Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, March 24, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8CoE/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715204819
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8715204819.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a členov
senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v exekučnej veci oprávneného BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava,IČO:50361368,protipovinnémuI.B.,nar.XX.XX.XXXX,bytomI.XXXX/XX,E.,ovymoženie

1.250,- eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č.k.
15Er/270/2015- 14 zo dňa 30. novembra 2016, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdnemu
exekútorovi sa dňa 31.03.2015 začalo exekučné konanie proti povinnému na základe právoplatného
a vykonateľného exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným pri Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. sp. zn. IS-C/1111/0012 zo dňa 23.07.2012. Z
odôvodnenia rozhodcovského rozsudku a zo súdneho spisu vyplýva, že pohľadávka oprávneného, ktorá

je predmetom tohto exekučného konania vznikla na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym
predchodcom oprávneného a povinným. K postúpeniu pohľadávky došlo na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 05.06.2014 a to postúpením z pôvodného veriteľa, spoločnosti Poštová banka, a.s.,
ako postupcu na postupníka BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, so sídlom na Cypre, š.č. registrácie:
HE XXX XXX a následne k postúpeniu pohľadávky spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED
na postupníka PRO CIVITAS, s.r.o., zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.06.2014. Postúpenia

pohľadávky boli podľa vyjadrenia oprávneného povinnému oznámené. Z odôvodnenia rozhodcovského
rozsudku ďalej vyplýva, že právomoc rozhodcovského súdu je daná rozhodcovskou doložkou, ktorá
je súčasťou Obchodných podmienok. Nakoľko povinný svoj dlh neuhradil riadne, pristúpil oprávnený
k uplatneniu svojich práv cestou rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd rozhodol a priznal
oprávnenému plnenia vymáhané v tomto exekučnom konaní.

3. Súd preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul, v zmysle ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, pričom zistil skutkový
stav, podľa ktorého oprávnený a povinný uzavreli Zmluvu o úvere. V bode 7 predmetnej zmluvy je
zakomponované, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a
výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou vo Všeobecných obchodných
podmienkach. V zmysle bodu 10.2.2. všeobecných obchodných podmienok, sa Banka a klient dohodli

na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych
vzťahov vzniknutých pri poskytovaní služieb, bankových produktov a/alebo vykonávaní bankovýchobchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad, zánik príslušnej zmluvy, a to tak, že pokiaľ bude v
príslušnom spore žalobcom Banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému
súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia

rozhodcovského konania, zatiaľ, čo klient je oprávnený tento spor predložiť na prerokovanie a
rozhodnutie Rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu. Podľa bodu 10.2.3. všeobecných
obchodných podmienok, ak klient najneskôr pri uzavretí bankového obchodu a/alebo zmluvy nedoručí
banke písomné oznámenie, že z rozhodcovskou doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal. Z listinných
dôkazov nevyplýva, že by povinný zmluvu uzavrel za účelom podnikania, resp. pri výkone podnikateľskej

činnosti. Súd preto konštatoval, že zmluva, ktorú jej účastníci uzavreli , má formu spotrebiteľskej zmluvy.

4. Súd konštatoval, že predmetná rozhodcovská doložka, ktorú obsahuje spotrebiteľská zmluva je
nekalá podmienka spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán neprospech spotrebiteľa. V danom prípade nemožno uvažovať nad tým, že by išlo o individuálne

dojednanú rozhodcovskú doložku. Rozhodcovská doložka bola povinnému predložená v predtlačenom
formulárovom znení, nakoľko bola pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Rozhodcovská
doložka dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy
slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť výber orgánu, ktorý bude spor
riešiť. Pre vybraný rozhodcovský súd je výber dodávateľa zdrojom príjmov, preto je namieste obava,

do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Rozhodcovská doložka, ktorá mala
založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť
rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti
spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Rozhodcovskú doložku, ktorá je
výhradne a nebola dojednaná individuálne, resp. po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, považuje

súd za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z tohto dôvodu za absolútne neplatnú.
Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo
si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd konštatoval, že na predmetnú zmluvu o úvere, ako aj na
rozhodcovskú doložku, je potrebné aplikovať právne normy právneho poriadku chrániace spotrebiteľa.

Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora. Rozhodcovská doložka
je v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ a § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

5. Ďalej vo svojom odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že skúmaním platnosti rozhodcovskej

doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho
vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súd v
exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizuje svoje
oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovení § 57 a 58 Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie v
každom štádiu exekučného konania (teda aj v prebiehajúcej exekúcii) skúmať existenciu exekučného

titulu. Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto
doložky vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Exekučný titul má povahu
nulitného rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť. Z uvedených dôvodov, použijúc
eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa, interpretačné pravidlo podľa ustanovenia §
54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru

súdov vyššieho stupňa, súd v súlade s ust. § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom
do 31.12.2014 s poukazom na § 45 odsek 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 31.12.2014 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor
exekučného titulu so zákonom zamietol. Uviedol, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res
iudicata, ktorá by bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
uznesenie súdu prvej inštancie tak, že vyhovie žiadosti súdneho exekútora na udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, alternatívne aby uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Namietal, že exekučný súd nie je oprávnený vykonať hmotnoprávny prieskum exekučného titulu. Má za

to, že súd prvej inštancie prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu § 44 odsek 2 zákona
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“) a prekážky
rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej doložky. Rovnako vylúčil možnosť riešiť spory podľa
zákona o rozhodcovskom konaní. Poukázal na skutočnosť, že právnym predchodcom oprávneného bolaPoštová banka, a.s., ktorá postupovala v súlade s § 93b Zákona o bankách, ktorý zakotvoval povinnosť
bánk poskytnúť svojim klientom návrh rozhodcovskej doložky, s tým, že v predmetnom bode je klientovi
daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal za to, že rozhodcovská doložka na základe

splnenia zákonnej povinnosti banky nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku. Podľa jeho názoru
dospel súd prvého stupňa ku konštruovaniu nového skutkového stavu bez účasti oprávneného a odňal
mu tým možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom.

7. Súd prvej inštancie Uznesením sp.zn. 15Er/270/2015-28 zo dňa 19. novembra 2019 rozhodol, že v

konaní pokračuje s právnym nástupcom doterajšieho oprávneného tak, že ako oprávnený bude ďalej
v konaní vystupovať: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO 47 967
692. Rozhodnutie odôvodnil tým, že šetrením z príslušných registrov súd zistil, že doterajší oprávnený
bol ku dňu 9.8.2017 vymazaný z obchodného registra, pričom ten zanikol v dôsledku zlúčenia a jeho
právnym nástupcom sa stala spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie §
34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „C.s.p.“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) a
dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

9.Vovecisavdostatočnomrozsahuzistilskutkovýstavazozistenýchskutočnostíbolvyvodenýsprávny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach
nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného
súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

10. Vzhľadom na to, že sa exekučné konanie v zmysle prechodného ustanovenia § 243d odsek 1
Exekučného poriadku začalo do troch mesiacov odo dňa účinnosti novely Exekučného poriadku, t.j. do
31.3.2015,neboloukončenék1.1.2015ajevedenénapodkladerozhodcovskéhorozhodnutiavydaného
pred 1.1.2015 v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa

ustanovenia § 2 odsek 1 prvej vety zákona NR SR č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, správne postupoval súd prvej inštancie, ak v súlade s
ustanovením § 243d ods. 2 Exekučného poriadku aplikoval ustanovenia Exekučného poriadku v znení
účinnom do 31.12.2014.

11. Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov,
ktorú smernica 93/13 zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je
rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu
silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturcom Telecomunicaciones, bod 52). Z uvedeného
predovšetkým vyplýva, že ak vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného

rozhodcovského rozhodnutia, musí podľa vnútroštátnych procesných pravidiel aj bez návrhu preskúmať
rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, musí takisto
preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 uvedenej smernice hneď
po tom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel. (Pozri
uznesenie Súdneho dvora C-76/10 - Pohotovosť s.r.o. / M., bod 50, 51)

12. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne prvoinštančný súd aj bez návrhu prioritne riešil,
je otázka platnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých
rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy.
Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie

exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a
zároveňpovinnýskúmať,čirozhodcovskékonanieprebehlonazákladeuzavretejrozhodcovskejzmluvy.
Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom
prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal
rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto

otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia
neprípustný.“ (Obdobne porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6Cdo143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011,
IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011)

13. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali vzťahovať aj na stav,
keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej doložke v spotrebiteľskej
zmluve, pretože podľa ustanovenia § 53 odsek 5 Občianskeho zákonníka je neprijateľná zmluvná
podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
(Pozri uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012)

14. Z obsahu spisu je zrejmé, že v danom prípade ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy a rovnako je
nepochybné aj to, že v Článku 11. odsek 11.2 Obchodných podmienok pre úver právneho predchodcu
oprávneného je uvedená rozhodcovská doložka v nasledovnom znení:

„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V

prípade nedosiahnutia dohody sa uplatní na riešenie sporov rozhodcovská doložka uvedená vo VOP,
na základe ktorej dochádza k mimosúdnemu riešeniu týchto sporov. Mimosúdne vyrovnanie sporov
vyplývajúce zo sprostredkovania poistenia upravuje najmä zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní a zákon č. 420/2004 Z.z. o mediácií.“

15. V samotnej Zmluve o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 20.mája 2010 je v bode 3,
odsek 7 uvedené, cit.:

„Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik,
platnosťavýklad,budúrozhodovanévsúladesrozhodcovskoudoložkouuvedenouvčlánku10.,II.Časti

Všeobecných obchodných podmienok. Klient berie na vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu
je konečné a záväzné a jeho zrušenia žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených
v zákone č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.“

16. Občiansky zákonník od 01.01.2008 v ustanovení § 53 odsek 4 písm. r/ za neprijateľné označil

aj dojednanie vyžadujúce v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s
dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

17. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a
obchodnoprávneho kolégia KS v Prešove z 27.9.2010, podľa ktorého: ,,Zmluvná podmienka v

štandardnej formulárovej zmluve uzavretej po 31. 12. 2007 alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a
ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, bráni
tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným
titulom na udelenie poverenia pre exekútora. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce

spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa
takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Súdu nič nebráni postupovať obdobne aj za stavu, že zmluva bola uzavretá pred 1. januárom
2008.“

18. S prihliadnutím na uvedené, ak spor vyvolá dodávateľ podaním žaloby na rozhodcovskom
súde spotrebiteľ sa takto začatému rozhodcovskému konaniu musel podrobiť. Podanie žaloby na
rozhodcovskom súde má totiž rovnaké účinky ako keby bola žaloba podaná na súde, pričom po
začatí rozhodcovského konania nemožno v tej istej veci konať a rozhodovať na súde, čo je zrejmé z

ustanovenia § 19 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní.

19. Bez pochýb možno konštatovať, že obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje práva pred
nezávislým súdom, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorú odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 53 odsek

1 Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú, a preto neplatnú.

20. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný avykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len
vtedy,akmedzizmluvnýmistranamibolavsúladesustanovením§3zákonač.244/2002Z.z.uzatvorená
platnározhodcovskázmluvaotom,žemajetkovéspory,ktorémedzinimivzniklialebovzniknúvurčenom

zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom.
Bez takejto platnej zmluvy majúcej, buď formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k
zmluve (ustanovenie § 4 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z.), akýkoľvek rozhodcovský rozsudok nemôže
byť podkladom pre exekučné konanie.

21. Vo svetle uvedených záverov správne súd prvej inštancie žiadosť exekútora o udelenie poverenia
zamietol.Soprávnenýmniejemožnésúhlasiť,žeišloonaplnenieustanovenia§93bzákonač.483/2001
Z.z. o bankách (ďalej len „Zákon o bankách“).

22. Podľa ustanovenia § 93b Zákona o bankách, banky a pobočky zahraničných bánk sú povinné
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ich

prípadné vzájomné spory z obchodov (§ 5 písm. i/) budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní
stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal možnosť
voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka a
pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich

vzájomných sporov z obchodov.

23. Uvedené ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany
spotrebiteľa, a to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia. Dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľne poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa

taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť obchodných podmienok.
Podstatou obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia, že sú všeobecné a buď
záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom spočíva faktická nerovnosť
pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície ako čo do informovanosti v
nevýhodnompostaveníoprotidodávateľovi.(PozriMostazaClarobod25-28,uzneseniePOHOTOVOSŤ

C-76/10 bod 37 a iné)

24. Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje
rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie
došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou príslušný zamestnanec banky najprv

poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu. Oprávnený si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Naviac kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú
podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo
je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
Takže aj v predmetnej veci v celom rozsahu je súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok v

časti rozhodcovskej doložky opodstatnená. (Pozri uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6CoE
66/2012)

25. Súdny dvor v spojených veciach C-240/98 až C-244/98 konštatoval existenciu rizika, že spotrebiteľ
nedokáže poukázať na nekalú podmienku a vzniká otázka, prečo by tomu malo byť inak pri

výbere rozhodcovského konania, resp. pri možnosti výberu rozhodcovského konania neinformovaným
spotrebiteľom. Podstata nekalej podmienky podľa súdneho dvora vyžaduje, aby sa neuplatnila a na
to súd prihliada aj bez návrhu (rozsudok C-618/2010 Banco Espaňol, rozsudok C-168/05, rozsudok
C-243/08 Pannon a iné). Nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa opisuje súdny dvor slovami cit.:
„Podmienka, ktorá deleguje právomoci vzhľadom na všetky vyvstávajúce spory na súd v územnej

jurisdikcii,kdemápredajcaalebododávateľsvojehlavnéobchodnésídlo,zaväzujespotrebiteľapodrobiť
sa výhradne jurisdikcii súdu, ktorý môže byť ďaleko od miesta jeho trvalého bydliska. To mu sťažuje
predložiť obhajovací spis súdu. V prípade sporov s obmedzenými finančnými čiastkami by náklady
spojené s obhajovacím spisom spotrebiteľa mohli byť prekážkou a spôsobiť mu právnu nápravu alebo
ochranu. Takáto podmienka preto spadá do kategórie podmienok, ktoré majú cieľ alebo účinok vylúčiť

alebo zabrániť právu spotrebiteľa začať právne konanie - kategória z pododstavca (q) odstavca 1 Prílohy
ku Smernici. Na druhej strane táto podmienka uľahčuje predajcovi alebo dodávateľovi pripraviť sa na
procesarobímutomenejobtiažnym.Keďjeneprerokovanájurisdikčnáklauzulazahrnutávtakejzmluvev zmysle Smernice a deleguje právomoc na súd v územnej jurisdikcii, kde má predajca alebo dodávateľ
svoje obchodné sídlo, považuje sa za nečestnú v zmysle Čl. 3 Smernice.“

26. Tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku a nenamietne ju v súdnom konaní (Océano Grupo Editoriale C-240/98 až
C-244/98), tak ako existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že spotrebiteľ nepoukáže na nekalú
rozhodcovskú doložku v rozhodcovskom konaní, a preto je treba na ňu brať ohľad v konaní o zrušenie
rozhodcovskéhorozsudku(MostazaClaroC-168/05)tak,akoexistujenezanedbateľnénebezpečenstvo,

že ani v exekučnom konaní spotrebiteľ nepoukáže na nekalú rozhodcovskú doložku, a preto treba
spotrebiteľa zbaviť jej účinkov v súlade s vnútroštátnymi procesnými predpismi (ASTURCOM C-40/98),
tak o nič menej existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na
nekalú rozhodcovskú doložku a neodstúpi od nej v rámci kontraktácie, resp. neoznámi, že ju neprijíma,
ak nie je zastúpený advokátom. Právo, ktoré by neumožňovalo zbaviť neinformovaného spotrebiteľa
účinkov nekalej rozhodcovskej doložky len preto, že od nej neodstúpil a pritom nebol zastúpený v rámci

kontraktácie advokátom, by odporovalo zásade efektivity únijného práva.

27. Vnútroštátnemu súdu prislúcha určiť, či zmluvná podmienka spĺňa kritériá požadované na to, aby
ju bolo možné kvalifikovať v zmysle článku 3 odsek 1 smernice Rady 93/13/EHS ako nekalú. (Pozri
Rozsudok Súdneho dvora európskej únie C-243/08 Pannon)

28. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť

miesta konania. (Pozri Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež
C-40/08 Asturcom)

29. Vada konania spočívajúca v tom, že súd prvej inštancie na ťarchu oprávneného revidoval skutkový
stav, na ktorom je založený exekučný titul bez toho, aby dal oprávnenému možnosť k takto vykonaným

dôkazom a k takto novovytvorenej procesnej situácii vyjadriť, bola odstránená tým, že ku skutkovým
zisteniam súdu prvej inštancie mal oprávnený možnosť vyjadriť svoje námietky v podanom odvolaní,
pričom odvolací súd posúdil vec aj z uvedeného dôvodu. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 6Cdo 7/2013)

30. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ustanovením § 387 odsek 1 a 2 C.s.p..

31. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).