Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 27, 2021

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7Csp/25/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121262039
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2021:6121262039.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so

sídlom Česká republika, Břeclav, T.G. Masaryka 2392/17, IČ: 043 55 211, právne zast.: Mgr. Zuzana
Bírová, advokátka, so sídlom Bratislava, Americká 2, proti žalovanému: P. Š., N.. XX.XX.XXXX, A. B.,
B.. Q. XXXX/XX, o zaplatenie 450,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 450,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00
% ročne zo sumy 450,- € od 22.3.2018 do zaplatenia, všetko v splátkach po 30,- € mesačne, počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok vždy k 31.dňu v
mesiaci.

II. Vo zvyšku súd žalobcu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania vo výške 94,80 %, s tým, že o trovách konania súd
prvého stupňa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 450,- € s príslušenstvom. Súd vo veci rozhodol dňa 8.4.2021 platobným
rozkazom sp. zn. XXUp/XXX/XXXX, proti ktorému podal žalovaný dňa 19.4.2021 odpor. Žalovaný v

podanom odpore proti platobnému rozkazu namietol, že žalobca nemá povolenie od Národnej banky
SR na území SR poskytovať úvery v zmysle § 20 ods. 1, resp. § 24 ods. 3 zákona č. 129/2010. Z.z.
Taktiež uviedol, že úver bol poskytnutý len na základe telefonického dohovoru, neexistuje k úveru žiadna
písomná zmluva s jeho podpisom. Ďalej žalovaný odcitoval § 101 Občianskeho zákonníka o premlčacej
dobe. Vzhľadom na podanie odporu sa platobný rozkaz zrušil ex lege v zmysle § 11 ods. 1 zákona
č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Následne žalobca navrhol pokračovať v konaní podľa § 10
ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Okresný súd Banská Bystrica postúpil spor dňa

11.5.2021 na ďalšie konanie tunajšiemu súdu.

2. Súd vykonal dokazovanie zmluvou o úvere zo dňa 30.1.2018, všeobecnými podmienkami poskytnutia
úveru, potvrdeniami o zaslaných upomienkach k pôžičke, listom s názvom „Výzva na okamžité
uhradenie dlžoby“, emailovou notifikáciou o predĺžení splatnosti úveru zo dňa 5.3.2018, výpisom z účtu
žalobcu, výpisom z úverového účtu žalovaného, písomným vyjadrením a výsluchom žalobcu, písomným
vyjadrením a výsluchom žalovaného a zistil tento skutkový stav:

3. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 30.1.2018 zmluvu
o úvere č. XXXXXX, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť spotrebiteľovi - žalovanému jednorazový,
bezúčelový, nezáväzný úver vo výške 450,- € a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedkyvrátiť a zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 128,- €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 578,- € s
dobou splatnosti 27.2.2018. RPSN bola dohodnutá podľa zmluvy vo výške 2513,26 %. Zmluva o úvere
bola podľa tvrdenia žalobcu uzavretá elektronickou formou a v bode V bolo uvedené, že spotrebiteľ

súhlasí s uzavretím zmluvy, bol oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca
ďalej k žalobe pripojil všeobecné podmienky poskytovania úveru, verzia 6 platná od 23.10.2017. Podľa
bodu IV zmluvy je veriteľ oprávnený upozorniť spotrebiteľa na omeškanie so splátkou úveru, a to buď
e-mailom alebo sms správou alebo písomne. Veriteľ je oprávnený požadovať od spotrebiteľa vo forme
zmluvnej pokuty paušálnu náhradu nákladov spojenú s upomienkou vo výške 3,- € za každú upomienku.

Žalobca vyzýval žalovaného na úhradu jeho záväzkov prostredníctvom upomienok zaslaných formou
sms správ alebo e-mailov. Na upomienky žalovaný nereagoval.

4. Žalobca v replike k odporu žalovaného uviedol, že spoločnosť MINIHOTOVOST, SE je zapísaná
v zozname subjektov finančného trhu vedeného Českou národní bankou, ktorý je prístupný na
www.cnb.cz v sekcii Seznamy a tiež aj v Obchodnom registri dostupnom na www.justice.cz. Spoločnosť

MINIHOTOVOST, SE je v zmysle uvedeného oprávnená poskytovať úvery na základe licencie Českej
národnej banky podľa zákona č. 257/2016 Sb. o spotřebitelském úvěru. Žalovaný sa prostredníctvom
webovej stránky www.minipozicka.sk registroval a požiadal žalobcu o poskytnutie úveru vo výške 450,-
€. Pri registrácii uviedol svoje údaje. Odoslaním žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný zároveň potvrdil,
že súhlasí so Smlouvou o úvěru, ako aj so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, a zároveň

potvrdil, že údaje ktoré žalobcovi ako veriteľovi poskytol sú pravdivé a úplné. Na základe Smlouvy o
úveru č. 518995 zo dňa 30.1.2018 uzatvorenej podľa zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a
zákona č. 145/2010 Sb. o spotřebitelském úvěru v znení neskorších predpisov žalobca, ako veriteľ,
poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 450,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s
celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 128,- €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 578,- €,

a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. K tvrdeniu žalovaného, že zmluva nie je podpísaná ani jednou
zmluvnou stranou žalobca uvádza: V bode 05. VPPÚ je uvedené: „Písemná forma. Vzhledem k tomu, že
komunikace mezi spotřebitelem a Věřitelem podle těchto VPPÚ je realizována za použití elektronických
komunikačních prostředků na dálku, přičemž komunikace ze strany spotřebitele je zabezpečena a
možná pouze s použitím jedinečné kombinace přihlašovacích údajů, je tato komunikace srovnatelná s

komunikací v písemné formě a má tedy stejné právní účinky jako komunikace v písemné formě opatřené
vlastnoručním podpisem jednající osoby.“ K otázke premlčania žalobca uviedol, že žalovaný požiadal o
predĺženie splatnosti úveru a jeho žiadosti bolo zo strany žalobcu vyhovené. (č.l.72)
5. V duplike žalovaný doplnil svoje vyjadrenie uvedené v odpore tak, že má za to, že Spoločnosť
MINIHOTOVOST, SE porušuje slovenský zákon o poskytovaní úverov, keďže poskytovať úvery môže

iba na území Českej republiky. Ohľadom obsahu úverovej zmluvy poukazuje na ust. § 11 zákona o
spotrebiteľských úveroch, t.j. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1. K predĺženiu splatnosti úveru
žalovaný dodal, že žiadosť o predĺženie splátky úveru bola iba o mesiac.

6. Výsluchom žalobcu mal súd preukázané, že u žalovaného sa jednalo celkom o poskytnutie 6 úverov.
5 úverov poskytnutých na základe zmlúv o úvere bolo riadne žalobcovi vrátených, až pri tejto 6. zmluve
o úvere žalovaný nedodržal dohodnuté zmluvné podmienky. Naviac požiadal o predĺženie splatnosti
úveru, v čom mu žalobca vyhovel. Žalobca predložil súdu oznámenie o novom dátume splatnosti
Minipôžičky, a takisto rozpis zostatku na účte žalovaného. U všetkých aj predchádzajúcich úveroch prišlo

k rovnakému spôsobu uzatvorenia zmluvy o úvere. Vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru
v bode 5 písomná forma sa uvádza, akým spôsobom sa uzatvára zmluva o úvere spotrebiteľom. K
námietke žalovaného, že mu nebolo žiadne oznámenie zaslané poštou, žalobca odkazuje na bod 6
všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Vzhľadom k tomu, že žalovanému bola poskytovaná už 6.
pôžička vo veľmi krátkom čase, podľa názoru žalobcu, nebolo potrebné u neho nič overovať, jednalo

sa už o bonitného klienta. Žalobca poukazuje na bod 10 všeobecných podmienok poskytnutia úveru,
ktorý pojednáva o tom, že klient si zadáva emailovú adresu, telefón, č. účtu, príde mu vygenerovaný
identifikačný kód, ktorým potom podpisuje a je nepravdepodobné, že by niekto iný, mimo klienta poznal
všetky tieto údaje, teda email, telefón, číslo účtu a identifikačný kód, ktorý mu bol vygenerovaný
žalobcom. Žalobca uvádza, že zmluva o úvere so žalovaným bola uzavretá v českom jazyku, a teda

na posúdenie z hľadiska právneho je potrebné použiť český právny poriadok. Pri uzatváraní zmlúv
sa postupuje podľa Recitálu č. 9 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS. Žalobca vždy poskytoval pôžičky v
internetovom prostredí, čiže aj komunikácia so žalovaným a ostatnými klientami je výlučne cez maily.Jedná sa o pôžičky poskytované na diaľku. K námietke žalovaného, že dostal na účet vygenerovanú
sumu a viac od žalobcu nedostal nič, kedy má sumu vrátiť, v akých sumách ani iné dojednanie,
žalobca uvádza, že súčasťou zmluvy o úvere je špecifikácia úveru, kde je okrem istiny uvedený poplatok

za poskytnutie úveru, deň splatnosti, doba trvania spotrebiteľského úveru, vrátane RPMN. Ohľadom
fungovania podnikania na území SR žalobca zdôraznil, že spoločnosť Minihotovosť je subjekt založený,
vzniknutý a registrovaný v právnom prostredí ČR, kde má ako európska spoločnosť umiestnené
aj svoje sídlo a vykonáva svoju činnosť. Spoločnosť vykonáva svoju činnosť na základe riadneho
povolenia Českej národnej banky, zapísaného v OR vo forme „Poskytování, nebo sprostředkovaní

spotřebitelského úvěru“. Žalobca je riadne registrovanou spoločnosťou s príslušným podnikateľským
oprávnením, na základe ktorého poskytuje finančné služby v prostredí internetu, a to vo viacerých
jazykových verziách, napr. aj v českej. Žalobca zastáva názor, že vo všeobecnosti je potrebné vychádzať
zo základných pravidiel, zakotvených v zmluve o fungovaní EÚ. V kapitole 2 čl. 49 sa zakotvuje právo
usadiť sa, zakazujú sa obmedzenia slobody usadiť sa št. príslušníkov jedného členského štátu na území
iného členského štátu, zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení,

organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného čl. štátu na území iného
čl. štátu. V čl. 54 sa uvádza, že so spoločnosťami založenými podľa zákonov čl. štátu, a ktoré majú svoje
sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Únii sa pre účel tejto kapitoly zaobchádza
rovnako ako s fyzickými osobami, ktoré sú št. príslušníkmi čl. štátov. V prípade žalobcu je potrebné
vychádzať zo všeobecných zásad zakotvených v zmluve o fungovaní EÚ, kde v čl. 56 sa členským št.

EÚ zakazuje obmedzovať voľné poskytovanie služieb spoločnosťami usídlenými v krajine Únii, odlišnej
od tej, ktorej príslušníkmi sú osoby, ktorým sú tieto služby určené. Žalobca súhlasí so zaplatením dlhu v
splátkach, ako navrhuje žalovaný, avšak trvá nielen na zaplatení istiny, ale aj príslušenstva, teda úrokov
z omeškania a žiada tiež nahradiť trovy konania.

7. Výsluchom žalovaného mal súd preukázané, že tento s podanou žalobou nesúhlasí, má za to,
že medzi žalobcom a ním reálne neprišlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere, a to v písomnej forme,
nakoľko nič nepodpísal. Od žalobcu mal žalovaný už v minulosti niekoľko úverov, asi pred rok a pol,
bolo to 150,- €, neskôr ďalšiu sumu, ktorú však dokázal riadne zaplatiť. Žalovaná suma zo zmluvy o
úvere bola 4. alebo 5. v poradí. Podľa tvrdenia žalovaného neprišlo k uzatvoreniu písomnej zmluvy

ani k osobnému podpísaniu takejto zmluvy žalovaným. Postup žalobcu bol taký, že po požiadaní
žalovaným o úver, žalobca mu sumu 450,- € požičal, žalovaný dostal na svoj účet vygenerovanú sumu
a viac žiadne informácie, kedy má sumu vrátiť, v akých sumách, ani iné dojednanie. Pri tomto úvere
nepredchádzal žiadny telefonát od žalobcu, nedostalo sa žalovanému poučenia, ani nedostal žiadne
informácie ohľadom zmluvy uzatváranej na diaľku. Žalovaný dostal automaticky vygenerovaný email,

v ktorom sa len uvádzalo, akú sumu úveru dostal, kedy ju má splatiť a akú sumu má vrátiť. Žalovaný
si pamätá, že tam bola uvedená suma okolo 570,- €. Žalovaný potvrdil, že peniaze v sume 450,- €
prevzal, nedokázal ich však splácať. Takisto uznal, že dostal nejaké výzvy na zaplatenie dlhu, neprišli
však doporučeným listom. Žalovaný si uvedomuje, že peniaze od žalobcu dostal, je ochotný žalobcovi
zaplatiť len istinu vo výške 450,- €. Žalovaný však nie je schopný istinu zaplatiť naraz, ale len v splátkach

po 15-20,- € mesačne, nakoľko je dlhodobo nezamestnaný a teraz od septembra nastupuje do 1. ročníka
na Filozofickú fakultu do Trnavy, študovať bude dennou formou.

8. Podľa čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o
uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach druhý účastník zmluvy môže žalovať

spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

9. Podľa článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve pre
zmluvné záväzky (Rím 1) bez toho, aby boli dotknuté články 5 a 7, zmluva uzavretá fyzickou osobou na
účel, ktorý sa môže považovať za patriaci do oblasti mimo jej predmetu činnosti alebo výkonu povolania

(ďalej len „spotrebiteľ“), s inou osobou, ktorá koná v rámci svojho predmetu činnosti alebo výkonu
povolania (ďalej len „podnikateľ“), sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu spotrebiteľa
za predpokladu, že podnikateľ:
a) vykonáva svoju obchodnú alebo podnikateľskú činnosť v krajine obvyklého pobytu spotrebiteľa alebo
b) akýmkoľvek spôsobom smeruje takú činnosť na túto krajinu alebo niekoľko krajín vrátane tejto krajiny

a zmluva patrí do rozsahu tejto činnosti.

10. Podľa článku 6 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky (Rím 1)bez ohľadu na odsek 1 si strany môžu v súlade s článkom 3 zvoliť rozhodnéprávo pre zmluvu, ktorá spĺňa požiadavky odseku 1. Takáto voľba rozhodného práva však nesmie zbaviť
spotrebiteľa ochrany, ktorú mu poskytujú také ustanovenia, od ktorých sa nemožno odchýliť dohodou
podľa práva, ktoré by v prípade absencie voľby bolo na základe odseku 1 rozhodným.

11. Podľa článku 10 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2008/48/ES o zmluvách o
spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady č. 87/102/EHS zmluvy o úvere sa vypracujú písomne
alebo na inom trvalom nosiči.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú

hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

17. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

18. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

21. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

22. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou právomoci slovenského súdu konať v predmetnej veci,
nakoľko na strane žalobcu v danom konaní vystupuje subjekt so sídlom v inom členskom štáte Európskej
únie. V danom prípade súd dospel k záveru, že má právomoc prejednať predmetný spor s poukazom

na čl. 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012, nakoľko žalovaným
subjektom je spotrebiteľ, ktorý má bydlisko na území Slovenskej republiky.

23. Následne sa súd zaoberal aj otázkou určenia rozhodného práva pre posúdenie vzťahu medzi
stranami sporu, pričom v zmysle článku 6 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 593/2008

o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím 1) bude vzťah medzi stranami sporu posudzovať podľa
slovenského práva, nakoľko sa v danom prípade jedná o vzťah spotrebiteľský, kde na strane jednej
stojí fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inejpodnikateľskej činnosti a na strane druhej stojí právnická osoba - dodávateľ, konajúca v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

24. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba
bola podaná dôvodne len v tej časti, ktorej súd vyhovel, teda len v časti o zaplatenie 450,- €.

25. Medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere. Z predmetnej zmluvy
plnil žalobca, ktorý poskytol žalovanému úver vo výške 450,- € a žalovaný sa zaviazal poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť poplatok za poskytnutie úveru vo výške 128,- €, t.j. zaplatiť
celkovú čiastku 578,- € (žalobca v konaní žiada zaplatiť len sumu istiny vo výške 450,- €) s dobou
splatnosti 27.2.2018. RPSN bola dohodnutá podľa zmluvy vo výške 2513,26 %. Keďže žalovaný
nezaplatil žalobcovi do dňa podania žaloby z dlžnej sumy nič, dlžná suma predstavuje 450,- €. Hoci
žalovaný namietol v konaní existenciu i písomnú formu predmetnej úverovej zmluvy, súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že úverová zmluva zo dňa 30.1.2018 bola medzi žalobcom a žalovaným

uzavretá platne, a to s poukazom na všeobecné obchodné podmienky žalobcu týkajúce sa poskytnutia
daného úveru žalovanému, v spojitosti s čl. 10 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady č.
2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere. Súd pri rozhodovaní vychádzal zo skutočností, že
žalovaný so žalobcom uzavreli niekoľko úverových zmlúv, pričom žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ
a svoje povinnosti si plnil a záväzky zaplatil. Počas existencie týchto zmluvných záväzkov žalovaný

získal dostatok vedomostí a skúsenosti o obsahu svojich záväzkov. Bol si vedomý skutočnosti, že ak
mu žalobca ako veriteľ poskytne finančné prostriedky, tak mu ich ako dlžník bude musieť vrátiť aj s
dohodnutým úrokom a odmenou. U spotrebiteľa síce právna prax pripúšťa isté „zjemnenie“ výkladu
znalosti právnych predpisov, ale to neznamená, že každá právna situácia, ktorá by mohla byť na ujmu
spotrebiteľa, sa má vykladať v jeho prospech. Zákon poskytuje spotrebiteľovi širokú ochranu jeho práv,

ale nezbavuje ho zodpovednosti a povinností zo zmluvných vzťahov v celom rozsahu. Žalovaný zmluvy
uzatváral opakovane, plnil z týchto zmlúv a bol si vedomý ich obsahu. Súd je preto toho názoru, že
žalovaný ako dlžník mal vedomosť o svojich právnych úkonoch a ich právnych následkoch. Súd tak,
prejednávajúc predmetný spor, v ktorom bolo povinnosťou sporových strán tvrdiť určité skutočnosti a
tieto v konaní preukázať, nemal preukázané, že by žalovaný uhradil žalobcovi sumu 450,- €, a preto súd

uložil žalovanému povinnosť túto sumu žalobcovi zaplatiť.

26. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnený nárok na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,-
€ (za 4 upomienky vo forme e-mailu žalovanému, každá upomienka po 3,- €), treba povedať, že každá
z týchto súm vo výške 3,- € je žalovanému účtovaná za vykonanie úkonu - vyhotovenia upomienky

žalobcom, ktorého uskutočnenie síce nepriamo súvisí s tým, že žalovaný porušil svoju povinnosť zo
zmluvy spočívajúcu v nezaplatení dlžnej sumy žalobcovi, avšak uvedená suma sa požaduje vždy za
vykonanie určitého úkonu žalobcom. Samotný žalobca túto sumu charakterizuje ako paušálnu náhradu
nákladov žalobcu spojených s vyhotovením upomienky. Uvedené sumy preto majú podľa názoru súdu
povahu (zmluvných) poplatkov. Dojednanie o týchto poplatkoch pritom predstavuje tzv. neprijateľnú

podmienkupodľa§53ods.1Občianskehozákonníka,ktorájepodľa§53ods.5Občianskehozákonníka
neplatná, a preto uplatnený nárok na sumu 12,- € súd nemohol žalobcovi priznať. Neprijateľnosť tejto
zmluvnej podmienky vyplýva zo skutočností, že nejde o individuálne dojednanie, pretože žalovaný
sa síce mal možnosť vopred oboznámiť s obsahom tohto dojednania, avšak je zrejmé, že nemohol
reálne pred podpisom ovplyvniť obsah tohto dojednania, keďže sa nachádzalo na žalobcom vopred

formulovanom tlačive (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka), a žalobca v tomto smere ani nepreukázal
opak (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka), a súčasne toto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach účastníkov tejto zmluvy v neprospech spotrebiteľa, pretože výška takéhoto
poplatku (3,- € za každú upomienku) je neprimerane vysoká k povahe služby, za ktorú sa požadovala
(išlo iba o e-mailovú upomienku), ako aj vzhľadom na skutočnosť, že možnosť ukladania poplatkov

za upomienky mal výlučne žalobca (a nie aj žalovaný za iné porušenia povinnosti žalobcu), ako aj
zo skutočnosti, že množstvo týchto upomienok je závislé len na rozhodnutí žalobcu, takže žalobca
by teoreticky mohol týmito upomienkami „bombardovať“ žalovaného aj každý deň, a požadovať ich
paušálnu náhradu (nie je zrejmé, prečo musel žalobca upomínať žalovaného pred podaním žaloby až
4 krát). Z uvedených dôvodov, preto súd podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka zamietol uplatnený

nárok žalobcu na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 12,- €.

27. K vznesenej námietke premlčania žalovaným súd uvádza, že lehota splatnosti úveru bola v úverovej
zmluve stanovená na deň 27.2.2018. Na základe podania žiadosti žalovaným o predĺženie lehotysplatnostiúveru,žalobcatejtožiadostivyhovelasplatnosťúveruposunulnatermín14.3.2018.Vzhľadom
k tomu, že žalobca podal žalobu na Okresný súd Banská Bystrica dňa 24.2.2021, trojročná objektívna
premlčacia doba by uplynula dňa 27.2.2021, resp. 14.3.2021 (pri predĺžení splatnosti úveru). Keďže

žaloba bola podaná na súd dňa 24.2.2021, nárok žalobcu premlčaný nie je.

28. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovaného ako
dlžníka, popri plnení, aj úrok z omeškania z dlžnej sumy, keďže ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu. Žalovaný sa dostal do omeškania v deň nasledujúci po dátume splatnosti úveru (27.2.2018), t.j.

28.2.2018. K tomuto dňu podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. predstavovala výška
percentuálnej sadzby úroku z omeškania len 5 % ročne, a preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania
vo výške 5 % ročne od 22.3.2018 (žalobcom uplatnený dátum) do zaplatenia. Nakoľko súd je obsahom
žalobného návrhu podľa § 216 Civilného sporového poriadku viazaný, nemôže ex offo priznať úrok z
omeškania od začiatku omeškania (od 28.2.2018) bez toho, aby to žalobca navrhol.

29. Súd zobral do úvahy finančnú situáciu žalovaného a v súlade s ust. § 232 ods. 4 Civilného sporového
poriadku uložil žalovanému povinnosť zaplatiť dlžnú istinu s príslušenstvom v splátkach vo výške 30,-
€ mesačne, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku do zaplatenia, pod následkom straty výhody
splátok vždy k 31. dňu v mesiaci.

30. O nároku na náhradu trov konania sporových strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného
sporového poriadku. Žalobca žiadal zaplatiť 462,- € (suma istiny vo výške 450,- € + suma zmluvnej
pokuty vo výške 12,- €), čo predstavuje 100 %. Bol úspešný v sume 450,- €, teda mal úspech 97,40 %.
Neúspešný tak bol v rozsahu 2,60 %. Pomer jeho úspechu a neúspechu predstavuje 94,80 % (97,40 %
- 2,60 %). Keďže žalobca mal v konaní prevažujúci čiastočný úspech, súd mu priznal nárok na náhradu

trov konania podľa pomeru jeho úspechu a neúspechu v rozsahu 94,80 %. O výške náhrady trov konania
súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku samostatným uznesením, ktoré vydá
vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanieexekúciepodľazák.č.233/1995Z.z.resp.návrhnavýkonrozhodnutiapodľa§370anasl.CMP.