk, mala byť vo veci navrhovateľa Komerční banka Bratislava, a.s., Hodžovo námestie 1A,
Bratislava,IČO:31395074,uloženáodporcovi1.-N.Y.,N..V..Q..H.,Rhodyho14,08501Bardejov,IČO:
31 712 673, zapísanému v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov, oddiel. Sro, vložka číslo: 24051/
Paodporcovi2.-povinnému,spoločnáanerozdielnapovinnosťzaplatiťnavrhovateľovizmenkovúsumu
3.219.063,- USD so 6%-ným úrokom z omeškania od 15.5.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania
s tým, že plnením jedného z odporcov zaniká povinnosť ostatných odporcov v rozsahu poskytnutého

plnenia. Povinný je toho názoru, že návrh na začatie exekučného konania podal neoprávnený subjekt
právnych vzťahov, keďže exekučný titul priznal právo spoločnosti Komerční banka Bratislava, a.s.,
IČO: 31 395 074, ktorá bola zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa,
vložka číslo: 835/B. Oprávnený v danom konaní nie je týmto subjektom právnych vzťahov. Z obsahu
výpisu obchodného registra je navyše zrejmé, že osoba oprávnená, subjekt s identifikačným číslom XX
XXX XXX, ktorému mal priznať právo na plnenie exekučný titul z vyššie citovaného exekučného titulu,

neexistuje, nakoľko zanikol. Osoby označené ako navrhovatelia v danom exekučnom konaní nie sú
totožné s osobou navrhovateľa uvedenou v Zmenkovom platobnom rozkaze z 13. júna 2011, spis. zn.3Zm/352/2010-47. Povinný tiež poukázal na to, že subjekt označený v návrhu na začatie exekúcie, a tiež
v upovedomení, ako oprávnený - Komerční banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, Hodžovo námestie
1A, 811 06 Bratislava, IČO: 47 231 564 (úplne iné IČO než to, ktoré je uvedené v exekučnom titule

navrhovateľa), zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Po, vložka číslo:
1914/B, nie je subjektom práva v zmysle citovaného zmenkového rozkazu, pričom ním byť nemôže,
pretože vznikol až k 1.1.2011. V tomto smere povinný poukázal aj na obsah zmenky, na základe ktorej
mal byť vydaný zmenkový platobný rozkaz, z ktorej je zrejmé, že ako osoba, v prospech ktorej bola
zmenka vystavená, nebol ani jeden z oprávnených v danom exekučnom konaní, ale Komerční banka

Bratislava, a.s., IČO: 31 395 074. Pretože práva zo zmenky prechádzajú na iné osoby jedine rubopisom,
ku ktorému nedošlo, nik iný nemá oprávnenie uplatňovať práva z danej zmenky. Z týchto dôvodov je
treba prijať záver, že oprávnený nie je riadne označený a nepatrí mu právo byť oprávnený v danom
konaní, nie je označený presne a úplne a nepatrí mu aktívna legitimácia na dané konanie. Povinný
ďalej uviedol, že z návrhu na začatie exekúcie nie je zrejmé, kým bol urobený, nakoľko v návrhu sú
označené dva subjekty právnych vzťahov, z ktorých ani jeden nie je totožným s tým, ktorý bol uvedený

v exekučnom titule, v dôsledku čoho návrh neobsahuje predpísané náležitosti v zmysle § 39 ods. 1 zák.
č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok"). Rovnako namietal, že plnomocenstvo na zastupovanie v danej veci
udelené advokátovi neobsahuje predpísané náležitosti a nie je podpísané štatutárnym zástupcom osoby
oprávnenej zo zmenkového platobného rozkazu, jedná sa teda o vadné splnomocnenie, na základe

ktorého nie je dané oprávnenie na podanie návrhu na začatie exekúcie. V dôsledku týchto okolností
bolo podľa názoru povinného povinnosťou súdneho exekútora konať v intenciách § 40 Exekučného
poriadku, a keďže sa tak nestalo, z pohľadu povinného súdny exekútor nekonal nestranne, v čom možno
vidieť dôvody jeho zaujatosti vo vzťahu k danej veci. Bolo povinnosťou súdneho exekútora postrehnúť
uvedené zásadné vady návrhu na začatie exekúcie a vzhľadom k neodstráneniu uvedených chýb,

znamenajúcich neexistenciu kvalifikovaného návrhu na vykonanie exekúcie, podať ex offo návrh na
zastavenie exekúcie. V tomto kontexte povinný poukázal aj na to, že v upovedomení o začatí exekúcie
prikázaním inej peňažnej pohľadávky zo 14. novembra 2011 spis. zn. Ex 655/2011-33 súdny exekútor
pri označení povinného uviedol dokonca rodné číslo povinného, čo je zjavne zákonom chránený údaj
týkajúci sa ochrany osobných údajov. V tomto smere bolo zasiahnuté do práv na ochranu osobných

údajov na strane povinného zverejnením tohto údaja, ktorý je obzvlášť citlivým a dôverným, pričom
požíva ochranu aj v zmysle § 374 zák. č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona. Povinný tiež uviedol, že
hoci bol súdnym exekútorom vyzvaný, aby sa dostavil na exekútorský úrad do 7 dní, z dôvodov na
strane exekútora, na ktoré povinný písomne poukázal, sa uvedené stretnutie neuskutočnilo. Preto
má povinný za to, že na strane súdneho exekútora sú dané prvky jeho zaujatosti a dôvody na jeho

vylúčenie z danej veci. V tomto smere povinný poukázal aj na to, že v dôsledku uvedeného zásahu
do ochrany osobných údajov oprávnený v závislosti od výsledkov právnej analýzy uvedených zistení
pripravuje nielen žalobu na ochranu osobnosti, ale aj všetky ostatné legitímne právne kroky voči
porušiteľovi týchto práv. Povinný ďalej namietal, že pohľadávka vymáhaná v danom exekučnom konaní
bola sčasti uhradená dávno pred podaním návrhu na začatie exekúcie. Povinný poukázal na priložené

oznámenia o pohybe na úverovom účte spoločnosti N. Y., N..V..Q.. H. L. O. X.X.XXXX (zostatok úveru
3.209.315,25 USD), dňa 2.8.2010 (zostatok úveru 3.113.788,94 USD), dňa 25.8.2010 (zostatok úveru
3.017.461,48 USD), dňa 5.10.2010 (zostatok úveru 2.923.477,54 USD), dňa 8.11.2010 (zostatok úveru
2.828.014,81 USD), dňa 17.12.2010 (zostatok úveru 2.732.957,14 USD), dňa 30.12.2010 (zostatok
úveru 2.626.708,50 USD). Pohľadávka zo zmenky, právo z ktorej bolo priznané vyššie uvedeným

exekučnýmtitulom,tedavrozsahusumy592.354,50USDzaniklauždňa30.12.2010plnenímvystaviteľa
zmenky, spoločnosťou N. Y., N..V..Q.. H.. Plnením zaniklo právo priznané predmetným exekučným
titulom v uvedenom rozsahu, pretože aj z jeho textu je viac než zrejmé, že plnenie jedného z odporcov
znamená zánik dlhu druhého odporcu v rozsahu poskytnutého plnenia. Uvedený nárok oprávneného
bol uspokojený pred začatím exekučného konania vo vyššie uvedenom rozsahu, čo návrh na exekúciu

nezohľadňuje. Uvedená pohľadávka voči povinnému navyše zanikla aj v ostatnej časti. Pokiaľ ide
o nároky Komerční banky, a.s. (teda nie oprávneného v danej exekúcii) vyplývajúce z citovaného
zmenkového platobného rozkazu, tieto majú mať svoj právny základ v zmenke z 8. apríla 2009. Zo
zmenky je zrejmé, že povinný bol vo vzťahu k právam z danej zmenky len zmenkovým ručiteľom za
dlh vystaviteľa z titulu prijatia úveru č. XX-XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosťou N. Y., N..V..Q.. H.. Táto

skutočnosť, ako aj solidárna viazanosť povinného so spoločnosťou N. Y., N..V..Q.. H. deklarovaná
exekučným titulom, má zásadný hmotno-právny význam vo vzťahu k právam všetkých veriteľov. V tomto
smere je nutné poukázať na to, že uznesením Okresného súdu Prešov z 5. augusta 2011, spis. zn.
2R/11/2010-384 bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka v znení prijatom schvaľovacou schôdzou19. júla 2011, tvoriaceho prílohu tohto uznesenia s tým, že reštrukturalizácia dlžníka - N. Y., N..V..Q..
H. bola ukončená. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť 12. augusta 2011.
Z citovaného reštrukturalizačného plánu vyplýva, že účastníci plánu prejavili súhlas so skutočnosťou,

že týmto plánom je zabezpečené plnenie pre prihlásených veriteľov do výšky prihlásených pohľadávok
spôsobom určeným týmto plánom, a to čiastočne finančným plnením, mimoriadnymi splátkami alebo
odpustením dlhu. Potvrdením tohto plánu zaniká právo veriteľov domáhať sa uspokojenia pôvodných
pohľadávok voči spoludlžníkom a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich
pôvodných zabezpečených pohľadávok z majetku tretích osôb, pričom sú veritelia povinní v lehote do 15

dní od potvrdenia plánu súdom oznámiť všetky zabezpečovacie inštrumenty do rúk dlžníka a všetkých
ručiteľov dlžníka. Pretože reštrukturalizačný plán dlžníka N. Y., N..V..Q.. H. bol schválený a potvrdený vo
vyššie uvedenom znení, jeho ustanovenia pojednávajúce o pohľadávkach veriteľov voči spoludlžníkom
(povinný je spoludlžník N. Y., N..V..Q.. H.) znamenajú úpravu vzťahu veriteľov a dlžníka aj spoludlžníkov,
pričom táto úprava má podobu súdneho rozhodnutia (plán je súčasťou citovaného uznesenia), ktoré
je právoplatné. Otázka povahy vzťahu veriteľov voči dlžníkovi v reštrukturalizácii a spoludlžníkov či

ručiteľov teda bola už právoplatne vyriešená daným súdnym rozhodnutím, ktoré je záväzné voči
všetkýmveriteľom,tedaajvočizaniknutémuoprávnenémuzexekučnéhotitulu.Právopriznanéveriteľovi
v zmysle označeného zmenkového platobného rozkazu, na základe ktorého sa v danej veci vedie
exekúcia, teda v dôsledku schválenia reštrukturalizačného plánu súdom, zaniklo. Po vydaní exekučného
titulu teda zaniklo právo ním priznané, čo má vždy za následok nemožnosť viesť exekúciu (objektívne

nie je možné vymáhať splnenie povinnosti, ktorá medzičasom zanikla). Skutočnosťou, ktorá zakladá
zánik v danej veci vymáhaného práva, je súdne rozhodnutie - uznesenie Okresného súdu Prešov z 5.
augusta 2011, spis. zn. 2R/11/2010-384. Je treba uviesť, že reštrukturalizačný plán schválili veritelia N.
Y., N..V..Q.. H. zákonom predpísaným spôsobom, čo má za následok nutnosť jeho rešpektovania zo
strany všetkých veriteľov dlžníka. Aj z týchto dôvodov je vedená exekúcia ako celok neopodstatnená,

popierajúca zmysel a účel exekučného konania a vedená spôsobom a formou odporujúcou zákonu v
jeho elementárnych základoch.

Na výzvu súdu zo dňa 3.4.2012 oprávnený prostredníctvom svojho právneho zástupcu k námietkam
povinného uviedol, že pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že mu exekučný titul nebol doručený do

vlastných rúk, je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn.
R 70/2000 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. 5Obo/86/2007,
v ktorých najvyšší súd konštatoval, že zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz je
iným druhom rozhodnutia. Podmienky pre jeho vydanie, obsah i spôsob doručovania, ustanovuje
ustanovenie § 175 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p."). Toto

ustanovenie, rovnako ako pri platobnom rozkaze, predpisuje jeho doručenie do vlastných rúk. Na rozdiel
od ustanovenia § 173 ods. 1 O. s. p. však nevylučuje, aby zmenkový a šekový platobný rozkaz bol
doručený i náhradným spôsobom. Znamená to, že zmenkový a šekový platobný rozkaz môže byť
účinne doručený do vlastných rúk aj spôsobom predpokladaným v ustanovení § 47 ods. 2 O. s. p..
V nadväznosti na vyššie uvedenú konštantnú judikatúru najvyššieho súdu je námietka o neprevzatí

zmenkového platobného rozkazu povinným do vlastných rúk bezpredmetná, pretože sa na tento prípad
aplikuje inštitút náhradného doručenia v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p.. K námietke povinného týkajúcej sa
absencie vecnej legitimácie oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený uviedol,
že Zmenkový platobný rozkaz bol vydaný v prospech navrhovateľa, ktorý bol v návrhu na zmenu návrhu
na vydanie platobného rozkazu z 10. mája 2011 identifikovaný ako Komerční banka, a.s. so sídlom

Na Příkopě 33, čp. 969, 114 07 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 317 054, zapísaná v Obchodnom
registri vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel: B, vložka číslo: 1360 a konajúca prostredníctvom
spoločnosti Komerční banka, a.s., pobočka zahraničnej banky. Teda zmenkový platobný rozkaz znel
v prospech oprávneného ako navrhovateľa, a nie v prospech obchodnej spoločnosti Komerční banka
Bratislava, a.s. so sídlom 811 06 Bratislava, Hodžovo námestie 1A, IČO: 31 395 074, ako to mylne

uvádzal právny zástupca povinného. Právny zástupca povinného teda nesprávne identifikoval osobu,
ktorej právoplatný a vykonateľný exekučný titul priznal právo na plnenie. Na strane druhej však právny
zástupca povinného správne poukázal na to, že akciová spoločnosť Komerční banka Bratislava, a.s.,
IČO: 31 395 074 (ďalej len „Komerční banka Bratislava, a.s.") už v súčasnosti neexistuje, pretože
s účinnosťou k 31.12.2010 došlo v dôsledku cezhraničného zlúčenia spoločnosti Komerční banka

Bratislava, a.s. s oprávneným k univerzálnemu právnemu nástupníctvu oprávneného k všetkým právam
a povinnostiam zanikajúcej spoločnosti Komerční banka Bratislava, a.s.. Oprávnený svojím podaním z
10. mája 2011, doručeným Okresnému súdu Bratislava V 6. júna 2011, v súlade s ust. § 92 ods. 2 O.
s. p. podal návrh na zmenu pôvodného navrhovateľa - spoločnosti Komerční banka Bratislava, a.s. vprospech oprávneného, ktorý sa stal v zmysle vyššie uvedeného, univerzálnym právnym nástupcom
namiesto pôvodného navrhovateľa. Konajúci súd návrhu na zmenu účastníkov konania na strane
navrhovateľa vyhovel, a preto vydal zmenkový platobný rozkaz v prospech oprávneného, a nie v

prospech spoločnosti Komerční banka Bratislava, a.s., ako to nesprávne uvádza právny zástupca
povinného. Vzhľadom na vyššie uvedené je nesporné, že konajúci súd postupoval v súlade s príslušnými
ustanoveniami,keďpripustilzmenuúčastníkovkonanianastranenavrhovateľa,vdôsledkuktorejzmeny
sa oprávnený stal novým navrhovateľom na vydanie zmenkového platobného rozkazu, ktorý zmenkový
platobný rozkaz bol vydaný v prospech oprávneného, a nie pôvodného navrhovateľa - Komerční banka

Bratislava, a.s.. Identifikácia oprávneného súdom v zmenkovom platobnom rozkaze, kde konajúci súd
ako navrhovateľa uviedol len Komerční banku, a.s., pobočku zahraničnej banky, nemá žiadny vplyv na
zákonnosť exekúcie, pretože je zrejmé, že súd vydal exekučný titul v prospech navrhovateľa, ktorým
navrhovateľom, v zmysle vyššie uvedeného podania z 10. mája 2011, je Komerční banka, a.s., konajúca
prostredníctvom svojej organizačnej zložky Komerční banka, a.s., pobočka zahraničnej banky. Navyše,
ani táto identifikácia navrhovateľa nezakladá dôvodnosť námietok v zmysle § 50 Exekučného poriadku,

keďže nejde o okolnosť, ktorá by nastala po vzniku exekučného titulu.

Oprávnený ďalej uviedol, že argumentácia povinného o nemožnosti oprávneného byť subjektom práva
v zmysle zmenkového platobného rozkazu, pretože tento vznikol až k 1.1.2010, je v priamom rozpore so
skutočnosťami vyplývajúcimi z námietok povinného, pretože z výpisu z obchodného registra spoločnosti

Komerční banka, a.s. pobočka zahraničnej banky vyplýva, že táto organizačná zložka oprávneného
vznikla, ako správne uvádza povinný 1. januára 2011, pričom zmenkový platobný rozkaz bol vydaný
až následne, po vzniku organizačnej zložky oprávneného 13. júna 2011, kedy oprávnený (vrátane
jeho organizačnej zložky) riadne existoval a bol riadne spôsobilý byť subjektom práva. Oprávnený v
zmysle platobného rozkazu je navrhovateľ Komerční banka, a.s., ktorý len koná prostredníctvom svojej

organizačnej zložky, a teda ide o subjekt, ktorý má právnu subjektivitu a súčasne aj aktívnu vecnú
legitimáciu na podanie návrhu na vykonanie exekúcie.

Povinný ďalej prostredníctvom svojho právneho zástupcu napáda platnosť zmenky s ohľadom na okruh
osôb, v prospech ktorých bola zmenka vystavená, pričom má za to, že oprávnený nemá právo domáhať

sa práva zo zmenky, nakoľko práva zo zmenky prechádzajú na iné osoby jedine rubopisom, ku ktorému
nedošlo.

Pokiaľ ide o námietku povinného ohľadom platnosti zmenky s ohľadom na okruh osôb, v prospech
ktorých bola zmenka vystavená, oprávnený poukázal na § 175 ods. 1 prvá veta, ods. 3 O.s.p. a zdôraznil,

že zmenkové konanie, ako vyplýva z vyššie citovaných ustanovení, je ovládané koncentračnou
zásadou, ktorá spôsobuje, že na námietky žalovaného (povinného), ktoré tento nepodá do troch dní
odo dňa doručenia zmenkového platobného rozkazu, sa neprihliada. Poukázal pritom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu sp. zn. 1 Obo 86/2007, v ktorom konštatoval, že k námietkam neskôr vzneseným už
nemožno prihliadať v ďalšom konaní, ku ktorému dôjde ich včasným podaním. Je tu výnimočná tzv.

zásada sústreďovacia, resp. koncentračná (...). Z platnosti tejto zásady vyplýva, že v konaní nemožno
prihliadať už k iným námietkam, než tým, ktoré boli včas uplatnené a len z ich hľadísk možno posudzovať
tiež obsah napadnutého zmenkového platobného rozkazu. Podstatu koncentračnej zásady najvyšší
súd podrobnejšie konkretizoval aj vo svojom rozhodnutí spis. zn. 1 M Obdo V 6/2010, publikovanom v
odbornom periodiku Zo súdnej praxe č. 4/2010 (s. 141-143), ktorého právna veta znie: „Pre námietky

a konanie o námietkach sa prísne uplatňuje koncentračná zásada spočívajúca v tom, že v konaní
o námietkach súd môže preskúmať len námietky, ktoré boli podané v lehote troch dní od doručenia
zmenkového platobného rozkazu. Na neskôr podané námietky už súd nemôže brať zreteľ. Výnimkou z
uvedeného pravidla nemôžu byť ani námietky uvedené v dovolaní alebo mimoriadnom dovolaní, a ani
dovolaním nemožno do konania vzniesť námietky, ktoré neboli podané v zákonom stanovenej lehote a

urobiťichtakpredmetomkonaniaonámietkach.Výnimkazkoncentračnejzásadysamôževzťahovaťlen
na také vady konania, ktoré bránia tomu, aby súd mohol vo veci konať a dôsledkom má byť zastavenie
konania, prípadne postúpenie veci na prejednanie vecne príslušnému súdu.“
Mutatis mutandis, v súlade s konštatovanou judikatúrou najvyššieho súdu, má oprávnený za to, že
povinný mohol vyššie uvedenú námietku uplatniť len v zmysle koncentračnej zásady, a to do troch

dní odo dňa doručenia, resp. náhradného doručenia zmenkového platobného rozkazu. Pretože však
povinný vyššie uvedenú námietku v zmenkovom konaní neuplatnil, a keďže nejde o námietku, týkajúcu
sa podmienok konania, má právny zástupca oprávneného za to, že vyššie uvedená námietka je v
prebiehajúcom exekučnom konaní procesne neprípustná. Z ustanovenia § 50 ods. 1 Exekučnéhoporiadku tiež vyplýva, že v exekučnom konaní možno namietať len tie skutočnosti, ktoré nastali po
nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu (teda po 18.7.2011).
Ak povinný namieta skutočnosť, týkajúcu sa prevodu práv zo zmenky, ktorá nastala pred vznikom

exekučného titulu, ide v zmysle Exekučného poriadku o neprípustnú námietku. Oprávnený však
považuje za potrebné poukázať aj na vecnú opodstatnenosť tejto námietky. Napriek skutočnosti, že v
zmysle § 11 ods. 1 zmenkového a šekového zákona možno každú zmenku, i keď nebola vystavená na
rad, previesť indosamentom (rubopisom), právny názor povinného o nemožnosti previesť zmenky na
rad na inú osobu inak ako rubopisom, nemá oporu v platnom práve. Z odbornej literatúry k zmenkovému

právu vyplýva, že právna úprava zmenkového a šekového zákona rozlišuje prípady, kedy dochádza
k zmene v osobe zmenkového dlžníka a zmene v osobe zmenkového veriteľa. Oprávnený uviedol,
že z výslovnej úpravy zmenkového práva vyplývajú dva typické zmenkové spôsoby prevodu práv zo
zmenky, a to rubopis (indosament) a tzv. blanko tradícia (...). Okrem nich však existujú spôsoby zmeny v
osobe veriteľa, ktoré sa na zmenkovom práve nezakladajú. Jedným z takýchto spôsobov zmeny v osobe
zmenkového veriteľa, ktorý nie je upravený v zmenkovom a šekovom zákone, je aj zánik právnickej

osoby bez likvidácie, kde ďalej konštatuje, že pokiaľ zaniká právnická osoba bez likvidácie, prechádza
jej majetok a práva na nástupnícky subjekt alebo subjekty. Teda v tomto prípade sa nástupnícky
subjekt stáva dňom zániku právnickej osoby veriteľom zo zmenky, jej majiteľom. Rovnako aj komentár k
zmenkovému a šekovému zákonu od Chalupu v tomto smere uvádza, že k zmene v osobe zmenkového
veriteľa môže dôjsť všetkými spôsobmi, ktoré sú prípustné pre občianskoprávny, prípadne obchodno-

právny prevod alebo prechod obligačných práv. Medzi živými sú zmenkové práva prevoditeľné na
základe postúpenia pohľadávky a na základe zmluvy o predaji podniku.

Vzhľadom na vyššie uvedené názory odbornej literatúry je zrejmé, že v dôsledku cezhraničnej fúzie
spoločností Komerční banka Bratislava, a.s. a oprávneného, došlo v dôsledku zlúčenia spoločností

Komerční banka Bratislava, a.s. s oprávneným k zániku Komerční banky Bratislava, a.s. bez
likvidácie, pričom oprávnený sa dňom zániku spoločnosti Komerční banka Bratislava, a.s. stal novým
majiteľom zmenky. Z toho dôvodu je námietka povinného týkajúca sa nemožnosti previesť práva
k zmenke s výnimkou indosamentu, právne nedôvodná a vecne neopodstatnená. S poukazom na
vyššie prezentované závery o aktívnej legitimácii oprávneného z dôvodu procesného nástupníctva

oprávneného v zmenkovom konaní vo vzťahu k prevodu práv k zmenke v dôsledku cezhraničného
zlúčenia pôvodného navrhovateľa (Komerční banka Bratislava, a.s.) s oprávneným, má oprávnený za
to, že je aktívne vecne legitimovaným subjektom, ktorému prináležia práva zo zmenkového platobného
rozkazu, na podanie návrhu na vykonanie exekúcie voči povinnému.

Oprávnený ďalej považuje námietku povinného ohľadom neúplnosti návrhu na začatie exekúcie (nie je
zrejmé,kýmbolurobený)zaprávnebezdôvodnú,pretožeznávrhunavykonanieexekúcienavymoženie
sumy vo výške 3.219.063,- USD s príslušenstvom je zrejmé, že návrh na vykonanie exekúcie je podaný
oprávneným, ktorým je Komerční banka, a.s. so sídlom na Příkopě 33, čp. 969, 114 07 Praha 1,
Česká republika, IČO: 45 317 054. Súčasne je v návrhu uvedené, že oprávnený koná prostredníctvom

organizačnej zložky Komerční banka, a.s. pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 231 564. V zmysle
§ 2 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o bankách") pobočka zahraničnej banky je organizačná zložka zahraničnej banky umiestnená
na území Slovenskej republiky (...). Podľa § 11 ods. 1 zákona o bankách zahraničná banka so sídlom na
území členského štátu môže vykonávať na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej pobočky

bankové činnosti podľa § 2 ods. 1 a 2 s výnimkou bankových činností podľa § 2 ods. 2 písm. m) a n)
bez bankového povolenia, ak oprávnenie na ich výkon bolo tejto zahraničnej banke udelené v členskom
štáte, a to na základe písomného vyjadrenia orgánu dohľadu príslušného členského štátu doručeného
Národnej banke Slovenska. Pretože je oprávnený zahraničnou bankou, pričom vykonáva svoje bankové
činnosti na území Slovenskej republiky prostredníctvom svojej organizačnej zložky, ktorou je Komerční

banka, a.s. pobočka zahraničnej banky, je vyššie uvedená identifikácia oprávneného plne v súlade s
právnympostavenímoprávneného,ktorýmáprávnusubjektivitu,zatiaľčoKomerčníbanka,a.s.pobočka
zahraničnej banky ako organizačná zložka oprávneného nemá samostatnú právnu subjektivitu, aj keď
sa zapisuje do obchodného registra. Vyššie uvedené označenie oprávneného v návrhu na vykonanie
exekúcie súčasne korešponduje ustálenému právnemu záveru rozhodovacej praxe súdov v zmysle

judikátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované pod č. R 57/1996. S poukazom na vyššie
uvedené nemá námietka právneho zástupcu povinného v súvislosti s označením oprávneného oporu v
ust. § 39 Exekučného poriadku.Pokiaľ ide o povinným uvádzanú vadnosť plnomocenstva oprávneného udeleného jeho právnemu
zástupcovi, oprávnený poukázal na skutočnosť, že bol povereným súdnym exekútorom, listinou z 22.
augusta 2011, označenou ako Výzva na doplnenie návrhu na vykonanie exekúcie, vyzvaný na doplnenie

návrhu na vykonanie exekúcie, okrem iného, aj na doplnenie originálu, resp. notársky overenej fotokópie
plnej moci, udelenej právnemu zástupcovi oprávneného, vrátane substitučnej plnej moci, udelenej
spoločnosti X. N..V..Q... Právny zástupca oprávneného zároveň upozornil na skutočnosť, že návrh
na vykonanie exekúcie doplnil v zmysle doručenej Výzvy, a to po odsúhlasenej predĺženej lehote a
prostredníctvom svojho povereného zamestnanca osobne odovzdal poverenému súdnemu exekútorovi

potrebné plné moci na riadne zastupovanie oprávneného, ktoré plné moci sú toho času uložené v
exekučnom spise súdneho exekútora. S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že právny zástupca
oprávnenéhoodstránilnedostatoksvojhopodaniadoloženímplnomocenstvanazastupovanievsúlades
ust. § 40 Exekučného poriadku. Poverený súdny exekútor postupoval v súlade a intenciách Exekučného
poriadku, keď písomne vyzval oprávneného na odstránenie nedostatkov jeho podania v zmysle § 40
ods. 1 Exekučného poriadku a po odstránení týchto nedostatkov ďalej pokračoval v exekučnom konaní,

pretooprávnenýnevidížiadnydôvodabsencienestrannostivpostupesúdnehoexekútora,aniakýkoľvek
náznak jeho zaujatosti. Navyše je povinný oprávnený podať námietku zaujatosti v zmysle § 30 ods. 5
Exekučného poriadku v lehote 5 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do 5
dní od kedy sa o dôvode zaujatosti mohol dozvedieť, čiže námietka zaujatosti podaná po tejto lehote,
je procesne neprípustná.

Záverom svojho podania právny zástupca povinného poukázal na čiastočný zánik pohľadávky
vymáhanej v prebiehajúcom exekučnom konaní z dôvodu jej čiastočného zaplatenia ešte pred začatím
exekučného konania, ako aj z dôvodu potvrdenia reštrukturalizačného plánu dlžníka - spoločnosti N.
Y., N..V..Q.. H. uznesením Okresného súdu Prešov spis. zn. 2R/11/2010. Oprávnený k tomu uviedol,

že pokiaľ povinný argumentuje čiastočným zánikom pohľadávky plnením spoločnosti SH TRADE, s.r.o.
Košice v sume 592.354,50,- USD k 30.12.2010, mohol a mal túto skutočnosť uplatniť v námietkach
proti zmenkovému platobnému rozkazu. Pretože sa tak nestalo, vzhľadom na prísne uplatňovanie
koncentračnej zásady, na ktorú právny zástupca oprávneného poukázal vyššie, ide o námietku, ktorá
je procesne neprípustná, a preto sa na ňu v exekučnom konaní neprihliada. Navyše ide o námietku,

ktorou sa napáda skutočnosť, ktorá nastala pred vznikom exekučného titulu, ako to aj sám uvádza
povinný, a takáto námietka je súčasne aj v rozpore s ustanovením § 40 Exekučného poriadku. Ďalej
je oprávnený toho názoru, že ani splnením dlhu zo strany N. Y., N..V..Q.. H. nedošlo k zániku práva
priznaného v exekučnom titulu, pretože ani povinný, ani spoločnosť N. Y., N..V..Q.. H. nesplnili svoj
záväzok zo zmenky. K tvrdeniu povinného, že aj ostatná časť dlhu zanikla v dôsledku schváleného

reštrukturalizačného plánu hlavného dlžníka, spoločnosti N. Y., N..V..Q.. H., oprávnený uviedol, že
podľa jeho názoru nemajú tvrdenia povinného relevantný skutkový základ, ako ani oporu v žiadnom
ustanovení slovenského právneho poriadku a sú v priamom rozpore s podstatou zmenky. Kauzálna
námietka povinného sa totiž upína k právu inkorporovanému v zmenke samotnej, a teda vzhľadom na
koncentračnú zásadu je procesne neprípustná vzhľadom na osobitnú povahu zmenkového konania.

Oprávnený ďalej rozporuje vecnú neopodstatnenosť námietok povinného s poukazom na skutočnosť,
že právo priznané exekučným titulom, ktorého právnym základom je zmenka, mu v žiadnom prípade
vzhľadom na osobitnú povahu zmenky ako cenného papiera, nemohlo zaniknúť domnelým čiastočným
uhradením pohľadávky pred začatím exekučného konania, ani schválením reštrukturalizačného plánu
dlžníka N. Y., N..V..Q.. H.. Zákon zmenkový a šekový nepozná pojem zabezpečovacia zmenka

a rovnako tak ani Občiansky alebo Obchodný zákonník nepoznajú formu zabezpečenia záväzku
zmenkou. Zmenka vždy vychádza z abstraktnej a nespornej platobnej povinnosti osoby zmenkovo
zaviazanej, ktorou zmenkovo zaviazanou osobou je aj povinný ako avalista zmenky. Abstraktnosť a
nespochybniteľnosť zmenkových záväzkov sú podstatou tzv. zmenkovej prísnosti. Zmenka sama o
sebe nie je dostatočným právnym dôvodom pre vznik nároku na zaplatenie sumy v nej uvedenej.

Je síce pravdou, že sa pojem zabezpečovacia zmenka v právnej doktríne miestami spomína. Tento
termín však len vystihuje fakt, že zmenka je použitá ako akési „kvázi" zabezpečenie z dôvodu jej lepšej
vymáhateľnosti v porovnaní s pohľadávkou, na ktorej kvázi zabezpečenie slúži, prípadne že rozširuje
okruh zaviazaných osôb. Každopádne, vzťah zmenky a pohľadávky nie je akcesorický, to znamená,
že existencia zmenkovej pohľadávky nie je všeobecne podmienená existenciou zabezpečovacej

pohľadávky. Tento vyššie uvedený vzťah je upravený v § 17 zmenkového a šekového zákona, podľa
ktorého kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho
vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Vlastná blankozmenka N. Y., N..V..Q.. H., vystavená vprospech oprávneného ako právneho nástupcu pôvodného majiteľa zmenky, má v prebiehajúcom
konaní samostatné postavenie, zakladajúca samostatný záväzok povinného voči oprávnenému, a to bez
previazanosti, prípadne vzťahu akcesority so zabezpečovaným záväzkom spoločnosti N. Y., N..V..Q..

H.. Zverejnením reštrukturalizačného plánu dlžníka navyše nedošlo k zániku pohľadávky dlžníka zaplatiť
oprávnenému 3.219.063,- USD, ako to tvrdí povinný, teda nedošlo ani k zániku kauzy vystavenia
zmenky. Teda argumentácia povinného o zániku záväzku zabezpečeného zmenkou, ktorý záväzok
predstavuje len kauzu v ustanoveniach zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2011, a preto ani z tohto dôvodu, bez ohľadu na

argumentáciuoprelomenízásadyakcesority,ktorejsaoprávnenývplnomrozsahupridržiava,objektívne
nemohlo dôjsť k zániku povinnosti povinného plniť zo zmenky. Vo svetle vyššie uvedeného teda
neobstojí právna argumentácia povinného o zániku práva priznaného zmenkovým platobným rozkazom
v dôsledku schválenia reštrukturalizačného plánu, so schválením ktorého oprávnený nesúhlasil a
ktorého nesúhlas musel byť nahradený uznesením Okresného súdu Prešov vzhľadom na osobitnú,
abstraktnú, samostatnú a nespornú povinnosť povinného ako zmenkového ručiteľa vyplývajúceho

priamozozmenkyzaplatiťsumu3.219.063,-USDspoluso6%-nýmúrokomztejtosumy,ktorápovinnosť
nie je, ani nemôže byť v žiadnom prípade vo vzťahu akcesority novácie povinnosti plnenia N. Y., N..V..Q..
H. uhradiť svoje pohľadávky voči oprávnenému v zmysle reštrukturalizačného plánu.

V tomto smere oprávnený zároveň poukázal na to, že povinný nie je zmenkovým dlžníkom, ale

ako správne uvádza, zmenkovým ručiteľom. Povinný si zrejme nevšimol, že zmenkový dlžník
(N. Y., N..V..Q.. H.) a povinný ako avalista zo zmenky, majú odlišné postavenie pri uplatňovaní
kauzálnych námietok. Totižto pre uplatnenie kauzálnych námietok sa považuje existencia vlastného
vzťahu medzi veriteľom ako majiteľom zmenky a dlžníkom ako zmenkovým dlžníkom v kauzálnom
vzťahu zabezpečeným zmenkou. Kauzálny vzťah, ktorý je zabezpečený zmenkou, vznikol len medzi

oprávneným a spoločnosťou N. Y., N..V..Q.. H.. Povinný ako avalista zmenky v tomto kauzálnom vzťahu
nevystupuje, teda nie je oprávnený vznášať akékoľvek kauzálne námietky. Z toho vyplýva, že prípadnou
zmenou kauzálneho vzťahu medzi oprávneným a spoločnosťou N. Y., N..V..Q.. H. (zánikom pohľadávky
jej zaplatením N. Y., N..V..Q.. H. alebo schválením reštrukturalizačného plánu) nie je v žiadnom rozsahu,
vzhľadom na abstraktný a nesporný charakter zmenky, dotknutý vzťah zo zmenky medzi oprávneným

a povinným ako zmenkovým ručiteľom.

V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu o neexistencii zásady akcesority medzi povinnosťou
povinného plniť zo zmenky a nováciou záväzku dlžníka v zmysle reštrukturalizačného plánu, považuje
oprávnený za dôležité poukázať aj na ust. § 157 ods. 1 písm. a) zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

podľa ktorého účastník plánu, ktorý hlasoval proti prijatiu plánu a uplatnil do zápisnice zo schvaľovacej
schôdze odôvodnenú námietku proti prijatiu plánu, má právo sa do 15 dní od zverejnenia uznesenia
o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku domáhať, aby súd určil neúčinnosť plánu voči nemu, ak
pohľadávky zaradené do rovnakej skupiny ako jeho zistená pohľadávka sa majú podľa plánu uspokojiť
v inej miere alebo iným spôsobom, čím sa veriteľom týchto pohľadávok poskytla oproti nemu výhoda.

Oprávnený ako zabezpečený veriteľ zaradený do druhej skupiny zabezpečených veriteľov, ktorú tvoril
spolu s povinným a ČSOB, a.s., hlasoval na schvaľovacej schôdzi, konanej 19. júla 2011 proti prijatiu
reštrukturalizačného plánu dlžníka, kde uplatnil aj odôvodnenú námietku proti prijatiu tohto plánu a v
nadväznosti na to podal v zákonnej lehote 15 dní odo dňa zverejnenia uznesenia Okresného súdu
Prešov spis. zn. 2R/11/2010 žalobu o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu dlžníka N. Y., N..

V..Q.. H., ktorá je v dobe podania tohto vyjadrenia predmetom samostatného súdneho konania.

Súd prvého stupňa s poukázaním na § 50 ods. 1. § 57 ods. 1, 2, 3 Exekučného poriadku, po zistení,
že povinný podal svoje námietky v zákonnej 14-dňovej lehote, uviedol, že do kompetencie exekučného
súdu nespadá posudzovanie hmotnoprávnych aspektov pôvodného konania, hodnotenie správnosti,

resp. zákonnosti rozhodnutia súdu alebo iného príslušného orgánu v pôvodnom konaní. Jeho úlohou
je len zabezpečovanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, za predpokladu, že nimi uložené
povinnosti neboli povinnými plnené dobrovoľne.

Povinný vo svojich námietkach namietal tú skutočnosť, že exekúcia sa vedie na podklade exekučného

titulu, ktorý mu nikdy nebol doručený do vlastných rúk, a teda nikdy nenadobudol právoplatnosť a
vykonateľnosť.Z obsahu spisu súd zistil, že exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie,
je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 13. júna 2011, spis. zn. 3Zm/352/2010-47,
právoplatný a vykonateľný dňom 18. júla 2011. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach §

172 a nasl. rozlišuje medzi platobným rozkazom, európskym platobným rozkazom, rozkazom na plnenie
a zmenkovým a šekovým platobným rozkazom. Vo svojom ustanovení § 173 ods. 1 vyžaduje doručenie
platobného rozkazu odporcovi do vlastných rúk, pričom náhradné doručenie je vylúčené. Pokiaľ ide
o zmenkový alebo šekový platobný rozkaz, ten sa doručuje do vlastných rúk odporcu. V súvislosti
s doručovaním zmenkového alebo šekového platobného rozkazu však už zákon neuvádza, že jeho

náhradné doručenie je vylúčené, preto možno konštatovať, že nie je. Pokiaľ teda odporca (povinný)
neprevzal exekučný titul v odbernej lehote, v zmysle § 47 ods. 2 O. s. p. sa tento považuje za doručený
povinnému dňom, kedy bola zásielka vrátená súdu ako nedoručená. Podľa oznámenia Okresného súdu
Bratislava V, exekučný titul nadobudol vo vzťahu k povinnému právoplatnosť a vykonateľnosť 18. júla
2011, a teda je spôsobilým exekučným titulom v tomto exekučnom konaní.

Povinný ďalej namietal aktívnu legitimáciu oprávneného Komerční banka, a.s. v tomto exekučnom
konaní, pretože navrhovateľom v pôvodnom konaní bola spoločnosť Komerční banka Bratislava, a.s.,
IČO: 31 395 074, ktorá bola zároveň nositeľom práv zo zmenky, a keďže práva zo zmenky prechádzajú
na iné osoby len rubopisom, k čomu nedošlo, oprávnený nemá oprávnenie uplatňovať si práva z
danej zmenky. Po nahliadnutí do spisu súd prvého stupňa zistil, že oprávneným podľa exekučného

titulu je spoločnosť Komerční banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, Hodžovo námestie 1A, 811 06
Bratislava, IČO: 47 231 564, a nie spoločnosť Komerční banka Bratislava, a.s., IČO: 31 695 074,
ako uvádza povinný. Z vyjadrenia oprávneného k námietkam povinného proti exekúcii navyše vyplýva,
že navrhovateľom v pôvodnom konaní bola spočiatku spoločnosť Komerční banka Bratislava, a.s.,
IČO: 31 395 074, avšak v konaní došlo zároveň k podaniu návrhu na zmenu návrhu na vydanie

platobného rozkazu z 10. mája 2011. Jeho dôsledkom bolo, že zmenkový platobný rozkaz (exekučný
titul) bol vydaný v prospech spoločnosti Komerční banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47
231 564, a nie v prospech spoločnosti Komerční banka Bratislava, a.s., IČO: 31 395 074, ako uvádza
povinný. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 835/
B súd prvého stupňa zistil, že spoločnosť Komerční banka Bratislava, a.s. bola z neho 16. februára

2011 ex offo vymazaná, pričom uznesením Mestského súdu v Prahe z 26. novembra 2010, spis.
zn. F 143493/2010, B 1360, ktoré nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2010, tento rozhodol o
cezhraničnom zlúčení zanikajúcej spoločnosti Komerční banka Bratislava, a.s., IČO: 31 395 074 so
spoločnosťou Komerční banka, a.s. IČ: 45 317 054, so sídlom Na Příkopě 33, čp. 969, 114 07 Praha 1,
ktorá sa stala jej nástupníckou spoločnosťou a prevzala celý majetok zanikajúcej spoločnosti Komerční

banka Bratislava, a.s. IČO: 31 395 074. Ďalej z výpisu z Obchodného registra Bratislava I, oddiel:
Po, vložka číslo: 1914/B súd zistil, že Komerční banka, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 231
564, ktorej zriaďovateľom je Komerční banka, a.s., Na Příkopě 33/969, 114 07 Praha 1, vznikla jej
zápisom do Obchodného registra 1. januára 2011, pričom zmenkový platobný rozkaz (exekučný titul)
bol vydaný 13. júna 2011. Teda v čase vydania exekučného titulu už existovala. Súd je zároveň toho

názoru, že zo skutočnosti, že v zmenkovom platobnom rozkaze, a napokon aj návrhu na vykonanie
exekúcie, je uvedená organizačná zložka navrhovateľa (Komerční banka, a.s., pobočka zahraničnej
banky)nemožnodospieťkzáveru,žezmenkovýplatobnýrozkazjevydanývprospechtejtoorganizačnej
zložky, ale v prospech navrhovateľa (Komerční banka, a.s.) ako právnickej osoby, ktorej je Komerční
banka, a.s., pobočka zahraničnej banky organizačnou zložkou. Tento právny názor súd prvého stupňa

podporil aj rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spis. zn. R 13/2003, z ktorého vyplýva,
že pokiaľ je v zmluve uvedená ako zmluvná strana organizačná zložka existujúcej právnickej osoby
(obchodnej spoločnosti), nemožno dospieť k záveru, že táto zmluva bola uzavretá v mene organizačnej
zložky, a nie v mene právnickej osoby, ktorej je zložkou. Okrem toho, skutočnosti uvádzané povinným
súd prvého stupňa považuje za dôvody pôvodného konania, ktoré vo svojej podstate smerujú voči

exekučnému titulu ako takému. Do kompetencie exekučného súdu nespadá posudzovanie správnosti
označenia oprávneného (navrhovateľa) v pôvodnom konaní. Pokiaľ sa povinný domnieval, že oprávnený
z exekučného titulu nie je aktívne legitimovaný v konaní, resp. si nemôže uplatňovať práva zo zmenky,
mohol voči exekučnému titulu podať námietky, čo neurobil. Preto súd nepovažuje námietky povinného
v tejto časti za dôvodné.

Povinný tiež namietal vadnosť splnomocnenia udeleného spoločnosti G. K. D. N..V..Q.., F.: XX XXX XXX
oprávneným pre absenciu podpisu štatutárneho zástupcu oprávnenej osoby zo zmenkového platobného
rozkazu. S poukázaním na § 24, § 26 ods. 3 O.s.p. dôvodil, že pokiaľ ide o platnosť plnej moci právnehozástupcu oprávneného na jeho zastupovanie v tomto exekučnom konaní, súd z obsahu spisu zistil, že
spoločnosť Komerční banka, a.s., IČO: 45 317 054 udelila plnú moc na zastupovanie v tomto exekučnom
konaní svojmu zamestnancovi F.. V. H., a to 3. mája 2011. Ten následne v menej splnomocniteľa udelil

plnú moc spoločnosti G. K. D. N..V..Q.., F.: XX XXX XXX. Z uvedeného je zrejmé, že pokiaľ oprávnený
udelil plnú moc na svoje zastupovanie v tejto exekučnej veci svojmu zamestnancovi, na plnomocenstve
následneudelenomadvokátskejkanceláriipostačujepodpistohtozamestnanca,aniejepotrebnýpodpis
zároveň aj štatutárneho zástupcu oprávneného. Preto súd považuje námietky povinného aj v tejto časti
za nedôvodné.

Pokiaľ ide o povinným vznesenú námietku zaujatosti súdneho exekútora, súd prvého stupňa v
poukázaním na § 30 ods. 1, 2, 5, 6, 7 Exekučného poriadku dôvodil, že inštitút vylúčenia súdneho
exekútora je jedným z prostriedkov zabezpečenia ústavnej požiadavky nestrannosti orgánov súdnej
ochrany a je ho možné aplikovať len za splnenia zákonom stanovených predpokladov. Exekútor môže
byť vylúčený z exekučného konania na základe námietky zaujatosti uplatnenej účastníkom exekučného

konania alebo na základe oznámenia exekútora o skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť vylúčený.
Napriek tomu, že účastník podá námietku zaujatosti vo vzťahu k súdnemu exekútorovi, nemusí to
ešte automaticky znamenať, že súd tejto námietke vyhovie. Súdu zo zákona vyplýva len povinnosť
o takýchto námietkach rozhodnúť, a to za zákonom stanovených podmienok. Exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, ak so zreteľom na okolnosti prípadu možno mať dôvodné pochybnosti o jeho

nezaujatosti, a to pre jeho pomer k veci, účastníkom konania alebo ich právnym zástupcom. S poukazom
na citovanú právnu úpravu nie je potrebné preukázať samotnú zaujatosť súdneho exekútora. Postačí
len preukázanie existencie dôvodných pochybností o jeho nezaujatosti. Zároveň však platí, že dôvodom
na vylúčenie exekútora nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v postupe exekútora v exekučnom konaní. Ak
sa námietka zaujatosti týka len týchto okolností, súd na ňu neprihliada, to znamená, akoby námietka

zaujatosti nebola podaná. Vychádzajúc z námietok zaujatosti vznesených povinným súd dospel k
záveru, že tieto námietky sú práve takého charakteru, že sa týkajú len postupu súdneho exekútora v
exekučnom konaní. Povinný neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by vyvolávali dôvodnú pochybnosť
o nezaujatosti súdneho exekútora pre jeho pomer k prejednávanej veci, účastníkom konania, alebo ich
zástupcom. Preto súd na námietky zaujatosti súdneho exekútora vznesených povinným neprihliadal.

Povinný ďalej v námietkach poukázal na to, že pohľadávka vymáhaná v tomto exekučnom konaní
zanikla, a to sčasti v dôsledku jej úhrady pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie a sčasti z dôvodu
schválenia reštrukturalizačného plánu dlžníka N. Y. N..V..Q.. H. uznesením Okresného súdu Prešov
z 5. augusta 2011, spis. zn. 2R/11/2010-384. K čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky povinným

súd prvého stupňa uviedol, že exekučný súd pri svojom rozhodovaní o námietkach povinného proti
exekúcii skúma len to, či bol návrh na vykonanie exekúcie oprávneným podaný dôvodne. Inými slovami,
prihliada len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia, ktoré je podkladom toho ktorého
exekučného konania a pred začatím exekučného konania. Povinný vo svojich námietkach uviedol,
že časť vymáhanej pohľadávky spolu vo výške 592.354,50 USD bola uhradená ešte pred začatím

exekučného konania v roku 2010, čo je obdobie dokonca pred vydaním samotného exekučného titulu
(13.6.2011) a zanikla ku dňu 30.12.2010 plnením vystaviteľa zmenky N. Y. N..V..Q.. H.. Keďže povinný
ako ručiteľ bol z exekučného titulu zaviazaný uhradiť dlžnú sumu spoločne a nerozdielne s hlavným
dlžníkom (spoločnosťou N. Y. N..V..Q.. H.), plnením hlavného dlžníka zanikla povinnosť uhradiť uvedenú
sumu aj ručiteľovi.

V tejto súvislosti súd prvého stupňa poukázal na ust. § 57 ods. 1 písm. f), ods. 3 Exekučného poriadku a
uviedol, že pokiaľ došlo k úhrade časti vymáhanej pohľadávky pred vydaním exekučného titulu, povinný
mal možnosť namietať uvedenú skutočnosť po tom, čo mu bol exekučný titul doručený, čo neurobil.
V priebehu exekučného konania sa s akoukoľvek úhradou vymáhanej sumy zo strany povinného

vysporiada súdny exekútor tým, že v danej časti upustí od vykonávania exekúcie a po úhrade celej
vymáhanej sumy podá súdu podnet na zastavenie exekúcie, resp. vráti súdu poverenie na vykonanie
exekúcie. Nie je teda v súlade so zásadou hospodárnosti konania, aby súd pri každej čiastočnej úhrade
vymáhanej pohľadávky vydával samostatné uznesenie o zastavení exekúcie v uhradenej časti.

Pokiaľ ide o schválený reštrukturalizačný plán dlžníka N. Y. N..V..Q.., H. uznesením Okresného súdu
Prešov z 5. augusta 2011, spis. zn. 2R/11/2010-384, súd prvého stupňa po preskúmaní predmetného
uznesenia zistil, že súd týmto uznesením nahradil súhlas 2. skupiny pre zabezpečené pohľadávky
s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka pri hlasovaní na schvaľovacej schôdzi konanej 19. júla2011, potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka v znení prijatom schvaľovacou schôdzou 19. júla 2011 a
skončil reštrukturalizáciu dlžníka. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 12. augusta 2011 a stalo
sa vykonateľným. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, že 19. júla 2011 sa konala schvaľovacia

schôdzaúčastníkovplánudlžníkaN.Y.N..V..Q..H.vreštrukturalizácii.Nauvedenejschôdzisahlasovalo
o schválení predloženého reštrukturalizačného plánu, v ktorom boli vytvorené 3 skupiny, a to dve pre
zabezpečenépohľadávkyaskupinaprenezabezpečenépohľadávky.Vdruhejskupineprezabezpečené
pohľadávky bola zaradená aj spoločnosť Komerční banka, a.s. (oprávnený), ktorá hlasovala proti prijatiu
plánu. Keďže pre odmietavé stanovisko jedného z účastníkov plánu neboli splnené podmienky pre jeho

schválenie v zmysle § 148 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, reštrukturalizačný plán dlžníka
nebol schvaľovacou schôdzou prijatý. Navrhovateľ - dlžník preto 22. júla 2011 požiadal súd, aby v zmysle
§ 151 ods. 2, § 152 zákona o konkurze a reštrukturalizácii nahradil súhlas 2. skupiny zabezpečených
veriteľov, k čomu došlo predmetným uznesením.

Prílohou tohto uznesenia je aj Záväzná časť reštrukturalizačného plánu dlžníka N. Y. N..V..Q.. H.,

ktorej súčasťou je úprava vzťahu veriteľov k tretím osobám (2.4.3. Vzťah veriteľov k tretím osobám).
Podľa tejto úpravy účastníci plánu prejavili súhlas so skutočnosťou, že týmto plánom je zabezpečené
plnenie pre prihlásených veriteľov do výšky prihlásených pohľadávok spôsobom určeným týmto plánom,
a to čiastočne finančným plnením, mimoriadnymi splátkami alebo odpustením dlhu. Potvrdením tohto
plánu zaniká právo veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných pohľadávok voči spoludlžníkom

a ručiteľom dlžníka, ako aj práva veriteľov domáhať sa uspokojenia ich pôvodných zabezpečených
pohľadávok z majetku tretích osôb, pričom sú veritelia povinní v lehote 15 dní od potvrdenia plánu súdom
vrátiť všetky zabezpečovacie inštrumenty do rúk dlžníka a všetkých ručiteľov dlžníka. To neplatí, ak sa
plán stane voči účastníkovi plánu neúčinný podľa § 159 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že v tomto štádiu exekučného konania sú
splnené podmienky pre vyhovenie námietkam povinného proti exekúcii, pretože v dôsledku schváleného
reštrukturalizačného plánu dlžníka N. Y. N..V..Q.. H. zaniklo právo veriteľov domáhať sa uspokojenia
svojich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka. K uvedenej skutočnosti došlo po vydaní
rozhodnutia, ktoré je podkladom exekučného konania (exekučného titulu) a zároveň pred jeho začatím.

Oprávnený navyše podal svoj návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému predčasne, pretože toho
času prebieha na Okresnom súde Prešov konanie o žalobe o určenie neúčinnosti reštrukturalizačného
plánu dlžníka N. Y. N..V..Q.. H., a to pod spis. zn. 1Cbi/24/2011, o ktorom súd doposiaľ nerozhodol.

Pokiaľ ide o výnimku z vyššie uvedenej úpravy uvedenú v § 159 zákona o konkurze a reštrukturalizácii,

súd nemá za preukázané, že oprávnený vyzýval povinného na plnenie uloženej povinnosti, resp. že si
povinný do 30 dní od doručenia výzvy svoju povinnosť riadne a včas nesplnil a preto súd prvého stupňa
rozhodol tak, že námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.

Proti uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zrušiť

a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne zmeniť napadnuté uznesenie
a námietky povinného proti exekúcii zamietnuť. Zároveň žiadal zaviazať povinného na zaplatenie
trov prvostupňového a odvolacieho konania, vrátane trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi
oprávneného tak, ako to bude stanovené súdom.

V dôvodoch odvolania oprávnený namietal postup súdu prvého stupňa, ktorý v rámci prejednania
námietok proti exekúcii nenariadil ústne pojednávanie. Povinný v námietkach proti exekúcii navrhol
exekučnému súdu, aby vykonal dôkaz oboznámením sa so súdnym spisom Okresného súdu Prešov
sp. zn. 2R 11/2010, v ktorom sa nachádza reštrukturalizačný plán povinného, a keďže v danom
prípade nejde ani o jeden z prípadov výnimiek pre vydanie rozhodnutia bez ústneho pojednávania

(vydanie platobného rozkazu, osvedčenia o dedičstve podľa § 175 zca, vydanie rozsudkov v súlade
s § 115a a § 153 ods. 4 O.s.p. a všetky prípady rozhodovania vo veci samej podľa § 214 ods. 2
O.s.p.), súd prvého stupňa vykonaním dôkazu mimo pojednávania, odňal oprávnenému možnosť konať
pred súdom, nakoľko šlo o dôkaz, o ktorý súd oprel svoje rozhodnutie. Oprávnený zdôraznil, že na
prejednanie námietok je spravidla potrebné nariadiť pojednávanie v prípadoch, ak sú v námietkach

uvedené sporné skutočnosti, ku ktorým bude mať právo vyjadriť sa aj oprávnený. Bez ohľadu na
skutočnosť, či exekučný súd mal právo alebo povinnosť nariadiť pojednávanie na prejednanie námietok,
je oprávnený toho názoru, že ústavne konformným výkladom ustanovenia § 50 Exekučného poriadku a
vzhľadom na výšku vymáhanej sumy, komplikovanosť prejednávanej veci, ako aj argumentáciu obochstrán a meritum veci, je nevyhnutné, aby konajúci súd v predmetnej veci nariadil ústne pojednávanie.
Opačný výklad by bol postupom odnímajúcim spravodlivosť a možnosť konať pred súdom. Oprávnený
zároveň dôvodil, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nespĺňa napriek svojmu 15- stranovému rozsahu

požiadavku náležitého, presvedčivého a riadne odôvodneného rozhodnutia. Je toho názoru, že súd
prvého stupňa sa právne nevysporiadol s argumentáciou oprávneného, predostretou vo vyjadrení
k námietkam povinného proti exekúcii, s obranou oprávneného týkajúcou sa koncentračnej zásady,
neakcesority zmenky voči hlavnému záväzku, či osobitným postavením avalistu pri vznášaní námietok,
pričom táto argumentácia sa priamo vzťahuje k bodu 2.4.3. reštrukturalizačného plánu, o ktorý súd

prvého stupňa oprel svoje rozhodnutie. Právna argumentácia súdu prvého stupňa je podľa názoru
oprávneného nepreskúmateľná, rozhodnutie súdu nepodáva dostatočný dôvod, na ktorom súd založil
svoj výrok, vykazuje znaky ľubovôle a nespĺňa požiadavku presvedčivosti. Súd prvého stupňa oprel
svoje rozhodnutie o argumentáciu povinného o zániku práva oprávneného domáhať sa svojich práv
v zmysle bodu 2.4.3 reštrukturalizačného plánu bez toho, aby sa vysporiadal s obranou oprávneného
a jeho argumentáciou. Oprávnený v ďalšom namieta, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne

posúdil, teda nesprávne posúdil zánik práva oprávneného v zmysle reštrukturalizačného plánu, ako
aj v zmysle uhradenia časti pohľadávky spol. N. Y., N..V..Q.. H. vo vzťahu k nároku oprávneného
voči povinnému zo zmenky, ktorý nárok je samostatným, nesporným, abstraktným a neakcesorickým
nárokom. Zdôraznil, že zákon zmenkový a šekový nepozná pojem zabezpečovacia zmenka a rovnako
tak ani Občiansky či Obchodný zákonník nepoznajú formu zabezpečovacieho záväzku zmenkou.

Zmenka sama o sebe je dostatočným právnym dôvodom pre vznik nároku na zaplatenie sumy v nej
uvedenej. Oprávnený svoj právny názor opiera o rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky vo veci
pod sp. zn. 29Odo 1141/2006, 7Tdo 475/2006 a 29Cdo 5499/2007. Schválením reštrukturalizačného
plánudlžníkanavyšenedošlokzánikupohľadávkydlžníkazaplatiťoprávnenému3219063,00USD,ako
to tvrdí povinný, teda nedošlo ani k zániku kauzy vystavenej zmenky, a preto argumentácia povinného

o zániku záväzku zabezpečeného zmenkou, ktorý záväzok predstavuje len kauzu vystavenia zmenky,
nemá podľa oprávneného oporu v schválenom reštrukturalizačnom pláne. Neobstojí preto právna
argumentácia povinného o zániku práva priznaného zmenkovým platobným rozkazom v dôsledku
schválenia reštrukturalizačného plánu, so schválením ktorého oprávnený nesúhlasil, a ktorého nesúhlas
musel byť nahradený uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 2R 11/2010, vzhľadom na osobitnú,

abstraktnú, samostatnú a nespornú povinnosť povinného ako zmenkového ručiteľa vyplývajúceho
priamo zo zmenky zaplatiť sumu 3 219 063,00 USD spolu s 6% úrokom z tejto sumy, ktorá povinnosť
nie je, ani nemôže byť v žiadnom prípade vo vzťahu akcesority novácie povinnosti plnenia N. Y.,
N..V..Q.., H. uhradiť svoje pohľadávky voči oprávnenému v zmysle reštrukturalizačného plánu. V ďalšom
oprávnený uvádza, že pokiaľ povinný namieta excesívne uplatnenie práv zo zmenky oprávneným, po

tom, čo došlo k ním tvrdenému osamostatneniu zmenkového vzťahu od kauzálneho vzťahu, mohol by
povinný takúto námietku uplatniť len v zmysle § 17 zákona zmenkového a šekového ako tzv. kauzálnu
námietku. Oprávnený však poukázal, že povinný nie je zmenkovým dlžníkom, ako to nesprávne uvádza
súd prvého stupňa, ale je zmenkovým ručiteľom a zmenkový dlžník (v danom prípade spol. N. Y.,
N..V..Q.., H.) a povinný ako avalista zo zmenky, majú odlišné procesné postavenie pri uplatňovaní

kauzálnych námietok, keďže pre uplatnenie kauzálnych námietok sa vyžaduje existencia vlastného
vzťahu medzi veriteľom ako majiteľom zmenky a dlžníkom ako zmenkovým dlžníkom v kauzálnom
vzťahu zabezpečenom zmenkou. Keďže povinný ako avalista zmenky v tomto kauzálnom vzťahu
nevystupuje, nie je ani oprávnený vznášať akékoľvek kauzálne námietky. Ďalej poukázal na rozdielne
postavenie zmenkového ručiteľa od „bežného“ ručiteľa, na ktorého odkazuje reštrukturalizačný plán,

ktorú skutočnosť konštatoval vo svojom rozhodnutí aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci pod
sp. zn. 4Obo 80/2010, ako aj 4Obo 8/2009 s ohľadom na znenie ustanovenia § 32 ods. 2 zákona č.
191/1950 Zb. zmenkového a šekového. Reštrukturalizačný plán odkazuje na zánik práva oprávneného
domáhať sa plnenia svojich zabezpečených pohľadávok voči ručiteľom, nie však avalistom, ktorí majú,
na rozdiel od ručiteľov, samostatné postavenie a predstavujú neakcesorických dlžníkov oprávneného zo

zmenky, na ktorých sa bod 2.4.3. reštrukturalizačného plánu nevzťahuje. Oprávnenému z odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, či sa súd prvého stupňa s námietkou povinného ohľadom
prípustnosti prípadného čiastočného zániku pohľadávky vo výške 592.354,50 USD zo zmenky z dôvodu
uhradenia tejto sumy spoločnosťou N. Y., N..V..Q.., Košice stotožnil a dal tak podnet na ďalší postup
exekútora alebo či uvedenej námietke nevyhovel, a preto z dôvodu procesnej opatrnosti napáda aj túto

časť rozhodnutia. Oprávnený má zato, že súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil ustanovenie §
57 ods. 1 písm. f) a ods. 3 Exekučného poriadku. Povinný námietkou o čiastočnom zániku pohľadávky vo
výške 592.354,50 USD napáda samotný exekučný titul, čo je v rozpore s podstatou a účelom námietok
proti exekúcii, keďže námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul.Skutočnosť namietaná povinným však nastala pred vznikom exekučného titulu, a z uvedeného dôvodu
ide v zmysle Exekučného poriadku o neprípustnú námietku. Oprávnený záverom namietal záver súdu
prvého stupňa ohľadom predčasnosti podania návrhu na vykonanie exekúcie z dôvodu, že toho času

prebieha na Okresnom súde Prešov konanie o žalobe na určenie neúčinnosti reštrukturalizačného plánu
dlžníka N. Y., N..V..Q.., H. pod sp. zn. 1Cbi 24/2011, o ktorom súd do toho času nerozhodol. Uvedený
záver podľa názoru oprávneného nemá oporu v žiadnom ustanovení právneho predpisu a zároveň je v
rozpore s príslušnými procesnými pravidlami riešenia predbežných otázok. Záver súdu prvého stupňa
považuje za nepreskúmateľný a arbitrárny a má za to, že exekučný súd postupoval pri vyhodnocovaní

prejudiciálnej otázky contra legem, keďže konštatovaním predbežného iniciovania exekučného konania
oprávneným nepostupoval ani v zmysle § 135 ods. 2 O.s.p., teda si (ne)účinnosť reštrukturalizačného
plánu neposúdil sám, ani prebiehajúce konanie o námietkach neprerušil do času vydania rozhodnutia
Okresným súdom Prešov v zmysle § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p.. Nesprávnym právnym posúdením
predbežnej otázky tak oprávnenému odňal možnosť konať pred súdom.

K odvolaniu oprávneného podal povinný vyjadrenie, v ktorom uviedol, že odvolanie oprávneného
považuje za nedôvodné a neopodstatnené a navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdiť
ako vecne správne. Uviedol, že pohľadávka vymáhaná v predmetnom exekučnom konaní sčasti zanikla,
nakoľko bola uhradená ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie o čom svedčia oznámenia
o pohybe na úverovom účte N. Y., N..V..Q.., H. zo dňa 1.4.2010 (zostatok úveru 3.209.315,25 USD),

2.8.2010 (zostatok úveru 3.113.788,94 USD), 25.8.2010 (zostatok úveru 3.017.461,48 USD), 5.10.2010
(zostatok úveru 2.923.477,54 USD), 8.11.2010 (zostatok úveru 2.828.014,81 USD), 17.12.2010
(zostatok úveru 2.732.957,14 USD), 30.12.2010 (zostatok úveru 2.626.708,50 USD). Pohľadávka zo
zmenky priznanej zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V z 13. júna 2011, sp.
zn. 3Zm 352/2010-47 teda v rozsahu sumy 592.354,50 USD zanikla už 30. decembra 2010 plnením

vystaviteľazmenkyN.Y.,N..V..Q..,H..UvedenýmplnenímN.Y.,N..V..Q..,H.zaniklotedaprávopriznané
uvedeným exekučným titulom v uvedenom rozsahu, nakoľko plnenie jedného z odporcov znamená
zánik dlhu druhého odporcu v rozsahu poskytnutého plnenia. Podľa názoru povinného je právne
irelevantné tvrdenie oprávneného, že povinný mal uvedenou právnou skutočnosťou argumentovať
v rámci zmenkového konania, nakoľko zmenkový platobný rozkaz nebol povinnému doručený do

vlastných rúk, ako to vyplýva zo súdneho spisu OS Bratislava V sp. zn. 3Zm 352/2010, a o uvedenom
konaní sa povinný dozvedel až po začatí exekúcie. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, že dlžník svoj dlh
sčasti splnil, potom na strane ručiteľa - povinného, nie je daná povinnosť dlh v tejto časti plniť a exekúcia
je v uvedenej časti podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku neprípustná. Povinný s poukázaním
na závery vyslovené Ústavným súdom SR z 3. novembra 2011, sp. zn. I ÚS 429/2011-16, ako aj

rozhodovaciu prax prezentovanú Najvyšším súdom SR rozsudkom z 27. januára 1997, sp. zn. 3Cdo
167/1996 zdôraznil, že exekučný súd je povinný v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania
skúmať zákonnosť exekučného titulu, a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie,
ale aj na účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začaté exekučné konanie
zastaviť. V ďalšom uviedol, že správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa podporuje aj skutočnosť, že v

danom prípade, pokiaľ ide o nároky Komerční banky Bratislava, a.s. (teda nie oprávneného v danej veci),
vyplývajúce zo zmenkového platobného rozkazu OS Bratislava V z 13. júna 2011, sp. zn. 3Zm 352/2010,
tieto majú mať svoj právny základ v zmenke z 8. apríla 2009, ktorá mala byť vystaviteľovi vrátená
pred vydaním zmenkového platobného rozkazu, nakoľko pohľadávka, ktorú zmenka garantovala, bola
uhradená už vystaviteľom pred vydaním zmenkového platobného rozkazu. Povinný ďalej poukázal na

to, že uznesením Okresného súdu Prešov z 5.augusta 2011, sp. zn. 2R 11/2010-384 bol potvrdený
reštrukturalizačný plán dlžníka v znení prijatom schvaľovacou schôdzou 19. júla 2011 s tým, že
reštrukturalizácia dlžníka N. Y., N..V..Q.., H. bola ukončená, pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť 12. augusta 2011. Potvrdením reštrukturalizačného plánu uvedeným
súdnym rozhodnutím podľa názoru povinného zaniklo právo veriteľov domáhať sa uspokojenia ich

pôvodných pohľadávok voči dlžníkom a ručiteľom dlžníka, v dôsledku čoho právo Komerční banky
Bratislava, a.s. voči povinnému - F.. N. H. ako spoludlžníkovi schválením plánu zaniklo. Záverom
namietal oprávneným tvrdené argumenty, dotýkajúce sa otázky vystavenej zmenky, túto považuje
za nenáležitú vzhľadom na okolnosť, že podkladom exekúcie má byť nie zmenka, ale zmenkový
platobný rozkaz, ktorý hovorí o spoločnej viazanosti povinného, teda že povinný je spoludlžník. Vydaním

súdneho rozhodnutia v rámci zmenkového konania bolo právo zo zmenky de facto transformované
do súdneho rozhodnutia, ktoré je v predmetnom konaní exekučným titulom. Z uvedeného dôvodu
preto považuje oprávneným tvrdené porušenie koncentračnej zásady, ktorou navyše podľa povinného
exekučnékonanie,narozdielodzmenkovéhopráva,nieježiadnymspôsobomlimitované,zanemiestne.Na doplnenie povinný uvádza, že ako to vyplýva zo správy dozorného správcu o plnení plánu za
tretí kvartál 2012 z 30. októbra 2012 došlo k speňaženiu zabezpečeného majetku, pričom výťažok
zo speňaženia bol riadne poukázaný oprávnenému, v dôsledku čoho nastal účinok zániku týchto

pohľadávok oprávneného.

Podaním doručeným súdu prvého stupňa 14. júna 2013 oprávnený z dôvodu procesnej opatrnosti
oznámil súdu, že 11. júna 2013 bolo v Obchodnom vestníku č. OV 111/2013 zverejnené uznesenie
Krajského súdu v Košiciach zo 6. mája 2013, sp. zn. 4CoKR/5/2013, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení

uznesenia Okresného súdu Prešov z 21. januára 2013, sp. zn. 1K/31/2012-228 a o vrátení veci na
prvostupňový súd, v dôsledku čoho bude Okresný súd Prešov opätovne prejednávať návrh veriteľa
Všeobecná úverová banka, a.s. na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti N. Y., N..V..Q.., H..
Nakoľko v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka N. Y., N..V..Q.., H. sa reštrukturalizačný
plán tejto spoločnosti, vrátane bodu 2.4.3., na ktorý sa odvoláva povinný, stane neúčinným, odpadne
podľa oprávneného dôvod námietky povinného, s ktorou sa stotožnil aj súd prvého stupňa v napadnutom

uznesení a o ktorú skutočnosť oprel aj svoje rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené oprávnený považuje za
dôležité, aby odvolací súd vzal do úvahy aj skutočnosť o začatí konkurzného konania voči spoločnosti
N. Y., N..V..Q.., H., keďže výkon už judikovaného nároku oprávneného, voči ktorému by v prípade
vyhlásenia konkurzu na spol. N. Y., N..V..Q.., H. objektívne neobstála žiadna námietka povinného, by v
dôsledku rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorým by potvrdil správnosť rozhodnutia súdu prvého stupňa,

a tým aj neúčinný reštrukturalizačný plán, mohol byť v budúcnosti zmarený z dôvodu nemožnosti obnovy
konania v exekučnom konaní v zmysle § 36 ods. 5 Exekučného konania.

Napadnutéuznesenievydalavyššiasúdnaúradníčka,odvolaciemusúduhopredložilsudcasúduprvého
stupňa s tým, že odvolaniu nemieni celkom vyhovieť podľa § 374 ods. 4 O.s.p., a preto odvolanie

prejednal odvolací súd.

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 a 3
O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o také odvolanie podľa §
214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, keďže odvolanie

smeruje proti uzneseniu a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyhovel námietkam povinného, pričom svoje rozhodnutie
opiera o skutočnosť, že v dôsledku chváleného reštrukturalizačného plánu dlžníka N. Y., N..V..Q.., H.
zaniklo právo veriteľov domáhať sa uspokojenia svojich pôvodných pohľadávok voči ručiteľom dlžníka.

Vzhľadom na skutočnosti namietané oprávneným v podanom odvolaní, ako aj skutočnosti uvedené
povinným vo vyjadrení k odvolaniu oprávneného, ako aj vzhľadom na oznámenie oprávneného o vedení
konkurzného konania voči spoločnosti N. Y., N..V..Q.., odvolací súd zistil, že v čase rozhodovania
odvolacieho súdu o odvolaní nastali skutočnosti, ktoré neboli známe súdu prvého stupňa v čase jeho

rozhodovania a ktoré majú zásadný vplyv na rozhodnutie o predmete tohto konania.

V dôsledku schválenia reštrukturalizačného plánu povinného existoval predpoklad, že oprávnený v
budúcnosti bude v rozsahu prihlásených zabezpečených pohľadávok uspokojený v rozsahu sumy
výťažku zo speňaženia zabezpečeného majetku. Ako to vyplýva z predloženej správy dozorného

správcu o plnení plánu za 3Q/2012 (čl. 154 spisu), veriteľom 3. skupiny boli poukázané splátky v
zmysle upravenej zistenej výšky pohľadávky a boli poukázané k 30.9.2012. Veriteľovi Komerční banka,
a.s. bola poukázaná splátka v celkovej výške 29.941,34 eur. Z uvedeného je teda zrejmé, že plán
reštrukturalizácie spoločnosti N. Y., N..V..Q.. nebol do toho času riadne splnený.

Z výpisu z Obchodného vestníka č. OV 111/2013 vyplýva, že uznesením Krajského súdu v Košiciach
zo 6. mája 2013, sp. zn. 4CoKR/5/2013, ktorým bolo rozhodnuté o zrušení uznesenia Okresného súdu
Prešov z 21. januára 2013, sp. zn. 1K/31/2012-228 a o vrátení veci na prvostupňový súd, v dôsledku
čoho bude Okresný súd Prešov opätovne prejednávať návrh veriteľa Všeobecná úverová banka, a.s.
na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti N. Y., N..V..Q.., H..

Podľa § 160 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v prípade vyhlásenia konkurzu na
majetok dlžníka alebo preberajúcej osoby skôr, ako je plán riadne splnený, sa plán vyhlásením konkurzu
stáva neúčinným voči všetkým účastníkom plánu, ktorých nároky z plánu ešte nie sú splnené.Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnuté uznesenie podľa § 221 ods. 1
písm. f) zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude úlohou súdu prvého

stupňa vysporiadať sa s uvedenými skutočnosťami, ktorých význam je v danom konaní zásadný
pre rozhodnutie, či v priebiehajúcom exekučnom konaní v dôsledku vyhlásenia konkurzu na majetok
spoločnosti N. Y., N..V..Q.., H. je alebo nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie ex lege.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.