Rozsudok – Právo duševného vlastníctva ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 29, 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/10/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120227902
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6120227902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej

a sudcov Mgr. Martina Štubniaka a JUDr. Ivice Hanuskovej, v spore žalobcu SLOVGRAM, nezávislá
spoločnosť výkonných umelcov a výrobcov zvukových a zvukovo-obrazových záznamov, so sídlom
Jakubovo námestie 14, Bratislava, IČO: 17 310 598, právne zastúpeného LEGAL CARTEL s.r.o., so
sídlom Na Hrebienku 5433/40, Bratislava, IČO: 36 677 175, proti žalovanému MT FOOD, s. r. o., so
sídlom Trojičné námestie 190, Tvrdošín, IČO: 36 435 201, právne zastúpenému JUDr. JURKOVEC
ADVOKAT DK, s. r. o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36 832 103, o zaplatenie
184,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

13Ca/7/20 - 66 z 06. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej
inštancie“, resp. „prvoinštančný súd“), odvolaním napadnutým rozsudkom žalobu zamietol (prvý výrok).
O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 % (druhý výrok).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa domáhal proti
žalovanému zaplatenia sumy 184,- Eur s príslušenstvom ako primeranej odmeny za verejný prenos
zaznamenaných výkonov zvukových a audiovizuálnych záznamov, ku ktorým v rokoch 2017 a 2018
dochádzalo v reštaurácii žalovaného s názvom „Reštaurácia Trojičná“, nachádzajúcej sa na Trojičnom
námestí 190 v Tvrdošíne (ďalej len „reštaurácia“).

3. Okresný súd vec právne posúdil podľa ust. § 27 ods. 1, 2, § 99 ods. 1, 2, § 110, § 119, § 143 ods.
1, 2, § 145 ods. 2 písm. f), § 169 zákona č. 185/2015 Z. z. autorský zákon (ďalej aj ,,AZ“), § 486
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ,,OZ“). Na základe vykonaného dokazovania a
právneho posúdenia mal preukázané, že žalobca je občiansky združením, ktoré na základe oprávnenia
udeleného Ministerstvom kultúry Slovenskej republiky, vykonáva kolektívu správu práv súvisiaci s
autorským právom. Nebolo sporné, že žalovaný je podnikateľským subjektom, ktorý prevádzkuje
reštauráciu. Sporným bolo, či reštaurácia má rozlohu menšiu ako 100 m2 ako aj to, či v reštaurácii

žalovanéhobolotechnickézariadenie,ktorýmbybolomožnévykonávaťverejnýprenoszaznamenaných
výkonov zvukových záznamov a audiovizuálnych záznamov. Okresný súd konštatoval, že v konaní
nebolo sporné, že strany sporu neuzatvorili žiadnu zmluvu a žalobca ako organizácia kolektívnej
správy si uplatňuje nárok na primeranú odmenu za vykonávanie verejného prenosu zaznamenávanýchvýkonov, zvukových a audiovizuálnych záznamov prostredníctvom technického zariadenia, ktoré sa
malonachádzaťvpriestorochreštauráciežalovanéhovobdobíod 01.01.2017do31.12.2018.Uviedol,
že predmetom sporu je tzv. remuneračné právo a nie výhradné právo pre použitie diela formou verejného

prenosu v prevádzke. Žalobu zamietol, pretože žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko
nepreukázal nielen to, že žalovaný má prevádzkovať reštauračné zariadenie s rozlohou od 101 až 200
m2, ale nepreukázal tiež to, že v reštaurácii bolo v rozhodnom období rokov 2017 a 2018 umiestnené
technické zariadenie k vykonávaniu verejného prenosu zaznamenaných výkonov a , a že k takémuto
prenosu došlo. Nevykonanie ďalšieho dokazovania predložením zmlúv s inými organizáciami kolektívnej

správy by podľa názoru súdu prvej inštancie nedokázalo vrátiť absenciu rozhodujúcich skutkových
tvrdení a dôkazných prostriedkov na ich preukázanie.

4. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Nakoľko bol žalovaný v plnom rozsahu úspešný v spore priznal mu náhradu trov
konania v rozsahu 100%.

5. V zákonnej lehote podal proti rozsudku okresného súdu odvolanie žalobca a žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Nesúhlasil so zamietnutím návrhu

na vykonanie dokazovanie, pretože podľa jeho názoru by z predložených hromadných licenčných
zmlúv uzavretých za obdobie rokov 2017 a 2018 medzi SOZA a žalovaným mohla byť preukázaná
nielen prítomnosť technického zariadenia slúžiaceho na verejný prenos v reštaurácii žalovaného v
rozhodnom období, ale taktiež tvrdenie o rozlohe reštaurácie. Nevykonaním navrhnutých dôkazov, ktoré
boli potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.

1 písm. e) CSP. Na preukázanie svojich tvrdení predložil aj iné dôkazné prostriedky preukazujúce
prítomnosť technického zariadenia v reštaurácii v rozhodnom období slúžiaceho na verejný prenos a to z
fotografie nachádzajúce sa na facebookovej stránke žalovaného uverejnené dňa 05. 04. 2018 a 08. 04.
2018. Preto sa mu podarilo preukázať tvrdenia, že žalovaný disponoval vo svojej reštaurácii technickým
zariadením slúžiacim na verejný prenos a to minimálne vo vzťahu k nároku na zaplatenie primeranej

odmeny za rok 2018. Absencia formálneho protokolu o vykonanej kontrole v reštaurácii by nemala mať
za následok zamietnutie žaloby, keďže jeho skutkové tvrdenia boli preukázané inými dôkazmi. Poukázal
na rozhodnutie SDEÚ sp. zn. C-162/2010 zo dňa 15. 03. 2012, z ktorého záveru vyplýva, že žalobca nie
je povinný preukazovať, že k verejnému prenosu dochádza každý deň počas žalovaného obdobia.

7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379
a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods. 3
CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

9. Podľa § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady, ktoré sa týkajú
procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené.

10. V zmysle citovaného ustanovenia je odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný

dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli v
odvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne
procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených
odvolateľom.

11. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom odvolací súd konštatuje,
ženezistilžiadnuvaduvrámcipostupuprvoinštančnéhosúdu,ktorábysatýkalaprocesnýchpodmienok.
Preto mohol vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska odvolacích dôvodov uvedených
žalobcom v podanom odvolaní.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.13.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku vychádzajúc zo žalobcom formulovaných odvolacích
dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie je správne v celom rozsahu.
Námietky žalobcu uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažoval za spôsobilé privodiť zmenu (či
dokonca požadované zrušenie) napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vo veci vykonal riadne

dokazovanie,jednotlivédôkazyriadnevyhodnotilavyvodilznichzodpovedajúcisprávnyskutkovýzáver,
na ktorý aplikoval správne príslušné právne normy. Ani v odvolacom konaní potom žalobca neuviedol
skutočnosti, s ktorými by sa nevysporiadal už prvoinštančný súd.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že dokazovanie v civilnom sporovom konaní prebieha vo viacerých
fázach. Začínajúc od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie a vykonanie až po jeho následné

vyhodnotenie zo strany súdu. Zatiaľ čo navrhovanie dôkazov je nielen právom, ale zároveň aj procesnou
povinnosťou strany sporu, tak len súd rozhoduje o tom, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná, a
ktorý naopak nevykoná a to s ohľadom na účelnosť vykonania dokazovania. Jedná sa o zákonnú
právomoc všeobecného súdu korigovať návrhy strán sporu na vykonanie dokazovania rešpektujúc tak
zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania a zároveň zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu

dokazovaním držalo v medziach predmetu sporu. V prípade, že súd odmietne vykonať určitý stranou
navrhnutý dôkaz je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy.

16. Okresný súd svoje rozhodnutie založil na závere, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, s

čím sa odvolací súd plne stotožňuje. Súd prvej inštancie tak správne identifikoval, že sporným
nebola neexistencia zmluvy týkajúca sa vysporiadania nárokov na primeranú odmenu výkonných
umelcov a výrobcov zvukových a audiovizuálnych záznamov za verejný prenos v zmysle AZ. Sporným
bolo preukázanie existencie technického zariadenia v prevádzke žalovaného v rozhodnom období,
prostredníctvom ktorého mohol byť vykonávaný verejný prenos. Žalobca v priebehu sporu uvádzal,

že bola vykonaná kontrola verejného prenosu predmetov ochrany v prevádzke žalovaného. Žalovaný
však toto skutkové tvrdenie žalobcu poprel a rovnako poprel aj ním uvádzanú výmeru prevádzky
reštaurácie. Je síce pravdou, že žalobcom uplatnený nárok nie je podmienený vykonaním kontroly,
resp. spísania záznamu, avšak tento nárok musí byť v spore riadne preukázaný. Ak teda žalobca
nepreukázal právne relevantným spôsobom vykonanie kontroly, neuniesol tak dôkazné bremeno svojho

tvrdenia o tom, že žalovaný prevádzkuje reštauráciu o ním tvrdenej výmere podlahovej plochy, v ktorej je
umiestnené technické zariadenie, prostredníctvom ktorého je možné realizovať verejný prenos výrobcov
zvukových a audiovizuálnych záznamov. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na tú skutočnosť, že
žalobca v žalobe uviedol, že v reštaurácii žalovaného bola vykonaná kontrolná činnosti, pričom o tejto
nepredložil žiaden zápis, a taktiež ani nenavrhol na preukázanie ním tvrdených skutkových okolností

vykonanej kontroly vypočuť svedkov, a to svojich externých zamestnancov, ktorí mali túto kontrolu
vykonať. Taktiež žalobcom predložené fotografie reštaurácie, získané zo sociálnej siete Facebook
nepreukazovali umiestnenie technického zariadenia slúžiaceho na verejný prenos v rozhodnom období,
za ktoré si žalobca uplatňuje odmenu za vykonávanie verejného prenosu. Žalovaný totiž spochybnil
daný dôkaz tvrdením, že z predmetných fotografií nie je zrejmé, kedy boli vytvorené, pričom dátum

zverejnenia fotografií nemožno automaticky stotožňovať s dňom ich vyhotovenia. Z predložených
fotografií skôr vyplýva, že žalovaný poskytuje vo svojej reštaurácii okrem iného aj rôzne oslavy, pričom
umiestnená televízia môže v takýchto prípadoch slúžiť buď ako len reklamné zariadenie reštaurácie
určené na jej prezentáciu, prípadne pre potreby samotných hostí, ktorí ju môžu využiť na špecifické
potreby svojej oslavy. Takto zverejnená fotografia sama o sebe bez akéhokoľvek bližšieho popisu k nej,

nemôže jednoznačne preukázať, že predmetné technické zariadenie je určené na verejný prenos. Záver
okresného súdu o neunesení dôkazného bremena žalobcom bol preto plne opodstatnený.

17. Vo vzťahu k nevykonaniu navrhnutých dôkazov odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní
nebolo preukázané a dokonca ani žalovaným tvrdené, že tento má uzatvorenú licenčnú zmluvu s

organizáciou kolektívnej správy práv - Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam
(SOZA). Preto nemožno predpokladať, že žalobca disponuje predmetnou zmluvou, ako ani to, že takáto
zmluva by bola z rovnakého obdobia, za ktoré si žalobca uplatňuje nárok za odmenu za verejný prenos.18. Odvolací súd ďalej konštatuje, že dôkazné bremeno zaťažovalo žalobcu, aby preukázal ním
uvádzané skutkové tvrdenia, preto nemožno ani očakávať, aby žalovaný v spore preukazoval prípadnú
dôvodnosť žalobcom uplatneného nároku a predložil by dôkaz vo svoj neprospech.

19. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako
vecne správny vrátane závislého výroku o trovách konania, ktorý žalobca ani nenapadol konkrétnymi
odvolacími dôvodmi.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1
CSP, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný,
a preto má žalovaný právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (100 %). Nakoľko
však žalovanému preukázateľne žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, nakoľko sa k odvolaniu
žalobcu nevyjadril, bolo by neúčelné, aby o výške náhrady trov konania rozhodoval súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozhodol tak, že žalovanému náhrade
trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznal (uznesenie NS SR sp. zn 6Cdo/176/2016 a sp. zn.
6 Cdo/5/2017).

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).