Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, October 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoE/65/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8715204908
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8715204908.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov
senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Bratislava, so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 05,
zast. JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát, Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 42 174
716, proti povinnému: K. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom M.. L. O. XXXX/XX, o vymoženie 2.799,60

eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k.
15Er/277/2015-35 zo dňa 15.03.2016 takto

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a zmenu účastníkov na strane oprávneného tak, že ak oprávnený z konania vystúpi Poštová
banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 a na jeho miesto ako
oprávnený vstúpi BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:
36 432 105.

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 41 ods. 2 písm. d); 44 od. 2; 243d ods. 1, 2 Exekučného
poriadku, § 45 ods. 1, 2 Zákona o rozhodcovskom konaní, §§ 1 ods. 2; 2 písm. a), b) zák. č. 129/2010 o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, §§ 7 ods. 1, 4; 8 ods. 3 zák.
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §§ 39; 52 ods. 1 až 4; 53 ods. 1, 5; 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, § 93b Zákona o bankách a ako interpretačné pravidlo výkladu spotrebiteľského práva využil
i Smernicu Rady č. 93/13/EHS.

3. Konštatoval, že preskúmal predmetnú žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul, v zmysle ustanovenia § 44 ods. 2 EP, pričom zistil, že oprávnený
- Poštová banka, a.s. a povinný uzavreli dňa 20.01.2012 Zmluvu o úvere, ktorá v bode 5 obsahovala
rozhodcovskú doložku v znení: „Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z tejto
zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou

doložkou uvedenou v článku 10.,II. Časti Všeobecných obchodných podmienok“. Súčasťou zmluvy
boli aj Všeobecné obchodné podmienky a Obchodné podmienky pre úver. V článku 10.,II. Časti
Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že banka a klient sa dohodli na rozhodcovskej
doložke týkajúcej sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých
pri poskytovaní služieb, bankových produktov a vykonávaní bankových obchodov, vrátane sporov o
platnosť, výklad a zánik príslušnej zmluvy, a to v nasledovnom znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom

spore žalobcom banka, predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, b/pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a
rozhodnutie rozhodcovskému súdu alebo všeobecnému súdu.

4. V danom prípade sa medzi účastníkmi jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na ktorý je potrebné
aplikovať spotrebiteľské právo. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. V zmysle § 52 OZ za spotrebiteľa sa považuje fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre

spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo
jej zmeny. Oprávnený je nepochybne dodávateľom, keďže podľa výpisu z obchodného registra je
predmetom jeho obchodnej činnosti, okrem iného, poskytovanie úverov. Povinnému bol na základe
zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi poskytnutý úver. Z listinných dôkazov nevyplýva, že by
povinný zmluvu uzavrel za účelom podnikania, resp. pri výkone podnikateľskej činnosti. Preto zmluva,
ktorú jej účastníci uzavreli, má formu spotrebiteľskej zmluvy.

5. Súd prvej inštancie posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal povinnosť preskúmať, či
plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z neprijateľných zmluvných
podmienok. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého

počtu. Súdu z dojednanej rozhodcovskej doložky vyplýva, že spotrebiteľ je nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu na rozhodcovskom súde, ktorého právomoc je založená touto rozhodcovskou
doložkou. Predmetná rozhodcovská doložka je nekalá podmienka spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle §
53 ods. 1 OZ neprijateľnou je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade nemožno teda uvažovať

nad tým, že by išlo o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Rozhodcovská doložka dojednaná
za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ
ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť výber orgánu,
ktorý bude spor riešiť. Pre vybraný rozhodcovský súd je výber dodávateľa zdrojom príjmov, preto

je namieste obava, do akej miery je potom takéto rozhodcovské konanie objektívne. Rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní znemožňuje voľbu
spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Rozhodcovská doložka nebola dojednaná
v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu. Zmluvné
podmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliťodzákonavneprospechspotrebiteľa.

Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Na predmetnú zmluvu o úvere ako aj na rozhodcovskú doložku je
potrebné aplikovať právne normy právneho poriadku chrániace spotrebiteľa. Výkon práv a povinností
z rozhodcovskej doložky odporuje dobrým mravom a rozhodcovská doložka predstavuje neprijateľnú
zmluvnú podmienku. Na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez návrhu a rovnako

aj bez návrhu exekúciu zastaví (zamietne návrh na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie o
plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej podmienky). Ak by takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou
bola samotná rozhodcovská doložka, čo je aj v tomto prípade a dodávateľ ju použije, ide o výkon
práv v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovská doložka, ako vyplýva zo zmluvy o úvere, vyžaduje
riešenie sporov výlučne v rozhodcovskom konaní. Obmedzenie možnosti spotrebiteľa brániť si svoje

práva pred nezávislým súdom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Ide o podmienku, ktorá je neprijateľná, čo spôsobuje jej neplatnosť.
Táto rozhodcovská doložka bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok mohol byť
exekučným titulom na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre exekútora.

6. Skúmaním platnosti rozhodcovskej zmluvy (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t. j. vo veci vyplývajúcej
zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou -
spotrebiteľskou zmluvou) súd v exekučnom konaní nepreskúmava vecnú správnosť rozhodcovského
rozsudku, ale len realizuje svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona, a to z ustanovení § 57 a 58
Exekučného poriadku, t. j. oprávnenie v každom štádiu exekučného konania (teda aj v prebiehajúcej

exekúcii) skúmať existenciu exekučného titulu.

7. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského
súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlona základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej zmluvy (rozhodcovskej doložky). Pri riešení otázky,
či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný
súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť

súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods.
2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený
výkon rozhodnutia neprípustný. Pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
v prípade, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, bol povinný preskúmať exekučný titul aj
podľa kritérií uvedených v § 45 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, teda exekučný

súd musí zistiť, či exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, nemá nedostatok uvedený v § 40
písm. a), b), alebo či nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v
rozpore s dobrými mravmi. V prípade, ak exekučný súd zistí, že rozhodcovský rozsudok má niektorý z
týchto nedostatkov uvedených v § 45 ods. 1, musí v zmysle § 44 ods. 2 zamietnuť žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Ak exekučný súd už vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až
následne zistí nedostatky exekučného titulu v zmysle § 45 ods. 1, ide síce o pochybenie exekučného

súdu, ktorý predmetné poverenie vôbec nemal vydať, ale zároveň toto svoje pochybenie môže a musí
exekučný súd odstrániť len tak, že exekúciu zastaví, príp. zastaví v časti. Neprijateľná rozhodcovská
doložka/zmluva (ako každá neprijateľná zmluvná podmienka) sa prieči dobrým mravom a výkon práv a
povinností z takejto doložky preto odporuje dobrým mravom. Povinnosť skúmať zákonnosť exekučného
titulu pre exekučný súd vyplýva aj z právneho názoru Ústavného súdu SR (I. ÚS 456/2011).

8.ExekučnýsúdposudzovalplatnosťrozhodcovskejzmluvyajvsúladesprávnymnázoromNajvyššieho
súdu SR vysloveným vo viacerých rozhodnutiach a tiež poukázal na judikatúru Európskeho súdneho
dvora (C-240/98 až C-244/98, C-40/08), rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-40/08
Asturcom Telecomunicationes SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v ktorom bola riešená predbežné

otázka, ktorá sa týkala výkladu smernice 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o neprijateľných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.

9. Súd prvej inštancie poukázal tiež na ust. § 93b Zákona o bankách a konštatoval, že toto
ustanovenie vyžaduje individuálne vyjednanie rozhodcovského konania zo strany spotrebiteľa, a

to po poučení o dôsledkoch jeho rozhodnutia, pričom dodávateľ tak musí postupovať spôsobom
preukázateľným. Zákonom vyžadované preukázateľné poučenie spotrebiteľa a jeho voľba nenapĺňa
taký postup dodávateľa, ak sa rozhodcovská doložka uvedie len ako súčasť všeobecných obchodných
podmienok. Podstatou všeobecných obchodných podmienok je, že sa v rámci kontraktácie nemenia,
že sú všeobecné a buď záujemca o službu prijme tieto podmienky alebo zmluva nevznikne. V tom

spočíva faktická nerovnosť pri kontraktácii. Je zrejmé, že spotrebiteľ je tak čo do vyjednávacej pozície
ako čo do informovanosti v nevýhodnom postavení oproti dodávateľovi (Mostaza Claro bod 25-28,
uznesenie POHOTOVOSŤ C-76/10 bod 37 a iné). Ako je zrejmé, uvedená norma vyžaduje individuálne
rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne. Z obsahu
spisu nevyplýva, že by v rámci kontraktácie došlo k naplneniu zákona, a že by s odbornou starostlivosťou

príslušný zamestnanec banky najprv poučil povinného a nechal mu priestor na rozhodnutie a voľbu.
Z dôvodu absolútnej neplatnosti rozhodcovskej doložky nemôže byť na podklade takejto doložky
vydaný rozhodcovský rozsudok spôsobilým exekučným titulom. Exekučný titul má povahu nulitného
rozhodnutia, a preto nemohol nadobudnúť vykonateľnosť.

10. Z uvedených dôvodov, použijúc eurokonformný výklad ustanovení na ochranu spotrebiteľa,
interpretačné pravidlo podľa ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka (v pochybnostiach v prospech
spotrebiteľa), rešpektujúc ustálenú judikatúru súdov vyššieho stupňa, exekučný súd v súlade s ust. § 44
ods.2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.12.2014 s poukazom na ust. § 45 ods. 1, 2 Zákona o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 prvoinštančný súd žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom zamietol. Na záver
tiež konštatoval, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by bránila tomu,
aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť právomoc
rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade ide o nulitný
právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred všeobecným

súdom.

11. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený.12. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zistil skutkový stav, ktorý neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, účastník konania ich nemohol bez svojej viny označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu, odňal účastníkovi - oprávnenému možnosť konať pred súdom,
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistil skutkový stav. Poukázal na ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku. Uviedol, že
nie je možné zakladať oprávnenia štátnemu orgánu. Ak exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok,

súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne príslušný vo veci konať ako súd
vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom prostriedku. Zatiaľ čo rozhodcovia pri
postupe v zmysle § 37 Zákona o rozhodcovskom konaní môžu preskúmať rozhodcovský rozsudok v
plnom rozsahu, súd v konaní o neplatnosť rozhodcovského rozsudku tento preskúmava z dôvodov
podľa § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní. Z povahy veci nie je možné priznať exekučnému súdu
väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti, než akou v prospech uvedenej interpretácie nesvedčia

len jazykové, logické, axiologické a systematické dôvody, ale aj pramene historického výkladu. Súd
prekročil zákonné limity pre skúmanie exekučného titulu a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním
rozhodcovskej doložky. Zákonodarca pamätal na procesnú situáciu, v ktorej bude exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok a expressis verbis určil rozsah oprávnenia exekučného súdu ustanovením §
44 ods. 3 Exekučného poriadku. Skúmanie listinných dôkazov z konania, ktoré predchádzalo vydaniu

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu je arbitrárnym a svojvoľným postupom v rozpore s
ust. § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský
rozsudok len v zákonom určených medziach. Z ustanovení OSP, Zákona o rozhodcovskom konaní a
z Exekučného poriadku nevyplýva, že by exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku
rozhodovať ako súd konajúci vo veci samej. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu

správnosť rozhodcovského rozsudku. Je tu prekážka res iudicatae. Exekučný súd nesprávne aplikoval
ust. § 53 od. 4 Občianskeho zákonníka a porušil ust. § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.
Exekučný súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávnenému a odňal mu možnosť konať pred
súdom.Porušilprávnuistotualegitímneočakávania,keďexekučnésúdyvskutkovoaprávneobdobných
veciach poverenia vydávajú aj zamietajú. Súd tiež neprimerane zvýhodnil povinného pred exekučným

súdom na základe jeho postavenia.

13. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
vyhovie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, alternatívne aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 Zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) vychádzajúc z ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017 v spojení s ust. § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného
poriadku, preskúmal uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z

ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel
k záveru, že odvolanie oprávneného nie je opodstatnené.

15. Po vydaní napadnutého uznesenia boli súdu prvej inštancie dňa 23.05.2016 a prostredníctvom
súdneho exekútora dňa 28.02.2017 doručené návrhy oprávneného na zmenu účastníka na strane

oprávneného v prejednávanej veci. Prílohy predmetných návrhov tvoria: fotokópia zmluvy o
postúpení pohľadávok č. II/2015, identifikácia postúpenej pohľadávky a súhlas spoločnosti BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Bratislava so vstupom do konania.

16. Podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený

ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno
vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu
podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu
písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou

prevodaleboprechodprávalebopovinností.Návrhnapripusteniezmenyúčastníkovkonaniajeexekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do
60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.17. Z obsahu spisu vyplýva, že v priebehu konania došlo zmluvou o postúpení pohľadávok č.II/2015 zo
dňa 04.12.2015 uzatvorenou medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a spoločnosťou BENCONT

INVESTMENTS, s.r.o, Bratislava ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere č.
6724512512, t.j. pohľadávky voči povinnému, ktorá je predmetom tohto konania.

18. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd pripustil zmenu účastníka na strane
oprávneného tak, že do konania na miesto doterajšieho oprávneného Poštová banka, a.s., so

sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 vstúpila spoločnosť BENCONT
INVESTMENTS, s.r.o., Bratislava.

19. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

20. Podľa ustanovenia § 243d ods. 1 a 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie na podklade
rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci
podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015, možno začať len do troch
mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote

nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené
na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je
spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa
použijú predpisy účinné do 31. decembra 2014.

21. Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

22. Podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti

alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

23. Podľa ustanovenia § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 01.01.2015 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu podľa osobitných predpisov na

návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví
a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,
b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo
c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je

objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

24. Podľa ustanovenia § 45 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom
do 01.01.2015 súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa

odseku 1 písm. b) alebo c).

25. Podľa ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,

odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; 1) tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutieviazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne
na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto
zákona alebo osobitného predpisu.

26. Podľa ustanovenia § 2 písm. a) cit. zákona č. 129/2010 Z. z., spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá
nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

27. Podľa ustanovenia § 2 písm. b) cit. zákona č. 129/2010 Z. z., veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

28.Podľaustanovenia§7ods.1z.č.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľavzneníneskoršíchpredpisov
nekalé obchodné praktiky sú zakázané.

29. Podľa ustanovenia § 7 ods. 4 z. č. 250/2007 Z. z. za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä

klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9.
Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1.

30. Podľa ustanovenia § 8 ods. 3 z. č. 250/2007 Z. z. obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú,
ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to,

aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný
spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

31. Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

32. Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

33. Podľa ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,

ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

34. Podľa ustanovenia § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

35. Podľa ustanovenia § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

36. Podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

37. Podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

38. Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa
najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

39. Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.40. Podľa ustanovenia § 93b ods. 1 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, banky a pobočky zahraničných
bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy
88j)o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov [ § 5 písm. i)] budú rozhodnuté v rozhodcovskom

konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona, a to tak, aby klient mal
možnosť voľby, či prijme alebo neprijme predložený návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy. Banka
a pobočka zahraničnej banky sú pri predložení návrhu na uzavretie rozhodcovskej zmluvy tiež povinné
preukázateľne poučiť klienta o dôsledkoch uzavretia navrhovanej rozhodcovskej zmluvy na riešenie ich
vzájomných sporov z obchodov.

41. Podľa ustanovenia § 93b ods. 2 zák. č. 483/2001 Z. z. o bankách, návrh rozhodcovskej zmluvy
podľa odseku 1 sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné predložiť svojim klientom najneskôr
pri uzatváraní obchodu, na ktorý sa nevzťahuje už uzavretá rozhodcovská zmluva. Klient nie je povinný
prijať návrh rozhodcovskej zmluvy predložený podľa odseku 1; ak klient neprijme návrh rozhodcovskej
zmluvy predložený podľa odseku 1, tak prípadné spory z obchodu s takýmto klientom sa riešia postupom

podľa osobitných predpisov.

42. Oboznámením sa s obsahom spisu, ako aj odôvodnením napadnutého uznesenia odvolací súd
zistil, že súd prvej inštancie správne rozhodol, pokiaľ zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

uvedeným súdom prvej inštancie v napadnutom uznesení a na doplnenie správnosti napadnutého
rozhodnutia uvádza, že je nepochybné, že zmluva o úvere uzavretá medzi oprávneným a povinným je
spotrebiteľskou zmluvou. Je zrejmé, že obsah zmluvy (vrátane všeobecných obchodných podmienok)
si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal ani možnosť podstatným spôsobom ovplyvniť
jej obsah.

43. Vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa samotného oprávnenia exekučného súdu preskúmavať
exekučný titul, ktorým je rozsudok rozhodcovského súdu, odvolací súd poukazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo 146/2011, podľa ktorého exekučný súd
je oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej

rozhodcovskej zmluvy. Rovnaký právny názor je obsiahnutý aj v uznesení Najvyššieho súdu SR zo
dňa 21.11.2012 sp. zn. 6Cdo 207/2011, podľa ktorého už v štádiu posudzovania splnenia zákonných
predpokladov pre poverenie súdneho exekútora vykonaním exekúcie sa exekučný súd v zmysle § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu
na vykonanie exekúcie bolo vydané v súlade so zákonom, t.j. či bolo vydané orgánom s právomocou

na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie
(iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie,
v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak
určitosti, zrozumiteľnosti a presnosti označenia subjektov práva a povinností, jednak vyjadrenia uloženej
povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). Osobitosť postavenia rozhodcovského súdu spočíva medzi

iným v tom, že jeho právomoc vec prejednávať a rozhodnúť sa odvodzuje od rozhodcovskej zmluvy.
Predpokladom právomoci rozhodcovského súdu je teda platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi
zmluvnými stranami, a to či už vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky. Iba platná
rozhodcovská zmluva môže totiž založiť právomoc rozhodcovského súdu na jej základe určitú vec
prejednať a rozhodnúť; absolútna neplatnosť právneho úkonu má za následok, akoby právny úkon nebol

nikdy uzavretý (obdobne porov. aj uznesenie NS SR vo veci sp. zn. 6Cdo 143/2011, sp. zn. 2Cdo
245/2010, uznesenia Ústavného súdu vo veciach sp. zn. IV. ÚS 55/2011, sp. zn. IV. ÚS 60/2011 a nález
Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 1.11.2011).

44. Odvolací súd poukazuje na kritériá neprijateľnej podmienky, za ktorú sa považuje podmienka,

ktorá je obsiahnutá v štandardnej formulárovej zmluve, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach strán, pričom nerovnováha musí byť daná v neprospech spotrebiteľa.

45. Súd prvej inštancie odôvodnil neprijateľnosť rozhodcovskej doložky tým, že si ju spotrebiteľ
osobitne nevyjednal a poukázal na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Ide o zásadné

rozhodnutie a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

46. Postup súdu bol v súlade s článkom 2 ods. 2 Ústavy SR a judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
V danom prípade zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdom prvej inštancie nemalo za následoknesprávne rozhodnutie vo veci. Súd postupoval podľa ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto
následne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia bude exekučné konanie zastavené. Právne
posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

47. Uvedeným postupom exekučného súdu nedošlo k odňatiu možnosti konať pred súdom účastníkom
konania, ani k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, prípadne práva na súdnu
ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej republiky.

48. Naopak, dojednanie rozhodcovskej doložky, v zmysle ktorej je spotrebiteľ nútený podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, je v rozpore s právom na súdnu ochranu zaručeným Ústavou Slovenskej
republiky. Posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky je v súlade s ust. §
54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého v pochybnostiach obsahu spotrebiteľských zmlúv
sa aplikuje výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, čo je v súlade so Smernicou Rady 93/13/EHS

o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

49. Ak teda dojednanie ukladajúce spotrebiteľovi povinnosť podrobiť sa rozhodcovskému konaniu je pre
jeho neprijateľnosť neplatné, pre vykonanie exekúcie chýba základný predpoklad, a to právoplatný a
vykonateľný exekučný titul. Rozhodcovský súd totiž môže vec v rozhodcovskom konaní prejednať len

vtedy, ak medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva o tom, že majetkové
spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom. Bez takejto platnej zmluvy majúcej buď
formu osobitnej zmluvy, alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve akýkoľvek rozhodcovský rozsudok
nemôže byť podkladom pre exekučné konanie.

50. Je treba zdôrazniť, že Európska únia vzhľadom na význam ochrany spotrebiteľa a v záujme vyššej
kvality života ľudí podporuje v rozhodcovských veciach zbavenie účinku rozhodcovského rozsudku v
záujme dosiahnutia ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami, a to aj keď spotrebiteľ v
rozhodcovskomkonanínenamietalrozhodcovskúdoložkuspoukazomnatzv.geografickúneprijateľnosť

miesta konania (Rozsudok Súdneho dvora C-240/98 -C-244/98 Oceano Grupo Editorial, tiež C-40/08
Asturcom).

51. K námietke oprávneného, že postupom exekučného súdu boli porušené procesné práva účastníka
konania a bola mu odňatá možnosť vyjadriť sa k postupu súdu pri preskúmavaní exekučného titulu,

odvolací súd uvádza, že táto odvolacia námietka oprávneného nie je dôvodná. Postup exekučného
súdu nie je v rozpore s procesnými právami oprávneného. Obsah listín predložených oprávneným
bol v tomto prípade postačujúci na objasnenie veci a na dostatočné posúdenie skutkového stavu.
Práva oprávneného neboli porušené a postupom súdu mu nebola odňatá možnosť konať pred súdom.
Oprávnený využil svoje právo podať proti rozhodnutiu súdu odvolanie, čím tak vyjadril svoje námietky

a nesúhlas so skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu prvej inštancie, ku ktorým dospel z
predložených listinných dôkazov. Podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie tak možno
bezpochyby považovať za zhojenie namietaného porušenia práva oprávneného vyjadriť sa vo veci (tiež
nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 38/2013 zo dňa 24.10.2013).

52. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka)
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája
1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-
I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací

súd so zreteľom na neplatnú rozhodcovskú doložku nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými
odvolacími námietkami.

53. Z týchto dôvodov odvolací súd nepovažoval odvolanie oprávneného za dôvodné, a preto napadnuté
uznesenie ako správne potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 a 2 CSP.

54. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).