Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, January 28, 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/85/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200943
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8319200943.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci maloletých detí : Q.
Z., narodenej XX.XX.XXXX, X. Z., narodeného XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených v konaní
kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za účasti rodičov Q. W.,
narodenejXX.X.XXXX,bytomJ.XX,Z.,zastúpenejJUDr.TatianouAndrejcovou,advokátkou,Laborecká

58, Humenné a X. Z., nar. X.XX.XXXX, bytom S. XX, Z., zastúpeného JUDr. Annou Drugdovou,
advokátkou, Námestie slobody 25, Humenné o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní rodičov
proti rozsudku Okresného súdu Humenné č.k.10P/33/2019-217 zo dňa 12. 02.2020 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j erozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Predmetom konania je zmena výživného pre maloleté deti zo strany povinného rodiča -otca. Matka sa
domáha zvýšenia výživného dôvodiac to tým, že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov a tie
odôvodňujú zmenu stanovenej výšky výživného. Matka žiadala zvýšiť výživné pre obe maloleté deti na
sumu 150,- Eur mesačne. Otec s návrhom nesúhlasil, dôvodiac to tým, že jeho majetkové a zárobkové
pomery mu nedovoľujú platiť požadované výživné.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. 10P/141/2016 zo dňa 24.2.2017 v časti výšky
výživnéhopremal.detitak,žezvyšujevýživnépremal.Q.Z.,nar.XX.XX.XXXXzosumy70eurmesačne

na sumu 90 eur mesačne a pre mal. X. Z., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 70 eur mesačne na sumu 90 eur
mesačne, ktoré je otec povinný platiť k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca od podania
návrhu od 28.2.2019.
V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamieta.
Zaostalé výživné pre mal. Q. Z. za obdobie od 28.2.2019 do 12.2.2020 vo výške 240 eur je otec povinný
uhradiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Zaostalé výživné pre mal. X. Z. za obdobie od 28.2.2019 do 12.2.2020 vo výške 240 eur je otec povinný
uhradiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku“.

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že naposledy bolo o výživnom
rozhodované v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletých detí. Rozsudok bol vydaný Okresným

súdomvHumennomč.k.10P/141/2016-141 dňa24.02.2017.Súdstanovilvýživnépreobemaloletédeti
vo výške 70,- Eur mesačne. Mal za preukázané, že na strane maloletých detí došlo k zmene pomerov,mal. X. je žiakom 7.ročníka, Q. 8. ročníka, neskôr sa stala od 01.09.2020 študentkou strednej školy. U
obidvoch detí zistil zhoršený zdravotný stav, s čím súvisia zvýšené výdavky, ktoré boli matkou tvrdené,
preukázané, ďalej poplatky, ktoré sa vyskytujú nepravidelne, ako je napríklad na strane maloletého

lyžiarsky výcvik, lyžiarske oblečenie a podobne. Na strane povinného otca súd konštatoval, že otec
predložil daňové priznanie, pracuje ako samostatne zárobkovo činná osoba - masér. Jeho príjem z
daňového priznania za rok 2018 predstavujú príjmy 4.200,- Eur a výdavky 2.386,- Eur, má náklady na
bývanie a na základe potreby. Inú vyživovaciu povinnosť ani jeden z rodičov nemá. Podľa názoru súdu,
otcovi prináša jeho živnostenská činnosť dostatok finančných prostriedkov, keďže doposiaľ nezrušil

živnostenskú činnosť. Prisvedčil, že tvrdenia matky o tom, že otec za masáž poberá ceny, ktoré sú oveľa
nižšie ako u iných podnikateľov s rovnakou podnikateľskou činnosťou. Mal za to, že ak by zvýšil otec len
cenu masáže o 5,- Eur, bol by ceny stále priaznivé pre klientov, a teda je v jeho možnostiach prispievať
na výživu maloletých detí sumou 90,- Eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Výživné zvýšil
od podania návrhu od 28.02.2019. Dlžné výživné za obdobie na každé jedno dieťa uložil povinnosť
otcovi zaplatiť v lehote 6 mesiacov.

4. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ust. § 75 ods. 1, § 26 Zákona o rodine.

III. Obsah odvolaní a vyjadrení k odvolaniam

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali odvolanie obaja rodičia.

6. Otec proti výrokom, ktorým súd zvýšil výživné na sumu 90,- Eur na každé dieťa a rozhodol o
dlžnom výživnom a o lehote jeho splatnosti. Poukazuje na to, že súd nesprávne právne vec posúdil
po vykonanom dokazovaní, pretože otec predložil všetky mesačné príjmy a úvahy o tom ako by mal

navýšiť služby alebo počet klientov sú nerealizovateľné. Predložil všetkými dôkazmi svoj príjem. Jeho
príjem nepostačuje ani na úhradu doposiaľ stanoveného výživného. Poukazuje na to, že nemá kontakt
s rodičmi a myslí si, že ide zo strany matky o ovplyvňovanie detí, nemotivuje ich vôbec k tomu, aby s
otcom komunikovali. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutých častiach a zamietnuť návrh matky.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie a to proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti zamietol návrh
matky na zvýšenie výživného podala odvolanie matka. Poukazuje na to, že podľa jej názoru súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a následne k
nesprávnym právnym záverom. Má za to, že aj napriek tomu, že sa súd stotožnil s jej argumentáciou
dotýkajúcou sa nepravdivých informácií otca o jeho príjme, nerozhodol správne o výške. Je možné, že

otec uviedol, že na základe jeho výdavkov, ktoré prevyšujú príjmy bez toho, aby uviedol dlhy, ktoré
mu vznikli, je možné sa domnievať, že jeho príjem nie je vo výške, ktorý deklaruje svojimi dôkazmi.
Rozhodnutie súdu považuje za nezrozumiteľné, nepovažuje ho za dostatočne odôvodnené, na základe
akých výpočtov súd dospel práve k takémuto určeniu výšky výživného, otec poskytuje masérske služby
po celý rok, po celý čas od skončenia štúdia vykonával v pracovnom pomere, určitú dobu si takto

privyrábal, otvoril si živnosť, pričom pri stanovení pôvodného výživného bolo prihliadnuté na to, že si
živnosť len otvoril. Je naozaj ťažké uveriť, že jeho mesačný hrubý príjem je ešte nižší ako minimálna
mzda a uspokojuje si svoje základné potreby. Navrhuje napadnutý rozsudok v tejto časti zmeniť a
zaviazať otca platením výživného vo výške 150,- Eur na každé z maloletých detí.

8. K odvolaniu matky podal písomné vyjadrenie otec, ktorý zdôraznil, že zotrváva na svojom odvolaní.
Poukazujenato,žepožiadalodočasnépozastavenieživnostina6mesiacov,tedado30.09.2020.Matka
spochybňuje počet klientov, ich skladbu, ceny, tie nemajú reálny základ a sú v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a návrh v prevyšujúcej vyhovujúcej časti zamietnuť.

9. Matka podala vyjadrenie k odvolaniu otca, v ktorom uviedla, že otec má už dávno zabehnutú
prevádzku, pracoval aj popri zamestnaní, priestory sú prestavané z pivnice, patria k jeho bytu, takže
nemá náklady na nájom. Poukazuje na neobvyklé konanie, keď nepoužíva otec registračnú pokladňu,
ale vystavuje faktúry v počte 9 až 11 za predchádzajúce obdobie vždy v rovnakej cene za jednu masáž.
Na faktúre figurujú mená jeho blízkych osôb. Jeho prístup a nezáujem je nepochopiteľný. Mrzí ho, že sa

o deti nezaujíma a detí sa tým trápia. Nie je pravdou, aby deti manipulovala.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods.
1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s ust. § 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie

podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a
contrario a zistil, že napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odôvodňuje nasledovne.

11. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného dokazovania

a skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie považuje skutočný stav za nedostatočne zistený pre
spravodlivé rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom
vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje
odvolací súd za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali
im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento

nedostatok zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti
súdneho konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti
záverom ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

12. Vychádzajúc z obsahu podaných odvolaní otec nesúhlasí so stanovenou výškou výživného. Má

za to, že nová výška nezodpovedá jeho reálnym schopnostiam a možnostiam. Rovnako tak matka
nesúhlasí so stanovenou výškou výživného a nepovažuje ju za určenú v súlade so zákonnými kritériami.
Má za to, že nezohľadňuje možnosti a schopnosti osoby povinnej platiť výživné, ako aj oprávnené
potreby maloletých detí.

13. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí konštatuje zmenu pomerov na strane oprávnených
detí a povinného rodiča. V jeho rozhodnutí ale absentuje právna aplikácia ust.§ 78 ods.1 Zákona
o rodine, prípadne § 121 CMP, v zmysle ktorých zákonných ustanovení je možné meniť dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom v prípade, ak sa zmenia pomery. Súd prvej inštancie sa zameriava na
vyhodnotenie porovnania pomerov v čase pôvodného a nového rozhodovania o výživnom, pričom

obmedzuje svoje porovnanie na zistenie navýšených potrieb maloletých detí, z ktorého vyplýva, že
potreby sa navýšili oproti času pôvodného rozhodovania. Porovnanie pomerov v čase pôvodného
rozhodovania na strane povinného rodiča nie je, je pravdou, že rozhodnutie o úprave pomerov rodičov
k maloletým deťom na čas po ich rozvode, teda pôvodné rozhodnutie o výške výživného neobsahuje
odôvodnenie, teda nie sú známe pomery oprávneného a povinného rodiča z daného rozhodnutia .

Závery súdu vo vzťahu k správnemu posúdeniu reálnych možnosti a schopnosti otca ako povinného
rodiča považuje odvolací súd za nedostatočné a teda predčasné.

14. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu

možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

15. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

16. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci. Podľa ust. § 62 ods.1,2 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon
o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,
kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.

18. Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.19. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

20. Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

21. Pre zmenu pôvodného rozsudku o výške výživného je potrebné vyhodnotenie existencie dôvodov
pre zmenu pôvodného rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 a § 121 CMP a to z hľadiska zmeny
pomerov na strane povinného rodiča a na strane oprávneného. Pri rozhodovaní o zmene výživného

na účely zisťovania pomerov je potrebné porovnať okolnosti v čase vydania predchádzajúceho
rozhodnutia s okolnosťami v čase nového rozhodnutia, pričom predpokladom takejto zmeny je výrazná
zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti, ktoré by mohli
odôvodniť zmenu výživného. Len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa
závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia

predchádzajúceho rozsudku. Relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu na zvýšenie výživného je
nielen to, či sa výrazne, trvalo, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávneného
dieťaťa, ako aj na strane povinného rodiča, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o
výživnom.

22. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie je zrejmé, že maloleté deti sú zverené matke.
Tá zabezpečuje ich osobnú starostlivosť. Na strane matky viac menej k zmene pomerov nedochádza,
v prevažnej miere jej čistý mesačný príjem je vo výške 820,- Eur. Pracuje v spoločnosti Neoprot
ako ortopedický technik, poberá rodinné prídavky na maloleté deti. Na strane maloletých detí došlo
s pribúdajúcim časom k zvýšeniu ich veku, na strane mal. Q. je výraznejšia zmena dotýkajúca

sa jej nástupu na strednú školu. V konaní matkou boli preukázané potreby maloletých deti, ich
zdravotný stav, ako aj zvýšené náklady v súvislosti so zdravotným stavom maloletých detí. Otec tak
ako v čase pôvodného rozhodovania je samostatne zárobkovo činnou osobou, ako to má vyplývať z
tvrdeníúčastníkovkonania,mápracovaťakomasér vmesteZ..Napreukázaniesvojichpríjmovpredložil
daňové priznanie za zdaňovacie kalendárne obdobie 2018 a ďalej predložil faktúry za vykonané služby,

ktoré mal reálne vykonať. Súdu zaslal výpisy z účtov za mesiace január až október 2019 a potom aj
november a december 2019. Súd konštatoval na strane jednej, že príjmy otca, ktoré preukazuje sú nízke
a má to, že je v jeho potencionálnych možnostiach dosahovať iný príjem a ceny masáže považuje za
nízke. Otec tieto tvrdenia súdu spochybňuje, poukazuje na to, že súd nedostatočným spôsobom tieto
svoje závery vysvetľuje.

23. Reálne schopnosti a možnosti otca ako samostatne zárobkovo činnej osoby nie je možné považovať
za dostatočne zistené a to z nasledujúcich dôvodov. Na otca je treba hľadieť ako na osobu, ktorá
má príjem z inej než závislej činnosti, a teda je na jeho strane povinnosťou predložiť súdu dôkazy
o preukázaní svojich príjmov, pričom otec predložil výpisy z účtov, faktúry a daňové priznanie za

kalendárny rok 2018. Pre rozhodnutie, ktoré má vychádzať zo spoľahlivo zistených reálnych možnosti
a schopností otca je potrebné, aby súd vychádzal nielen z obdobia roku 2018. Je potrebné, aby si
zabezpečil daňové priznanie samostatne zárobkovo činnej osoby aj za zdaňovacie obdobie roku 2017,
prípadne 2016, zistil jeho príjmy, výdaje, záväzky ako podnikateľa, zistil, či údaje, ktoré budú uvedené
v jeho výdajoch sú nevyhnutné a potrebné na zabezpečenie, dosiahnutie a udržanie príjmov. Otec

predložil súdu faktúry a výpisy z účtoch, ktoré vypovedajú o tom, že otec ako keby vykonával masérske
službyvkaždomurčitomobdobípre rovnakýchklientovzarovnakúdohodnutúsumu. Majetkovépomery
oboch rodičov nie sú zistené oproti stavu pôvodného rozhodovania.

24. V zmysle ustanovenia § 63 ods.1,2 Zákona o rodine je povinnosťou súdu skúmať a hodnotiť

charakter výdavkov, spoľahlivo zistiť či skutočne išlo vzhľadom na predmet podnikania o výdavky
nevyhnutné,potrebnénazabezpečenie,dosiahnutieaudržaniepríjmov.Vtejtosúvislostijenutnéuviesť,
že podľa ustanovenia § 63 ods. 1 cit. zákona je stanovená zákonná povinnosť rodičovi, ktorý má príjmy
z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, aby povinne súdu preukázal svoje príjmy. Ukladása mu povinnosť predložiť poklady pre zhodnotenie svojich majetkových pomerov, povinnosť umožniť
súdu zistiť i ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie o výživnom sprístupnením údajov, ktoré sú
chránené podľa zvláštnych predpisov. Ak je potrebné, môže kontaktovať aj správcu dane pre overenie

údajov, ktoré povinný poskytol.

25. Matka počas celého priebehu konania spochybňuje dosiahnuté príjmy otca, ktoré tvrdí. Otec na
strane jednej konštatuje, že jeho mesačný príjem v rozhodnom období, pokiaľ nedošlo k pozastaveniu
činnosti bol okolo 400,- Eur mesačne, následne zo štruktúry jeho daňového priznania vyplýva, že takýto

príjem by zrejme ani reálne dosahovať nemal podľa štruktúry príjmov a výdajov z daňového priznania,
ktoré bolo za rok 2018. Vzniká otázka potencionality príjmu, ktorú súd prvej inštancie nastolil ale
nedostatočne ju vyhodnotil. Súd vo svojom rozhodnutí neodôvodnil aká je potencionalita príjmov otca,
čo namietajú obaja odvolatelia dôvodne. Aj v tomto smere je skutočný stav súdom prvej inštancie
potrebné považovať za nedostatočný. V rozhodnutí súdu absentuje zdôvodnenie potencionálneho
príjmu osoby platiť výživné, teda potencionálny príjem, z ktorého súd pri stanovení výživného vychádzal,

keďže hľadí na otca ako na osobu, ktorá by mala dosahovať iný príjem než príjem, ktorý deklaruje v
priebehu konania.

26. Potencionalita príjmu znamená, že povinný rodič by mal dosahovať lepšiu zárobkovú činnosť
než tú, ktorú deklaroval pre rozhodné obdobie z ktorého sa má stanoviť rozsah výživného. Pre

vyhodnotenie otázky potencionality príjmov na strane otca bude potom potrebné zistiť, potom čo sa
náležitým spôsobom zistia z daňových a účtovných dokladov jeho príjmy a dôvodné výdaje , či je
možné a je v schopnostiach otca, aby dosahoval iný príjem než deklaruje. Je potrebné vyhodnotiť príjmy,
ktoré otec dosahuje v porovnaní čo i len minimálnou mzdou. Je možné vyhodnotiť potencionálny príjem
porovnateľného fyzicky zdravého muža so vzdelaním maséra, vykonávajúcim masérsku službu niekoľko

rokov,sregionálnymipomermi,akýbybolpríjemvpracovnompomeretakéhotomaséra. Súdvyhodnotí,
či povinnývyvíjadostatočnúaktivituktomu,abysvojedetizabezpečil,abymaloletédetimaliuspokojené
základné potreby, ktoré súvisia s ich výživou a potrebami, ale aj potreby, ktoré nie sú základné, a ktoré
sú nad rámec, ale súvisia s vekom.

27. Je potrebné, aby súd vykonal dokazovanie na zistenie príjmov otca ako osoby samostatne
zárobkovo činnej v zmysle § 63 ods.1. zákona o rodine. Je teda povinnosťou otca predložiť daňové
priznanie za roky 2016, 2017, 2018, 2019. Otec predloží súdu peňažné denníky za rozhodujúce
obdobie, výkazy ziskov a strát, účtovné závierky a na základe toho sa posúdia konkrétne príjmy a
vynaložené výdavky z hľadiska toho, či ide o výdavky na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu

podnikateľského subjektu.

28. Otec vo vyjadrení k odvolaniu tvrdí, že pozastavil za určité obdobie svoju živnostenskú činnosť, je
potrebné zistiť dôvody, vyhodnocovať následne aktivity otca k tomu, aby sa mohol uplatniť na trhu práce
a aby mohol dosahovať príjem, ktorý zodpovedá jeho danostiam, jeho veku, vzdelaniu, podmienkam,

ktoré sú dané na trhu práce. Súd je oprávnený vykonať bankovú lustráciu alebo lustráciu bankových
účtov na strane povinného rodiča za rozhodné obdobie, ktoré je potrebné pre zistenie schopnosti a
možnosti povinného rodiča.

29. Súd musí zistiť majetkové pomery oboch rodičov v súčasnosti a porovnať ich oproti stavu

pôvodnému. zmenilo. Pre zisťovanie pomerov na strane matky vyhodnotí aj výdaje matky na bývanie,
na ktorých sa majú podieľať aj maloleté deti.

30. Otec si musí byť vedomý, že maloleté deti rastú, s pribúdajúcim vekom sa zvyšujú ich potreby, na
strane dcéry sa potreby zvýšili výraznejšie, tá sa stala už študentkou strednej školy. Je povinnosťou

súdu pri určovaní výživného prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní.
Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť
pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa a podrobiť to v krátkodobom a
dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo
rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym spôsobom, teda potreby dieťaťa

pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho záujme. Dieťa
sa má právo podieľať na životnej úrovni svojho rodiča. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých
odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa a pri určovaní výšky majú byť všetkykritéria na strane oprávneného a povinného zistené. Cieľom určenia výživného je zabezpečiť finančné
prostriedky pre rozvoj dieťaťa.

31. Primeranosť výšky výživného v sebe zohľadňuje aj kritérium osobnej starostlivosti o dieťa a kritérium
miery starostlivosti zo strany oboch rodičov, súd musí brať ohľad na skutočný záujem oboch rodičov
na podieľaní sa na starostlivosti o maloleté dieťa. V tejto veci bude potrebné, aby sa súd venoval aj
rozporným tvrdeniam rodičov. Otec tvrdí, že deti odmietajú sa s ním stretávať, a preto sa nemôže
podieľaťosobnoumieroustarostlivostiodetizdôvodumanipuláciezostranymatky.Matkapopieratakéto

tvrdenia, naopak tvrdí, že otec nemá záujem sa s deťmi stretávať a deti sa kvôli tomu aj trápia. Úlohou
súdu je kompenzovať starostlivosť matky vyčíslením napríklad percentuálneho podielu na komplexných
výdavkov oprávnených detí, prihliadnuc pritom, ako už bolo konštatované na náklady aj na bývanie.
Určiť vzhľadom na vek maloletých detí mieru osobnej starostlivosti, ktorá sa znížila vzhľadom na to, že
deti narástli oproti stavu v pôvodnom rozhodovaní.

32. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených
odvolacím súdom. Na základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).