Uznesenie Judgement was issued on Sunday, October 17, 2021

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 7Er/499/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4415208216
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Vachulíková
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2021:4415208216.1

Uznesenie

Okresný súd v Nových Zámkoch vo veci exekúcie oprávneného: Orange Slovensko, a.s., so sídlom
Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti povinnému: K. K., L.. XX.XX.XXXX, J. T. C., T. C. XXX,
o vymoženie 259,82 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1.Oprávnenýsanávrhomnavykonanieexekúciezodňa31.03.2015domáhalvočipovinnémuvykonania
exekúcie na vymoženie sumy 259,82 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, keď poukazoval na
Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 20.07.2012 sp. zn. 5620/12,
ktorý mal nadobudnúť právoplatnosť dňa 26.07.2012 a vykonateľnosť dňa 30.07.2012 (ďalej len
rozhodcovský rozsudok). Citovaným rozhodcovským rozsudkom bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť žalobcovi t.j. oprávnenému sumu 259,82 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne

od 15.10.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodcovského rozsudku.

2.Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.04.2015 súdny exekútor JUDr. Soňa Stodolová,
Exekútorský úrad so sídlom Nitra, Kmeťkova 25, žiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

3.Z odôvodnenia predloženého rozhodcovského rozsudku súd zistil, že jeho vydaniu predchádzala
Zmluva o pripojení A5015262-0001 uzatvorená medzi účastníkmi dňa 11.05.2010. Na základe žiadosti
súduoprávnenýpredložilsúduZmluvuopripojeníA5015262-0001zodňa11.05.2010.Dodatokkzmluve
o pripojení A5015262 zo dňa 31.05.2010, Zmluvu o pripojení A5015262-0001 zo dňa 11.05.2010 a
Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 31.05.2010, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka. Zmluvy
o pripojení boli uzavreté medzi osobou, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia

zmluvy poskytovala verejné telefónne služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných
sietí,akoajpredajtelekomunikačnýchzariadeníafyzickouosobou,ktorápriuzatváranízmluvynekonala
v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, bolo potrebné právny
vzťah účastníkov posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a z tohto titulu povinný v postavení spotrebiteľa
požíva zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.

4.Dodatok k zmluve o pripojení zo dňa 31.05.2010 a zmluva o pripojení A5015262-0001 zo dňa
11.05.2010 v čl. 3 bode 3.12 obsahujú rozhodcovskú doložku, ktorá uvádza: Strany sa dohodli, že
okamihom nadobudnutia platnosti Dodatku sa mení znenie Zmluvy ako celku (pričom strany sú si
vedomé, že v zmysle ustanovení Zmluvy všetky zmluvy o pripojení, ktorých súčasťou sú VP, predstavujú
časti tej istej zmluvy o pripojení medzi Účastníkom a Podnikom, t.j. tvoria časť zmluvy), a to tak, že
všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich ako aj zo

zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti (tzn. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe Zmluvy
(zmlúv o pripojení) a k nej (k ním) vyhotovených dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátane sporovo platnosť, výklad a zánik takejto Zmluvy (zmlúv o pripojení), sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní
pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý bude vybraný žalobcom zo zoznamu stálych rozhodcovských
súdov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Týmto nie je dotknuté právo žalobcu obrátiť sa s

návrhom na začatie konania na príslušný všeobecný súd Slovenskej republiky podľa zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov. Strany sa dohodli, že ukončenie
platnostiZmluvya/alebotohtoDodatku sanetýkaustanovenítohtobodu,ktorébudútrvaťajpoukončení
platnosti Zmluvy a/alebo Dodatku.

5.V danom prípade exekučné konanie začalo dňa 31.03.2015, kedy bol spísaný návrh na vykonanie
exekúcie pred súdnym exekútorom.

6.Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku ( ExP ) (v znení účinnom do 31.3.2017), exekúciu
možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených.

7.Podľa § 44 ods. 2 veta tretia ExP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
v návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne.

8.Podľa § 44 ods. 3 ( ExP ) súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so
zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi,
či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore vydané rozhodcom, ktorý bol v

čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených
rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského
rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodcovské rozhodnutie
spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd dospeje k záveru, že nie je
splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie poverenia zamietne.

9.Podľa§243dods.2ExP,naexekučnékonaniazačatévsúladesodsekom1alebovedenénapodklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, 4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú
predpisy účinné do 31. decembra 2014.

10.Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len ZoRK), účinného do
31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh
účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie
o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

11.Podľa § 45 ods. 2 ZoRK, účinného do 31.12.2014, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

12.Podľa § 35 ZoRK, účinného do 31.12.2014 rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať

podľa § 37 ZoRK, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok
súdu.

13.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník (ďalej len O.Z.) v
ustanovení § 52. Vychádzajúc z ustanovenia § 52 O.Z., spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva

bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.14.Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je do 10.6.2010 obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov ( s účinnosťou od 11.6.2010 je tento zákon

zrušený zákonom číslo 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov ). Zákon č. 258/2001 Z. z. v ustanovení § 2 písm. a/ definuje spotrebiteľský úver ako
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme. Veriteľom v zmysle § 3 ods. 1 zákona
č. 258/2001 Z. z. je fyzická alebo právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojho

podnikania, a spotrebiteľom podľa ust. § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluvy o pripojení poskytnuté oprávneným
túto charakteristika spĺňajú. Súčasťou zmlúv bol bez akýchkoľvek pochybností dodatok, ktorý povinný
ovplyvniť nemohol, nakoľko bol pripravený už vopred pre veľký počet spotrebiteľov.

15.Základnou podmienkou pre rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní je platne uzatvorená
rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská doložka. Keďže exekučným titulom v tomto konaní je
rozhodcovský rozsudok, súd dospel z predložených listinných dôkazov k záveru, že povinný uzavrel
zmluvný vzťah s osobou dodávateľa, ktorá v rámci svojej podnikateľskej činnosti v čase uzavretia

zmluvy poskytovala verejné telefónne služby prostredníctvom mobilných verejných telekomunikačných
sietí, ako aj predaj telekomunikačných zariadení. Povinný je fyzickou osobou, ktorá pri uzatváraní
zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, bolo
potrebné právny vzťah účastníkov posudzovať ako vzťah spotrebiteľský a z tohto titulu povinný v
postavení spotrebiteľa požíva zákonom poskytnutú všeobecnú ochranu.

16.Povinnosťou súdu je v každom štádiu vedenia exekúcie prihliadať na to, či sú splnené formálne a
materiálne podmienky vykonateľnosti exekučného titulu, a teda aj rozhodcovského rozsudku. Pritom
nie je viazaný účinkami takého rozsudku v zmysle ust. § 35 ZoRK, ktoré účinky rozhodcovského
rozsudku obmedzuje len na účastníkov, teda štátne orgány nie sú viazané účinkami rozhodcovského

rozsudku, keďže rozhodcovské rozhodnutie nemožno považovať za akt orgánov verejnej moci. Pokiaľ
teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť aj otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo
na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy resp. rozhodcovskej doložky. Ak sa súd zaoberá
otázkou, či v tomto konaní bola daná právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť,

zo strany súdu sa nejedná o posudzovanie vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a ani
nesmeruje k zrušeniu tohto rozhodnutia.

17.V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
úveroch, z článku 3 vyplýva, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

sa nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa podľa smernice nepovažuje za
individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu
podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Oprávnený má v
predmete svojej činnosti poskytovanie telekomunikačných služieb (výpis z obchodného registra ) a v

predmetnej exekúcii ide o vymáhanie pohľadávky oprávneného vzniknutej zo spotrebiteľskej zmluvy na
základeexekučnéhotitulu-rozhodcovskýrozsudok,pričomrozhodcovskúzmluvusispotrebiteľosobitne
nevyjednal, na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je už vyššie špecifikovaná.

18. Uvedené skutočnosti sú zrejmé zo zmlúv o pripojení a ich dodatkov ako aj zo všeobecných

podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb, ktoré sú súčasťou zmluvy, a
viedli súd k tomu, že podrobil súdnej kontrole rozhodcovskú doložku berúc do úvahy kritéria, na ktorých
je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci
podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa (§ 53 ods. l Občianskeho zákonníka; ďalej len OZ). Základné právo občana - spotrebiteľa

na ochranu pred nekalými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z Charty základných
práv Európskej únie a ktorému korešponduje povinnosť štátu garantovať vysoký stupeň ochrany práv
spotrebiteľov a postarať sa, aby spotrebiteľov nečestné zmluvné podmienky nezaťažovali (čl.6 ods. l
smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica93/13“). Súdny dvor Európskej únie v rozsudku C-40/08 ASTURCOM, čl. 51 judikoval dokonca, že čl.
6 smernice treba považovať za kogentné ustanovenie. Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla
1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle,

že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu
vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o
právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej
v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe

vnútroštátneho práva. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky,
ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou
doložkou viazaný. Slovenský právny poriadok nielenže umožňuje, ale priamo ukladá v niektorých
prípadoch aj bez návrhu zastaviť exekúciu vedenú na základe rozhodcovského rozsudku. Takémuto
postupu nebráni ani skutočnosť, že arbitráž prebehla za účasti spotrebiteľa a že spotrebiteľ nepodal
žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

19.Z účinkov materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku existujú výnimky rovnako, ako
z účinkov materiálnej právoplatnosti súdnych rozhodnutí. Typickým prejavom takejto výnimky je
ustanovenie § 40 ZoRK o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ by totiž bolo ustanovenie
§ 35 ZoRK vykladané doslovne, potom by súd v konaní o tejto žalobe nemohol rozhodcovský rozsudok

vôbec preskúmať, pretože by ním bol (v zmysle § 35 ZoRK v spojení s § 159 O. s. p.) viazaný. Vo vyššie
uvedenom zmysle tak treba vykladať aj ustanovenie § 45 ZoRK. Toto ustanovenie v sebe zakotvuje
osobitný prieskumný inštitút - prieskumnú právomoc exekučného súdu resp. súdu rozhodujúceho vo
veci výkonu rozhodnutia. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 35
ZoRK je potrebné na účely § 45 ZoRK vylúčiť vo vzťahu k exekučnému súdu. Exekučný súd je teda

pri postupe podľa § 45 ZoRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, akoby materiálne
právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 159 O.s.p. a môže ho preskúmavať z hľadísk
vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody na
zastavenie uvedené v § 57 Exp., či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo
či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Toto ustanovenie (§ 45 ZoRK) potom
treba považovať za to zákonné zmocnenie, ktoré umožňuje exekučnému súdu jeho skúmanie. Toto
skúmanie je exekučný súd oprávnený vykonávať tak, ako keby tu žiadny rozhodcovský rozsudok nebol,
teda tak, ako by to mohol urobiť súd, keby sám rozhodoval o týchto otázkach. Môže preto samostatne
posúdiť, či vec je spôsobilá na rozhodovanie v rozhodcovskom konaní (§ 1 ods. 1 ZoRK), či v tej istej

veci bolo už vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo rozhodcovského súdu, ďalej posúdiť obsah
povinnosti uloženej rozhodcovským rozsudkom z hľadiska jej objektívnej možnosti, či nejde o plnenie
právom nedovolené alebo priečiace sa dobrým mravom, ktoré sa dajú definovať, ako pravidlá správania
sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku. Ak tomuto kritériu zmluvná podmienka nevyhovuje, prieči sa dobrým mravom.

20.Nie každá zmluvná podmienka, ktorá vyvoláva nepomer v spotrebiteľskej zmluve v neprospech
spotrebiteľa je neprijateľná. Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý
vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti

o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez
návrhu a rovnako bez návrhu súd exekúciu zastaví o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou bola samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju
použije, v takomto prípade ide o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi. Súd zastaví exekúciu v celom

rozsahu, resp. zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ak exekučným titulom
je rozhodcovský rozsudok rozhodcu alebo rozhodcovského súdu, ktorý svoju právomoc odvodzoval z
neprijateľnej rozhodcovskej zmluvy (§ 39, § 53 ods. 5, § 45 ods. 1 písm. c/, ods. 2 ZRK). Iba tak môže
súd naplniť cieľ čl. 6 ods. 1 smernice - postarať sa o to, aby spotrebiteľov nekalé podmienky v záujme
vyššej kvality života bežných ľudí nezaväzovali.

21.Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu arbitrom rozhodcom
ako súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. Často krát sa
takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnýmipodmienkami v štandardnej zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len
význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a vzniku sporu súkromná osoba
rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok

z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese, požiadavka na rešpektovanie
princípovsúkromnéhoprávaarbitromvrátaneprincípudobrýchmravovjeplneopodstatnená.Nejdeteda
v prípade rozhodovania rozhodcom o výkon verejnej moci. Porovnaj tiež nález ÚS ČR IV.ÚS 174/02, v
ktorom sa judikuje: „rozhodčí soud není orgánem verejné moci a tudiž ani jeho rozhodčí nálezy nemohou
byt rozhodnutím orgánu verejné moci...Jeho moc tedy není delegovaná svrchovanou moci štátu, ale

pochází od soukromé vlastní moci strán určovat si svuj osud".

22.Súd zastáva názor, že ak rozhodcovská zmluva nebola osobitne spotrebiteľom vyjednaná, ale
vyplýva zo štandardnej zmluvy a teda zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana
si svoj osud v závažnej veci, akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležité
naplánovať, sú plne namieste. Súd ďalej poukazuje na to, že rozhodcovská doložka v predmetnej veci,

ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, znemožňuje voľbu spotrebiteľa
dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu
na rozhodcovskom súde. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému

konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom
zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ
musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. V subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej)
právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti rozhodovacieho procesu. Súd čerpá aj z
vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových Zámkoch podobných exekučných vecí s podobným

postupom rozhodcovského súdu. Už len tieto skutočnosti považuje súd za dostačujúce na záver o
neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy
medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Ostatné podmienky rozhodcovského konania sú skôr pre súd
len indikátorom, do akých krajností môže viesť dojednávanie rozhodcovského konania so slabšou
stranou zmluvného vzťahu. O poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym

procesom niet ani zmienky. Doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku
sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Súd chce poukázať na nekalosť rozhodcovskej doložky
prikazujúcej podrobiť sa spotrebiteľovi rozhodcovskému konaniu aj bez záveru o neprijateľnosti ďalších
zmluvných podmienok, pričom ich existencia umocňuje záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky.

23.Vzhľadom ku konštatovaniu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd nemôže akceptovať ani
exekučný titul, nakoľko tento je nevykonateľný, keďže ho vydal orgán, ktorý na to zmocnený nebol,
pretože konal na základe rozhodcovskej doložky, ktorá platná nie je. Ak by súd takýto titul akceptoval,
exekúcia by bola vedená na podklade akéhosi rozhodnutia, ktoré však nie je vykonateľné, a teda
absentuje jeden zo základných predpokladov pre vedenie exekúcie, a to predloženie exekučného titulu,

ktorý je právoplatný a vykonateľný.
24.Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol podľa § 44
ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) z
dôvodu, že oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok nie je vykonateľným exekučným titulom,
pretože bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

25.Obdobný názor vyslovil i Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení 3Cdo 146/2011 zo dňa
13.10.2011, kde okrem iného uviedol aj, že: „...Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský
rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná

právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to
nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia" nevykonateľného, majúceho účinky paktu...“
26.Z vyššie uvedených dôvodov a citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti uznesenia, pre rozpor exekučného titulu so zákonom.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd.Podľa § 363 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku v odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých

dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 364 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolanie možno odôvodniť len

tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,

pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo
veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo

rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo
veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 z.č. 160/2015 Z.z. o Civilnom sporovom poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.