Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on

Decision was made at the court Najvyšší súd Slovenskej republiky

Judgement was issued by JUDr. Peter Brňák

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/33/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617207577
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2021:5617207577.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu JUDr. B. N., bytom v V. N., N. XXXX/X, proti žalovanej
R. G., bytom v V. N., J. XXX/X, zastúpenej spoločnosťou ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s. r. o.,
so sídlom v Liptovskom Mikuláši, M. Pišúta 936/16, IČO: 36 861 251, v mene ktorej koná konateľ a
advokátJUDr.KatarínaŠtellmachová,LL.M.PhD.,ozaplatenie1.763,69eurspríslušenstvom,vedenom
na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn. 22C/17/2017, o dovolaní žalobcu proti uzneseniu

Krajského súdu v Žiline z 31. marca 2020 sp. zn. 9Co/230/2019, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .

Žalovaná má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie") rozsudkom zo 14. marca 2019 č. k.

22C/17/2017-122 zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy 1.763,69
eur s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania. Súd prvej inštancie mal za to, že žaloba z formálneho
hľadiska splnila všetky zákonné požiadavky, avšak z materiálneho hľadiska nevymedzila dostatočne
také tvrdenia a dôkazy, ktoré by mohli viesť k vyhoveniu žalobnému petitu. Uviedol, že v posudzovanej
veci odkázal žalobca na porušenie viacerých ustanovení zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a
nebytových priestorov, v dôsledku čoho malo dôjsť na jeho strane k majetkovej ujme vo vyčíslenej sume.

Uplatnený nárok posúdil súd prvej inštancie ako nárok na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval, že bolo na žalobcovi, aby v rámci skutkových tvrdení vymedzil dôvody, ktoré
mali viesť ku konštatovaniu zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu, rovnako tiež spôsob výpočtu
škody. Dodal, že žalobca ponúkol súdu množstvo tvrdení, ktoré však neposkytli dostatočný základ pre
záver o vzniku škody či zodpovednosti žalovanej. Zo žaloby tak podľa súdu prvej inštancie nebolo možné
zistiť, z akého dôvodu by mala práve žalovaná zodpovedať za tvrdenú majetkovú ujmu.

2. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „odvolací súd") uznesením z 31. marca 2020 sp. zn. 9Co/230/2019
odmietol odvolanie žalobcu z 29. apríla 2019 v zmysle ustanovenia § 386 písm. d/ CSP, nakoľko
odvolanie nemalo náležitosti podľa § 363 CSP a pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní
pokračovať. Žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. Odvolací
súd uviedol, že z odvolania nebolo zrejmé, v akom rozsahu sa napáda rozhodnutie súdu - napadnutý

rozsudok a čoho sa odvolaním domáha (t.j. ako žiada, aby odvolací súd rozhodol, t.j. či rozhodnutie
zrušiť, príp. zmeniť), keď navyše žalobca uvedené nedostatky nedoplnil ani po tom, ako mu bolo 21.
mája 2019 doručené uznesenie súdu prvej inštancie zo 6. mája 2019 č. k. 22C/17/2017-146, ktorým
vyzval žalobcu na doplnenie chýbajúcich náležitostí odvolania v lehote 10 dní od doručenia uznesenia
tak, že uvedie, v akom rozsahu sa rozsudok prvej inštancie napáda odvolaním a čoho sa žalobca ako
odvolateľ domáha (odvolací návrh).3. Proti tomuto uzneseniu odvolacieho súdu podal dovolanie žalobca. Namietal, že súdy mu nesprávnym
procesným postupom znemožnili, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 písm. f/ CSP), ktorý spočíva v nevyhodnotení ani

jednej skutkovej podstaty porušenia zákona č. 205/2014 Z. z., ktorým sa mení zákon č. 182/1993 Z .z.,
ktoré boli uvedené v žalobe z 11. decembra 2017 a v ďalších písomných dokumentoch. Nesúhlasil s
odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a napádal procesný postup sudkyne súdu prvej inštancie
ako aj sudcu odvolacieho súdu.

4. Žalovaná v písomnom vyjadrení k dovolaniu považovala dovolanie žalobcu za nedôvodné a
neprípustné a žiadala, aby ho dovolací súd odmietol.

5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd" alebo „dovolací súd") ako súd dovolací
(§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana spĺňajúca
podmienky vysokoškolského právnického vzdelania druhého stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ CSP), v

ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§
443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon
pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu

odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia
odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421
CSP.

7. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej

v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

8. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 CSP). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v

konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP, je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s §
431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

9. Z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nie je významný subjektívny názor
dovolateľa tvrdiaceho, že sa súd dopustil vady zmätočnosti v zmysle tohto ustanovenia; rozhodujúce
je výlučne zistenie (záver) dovolacieho súdu, že k tejto procesnej vade skutočne došlo. K obdobnému
právnemu názoru dospel najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach (napr. sp. zn. 3Cdo/41/2017,

3Cdo/214/2017, 8Cdo/5/2017, 8Cdo/73/2017).

10. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu uvedenú v § 420 písm. f/ CSP, sú a/ zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane,abysvojouprocesnouaktivitouuskutočňovalajejpatriaceprocesnéoprávnenia.Podstatoupráva

na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na
nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym
poriadkom. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb
domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty
a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné,

zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa
uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov.
Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým
sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za
účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.

11. Pod pojmom „procesný postup" sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúcačinnosťalebonečinnosťsúdu,tedasamaprocedúraprejednaniaveci(to,akosúdviedolspor) znemožňujúca účastníkovi realizáciu jeho procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012).

12. Najvyšší súd už v judikátoch R 23/1994 a R 4/2003 (ďalej v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp.
zn. 1Cdo/41/2000, 2Cdo/119/2004, 3Cdo/108/2004, 3Cdo/231/2008, 4Cdo/20/2001, 5Cdo/434/2012,
6Cdo/107/2012, 7Cdo/142/2013, 3Cdo/98/2015) vydaných do 30. júna 2016 považoval za prípad
odňatia možnosti konať pred súdom postup súdu, ktorý sa z určitého dôvodu odmietol zaoberať meritom
veci (odmietol podanie alebo konanie zastavil alebo odvolací súd odmietol odvolanie), hoci procesné

predpoklady pre taký postup neboli dané. Dovolací súd preto skúmal, či procesný postup súdov
nevykazuje znaky predmetnej vady zmätočnosti.

13. Žalobca v podanom dovolaní spochybňuje procesný postup zákonných sudcov v prvoinštančnom
ako aj odvolacom konaní. Tvrdí, že v konaní došlo k procesnej vade v zmysle § 420 písm. f/ CSP tým, že
nevyhodnotili ani jednu skutkovú podstatu porušenia zákona č. 205/2014 Z. z., ktorým sa mení zákon č.

182/1993 Z. z., ktoré boli uvedené v žalobe z 11. decembra 2017 a v ďalších písomných dokumentoch.

14. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

15. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné
podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú
procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

17. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve
odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

18. Podľa § 386 písm. d/ CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363 , ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom
konaní pokračovať.

19. Z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že nemalo náležitosti podľa § 363 CSP, rovnako v ňom nie

súuvedenéžiadneodvolaciedôvody,ktorébybolomožnésubsumovať(podriadiť)podniektorézpísmen
z vyššie citovaného ustanovenia § 365 ods. 1 CSP. Odvolanie predstavuje z hľadiska obsahu polemiku
s postupom súdu prvej inštancie, kde žalobca rozporoval jeho odôvodnenie a napádal procesný postup
zákonnej sudkyne (nie len v danej veci). Žiadal o jej vylúčenie z predmetného konania ako aj z
ďalších možných konaní, z dôvodu jej rozporných stanovísk, ktoré prezentovala v predchádzajúcom

konaní (ktoré dôvody špecifikoval v odvolaní). Mal za to, že sudkyni JUDr. N., ako nezákonnej sudkyni
bol pridelený spis, aby svojím prístupom zamietla korupciu, na ktorej podľa neho mala žalovaná
nespochybniteľnú účasť. Žiadal opätovne vyhodnotiť „jednotlivé skutkové podstaty a nie len rozprávky
vo vzťahu k porušeniu ustanovení právnych predpisov, v prípade, že sa tak nestane, bude vykonaná
ďalšia iniciatíva."

20. Súd prvej inštancie uznesením zo 6. mája 2019 č. k. 22C/17/2017-146 vyzval žalobcu na doplnenie
chýbajúcich náležitostí odvolania, ktoré mu bolo doručené 29. mája 2019, aby v lehote 10 dní od
doručenia uznesenia uviedol, v akom rozsahu sa rozsudok prvej inštancie napáda odvolaním a čohosa žalobca ako odvolateľ domáha (odvolací návrh). Žalobca však napriek výzve uvedené nedoplnil a
nedostatky odvolania neodstránil. Procesné predpoklady pre odmietnutie odvolania bez zaoberania sa
meritom veci tak boli splnené.

21. Vychádzajúc z uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že odvolací súd odmietnutím odvolania
neznemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces a žalobca neopodstatnene uplatnil dovolací dôvod v zmysle §
420 písm. f/ CSP.

22. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalobcu odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP ako
dovolanie, ktoré smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

23. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta
druhá CSP).

24. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.