Rozhodnutie Judgement was issued on Wednesday, January 31, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Cob/131/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115214613
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6115214613.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v
právnej veci žalobcu O.C.H. Company, spol.s.r.o., so sídlom Tichá 4, 010 01 Žilina, IČO: 46 529 322,
zastúpeného advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01
Žilina, IČO: 36 806 498, proti žalovanému LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Nám.

SNP 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpenému advokátom JUDr. Pavlom Halajom,
so sídlom Nám. Slobody 2, 050 01 Revúca, o zaplatenie 9.446,77 Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 60Cb/306/2015-182 zo dňa 21.mája
2018 takto

r o z h o d o l :

I.RozsudokOkresnéhosúduBanskáBystrica,č.k.60Cb/306/2015-182zodňa21.mája2018 vovýroku,
ktorým súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.446,77 Eur a výroku, ktorým priznal žalobcovi

voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, potvrdzuje.

II.RozsudokOkresnéhosúduBanskáBystrica,č.k.60Cb/306/2015-182zodňa21.mája2018 vovýroku
ohľadne úroku z omeškania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo
výške 9,25 % ročne zo sumy 9.446,77 Eur od 9.6.2016 do zaplatenia.

III. Žalobu ohľadne úroku z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.446,77 Eur od 12.1.2014 do
8.6.2016 zamieta.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9.446,77 Eur spolu s

úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 9.446,77 Eur od 12.1.2014 do zaplatenia. Zároveň
rozhodol, že žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 7.5.2015,
doručenou súdu dňa 10.7.2015 domáhal voči žalovanému zaplatenia 9.446,77 Eur s príslušenstvom,
pričom žalovaný navrhol po vykonanom dokazovaní žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať

žalovanému náhradu trov konania.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní obsahom spisu a výsluchom právneho zástupcu
žalobcu a právneho zástupcu žalovaného zistil, že žalobca je postupníkom, na ktorého bola postúpená
pohľadávka vo výške 9.446,77 Eur s príslušenstvom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky od
postupcu spoločnosti DASKALO s.r.o., IČO: 36 693 936 (predtým M2 TRANSPORT, s.r.o., so sídlom

Májová 1319, 022 01 Čadca ). Postúpená pohľadávka vznikla zo záväzkového vzťahu založeného
Zmluvou o dielo č. 06/19/99/2012 zo dňa 17.7.2012, ktorú uzavrel žalovaný so spoločnosťou M2TRANSPORT, s.r.o., v zmysle ktorej mal postupca v pozícií zhotoviteľa dohodnuté peňažné plnenie za
zhotovenie diela celkovo v sume 252.885,-Eur bez DPH ( spolu 303.462,-Eur ). Postúpená pohľadávka
v sume 9.446,77 Eur vyplýva z nezaplatenia faktúry č. 10130023 zo dňa 12.12.2013, splatnej dňa

11.1.2014. Spoločnosť M2 TRANSPORT, s.r.o. požiadala žalovaného o udelenie súhlasu s postúpením
pohľadávok, ktoré vzniknú z Zmluvy o dielo č. 06/19/99/2012 zo dňa 17.7.2012. Žalovaný s postúpením
všetkých pohľadávok vyslovil súhlas na listine označenej ako „Udelenie súhlasu“ vyhotovenej dňa
21.8.2013. Postupca postúpenie oznámil žalovanému listinou označenou ako „Oznámenie o postúpení
pohľadávky“ zo dňa 23.12.2013, ktorú listinu dlžník prevzal. Žalobca v snahe vyriešiť vec mimosúdnou

cestou, zaslal žalovanému výzvu dňa 12.12.2014, pričom žalovaný považuje nárok žalobcu za
neopodstatnený. Žalobca si zároveň okrem istiny uplatnil nárok na úrok z omeškania v zmysle § 369
ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Na preukázanie svojich tvrdení žalobca
predložil listinné dôkazy.

4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 9.12.2015 považoval žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a
popieralexistenciuivýškupohľadávky.Zároveňnamietolnedostatokvecnejaktívnejlegitimáciežalobcu,
nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného a neexistenciu záväzku žalovaného na akékoľvek
plnenie v prospech spoločnosti DASKALO, s.r.o., resp. jej prípadných právnych nástupcov na základe
univerzálnej alebo singulárnej sukcesie z titulu odplaty zo Zmluvy o dielo č. 06/19/99/2012 zo dňa

17.7.2012. Žalovaný tiež tvrdil, že žalobou uplatnená faktúra č. 10130023, jej prílohy, ani zmluva o
postúpenípohľadávkymunebolidoručené.Tiežtvrdil,ževúčtovníctvežalovanéhosapredmetnáfaktúra
nenachádza. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a priznať mu náhradu trov konania.

5. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 8.4.2016 uviedol, že zmluvu o postúpení pohľadávky nebol žalobca,

ako postupník povinný žalovanému, ako dlžníkovi preukazovať, keďže v zmysle ustanovenia § 526
ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Postupca oznámil žalovanému postúpenie
dňa 23.12.2013, čo žalobca súdu preukázal listinnými dôkazmi. Žalobca predložil faktúru, ktorej
zaplatenia sa domáha, zápis o odovzdaní a ukončení stavebných prác datovaný dňa 30.9.2013, podací

lístok - adresát LESY SR, š.p., odštepný závod Rimavská Sobota zo dňa 23.12.2013 a podací lístok -
adresát LESY SR, š.p. Banská Bystrica zo dňa 23.12.2013.

6. Žalovaný v ďalšom vyjadrení zo dňa 12.12.2017 doplnil, že Zmluva o dielo č. 06/19/99/2012 je v
centrálnom registri zmlúv evidovaná pod č. CRZ č. 6011/2012/LSR, pričom dodatkami k nej sa predĺžil

len termín dokončenia diela. Žalovaný tvrdil, že nedošlo k zmene obsahu zmluvy, ktorou by sa menil
rozsah diela, resp. cena diela. Uviedol, že predmetnou zmluvou o dielo sa zhotoviteľ zaviazal pre
žalovaného, ako objednávateľa zrekonštruovať lesnú cestu H. a žalovaný sa za to zaviazal zaplatiť
zhotoviteľovi cenu diela dohodnutú na sumu 252.885,-Eur bez DPH. Poukázal na to, že žalovaná
faktúra bola vystavená dňa 12.12.2013, teda po podpísaní Zápisu o odovzdaní a prevzatí ukončených

stavebných prác dňa 30.9.2013. Žalovaný popiera, že by spoločnosti M2 TRANSPORT, s.r.o. vznikol
nárok na zaplatenie odplaty vyúčtovanej spornou faktúrou č. 10130023, popiera, že by táto spoločnosť
dodala na rekonštrukciu lesnej cesty H. kamenivo, za ktoré by si nevyfakturovala odplatu, tiež popieral,
že by po ukončení stavebných prác dodávateľ dodal na rekonštrukciu lesnej cesty akékoľvek kamenivo,
resp. kamenivo vo väčšom rozsahu ako je uvedené v zmluve, pričom žalovaný si od dodávateľa

neobjednal žiadne práce naviac, z ktorých by vyplynula potreba dodania väčšieho množstva kameniva.
Tvrdil, že žalobca nepreukázal existenciu spornej pohľadávky, ani jej výšku. Tiež popieral, že by mu
žalobca alebo jeho údajný právny predchodca doručil spornú faktúru, pričom žalovaný ju neeviduje vo
svojom účtovníctve a sporná faktúra neobsahuje zmluvou požadované náležitosti, t.j. zisťovací protokol
a súpis vykonaných prác. Žalovaný zároveň popieral postúpenie údajnej pohľadávky spoločnosti M2

TRANSPORT, s.r.o. na žalobcu, nakoľko oznámenie o postúpení je nejasné, neurčité a nezrozumiteľné,
nevyplýva z neho, aká pohľadávka je predmetom postúpenia, a teda žalobca nepreukázal súdu svoju
aktívnu legitimáciu v konaní. Žalovaný k tomuto vyjadreniu predložil Zmluvu o dielo č. 06/19/99/2012,
CRZ č. 6011/2012/LSR, Dodatky č. 1 a 2 k zmluve o dielo a zverejnenie zmluvy a dodatkov na webovej
stránke Centrálneho registra zmlúv.

7. Žalobca v reakcii na vyjadrenie žalovaného písomným podaním zo dňa 24.1.2018 uviedol, že žalobca
sa v konaní domáha vydania rozhodnutia, ktorým by súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť
žalobcovi sumu 9.446,77 Eur s príslušenstvom z titulu nezaplatenia zostatku dohodnutej ceny diela.Poukázal na to, že cena za zhotovenie diela bola zmluvnými stranami dohodnutá na 252.885,-Eur bez
DPH, pričom DPH bude k cene diela pripočítaná v príslušnej zákonnej výške t.j. spolu v sume 303. 462,-
Eur. Žalobca vyšpecifikoval faktúry vystavené jeho právnym predchodcom aj z vyfakturovanými sumami

a uviedol, že z ním uvádzaných skutočností vyplýva, že zhotoviteľ vyúčtoval objednávateľovi z celkovej
dohodnutej ceny diela sumu 294.015,22 Eur a zostatok nevyúčtovanej ceny diela predstavuje sumu
9.446,77 Eur, ktorej zaplatenia sa žalobca v tomto konaní domáha (303.462,-Eur mínus 294.015,22
Eur = 9.446,77 Eur ). Žalobca považuje za rozhodný dôkaz Zápis o odovzdaní a prevzatí ukončených
stavebnýchprácnadielezodňa30.9.2013,vktoromzástupcoviaobjednávateľakonštatujú,žepráceboli

vykonanévzmysletechnickýchnoriemvdobrejkvalite,lehotyzačatiaadokončeniadodávkystavebných
prác boli v zmysle ZoD dodržané, práce boli vykonané v zmysle ZoD a dnešným dňom zhotoviteľ
stavbu odovzdáva a objednávateľ preberá. Žalobca tvrdil, že z tohto dôkazu vyplýva, že všetky práce
zo strany zhotoviteľa boli vykonané v zmysle zmluvy, t.j. čo do kvality aj rozsahu. Žalobca sa teda
nedomáhazaplateniezadodaniekamenivapoukončenípráczhotoviteľomanedomáhasazaplateniaza
dodanie kameniva vo väčšom rozsahu, ako bolo uvedené v zmluve. Skutočnosť, že žalovaný neeviduje

spornú faktúru v účtovníctve nemôže byť na škodu žalobcovi, resp. zhotoviteľovi a tiež žalobca tvrdí, že
oznámenie o postúpení pohľadávky je jasné, určité a zrozumiteľné, pričom s postúpením pohľadávok
zo zmluvy vyslovil súhlas aj samotný žalovaný. Žalobca teda trval na podanej žalobe.

8. Žalobca sa v písomnom vyjadrení zo dňa 5.3.2018 v rámci uplatnenia prostriedku procesného útoku

podrobnevyjadrilknámietkamžalovanéhovznesenýmpočassúdnehokonania,atoknedostatkuvecnej
aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu nejasnosti, neurčitosti a nezrozumiteľnosti oznámenia o postúpení
pohľadávky, k údajnej zmene žaloby, ako aj ku skutočnosti, že žalovanému nemalo byť dodané celé
dielo, a to ani čo do rozsahu, ani čo do kvality. K tomuto vyjadreniu žalobca predložil výkaz výmer, ktorý
bol prílohou faktúry, ktorej zaplatenia sa v konaní domáha.

9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 9.4.2018 v reakcii na vyjadrenia žalobcu opätovne zopakoval svoje
námietky vznesené v súdnom konaní vrátane popretia žalobcom tvrdených skutočností. K vyjadreniu
žalovaný predložil predžalobnú výzvu - odpoveď zo dňa 18.12.2014, vrátenie faktúry č. 10120010 zo
dňa 31.5.2013, faktúru č. 10120010, zadanie s výkazom výmer datované dňa 9.10.2012, faktúru č.

10130013, zadanie s výkazom výmer datované dňa 17.3.2012, strany zo stavebného denníka z obdobia
30.8.2013 až 7.9.2013 a súpis neprevedených prác datovaný dňa 10.10.2013.

10. Žalobca zotrval na podanej žalobe a mal za to, že práve a jedine Odovzdávací a preberací protokol
zo dňa 30.9.2013 je listinou potvrdzujúcou riadne, úplné a včasné zhotovenie diela.

11. Žalovaný trval na svojej obrane a mal za to, že zo stavebného denníka podpísaného oboma
zmluvnýmistranamivyplýva,žepráce,ktorésižalobcauplatňujevtomtokonaní,vykonanéneboli.Tvrdil,
že dielo zo strany zhotoviteľa nebolo vykonané v celom rozsahu a ani zápis o odovzdaní a prevzatí diela
nie je dôkazom o tom, že dielo bolo vykonané v celom rozsahu ako tvrdí žalobca, pričom stavebný dozor

dňa 10.10.2013 kvalifikoval rozsah neprevedených prác. Žaloba je teda podľa žalovaného nedôvodná.

12. Súd v napadnutom rozsudku konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že právny
predchodca žalobcu, ako zhotoviteľ a žalovaný, ako objednávateľ uzatvorili dňa 17.7.2012 Zmluvu o
dielo č. 06/19/99/2012, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa riadne a včas vykonať dielo ( stavbu )

„ Lesná cesta H. - rekonštrukcia“. Zmluvné strany sa dohodli na cene za zhotovenie diela vo výške
252.885,-Eur bez DPH, k cene diela bude pripočítaná DPH v príslušnej zákonnej výške. Ďalej mal súd
preukázané, že dňa 21.8.2013 právny predchodca žalobcu písomne požiadal žalovaného o udelenie
súhlasu s postúpením pohľadávok, ktoré mu vzniknú zo zmluvy o dielo voči žalovanému na spoločnosť
žalobcu. Uvedené žiadal z dôvodu, že spoločnosť žalobcu sa bude podieľať na realizácii predmetnej

zákazky. Žalovaný na tej istej listine vyslovil svoj súhlas dňa 21.8.2013. Dňa 30.9.2013 podpísali
zástupcoviazmluvnýchstránZápisoodovzdaníaprevzatíukončenýchstavebnýchprác(služieb)stým,
že dielo je funkčné užívania 6.9.2013; termín úplného vyprázdnenia staveniska 10.10.2013; záručná
lehota 30.9.2016, cena v eurách bez DPH podľa zmluvy o dielo vo výške 252.885,-Eur. Tieto skutočnosti
neboli medzi stranami sporu sporné. Súd mal tiež preukázané, že právny predchodca žalobcu vystavil

žalovanému na poštovú adresu odštepného závodu Rimavská Sobota dňa 12.12.2013 faktúru č.
10130023,splatnúdňa11.1.2014nasumu9.446,77Eur,stextom„práceprevedenépodľavýkaz-výmer,
doplnenie fakturácie za dodané kamenivo pre LC H.“. Súd konštatoval, že žalovaný doručenie tejto
faktúry v konaní poprel s tvrdením, že mu nebola nikdy doručená. Tiež konštatoval, že mal preukázané,žeprávnypredchodcažalobcu,akopostupcaoznámildňa23.12.2013žalovanému,akodlžníkovilistinou
nazvanou „Oznámenie o postúpení pohľadávky“, že zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil všetky
pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo č. 06/19/99/2012 medzi spoločnosťou M2 TRANSPORT, s.r.o.

a žalovaným na obchodnú spoločnosť žalobcu. Od prevzatia tohto oznámenia uviedol žalovanému
povinnosť všetky nesplatené záväzky plniť na účet spoločnosti žalobcu. Toto oznámenie žalobca
doručoval na adresu odštepného závodu Rimavská Sobota a tiež do Banskej Bystrice. Táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporná, keďže žalovaný v súdnom konaní potvrdil, že „ Oznámenie o postúpení
pohľadávky“ mu bolo doručené. Súd zároveň uviedol, že žalobca v konaní tvrdil, že sa domáha voči

žalovanému zaplatenia zostatku dohodnutej ceny za dielo. Žalovaný však v konaní popieral nedostatok
vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, nedostatok vecnej pasívnej legitimácie žalovaného a neexistenciu
záväzku žalovaného na akékoľvek plnenie v prospech spoločnosti zhotoviteľa, resp. jej prípadných
právnych nástupcov z titulu odplaty zmluvy o dielo. Žalovaný popieral vznik nároku na zaplatenie odplaty
vyúčtovanej žalovanou faktúrou a tiež tvrdil, že žalobca nepreukázal existenciu spornej pohľadávky, ani
jej výšku a poprel doručenie spornej faktúry žalovanému, lebo ju neeviduje vo svojom účtovníctve. Tiež

namietal, že oznámenie o postúpení pohľadávky je nejasné, neurčité a nezrozumiteľné a nevyplýva z
neho, aká pohľadávka je predmetom postúpenia.

13. Súd prvej inštancie sa zaoberal námietkami žalovaného a dospel k názoru, že žalobca v spore
preukázal existenciu záväzku žalovaného z titulu zostatku odplaty za cenu diela dohodnuté v Zmluve o

dielo č. 06/19/99/2012 zo dňa 17.7.2012. Súd mal za to, že právny predchodca žalobcu platne uzavrel
so žalovaným zmluvu o dielo, kde sa dohodli na cene diela vo výške 252.85,-Eur bez DPH, t.j. vo
výške 303.462,-Eur s DPH. Tiež mal za to, že žalobca preukázal, že žalovaný z takto dohodnutej
ceny diela uhradil právnemu predchodcovi žalobcu vyúčtovanú cenu diela v sume 294.015,22 Eur a
zostatok nevyúčtovanej ceny diela z celkove dohodnutej ceny diela potom predstavuje sumu 9.446,77

Eur, čo je predmetom sporu. Súd mal tiež za to, že žalobca preukázal, že dielo bolo vyhotovené riadne
a včas, čo vyplýva podľa názoru súdu prvej inštancie zo Zápisu o odovzdaní a prevzatí ukončených
stavebnýchprác(služieb)zodňa30.9.2013,ktorýpodpísaliobidvezmluvnéstrany.Súdboltohonázoru,
že žalovaný mal vedomosť o tom, že zhotoviteľ mal možnosť postúpiť pohľadávky, ktoré mu vzniknú
zo zmluvy o dielo na spoločnosť žalobcu, keďže žalovaný dňa 22.1.2013 udelil súhlas s postúpením

pohľadávok. Súd z oznámenia zistil, že sa tam nachádza aj dodatok postupcu podľa § 526 ods. 2
Občianskeho zákonníka, že dlžník nie je oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení, ak
postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca. Súd považoval toto oznámenie za jasné, určité a
zrozumiteľné, korešpondujúce s písomným udelením súhlasu žalovaným zo dňa 21.8.2013. Súd mal
teda za to, že žalobca v spore preukázal jednak aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, pasívnu vecnú

legitimáciu žalovaného, ako aj existenciu záväzku žalovaného a jej výšku z titulu zostatku odplaty zo
zmluvy o dielo vyúčtovanej žalovanému faktúrou č. 10130023.

14. Súd dodal, že zmluvou o postúpení pohľadávky sa z hľadiska jej účinkov vždy prevádza iba
konkrétne právo postupcu na plnenie voči dlžníkovi, nie však zmluvný vzťah ako celok. Postupník

na základe cesie nevstupuje do základného obligačného vzťahu s dlžníkom, z ktorého postupovaná
pohľadávka vznikla a ktorého obsah môže tvoriť značný objem práv a povinností, ktoré nie sú
postúpením dotknuté. Účastníkom pôvodného zmluvného vzťahu ostáva naďalej postupca. Právne
účinky postúpenia pohľadávky nastávajú priamo uzavretím zmluvy medzi postupcom a postupníkom a
ak už právne účinky postúpenia nastali, môže postupník s pohľadávkou voľne disponovať. Súd uviedol,

že žalovaný v spore uplatnil voči žalobcovi, ako postupníkovi viaceré námietky, ktoré žalobca poprel a
zároveňpreukázalnárokuplatnenýžaloboulistinaminachádzajúcimisavsúdnomspise,vrátanespornej
faktúry č. 10130023, ktorá sa po začatí súdneho konania dostala do dispozičnej sféry žalovaného.
Vzhľadomnazistenýskutkovýstavsúdpovažovalžalobuzadôvodnú,apretožalobcovivcelomrozsahu
vyhovel. Súd priznal žalobcovi okrem istiny aj zákonný úrok z omeškania vo výške 9,25 % zo žalovanej

sumy od 12.1.2014 do zaplatenia, t.j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti záväzku.

15. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a podľa § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ako strane
úspešnej v spore priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu proti žalovanému.

16. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná právo na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie i odvolacieho konania v plnom rozsahu.17. Žalovaný uviedol, že je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, pretože súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj odvolací
dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, lebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

18. Žalovaný uviedol, že žalobca sa domáha voči žalovanému zaplatenia sumy 9.446,77 Eur s
príslušenstvom z titulu odplaty za časť dodaného diela podľa Zmluvy o dielo č. 6/19/99/2012
uzavretej medzi žalovaným, ako objednávateľom a spoločnosťou M2 TRANSPORT spol. s.r.o., ako

dodávateľom, ktorá odplata bola žalovanému vyúčtovaná dodávateľom faktúrou č. 10130023, vystavená
dňa 12.12.2013, s dátumom uskutočnenia zdaniteľného plnenia 12.12.2013, splatnou 11.1.2014, pričom
podľa textu faktúry je vyúčtovaná odmena za práce prevedené podľa výkaz výmer Doplnenie fakturácie
za dodané kamenivo pre LC H.. Tiež konštatoval, že predmetná zmluva o dielo je v Centrálnom registri
zmlúvevidovanápodč.CRZč.6011/2012/LSR,pričomdodatkamiknejsapredĺžillentermíndokončenia
diela. Medzi zmluvnými stranami nedošlo k zmene obsahu zmluvy, ktorou by sa menil rozsah diela, resp.

cenadiela.Dodávateľsapredmetnouzmluvouzaviazalprežalobcuzhotoviťdielo-zrekonštruovaťlesnú
cestu H. a žalovaný sa za to zaviazal zaplatiť zhotoviteľovi cenu diela dohodnutú na sumu 252.885,-Eur
bez DPH. Žalovaný poukázal na podľa neho podstatné ustanovenia z obsahu zmluvy, a to článok č. 5
CENA, a to konkrétne body 5.1., 5.1.1., 5.2., 5.3., 5.4. a 5.5., ktoré v odvolaní citoval. Zároveň poukázal
na článok č. 6 PLATOBNÉ PODMIENKY, bod 6.1., 6.2., 6.3., 6.4., 6.5., 6.6., ako aj článok č. 7 KONEČNÁ

FAKTÚRA, a to bod 7.1., 7.2.a 7.3., ktoré v odvolaní citoval.

19. Odvolateľ tvrdí, že so žalobcom predložených listinných dokladov vyplýva, že spoločnosť M2
TRANSPORT, spol. s.r.o. mala ako zhotoviteľ vystaviť spornú faktúru č. 10130023, vystavenú dňa
12.12.2013, dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia 12.12.2013, splatnú 11.1.2014, pričom podľa

textu faktúry je vyúčtovaná odmena za práce podľa výkaz výmer Doplnenie fakturácie za dodané
kamenivo pre LC H., pričom sporná faktúra bola vystavená po podpísaní Zápisu o odovzdaní a
prevzatí ukončených stavebných prác ( služieb ) dňa 30.9.2013. Žalovaný tvrdí, že ani spoločnosť M2
TRANSPORT, s.r.o., ani žalobca žalovanému nedoručili spornú faktúru pred podaním žaloby napriek
tomu, že o jej zaslanie a zaslanie príloh k nej žalovaný právneho zástupcu žalobcu i spoločnosť M2

TRANSPORT, s.r.o. písomne žiadal. K žalobe právny zástupca žalobcu pripojil spornú faktúru bez
akýchkoľvek príloh ( zisťovací protokol ) súpis vykonaných prác bez toho, aby preukázal kedy a akým
spôsobom bola žalovanému doručená resp. aspoň zaslaná. Sporná faktúra je čiastkovou faktúrou
v zmysle článku 6 zmluvy, pričom vzhľadom k absencii požadovaných a zmluvou predpokladaných
príloh, pokiaľ by bola žalovanému vôbec doručená, žalovaný musel túto faktúru vrátiť žalobcovi, resp.

spoločnosti M2 TRANSPORT, spol.s.r.o. Odvolateľ tiež poukázal na bod 6.2. zmluvy, podľa ktorého
je faktúra splatná 30 dní od jej doručenia žalovanému, pričom lehota splatnosti sa podľa bodu 6.5.
prerušuje do doby prerušenia opravenej faktúry. Keďže žalovanému faktúru nepredložili, nepreukázali
súdu dátum jej doručenia, žalovaný sa vôbec nemohol dostať do omeškania s jej zaplatením. Pred
splatnosťou žalobca nebol oprávnený domáhať sa zaplatenia faktúry podaním žaloby. Odvolateľ tiež

poukázal na to, že spoločnosť M2 TRANSPORT, spol. s.r.o. žalovaný nikdy nevystavila konečnú faktúru
v zmysle článku 7 zmluvy.

20. Odvolateľ taktiež poukázal na to, že žalobca až v závere súdneho konania uviedol, že sa nedomáha
zaplatenia za kamenivo, ako je uvedené vo faktúre, ale rozdielu medzi celkovou dohodnutou cenou

diela a sumou zaplatenou žalovaným. Žalovaný tiež namieta, že právny zástupca žalobcu až ako prílohu
svojho elektronického podania doručeného žalovanému dňa 7.3.2018, predložil konajúcemu súdu
prílohu faktúry - súpis ( údajne ) vykonaných prác. Ani ako prílohu tohto podania a ani neskôr nepredložil
dôkaz o doručení spornej faktúry žalovanému, ani zisťovací protokol, resp. iný dôkaz verifikujúci zo
strany žalovaného rozsah diela, za ktoré sa žalobca domáha zaplatenia.

21. Žalovaný v odvolaní odcitoval položky č. 41, 42 až 44 výkazu výmer v žalovanej faktúre, pričom
žalovaný tvrdí, že tieto položky neboli v rozsahu uvedenom žalobcom v predloženej prílohe faktúry č.
10130023 vôbec realizované.

22. Odvolateľ taktiež tvrdí, že dňa 6.9.2013 bol uskutočnený kontrolný deň, pričom dňa 5.9.2013 a
6.9.2013 sa uskutočnila kontrola merania zhotoveného asfaltového koberca lesnej cesty H., pričom
odsúhlasené výmery sú uvedené v stavebnom denníku a sú podpísané zástupcami objednávateľa izhotoviteľa. Po 6.9.2013 zhotoviteľ nerealizoval žiadnu z položiek 41, 42 , 44 ( pokládku asfaltového
koberca ).

23. Odvolateľ tiež poukázal na skutočnosť, že súdu prvej inštancie bol predložený k nahliadnutiu celý
stavebný denník dokumentujúci postupnosť zhotovenia diela, pričom do súdneho spisu boli založené
fotokópie tých listov stavebného denníka, ktoré preukazujú rozsah vykonaných stavebných prác, za
ktoré si žalobca uplatnil právo na zaplatenie odplaty spornou faktúrou. Zo stavebného denníka vyplýva
skutočný rozsah tak, ako bol uvedený v prílohe k faktúre č. 10130013, ktorá bola bezo zbytku uhradená.

Podľa výkazu výmer tvoriaceho prílohu spornej faktúry, ktorou sa žalobca snažil preukázať dôvodnosť
svojej pohľadávky boli fakturované stavebné práce vykonané 17.3.2012, pričom v tom čase ešte nebola
ani uzatvorená zmluva o dielo. Podľa spornej faktúry je dátum uskutočnenia zdaniteľného plnenia
12.12.2013, pričom k odovzdaniu a prevzatiu stavebných prác došlo 30.9.2013, a asfaltovanie cesty
bolo ukončené pred kontrolným dňom 6.9.2013. Po 6.9.2013 neboli na stavbe už realizované žiadne
asfaltovacie práce.

24. Odvolateľ má za to, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaz „Zápis o odovzdaní a prevzatí
uskutočnených stavebných prác zo dňa 30.9.2013“, pokiaľ z jeho obsahu vyvodil nesprávny skutkový
záver o tom, že dielo v celom rozsahu uvedenom v Zmluve o dielo bolo spoločnosťou M2 TRANSPORT,
spol.s.r.o. zhotovené. Takýto záver zo zápisu nevyplýva, pričom v zápise je výslovne uvedené: „ súpis

ojedinelých nedorobkov a vád zrejmých pri odovzdaní a prevzatí: viď príloha č. 1. Dohoda o opatreniach
a lehotách pri odstránení nedorobkov a vád: Postupovať podľa ZoD“. Žalobca však súdu prílohu č. 1 k
Zápisu o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác ( služieb ) nepredložil. Rozsah a finančnú
hodnotu nedokončeného diela kvantifikoval pán W.X., realizujúci stavebný dozor na predmetnej stavbe
vo Výkaze rozdielov neprevedených prác zo dňa 10.10.2013. Úradne overená kópia tohto výkazu tvorí

prílohu súdneho spisu.

25. Nakoľko asfaltovacie práce nevykonávala spoločnosť M2 TRANSPORT, spol. s.r.o. sama, vzhľadom
k tomu že nedisponovala zamestnancami, ani strojným vybavením, ani materiálom, ale prostredníctvom
spoločnosti EUROVIA SK, a.s. žalovaný navrhol, aby žalobca svoje tvrdenie o väčšom rozsahu

vykonaného diela v položkách 41, 42 a 44 preukázal a pokiaľ tak neučiní, aby súd učinil dopyt
na subdodávateľa, spoločnosť EUROVIA SK, Osloboditeľov 66, 040 17 Košice, I., aby predložila
súdu dodacie listy na dodávku asfaltových zmesí na rekonštrukciu lesnej cesty H., ako aj doklady
preukazujúce dátum a čas realizácie prác na rekonštrukcii lesnej cesty H.. Žalobca súdu žiadne dôkazy
na preukázanie svojho tvrdenia o realizácii položiek 41, 42 a 44 uvedených vo výkaze výmer tvoriacom

prílohu zmluvy o dielo nepredložil a konajúci súd si tieto dôkazy sám nezabezpečil.

26. Odvolateľ má za to, že konajúci súd nepostupoval v súlade s § 191 ods. 1 CSP, obmedzil sa na
konštatovanie o unesení dôkazného bremeno zaťažujúceho žalobcu opierajúc sa o jediný listinný dôkaz
- zápis - z ktorého žalobné tvrdenie o vykonaní diela v celom rozsahu v dohodnutom v zmluve nevyplýva,

nezohľadniac ostatné v spise sa nachádzajúce dôkazy preukazujúce opak, a to bez toho, aby sa s týmito
ostatnými dôkazmi vysporiadal, alebo ich vo svojom odôvodnení aspoň spomenul. Žalovaný zotrváva
i námietke, že žalobca nepreukázal svoju vecnú aktívnu legitimáciu v spore ani s ohľadom na svoje
údajné právne nástupníctvo po spoločnosti M2 TRANSPORT, spol. s.r.o. opierajúce sa o Oznámenie
o postúpení pohľadávok. V čase vyhotovenia tohto oznámenia o postúpení pohľadávky (23.12.2013),

ani v čase jej doručenia žalovanému (30.12.2013) neexistovala žiadna pohľadávka spoločnosti M2
TRANSPORT, spol.s.r.o., a to ani dubiózna. Žalovaný zároveň trval na tom, že predmetné oznámenie
o postúpení pohľadávky nie je jasné, určité a zrozumiteľné, nakoľko z neho nevyplýva, aké konkrétne
pohľadávky spoločnosti M2 TRANSPORT, spol.s.r.o. voči žalovanému táto, ako veriteľ postúpila na
žalobcu. Povinnosť viesť kontrolný výkaz k DPH bola zavedená až 1.1.2014, preto žalovaný nemal

možnosť predložiť súdu dôkazy preukazujúce účelové konanie konateľa spoločnosti M2 TRANSPOR,T
spol.s.r.o., ktorý je zároveň konateľom žalobcu.

27.Kodvolaniužalovanéhopodalvyjadreniežalobca,doručenéokresnémusúdudňa4.7.2018,vktorom
uviedol, že odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a zákonné. V konaní bolo

vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorého závery tvorili dostatočný podklad pre rozhodnutie obsiahnuté
v napadnutom rozhodnutí. Žalobca tvrdí, že žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti
alebo tvrdenia oproti tým, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými by sa už súd
nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí.28.Žalobcapoukázalnaobranužalovaného,ktorájezaloženánatvrdení,žeprávnypredchodcažalobcu
nevykonal dohodnuté dielo riadne. Toto tvrdenie však bolo od počiatku efektívne vyvracané žalovaným

prostredníctvom listinného dôkazu, ktorým je Zápis o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác
na diele zo dňa 30.9.2013, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dielo bolo vykonané riadne v zmysle
technických noriem a v dobrej kvalite a bolo takto odovzdané zhotoviteľom a prevzaté objednávateľom.
Samotný žalovaný navyše v priebehu vykonávaného dokazovania uviedol, že dielo bolo po prevzatí od
zhotoviteľa dané bez ďalšieho do užívania a nevykonávali sa na ňom už žiadne iné stavebné práce, čo

logicky vyvracia jeho tvrdenia o tom, že dielo nie je dokončené.

29. Žalobca tiež uviedol, že žalovaný v odvolaní poukazuje na to, že žalobca v rámci dokazovania
nepredložil písomné dôkazy, na ktoré však poukazuje v rámci obrany žalovaný (príloha č. 1 k zápisu o
odovzdaní a prevzatí ). Žalobca má za to, že žalovaný mal preukázať svoje tvrdenia týmto dôkazom a
včas ho súdu predložiť, čo však neurobil, aj keď ju má k dispozícii.

30. Žalobca opakovane uviedol, že tvrdenia žalovaného o tom, že žalobca nemá aktívnu legitimáciu
v tomto konaní, nakoľko riadne neoznámil prevod pohľadávky, sú právne bezpredmetné. Právny
predchodca žalobcu oznámil žalovanému, ako dlžníkovi prevod pohľadávok Oznámením o postúpení
pohľadávky z 23.12.2013, ktoré žalovaný prevzal. Týmto oznámením právny predchodca žalobcu

postúpil na žalobcu všetky pohľadávky vyplývajúce zo Zmluvy o dielo č. 06/19/99/2012, t.j. aj žalovanú
pohľadávku. Spochybnenia žalovaného uvádzané v rámci dokazovania alebo aj ako súčasť odvolania
preto neobstoja. Žalobca sa získaním pohľadávky jeho právneho predchodcu stal plnohodnotne aktívne
legitimovaný na vedenie tohto sporového konania. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil a aby žalobcovi priznal náhradu trov

odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

31. Žalovaný sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu podaním doručeným krajskému súdu dňa 1.10.2018, v
ktorom zopakoval všetky svoje námietky a tvrdenia uvedené v podanom písomnom odvolaní. Zotrval na
tom, že žiada napadnutý rozsudok zmeniť tak, že súd žalobu zamietne v celom rozsahu a žalovanému

prizná náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom v rozsahu 100 %.

32. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniu žalovaného podaním doručeným krajskému súdu dňa 16.10.2018,
v ktorom uviedol, že žalovaný vo vyjadrení neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo tvrdenia oproti,
ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd vysporiadal. Žalobca zopakoval

skutočnosti uvádzané počas konania pred súdom prvej inštancie, ako aj skutočnosti uvedené v
písomnom vyjadrení k odvolaniu. Opakovane navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať žalobcovi
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

33. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací podľa ustanovenia § 34 zákona č. 160/2015 Z.z.

Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“ ) prejednal vec podľa ustanovenia § 379, § 380 ods. 1 a § 385
ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie
vykonané súdom prvej inštancie a takýto postup nevyžaduje ani dôležitý verejný záujem a dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného nároku na zaplatenie sumy 9.446,77 Eur a priznaného nároku na
náhradu trov konania nie je dôvodné, preto v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil podľa §

387 ods. 1 CSP. Vo výroku, ktorým súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania dospel k
záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto v tejto časti napadnutý rozsudok zmenil podľa §
388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

34. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2016, ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

35. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré nastali predo dňom účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

36. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.37. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

38. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

39. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k
zopakovanie alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade

preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na
základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v
dostatočnomrozsahuskutkovýstavvecipotrebnýprerozhodnutie,vykonanédôkazyvyhodnotilvsúlade
s ustanovením § 191 ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ustanovenia
§ 220 ods. 2 CSP.

40. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou okresnému súdu dňa 10.7.2015 domáhal
proti žalovanému zaplatenia sumy 9.446,77 Eur spolu s 9,25 % ročným úrokom z omeškania zo
žalovanej sumy od 12.1.2014 do zaplatenia. Žalovaná suma bola na žalobcu postúpená na základe
Zmluvyopostúpenípohľadávkyodpostupcuspoločnosti DASKALOs.r.o.,pričompredmetnápostúpená
pohľadávka vznikla zo záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o dielo č. 06/19/99/2012 zo

dňa 17.7.2012, ktorú uzavrel žalovaný so spoločnosťou M2 TRANSPORT s.r.o. ( právny predchodca
postupcu ), pričom v zmysle tejto zmluvy bolo dohodnuté peňažné plnenie za zhotovenie diela celkom
v sume 252.885,-Eur bez DPH ( 303.462,-Eur spolu ). Postúpená žalovaná pohľadávka vyplýva z
nezaplatenej faktúry č. 10130023 zo dňa 12.12.2013, s dátumom splatnosti dňa 11.1.2014. Žalovaný
s uplatneným nárokom žalobcu nesúhlasil, namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu z dôvodu,

že popieral zrejmosť a určitosť postúpenej pohľadávky, tvrdil, že nárok na doplatenie ceny diela
nevzniká, nakoľko dielo nebolo riadne dokončené a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Súd prvej
inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že žaloba je v celom rozsahu oprávnená, a preto
napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.

41. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo výroku, ktorým súd
priznal žalobcovi istinu vo výške 9.446,77 Eur a vo výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania
nie je dôvodné. Odvolací súd uvádza zhodne s názorom súdu prvej inštancie, že má za to, že z dôvodu,
že žalovaný udelil dňa 22.1.2013 súhlas s postúpením pohľadávok a bol oboznámený s § 526 ods.
2 Občianskeho zákonníka, žalovaný ako dlžník nie je oprávnený dožadovať sa preukázania zmluvy o

postúpení, keďže postúpenie pohľadávky oznámil dlžníkovi postupca. Odvolací súd súhlasí s názorom
súdu prvej inštancie, že oznámenie postupcu adresované žalovanému je jasné, určité a zrozumiteľné,
teda žalobca je aktívne legitimovaným v tomto konaní.

42. K žalovaným namietaným skutočnostiam v podanom odvolaní, ohľadne doplatenia ceny diela,

odvolací súd uvádza, že v zmysle uzatvorenej Zmluvy o dielo č. 06/19/99/2012 zo dňa 17. júla 2012
je cena diela dohodnutá ako pevná, úplná a nemenná a je doložená cenovou ponukou a kalkuláciou
podľa výkazu výmer, ktorá tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy v sume 252.885,-Eur bez DPH, teda spolu
s DPH 303.462,-Eur. Aj keď žalovaný v konaní namietal, že faktúra č. 10130023, ktorej zaplatenie je
predmetom sporu je vystavená až po odovzdaní a prevzatí diela, teda až potom, čo už na predmete diela

sanevykonávaližiadnepráce,azároveňnafaktúreuvedenédodaniekamenivaaprácnebolovykonané,
odvolací súd uvádza, že žalobca si žalobou uplatňoval nárok na doplatenie ceny diela pevne dohodnutej
v uzatvorenej zmluve o dielo. Nakoľko v konaní bolo preukázané, že žalovaný zaplatil z dohodnutej
ceny sumu nižšiu o žalobcom uplatňovanú sumu, odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie,
že ide o nárok vyplývajúci z uzatvorenej zmluvy o dielo na doplatenie pevne dohodnutej ceny diela. V

tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na R NS SR 1MObdo V11/2008, podľa ktorého „objednávateľ
je povinný zaplatiť zhotoviteľovi za prevedené dielo cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom
dohodnutým v zmluve. Ak si strany dohodli na pevnej cene určenej konkrétnou čiastkou, je objednávateľ
povinný túto cenu zaplatiť, aj keby bol dôvod skúmať, či je táto dohodnutá cena v súlade s cenníkom“.

43. Pre právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku je preto podstatné, či zhotoviteľ dielo zhotovil
v rozsahu dohodnutom v zmluve, teda či došlo k splneniu záväzku zo strany zhotoviteľa - právneho
predchodcu postupcu. Vykonaním dokazovaním, a to Zápisom o odovzdaní a prevzatí ukončených
stavebných prác zo dňa 30.9.2013 žalobca preukázal, že dielo bolo zo strany žalovaného prevzaté kdátumu tohto zápisu a zároveň sa konštatuje, že práce boli vykonané v zmysle technických noriem
v dobrej kvalite, lehoty začatia a dokončenia dodávky stavebných prác boli v zmysle zmluvy o dielo
dodržané a práce boli vykonané v zmysle zmluvy o dielo. Týmto listinným dôkazom žalobca preukázal,

že došlo zo strany zhotoviteľa k dodaniu diela v rozsahu podľa dohody uzatvorenej v písomnej zmluve
o dielo. Pokiaľ žalovaný namieta, že v zápise o odovzdaní a prevzatí ukončených stavebných prác je
odkaz na prílohu č. 1, ako súpis ojedinelých nedorobkov a vád zrejmých pri odovzdaní a prevzatí, teda
tvrdí, že dielo nebolo zhotovené riadne, bolo povinnosťou žalovaného túto skutočnosť súdu preukázať
predložením uvedenej prílohy č. 1. Tak ako už odvolací súd uviedol, pre posúdenie splnenia zmluvných

povinností žalobca dostatočným dôkazným prostriedkom - zápisom o odovzdaní a prevzatí ukončených
stavebných prác (služieb) preukázal splnenie dodávky, teda opak, že nevzniklo právo zhotoviteľovi na
doplatenie ceny diela musí v konaní preukázať žalovaný, čo však relevantným spôsobom neurobil.
Z týchto dôvodov vzniklo zhotoviteľovi právo na doplatenie zmluvne dohodnutej ceny diela. V tejto
súvislosti odvolací súd tiež uvádza, že dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou
zásadou, pričom Civilný sporový poriadok zvyšuje procesnú zodpovednosť strán v dokazovaní a

obmedzuje aktivitu súdu pri navrhovaní, teda aj vykonávaní dôkazov. V rámci dokazovania platí zásada,
žekaždástranamusíuniesťdôkaznébremenoohľadomsvojhotvrdenia,ktotvrdí,dokazuje.Stranamusí
preukázať to, čo tvrdí, len potom môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. V danom
prípade, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie žalobca hodnovernými listinnými dôkazmi preukázal,
že zhotoviteľovi - právnemu predchodcovi postupcu vzniklo právo na doplatenie ceny diela. Pokiaľ

žalovaný s týmto názorom nesúhlasil, bol povinný svoje tvrdenia relevantným spôsobom preukázať,
čo však za stavu, že dielo prevzal v celom rozsahu a v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo, ním ďalšie
tvrdené skutočnosti o nevykonaní diela v celom rozsahu sú právne irelevantné.

44. Z týchto dôvodov odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie ohľadne zaplatenia istiny

za vecne správne a odvolanie žalovaného v tejto časti za nedôvodné.

45. K žalovaným namietanej skutočnosti, že žalovaná faktúra mu nebola doručená, teda sa nemohol
dostať do omeškania s jej platením tak, ako tvrdí žalobca, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s
námietkami žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal relevantným listinným dôkazom, že žalovaná

faktúra bola pred podaním žaloby na súd žalovanému doručená. Zo spisu je zrejmé, že žalobca túto
faktúru č. 10130023 zo dňa 12.12.2013 nepriložil ani k podanej žalobe a súdu ju doručil až spolu s
podaním zo dňa 8.4.2016, doručeným okresnému súdu dňa 13.4.2016. Predmetnú faktúru zo spisu
prevzal právny zástupca žalovaného osobne na súde až dňa 8.6.2016, o čom svedčí doručenka
priložená na č.l. 62 spisu. Teda až týmto okamihom sa žalovaná faktúra dostala preukázateľne do

dispozíciežalovaného.Odvolacísúdtedanesúhlasísnázoromsúduprvejinštancie,žežalobcovivznikol
nárok na úrok z omeškania odo dňa splatnosti vystavenej faktúry, nakoľko v konaní nebolo preukázané,
že predmetná faktúra bola žalovanému naozaj doručená. Do omeškania sa teda mohol dostať až
nesledujúci deň po prevzatí faktúry, čo je v danom prípade až dňa 9.6.2016. Odvolací súd zastáva názor,
že pokiaľ v uzatvorenej zmluve o dielo boli medzi stranami konania dohodnuté platobné podmienky, v

rámci ktorých bolo povinnosťou zhotoviteľa doručiť vystavenú faktúru žalovanému, nemohol sa žalovaný
dostať do omeškania s platením, pokiaľ mu faktúra nebola doručená. V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje aj na uznesenie NS ČR 20D 29 Odo 515/2003, podľa ktorého „ predpokladom uplatnenia
nároku na zaplatenie úroku z omeškania podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je vyúčtovanie
tohto úroku, lebo nárok na jeho zaplatenie vzniká zo zákona, v dôsledku omeškania so splnením

peňažného záväzku vyplývajúceho z uzatvorenej zmluvy“.

46. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie uplatnený nárok na úrok
z omeškania posúdil nesprávne, keďže žalobca v konaní nepreukázal doručenie faktúry žalovanému,
a preto odvolací súd v tejto časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 388

CSP zmenil tak, že zákonný úrok z omeškania priznal odo dňa nasledujúceho po prevzatí faktúry
žalovaným, teda od nasledujúceho dňa, kedy mohol uplatnenú sumu uhradiť. Z týchto dôvodov odvolací
súd uplatnený úrok z omeškania zo žalovanej sumy od 12.1.2014 do 8.6.2017 zamietol.

47. Odvolací súd zároveň potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku o priznaní nároku na náhradu

trov konania, nakoľko zmena napadnutého rozsudku odvolacím súdom je nepatrná voči žalobcom
uplatnenému nároku, a preto, keďže žalobca mal úspech v konaní proti žalovanému, vzniká mu nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.48. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku
ohľadne zaplatenia istiny a o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil a vo výroku o povinnosti zaplatiť úroky z omeškania napadnutý rozsudok zmenil

podľa ustanovenia § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

49. Odvolací súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v
nadväznosti na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech,
nakoľko zmenu žaloby odvolací súd považuje za nepatrný neúspech žalobcu, vznikol nárok na náhradu

trov odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, a preto mu odvolací súd priznal
nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodne súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

50. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).