Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Gabriela Világiová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdené

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117225405
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8117225405.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobkyne S. K., rod K.J., nar.
XX.X.XXXX, bytom W. XXX právne zastúpená JUDr. Stanislavom Oravcom, advokátom so sídlom
Prešov,Hlavná19,protižalovanémuKOOPERATIVApoisťovňa,a.s.ViennaInsuranceGroup,sosídlom
Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 7.013,85 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 8C/55/2017-100 zo dňa 30.06.2020, v spojení s opravným
uznesením č.k. 8C/55/2017-119 zo dňa 17.07.2020, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej

časti v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/55/2017-119 zo dňa 17.07.2020.
P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu
s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
7.013,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.013,85 Eur od 25.02.2018 do
zaplatenia a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

III. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie podľa ust. § 4 ods. 1, 2 písm. c/, § 10 ods.
1, § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú motorovým vozidlom, podľa ust. § 517 ods. 1, 2, § 788 ods. 1 a § 797 ods. 1, 2 Občianskeho

zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že rozsudkom zo dňa 13.03.2018, č.k. 8C/55/2017-28, zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 7.013,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo
sumy7.013,85Eurod4.2.2018dozaplateniaavžalobuzamietolprevyšujúcejčasti,t.j.vovzťahukD.K..
Zároveň zaviazal žalovaného, aby nahradil žalobkyni trovy konania. V odôvodnení svojho rozhodnutia
súd uviedol, že žaloba je dôvodná vo vzťahu k žalobkyni, keďže iba táto osoba bola v právnom vzťahu

so žalovaným. Žalobkyňa nahradila škodu poškodenému, pričom na základe povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má žalobkyňa právo, aby
túto škodu za ňu nahradil žalovaný.
Proti výroku I. a III. vyššie uvedeného rozsudku podal žalovaný odvolanie.Krajský súd v Prešove ako odvolací súd rozsudok v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/55/2017
- 42 zo dňa 09.08.2018 zrušil v napadnutej časti, t.j. okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej
časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu 1. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací

súd uviedol, že v odôvodnení rozhodnutia sa súd prvej inštancie nevyporiadal s námietkou žalovaného
o predčasnosti žaloby a neuviedol ani dôvody, pre ktoré odmietol vykonať dokazovanie, ktoré navrhol
žalobca a ku ktorému sa pripojil aj žalovaný, t.j. vyzvať poštu, aby oznámila, čo sa stalo so zásielkou
obsahujúcouvýzvunaúhradužalovanejsumyadresovanejžalovanému.Žalovanýtaktiežnavrholpripojil
do prebiehajúceho konania súdny spis Okresného súdu Prešov sp.zn. 19Cb/336/2009. Súd neodôvodnil

skutočnosť, prečo nevykonal dokazovanie aj oboznámením celého spisu Okresného súdu Prešov sp.zn.
19Cb/336/2009, tak ako to žiadal žalovaný vo vyjadrení k žalobe, ale oboznámil iba rozsudok.
Vzhľadom k tomu, že II. výrok rozsudku zo dňa 09.08.2018 nadobudol právoplatnosť, predmetnom
konania tak zostal iba nárok žalobkyne, S. K..

4. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 26.11.2008

poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla.

5.Zoznámeniaoškodovejudalostizodňa24.02.2009súdzistil,ževodič-D.K.dňa09.02.2009spôsobil
škodu na cudzom motorovom vozidle prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo predmetom poistnej

zmluvy.
Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.11.2015, č.k. 19Cb/336/2009-412, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.06.2017, č.k. 5Cob/21/2016-458, v spore žalobcu ALD Automotive
s.r.o. proti žalovanému D. K. (žalobcovi v 2. rade) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
3.616,41 Eur a zároveň zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 110,61 Eur ako

aj trovy právneho zastúpenia vo výške 3.286,83 Eur. Predmetom tohto konania bol nárok na náhradu
škody vo forme ušlého zisku, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku vyššie uvedenej dopravnej nehody,
ktorú zavinil žalovaný. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2017. Nebolo sporné,
že žalovaný (spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group) bol v predmetnom
konaní vyzvaný D. K. prostredníctvom súdu, aby sa vyjadril, či vstúpi do konania vedeného na Okresnom

súde Prešov pod sp. zn. 19Cb/336/2009, ako vedľajší účastník na strane žalovaného.

6. Nebolo sporné, že žalobkyňa a D. K. po dopravnej nehode uzavreli manželstvo. Z výpisu z bankového
účtu č. N. súd prvej inštancie zistil, že dňa 10.10.2017 boli uhradené sumy, na ktoré bol D. K. zaviazaný
vyššie uvedeným rozsudkom.

7. Žalobkyňa s manželom podaním, ktoré bolo žalovanému doručené na adresu Š. X, G., dňa
09.11.2017, vyzvali žalovaného na refundáciu vyššie uvedených súm do 10 dní od doručenia výzvy.

8. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že poškodený si môže právo na náhradu škody uplatniť buď u

osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla [prevádzateľ a vodič (R
29/79)] alebo priamo u poisťovateľa škodcu alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Zodpovednosť
vodiča je pritom založená ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka. V danom prípade si poškodený
uplatnil škodu u vodiča motorového vozidla a v súdnom konaní bol úspešný. Výška škody a teda
rozsah povinnosti poisťovateľa bol preukázaný v súdnom konaní vedenom na tunajšom súde pod

sp.zn. 19Cb/336/2009. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako prevádzateľ motorového vozidla
uhradila škodu, ktorá bola spôsobená jej motorovým vozidlom, pričom na základe povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla má žalobkyňa právo,
aby túto škodu za ňu nahradil žalovaný. Žalobkyňa si splnila svoju povinnosť a oznámila žalovanému
škodovú udalosť dňa 24.02.2009, žalovaný však svoju povinnosť skončiť prešetrovanie a poskytnúť

poistné plnenie nesplnil po doručení výzvy žalobkyne dňa 09.11.2017, v ktorej žalovaného upovedomila
o výsledku súdneho konania vedeného pod sp.zn. 19Cb/336/2009 a tiež ani po doručení právoplatného
súdneho rozhodnutia o výške náhrady škody dňa 24.07.2018. Pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav
v čase vyhlásenia rozsudku a preto žalobu v čase vyhlásenia rozhodnutia už nemožno považovať za
podanú predčasne.

9. K námietke žalovaného, že osoba, ktorá má právo na poistné plnenie sa musí domáhať určovacou
žalobou skončenia vyšetrovania poistnej udalosti, súd prvej inštancie uviedol, že s týmto názorom sa
nestotožnil z dôvodu, že v zmysle ust. § 137 písm. d/ Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“),neprichádza do úvahy podanie takejto určovacej žaloby, nakoľko možnosť jej podania nevyplýva z
osobitného právneho predpisu. Preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 3.616,41 Eur,
ako aj trov konania, ktoré žalobkyňa poškodenému nahradila a to v zmysle o§ 4 ods. 2 písm. c/ zákona

o povinnom zmluvnou poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.

10. Výrok o úroku z omeškania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že ich priznal žalobkyni od 25.02.2018,
teda po uplynutí 3 mesiacov a 15 dní od doručenia výzvy žalobkyne na refundáciu uhradenej škody a
trov konania vzniknutých v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 19Cb/336/2009. K

uvedenému dňu bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0%.

11. Neoboznámenie celého spisu súdu prvej inštancie sp.zn. 19Cb/336/29 odôvodnil súd prvej inštancie
tým, že zástupca žalovaného bol do tohto spisu nazrieť a následne netrval na jeho oboznámení.

12. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie právne podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s

§ 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnej žalobkyni čo do žalovanej istiny priznal náhradu trov konania v
plnom rozsahu. Zároveň konštatoval, že o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

13. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že rozsudok je datovaný dňa 30.06.2010.

14. Opravným uznesením č.k. 8C/55/2017 - 119 zo dňa 17.07.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
05.08.2020 súd prvej inštancie opravil chybu v písaní v časti dátumu vyhlásenia rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 30.06.2020 č.k. 8C/55/2017 - 100 tak, že správny dátum „30.06.2020“.

15. Toto opravné uznesenie právne odôvodnil súd prvej inštancie podľa ust. § 224 CSP s tým, že v
písomnom vyhotovení v rozsudku došlo k chybe v písaní v časti dátumu vyhlásenia rozsudku.

16. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením podal včas odvolanie žalovaný, a to proti
výrokom I. a III. Právne odôvodnil svoje odvolanie podľa ust. § 365 písm. d/ a h/ CSP. Žalovaný

má za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, keď
dospel k záveru, že žaloba je voči žalovanému dôvodná. Pokiaľ ide o zaplatenie sumy 3.616,41 Eur,
ako aj trov konania, ktoré žalobkyňa uhradila poškodenému v konaní, ktoré predchádzalo tomuto
konaniu pred súdom prvej inštancie v sume spolu 3.397,44 Eur. Žalovaný v konaní pred súdom prvej
inštancie namietal nedôvodnosť a predčasnosť podanej žaloby. Poukázal na uplatnenie nároku, ktoré

predchádza skončeniu vyšetrovania s tým, že toto je predčasne podaným návrhom, ktorý by mal súd
zamietnuť. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 7.013,85 Eur s príslušenstvom,
a nie určovacou žalobou skončenia šetrenia poistnej udalosti, a preto vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti bolo potrebné túto žalobu považovať za predčasne podanú a súd mal túto žalobu zamietnuť.
Žalobkyňa sa v konaní pred súdom prvej inštancie domáhala od žalovaného zaplatenia sumy, ktorú bola

povinná zaplatiť na základe rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 27.10.2015 č.k. 19Cb/336/2009 -
412, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.06.2017 č.k. 5Cob/21/2016 - 458, na
základe ktorého bola D. K. pôvodne v konaní žalobcovi v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi
ALD Automotive, s.r.o., istinu v sume 3.616,41 Eur a trovy vo výške 110,61 Eur a trovy právneho
zastúpenia v sume 3.286,83 Eur. Žalovaný bol vyzvaný zo strany žalobcu v 2. rade, aby vstúpil do

konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.zn. 19Cb/336/2009, v ktorom žalobca v 2. rade
vystupoval na strane žalovaného ako vedľajší účastník na strane žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť,
že žalovaný nemal záujem na výsledku uvedeného konania, do daného konania ako vedľajší účastník
na strane žalovaného nevstúpil. Žalovaný súčasne poukázal na skutočnosť, že toto konanie bolo vedené
za účinnosti vtedy platného zákona č. 99/1963 Zb., ktorý upravoval inštitút vedľajšieho účastníctva. Z

uvedeného dôvodu nie je možné voči žalovanému aplikovať ust. § 87 ods. 2 CSP týkajúce sa intervencie
vcivilnomsporovomkonaníastýmspojenýchúčinkovoznámeniaospore.Žalovanýpoukázalnaznenie
ust. § 4 ods. 2 písm. c/, § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré citoval. Zároveň
konštatoval, že predmetom konania pred súdom prvej inštancie v právnej veci sp.zn. 19Cb/336/2009 o

zaplatenie 5.454,65 Eur s príslušenstvom bol nárok žalobcu uplatňovaný voči žalovanému titulom ušlého
zisku. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.07.2009 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
5.454,65 Eur s príslušenstvom ako ušlého zisku z dôvodu, že v dôsledku dopravnej nehody zo dňa
09.02.2009 došlo k totálnemu zničeniu motorového vozidla škoda Fabia, EČV: BA 419SO, ktoré vtomčase žalobca na základe Nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX prenajímal spoločnosti Izolačné projekty SR,
s.r.o. V dôsledku totálneho zničenia predmetného motorového vozidla došlo k zániku nájomnej zmluvy
čímžalobcovimalavzniknúťškodavoformeušléhozisku,ktorábolapredmetomkonaniapredOkresným

súdom Prešov vo veci sp.zn. 19Cb/336/2009 v poisťovni, t.j. v spoločnosti Kooperativa poisťovňa, a.s.,
Vienna Insurance Group neuplatnil, ale túto náhradu škody požadoval iba od škodcu, teda D. K.. Podľa
názoru žalovaného preto i z jeho strany nedošlo k nesplneniu si povinností v zmysle § 11 ods. 6 písm.
a/ alebo b/ zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu, ani k neoprávnenému
odmietnutiupoistnéhoplnenia.Atedažalobcovianemajúprávo,abyimžalovanývtomtokonanínahradil

náklady, ktoré uhradili poškodenému v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Prešov pod
sp.zn. 19Cb/336/2009. Vyššie uvedené žalovaný namieta v odvolaní proti rozsudku č.k. 8C/55/2017-28
zo dňa 13.03.2018, ako aj na pojednávaní dňa 12.06.2020. S uvedenou argumentáciou žalovaného
sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé len to, že súd prvej
inštancie priznal žalobkyni aj trovy konania, ktoré žalobkyňa poškodenému nahradila, a to v zmysle
ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o povinnom zmluvnom poistení motorových vozidiel, ako to vyplýva

z bodu 17 odôvodnenia rozsudku. Z uvedeného však nie je absolútne zrejmé z akého dôvodu súd
prvej inštancie žalobkyni takýto nárok priznal, ako sa vyporiadal s námietkami žalovaného. Súd prvej
inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čo zakladá inú vadu konania, ako odvolací dôvod
a zároveň písomné vyhotovenie rozhodnutie neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre
rozhodnutie súdu. Zároveň žalovaný konštatoval, že za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie

možno považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Takéto
rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje žalovaný za arbitrárne, ktoré nespĺňa kritéria uvedené v ust.
§ 220 ods. 2 CSP, a zároveň je v rozpore so základným právom na súdnu ochranu v zmysle ust. § 46
ods. 1 Ústavy SR. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu voči žalovanému v
celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho

konania, alebo aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

17. Vyjadrenie k odvolaniu, ktoré bolo žalobkyni doručené prostredníctvom jej právneho zástupcu do
spisu predložené nebolo.

18. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti v spojení s opravným uznesením č.k.
8C/55/2017 - 119 zo dňa 17.07.2020, v zmysle zásad uvedených v ust. § 379 a nasledujúcich CSP, bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia
rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.10.2021 a zistil,

že odvolanie žalovaného v napadnutej časti nie je dôvodné.

19. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa v 1.rade uzavrela so žalovaným
dňa 26.11.2008 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX na poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla. Z oznámenia o škodovej udalosti súd zistil, že pôvodný žalobca v 2.

rade dňa 09.02.2009 spôsobil škodu prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo predmetom poistnej
zmluvy. V spore žalobcu ALD Automotive s.r.o. proti žalovanému D. K. (pôvodnému žalobcovi v 2.
rade) súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.616,41 Eur a zároveň
zaviazal žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 110,61 Eur ako aj trovy právneho
zastúpenia vo výške 3.286,83 Eur. Predmetom odvolacím súdom preskúmavaného konania je nárok na

náhradu škody vo forme ušlého zisku, ktorá vznikla žalobcovi v dôsledku vyššie uvedenej dopravnej
nehody, ktorú zavinil žalovaný. Rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť dňa 18.09.2017.
Žalobkyňa v 1. rade a pôvodný žalobca v 2. rade po dopravnej nehode uzavreli manželstvo. Z výpisu z
bankového účtu č. SH. vyplýva, že dňa 10.10.2017 boli uhradené sumy, na ktoré bol pôvodný žalobca
v 2. rade zaviazaný vyššie uvedeným rozsudkom. Žalobkyňa v 1. rade a pôvodný žalobca v 2. rade

následne vyzvali žalovaného na refundáciu vyššie uvedených súm do 10 dní od doručenia výzvy. Podľa
podacieho lístku bola zásielka adresovaná žalovanému na adresu Štefánikova 4, 816 23 Bratislava.

20. Podľa ust. § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z., Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu

a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

21. Podľa ust. § 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z., Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu
začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a

oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené

dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

22. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z

tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

23. Podľa § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z., Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

24. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že poškodený si môže právo na náhradu
škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
[prevádzateľ a vodič (R 29/79)] alebo priamo u poisťovateľa škodcu alebo u škodcu a jeho poisťovateľa
súčasne. Zodpovednosť vodiča je pritom založená ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka. V
danom prípade si poškodený uplatnil škodu u vodiča motorového vozidla a v súdnom konaní bol

úspešný. Výška škody a teda rozsah povinnosti poisťovateľa bol preukázaný v súdnom konaní
vedenom na súde pod sp.zn. 19Cb/336/2009. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa ako prevádzateľ
motorového vozidla uhradila škodu, ktorá bola spôsobená jej motorovým vozidlom, pričom na základe
povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
má žalobkyňa právo, aby túto škodu za ňu nahradil žalovaný. Žalobkyňa si splnila svoju povinnosť

a oznámila žalovanému škodovú udalosť dňa 24.02.2009, žalovaný však svoju povinnosť skončiť
prešetrovanie a poskytnúť poistné plnenie nesplnil po doručení výzvy žalobkyne dňa 09.11.2017, v ktorej
žalovaného upovedomila o výsledku súdneho konania vedeného pod sp.zn. 19Cb/336/2009 a tiež ani
po doručení právoplatného súdneho rozhodnutia o výške náhrady škody dňa 24.07.2018. I odvolací súd
má za to, že pre rozhodnutie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a preto žalobu v čase

vyhlásenia rozhodnutia už nemožno považovať za podanú predčasne.

25. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, ktorý sa nestotožnil s názorom žalovaného, že
osoba, ktorá má právo na poistné plnenie sa musí domáhať určovacou žalobou skončenia vyšetrovania
poistnej udalosti. Podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie na ktoré poukázal žalovaný v priebehu

konania je rozhodnutím ojedinelým, a nereprezentuje ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky. Preto sa odvolací súd ďalej s ním hlbšie nezaoberal.

26. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania, tak aj dôvodmi
podaného odvolania (ktoré strana môže meniť a dopĺňať len do uplynutia odvolacej lehoty). Odvolateľ
v podanom odvolaní fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody
preskúmavacej činnosti odvolacieho súdu. V odvolacom konaní sa dispozičná zásada prejavuje tým,

že odvolací súd je viazaný rozsahom odvolania, t. j. že odvolanie prejedná len v medziach, v ktorých
ho odvolateľ napáda. Ustanovenie § 379 CSP zároveň vymedzuje výnimky, kedy odvolací súd nie
je viazaný rozsahom podaného odvolania, pričom ide o výnimky len vo vzťahu k rozsahu podaného
odvolania. Odvolací súd je podľa ustanovenia § 380 ods. 1 CSP viazaný aj dôvodmi odvolania, t. j. nainé pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 365 CSP dôvodom
na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom rozhodovaní o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby
takéto porušenie zistil. Jedinú výnimku predstavuje podľa ustanovenia § 380 ods. 2 CSP oprávnenie

odvolacieho súdu preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, a to z úradnej
moci.

27. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie stranami tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal

dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i vo
vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom podľa odvolacieho súdu dospel k
správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď
vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd
nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže

dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada
dodať už len nasledovné.

28. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané
procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd

v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz
hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale
nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí
súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím
významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

29. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne
vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako
už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok
hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov

jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku
hodnoteniadôkazov,kuktorýmdospelsúd,sauskutočňujenajmäprostredníctvominštitútuodôvodnenia
rozsudku upraveného v ustanovení § 220 ods. 2 CSP, pričom súd má povinnosť dbať na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V
posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne

zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie postačujúco a presvedčivo
odôvodnil. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu,
ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil prečo zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy vo výške 3.616,41 Eur, ako aj trov konania, ktoré žalobkyňa poškodenému nahradila,

pričom v tejto súvislosti poukázal na ust. § 4 ods. 2 písm. c/ zákona o povinnom zmluvnom poistení
motorových vozidiel.
30. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, sa rozumie taký výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ustanovenia § 191 ods. 1
CSP, podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy

v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli strany. Nesprávne hodnotenie dôkazov by bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade,
ak by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli,
alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,

prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich závažnosti,
zákonnosti, pravdivosti alebo vierohodnosti je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov odporuje
hore uvedenému zákonnému ustanoveniu. Odvolacím dôvodom podľa ustanovenia § 365 ods. písm.
f/ CSP je možné teda napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého
možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť

žiadne pochybenie, nie je možné ani polemizovať s jeho skutkovými závermi.

31. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP o nesprávnom právnom posúdení veci
odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzujeprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym
posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu
právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny

právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery. Treba uviesť, že nesprávne právne posúdenie veci (omyl súdu pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav) je síce relevantným odvolacím dôvodom, ale v danom prípade táto
námietka nie je opodstatnená, pretože súd prvej inštancie jasne a dostatočne vysvetlil právne dôvody,
pre ktoré žalobe čiastočne vyhovel a pre ktoré ju vo zvyšku zamietol a prečo o trovách konania rozhodol

tak, ako rozhodol. Napokon polemika o nesprávnosti súdom prvej inštancie vysloveného právneho
záverupreodlišnéskutkovézáveryvyvodzovanéžalovaným,pričomžalovanýmnamietanánesprávnosť
vytvorenia skutkového základu nie je daná, sama o sebe nie je presvedčivou bázou pre konštatovanie
vecnej nesprávnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie správne právne vec posúdil.
Preto odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že odvolacie dôvody uplatnené žalovaným
neboli naplnené.

32.Podľaužkonštantnejjudikatúrytaknárodných,akoajnadnárodnýchsúdov,súdnemusídaťodpoveď
navšetkyotázkynastolenéstranamisporu,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu

poznámku, či pripomienku strany sporu, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na
podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS
209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu žalovaného zachádzajúcu do
nadbytočných podrobností, nespôsobilú už privodiť úspech odvolaniu, preto odvolací súd nepovažoval
za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

33. Preto odvolací súd rozsudok v napadnutej časti, t.j. okrem výroku II. o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti, v spojení s opravným uznesením č.k. 8C/55/2017 - 119 zo dňa 17.07.2020, podľa
ust. § 387 ods. 1,a 2 CSP, ako vecne správny potvrdil.

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s ust. § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobkyňa bola
úspešná, čo do celej žalovanej istiny. Preto jej patrí plná náhrada trov konania vo vzťahu k neúspešnému
žalovanému. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerov hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a

iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.